P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa stručne reagovať vzhľadom na pokročilý čas, ale tu bolo mnoho povedané, niečo predsa len treba doplniť.

Vystúpili v rozprave, myslím, napospol predstavitelia opozície. A ťažko by som mohol čakať, že by chválili túto správu, pretože základný nesúlad medzi ich očakávaniami a touto správou je zjavný. Táto správa zrejme mala priniesť potvrdenie katastrofických vízií, ktorými opozícia neustále častuje verejnosť, a potvrdenie toho, že Slovensko sa vyvíja zle. Keďže jednoducho sa tak nestalo, samozrejme, táto správa musí byť podrobená kritike.

Nikde v tejto správe, ani jej cieľom to nebolo, nie je napísané, že regionálne rozdiely neexistujú. To, samozrejme, by nebolo pravdou. Táto správa sa snaží len reálne poukázať na to, aké sú súvislosti, a hlavne sa zamerať na dynamiku, to znamená, či sa niečo v tomto stave deje, či sa niečo mení alebo je to stav statický alebo sa situácia zhoršuje, alebo sa situácia zlepšuje. To je, myslím, podstatou toho, na čo sa má vláda zamerať, nie konštatovať, pán poslanec Šulaj. Aj my by sme, samozrejme, mohli naplniť správu množstvom štatistických údajov, ktoré popisujú najmä minulý stav a vychádzajú z minulých údajov. My sme sa úmyselne zamerali na to, aby sme sledovali dynamiku vývoja, či tu dochádza k zmenám na základe posledných opatrení. Tiež zdôrazňujem, že vláda realizuje tieto opatrenia za rok, pričom väčšina z nich sa začala napĺňať až prijatím reformných zákonov tohto roku. To znamená, že ešte ani nemohli sa naplno prejaviť. Napriek tomu už v niektorých parametroch cítime, a to je jasne zdokumentované na číslach, ktoré sú podľa mňa nespochybniteľné, že dochádza k pozitívnym zmenám. Preto správa hovorí ako prvé, že sa zastavilo zhoršovanie situácie a zväčšovanie rozdielov a že existuje mierny pozitívny vývoj. Určite logicky by sme sa na tom mali zhodnúť, keď uznal aj pán poslanec Šulaj, aj pán poslanec Burian, že došlo a dochádza k znižovaniu nezamestnanosti. Tak neviem, prečo popierať poslancom Vážnym to, že tu dochádza k miernym zlepšeniam. My nehovoríme, že tie zlepšenia za ten rok sú obrovské, ale začal sa istý proces. Keď bude pokračovať, tak dospejeme k väčším zlepšeniam, je to logický predpoklad. A keďže táto situácia nie je javom, ktorý vyvolala súčasná vláda, ale javom, ktorý sa tu budoval viac než 10 rokov, tieto regionálne rozdiely tak ako v každej krajine sú realitou a zapúšťali svoje korene za naozaj veľmi-veľmi dlhé obdobia, je naivné očakávať, že takáto situácia sa zmení z roka na rok. Ale myslím si, že to, že sa situácia nezhoršuje, je významným pokrokom vpred.

Pán Šulaj sa zamyslel nad tým, že chýbajú tie príklady negatívnych riešení, na ktoré správa upozorňuje, tak k tomu samotnému. Samozrejme, nie je tým myslené a nemali sme v úmysle hovoriť, ani nikde to nie je napísané, že netreba venovať pozornosť regionálnym rozdielom, že netreba robiť opatrenia, ktoré zmierňujú regionálne rozdiely. Ale upozorňujeme na to, že ten prístup môže byť rôzny. Samozrejme, aj ideologicky bude prirodzený rozdiel, ľavicoví politici ťažko budú uznávať, že významným nástrojom na znižovanie aj regionálnych rozdielov je znižovanie daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, vylepšovanie podnikateľského prostredia, aby vznikali nové pracovné miesta, a viac by sa im páčilo, že vláda zapichne špendlík na mape a povie, že tu postavíme fabriku. Ale jednoducho takéto riešenia sa ukázali ako nefunkčné. A tým negatívnym príkladom je aj pánom poslancom Vážnym spomínaná bývalá NDR. Táto časť dnešného Nemecka je naďalej veľmi zaostalou časťou krajiny, vysídľuje sa, ako bolo správne povedané, je tam vysoká miera nezamestnanosti, presahujúca 20 %, a napriek tomu za roky od zjednotenia Nemecka tam miliardové čiastky natiekli najprv v markách, potom v eurách a tečú tam naďalej a napriek tomu to neprispieva k znižovaniu regionálnych rozdielov. To bolo poukázané v tej časti, ktorú pán Šulaj citoval, že na to si dajme pozor, aby sme robili také opatrenia, ktoré nielen budú smerovať k tomu, že budeme prerozdeľovať zdroje, ale bez očakávaného trvalého efektu.

Spomínaná daň z nehnuteľnosti vo vzťahu k fiškálnej decentralizácii. Opäť, to je taký naozaj, by som povedal, ľavicový pohľad, z ktorého vyplýva, že musia sa tie dane zvyšovať. Nemusia sa zvyšovať, jednoducho samosprávy dostali voľnú možnosť, môžu sa kľudne aj znižovať. Je to otázka regionálnej politiky a nazerania aj na tento nástroj. A ja verím, že v mnohých regiónoch budú tak rozumní zástupcovia samospráv, že nepôjdu cestou jednoduchého a škodlivého mnohokrát zvyšovania daní.

