V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Maxon a potom na záver aj s reakciou pani poslankyňa Podracká bude na záver hovoriť.

Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja len nerozumiem, pán poslanec, tomu, čo si povedal, že nevzdávame sa právneho nároku. No ale veď, pán poslanec, ty si spravodajca, ty nie si predkladateľ. A tuná v tejto chvíli nie je otázka my alebo vy v systéme opozície alebo koalície, tu je otázka, my všetci občania Slovenskej republiky chceme vyriešiť čosi k lepšiemu. Tu nestojí otázka my a vy, ale my všetci spoločne. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon sa vzdáva faktickej poznámky.

Pani poslankyňa Podracká s faktickou poznámkou.

D. Podracká, poslankyňa: Pán poslanec, prijali by som vaše reči, keby od roku 1918 sa bola prinavrátila aspoň jedna významná pamiatka, ktorá je dodnes v Ostrihome alebo v Nemzet galérii v Budapešti, keby tu bola aspoň jedna taká, napr. Boží hrob z Hronského Beňadika, ktorý má nevyčísliteľnú cenu, je celý zo zlata a za ktorý sme dostali iba jednu sochu Krista, ktorá proste ako protihodnota nemá takmer žiadnu relevantnú hodnotu historickú a tak ďalej. Čiže ak mi vy ukážete jeden taký predmet, tak ja uverím tým vašim rečiam. Ale ja nemôžem tomu jednoducho uveriť.

Keď ste spomínali Američanov, tak to je ekumenické gesto jednej superveľmoci vo vzťahu k inej superveľmoci. Ale my sme malý štát, my si nemôžeme dovoliť čakať na tieto gestá, keď po množstve komisií, po množstve vyjednávaní, po množstve dohôd, ktoré sa nedokázali naplniť, uskutočniť a zrealizovať, my sme nezískali nič, iba sme platili a vysielali tam množstvo komisií, ktoré nič nezískali, nič nevyriešili. Takže to všetko musí byť v tom zákone. My sme malý štát na to, aby sme čakali na veľké gestá.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca.

T. Galbavý, poslanec: Pani poslankyňa, dovoľte, aby som veľmi krátko zareagoval. Veľmi ma mrzí, že sme sa nepochopili, to je aj na adresu pána poslanca Jarjabka. Ja som na začiatku povedal, že mi je veľmi sympatické, že pani poslankyňa a, dúfam, aj my všetci bojujeme za kultúrne predmety, ktoré sú súčasťou nášho dedičstva, našej kultúrnej identity. Ale ja poukazujem na to, že vaše ustanovenie nezhorší, ale ani nezlepší postavenie Slovenskej republiky v procese vymáhania nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov zo Slovenska. Tam sa nerozumieme. Mne to je celkom sympatické a ja urobím preto všetko, čo budem môcť, aby sa tieto predmety navrátili. Ja sa odvolávam, že toto všetko a každá krajina na svete, nielen Slovensko sa musí spoľahnúť jedine na dobré, korektné medzinárodné vzťahy, diplomaciu a na medzinárodné dohovory. Právna norma krajiny predsa nemôže exteritoriálne ovplyvniť správanie sa tej krajiny alebo donútiť tú krajinu, aby tieto kultúrne predmety nám navrátila. O tom jedine s vami polemizujem. A tam vidím dôvod, prečo to nemôžem podporiť, pretože nedosiahneme tým nič. Vymožiteľnosť vášho ustanovenia je nulová. Nie je to o tom, že by som to ja nechcel, veľmi to chcem a, pevne verím, to chce každý z poslancov, je to našou povinnosťou. Nič to nezmení.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, máme na stole zákon s diabolským číslom šesť, šesť, šesť, 666 a je to naozaj pekelná problematika, ktorú preberáme v tejto chvíli.

