B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím teraz spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru poslanca Bohumila Hanzela, aby podal správu o výsledku prerokovania tejto správy v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, správu o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 763 zo dňa 8. júna 2004 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory prerokovali predmetnú správu v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 258 z 15. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 214 zo 16. júna 2004, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 104 zo 14. júna 2004.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vzali správu na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. vziať na vedomie správu o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742), 2. požiadať ministra kultúry Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej republiky, aby zabezpečil dofinancovanie nevyhnutných finančných prostriedkov Slovenského rozhlasu pre plnenie hlavných úloh verejnoprávneho vysielania v súlade so zákonom č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, 3. požiadať generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu pána Rezníka, aby prerokoval svoje rozhodnutie o ukončení zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu prostredníctvom krátkych vĺn vysielania a dofinancovanie Slovenského rozhlasu s ministrom kultúry Slovenskej republiky, ministrom financií Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky A. vziať na vedomie správu o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742), B. požiadať ministra kultúry Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej republiky, aby zabezpečil dofinancovanie nevyhnutných finančných prostriedkov Slovenského rozhlasu pre plnenie hlavných úloh verejnoprávneho vysielania v súlade so zákonom č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, C. požiadať generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu pána Rezníka, aby prerokoval svoje rozhodnutie o ukončení zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu prostredníctvom krátkych vĺn vysielania a dofinancovanie Slovenského rozhlasu s ministrom kultúry Slovenskej republiky, ministrom financií Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 742a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 108 dňa 17. júna 2004.

Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku do rozpravy, od pána poslanca Čaploviča. Nech sa páči, pán poslanec, dávam vám slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia, predložená správa neposkytuje pravdivý a celostný obraz o súčasnom stave poskytovanej podpory, chýba konkrétnejšia špecifikácia v oblasti vzdelávania, kultúry, chýba finančný súhrn z podporených projektov, chýba hodnotenie súčasného stavu štátnej starostlivosti a podpory Slovákov v zahraničí, osobitne, a to podčiarkujem, v susedných štátoch stredovýchodnej Európy, chýba akási syntéza návrhov a odporúčaní slovenských komunít a ich reprezentatívnych orgánov v zahraničí, najmä chýba komplexná analýza súčasného stavu, to znamená plusy, mínusy v aktivitách ústredných orgánov štátnej správy v tejto oblasti. V podstate chýbajú predstavy, návrhy ako ďalej, chýba strednodobý pohľad a následná vízia štátu v oblasti starostlivosti o Slovákov v zahraničí, čo táto správa, kde na základe návrhu pána kolegu Jarjabka bolo prijaté Národnou radou, aby vláda pripravila takúto správu, by mala obsahovať.

Ide vlastne o materiál, ako ho výstižne nazval pri predkladaní v našom výbore Národnej rady, v krátkosti poviem, pre vzdelanie a kultúru pán minister zahraničia Eduard Kukan, ktorý sa pokúsil sumarizovať terajší stav v súvislosti s touto správou, keď povedal, že je viac-menej sumarizujúca a analyzujúca, ale nepredkladá isté ciele, tendencie, ktoré by v tejto oblasti sme mali vo vzťahu k Slovákom v zahraničí prijímať a riešiť, najmä zvlášť, a to podčiarkujem, tentoraz po vstupe do Európskej únii, najmä preto, že sa uvažuje dokonca v Európskej únii o komisárovi pre diaspóru Európanov v zahraničí, že sa uvažuje o veľmi silnom článku, aby v každom štáte sa touto problematikou zaoberali na základe záverov, ktoré boli súbežne s konferenciou v Solúne v júni minulého roku.

Generálny sekretariát Úradu vlády Slovenskej republiky alebo pri Úrade vlády Slovenskej republiky, kde v správe je charakterizovaný ako centrálny koordinačný orgán štátnej správy, nie je orgánom štátnej správy, ale len pracoviskom, a to by som chcel podčiarknuť, Úradu vlády bez vlastného rozpočtu a bez výkonných kompetencií. Jeho terajšou úlohou nie je gestorovať, koordinovať a zastrešovať všetky aktivity v oblasti spolupráce Slovenskej republiky so Slovákmi v zahraničí. Plní len úlohy spojené s organizačným a administratívno-technickým zabezpečením činnosti splnomocnenca vlády, ktorý nie je výkonným, ale len poradným orgánom vlády Slovenskej republiky. Smutné je, že disponuje nízkymi rozpočtovými prostriedkami až vo výške, predstavte si, v závratnej výške 2,65 mil. Sk.

Pripomínam tomuto váženému plénu, že na stálu konferenciu nie sú vyčlenené financie z rezervy vlády, teda systémom vyčlenené financie z rezervy vlády, ani s nimi v schválenom štátnom rozpočte sa vôbec nepočítalo, napriek tomu, že som vo svojom vystúpení na to poukázal. Nakoniec, rokovanie stálej konferencie v tomto nesystémovom chaose vo formovaní vzťahov starostlivosti a podpory Slovákov v zahraničí zo strany vlády Slovenskej republiky podporil, a to podčiarkujem, to je nesystémový krok, ale chvalabohu, zo svojej rezervy predseda vlády pán premiér Mikuláš Dzurinda. Patrí mu za to vďaka. Je však veľmi zlé, že takto sa postupuje každý rok, že je potrebné vyčleňovať osobitné prostriedky na stálu konferenciu a Dni zahraničných Slovákov z rezervy vlády, resp. z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky.