Viackrát sa tu hovorilo o voľných pracovných miestach. Tento ukazovateľ, povedzme si to naozaj úprimne a otvorene, ktorí o tom ešte nevedia, je veľmi nepresným ukazovateľom, pretože voľné pracovné miesta už v znení súčasných zákonov nie je povinnosť ani len nahlasovať. To znamená, my nemáme žiadnu reálnu evidenciu voľných alebo nových pracovných miest. A nebola ani v minulosti napriek tomu, že Národný úrad práce vykazoval akési číslo, pretože z reality života, z reálnych skúseností možno aj vy samy viete, že jednoducho množstvo podnikov jednoducho nenahlásilo voľné pracovné miesta a ich rýchlo obsadilo, pretože taký je život a tento mechanizmus sa ukázal ako nefunkčný, a preto aj bol v novej zákonnej úprave zrušený. Takže operovať nejakými číslami o voľných pracovných miestach je naozaj veľmi nepresný ukazovateľ. V regionálnych vzťahoch naozaj sa mnohé ukazovatele, inflácia napr., ale aj mnohé ďalšie, neevidujú, čo skresľuje celkový pohľad. Štatistický úrad jednoducho nevedie takéto štatistiky, a preto nemáme dostatočné údaje o cenovej hladine. Ale keby boli, pani poslankyňa Angyalová volala po tom, ako by bolo dobré, keby takéto údaje boli, no dovolím si tvrdiť naozaj z logiky vecí a z poznania stavu v regiónoch, že by vylepšili parametre tejto správy vo vzťahu k tomu, čo sme konštatovali, pretože cenová hladina je jednoznačne nižšia v regiónoch východného Slovenska ako v Bratislave. To na cenách akýchkoľvek je realitou a to sa dá preukázať, na to nemusíme mať ani štatistické informácie. To znamená, vylepšili by vo vzťahu k reálnym mzdám aj všetkým ostatným ukazovateľom a znížili by potom takto vykázané regionálne rozdiely. Ale nemáme tieto údaje, to hovorím, len naozaj využívam logiku a znalosť reálií, ktoré existujú, že takto by to jednoducho vyzeralo.

Bol tu spomínaný vzťah cestovného ruchu a využitia drevnej hmoty. Nuž beriem to, že keď je to takto napísané za sebou, že dáva to príležitosť využiť to ako kritický bod. Ale myslím si, že každý, aj tí, ktorí to tvrdili, pán poslanec Šulaj vie, že ide o dve rozdielne témy zadelené do dvoch odsekov, ktoré vzájomne nesúvisia. A v takejto optike zas dovolím si povedať, že využitie drevnej hmoty ako suroviny 21. storočia je naozaj perspektívny zámer, o ktorom by zrejme vedel rozprávať minister pôdohospodárstva, nie ja. Ale určite to nemá žiadny vzťah s cestovným ruchom, tie témy nasledujú za sebou akurát zhodou okolností, ale sú oddelené odsekmi. Takže až došlo k nedorozumeniu, tak neviem, či prijímate takéto vysvetlenie k tejto záležitosti.

Mnohokrát kritizované vykazované znižovanie nezamestnanosti. To pán Blajsko kritizoval. Ja som sa k tomu vyjadroval mnohokrát. A myslím si, že ten údaj je známy. Dve tretiny z tých ľudí, ktorí vypadávajú z evidencie úradov nezamestnaných, vypadávajú preto, lebo si našli reálne prácu. To je preukázaný fakt a kto tomu neverí, nech zájde na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a hĺbkovo si o tom podiskutuje s pánom riaditeľom. A na otázku rozdielov medzi štatistikami som na hodine otázok odpovedal práve minulý štvrtok. Sú vo všetkých krajinách, pretože štatistika robí prieskum verejnej mienky, ktorý pracuje so štatistickými odchýlkami, a úrady práce pracujú s presnými číslami na základe svojej evidencie. Vo všetkých krajinách existujú rozdiely, musia existovať aj na Slovensku, pretože naozaj prieskum verejnej mienky a realita sú veľmi odlišnými vecami. Znova použijem ten príklad, aj prieskumy verejnej mienky pred voľbami dávali niektorým politickým stranám iné predpoklady na úspech ako to, čo sa naozaj v realite volieb ukázalo. A zrejme nikto nespochybňuje výsledky volieb kvôli tomu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, poslanci majú nárok na obedňajšiu prestávku.

Ľ. Kaník, minister, práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Áno, už končím, ospravedlňujem sa.

Pán Burian citoval zo správy Medzinárodnej organizácie práce, ale sám uvádzal roky 1996 až 2000. No to sú značné zastarané údaje. Nachádzame sa v roku 2004 a dnes tá situácia je už iná. My sme si zvykli, že medzinárodné organizácie pracujú s istým oneskorením, a preto využívať na komentovanie dnešnej situácie tieto ukazovatele, aj rok 2002 je už zastaraný, pri dynamike vývoja na Slovensku, ktorá je naozaj veľmi vysoká, je to veľmi nepresné.

Reálne mzdy za minulý rok klesali na celom Slovensku, vedeli sme o tom aj sme predpokladali, že to tak bude, nikto to nepopieral, na základe opatrení, ktoré boli tvrdé a nepríjemné. Ale tohto roku na základe týchto opatrení, to dnes už všetci tiež vieme, rastú. A rásť začali omnoho skôr, ako predpokladala väčšina dokonca aj vládnych ekonómov a už reálne rastú a rásť budú teda.

