P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený písomne pán poslanec Ondriaš, ktorého nevidím v rokovacej sále. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Blajsko, Angyalová, Vážny, Burian. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz, aby sme pristúpili k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch, po odhlasovaní ktorých budeme pokračovať v rozprave k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

Budeme hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Madeja, ktorým je

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie zmlúv s KIA - Hyundai a PSA Citroen.

Pán poslanec predložil návrh uznesenia Národnej rady, ktorý máte predložený v laviciach.

Prosím teraz pána poslanca Madeja, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ktoré by mala Národná rada prijať uznesením. Nech sa páči, pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja páni poslanci. V rámci tohto bodu programu máme dva návrhy uznesení, ktoré boli rozdané na lavice.

Prosím, dajte hlasovať o prvom návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do 10 dní Národnej rade...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, máme to všetci rozdané písomne do lavíc, len upresním, je to návrh pod č. 774.

R. Madej, poslanec: Áno.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia. (Hlasy v sále.)

R. Madej, poslanec: Za.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 127 prítomných, 87 za návrh, 5 proti, 31 sa zdržalo, 4 nehlasovali. (Potlesk.)

Návrh uznesenia sme schválili.

Ďakujem, pán poslanec.

Nech sa páči, ešte ďalší návrh.

R. Madej, poslanec: Pán predseda, v rozprave som navrhol ďalší návrh uznesenia, ktorým Národná rada žiada vládu dodržiavať vo všeobecnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám a zverejniť aj tie údaje od účinnosti zákona 1. 1. 2001. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať aj o tomto návrhu uznesenia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Tento návrh považujem za samozrejmú povinnosť vlády dodržiavať zákon.

R. Madej, poslanec: Máte ho nakopírovaný.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 127 prítomných, 85 za návrh, 7 proti, 26 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

Návrh sme schválili

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz prosím pána poslanca Komlósyho, aby ako poverený člen gestorského výboru predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej

správe o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO.

Nech sa páči, pán poslanec

Zs. Komlósy, poslanec: Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať vzhľadom na to, že v rozprave vystúpil len jeden poslanec, ale nepodal žiaden procedurálny návrh alebo zmenu návrhu uznesenia, dajte, prosím, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu do Európskej únie a NATO.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 76 za návrh, 19 proti, 35 sa zdržalo.

Návrh uznesenia sme schválili.

Pán poslanec Galbavý bol poverený výborom, aby predniesol návrh uznesenia k

správe o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy.

Nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil nikto k tejto správe, preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie túto správu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o uznesení, ktorým Národná rada berie správu na vedomie.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 77 za, 6 proti, 47 sa zdržalo.

Návrh uznesenia sme schválili.

Prosím teraz pána poslanca Blajska, aby z poverenia výboru uviedol návrh uznesenia k prerokúvanej

výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2003.

Pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Ďakujem za slovo. V rozprave neboli vznesené žiadne pripomienky, a preto, pán predseda, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 91 za návrh, 3 proti, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh uznesenia sme schválili.

Prosím pána poslanca Hanzela, aby z poverenia výboru predložil návrh uznesenia k

správe o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí,

ktorú prerokúvame ako tlač 742.

Nech sa páči, pán poslanec.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nezazneli žiadne pripomienky, tak dovoľte, aby som vás požiadal, pán predseda, aby ste dali hlasovať o uznesení (tlač 742) tak ako to je rozdané v laviciach.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 102 za návrh, 1 proti, 27 sa zdržalo.

Návrh uznesenia sme schválili.

Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body programu.

Budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní o

správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šulaja sa ešte hlásia pán poslanec Ďaďo a Hamarčák a potom sú prihlásení štyria poslanci do rozpravy ústne: Blajsko, Angyalová, Vážny, Burian.

Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že keď pán Šulaj v rozprave vystupoval, bol tu značný hluk tak ako teraz a mnohí z vás ani nesledovali, o čom hovoril, dovolím si podporiť jeho stanovisko v nasledujúcich veciach. Skutočnosti, ktoré sú uvedené v predloženej správe, sú nedostačujúce podľa môjho názoru, lebo sú všeobecné. Sú to všeobecné stanoviská, ktoré sú, jednoducho povedané, frázami, frázami, ktoré sú predložené nám poslancom Národnej rady bez nejakej úcty k tomu, či sme alebo nie sme tu zástupcovia zákonodarného zboru, pretože mali by sme dostať na stôl správu, ktorá je konkrétna a hovoriť o tom tak, ako by mal región vypadať, a nie v takýchto frázach.

Ďalšia vec a jedna z tých fráz je regionálny rozvoj a spojenie s ním turistiky. Skutočne len koncepčná práca môže napomôcť, aby sa situácia zmenila, ale nie to, čo je tam konštatované. Prosím vás pekne, však som nevidel ešte, s prepáčením, takú ekonomickú nerozmyslenosť a ekologicky škodlivú náležitosť ako tam je konštatované, ako je, že ťažba dreva zvýši a tak ďalej. Však to je, jednoducho povedané, hlúposť. My miesto práce vyvážame von surovinu a ešte to chceme dávať za to, že je to príkladom pre rozvoj cestovného ruchu. Pritom v niektorých oblastiach snáď len situácia dokazuje to, že vláda alebo rezort k tejto správe pristupoval ako vo fráze, pretože to skutočne vyzerá ako podnet na rozvoj samosprávy.