Opäť chcem pripomenúť kolegyniam a kolegom v Národnej rade, že sa najmä koaliční poslanci zachovali doslovne macošsky k systémovým zmenám a návrhu na zvýšenie finančných zdrojov pre činnosť generálneho sekretariátu, ktorý tu bol navrhovaný, z 2,6 mil. na minimálne 21 mil. Sk pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na tento rok v decembri minulého roku. Som veľmi zvedavý, ako budú tieto prístupy zdôvodňovať zástupcovia exekutívy a zákonodarnej moci na stálej konferencii k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce Slovenská republika a zahraniční Slováci, ktorá sa bude konať 2. a 3. júla 2004, teda tento piatok, sobotu v rámci Dní zahraničných Slovákov Slovenskej republiky v Bratislave.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, a to som už uviedol aj vo výbore, moji kolegovia z výboru si na to iste pamätajú, má ťažkopádny a nepružný systém udeľovania podpôr, ktorý vyvoláva oprávnenú nespokojnosť u zahraničných Slovákov. Konkrétne granty z roku 2003, a tie som zvlášť podčiarkol, boli vyplácané až v roku 2004. Tento systém predpokladá, že Slováci v zahraničí si na realizáciu projektov najprv požičajú peniaze, financie a až po ich uskutočnení, ak napr. ministerstvo kultúry im odsúhlasí ten konkrétny grant, môžu dostať dodatočne tieto finančné prostriedky vyplatené. Myslím si, že je to nedobrý, netransparentný a nezacielený projekt, ktorý takýmto spôsobom podporí zahraničných Slovákov alebo Slovákov v zahraničí.

V súčasnom stave sa vynára otázka, aké projekty Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, a som rád, že je tu prítomný pán minister, podporuje prostredníctvom Domu zahraničných Slovákov, keď táto inštitúcia nemôže poskytovať kultúrne hodnoty alebo len vtedy ich môže poskytovať, ak niečo získa darom. Čiže aj táto inštitúcia je značne podfinancovaná, napriek istému zvýšeniu v rozpočte na tento rok pri prerokovaní rozpočtu minulého roku.

V súvislosti s prípravou návrhu zákona o starostlivosti Slovenskej republiky o zahraničných Slovákov, lepšie je teda naozaj používať pojem Slovákov v zahraničí, pevne verím, že už naposledy sa presunula gescia za prípravu tohto zákona na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica. Taktiež pevne verím, že návrh zákona bude na rokovanie Národnej rady v prvom čítaní predložený na septembrovej schôdzi nášho parlamentu tohto roku. A nakoniec pevne verím vo vzájomné skvalitnenia a zefektívnenia starostlivosti a podpory pre Slovákov v zahraničí, že bude týmto zákonom vytvorený Úrad pre Slovákov v zahraničí buď pri Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, alebo pri Úrade vlády Slovenskej republiky, tak ako sme jednomyseľne prijali toto odporúčanie pre autorov a predkladateľov tohto návrhu zákona v našom Výbore Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Rád by som pripomenul, ctené kolegyne a kolegovia, že koncepcia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorá je spomínaná vo vzťahu k zahraničným Slovákom v tomto materiáli, v tejto správe o udeľovaní vládnych štipendií, je koncepciou pre zahraničných študentov z rozvojových krajín a krajanov. Zrejme v budúcnosti starostlivosť o Slovákov v zahraničí bude potrebné oddeliť a finančné toky sústrediť cez jeden kanál, v tomto prípade navrhovaný je Úrad pri vláde Slovenskej republiky. Terajší rozpis štipendií na roky 2004 až 2007 nezodpovedá súčasnému stavu ohrozenia národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí. A vrcholom tejto "koncepcie" je, že finančná analýza predpokladá, že v nasledujúcich rokoch už nebudú prijatí noví študenti. Takto je to konštatované v jednom z materiálov. Toto je vlastne likvidácia, a nie koncepcia. Súčasne terajšia koncepcia je v podstate diskriminačná, najmä preto, že nezaručuje rovný prístup ku Slovákom v zahraničí, naopak, ich veľmi výrazne diferencuje.

Som veľmi rád, že pán minister zahraničia Eduard Kukan veľmi rýchlo akceptoval a do praxe zaviedol návrh, ktorý odznel v našom výbore, aby sa do protokolu zahraničných ciest ústavných činiteľov pravidelne zaviedlo stretnutie so zahraničnými Slovákmi v tom-ktorom štáte, to znamená nielen v podstate so Slovákmi, ktorí sú tam dlhé desaťročia, ale aj Slovákmi, ktorí odišli do zahraničia a pracujú v zahraničí alebo konkrétne tam študujú na mnohých vysokých školách. Už posledne návšteva predsedu vlády Mikuláša Dzurindu to akceptovala pri jeho stretnutí s krajanmi v Zakarpatskej Ukrajine. Pripomínam, že by bolo potrebné voliť takýto prístup aj vo vzťahu k študentom na zahraničných univerzitách, ktorých počet je stále veľký, a takýmto spôsobom s nimi neprerušovať kontakty a udržiavať kontakty v materskej krajine.

Verím, že prístup pána ministra zahraničia vo vzťahu k riešeniu finančného zabezpečenia zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu na veľmi krátkych vlnách bude nasledovať stále mlčiaci podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš, že čoskoro sa prejaví, že má aj srdce a ľudský prístup, vzťah nielen k bankovému sektoru a zahraničnému kapitálu, ale aj k zahraničnému vysielaniu Slovenského rozhlasu.