Čerpanie štrukturálnych fondov je zabezpečené a my z nich už čerpáme, pán poslanec, pokiaľ o tom neviete, už niekoľko stoviek miliónov korún zo štrukturálnych fondov náš rezort čerpá a čerpať bude. Takže nemusíte mať žiadne obavy z toho, že by bolo ohrozené čerpanie štrukturálnych fondov. A to sa vzťahuje aj na rozvoj infraštruktúry aj keď opäť o tejto téme by zrejme iný minister vedel rozprávať viac. Ďakujem, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, prerušujem rokovanie 28. schôdze Národnej rady.

A končím rokovanie o tomto bode programu.

Pani spoločná spravodajkyňa nechcela vystúpiť v záverečnom slove k rozprave.

Prajem vám príjemnú dobrú chuť, stretneme sa o 14.00 hodine v rokovaní o ďalších bodoch programu, pán minister.

(Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Pristúpime k rokovaniu o

správe o plnení Národného programu ochrany starších ľudí.

Správu ste dostali ako tlač 739, spoločnú správu výborov máte ako tlač 739a.

Dávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pánovi Ľudovítovi Kaníkovi a prosím ho, aby správu uviedol.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vláda svojím uznesením č. 448 z 13. mája 2004 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia úloh z uznesení Národnej rady prijatých na 26. schôdzi uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ministrom zdravotníctva predložiť správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí.

Cieľom správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí je informovať vládu a Národnú radu o konkrétnych výstupoch realizácie zásad a princípov Národného programu ochrany starších ľudí a podať komplexnú informáciu o spôsobe, akým postupujú jednotlivé rezorty a ostatné ústredné orgány štátnej správy v otázkach ochrany starších ľudí.

Prvoradým zámerom predkladanej správy je zhodnotenie rizík a dopadov prebiehajúcich reforiem na kvalitu života staršieho občana vrátane uvedenia nástrojov, ktoré rešpektujú sociálny status staršieho občana a ich dopad zmierňujú.

Na príprave predkladanej správy spolupracovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj s jednotlivými ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy.

Ďakujem, to je všetko, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Antonovi Blajskovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

A. Blajsko, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k správe o plnení Národného programu ochrany starších ľudí podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. júna 2004 č. 759 pridelil správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím vás, pán novinár, fotograf, buďte taký láskavý, toto si tu nedovoľujú ani poslanci. Ste tu vítaný vo vymedzenom čase, venujte sa svojej práci a nechajte priestor teraz pre poslancov. (Hlasy v sále.) Dobre tak teda za dverami ale. Pokračujte, prosím.

A. Blajsko, poslanec: Ďakujem. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením zo 16. júna 2004 č. 129, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 14. júna 2004 č. 257.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výborov k správe o plnení Národného programu ochrany starších ľudí odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Antona Blajska predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania predmetnej správy a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 257.

Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení Národného programu ochrany starších ľudí (tlač 739), ktorým Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy o plnení Národného programu ochrany starších ľudí berie na vedomie správu o plnení Národného programu ochrany starších ľudí.

Pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Ešte pred poslancami, čo sa hlásia do rozpravy ústne, budú mať prednosť prihlásení poslanci za klub a písomne. Takže najskôr za klub sa prihlásil spravodajca pán Blajsko. Pán Blajsko bude hovoriť za Ľudovú stranu - HZDS. A potom písomne ako jediný je prihlásený a pripraví sa pán poslanec Džupa. Potom budeme mať príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy.

A. Blajsko, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, treba zvýrazniť, že hodnotením plnenia Národného programu ochrany starších ľudí v roku 2004 sa začala vláda Slovenskej republiky zaoberať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že bez iniciatívy Národnej rady Slovenskej republiky by sa plnením Národného programu nebola v roku 2004 vláda vôbec zaoberala. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 343/2003 sa súhrnná správa o plnení Národného programu ochrany starších ľudí za roky 2003 až 2004 mala predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky až v termíne 31. marca 2005.

Správa o plnení Národného programu ochrany starších ľudí nie je komplexným hodnotením prijatého Národného programu vo väzbe na schválený program a úlohy v ňom obsiahnuté na termíny určené pre plnenie, ako aj vo väzbe na jednotlivých nositeľov plnenia úloh. Správa je skôr obhajobou správnosti prístupov a krokov vlády uplatňovaných v súčasnosti v reforme sociálneho systému, resp. o presadenie ktorých sa bude usilovať vláda v horizonte budúcich dvoch rokov. Takéto zameranie potvrdzuje aj samotná správa, podľa ktorej cieľom je informovať o spôsobe postupu príslušných rezortov v otázkach ochrany starších ľudí a zhodnotiť dopady prebiehajúcich reforiem a ich riziká na kvalitu života starších občanov.

Správa je, pokiaľ ide o oblasť sociálneho zabezpečenia a rodinnej politiky, značne neprehľadná. Obsahuje veľmi všeobecnú prezentáciu prístupov a krokov vlády v reforme sociálnej sféry, ako aj značne rozsiahlu časť o plnení úloh Národného programu ochrany starších ľudí v jednotlivých rezortoch, pričom sa rezortné hodnotenia týkajú v niektorých prípadoch aj roku 2002, sčasti aj roku 2003, ako aj súčasne realizovaných úloh.