Najpodstatnejšia tam je asi tá situácia, ktorá konštatuje a kde by sme mali brať do úvahy pomer nezamestnanosti a priemernej mzdy, ktorá je v jednotlivých regiónoch. A tá nám ukáže, kde by sme mali ten rozvoj zamerať, a nie takéto frázy, ako sú uvádzané v danej správe. Ja si myslím, že tu ani nemá tá správa ani čo robiť. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šulaj, chcete reagovať? Nie.

Nech sa páči, pán poslanec Blajsko, ako ďalší prihlásený do rozpravy.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, mnohé veci už povedal kolega Šulaj, ale cez to všetko vystúpim s niektorými otázkami.

Správa má pozostávať z dvoch častí a vychádza, samozrejme, zo starých dát, ako to už bolo uvedené aj v prejave pána Šulaja. Správa akože teda má pozostávať z dvoch častí, z časti o súčasnom stave sociálno-ekonomických disparít medzi krajmi a okresmi Slovenskej republiky a z časti o opatreniach na odstránenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi. V časti o súčasnom stave sociálno-ekonomických disparít medzi krajmi a okresmi sa hodnotia tendencie vývoja takých sociálnych a ekonomických ukazovateľov, ako sú HDP na jedného obyvateľa, miera nezamestnanosti, zamestnanosť, mzdy, poberatelia dávok sociálnej pomoci. Pokiaľ ide o voľbu ukazovateľov pre hodnotenie úrovne regiónov, v zásade s nimi možno súhlasiť. Prezentuje sa nimi úroveň základných sociálnych a ekonomických ukazovateľov, ktoré sa používajú aj v krajinách Európskej únie. Správa však neobsahuje hlbšiu analýzu dosiahnutej úrovne v krajoch, v regiónoch, a to hlavne mám na mysli VÚC a okresy. Skôr je informáciou o tendenciách vývoja v jednotlivých krajoch a disparitách v krajoch a okresoch.

Očakávali sme, že správa o stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch sa viac dotkne aj takých sociálnych ukazovateľov, akými sú napr. podiel dôchodku na mzde, podiel dôchodku v percentách na celkovom počte obyvateľstva a pod., ako aj ukazovateľov charakterizujúcich kvalitu života, akými sú napr. priemerná dĺžka života, výstavba bytov na tisíc obyvateľov, priemerná obytná plocha, úroveň telefonizácie a podobne. Takto širšie zameraná správa mohla podať ucelenejší obraz o úrovni ekonomickej sily v regiónoch, a to aj v podmienkach života určujúcich kvalitu života občanov.

Pri hodnotení takého sociálneho ukazovateľa, akým je miera nezamestnanosti, považujeme za žiadúce upraviť, resp. zjednotiť spôsob vykazovania miery nezamestnanosti používaný Štatistickým úradom a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny vzhľadom na značné hodnotové rozdiely vo vychádzajúcej miere nezamestnanosti. Považujeme za potrebu dať tiež do pozornosti aj skutočnosť, že pri hodnotení miery nezamestnanosti tak za Slovenskú republiku, ako aj v jednotlivých regiónoch by sa mala objektívne hodnotiť miera nezamestnanosti vo väzbe na vytvorené nové pracovné miesta vrátane miezd získaných reštrukturalizáciou hospodárstva. Porovnaním poklesu počtu nezamestnaných s tvorbou nových pracovných miest prichádzame k záveru, že znižovanie počtu nezamestnaných sa dosahuje predovšetkým, a je to stále opakovaná už myšlienka, administratívnymi metódami, nie reálnym vytváraním nových pracovných miest.

Opatrenia na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov sú rozdelené do viacerých oblastí. Je to rozvoj infraštruktúry, dopravná infraštruktúra, budovanie informačnej spoločnosti, ochrana životného prostredia, sociálno-ekonomické programy, služby zamestnanosti, pomoc v hmotnej núdzi, koncepcia podpory regionálnych strategických investícií, priemyselných parkov, rozvoj cestovného ruchu, tretia oblasť, podpora mobility pracovnej sily, príspevok na sťahovanie, podpora rozvoja výstavby nájomných bytov, výchovy, výkony vo verejnej doprave a, po štvrté, fiškálna decentralizácia, ide o strategické myslenie úrovní samospráv, miestne dane a verejné služby. V rámci opatrení vláda podáva informáciu o projektoch, možnostiach podpory a zámeroch v jednotlivých oblastiach. Poznamenávame, že túto časť správy nemožno charakterizovať tak, že ide o komplexnú sústavu opatrení na odstránenie sociálno-ekonomických rozdielov.