Už pred dvoma rokmi, keď sme sa na tomto mieste zaoberali návrhom zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, sme ani tak nediskutovali o návrhu zákona, ktorý do snemovne poslala vláda, ako skôr o potrebe zákona, ktorý nám vláda nepredložila, hoci by ho bolo treba. Obávam sa, že dejiny sa opakujú a dnes to neskončí inak, zasa budeme hovoriť najmä o tom, čo návrh novelizácie zákona č. 416/2002 Z. z. nerieši, než o tom, čo rieši a ako to rieši. Kľúčovým problémom totižto nie je to, že by sme mali rozdielne pohľady na objektívnu potrebu legislatívnej úpravy ciest a spôsobov, ako dostať späť kultúrne pamätihodnosti, ktoré sa nelegálne dostávajú do zahraničia. V tejto otázke sa zhodneme rýchlo. A keďže je to oblasť upravená aj v eurolegislatíve, mohla by byť celá novelizácia veľmi jednoduchou operáciou.

Jadro sporu, ktorý vyvoláva istú nervozitu a spôsobuje, že budeme svedkami viacerých pokusov tento zákon obsahovo rozšíriť a významovo posunúť, je v tom, že slovenská legislatíva, ale najmä slovenská kultúrna reprezentácia nemá do tejto chvíle jasné, ako je to vlastne so slovenskými pamiatkami, ktoré nezmizli v dôsledku kriminálnej činnosti posledného poldruha desaťročia, ale ktoré sa do cudziny dostali v priebehu stáročí. Nik nám nemôže zazlievať, že využívame každú možnosť upriamiť pozornosť vládnej exekutívy, ale i verejnosti a médií na kultúrne poklady, ktoré doložiteľne patria našej kultúre, no ktorými sa chvália kultúry iné.

Proces koncentrácie pozoruhodných a cenných výtvorov kultúrneho charakteru v dobových centrách moci je faktom, s ktorým ťažko polemizovať. Dodnes napr. grécko-britské, ale aj belgicko-konžské či rozličné iné vzťahy zaťažujú problém archeologických pamiatok získaných bádateľmi a prevezených do metropolitných zbierok. Má pravdu ten, kto zdôrazňuje, že výskumníci tieto pamiatky zachránili, alebo ten, kto hovorí o ich ulúpení.

Najväčšie zbierky slovenského gotického umenia sú dnes v maďarských štátnych i neštátnych múzeách a napr. Boží hrob zo Svätého, dnes Hronského, Beňadika je ozdobou kresťanského múzea v Ostrihome napr. Je na jednej strane pravda, že sa tam dostal ako klenot, ktorý vznikol na území arcidiecézy, ktorým sa teda legitímne mal právo chváliť jej vrcholný predstaviteľ, pričom mu dal dôstojný priestor na prienik do povedomia ľudí. Na strane druhej je rovnako pravdou, že dnes je o tento unikát ochudobnená slovenská cirkevná provincia a naša kultúra i spoločnosť. Do zbierok v Budapešti, Viedni, Prahe a ďalších maďarských, rakúskych i českých miest prúdili zo Slovenska archívne dokumenty, sochy, obrazy, knihy, dobový nábytok, porcelán, zbrane, slovom, kultúrne predmety z rozličných dôvodov a rôznymi cestami. U nás niečo vykopali archeológovia, niečo skúpili priekupníci, niečo objavili vlastnícki učitelia, čosi si odviezli feudálni páni, niečo sa ulúpilo počas vojen, čosi sa ukradlo počas povstaní a tak ďalej a tak podobne. Dnes s ľútosťou môžeme iba hľadieť na exponáty, na ktorých sa zavše aspoň pripúšťa, že zo Slovenska pochádzajú, ale oveľa častejšie sú zaevidované pod menami nejestvujúcich miest a všeobecne znejúcim pojmom Horné Uhorsko.