Úroveň spracovania správy svedčí o nedostatku koordinácie prác spojených s jej vypracovaním. Očakávali sme komplexnú súhrnnú správu s dostatočnou výpovednou schopnosťou, ktorá by bola zodpovedne zhodnotila plnenie Národného programu ochrany starších ľudí v roku 2003 s tým, že závery z hodnotenia by boli použité na modifikáciu úloh z Národného programu pre najbližšie roky.

V oblasti sociálneho zabezpečenia sa dáva mimoriadne široký priestor propagácii dôchodkového sporenia ako druhého piliera dôchodkového systému. Treba uviesť, že dôchodkové sporenie sa netýka súčasných dôchodcov ani zásadne nerieši ich sociálne postavenie. Prínosy dôchodkového sporenia sa v zmysle zákona o starobnom dôchodkovom sporení prejavia najskôr o 10 rokov. Čakali sme hlbšiu analýzu Národného programu ochrany starších ľudí, najmä pokiaľ ide o sociálne postavenie a životné podmienky dôchodcov, ktoré sa nevyvíjajú priaznivo. Skupina dôchodcov znáša negatívne dopady cenových a daňových opatrení, pričom ide o dopady s výrazným vplyvom na výdavky dôchodcov a domácností dôchodcov. Na životné podmienky dôchodcov nepriaznivo pôsobili aj uplatňované reštriktívne opatrenia, najmä v skupine dôchodcov sociálne odkázaných, ako aj dôchodcov vdovcov a invalidných dôchodcov, reštrikcie v peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, posudzovanie miery funkčnej poruchy pre účely kompenzácií, posudzovanie invalidity pre účely dôchodkového zabezpečenia a podobne.

Veľký priestor sa v správe dáva spôsobu zvyšovania dôchodkov v roku 2004. Schválené zvýšenie o 4 % k 1. februáru 2004 a predpokladané zvýšenie o ďalších 3,4 % s účinnosťou od 1. decembra 2004 je v celoročnej relácii len minimálne o 204 korún priaznivejšie ako valorizácia dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

V správe sa pracuje so značne zjednodušenými spriemerovanými dopadmi zvýšenia cien, energií, výdavkov spojených s bývaním a pod. a zjednotenia sadzieb DPH, z ktorých vyplýva podľa hodnotenia vlády, že súhrnný dopad predstavuje mesačne na priemerného dôchodcu 326 korún. Po kompenzácii prínosom zvýšenia dôchodkov v roku 2004 ide len o 68 korún, z čoho plynie podľa vlády optimistický záver, že v roku 2004 v žiadnom prípade nedôjde k drastickému zhoršeniu reálnej situácie dôchodcov.

Treba skonštatovať, že s odbornými zjednodušenými, spriemerovanými dopadmi na výdavky priemerného dôchodcu pracovala vláda aj v správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomických a sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.

Poznamenávame, že s kvantifikáciou dopadov sa nestotožňujeme ani my, ani Jednota dôchodcov na Slovensku, ktorá poukazuje na to, že dopady sú vzhľadom na štruktúru výdavkov dôchodcovských domácností s 35-percentným podielom výdavkov na potraviny na celkových výdavkoch podstatne vyššie a dosahujú mesačne až 1 000-korunovú hodnotu na člena rodiny, teda dôchodcu.

Tieto skutočnosti dávame do pozornosti aj v súvislosti s návrhom na poskytnutie jednorazového príspevku dôchodcom v roku 2004 v sume 1 000 Sk. Poskytnutím príspevku sa zásadne nevyrieši sociálna situácia dôchodcov. Možno povedať, že poskytnutý jednorazový príspevok pokryje jednomesačný dopad zvýšenia cien a úpravy daní na jedného dôchodcu.

V správe sa zdôrazňuje, že nový dôchodkový systém už žiadnym spôsobom nebráni dôchodcom vrátane invalidných vykonávať zárobkovú činnosť. Túto skutočnosť vnímame skôr ako vytvorenie teoretickej možnosti zapojenia sa dôchodcov do zárobkovej činnosti, praktické naplnenie však závisí od množstva faktorov, akými sú situácia na trhu práce, regionálne problémy na trhu práce, vek dôchodcov a ich celkový zdravotný stav. Nazdávame sa, že cieľom sociálnej politiky voči starším ľuďom by nemala byť kalkulácia so zapojením a zapájaním sa dôchodcov do zárobkovej činnosti, aspoň by to nemalo byť cieľom spoločnosti, ktorá deklaruje sociálnu orientáciu ekonomiky.

Z hľadiska ochrany starších ľudí plnia významnú funkciu sociálne služby. Tejto problematike sa správa prakticky absolútne nevenuje.

Obdobne sa minimálna pozornosť venuje prechodu kompetencií zo štátnej správy na samosprávy. Naznačuje sa len, že prebieha postupný proces decentralizácie. Nazdávame sa, že tejto problematike sa mala venovať primeraná pozornosť, a to aj vzhľadom na váhu samosprávy pri zabezpečovaní a rozvíjaní sociálnych služieb, osobitne služieb poskytovaných dôchodcom.

K hodnoteniu jednotlivých oblastí z hľadiska sociálnej oblasti správa konštatuje značnú nespokojnosť dôchodcov so situáciou, v ktorej sa nachádzajú. Uvádza pozitíva zákona č. 461/2003 Z. z. Mlčky necháva fakt, že na postavení súčasných dôchodcov sa nič nezmenilo. Zdôrazňovaním zásluhovosti a ústupom od solidarity sa rozdiely medzi dôchodcami do roku 2003 a od roku 2004 ešte viac prehĺbia, čo v blízkej budúcnosti, si myslím, môže vyvolať aj vlnu protestov.