V súvislosti s prerokúvanou správou, ktorá sa pokúša popísať problémy odstraňovania sociálno-ekonomických rozdielov, ako aj regionálnych aspektov integrácie do Európskej únie, treba uviesť, že sociálno-ekonomické dimenzie disparít, dlhodobosť procesov regionálneho vyrovnávania a ich politická citlivosť si vyžadujú, aby sa regionálna politika stala jednou z ťažiskových vládnych politík. Ale, už tu bolo konštatované, podľa úrovne spracovania uvedeného materiálu vláda Slovenskej republiky asi neplní svoj vlastný vládny program. Preto je veľmi aktuálna stratégia regionálnej politiky Slovenskej republiky, v rámci nej rastových modelov voči rozvinutým regiónom všeobecnej podpory ekonomicky zaostávajúcim regiónom, využitia primárnych zdrojov regiónov vrátane zdrojov pracovných síl. V rámci stratégie sa žiada definovať aj zameranie jednotlivých politík rozvoja odvetví.

Vážená Národná rada, odporúčam, aby uvedený materiál sa vrátil na dopracovanie predkladateľovi. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, chcela by som sa venovať z tejto správy iba určitému aspektu. A na základe toho by som potom chcela predložiť návrh uznesenia. Napriek tomu by som chcela trošku uviesť svoj príspevok.

Táto správa, ako už moji predrečníci povedali, má vlastne dve časti. Prvá časť by mala byť nejakou sumarizáciou makroekonomických údajov, ktoré o stave regiónu máme. A na základe nich by potom malo prísť akési porovnanie. A druhá časť by mala byť vlastne akousi sumarizáciou vecí tých, ktoré vláda v prospech regiónov už robila, a tých, ktoré má vláda v pláne.

Keď si všimnem túto prvú časť, tak si za ukazovatele, ktoré by mali dokumentovať stav regiónov, vybrala HDP na obyvateľa, nezamestnanosť, zamestnanosť a nominálne mzdy.

Je pre mňa dosť zvláštne, že ten prvý ukazovateľ sú dáta z roku 2001, pretože táto správa evidentne má charakterizovať stav, ktorý je dnes, dneska máme rok 2004. Takže pravdepodobne tieto dáta nie sú sledované, pokiaľ viem, nie sú sledované Štatistickým úradom. A je trošku zvláštne, že ich nesleduje ani vláda buď tak, že by to robila cez ministerstvo financií, alebo tak, že by takéto zadanie zadala Štatistickému úradu, lebo takto vlastne nemá úplne jasný prehľad o tom, ako to naozaj je. Napriek tomu tie dáta z roku 2001 čosi vykazujú. A uvádza sa v tejto správe napr. veta, že rozdiely medzi ostatnými regiónmi okrem Bratislavy sú na hranici štatistickej významnosti. Pre každého, kto sa venoval štatistike a zoberie si tento graf napriek tomu, že k nemu nie sú prístupné dáta vo forme nejakej tabuľky exaktnej, je úplne zjavné z tohto grafu, že Trnavský kraj trvalo osciluje niekde okolo 90 až 100 % HDP na obyvateľa, kým pri Prešovskom kraji je to niekde okolo 60. Tak toto teda nie je štatisticky nevýznamné. To by som snáď chcela povedať, HDP na obyvateľa. Myslím, že sledovanie disparít je dôležité naozaj aj očistiť od inflácie. A tam sa to nakoniec aj spomína, že táto cenová hladina je rôzna v jednotlivých regiónoch, ale nie je sledovaná, preto je ťažké ten stav porovnať. Nuž tak sa pýtam, prečo nie je sledovaná, pretože opäť nie je potom k dispozícii údaj, ktorý by jasnejšie hovoril o tom, aké sú naozaj disparity medzi jednotlivými regiónmi, čo sa týka tohto ukazovateľa.

Ďalej je tam ukazovateľ nezamestnanosti a tak zrkadlovo naproti tomu ukazovateľ zamestnanosti. Pri nezamestnanosti chcem povedať, že si naozaj myslím, že z hľadiska toho, ako sa chápe nezamestnanosť, a tu ide o evidovanú nezamestnanosť, naozaj môže byť štatisticky skresľovaná. Preto je aj efektívnejšie aj pre ekonóma dívať sa na ukazovateľ zamestnanosti, lebo tieto čísla sa až tak prispôsobovať nedajú. Tak z týchto čísiel, z toho, čo je v tejto správe, je zjavné, že slušným spôsobom rastie v Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji, na nižšej priemerke aj v Nitre, neutrálne až niekedy v niektorých obdobiach do mínusu tu idú Košice, Prešovský kraj a Banskobystrický kraj, tri, ktoré sú trvalo v závese aj v iných ukazovateľoch.

No a potom tam je ukazovateľ nominálne mzdy. A zaujímalo by ma inak, pretože Košický kraj je uvedený ako druhý v poradí, ako by vyzeral Košický kraj bez mesta Košice, pretože región Košice a okolie, trvalo Michalovce a ďalšie okresy, tu mi kolega našepkáva veľmi dobre, by asi naozaj mohli byť zaradené medzi okresy s veľmi, veľmi nízkou mierou zamestnanosti v zmysle rastu medziročného a takisto s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti a rovnako s veľmi nízkou priemerkou, čo sa týka nominálnych miezd.