Nemožno sa teda čudovať, že pán spravodajca chýba. A v tejto chvíli by som si dovolil počkať na pána spravodajcu, lebo ťažko bude hodnotiť pán spravodajca...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem na tri minúty rokovanie Národnej rady, aby tu bol spravodajca, aby naozaj mohol vypočuť hodnotný príspevok. Je tu pán spravodajca, prosím, pokračujte, pán Jarjabek. Ale bol uvoľnený.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Predpokladám, že pán spravodajca určite veľmi fundovaný a kultúrnym výstupom po mojom vystúpení zhodnotí tú časť, ktorá bola, keď bol práve na chodbe. A určite telefonát, ktorý mal, súvisel s mojím vystúpením. Takže pokračujem.

Nemožno sa teda čudovať, keď, chvalabohu, pán spravodajca už je tu, naše úvahy smerujú k tomu, ako do jestvujúceho textu novely zákona č. 416/2002 Z. z. dostať aj obsah, ktorý tam, otvorene povedané, nepatrí, ale ktorý nie je v žiadnom inom zákone. Sú prakticky dve možnosti, ako sa s tým vyrovnať. Buď sa dohovoríme, že zákon č. 416/2002 Z. z. a jeho novelizácia sa týkajú iba kultúrnych predmetov, ktoré sa nezákonne do zahraničia dostávajú dnes, a vyzveme vládu, aby začala pripravovať iný zákon, ktorý sa pokúsi riešiť načrtnuté problémy z minulosti, alebo sa zamotáme a od zákona č. 416/2002 Z. z. budeme chcieť, aby cez doplnené odseky či paragrafy riešil dva veľmi vzájomne nesúvisiace okruhy problematiky.

Dámy a páni, ako poslanec si myslím, že navrhovaná novelizácia je prijateľná a rieši problém ochrany a návratu predmetov, ktoré sa dnes dostávajú zo Slovenska nelegálnym vývozom či kriminálnou činnosťou. Apelujem však súčasne na to, aby sme vládu zaviazali na prípravu nového zákona, ktorým by sme dali právny základ rokovaniam o tom, ako vyriešiť problém v minulosti zo Slovenska vyvezených kultúrnych predmetov. Ďakujem za trpezlivosť a pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek bol posledný prihlásený v rozprave.

Končím, uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

A pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra Chmela: Chcete vystúpiť? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

R. Chmel, minister kultúry SR: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja sa v podstate prikláňam k tomu, čo povedal teraz naposledy pán poslanec Jarjabek, keď povedal vlastne, že navrhuje prijať túto novelu tak, ako je navrhnutá, lebo si myslím, že to je novela, ktorá najmä hovorí o kompatibilite tejto legislatívy s normami, ktoré sú uplatnené v Európskej únii, a všetkými ostatnými medzinárodnými normami, ktoré by sme mali pri tejto príležitosti rešpektovať, a všetko ostatné patrí trošku do iného balíka, je teda nad rámec takto predloženej novely tohto zákona. Preto by som vás poprosil, keby ste hlasovali za predloženú novelu zákona, ktorá rieši ten rozmer, ak tak poviem, kriminálny alebo nelegálneho vývozu, a všetko ostatné tak, ako sa o tom zmienila pani poslankyňa Podracká, to je rozmer problematiky historický, ktorý v každom národe fakticky môže existovať, mohli by sme uviesť mnoho príkladov, ako Česi ešte môžu rekriminovať za napr. "ulúpené" aj ulúpené veci až niekde vo Švédsku alebo inde. Proste v každom národe zrejme sa v priebehu minimálne tohto tisícročia historické pamiatky, zjednodušene povedané, takýmto spôsobom presúvali. Ale to je rozmer historický. Nás mnohých aj v tejto sále istotne viaže najmä ten sentiment uhorský, alebo slovensko-maďarský, ktorý sa pri tom vyskytuje. Nemám nič proti tomu, len by som poprosil, keby sa skrátka z tejto novely zákona vyňal a prijala sa teda novela v takom znení, v akom som ju predložil. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať a nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 613, spoločnú správu máte ako tlač 613a.

Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, možno moje odôvodnenie vládneho návrhu zákona nebude úplne z voleja urobené hladko, lebo mal som tu celý zákon, ale dostal nohy.

Vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z predpokladu, ktorý vychádza zo zákona o sociálnom poistení. Vládny návrh zákona upravuje výšku odškodnenia za bolesť a výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prílohe je aj návrh vyhlášky. Doterajší existujúci stav, ktorý sme mali, vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. bez opory v zákone, kde výška odškodnenia podľa vyhlášky bola možná len do výšky 240 000 korún. Na základe toho sa hromadili súdne žaloby, kde nejednotná súdna prax, hlavne na východnom Slovensku, priviedla rozsudky prvostupňové až do výšky 30 mil. korún. Pretože vychádzame z predpokladu, že odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť urobené na základe zákona, pripravili sme tento vládny návrh. Je postavený na filozofii... (Ruch v sále.) To si požičiam, ďakujem. Je postavený na filozofii, že výška bodu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa stanovuje ako 2 % z priemernej mzdy, to znamená, je zabezpečená istá valorizácia tohto odškodnenia automaticky zákonom. Po druhé, v navrhnutej vyhláške, ktorá zodpovedá skúsenostiam, sú rozlíšené rôzne formy poškodenia a rôzne formy odškodnenia, hlavne za sťaženie spoločenského uplatnenia. Po tretie, uvažujeme o možnosti v zákone, aby v prípadoch obzvlášť zreteľa hodných najvyššie navýšenie, ktoré je stanovované vyhláškou, vo výške 11 500 bodov bolo možné navýšiť o 20 %. Prevedené do reči čísiel v tejto chvíli poškodenie závažného charakteru môže občanovi priniesť odškodnenie vo výške 2,9 mil. až 3 mil. korún plus 20 % k tomu navrch. Poslednou charakteristikou vládneho návrhu zákona o odškodnení za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je jeho proporcionalita, pričom nedochádza k pozitívnej diskriminácii, pretože vyššie sa odškodňujú ženy ako muži v prípade, že ide o takú oblasť, ktorá by žene mohla spôsobiť vyššiu ujmu, napr. jazvy na nohách, jazvy na tvári, jazvy na rukách, jazvy, ktoré by u bežného muža nemali byť problémom.

Súčasne sme absolvovali širokú diskusiu v rámci poslaneckých klubov. A musím povedať, že chceli sme upozorniť poslancov aj na existujúce odškodnenie v okolitých krajinách a v krajinách Európskej únie. V súčasti dôvodovej správy, ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi, v uvedenej v tabuľke vidíte, že doteraz najvyššie odškodnenie bolo rozhodnutím prvostupňových súdov na Slovensku vo výške 30 mil. korún, v Českej republike od 5 000 do 2 mil. korún, v Maďarsku maximálne vo výške 200 000 korún, v Rakúsku od 15 000 do 5,2 mil. Sk, vždycky je to v slovenských korunách, v Belgicku od 6 000 do 10 mil. korún, v Dánsku maximálne vo výške 4 mil. korún, vo Švajčiarsku vo výške 4,5 mil. korún, vo Francúzsku od 12 000 do 2,5 mil. korún, vo Veľkej Británii maximálne vo výške 9 mil. korún, v Grécku maximálne vo výške 3,5 mil., v Nemecku maximálne vo výške 15 mil. a v Holandsku maximálne vo výške 4 mil. Nami navrhované odškodnenie môže dosiahnuť v dnešných priemerných mzdách výšku 3,6 mil., čím by sa Slovensko dostalo do vyššej polovice krajín Európskej únie.