Zbytočne veľký priestor sa venuje dôchodkovému sporeniu, ako som uviedol a, doplnkovému dôchodkovému poisteniu. Dnešných dôchodcov sa to už nedotkne a efekt z nich sa ukáže, ako som uviedol, neskôr.

Výpočet valorizácie je všeobecne známy. Jeho vysvetľovanie v správe je zbytočné. Čísla uvádzané v súvislosti s kompenzáciami a zvýšenou DPH vyvolávajú skôr úsmev a vôbec nesvedčia o reálnych hodnotách zo strany autorov textu.

Zdôrazňovanie možnosti dôchodcov pracovať a zarobenou mzdou si vylepšiť svoj materiálny život je z viacerých dôvodov iluzórne.

Proces decentralizácie v súvislosti s prechodom kompetencie je len naznačený a samotný program ho vlastne vôbec neobsahuje.

V oblasti zdravotníctva formálne je rozpracovaný vo veľkom rozsahu. Autorom v tomto smere nemožno uprieť snahu. Zrejme je to spôsobené faktom, že predložený text správy je súčasne aj textom Národného programu podpory zdravia, to je nasledujúci bod. Základné ciele zvýšenia kvality dostupnosti rozvoja paliatívnej a hospicovej starostlivosti, prevencia a programy kardiovaskulárny, onkologický, diabetologický, program duševného zdravia sú prijateľné, treba však stanoviť ich časovosť a finančné krytie a podobne. Údaj, že Slovenská republika má len 54 špecializovaných geriatrických ambulancií so 49 lekárskymi miestami, je alarmujúci. Geriatrickú starostlivosť nemožno riešiť hospicmi, ich cieľom je niečo iné. V rámci zdravotníctva si vysoko vážime činnosť Štátneho ústavu verejného zdravotníctva. To, že v zdravotníctve sa v novo prijímaných zákonoch neprejavila žiadna forma diskriminácie voči starším občanom, nie je to tak. Ani zákon o zdravotnej starostlivosti v § 11 ods. 2 neuvádza vek ako antidiskriminačný faktor. Dostupnosť poskytovania zdravotných služieb pre starších ľudí sa zavedením poplatkov za služby a doplatkom za lieky znižuje. Voči starším a aj iným sociálne slabším občanom je to jednoznačne diskriminujúci faktor.

V oblasti daní a poplatkov dopady spôsobené dereguláciou cien na zmeny DPH sú ďaleko vyššie. Aj celkový dopad na rodinu dôchodcu, ako som uviedol, je úplne iný, je vyšší. A my sa rozchádzame v tisíckorunáčke. Vážne je potrebné zaoberať sa daňami takisto aj motorových vozidiel. V každom prípade musí dôjsť k ich redukcii, lebo pre dôchodcu sa stáva automobil nedostupným.

Na záver pristúpim ešte k formálnemu zhodnoteniu správy.

Správa sa vôbec nevenuje tomu a nehodnotí, aký je stav plnenia základných princípov programu, ako je princíp nezávislosti, zúčastnenosti, starostlivosti, sebarealizácie a dôslednosti. Chýbajú niektoré zúčastnené rezorty, ministerstvo spravodlivosti, súdna ochrana, Štatistický úrad, ministerstvo zahraničných vecí a tak ďalej. Presne v Národnom programe sú všetky tieto inštitúcie uvedené a zaviazali sa plniť tento Národný program.

Správa je zbytočne rozsiahla, ako som už uviedol. Jej rozsah by sa pokojne dal zúžiť aj do 10 strán textu namiesto 42 strán.

Od správy sme očakávali zhodnotenie roku 2003, keďže posledné hodnotiaca správa je z roku 2002. Gestor plnenia programu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nerealizovalo prakticky žiadny zo záverov, ktoré prijali účastníci seminára k plneniu Národného programu ochrany starších ľudí za rok 2002. Zásadná požiadavka, aby gestor zvolal vždy začiatkom kalendárneho roka spoločnú poradu zodpovedných pracovníkov jednotlivých rezortov, na ktorej by sa stanovili konkrétne ciele pre daný rok, nebola vôbec realizovaná. Ťažko potom hodnotiť ročné plnenie. Hodnotiace texty rezortov sú plne príliš potom všeobecné a prakticky každý rok sa opakujú. V novelizácii sa neprejavila nutná novelizácia vyplývajúca zo zákonných noriem, ktoré nastali od roku 1999, presun kompetencií na samosprávu, madridský Medzinárodný akčný plán o starnutí, Berlínska konferencia o starnutí, zmeny v zdravotníctve a takisto v celom sociálnom systéme.