Preto to porovnávanie vlastne pri každom z týchto makroekonomických údajov je zvláštnym spôsobom skreslené a pre mňa je minimálne prekvapujúce, že vláda sa nesnaží tieto údaje vnímať v akomsi kontexte týchto problémov, týchto rozdielov, týchto drobných nuáns, ktoré potom môžu okrajovo vypovedať úplne inak, ako to s ním naozaj je.

Ale chcem povedať, že a to je ten aspekt, ktorý som si chcela všimnúť, sa tam uvádza jeden odsek, ktorý by som rada odcitovala, tak ako je uvedený v správe. "Z pohľadu znižovania sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi sa ako veľmi efektívne javí byť budovanie cezhraničných diaľnic a rýchlostných komunikácií v prihraničných oblastiach, ktoré hraničia s oblasťou v susednom štáte s podstatne vyšším stupňom sociálno-ekonomickej rozvinutosti. Pozornosť sa sústreďuje na prípravu cezhraničnej rýchlostnej cestnej infraštruktúry v priestore Košice - Milhosť - Miškovec." Na túto tému sme v tomto parlamente mali už šancu počuť niekoľko otázok na hodine otázok a pomerne obsiahlych odpovedí, ktoré nám však veľa nepovedali. Mali sme tu dokonca šancu hlasovať pozmeňujúcom návrhu, ktorý na túto stavbu, na túto rýchlostnú cestu odporučil vyčlenenie 100 mil. korún. To, ako tieto peniaze skončia, to zatiaľ nechcem komentovať, lebo naozaj chcem počkať na koniec roka. Ale myslím si, že ak táto správa takto jasne hovorí o tom, že z pohľadu znižovania sociálno-ekonomických rozdielov je stavanie diaľnic úplne kľúčové, tak je pre mňa nepochopiteľné, že táto priorita je prioritou len naoko. A v skutočnosti, ak sa pozrieme na aktualizovaný plán, teda projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý bol schvaľovaný posledne niekoľko mesiacov dozadu, tak sa dozvieme, že táto rýchlostná cesta, ktorá je v zásade jedinou rýchlostnou cestou, ktorá sa v Košickom kraji má v najbližších rokoch stavať, je odporučená na výstavbu až od roku 2006, čo v praxi znamená, že jej dostavba, aj keby sa rovno začalo na tejto stavbe robiť v roku 2006, môže byť dokončená najskôr v roku 2010. Ja si myslím, že Slovensko by malo zostať na dvoch nohách. Ide o Košice a celý región spolu s prešovským regiónom, kde inak zhodou okolností je postavená už diaľnica medzi Prešovom a Košicami pred prepojením Košíc s Milhosťou, a teda následne s Miškovcom, samozrejme, po diskusiách s maďarskou stranou. To by bolo oveľa rýchlejším a lepším riešením pre tento región, ktorý by priniesol podstatne rýchlejšiu dynamiku rozvoja, na ktorú sa odvoláva aj táto správa.

Takže dovoľte mi predložiť návrh uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o opätovné prehodnotenie aktualizácie nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a o zaradenie rýchlostnej cesty E4 v úseku Košice Milhosť do zoznamu priorít na roky 2003 až 2006. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová s faktickou poznámkou.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, hovorili ste o rýchlostnej komunikácii z Košíc na hranicu do Sene, ale zabudli ste povedať, že kompetentní sa nevedia dohodnúť momentálne ešte ani, kadiaľ tá cesta povedie. Takže schválené prostriedky v rozpočte vo výške 100 mil. korún nemôžu byť objektívne použité. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa nechce reagovať.

Nech sa páči, pán poslanec Vážny. (Hlasy z pléna.)

Už som skončil možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Vážny.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, z názvu správy vyplýva, že pojednáva o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

Správa sa delí na dve časti, analytickú a východiská.

Najprv sa dotknem tej analytickej časti veľmi stručne. Po oboznámení sa s touto správou konštatujem, že je to veľmi chabé hodnotenie sociálno-ekonomických disparít z hľadiska HDP, nezamestnanosti, miezd a už úplne tendenčný a neobjektívny záver, citujem, mierne priaznivého vývoja odstraňovania regionálnych rozdielov. Z takéhoto záveru mám dojem, že členovia vlády v regiónoch nikdy neboli. Príklad poviem. Z obce Trenč ma chytá ozaj nejaká depresia. A takýchto obcí je na Slovensku veľa, kde je 92 % nezamestnaných obyvateľov z ekonomicky činných obyvateľov, kde je 89 % Rómov. Jednoducho ja neviem, čo s tým ideme robiť, ale treba sa týmto problémom zaoberať. A takýchto obcí, opakujem, je na Slovensku veľmi veľa. Chápem a myslím si, že všetci okolo seba vnímame, že tento obrovský prepad životnej úrovne a naďalej sa prehlbujúce rozdiely vláda nechápe s takou prioritou, ako by mala.

