Siedmy deň rokovania
28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
29. júna 2004 o 9.06 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: Monika Beňová, Milan Cagala, Anton Danko, Igor Federič, Ivan Kiňo, Zuzana Plháková, Alojz Přidal, Ján Rusnák.
Pristúpime k rokovaniu o
návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie zmlúv s KIA - Hyundai a PSA Citroen.
Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 774.
Dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh uznesenia uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil predmetný návrh uznesenia.
Čo nie je tajné, je verejné, je to základný princíp zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je to rovnako aj základný princíp demokracie, v ktorej platí suverenita ľudu. Keďže štátna moc pochádza od občanov, ktorí len delegujú svojich zástupcov, občania majú právo vedieť a byť informovaní, ako sa nakladá so štátnym majetkom, s ich majetkom. Je to základný princíp kontroly, bez ktorého by naozaj demokracia nenapĺňala svoj obsah. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám nadobudol účinnosť 1. januára 2001. Preto hodnotíme ako absurdné nezverejňovanie takých výdavkov štátu, ktoré sa naozaj pohybujú v rádovo miliardových sumách. Investičné zmluvy uzatvorené medzi Slovenskou republikou a spoločnosťami KIA a PSA, v ktorých štát poskytuje štátnu pomoc v miliardových sumách, takýmito zmluvami určite sú. Protizákonnosť takéhoto konania potvrdila dokonca aj analýza ministerstva spravodlivosti. Osobne za smutný však považujem výrok pána ministra, že musíme sa trochu viac zaoberať dodržiavaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa môjho názoru zákon musí byť dodržiavaný striktne a presne, a nie trochu viac.
Keď si pozrieme dôvody utajenia týchto informácií, sú najmä dva.
Po prvé je to obchodné tajomstvo. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie ako obchodné tajomstvo povinná osoba nezverejní. Musíme si povedať, čo je obchodné tajomstvo, keďže ho vymedzujú presné ustanovenia § 17 až § 20 Obchodného zákonníka. Podľa § 17 obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti po prvé obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, po druhé, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, po tretie, ktoré nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, po štvrté, ktoré majú byť podľa vôle podnikateľa utajené, a po piate, ktorých utajenie podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Ide teda, tak ako som predniesol, o 5 pojmových znakov, ktoré musí napĺňať a spĺňať obchodné tajomstvo, aby mohlo byť označené za obchodné tajomstvo. V úlohách podnikateľa utajiť informáciu ako obchodné tajomstvo je len jeden z týchto pojmových znakov. Teda nie všetko, čo podnikateľ označí za obchodné tajomstvo, súčasne aj je obchodným tajomstvom podľa zákona.
Na pochybách nás ďalej však nenecháva ani ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa neho porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, podľa písmena c) ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu. Ide tu teda o výnimku, ktorá napriek tomu, že informácia je obchodným tajomstvom, dáva povinnosť povinnej osobe aj takúto informáciu, ktorá sa týka nakladania s majetkom štátu, zverejniť. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je to naozaj právo každého občana vedieť o nakladaní s majetkom štátu čo najviac. Z uvedeného je teda zrejmé, že vláda Slovenskej republiky už dlho porušovala predmetný zákon.
Ako ďalší príklad utajenia informácií môžeme udať § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ide o obmedzenie zverejnenia informácie na základe toho, že informácia bola poskytnutá povinnej osobe takou osobou, ktorej takúto povinnosť zákon neukladá a ktorá oznámila, že so zverejnením tejto informácie nesúhlasí. Tu však tiež nemožno súhlasiť s takouto kvalifikáciou utajenia, pretože materiály, ktoré boli takýmto spôsobom vo vláde utajené, prerokúva vláda zo zákona. Ak napr. podľa § 4 ods. 3 zákona o investičných stimuloch ministerstvo predloží Úradu pre štátnu pomoc návrh na schválenie investičných stimulov, potom ministerstvo po schválení predloží tento materiál na rokovanie vlády. Návrh na poskytnutie investičných stimulov je teda oficiálnym materiálom, ktorý vypracúva a predkladá na rokovanie vlády ministerstvo. Preto tento oficiálny materiál vypracovaný ministerstvom a predložený na rokovanie vlády nemôžeme považovať za informáciu, ktorá by bola odovzdaná vláde bez právnej povinnosti. Taktiež musíme konštatovať, že podľa zákona o investičných stimuloch sú investičné stimuly štátnou pomocou a poskytujú sa z prostriedkov štátu, z prostriedkov teda všetkých daňových poplatníkov. Pri oboch obmedzeniach sprístupnenia informácií, teda pri obchodnom tajomstve a pri obmedzení na základe toho, že informácia bola poskytnutá bez právneho dôvodu, obsahuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám už aj predchádzajúcu spomenutú poistku. Informácia sa sprístupní, najmä ak bola získaná za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu. To si však, bohužiaľ, vláda neuvedomovala.