Dovolím si povedať, že je veľmi dôležité citlivo tento zákon posudzovať. Na jednej strane totiž má zabezpečiť primerané odškodnenie aj za choroby z povolania, ktoré doteraz neboli predmetom vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ide o to, že choroby z povolania žalované súdmi dnes sú zhruba v úrovni niečo vyše 1 mld. korún, ktoré by musela vyplatiť Sociálna poisťovňa, pokiaľ by sme zákonom nestanovili presné počty. Takisto treba povedať otvorene, že komerčné poisťovne, ktoré poskytujú povinné poistenia áut zo zodpovednosti za škody, v tejto chvíli proti sebe evidujú žaloby vo výške 9 mld. korún, hoci v súčasnosti neboli na toto vytvorené oprávky. Je veľmi dôležité zákonom stanoviť podľa možnosti čo najpresnejšie pravidlá, pravidlá hry pre vyplácanie odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Ja sa ospravedlňujem, pán podpredseda, že som to musel hovoriť z hlavy, ale, žiaľbohu, osud zákona je teraz v rukách neznámeho páchateľa, teda môjho konkrétneho. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Petrovi Birošovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Biroš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, máte to ako tlač 613, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 913 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor nedostal do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 8. júna 2004. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia súhlasný s predloženým návrhom zákona nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 7 poslancov, za návrh uznesenia nehlasoval nikto, nikto nehlasoval proti návrhu a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 poslanec nehlasoval.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Je to uznesenie č. 375 z 9. júna 2004.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Ide o uznesenie č. 243 z 9. júna 2004.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Je to uznesenie č. 260 z 11. júna 2004.

Vážení páni poslanci, poslankyne, pozmeňujúce návrhy máte v spoločnej správe pod bodom IV, nebudem ich čítať jednotlivo. A teraz mi dovoľte, aby som pokračoval.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia schváliť.

Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať: schváliť body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, neschváliť body 7, 10, 12, 16 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

Výbor poveril za spoločného spravodajcu výborov Petra Biroša predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorského výboru pod č. 124 zo 16. júna 2004.

Pán predseda, prosím teraz, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyňa Záborská, pán poslanec Paška, pán poslanec Ivanko. Nikto viac sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Záborská, pripraví sa pán poslanec Paška.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokúvanému zákonu o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vo svojom príspevku sa nechcem stavať ani za poisťovne ani proti poisťovniam, ani za sudcov ani proti sudcom a advokátom, motívom môjho vystúpenia a takisto mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je jedine cudzím zavinením postihnutý občan Slovenskej republiky.

Možno taká najzásadnejšia poznámka k predloženému zákonu je asi nasledovná. V tomto zákone ako keby sa hovorilo len o náhrade za bolesť a nehovorilo sa o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prečo to hovorím? Predpokladám, že ide o dve samostatné veci, ktoré môžu za určitých okolností ísť súčasne. A i keď bolesť možno kvalifikovať u mladého človeka rovnako ako u starého, sťaženie spoločenského uplatnenia, myslím, treba diferencovať a nie je možné, aby rovnako za sťaženie spoločenského uplatnenia bola ohodnotená 30-ročná baletka a 80-ročný dôchodca, ktorý v podstate odžil svoj život a u ktorého to sťaženie spoločenského uplatnenia je diskutabilné.

Ďalšiu otázku mám na pána ministra. Veľmi sa ospravedlňujem, že som sa to neopýtala vo výbore, ale predsa sa spýtam, v § 5 ods. 5, kde sa hovorí "v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najmä v prípadoch uznania invalidity", či pod to slovíčko "najmä" spadajú osoby, u ktorých nevznikne nárok na invalidný dôchodok, pretože máme ľudí, máme mladých študentov, ktorí si neplatia dobrovoľne na invalidný dôchodok a môžu utrpieť zavinením inej osoby vážne zranenie so sťažením spoločenského uplatnenia na celý život, takisto to môže byť žena, ktorá je dlhodobo na materskej dovolenke, ktorá si takisto neplatí svoj príspevok na invalidný dôchodok.