Ďalšia časť správy obsahuje honosný názov, opatrenia. Opatrenia sú rozdelené na štyri oblasti, ktorými sú rozvoj infraštruktúry, o ktorom tu už bolo hovorené, realizácia sociálno-ekonomických programov, podpora mobility, fiškálna decentralizáciu. Veľmi stručne, keď sa toho dotknem, je tu opísaný Národný rozvojový plán a jednotlivé opatrenia, operačné programy z Národného rozvojového plánu.

Dotknem sa napr. infraštruktúry kde v správe je opísaný operačný program základnej infraštruktúry. A myslím si, že toto nebolo cieľom správy. A myslím si, že každý z poslancov, ktorý sa touto problematikou zaoberá, veľmi jednoducho a ľahko si nájde v rôznych materiáloch, čo vlastne operačný program a základná infraštruktúra obsahuje. A je tu len zameranie sa na kohézny fond a štrukturálne fondy z hľadiska dopravnej infraštruktúry. Samozrejme, je to výborné, že sa vláda týmto zaoberá, veď to bola jedna z podmienok vstupu Slovenska do Európskej únie, aby sme vyrovnávali európske rozdiely, ale ja očakávam od vlády viac, nejaký nadštandard, niečo nad rámec európskych fondov, pretože neberiem to ako samozrejmosť. Je tam tiež určitá úloha a zodpovedná úloha vlády, ale to naviac tu nie je ani o krôčik urobené. Spomeniem perličku, napr. rýchlostnú cestu Budča - Kováčová. Je to úsek, ktorý je dlhý 2,6 kilometra. A realizujeme ho už 3 roky. Neviem, či ho budeme realizovať štvrtý rok. Denne tade chodí 4 000 až 6 000 vozidiel, ktoré musia obchádzať 7-kilometrovú trasu. Keď sa spočíta len ten benzín a tie pohonné hmoty, samozrejme, aj tá strata času, ktorí tí vodiči v tej doprave vynaložia, tak z hľadiska efektívnosti je to úplne, úplne mimo. Ďalšiu perličku poviem. Podľa súčasného Plánu rozvoja dopravy, infraštruktúry a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, keď sa to spočíta, čo tam je načrtnuté, tak dobudujeme naše diaľnice a rýchlostné cesty v roku 2030 a neskôr. A toto je takisto alarmujúce. Ale správa nemala ambíciu iba dopravnou infraštruktúrou sa zaoberať.

Ďalšia oblasť, ktorej sa dotknem, je oblasť sociálno-ekonomických programov. Tam takisto vidím veľké vákuum. Zasa sme sa sústredili iba na európske fondy, teda štrukturálne. Zase je tam len opísaný sektorový operačný program Ľudské zdroje. A jednoducho tam takisto je na zamyslenie veľa tém. Jednou z tých tém je napr. školenie po návrate dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Len zrejme vláda zabudla, že keď ich zaškolíme a ďalších 5 rokov nebudú mať robotu tí dlhodobo nezamestnaní, tak zase ich môžeme znovu školiť a možno si pomyslíme, že aspoň vyčerpáme štrukturálne fondy, je to v poriadku.

Podpora mobility. Takisto je tam zameranie sa na podporu mobility, ďalšia oblasť. Ale darmo budeme my podporovať mobilitu na papieri, keď sa cestovné neustále zdražuje a pre toho, kto dochádza za prácou 15 - 20 kilometrov, už je to neefektívne, lebo na tom drahom cestovnom vynaloží 2 000 - 3 000 korún a jednoducho pri súčasnom plate, však všetci tú situáciu chronicky poznáme, keď dá 20 % za cestovné, tak sa mu ozaj do roboty neoplatí chodiť. A toto je tá podpora mobility? Čiže zase sa treba na to pozrieť z iného konca.

Mám dojem, že predkladateľ k správe pristúpil, aby bolo toho viac, tak, že "opíšme z operačných programov to, čo sa týka vyrovnania rozdielov regionálnych". Ale toto nie je zďaleka to, čo mala správa riešiť a na čo bola vyžiadaná touto Národnou radou. Predkladateľ takouto správou jasne ukazuje, že parlament má za zoskupenie koalično-opozičných poslancov, ktorému je na obtiaž a ktoré pokorne prijme hocijaký brak, ktorý mu predloží. Takýto dojem z toho mám. Na Slovensku je neštandardná situácia a tá si vyžaduje neštandardné riešenia, nielen aplikovať operačné programy z Európskej únie, ale my musíme pridať našu pridanú hodnotu a vláda sa musí jasne zaoberať takýmto riešením. A oblasť regionálnych rozdielov je oblasť, ktorej by sa ozaj mala vláda prioritne venovať. A mala by sa zaoberať ich riešením a konkrétnymi krokmi. Alebo počkáme na bývalú Nemeckú demokratickú republiku, na mestá Drážďany a Schwerin a Rostock, ako som to minule videl v televízii, kde populácia za posledných 5 rokov klesla o 20 %. Schwerin mal 700 000 obyvateľov, už má necelých 600 000 obyvateľov. Čiže všetci sa vysťahujeme z regiónov a posledný zhasne svetlo? (Potlesk.) Ďakujem. Preto si myslím a dúfam, že každý z poslancov uzná, že úroveň tohto materiálu, ktorý má ambíciu nazvať sa správou o súčasnom stave a opatreniach, je ďaleko a veľmi vzdialená od solídnej koncepcie, ktorej cieľom je znížiť regionálne rozdiely. A myslím si, že každý poslanec toto uzná.