Konštatujeme, že správa je úmyselne koncipovaná pozitívne a je ale v rozpore s realitou, ktorú v súčasnosti starší ľudia prežívajú v Slovenskej republike. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Karol Džupa. Nech sa páči, pán poslanec.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, jedným z dôležitých kritérií, ktoré dáva svedectvo o vyspelosti civilizácie štátneho útvaru, je aj to, akým spôsobom sa vysporiada so starostlivosťou o hraničné vekové skupiny, kde sa zvlášť citlivo vyhodnocuje starostlivosť o deti a o staršiu generáciu, tiež to, akým spôsobom sa vysporiada štát so starostlivosťou svojich občanov, ktorí sú zdravotne a sociálne odkázaní. Ak spojím tieto dve základné tézy, je nad slnko jasné, že práve generácia staršej populácie je predmetom záujmu, ako posúdiť vyspelosť toho alebo ktorého štátu v starostlivosti o svoju populáciu. Neobjavil som nič nového, zhruba táto téza sa objavuje v rétorike odborníkov aj politikov pravidelne, zvyčajne tesne pred voľbami, a to v snahe, aby získala voličskú základňu a voličské hlasy od populácie staršej, ktorá, ako je známe, ešte stále je dosť disciplinovaná a chodí k volebným urnám. Môže svojím spôsobom misky váh prikloniť na tú alebo inú politickú stranu či hnutie. Očakával som preto, že správa o plnení Národného programu ochrany starších ľudí bude z týchto aspektov vychádzať.

Na úvod musím konštatovať, že vláda Slovenskej republiky si z parlamentu a z občanov Slovenskej republiky vrátane staršej populácie touto správou urobila dobrý deň. Som veľmi kritický k tejto správe. Považujem ju za povrchnú až lajdácku. Predovšetkým chcem povedať, v mnohých prípadoch, a povedal o tom už aj pán poslanec Blajsko, ide o súbor dôvodových správ, ktoré predkladala vláda Slovenskej republiky pri príležitosti predkladania noviel, zákonov či iných bodov programu, ktoré boli na rokovaní Národnej rady. Podľa takej rétoriky, podľa môjho názoru zvrátenej rétoriky, chceli ste v Národnej rade správu, dostanete ju. Tieto dôvodové správy sú usporiadané tak bez ladu a skladu, ako komu vyhovovali, nie raz sa ten istý text opakuje, dokonca niekedy aj s odstupom dvoch-troch strán po sebe idúcich. Tá správa nie je napísaná tak, že by z nej bolo cítiť, akým spôsobom vláda Slovenskej republiky pristupuje, pristúpila a bude realizovať svoju politiku, politiku vlády Slovenskej republiky v prospech staršej populácie, v prospech generácie, ktorá patrí medzi kritické, ohrozené a sociálne zraniteľné kategórie nášho obyvateľstva. Okrem toho vôbec nešpecifikuje ešte rôzne podskupiny či zdravotné alebo sociálne, ekonomicky zdatné či menej solventné v rámci celej kategórie populácie ľudí staršieho veku. Tiež vo všeobecnosti musím konštatovať, že správa predstavuje nejaký ideál, ktorý má "dokumentovať" pozitívny prístup vlády aj prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky k dôchodcom, a teda nie iba k ľuďom pokročilého veku, a vytvoriť zdanie, že vláda tejto generácii našich obyvateľov pridala, nie ubrala, a to vo všetkých sférach, nielen čo sa týka dôchodkov, nielen čo sa týka hmotného, vyjadreného vo forme výšky dôchodku v priebehu jedného mesiaca či celého kalendárneho roku, nieto určitého obdobia. Ďalej, v správe, a stále som ešte pri hodnotení všeobecnom, je množstvo sľubov a odkazov na to, čo vláda ešte urobí v rozsahu osvedčenej taktiky, že treba sľúbiť, otázka ale je, kde sú vlaňajšie sľuby, ich naplnenie a aká je realita.

Ak mám správu zhodnotiť stručne, tak mi to tak pripadá, že pred nejakým časom, čo sa týka starostlivosti o staršiu generáciu, bol, číselne vyjadrené, stav 100. Došlo k transformácii ekonomiky, hospodárstva, sociálnej oblasti, zdravotníctva alebo ďalej prebieha tento proces, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil, že z pôvodného stavu 100 majú naši dôchodcovia dneska 60. A tu je množstvo sľubov a optimistických vízií, že vo veľmi krátkej dobe zo stavu 100, zo stavu terajšieho bude o 50 % lepšie, v konečnom dôsledku, ak by aj tento optimistický scenár vyšiel, tak to bude nanajvýš 90, teda aj tak menej ako naši dôchodcovia, ako naša staršia populácia mala pred niekoľkými rokmi.

Niekoľko príkladov, aj keď sa to bude ťažko citovať, pretože správa napr. nie je číslovaná, takže nemôžem povedať, na ktorej strane to je. Ale v jednej pasáži sa cituje alebo sa tvrdí, že väčšina reformných programov, ktoré majú dopad na situáciu staršieho občana, bola prijatá len pred rokom a ešte stále sa zavádza do praxe, mnohé reformné kroky sú toho času len v štádiu prípravy, z uvedeného dôvodu nie je možné v plnej miere hodnotiť možné riziká či ich dopad na kvalitu života staršieho občana. Nehnevajte sa na mňa, ale je to nehorázna lož, nežijeme v skleníku, nežijeme v priestoroch tejto Národnej rady, minimálne počas víkendov a počas prestávok medzi zasadnutiami Národnej rady sme v teréne a vieme koľko a aké výhrady prichádzajú len v sociálnej oblasti zo strany našich spoluobčanov. Ale tá istá správa o dva-tri odseky ďalej na jednej strane tvrdí, že sa nedajú vyhodnotiť dopady všetkých reformných krokov, ale konštatuje, že v roku 2004 sa dá počítať s vyššími dôchodkami oproti roku 2003 v priemere o 7 %, pričom ale životné náklady sa môžu zvýšiť o 8,7 %, nieže sa môžu zvýšiť, ony sa zvýšia nie o 8,7 %, ale podstatne viac. Ale optimistický záver je, že ide len o prechodné zhoršenie. Pre koho prechodné? Z akého časového rozsahu? Čo je prechodné obdobie pre 80-, 70-ročného človeka, je to koľko rokov, koľko týždňov, koľko mesiacov, koľko dní, koľko hodín na to, aby mu vznikla neriešiteľná sociálna situácia, ktorá mu ani neumožní dočkať sa svetlej perspektívy, ktorá vyplynie z transformácie sociálnej sféry? Na tej istej strane už skoro arogantne vyzerá konštatovanie, že nový dôchodkový systém už žiadnym spôsobom nebráni dôchodcom vrátane invalidných vo vykonávaní zárobkovej činnosti. Je to naozaj zaujímavé. Otázka je, kto, kedy, akým spôsobom, s akou kvalifikáciou zamestná dôchodcu, keď vieme, aké majú problémy tí päťdesiatnici, ktorí stratia prácu a nie sú atraktívni pre žiadneho zamestnávateľa, chýba im do dôchodku štyri-päť rokov. Tak teraz zrazu svetlá perspektíva, naši dôchodcovia budú môcť pracovať, je to vízia, ktorá bude znamenať prudký nárast ich životnej úrovne.