V § 5 ods. 2 by som veľmi rada dala pozmeňujúci návrh, pretože v tomto paragrafe sa uvádza, že výška náhrady za bolesť a spoločenské uplatnenie sa vypočíta z priemernej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok, keď vznikol úraz. Za normálnych okolností prebieha medzi tým úrazom a nárokom určité obdobie, ktoré je minimálne 3 roky. Nemyslím tu umelo vyvolávané prieťahy, ale môže sa stať, že to trvá dlhšie ako tri roky, nehovoriac o tom, že môžu byť neskoré následky úrazu aj po niekoľkých rokoch a takto postihnutý človek by mohol byť poškodený hlavne pri tak dynamicky sa vyvíjajúcej priemernej mzde, ako je v Slovenskej republike za posledné roky. Preto si myslím, že by bolo lepšie, keby sa neuvádzal rok pred vznikom úrazu, ale rok pred nárokom na odškodnenie.

V úvode som hovorila o tom, že sa chcem postaviť na stranu toho poškodeného, ktorý cudzím zavinením utrpel zranenie, často s trvalou invaliditou. A tento zákon je jedinou formou alebo jedinou možnosťou aspoň čiastočnej kompenzácie jeho ťažkej situácie. Ja chápem motívy, prečo sme sa snažili určiť určité rámce a znížiť odškodnenia, aby sa nestávali prípady, ktoré sa vyskytli v nedávnej minulosti. A chápem to, že dôvodom na takéto zníženie odškodnenia boli dva argumenty. Jedným argumentom bol veľký počet prípadov, ktoré boli na súdoch, a ich vyčíslenie. Ale tam možno som si mohla vyžiadať sumár spisov za posledné tri roky, koľko bolo za tieto roky vyplateného bolestného a koľko bolo vyplateného za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože tá výška, ktorá je požadovaná v podaných spisoch, sa málokedy rovná tomu konečnému odškodneniu, ktoré ten postihnutý dostane. Druhým argumentom bolo narastanie zákonného poistenia, nakoľko zdravotným poisťovniam sa zvyšujú náklady s odškodnením. Tu chcem povedať, že ak si predstavíme, že na Slovensku je asi 1,5 mil. áut a priemerné poistenie je 10 000 za rok, tam beriem, samozrejme, aj autobusy, nákladné autá a všetko ostatné do úvahy, vyjde nám veľká suma. A pritom nikto neuvažuje o tom, či preplatíme pomaly do poslednej koruny 5-miliónový mercedes, ale zvažujeme, ako znížiť odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia u postihnutého človeka. Samozrejme, sú prípady, keď sa aj táto vyhláška, ktorá bola doteraz v platnosti, zneužívala, ale bola by som rada, keby sme aspoň čiastočne mohli navýšiť tú konečnú sumu, o ktorej hovoril pán minister pred chvíľočkou, ktorá nedosahuje 4 milióny, ak pripočítame ešte aj tých 20 %.

Dovoľte mi, aby som prečítala pozmeňujúce návrhy.

V § 2 poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa dopĺňa o tieto citácie: "zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich".

Zdôvodnenie. V predloženom znení by sa zákon vzťahoval len na odškodňovanie pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. a odškodňovanie úrazov, ktoré vzniknú pri dopravných nehodách.

Druhý návrh. "V § 5 ods. 2 sa slová "za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom došlo k poškodeniu na zdraví" nahrádzajú slovami "za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu škody"."

Zdôvodnenie. Vzhľadom na proces pri stanovovaní nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia by mohlo dôjsť podľa predloženého návrhu zákona k významnej finančnej ujme poškodeného vzhľadom na významnú dynamiku rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Tretí návrh. "V § 7 v ods. 1 druhá veta znie: "Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia, alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov."."

Pôvodné znenie zakladá možnosť zbytočnej administratívy, a tým predlžovania procesu odškodňovania. Preto pri nižšom bodovom hodnotení je možné, aby vydal posudok ošetrujúci lekár.