Preto mi dovoľte na záver predniesť návrh uznesenia Národnej rady k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia: "Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky A. aby opätovne predložila Národnej rade správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia, z ktorej bude zrejmá koncepcia a konkrétne vecné a časové kroky, ktoré majú zabezpečiť zmierňovanie rozdielov sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska, B. aby správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov do konca volebného obdobia predkladala Národnej rade Slovenskej republiky pravidelne raz za pol roka."

Vzhľadom na naďalej sa prehlbujúce rozdiely v sociálno-ekonomickej úrovni medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska je potrebné tomuto problému venovať zvýšenú pozornosť vlády Slovenskej republiky. Situáciu v jednotlivých regiónoch je potrebné pravidelne hodnotiť, preto sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky predkladala svoju správu Národnej rade pravidelne dvakrát do roka. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Paška, Burian, predpokladám. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Otázka dopravnej infraštruktúry regiónov je už po dlhé roky klasickou ukážkou zneužívania politických prístupov. Mňa veľmi mrzí, že aj pri už spomínanej problematike riešenia dopravnej infraštruktúry bývalého Východoslovenského kraja, hovorím teraz o celom košickom a prešovskom regióne, rezonujú viac politické postoje a riešenia ako racionálne a ekonomické. Ukážka a prístup kolegyne, s prepáčením, je toho jasným dôkazom. Hovoríte pri porušovaní zákona o štátnom rozpočte, lebo to si zrejme nikto nevšimol, že tých 100 mil. korún, ktorých bolo vyčlenených v rozpočte roku 2004 na realizáciu rýchlostnej komunikácie Košice - Milhosť, je súčasťou zákona. Tieto peniaze sa rozplynuli aj na základe nezmyselných politických riešení niekde úplne inde. A hovoriť dnes, že dôvodom nečerpania finančných prostriedkov je neschopnosť kompetentných sa dohodnúť, to dávam do pozornosti, že väčšinou ide o politické nominácie strán vládnej koalície, ktoré dnes ovládajú či Cestný investorský útvar alebo ostatné príslušné štátne inštitúcie, ktoré rozhodujú o použití prostriedkov štátneho rozpočtu. Veľmi ma to mrzí. Ale verím, že na koniec dôjde k tomu, že sa presadí ratio, a to nielen v Košickom, Prešovskom alebo Bystrickom kraji, ale na území celého Slovenska, z hľadiska generelov dopravnej infraštruktúry preváži zdravý rozum a ekonomizujúce faktory. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Murgaš, neboli ste prihlásený s faktickou. (Hlasy z pléna.) Nech sa páči.

M. Murgaš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Chcel by som v nadväznosti na to, čo tu deklaroval pán poslanec Vážny, uviesť, že počas pôsobenia súčasnej aj predchádzajúcej vládnej koalície sa miera sociálnej a regionálnej kohézie nezvýšila. Naopak, ten drastický proces dekohézie pokračoval a pokračuje aj v súčasnosti. Samozrejme, iba ignoranti z vládnej koalície si to nechcú uvedomiť a tvária sa, ako, s prepáčením, tie tri čínske opice, keď jedna má zakryté ústa, druhá má zakryté uši a tretia opica má zakryté oči. Treba otvorene povedať, dámy a páni, že miera regionálnych disparít v malej Slovenskej republike dosiahla také obludné rozmery, že je len otázka času, kedy pri ich neriešení dôjde k rozpadu sociálnej súdržnosti tejto spoločnosti s následným vyústením do vzniku sociálnych nepokojov. Napokon určité veci sa už na východnom Slovensku ukázali. Ak si táto vládna koalícia želá takéto vyústenie sociálnej nesúdržnosti, tak potom jej ja želám, aby naďalej zotrvávala v bezvedomí politiky regionálneho rozvoja. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, svoje vystúpenie začnem neštandardne, a to asi tým, že sa pripojím k návrhu uznesenia, ktoré tu prezentoval pán poslanec Vážny vrátiť túto správu na prepracovanie.

Musím na začiatku povedať, že aj to opatrenie alebo aj to vlastne doporučenie prepracovať túto správu nie je, by som povedal, nejakým politickým záujmom, ale skôr realitou, pred ktorou, mám taký dojem, táto správa zatvára oči. Zatvára oči pred tým, že nechceme si priznať, že táto realita je tu a, bohužiaľ, regionálne rozdiely sú veľmi výrazné a veľmi, veľmi, by som povedal, zapríčiňujú úpadok regiónov, ktorý, si myslím, pri rozumnej politike by sa dal čiastočne odstrániť alebo minimalizovať.