Záverom mi dovoľte konštatovať, že napriek mojim kritickým pripomienkam, ktoré majú za cieľ zobudiť niektorých spiacich členov vlády Slovenskej republiky a niektorých poslancov vyslobodiť z pút nevšímavosti k Slovákom v zahraničí, považujem túto správu za dobré východisko pre ďalšiu diskusiu a nadväzne aj ďalšie opatrenia, prijatie nového zákona o Slovákoch v zahraničí, o vzťahu k starostlivosti štátu, nášho štátu o našich krajanov, teda, lepšie povedané, v zmysle novej koncepcie Slovákov v zahraničí. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Čaploviča. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Ja by som sa chcel skutočne stotožniť s tým, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, a naozaj s celou touto analýzou, ktorú predložil, ba ešte k tomu v náväznosti na jeho slová naozaj len podotkol v krátkosti, že by sme si mali brať príklad z Maďarskej republiky, od našich maďarských priateľov a dokonca by som navrhol, aby sme si od našich maďarských priateľov nechali poradiť preto, lebo oni sú skutočne v tejto veci vynikajúci a je to aj celoeurópsky cítiť, na rozdiel od Slovenskej republiky, ktorá ako keby na túto tému akoby zanevrela. Často to nie je ani otázka finančná, je to otázka tej najlapidárnejšej pomoci tých najlapidárnejších kontaktov, možno prijatí na najvyššej úrovni. Súvisí to napr. aj s učebnicami, ktoré by sme mali ako istý dar voziť všade tam, kde máme svojich zahraničných Slovákov, ktorí majú svoje deti. Tieto učebnice, budeme to navrhovať aj v ďalších rokovaniach Národnej rady, by mali byť s nulovou DPH. Ale hovorím o tom, potom. A to už sú tie ďalšie konkrétne veci, ktoré by v tomto prípade mali byť takýmto spôsobom zrealizované. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca sa tiež nechce vyjadriť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom návrhu, ktorým je

výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2003.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.

Prosím pána ministra Kaníka, aby návrh pod tlačou 702, kde máte spoločnú správu rozdanú ako tlač 702a, uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny predkladá v súlade s príslušnými ustanoveniami § 9 a § 10 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 2003.

Národný úrad práce uzavrel posledný rok svojej existencie s celkovým zostatkom finančných prostriedkov vo výške 9,99 mld., v rámci ktorého 9,7 mld. prešlo v zmysle citovaného zákona spolu s kompetenciou vyplácať podporu v nezamestnanosti na Sociálnu poisťovňu. Bez prevodu zostatkov z minulých rokov vo výške 8,18 mld. bolo hospodárenie Národného úradu práce v súlade s ročnou účtovnou uzávierkou prebytkové, na úrovni 1,81 mld. Národný úrad práce zaznamenal v sledovanom období vlastné príjmy vo výške 11,62 mld., na ktorých sa najviac podieľal výber príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu v sume 10,59 mld., to je 97 % rozpočtovaného objemu.

Európske spoločenstvá poskytli NÚP na financovanie aktívnej politiky trhu práce v rámci programu PHARE 2000 a PHARE 2001 čiastku 82,36 mil. a zo štátneho rozpočtu bola poskytnutá účelová dotácia na financovanie vybraných nástrojov aktívnej politiky trhu práce v celkovej výške 30,45 mil. Sk.

Celkové výdavky NÚP v roku 2003 dosiahli výšku 9,92 mld., čo je 96 % ich celkovej rozpočtovanej výšky. Rozhodujúcu časť tvorili výdavky základného fondu, ktoré zahŕňajú financovanie aktívnej a pasívnej politiky trhu práce. Na aktívnu politiku vynaložil NÚP čiastku 2,81 mld., z ktorej sa takmer 1 mld. korún použila na financovanie záväzkov z dohôd uzatvorených v predchádzajúcom období. Bez ohľadu na to, či sa pomocou nástrojov aktívnej politiky trhu práce vytvárali nové pracovné miesta alebo sa zvyšovala zamestnanosť evidovaných nezamestnaných, NÚP zaradil, resp. podporil celkovo 61 290 evidovaných nezamestnaných. Realizáciou nástrojov aktívnej politiky trhu práce bolo v roku 2003 vytvorených 23 079 pracovných miest. Do rekvalifikácie bolo zaradených 24 711 evidovaných nezamestnaných a prostredníctvom verejnoprospešných prác bolo podporených 11 718 dohodnutých pracovných miest. Na podporu v nezamestnanosti a odvody poistného za evidovaných nezamestnaných poberajúcich podporu bolo vyplatených 5,12 mld. korún, čím sa vďaka opatreniam na trhu práce usporilo takmer 460 mil. Sk.

Správny fond, ktorý zabezpečil plynulý chod všetkých výkonných orgánov NÚP, sa čerpal na 98 %, čo predstavuje 1,92 mld. Sk. Výrazne menej finančných prostriedkov vynaložil NÚP z garančného fondu na plnenie nárokov zamestnancov podnikov v konkurze odškodnených formou peňažných náhrad z garančného fondu, keď uvoľnil 76,17 mil. Sk, čo tvorí necelú tretinu rozpočtovaných zdrojov.

Záväzky NÚP v závere roku 2003 dosiahli celkovú výšku 847 mil., z čoho záväzky z už podpísaných dohôd na financovanie aktívnej politiky trhu práce tvorili 810 mil. Sk, t. j. 96 %. Objem pohľadávok NÚP k 31. 12. predstavuje celkovú výšku 11,81 mld., čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom zníženie o 798 mil. Tento priaznivý stav vo vývoji pohľadávok bol dôsledkom činnosti úradov práce, ktoré venovali tejto problematike v poslednom období zvýšenú pozornosť. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Prosím pána poslanca Blajska, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 14. apríla 2004 č. 654 pridelil výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 (tlač 702) na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť takto:

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 9. júna 2004 č. 245 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť s tým, že boli, nebudem vás informovať o všetkých číslach, ktoré máte v spoločnej správe uvedené na laviciach, len o základných údajoch, zdroje celkom 19,830 555 mld. slovenských korún, výdavky spolu 9,838 120 mld. Sk, bilančný rozdiel, zostatok 9,992 430 mld. Sk.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 10. júna 2004 č. 381 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť s tým, že boli zdroje celkom 18,830 555 mld. Sk, výdavky spolu 9,838 120 mld. slovenských korún, bilančný rozdiel 9,992 430 mld. Sk.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výboru k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Antona Blajska predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 14. júna 2004 č. 255.

Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 2003 (tlač 702), že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane ročnej účtovnej uzávierky za rok 2003 s tým, že boli zdroje celkom 19,830 550 mld. Sk, výdavky spolu 9,838 120 mld. Sk a bilančný rozdiel, zostatok 9,992 430 mld. Sk.

Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomne jednu prihlášku, pána poslanca Blajska. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

A. Blajsko, poslanec: Ďakujem. Výročná správa o činnosti Národného úradu práce a účtovná závierka Národného úradu práce za rok 2003 je predložená na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Komplexne hodnotí činnosť a hospodárenie Národného úradu práce za rok 2003, pričom výsledky hospodárenia sú hodnotené vo väzbe na rozpočet na rok 2003, ako aj na výsledky hospodárenia za rok 2002.

Výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 2003 treba súčasne chápať aj tak, že ňou sa uzatvára činnosť a hospodárenie Národného úradu práce ako verejnoprávnej inštitúcie, pričom aj samotná inštitúcia Národný úrad práce bola k 31. 12. 2003 zrušená. Z tohto hľadiska je záverečným dokumentom, ktorý uzatvára pôsobenie verejnoprávneho Národného úradu práce. Počnúc rokom 2004 sa budeme stretávať so začlenením príjmov a výdavkov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny do rozpočtu, resp. záverečného účtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je v zmysle zákona č. 453/2003 Z. z. štátnou rozpočtovou organizáciou zapojenou príjmami a výdavkami na rozpočet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Výročná správa o činnosti a hospodárení obsahuje všetky nevyhnutné podklady a údaje, ktorými sa tu dokumentuje činnosť a hospodárenie v roku 2003. Podrobne a s dostatočnou vypovedajúcou schopnosťou sa analyzuje situácia na trhu práce, činnosť Národného úradu práce a jeho hospodárenie. Treba uviesť, že Národný úrad práce v roku 2003 bol finančnou inštitúciou, ktorá zabezpečovala svoje úlohy v činnosti v súlade s platnými predpismi a v rámci možností daných právnym rámcom a schváleným rozpočtom.

Pokiaľ ide o hospodárenie, úlohy sa realizovali v rámci schváleného rozpočtu prakticky bez priamej účasti štátneho rozpočtu. V porovnaní s rokom 2002 sa zvýšila úspešnosť výberu poistných príspevkov, pričom pozitívnejší bol aj vývoj inkasa dlžného poistného. Hospodárenie Národného úradu práce skončilo ku koncu roka 2003 celkovým prebytkom fondov v sume 9,992 430 mld. Sk, ktorý s účinnosťou k 1. 1. 2004 posilňuje zdroje Sociálnej poisťovne v rozsahu takmer 9,7 mld. Sk. Je to prevod zostatkov základného fondu, rezervného fondu a garančného fondu Národného úradu práce a v rozsahu 0,3 mld. Sk ako zostatok správneho fondu sa stáva zdrojom financovania Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Aktívnym výsledkom hospodárenia Národného úradu práce za rok 2003 sa vo veľkej miere pozitívne ovplyvňuje deficit verejnej správy.

Treba uviesť, že k hospodáreniu Národného úradu práce sa vyjadril nezávislý audítor v tom zmysle, že účtovná závierka poskytuje ucelený, vecný, pravdivý obraz o finančnej situácii Národného úradu práce ku koncu roka 2003 o výsledkoch hospodárenia za rok 2003. Vo vzťahu k výročnej správe o činnosti Národného úradu práce audítor konštatuje, že údaje uvedené v správe bezprostredne nadväzujú na vykázané údaje v účtovnej závierke.

Poznamenávame, že ide o kvalitný materiál s dostatočnou komplexnosťou, analýzami a zdôvodneniami.

Treba oceniť prístup Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré ako nová inštitúcia v štátnej správe úlohu zabezpečilo v podmienkach zložitosti s rozhodnutím v činnosti nových orgánov štátnej správy. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Blajsko bol prihlásený písomne ako jediný poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol

správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.

Pán minister, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, táto správa bola vypracovaná v zmysle úlohy B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 448 z 13. mája a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 899.

Táto úloha ukladala ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so zainteresovanými rezortmi predložiť správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a o pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov.

Predložený materiál analyzuje stav jednotlivých regiónov z hľadiska rôznych ukazovateľov a predkladá prehľad už uplatňovaných, ako aj pripravovaných opatrení na elimináciu regionálnych rozdielov. Podklady k predloženej správe boli spracované za spolupráce ďalších rezortov, ministerstva hospodárstva, ministerstva dopravy, ministerstva životného prostredia a ministerstva financií.

Medzi základné ukazovatele sociálno-ekonomickej situácie obyvateľstva v jednotlivých regiónoch sme zvolili HDP na obyvateľa v príslušnom regióne, ako aj ukazovatele trhu práce.