Čo najviac ma mrzí, tak ako som spomínal, zákon o slobodnom prístupe k informáciám je účinný od 1. januára 2001 a na základe toho nie je právny dôvod, aby sa utajovanie alebo protiprávne utajovanie informácií skončilo od dátumu prijatia alebo schválenia právnej analýzy ministerstva spravodlivosti, nie je na to žiadny relevantný dôvod. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám musí byť dodržiavaný odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, ak sa v rozpore so zákonom materiály utajili od tohto obdobia, musia byť aj v súčasnosti podľa nášho názoru zverejnené.
Pán predsedajúci, dovolím si ešte predniesť, tak ako je rozdané, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie zmlúv s KIA - Hyundai a PSA Citroen, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do 10 dní Národnej rade Slovenskej republiky všetky zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi vládou Slovenskej republiky a investormi KIA - Hyundai a PSA Citroen, vrátane dodatkov k nim."
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že v porušovaní právneho poriadku aspoň v tejto veci Národná rada pristúpi na to, aby svojím rozhodnutím nabádala vládu k tomu, aby zákon bol dodržiavaný, a prosím o schválenie navrhovaných uznesení. A, pán predsedajúci, súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Žiadam vás, aby ste zároveň ako navrhovateľ plnili aj funkciu spravodajcu.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán spravodajca ako prvý a ešte ďalší dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Takže, pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Keďže už bolo aj v rámci bodu programu navrhnuté uznesenie týkajúce sa dvoch konkrétnych prípadov nezákonného utajenia informácií, ja by som si dovolil predniesť ešte druhé uznesenie, ktoré navrhujem, aby sme v generálnej všeobecnej rovine naozaj zaviazali alebo aspoň požiadali vládu Slovenskej republiky rešpektovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé dodržiavať zákon o slobodnom prístupe k informáciám pri zverejňovaní textov materiálov predložených na rokovanie vlády a po druhé bezodkladne zverejniť materiály, ktoré boli v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám utajené od účinnosti zákona 1. januára 2001."
Tento návrh uznesenia by mal naozaj zaviazať vládu, ak bol porušovaný zákon od účinnosti tohto zákona od 1. januára 2001, aby aj tieto chyby, ktoré boli naozaj v rozpore so zákonom, vláda napravila, nielen odo dňa schválenia predmetnej analýzy. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kondrót. Nech sa páči.
M. Kondrót, poslanec: Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, svoje vystúpenie začnem nie príliš originálne, ale vzhľadom na vývoj na našej politickej scéne za posledný rok, sa mi zdá, primerane, a to jednoduchým konštatovaním. Slovensko je v kríze, a to v kríze hlbokej. Znechutenie našich občanov z politiky je toho dôkazom. Dôkazom je i nebývalá nedôvera k ústavným inštitúciám. Extrémne nízka účasť na voľbách do Európskeho parlamentu túto skutočnosť len podčiarkla. Prečo je to tak, vážené kolegyne a kolegovia? Podľa mňa preto, že občan sa cíti zneuctený, ponížený a oklamaný. Občania sa nielenže tak cítia, ale stupeň nedôvery naznačuje, že skôr vedia, že dňom uzavretia volebných miestností sa stanú nezaujímavými. Stali sa vazalmi tejto koalície. A byť vazalom tejto koalície neznamená nič iné, ako byť nájomníkom vo vlastnom dome. A preto ani Národná rada Slovenskej republiky sa neteší úcte a vážnosti občanov tohto štátu a niet sa tomu čo čudovať.