Táto správa, sociálna a ekonomická situácia obyvateľstva v jednotlivých regiónoch Slovenska popisuje v úvode, že je závislá od miery nezamestnanosti, rastu reálnych miezd, dostupnosti trhu práce, mobility za prácou, zloženia obyvateľstva. Myslím si, že táto definícia je veľmi zjednodušená. A dovolím si povedať, že pokiaľ by som si zobral základné ekonomické metódy a základný ekonomický štvorec, tak určite tam chýba rast HDP, chýba tam rovnováha, teda by som povedal, finančná. A to vychádza z rozpočtu jednotlivých regiónov. Určite je tam zamestnanosť, o ktorej aj tá správa hovorí, a cenová stabilita. Pri cenovej stabilite môžeme brať, že môže byť v jednotlivých regiónoch iná, teda je to popisne inflácia.

Ak sa pozrieme na jednotlivé body tejto správy, tak začnem tou nezamestnanosť, ktorá už bola spomínaná v tejto správe. Musím na začiatku pripomenúť, že Slovenská republika bola kritizovaná za nedodržanie Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve. A kritika Výboru expertov hovorí: "Údaje, ktoré poskytla vláda, poukazujú na stále zvyšovanie nezamestnanosti od roku 1996, v roku 2002 s priemerom 18,5 %. Vláda uvádza podstatnú časť nezamestnanosti z dôvodu štrukturálnej nezamestnanosti. Dlhodobo nezamestnaní tvoria viac ako polovicu nezamestnaných. Je vysoká nezamestnanosť ľudí s nízkym vzdelaním. Mladí ľudia medzi 15 a 24 rokom sú tiež s vysokým počtom nezamestnaných. Celková zamestnanosť 51,8 % je najhoršia v regióne Košice. A za roky 1997 až 2000 celková nezamestnanosť poklesla o 4 %, v Bratislave vzrástla o 2 %..." Výbor vníma s obavami najnovšie trendy trhu práce, ktoré hovoria o zhoršovaní situácie a zosilnení regionálnej nerovnováhy. Vidiecke oblasti majú najhoršiu situáciu v nezamestnanosti. K boju proti nezamestnanosti na vidieku vypracovala vláda program na tvorbu pracovných miest cez rozvoj existujúcich družstiev vrátane nových druhov družstiev zaangažovaných do sporenia a v poskytovaní kreditov lekárskej aktivity a tak ďalej. Vláda vysvetľuje nezamestnanosť medzi mladými, medzi 15 až 24 rokom ich veku, ako najväčší problém. Len na tejto ukážke by som chcel zdokumentovať, že regionálne rozdiely v nezamestnanosti sú tak veľmi vypuklé, že vlastne na základe štúdie, ktorú predložil aj pán poslanec Šulaj bolo vidieť obrovské rozdiely medzi Bratislavou a regiónmi východu. Myslím, že asi je namieste tu povedať aj to, že vyzerá, že my sme sa pripojili k základným štandardom, ktoré asi vo svete fungujú, to je bohatý západ, chudobný východ, eventuálne bohatý sever, chudobný juh. A myslím si, že Slovensko je takýmto príkladom. Bohužiaľ, Slovensko je krajina, ktorá je tak malá, že takéto vysoké rozdiely sa mi javia, ako, by som povedal, neexaktne reálne alebo nie dobre, a teda nie rozdiely, ktoré by sa mali na takomto malom teritóriu vyskytovať.

Druhou časťou alebo druhou oblasťou, ktorá je tu rozoberaná, je rast reálnych miezd. Je jasné, že to je odrazom nezamestnanosti a odrazom vysokého počtu nezamestnanosti. Rast reálnych miezd je, by som povedal, pokiaľ berieme západnú časť Slovenska, Bratislavu a berieme východnú časť či už Prešovský alebo Košický kraj, pokles o 70 až 80 %.

Dostupnosť trhu práce. Dostupnosť trhu práce je závislá práve od opatrení, ktoré by vláda mala prijať na to, aby sa ozdravil takýto systém alebo aby sa ozdravila jednak ekonomika a jednak rozvoj týchto regiónov, ktoré sú hlavne z východnej časti republiky. Dostupnosť trhu práce súvisí priamo s mobilitou pracovnej sily. Mobilita pracovnej sily je závislá od toho, ako ekonomicky dokážu títo ľudia zabezpečiť svoju mobilitu vzhľadom na to, že náklady, ktoré súvisia s touto mobilitou, sú veľmi vysoké a jednoducho bežný občan si nemôže dovoliť prejsť za prácou, by som povedal, cez celú republiku, aby si zabezpečil zároveň svoje základné náležitosti, svoje základné náležitosti tým, že sme schválili v zákone výšku 10 000 korún pre ľudí, ktorí teda sú nezamestnaní viac ako pol roka, a teda sa presťahujú za prácou na iné územie alebo do inej časti republiky.