Opatrenia smerujúce k vyrovnávaniu rozdielov medzi jednotlivými regiónmi Slovenska možno rozdeliť do 4 zásadných oblastí. A to je rozvoj infraštruktúry, realizácia sociálno-ekonomických programov, podpora mobility a fiškálna decentralizácia, ktorých napĺňanie je rozpracované v rámci predloženého materiálu.

Ďakujem za pozornosť, pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

Teraz prosím povereného poslanca výborom pani poslankyňu Edit Bauer, aby z poverenia výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady, ktorú výbor schválil uznesením č. 256.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. júna č. 758 pridelil správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci a bývanie.

Správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia prerokovali a odporúčali Národnej rade vziať na vedomie nasledovné výbory: výbor pre pôdohospodárstvo uznesením zo 17. júna č. 213, výbor pre sociálne veci a bývania uznesením zo 14. júna č. 256, výbor pre verejnú správu uznesením zo 16. júna č. 213.

Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie správu prerokoval dňa 17. júna, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho prítomných členov.

Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu vyplýva pre Národnú radu nasledovný návrh: správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia prerokovať na septembrovej schôdzi Národnej rady.

Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výborov k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.

Dovoľte, aby som vás oboznámila tiež s návrhom uznesenia k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia (tlač 738).

"Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní správy o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia berie na vedomie správu o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia."

To je všetko, pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal 2 písomné prihlášky.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Igor Šulaj. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, najprv by som sa chcel poďakovať všetkým tým poslancom, ktorí hlasovali za uvedené uznesenie, pretože si myslím, že sociálno-ekonomické rozdiely v rámci Slovenska sú naozaj veľmi veľké a koniec koncov možnože aj opozícia, aj koalícia by mala mať spoločný názor na to, ako riešiť sociálno-ekonomické rozdiely. Možnože tie formy prístupu budú trochu rozdielne, budú inakšie, ale v každom prípade, myslím si, je to aj prístupový krok koaličných poslancov k riešeniu tejto tak závažnej problematiky, pretože samotné programové vyhlásenie vlády má určité svoje ciele definované v rozvoji regiónov. Dovoľte mi, aby som zacitoval časť programového vyhlásenia vlády, tak ako to poníma tento dokument, materiál, ktorý je podľa môjho názoru záväzný pre vládu, takisto aj pre poslancov Národnej rady: "Vláda prijme strednodobý komplexný programový dokument rozvoja regiónov, zabezpečí prípravu, prerokovanie a schválenie plánovacích a programovacích dokumentov v oblasti regionálnej politiky s dôrazom na zlepšenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti a prehĺbi uplatňovanie princípu partnerstva. Vláda upraví rámcové podmienky regionálneho rozvoja decentralizáciou verejných financií a zavedie nový, efektívnejší systém finančného vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov vyšších územných celkov." Teda je to úloha a priorita, ktorá vyplýva z programového vyhlásenia vlády. A pokiaľ by sa táto priorita nenapĺňala, asi nastávajú všetky ďalšie skutočnosti, ktoré súvisia s neplnením programového vyhlásenia vlády.

Na začiatok by som chcel ešte možnože pána ministra poprosiť. Ja som dostal asi len úvod tej správy, myslím, že obsah asi niekde inde skĺzol, nevadí, však to bude aj nahrané. A preto by som chcel, aby tento materiál bol po obsahovej stránke doplnený. Predpokladám, že tí, ktorí chcú počúvať, si z tohto dokumentu vyberú svoje a budú potom následne vedieť na uvedené skutočnosti reagovať.

Materiál sa mal nachádzať alebo mal byť spracovaný v dvoch častiach.

Prvá časť mala byť analytická, ktorá je podľa mňa veľmi zle a chabo spracovaná. Napr. v tejto analytickej časti sa vychádza z porovnania HDP podľa jednotlivých regiónov roku 2001. Ak sa zamyslíme nad týmto dátumom, pre živého boha, veď to je predchádzajúce volebné obdobie, to je ešte volebné obdobie inej vládnej koalície. Ako môžeme sociálno-ekonomické ukazovatele roku 2001 aplikovať na rok 2004? Ak sa na Slovensku neevidujú ukazovatele, ktoré by hovorili o sociálno-ekonomickej úrovni jednotlivých regiónov, tak je tu na mieste otázka prečo. Prečo Štatistický úrad napr. nevykazuje hrubý domáci produkt podľa jednotlivých regiónov, tak ako to robil v roku 2001? Pýtam sa: Je to zámer alebo je to politika? Sú to veľmi zlé ekonomické ukazovatele v jednotlivých regiónoch alebo je to zámer zastrieť nejasnosti a problémy, ktoré sú v regionálnej politike?