Dňa 24. 6. poslanci koalície SDKÚ, SMK, ANO, KDH s podporou Slobodného fóra v tichosti a bez pozornosti médií schválili vládou predložený materiál: zámery a postup privatizácie a doprivatizácie účasti Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Západoslovenská energetika, akciová spoločnosť. Materiál predkladal predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Jeho schválenie neznamená nič iné, len to, že vládne strany dokážu schváliť akúkoľvek nekoncepčnosť, neprofesionalitu, dokonca i s narážkami, že v súvislosti s privatizáciou došlo k porušeniu zákona. Pre predsedu vlády ako predkladateľa je totiž významným argumentom pre doprivatizáciu distribučných energetických spoločností, citujem zo strany 3 materiálu, "zosúladenie právneho a reálneho stavu v riadení týchto spoločností. Súkromným investorom bolo v minulom období predaných 49 % akcií distribučných spoločností. Súčasne však prostredníctvom transakčných dokumentov získali investori väčšinu hlasov v predstavenstve, a tým aj manažérsku kontrolu a reálne riadenie spoločnosti". Vážené kolegyne a kolegovia, premiér vlády otvorene priznal, že skutočným vlastníkom je minoritný akcionár, a preto žiada o zosúladenie právneho a reálneho stavu.
Okrem toho sa v materiáli uvádza, že vláda v distribučných podnikoch chce dosiahnuť vyššiu efektívnosť v dôsledku adresného súkromného vlastníka a priniesť manažérske skúsenosti. Ako to chce vláda urobiť, keď predá majetkovú účasť? A na druhej strane čo jej po predaji zostane z efektívnosti súkromnej firmy? A po tretie, vláda sama priznáva, že ju už riadi súkromný investor. Že by bol neefektívny? Po ďalšie, vláda chce formovať konkurenčné prostredie. Prosím vás, ako? Predajom? Veď nebude nič vlastniť. Vláda má zámer na efektívnom fungovaní distribúcie elektrickej energie. Teraz je distribúcia neefektívna? Potom nenašla správneho vlastníka. Treba vymeniť manažérov, a nie predávať. Ďalej sa dozvedáme, že vláda chce maximalizovať perspektívu ďalšieho rozvoja podnikov a ich ziskovosť. Ako, keď tieto podniky neriadi ani teraz, keď má majoritu? Vláda chce minimalizovať riziko politických zásahov do riadenia podnikov. Teraz do nich zasahuje? Veď tvrdí, že ju riadia manažéri zahraničného investora. Po ďalšie, vláda chce zabezpečiť rozvoj ďalších aktivít podnikov, zvýšiť technickú úroveň a prevádzkovú bezpečnosť. Ako a prečo to chce urobiť, keď po predaji nebude nič vlastniť? Vláda chce rozšíriť exportné možnosti. A predstavte si, riešením je predaj štátnej účasti. Okrem toho o aké exportné možnosti ide, keď Slovensku reálne hrozí nedostatok elektriny? A ako nulový vlastník, vážené kolegyne, kolegovia, chce vláda tieto zámery naplniť preto, aby podnik smeroval k efektívnemu fungovaniu a stabilite. V tomto materiáli vládou uvedené dôvody hovoria proti privatizácii prirodzených monopolov, lebo ani jeden zo zámerov nemožno bez majetkovej účasti štátu naplniť. Takže zámer vlády je jediný, predať za každú cenu a napriek všetkému.