Myslím, že tieto ukazovatele, o ktorých som hovoril, sú, bohužiaľ, v tejto správe veľmi zahmlené a takisto aj ukazovatele HDP, ktoré sú v tejto správe uvedené len v grafickej štruktúre, sú veľmi, veľmi chabo popísané a zároveň sú veľmi, tak by som povedal, ako zneprehľadnené. Tá neprehľadnosť vyžaruje v tom, že je to na čiernobielej štúdii, kde nie je jasné, ktorá krivka odráža akú úroveň miery HDP, povedzme, miery nezamestnanosti, rastu reálnych miezd a tak ďalej. Myslím si, že bolo by namieste povedať si to, že tie ukazovatele, ktoré tu popísal pán Šulaj vo svojej prezentácii, sú vlastne ukážka toho, že práve tieto štatistické dáta mali byť prezentované v tejto správe. Je veľkou škodou, že tieto štatistické dáta nie sú v tejto správe. A, bohužiaľ, by som povedal, neuvádzaním týchto štatistických údajov sa vlastne zahmlieva celý tento proces. A myslím si, že ak by vláda a ľudia, ktorí pripravovali tento materiál, tento proces nezahmlievali, myslím, že by bola lepšia diskusia a každý by pochopil, že tieto rozdiely sú, a, doslova hovorím, nezatváral by pred týmito rozdielmi oči.

Opatrenia. V druhej časti sa popisujú opatrenia, ktoré by mali zmierniť tieto regionálne rozdiely. V týchto opatreniach podstatnú časť tvoria aktivity, ktoré súvisia s regionálnou politikou, ktorá vyplýva z čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu. Myslím si, že je namieste otázka, akými opatreniami vláda prispeje k tomu, jednak aby tieto štrukturálne fondy boli naplňované alebo aby mohli byť čerpané na prospech regiónov, keďže v štátnom rozpočte nie je dostatok peňazí na dofinancovanie štrukturálnych fondov, a druhá vec je otázka na tom, aké opatrenia urobila vláda na to, aby zmiernila regionálne rozdiely. Vyzerá, že my vlastne riešime vlastne každú kapacitu ad hoc. Keď príde KIA - Hyundai tak začneme stavať diaľnicu, ktorú si vyžaduje primárne zmluva s touto firmou. A zároveň im dávame výhody, ktoré súvisia jasne s podporou strategického investora. Nemáme nič alebo nemám nič proti investovaniu alebo prijímaniu a dávaniu teda štátnej pomoci pre takýchto zaujímavých investorov, je otázka, do akej miery pre takýchto investorov by boli vytvorené podmienky na východe tejto republiky v prípade, že by sa rozhodol niektorý z investorov investovať na východe alebo v Prešovskom alebo v Košickom kraji, keď už dnes vieme, že investície, pokiaľ ide o Peugeot Citroen a KIA, vyprázdňujú štátnu pokladňu do tej miery, že nebude dostatok peňazí na to, aj keď teda počúvame rôzne zbožné želanie politikov, eventuálne vládnych činiteľov, že ďalšie investície prídu na východ. Tie jednoducho neprídu, pokiaľ základným procesom, ktorý je tu v tejto správe deklarovaný, je infraštruktúra a tento rozvoj infraštruktúry nebude a ani nie je rátaný v najbližšom pláne. Stotožňujem sa s tým, čo povedal poslanec Paška, že len minimum, ktoré bolo prijaté pre to, aby sa uskutočnilo prepojenie Košice - Miškovec, aj tieto peniaze, ktoré mali byť pôvodne na štúdiu a na rozbeh prác s diaľnicou Košice - Milhosť, sú v podstate, by som povedal, rôznymi politickými hrádkami rozdelené do iných podskupín, ktoré nesúvisia s výstavbou tejto diaľnice.

Určite bolo tu dosť rozprávané o fiskálnej decentralizácii, o zvýšení alebo znížení regionálnych rozvojov fiskálnou decentralizáciou. Myslím, že to bude veľmi silnou otázkou alebo, by som povedal, veľmi silnou témou v čase, keď sa bude schvaľovať zákon o fiskálnej decentralizácii. A myslím, že riešiť to dočerpávanie zdrojov alebo získavanie ďalších zdrojov prostredníctvom dane z nehnuteľnosti, resp. zvýšením týchto daní nie je práve tou cestou, kde by teda tieto regióny boli natoľko bohaté, aby dokázali platiť alebo dokázali získať toľko peňazí, aby naplnili rozpočet mesta, obcí a vyšších územných celkov.

Takže na záver by som k tejto správe chcel povedať, že ak by táto správa bola precízne upravená a precízne spracovaná, myslím si, že dnes by sme nemuseli vlastne žiadať a takisto, by som povedal, vynucovať si ďalšie požiadavky na to, aby tieto správy neboli len riešením regiónov, ale doslova poukazovali aj v rámci regiónov na nedostatky, ktoré sú, a tým by nevyvolávali rôznu vlnu nespokojnosti, ktorá je v týchto regiónoch. A dúfam, že poslanci opozície aj koalície budú mať záujem, aby v rámci týchto regiónov pomohli tým hlavne regiónom, ktoré práve v oblasti financií, v oblasti rozvoja potrebujú čo najviac pomoc. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)