Štvrtý pozmeňujúci návrh. "V § 8 ods. 1 písmeno c) znie: "miesto, kde vzniklo poškodenie zdravia"."

Predložený text by sa mohol aplikovať iba pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Okrem toho pojem "organizácia" sa od 1. januára 2002 nepoužíva, vtedy bola novela Občianskeho zákonníka.

Ďakujem veľmi pekne. To by boli moje pozmeňujúce návrhy.

A ešte chcem požiadať, aby bod 12 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Veľmi pozorne som počúval pani poslankyňu Záborskú. Chcel by som len pripomenúť, že pre mňa jednoznačne vyplýva, že pri navrhovanom postupe alebo navrhovaných postupoch v zákone ide o výrazný a neodôvodnený posun v riešení odškodnenia v neprospech poškodených pri dopravných a pracovných úrazoch. To mi je jasné, to som si dal konzultovať aj odborníkmi, aj vo svojom regióne. Takto tento návrh zákona vnímam. Teda je tu návrh zákona, ktorý je opäť namierený, hádajte proti komu, pán minister. Nuž proti občanom. Proti komu by v tomto štáte mal byť namierený zákon? A nadštandardne vychádza v ústrety pánom ministrom milujúcim poisťovniam, v jeho chcení akciovým spoločnostiam. Nuž a preto tento návrh zákona jednoznačne nepodporím.

V. Veteška, podpredseda NR SR: By som vás chcel informovať teraz, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že páni poslanci Paška, Ivanko sa dohodli o výmene poradia vo vystúpení počas rozpravy o tomto bode programu. Takže dávam slovo pánovi poslancovi Ivankovi. Nech sa páči.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, vzhľadom na krátkosť času skrátim svoje vystúpenie tak, aby sme mohli ukončiť rokovanie do 19.00 hodiny.

V mene 18 poslancov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (tlač 613).

V § 5 ods. 5 návrhu zákona sa slová "zvýšiť najviac o 20 %" nahrádzajú slovami "primerane zvýšiť, a to aj nad sumu ustanovenú v odsekoch 2 až 4, v obzvlášť závažných prípadoch s prihliadnutím na okolnosti súvisiace s poškodením zdravia a na trvalé následky poškodeného maximálne do výšky 10 mil. Sk v jednotlivom prípade".

Tento svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh odôvodním nasledovne. Navrhovaná zmena vychádza zo základných princípov odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, z naplnenia satisfakčnej funkcie a primeranosti poskytnutej peňažnej náhrady. Predložený návrh zákona mimoriadne nízko matematicky ohraničuje celkovú možnú výšku odškodnenia, znemožňuje adekvátne prispôsobenie odškodnenia reálne vzniknutým následkom osobe poškodeného, jeho spoločenskému postaveniu veku a podobne. O tomto už hovorila predo mnou predrečníčka, tak nebudem opakovať dôvody, s ktorými sa ja takisto stotožňujem. Navrhovaná zmena legitimuje súd ako nezávislý orgán spravodlivosti, tabuľkovo určenú všeobecnú peňažnú náhradu primerane zvýšiť, a tým prispôsobiť odškodnenie osobe poškodeného s prihliadnutím na všetky súvisiace okolnosti poškodenia zdravia a vzniknutých trvalých následkov. Oprávnenie súdu na zvýšenie náhrady je pritom podmienené tým, že musí ísť o prípad vhodný osobitného zreteľa, najmä čo sa týka invalidných osôb, a že zvýšenie náhrady bude primerané. Tu zdôrazňujem slová, že musí to byť primerané odškodnenie. Uvedeným návrhom sa musí súčasný právny stav upraviť tak, aby súdy pri svojom rozhodovaní mali ustanovenú maximálnu výšku náhrady v jednotlivom prípade, aby tu nedochádzalo k prípadom, ktoré tu už boli spomínané predkladateľom, že súdy v niektorých prípadoch 400-násobne zvyšovali cenu. Takže je tu postavený strop. Táto úprava plne korešponduje s podmienkami odškodňovania ujmy na zdraví v rámci Európskej únie.