Ak sa pozriem na prvú analytickú časť, dovoľte mi citovať zo správy o sociálno-ekonomickej úrovni jednotlivých regiónov, budem citovať zo záveru prvej analytickej časti. Analýzy ukazujú, že existuje minimálne časová súvislosť medzi reformnými opatreniami vlády a mierne priaznivým vývojom, pokiaľ ide o regionálne rozdiely v sociálno-ekonomickej situácii obyvateľstva - ako z nasledujúcej kapitoly vyplynie, vláda už prijala a vykonáva niekoľko opatrení smerujúcich k podpore rozvoja zaostalejších regiónov a prijíma ďalšie takéto opatrenia a chystá sa ich zaviesť v rámci bežného plánu práce - (Diskusia o sociálno-ekonomickej situácii by sa však mala skôr zamerať na dynamiku vývoja v oblasti zamestnanosti v jednotlivých regiónoch a vytváranie podmienok pre maximálnu dynamiku.) To neznamená, že sa regionálnym rozdielom netreba venovať, ale prílišný dôraz politike a opatreniam na rozdiely medzi regiónmi môže nakoniec znamenať pokles dynamiky priaznivého vývoja všade a pestovanie kultúry závislosti od transferov v zaostalých regiónoch. Skúsenosti z Európskej únie nám dávajú viaceré varovné príklady. Tak sa pýtam, či žijeme v divokom bantustane, v Bangladéši alebo či sa nachádzame na Slovensku. Veď Európska únia je o predvstupových a povstupových fondoch, je o vyrovnávaní sociálno-ekonomických rozdielov. Asi tento princíp nikto nemôže poprieť a koniec koncov aj táto správa hovorí o tom, ako jednotlivé fondy napomáhajú riešiť regionálne rozdiely. Ak sú skúsenosti z Európy, ktoré dávajú viaceré varovné príklady, tak ja by som žiadal, aby takéto negatívne skúsenosti boli do tohto materiálu zapracované. Pýtam sa: Prečo nie sú? Ak Európska únia má systém vyrovnávania sociálno-ekonomických rozdielov, aký princíp podľa programového vyhlásenia vlády, ktoré by malo byť pre vládu záväzné, alebo aký systém spravila, vytvorila naša vláda na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov? Podľa tejto správy asi veľmi chabý, lebo, ešte raz, pán minister, ja toto považujem možnože za chabý úvod, ale nie obsah, ktorý vyžadovala Národná rada.

Keby som išiel do opatrenia alebo do opatrení, ktoré mali byť podľa jednotlivých regiónov, tak si myslím, že tento materiál je priam nedostatočný. Keby som ja bol šéfom vyššieho územného celku, tak mám naozaj veľký problém vybrať si konkrétne opatrenia a tento materiál mal byť tak stanovený a tak znie aj názov, v jednotlivých regiónoch, aby som vedel, aké skutočnosti alebo aké opatrenia vláda prijala v investičnej politike. Nebudem hovoriť len o politike podpornej z fondov, ktorá je v tomto materiáli, ale aj pôdohospodárskej politike, politike cestovného ruchu, školskej politike, sociálnej politike a tak ďalej. Myslím si, že tieto skutočnosti, ktoré sú uvedené v tomto materiáli, sú úplne nedostatočné.

Budovanie informačnej spoločnosti. Dovoľte mi, aby som citoval z uvedeného materiálu. V rámci úlohy budovania informačnej spoločnosti prostredníctvom modernizácie v telekomunikačných a informačných systémoch s prioritným orientovaním sa na využívanie telematických a inteligentných dopravných systémov sa v roku 2004 pokračuje na riešení štátnej objednávky inteligentných dopravných systémov. Neviem si ja konkrétne predstaviť, aký vplyv má uvedená skutočnosť na jednotlivé konkrétne regióny. To je všeobecné stanovisko.

Nová koncepcia regionálnej podpory strategických investícií, tá ma veľmi zaujala. Pýtam sa, ako sa však realizuje v praxi. Zákon o investičných stimuloch definuje základný všeobecný rámec, v medziach ktorého je možné poskytovať investičné stimuly, pričom v prípadoch, keď sú splnené zákonom stanovené požiadavky na strategické investície, ponecháva vláde právo rozhodnúť o poskytnutí investičného stimulu a jeho výške. Pravidlá pre regionálnu podporu strategických investícií majú byť záväzným sprievodcom pri tomto rozhodovaní. Investičné stimuly by mali byť zamerané hlavne na kompenzáciu a zlepšenie nedostatočnej kvality produkčných faktorov. Pýtam sa, v mesiaci februári alebo v marci vláda prijala stanovisko, že sa budú podporovať štyri regióny. Myslím, že je tam Banská Bystrica, Nitra, košický región a prešovský región. Následne za dva týždne sme prijali investičné stimuly trinástim podnikom, jeden z toho vypadol, tri z nich sa nachádzajú na území týchto jednotlivých regiónov, ostatných deväť sa nachádza na regiónoch iných území. Tak potom sa pýtam: Aké máme kritériá a prerozdelenie investičných stimulov? Ja som za to, aby aj firma WELL dostala investičný stimul, ak vytvorí nové pracovné miesta. Je to dobré a je to naozaj prospešné, pretože sa tým vytvoria nové pracovné príležitosti a bude rásť HDP. Ale pýtam sa: Nenašli by sa iné kritériá aj v zaostalých regiónoch? V Banskobystrickom kraji priamo zahraničné investície do roku 2003 za 10 rokov boli vo výške 1 %. Prečo sme napr. takéto kritériá my nevybrali? Veď koniec koncov tento materiál o tom hovorí.

Ďalej, chcel by som poukázať na niektoré ďalšie veci, ktoré som v rámci tejto správy nepochopil.

Rozvoj cestovného ruchu. Pán minister, vedeli by ste mi vysvetliť ako rozvoj cestovného ruchu súvisí s vypilovaním lesov? Zoberte si tento materiál a pod rozvojom cestovného ruchu máte následne pododseky. Rozvoju regiónov môže pomôcť rozvoj spracovania a využívania domácej obnoviteľnej suroviny dreva a následne je tu povedané, že máme kupovať nové stroje a zriaďovať investície na drevospracujúci priemysel. Ja som istého času vyštudoval cestovný ruch, ovládam niekoľko definícií cestovného ruchu, pána Hunzikera, Krapfa, definíciu cestovného ruchu z banskobystrickej vysokej školy ekonomickej, ale nechápem, čo sme sledovali tým, že máme vyťať stromy. A potom následne budeme rozvíjať cestovný ruch? Prepáčte, to je už trošku pritiahnuté za vlasy. (Potlesk.) Možnože ideme systémom Tuniska alebo Egypta a chceme to riešiť púštnym systémom. Ale tam naši ľudia chodia kvôli moru, a nie kvôli púšti. Takže to je ďalšia nejasnosť.