O čom svedčí ešte tento materiál? Nuž o tom, že vláde chýba hospodárska politika a v nej ako jej súčasť energetická koncepcia zabezpečenia budúcej spotreby, ale nechýba jej chuť predávať majetkové účasti štátu. Veď posúďte sami, na jednej strane z ministerstva hospodárstva konečne po rokoch zaznieva, čo politici Smeru tvrdia už niekoľko rokov, že Slovensko je na prahu energetickej krízy, a na druhej strane vláda i ministerstvo hospodárstva i privatizácie chce predávať majoritné podiely v distribučných spoločnostiach. Čo to znamená? Že na Slovensko sa bude dovážať elektrická energia, ale občan bude z profitu tohto strategického obchodu vylúčený i napriek tomu, že ide o jeho majetok postavený na území Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa odborných odhadov je o slovenskej elektroenergetike, teda o prevádzke jej výrobných kapacít rozhodnuté tak kvalifikovane, že okolo roku 2009 budeme dovážať 40 % elektrickej energie. Kto na tom zbohatne? Občania? To sotva keď už i pán minister Rusko vie, že nám hrozia regulačné stupne, a to z dvoch dôvodov. Po prvé v Európe bude nedostatok elektriny a po druhé, prenosová sústava nezvládne taký enormný dovoz zo zahraničia. Ako sa bude rozvíjať priemysel? Aká bude cena elektrickej energie? Dvojnásobná? Nehrozí nám hospodársky kolaps? Nie, vážené kolegyne, kolegovia, vláda Slovenskej republiky nekoná vo verejnom záujme. Je na to dostatok dôkazov. Pokútny predaj akcií VSŽ, privatizácia SPP, privatizácia Výskumného ústavu zváračského, predaj akcií RIF prostredníctvom Fondu národného majetku a nakoniec aj nedávny predaj PPC, keď o privatizácii rozhodlo Prezídium Fondu národného majetku i napriek námietkam ministerstva privatizácie a hospodárstva. Áno, táto vláda je zlý správca, zo svojho majetku profitujú nie občania, ale tretie osoby, a to i napriek tomu, že ich záujmy má zastupovať vláda. Privatizácia majetkových účastí bola len zásterkou na pokračujúce odsávanie likvidity v štátnych monopoloch prostredníctvom napr. predstieraného poradenstva. Koho zastupujú politickí nominanti z ministerstva hospodárstva a Fondu národného majetku? Záujem občanov? Neprivatizujú našu energetiku nakoniec cudzie štátne spoločnosti? Poslanci z KDH majú obavy zo straty suverenity v súvislosti so znením euroústavy. Bude ale štát bez majetku suverénny? Nebudú potom o našej budúcnosti rozhodovať predstavenstvá štátnych akcioviek cudzích štátov, resp. súkromných firiem? Naša vláda je však ochotná ísť ešte ďalej. Už dnes vyvlastňuje majetok našich občanov pre potreby cudzieho a súkromného kapitálu a tvrdí, že to je vo verejnom záujme. Kto je tá verejnosť? Občania, ktorí boli vyvlastnení? Je takýto prístup niečo iné ako znárodnenie? Samozrejme, je, je to niečo horšie. Vláda totiž odníme pôdu našim občanom a proti ich vôli ju odovzdá súkromnej firme. To však nie je všetko. Táto vláda, ktorá vytvorila skvelé investičné prostredie, si investorov kupuje. Samozrejme, keďže je to vo verejnom záujme, občania to aj financujú. Naši občania sú tak solidárni nielen navzájom, ale i so zahraničnou súkromnou firmou. Tak toto je globalizácia v poňatí našej vlády, a to všetko len preto, aby pomocou lacných peňazí mohli byť i lacnou pracovnou silou. No ani to nie je všetko.