V ďalšej časti tejto správy sa začne obratne narábať s termínmi a s číslami. Toto sa zvýši o percentá, toto o percentuálny bod, tamto o toľko korún, toto klesne o toľko korún. Keď to zrátame, tak na záver sa dá povedať, že sú tu zmiešané hrušky s jablkami, aby vyšlo konečné číslo, ktoré aspoň opticky ukazuje, že vlastne za posledný rok-dva sa naši dôchodcovia majú lepšie, lebo im bolo prilepšené. Takže je tam konštatovanie, že minimálne stúpnu náklady, ale zároveň na tej istej strane sa konštatuje, že sa vlastne neplní zákon, ktorý hovorí o navyšovaní dôchodkov. A summa summarum sa tu hneď aj v tej istej správe tej istej vlády priznáva, že skutočnosť nie je taká, aké boli očakávania, aké boli plány. Takže predkladateľom vychádza to, že vlastne náklady pre našich starších občanov sa vlastne len o 68 korún zvýšia oproti skutočnosti predchádzajúceho roka. Nedá sa to komentovať, to je záležitosť už hraničiaca aj s dobrými mravmi, že si niekto dovolí takúto vec dať do parlamentu a cez poslancov aj pre širokú verejnosť. Samozrejme, na záver tejto časti, kde sa konštatuje síce mierne zvýšenie nákladov na život, sa tvrdým spôsobom táto časť ukončí slovami, citujem: "Pri zachovaní ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok pre každého občana v hmotnej núdzi právny predpis akcentuje potrebu participácie občana na riešení vlastnej nepriaznivej sociálnej situácie s následnou možnosťou získania príspevkov." Povedané ináč, tí občania staršej vekovej kategórie, ktorí majú svoje sociálne a iné problémy, ktoré vyplývajú z jednoduchej skutočnosti, že sú pokročilejšieho veku, musia znášať časť dôsledkov za to, že sa dostali do takýchto sociálnych, zdravotných, ekonomických a iných problémov.

V ďalšej časti sú načrtnuté východiská alebo opatrenia, ktoré sa budú realizovať v najbližších rokoch, s tým, že medzi ne patrí predlžovanie veku odchodu do starobného dôchodku, liberalizácia uzatvárania pracovných pomerov s poberateľmi starobných dôchodkov a rovnosť v prístupe k celoživotnému vzdelávaniu. To sú tri body, ktorými budeme riešiť sociálnu situáciu našej starej generácie. Takže naša stará generácia síce nebude mať peniaze na uplatnenie svojich základných životných potrieb, ale neskôr prídu konkurenti, lebo sa bude dlhšie robiť v produktívnej populácii, bude sa môcť vzdelávať celoživotne a bude jej umožnené nájsť si prácu. V zábavnej relácii prosím, ale v parlamente s takýmito vývodmi ako dôležitými ukazovateľmi najbližšej perspektívy riešenia situácie staršej populácie súhlasiť nemôžem.

Jedna krásna kapitola pojednáva o tom, ako vláda pristupuje k filozofii rovnosti mužov a žien. Áno, je tu veľmi potrebná a veľmi dôležitá súčasť, s ktorou, samozrejme, treba rátať, sú s tým problémy. Ale akým spôsobom sa to týka dôchodcov? A zase máme z nedávna konkrétny príklad, keď opäť pán poslanec Blajsko inicioval, aby to, čo sa týka vdov v súvislosti s novelizáciou zákona a čo sa týka príspevku vdovského, sa týkalo aj mužov. Ústami pána ministra bolo tu prezentované, že vláda Slovenskej republiky s takýmto postupom nesúhlasí. Ale tu napíšeme, že budeme mať rovnosť príležitostí žien a mužov. Ďalšie príklady opačného garde by nebol problém uviesť.