Ďalej, miestne dane ako nástroj rozvoja. Pýtam sa: Alebo útlmu? Dovolím si citovať z tejto správy, kde miestna daň je ako najmä daň z nehnuteľnosti, však obce k rozvoju motivuje. Pýtam sa: Ako budú miestne dane motivovať tie obce, ktoré budú musieť zvýšiť o 20 % daň z nehnuteľnosti? Daň z nehnuteľnosti by totiž v nasledujúcom roku podľa východísk štátneho rozpočtu mala vzrásť zo 4 mld. na 5 mld. Daň z nehnuteľnosti sa väčšinou vyberá z nehnuteľností, ktoré majú podnikateľské osoby, ale aj súkromné osoby. Tam, kde vytvoríme nové podnikateľské aktivity ako je to napr. pre Trnavu, Žilinu alebo niektoré iné regióny, no tam sa asi tá daň z nehnuteľnosti bude vyberať iným spôsobom., tých 20 % sa prerozdelí na nové výrobné kapacity, na nové výrobné možnosti. Ale pýtam sa: Akým spôsobom ovplyvníme daň z nehnuteľnosti, dajme tomu, v Bujakove, Bacúchu alebo niekde inde, kde nové tieto výrobné možnosti nie sú? Možnože som si zobral niektoré obce, ktoré sú menšieho charakteru. Ale keď im povieme, že budú mať zvýšiť o 20 % daň z nehnuteľnosti, viete, bude to systémom koeficientu 1,2. Takže podľa môjho názoru, áno, budú mať aj progresívny charakter, ale v tých regiónoch, ktoré sú silné a ktoré majú podnikateľské zázemie, ktoré sa ďalej rozvíja, ale budú mať aj útlmový charakter v tých regiónoch, kde podnikatelia sa tak nerozvíjajú a budú musieť znášať to bremeno 20-percentnej vyššej daňovej zaťaženosti oproti roku 2003. Takže nakoniec možnože budeme konštatovať, že všetci sme si rovní a niektorí sme si rovnejší. Ale nechcem len kritizovať.

Osobne si myslím, že analytická časť, na ktorú má právo aj opozícia poukázať, má určité svoje nejasnosti. Preto som si spracoval ja svoju vlastnú analýzu sociálno-ekonomickej úrovne, ktorá nemusí byť presná, ale myslím si, že je presnejšie ako tá, ktorá je uvedená v tomto materiáli.

Ešte na záver, aby som nezabudol. Vzhľadom na to, že sa domnievam, že tento dokument je len úvod, doporučujem a je to môj návrh, aby sme uvedený dokument alebo materiál vrátili vláde na prepracovanie.

Ak by som sa ja pozeral na analýzu jednotlivých krajov, tak môžem tieto kraje hodnotiť podľa rozlohy, podľa počtu obyvateľov. Ak sa na to pozrieme podľa rozlohy, najväčší je Banskobystrický kraj. Má 9 455 kilometrov štvorcových, najmenší je Bratislavský kraj, je tam takmer 4,5-násobný rozdiel. Čo sa týka však počtu obyvateľov, tie kraje sú približne na tej istej úrovni. Som rád, že do fiškálnej decentralizácie, ktorú budeme zase prerokúvať v mesiaci septembri, sa dostala už aj požiadavka rozlohy regiónu, pretože štát sa musí zaujímať o celé územie Slovenska a nielen o regióny, kde je hustota obyvateľov veľmi veľká. Na ďalšom grafe vidíte hustotu obyvateľov podľa jednotlivých regiónov a počet obcí. Na kilometer štvorcový Bratislava, samozrejme, má najväčšiu hustotu obyvateľstva, pritom Prešov zase má najviac počtov obcí. Banskobystrický kraj má najmenšiu hustotu obyvateľstva.

Ale vráťme sa teraz trošku k sociálno-ekonomickým ukazovateľom. Myslím, že jednými zo základných sociálno-ekonomických ukazovateľov sú nezamestnanosť, tržby a riešenie problematiky priamych zahraničných investícií. Moje informácie vychádzajú z roku 2003, pretože niektoré sa dali zistiť len za celý rok, za mesiac február a za prvý kvartál roku 2004.

Ak by som mal definovať nezamestnanosť za celý rok, tak podľa jednotlivých regiónov bola v prvom kvartáli miera nezamestnanosti nasledovná. Za prvý kvartál alebo k 31. 3. v Bratislave bola 5,5 %, ale v poradí v Banskobystrickom kraji, v Prešovskom, v Košickom bola za prvý kvartál až 18,5 %, 16,7 %, 18,4 %. Sú tu naozaj veľké diametrálne rozdiely. Pri tých číslach vidíte, kde nezamestnanosť klesla. A čo sa týka Banskobystrického kraja, Prešovského kraja, Košického kraja, to sú mínusové čísla. Je faktom naozaj, že nezamestnanosť klesá. A treba povedať, že tento fakt hodnotím pozitívne. Je však potrebné analyzovať, prečo táto nezamestnanosť klesá, či tu nie sú len štatistické údaje, ktoré majú inú vypovedajúcu schopnosť oproti roku 2003, alebo je to aj naštartovanie určitých proreformných krokov. Myslím si, že je to jedno s druhým. Veľmi dôležitý údaj je počet uchádzačov o zamestnanie nad 12 mesiacov. Keby sme si zobrali jednotlivé kraje, t. j. za druhý mesiac, tak k februáru bolo 466 385 nezamestnaných, z toho 213 517 bolo uchádzačov o zamestnanie nad 12 mesiacov. Najviac z nich bolo v Košickom kraji, Prešovskom kraji a v Banskobystrickom kraji. Bratislava mala najmenší počet uchádzačov o zamestnanie evidovaných nad 12 mesiacov. Čo je však veľmi dôležité? Veľmi dôležitá je táto tabuľka, ako sa na počet nezamestnaných vytvára nové pracovné miesto. Keď si zoberiem Banskobystrický kraj, tak na 97 nezamestnaných pripadá 1 voľné pracovné miesto. V Nitrianskom kraji je to 52, mohol by som ísť ďalej, v Bratislavskom kraji na 5 nezamestnaných je 1 voľné pracovné miesto. Čo to prakticky znamená? V Bratislave máte 20-násobnú väčšiu možnosť ako nezamestnaný, že sa zamestnáte, ako v Banskobystrickom kraji.