Naša vláda sa necíti viazaná ústavným sľubom či platnými zákonmi. Privatizačné zmluvy či zmluvy s veľkými investormi jednoducho odmieta zverejniť. To, že ide o záväzky, ktoré prejdú na bedrá všetkých občanov, resp. že ide o štátny majetok, nie je pre ňu dostatočný dôvod, dokonca ani zákon. Čo tak vláda protizákonne tají? Že by to, že konala v rozpore so zákonom? Vláda dnes tlačí napr. na Transpetrol kvôli dodávkam kaspickej ropy. No keby nepredala naše majetkové účasti, nemusela by tlačiť, mohla by rozhodovať. Nuž áno, vážené kolegyne, kolegovia, vláda Slovenskej republiky sama priznala, že porušuje zákon. Po tomto priznaní mala nasledovať demisia premiéra alebo jeho odvolanie Národnou radou vyslovením nedôvery. Táto vláda totiž už nemá žiaden mandát. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda a vážené kolegyne, kolegovia, osobne si vážim a cením iniciatívu kolegu Madeja a možnože sa niektorí z vás pamätajú, že myšlienka súvisiaca s investíciami KIA - Hyundai a Peugeot Citroen nie je nová. Asi pred niekoľkými týždňami som vystupoval v Národnej rade Slovenskej republiky, kde som upozorňoval na skutočnosť finančných dopadov uvedených zmlúv, ktoré boli podpísané medzi vládou Slovenskej republiky a zahraničnými investormi. Vtedy sme hovorili, že si vážime všetkých investorov, ktorí prídu sem na Slovensko, ktorí majú záujem podnikať na území Slovenska a ktorí tu vytvoria nové pracovné možnosti. Situácia v tomto konštatovaní sa vôbec nezmenila. Myslím si, že v tom období, keď som dával ja návrh na uznesenie, to Národná rada neprijala aj z toho dôvodu, že ešte neboli jasné skutočnosti na ministerstve spravodlivosti ohľadom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Keďže sa tieto skutočnosti vyjasnili, som za to a doporučujem, aby sme uvedený návrh podporili a aby sme objasnili veci, ktoré sa týkajú celospoločenského, ekonomického a finančného záujmu tohto štátu. V opačnom prípade môžeme v septembri tohto roku prijať zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ale následne by sme tam mali potom dať aj dodatok, že okrem klasického normálneho štátneho rozpočtu môžeme odhlasovať aj tzv. tajný štátny rozpočet, ktorý bude obsahovať všetky doložky, položky, ktoré budú súvisieť so zmluvami, ktoré vláda prijala pri svojom vládnutí a o finančných, ekonomických a sociálnych dopadoch ktorých sme nemohli hovoriť. Preto vás žiadam, aby ste podporili uvedený návrh uznesenia. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.
Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať
správou o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO (tlač 743).
Spoločná správa je v tlači 743a.
Správu uvedie minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Chmel. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 900 zo dňa 11. mája 2004 k žiadosti Národnej rady o podanie správ členov vlády Slovenskej republiky si vám dovoľujem predložiť podrobný rozpis čerpania verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO.
Z celkovej sumy vyčlenenej uznesením vlády č. 214 z 10. marca 2004 k návrhu programu osláv vstupu Slovenskej republiky do EÚ vo výške 6,654 mil. Sk bola pokrytá výlučne organizácia slávnostného večera Slovenskej republiky v Slovenskom národnom divadle vysielaná v priamom prenose na STV 2 a následná recepcia v hoteli Carlton. Ďalšie podujatia oficiálnej časti vstupu ako slávnostné tedeum vo veľkom evanjelickom kostole, slávnostné zhromaždenie Národnej rady Slovenskej republiky a slávnostné zasadnutie Národného konventu si organizujúce strany hradili z vlastných rozpočtov. Všetky oficiálne aktivity koordinovala pracovná skupina zložená zo zástupcov Úradu vlády, Národnej rady, Prezidentskej kancelárie a jednotlivých rezortov.
Oslavy vstupu do NATO sa konali 2. apríla 2004 a jej gestorom bolo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a ministerstvo zahraničných vecí. Oslavy boli financované z programu PRENAME v rámci aktivít venovaných práci s verejnosťou na základe uznesenia vlády č. 262 z 24. marca 2004 v celkovej sume 3 730 159 korún a 40 halierov.
Predmetný materiál bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky dňa 2. júna 2004 a vzatý na vedomie uznesením č. 522/2004.
Vážené dámy a páni, oslavy vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie napriek skromnému rozpočtu v porovnaní s inými pristupujúcimi krajinami vytvorili dôstojný rámec tejto historickej udalosti v dejinách Slovenska a prezentovali to najlepšie, čím naša krajina môže obohatiť veľkú rodinu európskych národov. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Zsolta Komlósyho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu.
Zs. Komlósy, poslanec: Z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady túto správu výboru.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 756 zo 7. júna 2004 pridelil správu o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k správe iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnej správe zaujal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu stanovisko, aby Národná rada Slovenskej republiky správu zobrala na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanoviska k správe o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO vyjadreného v uznesení uvedenom pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o čerpaní verejných zdrojov na zabezpečenie osláv vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO zobrať na vedomie.
Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, naozaj budem veľmi stručný pri hodnotení tejto správy.
Ja by som len chcel poukázať na jednu vec. Tých 3,73 mil. korún, ktoré stáli oslavy vstupu do EÚ, sú to peniaze, ktoré podľa môjho názoru sa dali ďaleko efektívnejšie využiť. Takýmto spôsobom robiť oslavy, využívať firmu, ktorá si musela prenajať divadlo, ktorá si musela prenajať filharmóniu, ktorá si musela prenajať istých tanečníkov a všetkých sólistov opery, ktorí išli cez túto firmu, toto sú isté obrovské finančné prostriedky, ktoré sa dali zužitkovať úplne iným spôsobom. Stačila jedna jediná vec, aby sa polovica týchto finančných prostriedkov dala ako účelovo viazané prostriedky, povedzme, do Opery Slovenského národného divadla. A Opera Slovenského národného divadla by bola poverená presne takýmto istým programom k vstupu, k oslavám, ako sa to robilo cez firmu. Opera Slovenského národného divadla disponuje kvalitným zborom speváckym. To znamená, nemusela by sa prenajímať Slovenská filharmónia za drahé peniaze. Opera Slovenského národného divadla má jeden z najkvalitnejších baletov na území Slovenska a aj na bývalom území Česko-Slovenska. Tento kvalitný baletný súbor by určite vedel za ďaleko lacnejšie prostriedky spraviť to, čo spravilo niekoľko poloamatérskych tanečníkov. Ja nechcem hovoriť o kvalite tohto programu, ktorý bol taktiež robený externým spôsobom. Slovenské národné divadlo disponuje kvalitnými dramaturgmi, ktorí takýchto programov za posledné desaťročia spravili niekoľko. Vždy to boli veľmi kvalitné programy k oslavám, ktoré stáli nepomerne menej finančných prostriedkov ako tento program. Čiže takto by som mohol pokračovať skutočne ďalej, nehovoriac o sólistoch, nehovoriac o dirigentovi Slovenského národného divadla, ktorý keby robil tento program cez firmu Slovenského národného divadla, ako robil mnoho programov predtým, určite by bol iným spôsobom honorovaný a určite by Slovenské národné divadlo, ktoré by na tom participovalo, urobilo tento program za ďaleko nižšie finančné prostriedky.
Ja len preto kladiem jednu otázku, prečo sú vôbec takéto druhy programov a prečo sa míňajú finančné prostriedky vždy sprostredkovateľsky cez nejakú firmu, lebo keby sa tieto finančné prostriedky zadali priamo inštitúcii, tak by presne tieto isté programy vyšli na ďaleko lacnejšie peniaze. Takže berte moje vystúpenie len ako jeden veľký visiaci otáznik. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave.
Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje
správa o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy (tlač 700).
Spoločnú správu výborov máte v tlači 700a.
Správu uvedie minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Chmel. Nech sa páči.
R. Chmel, minister kultúry SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný materiál, správa o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva ministerstvo kultúry a ministerstvo hospodárstva ako kompetentné orgány štátnej správy, bol vypracovaný na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 900 z 11. mája 2004 a uznesenia vlády č. 448 z 13. mája tohto roku. Správa bola prerokovaná na rokovaní vlády 2. júna 2004 a vzatá na vedomie uznesením vlády č. 523/2004. Názov predkladaného materiálu bol pozmenený. V pôvodnom názve navrhnutom Národnou radou sa vyskytoval termín prístupové fondy, ktorý sa však nepoužíva, a preto bol v názve nahradený termínmi predvstupové fondy a štrukturálne fondy.
V rámci predvstupovej pomoci oblasť obnovy kultúrnych pamiatok nebola prioritnou z hľadiska čerpania fondov. Ministerstvo kultúry nebolo v rámci predvstupovej pomoci priamo zapojené do čerpania fondov. Napriek tomuto faktu bola revitalizácia pamiatok podporená v rámci programu PHARE v časti Cezhraničná spolupráca a v rámci programu SAPARD sumou nad 500 000 eur. V oblasti rozvoja cestovného ruchu bolo alokovaných 7 mil. eur prostredníctvom programu PHARE v rámci finančných memoránd 2002 a 2003. Táto oblasť tvorí jednu z priorít komponentu ekonomickej a sociálnej súdržnosti.