Čo sa týka zdravotníckej oblasti a časti tejto správy. Musím objektívne priznať, že po tej odbornej stránke, z ktorej vyplývajú následné organizačné kroky, nemám čo veľa vytknúť tejto správe. Ale tiež takým obratným a zaobaleným spôsobom obišla fakt, že komfort našich starých občanov sa výrazne zhoršil, aj čo sa týka zdravotnej starostlivosti. Aj oni musia platiť 20-korunový príspevok, aj oni musia platiť doplatok za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. A vieme, že z tejto kategórie obyvateľstva sa grupuje najväčší počet tých, ktorí chodia do ambulancie, alebo, keď to obrátim iným spôsobom, percento ľudí, ktorí chodia k lekárovi pravidelne či pre akútne stavy alebo pre chronické stavy, je vyššie v kategórii staršej populácie ako v ostatných sociálnych skupinách obyvateľstva. A to je fakt, títo ľudia musia priplácať. Takže doterajšie transformačné a reformné kroky im nepriniesli veľa pozitívneho, naopak, aj v ekonomickej oblasti, ktorá musí byť zakotvená v rozpočte týchto rodín, osôb, musí byť suma, s ktorou je potrebné kalkulovať ako s nutnosťou, pokiaľ pôjdu navštíviť lekára.

Tiež nemožno v tejto chvíli prejsť mlčaním niektoré konštatovania. Špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť je poskytovaná na Slovensku 49 lekárskymi miestami geriatrov. Vieme, že to je dlhodobý problém, ktorý sa s väčším či menším úspechom pokúšali riešiť aj predchádzajúci ministri zdravotníctva. Ale faktom ostáva, že máme dnes na Slovensku jedného kvalifikovaného geriatra, ktorý musí obsiahnuť 200 000 klientov. Viem, že to odborné spoločnosti vedia, viem, že o tomto probléme vedia aj na ministerstve zdravotníctva, vedia o tom aj lekárske spoločnosti a komory, ale pokiaľ máme prezentovať Národný program podpory starších ľudí, tak takéto konštatovanie je málo. Tam musí byť jasne povedané, akým spôsobom sa tento počet zmení, ako bude zabezpečená sieť celoplošne v Slovenskej republike o to viac, keď pri každej príležitosti prezentujeme, že máme eminentný záujem, aby sme znížili počet hospitalizácií ľudí pokročilého veku a preniesli starostlivosť do ambulantnej sféry so 49 geriatrami v Slovenskej republike.

V ďalšej kapitole v oblastí daní a poplatkov sa konštatuje to, čo už bolo v inej kapitole urobené, a tiež to dávam na zváženie. Konštatuje sa, že daňové a iné reformy nepriniesli zásah veľký do peňaženky starších obyvateľov. Ale v zákone je priložená tabuľka, z ktorej vyplýva, že majú potraviny a nealkoholické nápoje index 1,04, teda vyšší, alkoholické nápoje index nižší, odievanie a obuv nižšie, bývanie, voda, elektrika a plyn a iné palivá vyššie náklady, nábytok, bytové vybavenie nižšie náklady a všetko ostatné, zdravie, doprava, spoje, rekreácia, vzdelanie, hotely, rozličné tovary a služby a ostatné hrubé výdavky, vyššie náklady. Tak v jednej vete tvrdíme, že našej staršej generácii sa neprihoršilo a hneď tu dáme indexy vplyvu úpravy len DPH, akým spôsobom doľahli na peňaženku tejto generácie, a tiež o niekoľko strán ďalej už je to aj vyčíslené v sumách a je to tam potvrdené. Takže vlastne sama správa si odporuje, na jednej strane tvrdí, že dôchodcom sa zlepšilo a neustále sa bude zlepšovať, a na druhej strane dáva jasné argumenty o tom, že je to presne naopak.

No a snáď takú perličku na záver si nechám, keď v oblasti hospodárstva sa realizuje podpora zamestnanosti starších ľudí a využívanie odborníkov z radov seniorov v poradenstve v oblasti malého a stredného podnikania. A z tejto správy vyplýva, že vytypovali 67 externých poradcov a z nich 8 je vo veku nad 60 rokov. Je to prenikavý úspech rezortu hospodárstva, keď nám v Slovenskej republike ôsmich ľudí vo veku nad 60 rokov vyškolil alebo pripravil ako odborníkov v poradenstve v oblasti malého a stredného podnikania.

Tiež musím povedať a potvrdiť, čo povedal pán PaedDr. Blajsko. Predkladateľ si nedal ani námahu, aby materiál aspoň v úvodných častiach bol prepracovaný vo vláde. Všade sa cituje, že je to materiál pre vládu, materiál pripravený vládou a je to materiál, o ktorom rokuje Národná rada Slovenskej republiky a ktorý si ona vyžiadala. Ani takú námahu si predkladateľ nedal, aby ho preformuloval aspoň formálne a oslovil týmto materiálom Národnú radu Slovenskej republiky. Je to materiál neočíslovaný, je vypracovaný a bol predložený vláde Slovenskej republiky.

Príznačný pre túto správu a vôbec je aj záver. A musím ho prečítať kompletne, pretože ešte raz podotýkam, je to správa vlády o plnení Národného programu ochrany starších ľudí. V závere sa píše: "Na základe predložených informácií zdôrazňujeme, že trvalou snahou jednotlivých rezortov je udržať životnú úroveň občanov na primeranej úrovni. Vzhľadom aj na demografické starnutie populácie sme presvedčení, že reformné kroky, na ktoré sa vláda podujala, vytvárajú veľmi dobré predpoklady pre rýchlejší dlhodobo udržateľný rast ekonomiky spojenej s rastom zamestnanosti a reálnych príjmov a v nadväznosti na to s výrazným rastom životnej úrovne pre široké vrstvy obyvateľstva." Je to záver hodný Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska v predchádzajúcom režime. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)