Ďakujem pekne a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Novotný s faktickou poznámkou.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem za slovo. Nebudem zdržiavať, len zareagujem na predrečníka. Osobne nebudem súhlasiť s tým, aby sme zvyšovali náhradu, ktorú môže vymerať súd na viac, ako je 20 % z vypočítaného bolestného alebo z vypočítanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Krátko to odôvodním. Myslím si, že v tých reláciách, ako to uviedol aj pán minister, čo sa týka odškodňovania v ostatných krajinách Európskej únie, aj vzhľadom na to, že na Slovensku by to činilo pri veľmi ťažkom poranení, veľmi vážnych stavoch až 3 milióny korún, tá hranica 20 % je úplne dostatočná na to, aby súd naozaj v ojedinelých vážnych prípadoch mohol toto odškodnenie zvýšiť. Tým, že by sme prijali takúto všeobecnú formuláciu, ako navrhol pán poslanec, by sme sa znovu dostali do situácie, keď by napriek tomu, že pevne verím v nezávislosť slovenského súdnictva, sa mohli uplatniť rôzne špekulácie, ktorých cieľom bude získať a vysúdiť čo najviac peňazí, vytrieskať čo najviac prostriedkov zo Sociálnej poisťovne, a nie naozaj odškodniť toho, ktorý utrpel nejaké vážne poškodenie svojho zdravia. Takže z tohto hľadiska si myslím, že tých 20 %, ktoré dávame do rúk ešte nezávislému súdu je úplne dostačujúci nástroj. Ďakujem pekne za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Dámy a páni, nechcem sa prieť o obsahu, ktorý je aj v pozmeňujúcom návrhu kolegu Ivanka. Osobne ho považujem za objektívny. Uvedomujem si, že je nesmierne ťažké vyjadriť finančne kvalitu a hodnotu ľudského života, zdravia, bolesti. Je to inštitút, o ktorý sa snažia ľudia už zrejme stáročia. Na druhej strane tak trošku mi vadí, že legislatívny proces v tejto Národnej rade ako keby a priori prijal nedôveru v inštitúty spravovania štátu, medzi ktoré bezpochyby patrí aj nezávislé súdnictvo, a na základe toho tvoril dikciu zákonov. Ja som presvedčený aj na základe skúseností, že väčšina súdov a sudcov pôsobí a koná a rozhoduje naozaj objektívne a že návrh, ktorý predložil kolega, obsahuje dostatok obmedzení, ktoré by snáď mohli vyvolávať nedôveru v neobjektívnosť rozhodovania súdu. Ale znovu chcem zdôrazniť, že ten problém kvantifikácie finančného vyjadrenia zdravia, bolesti, ľudského života je asi to najťažšie, čo by ale zrejme nemali byť meritom veci tohto zákonodarného zboru, ale možno tak trochu predmetom činnosti Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied. Napriek tomu zrejme podporím návrh pána Ivanka, pretože verím v nezávislosť slovenských súdov. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Ivanko s reakciou na faktické poznámky.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem pekne. Len krátko zareagujem. Nebudem reagovať nejako všeobecne, ale chcem pripomenúť kolegovi Novotnému, aby si pozrel ustanovenie § 3 ods. 1, kde sa jednoznačne hovorí, že tá náhrada musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví. A ten môj pozmeňujúci návrh presne reaguje na to ustanovenie § 3 ods. 1 vládneho návrhu zákona. Takže iba toľko chcem povedať. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy a páni, v rozprave budeme pokračovať, ak bude všeobecný súhlas, až zajtra ráno. Posledný v rozprave je prihlásený pán poslanec Paška.

Prerušujem rokovanie 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

Pekný večer, dovidenia do zajtra.

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)