Veľmi dôležitým ekonomickým ukazovateľom je priemerná mzda za rok 2003. Tu mám priemerné mzdy podľa jednotlivých krajov, ale aj s vplyvom na reálnu mzdu v porovnaní rokov 2003 a 2002. Priemernú mzdu za rok 2003 mal najvyššiu Bratislavský kraj, 18 877 korún, a najnižšiu Prešovský kraj, 11 385 korún. Pri priemernej mzde si však musíme uvedomiť ešte jednu skutočnosť. Je to otázka reálnej mzdy. Ak máte nízku nominálnu mzdu, ale potrebujete realizovať svoje životné potreby vo forme tovarov a služieb, ktoré podliehali deregulácii alebo ktoré podliehali vyššiemu zvýšeniu daní, napr. v potravinách, ktoré išli až na 19 %, vaša reálna mzda ide oveľa rýchlejšie nadol ako pri iných nominálnych mzdách v iných krajoch. Tak napr. nominálna mzda najviac poklesla za Trenčiansky kraj, Žilinský kraj, Bystrický kraj, až o 3 %, to je porovnanie roku 2003 a 2002. Najmenší pokles reálnej mzdy zaznamenali Bratislavský kraj a Košický kraj. Keby som mal porovnať počet zamestnaných v prvom kvartáli 2004 a priemerné nominálne mzdy, to vidíte na nasledujúcej tabuľke, priemerná nominálna mzda za prvý kvartál v Bratislavskom kraji vzrástla na 19 498 korún, pričom napr. v Bystrickom kraji bola len 11 994 korún. To sú veľké otrasné rozdiely, viac ako 7 000, 8 000 korún, a teda vláda by sa mala zaoberať aj týmito skutočnosťami. Veľmi dôležitý je pritom prírastok miezd od roku 2002 do prvého kvartálu 2004. Tento prírastok je definovaný na základe nominálnej mzdy. Takže napr. môžete zistiť, že v Bratislavskom kraji za volebné obdobie do 31. 3. vzrástla nominálna mzda o 1 872 korún, pričom napr. v Banskobystrickom kraji len o 353 korún. Teda asi aj život v Bratislavskom kraji bude o niečom inom ako v Banskobystrickom kraji.

Dovoľte mi, aby som sa v stručnosti ešte venoval problematike tzv. výkonnostných ekonomických ukazovateľov podľa jednotlivých regiónov.

Tržby v stavebníctve k prvému kvartálu 2004. V Bratislavskom kraji máte 26,4 % realizovaných tržieb v stavebníctve, v Banskobystrickom kraji je to 6 %. Keby som si tieto skutočnosti porovnal podľa počtu obyvateľov, tak prídete na to, že v Bratislavskom kraji je 11,1 % obyvateľov z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky, ale realizujeme až 26,4 % v stavebníctve. V Banskobystrickom kraji máme 12,3 % podiel na celkovom počte obyvateľov, ale máme len 6-percentné výkony v stavebníctve.

Poďme sa pozrieť na tržby v maloobchode a v službách. V Bratislavskom kraji sa realizuje 38,8 % tržieb z celkových tržieb za jeden kvartál a v Banskobystrickom kraji je to 5,6 %. Zase, keby som si to zobral podľa počtu obyvateľov, tak pri 11,1 % počtu obyvateľov Bratislavského kraja realizujeme až 39-percentné tržby v maloobchode, čo sa týka tovarov a služieb, a len 5,6 % je to v Banskobystrickom kraji.

Ešte by som vám chcel ukázať jednu tabuľku, lebo je pre mňa veľmi zaujímavá a je veľmi dôležitá. Sú to priame zahraničné investície za 10 rokov, teda do 31. 12. 2003. Pre Bratislavský kraj v miliardách korún je to 232 mld. korún z celkových 320 mld. korún. To je takmer 72 %. Pre Bystrický kraj je to 8,189 mld., to sú 2 %. Pre Prešovský kraj je to 5,764 mld., to je jedno percento. Do týchto investícií nie sú zahrnuté investície KIA - Hyundai a Peugeot Citroen.

Takže snažil som sa vám na základe uvedených skutočností poukázať na iné kritériá sociálno-ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov. Možnože vás to niektorých nezaujíma, ale myslím si, že pred voľbami dostanete otázku, ktorú my dostávame každý deň: Čo robíte pre nás, aby sa naša životná úroveň v regiónoch zlepšila? Podľa tohto materiálu ja svojim občanom a voličom neviem povedať, čo robí vláda, viem povedať aspoň to, že tie problémy sú tu a vláda sa nimi dostatočne nezaoberá. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)