Druhá časť materiálu je venovaná možnostiam obnovy kultúrnych pamiatok a rozvoju cestovného ruchu v rámci štrukturálnych fondov. Vo vzťahu k revitalizácii kultúrnych pamiatok a rozvoju turizmu má dôležité postavenie ministerstvo hospodárstva, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a ministerstvo kultúry. Ministerstvo kultúry neplní funkciu ani riadiaceho, ani sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom. Na druhej strane ministerstvo kultúry sa bude môcť zapájať do procesu implementácie a koordinácie využívania finančných prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov na revitalizáciu kultúrnych pamiatok zo strany konečných prijímateľov pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo kultúry nie je priamo zodpovedným orgánom za riadenie a implementáciu štrukturálnych fondov, nebolo ani priamo zapojené do procesu budovania administratívnych kapacít.
Pre problematiku revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoja cestovného ruchu sú relevantné nasledovné programy.
Sektorový operačný program Priemysel a služby vypracovaný na programovacie obdobie 2004 až 2006, ktorý je v gescii ministerstva hospodárstva, obsahuje samostatnú prioritu venovanú problematike cestovného ruchu, ktorá sa skladá z troch opatrení orientovaných na zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu a v rámci toho aj obnovy kultúrnych pamiatok využívaných pre cestovný ruch. Na realizáciu opatrení v oblasti cestovného ruchu a kultúry v rokoch 2004 až 2006 sú vyčlenené finančné prostriedky v objeme 113,304 mil. eur, z toho z prostriedkov ERDF v objeme 63,221 mil. eur v stálych cenách v roku 1999. Dňa 1. mája 2004 začala implementácia opatrenia 2.3. Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorba informačného systému SOP PS v hodnote 708,8 mil. Sk, ktorého končeným prijímateľom je Slovenská agentúra pre cestovný ruch.
Do sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka bolo zaradené podopatrenie 2.3.2. Diverzifikácia poľnohospodárskych činností. Plánované finančné prostriedky z verejných zdrojov na roky 2004 až 2006 sú celkom 20,9 mil. eur. Intenzita pomoci je do výšky 50 % z celkových oprávnených nákladov a výška oprávnených nákladov na jeden projekt je minimálne 12 500 eur a maximálne 1 mil. eur. Medzi špecifickými cieľmi tohto podopatrenia je zadefinované zvýšenie rekreačných kapacít na vidieku a vytvorenie nových možností trávenia voľného času v prírode v spojení s aktívnym odpočinkom. Revitalizácia kultúrnych pamiatok nie je explicitne spracovaná.
Operačný program Základná infraštruktúra v rámci jeho Priority 3 - Lokálna infraštruktúra. Sú definované nasledovné prostriedky na revitalizáciu kultúrnych pamiatok podporené zo zdrojov EÚ.
Podopatrenie 3.1.4. Budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry a opatrenie 3.4. Renovácia a rozvoj obcí. Výzva na predkladanie projektu za oblasť kultúry bola zverejnená dňa 19. 1. 2004. V prvom kole hodnotenia projektov, ktoré bolo uzatvorené 1. marca 2004, bolo prijatých 77 žiadostí za kultúrnu infraštruktúru. V súčasnosti vrcholí proces administratívneho hodnotenia žiadostí, ktoré prišli k prvému kolu. V súvislosti s druhým kolom hodnotenia žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktoré sa uzatvorilo 23. apríla 2004, riadiaci orgán eviduje 93 žiadostí. Na základe analýzy došlých projektov je možné konštatovať, že sú zamerané väčšinou na rekonštrukciu a zvýšenie štandardu kultúrnych domov a múzeí. Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava cieľ 2 podporuje cez svoje opatrenia 1.3. a 1.4. Rozvoj cestovného ruchu a opatrenie 1.5. Obnova a rozvoj obcí revitalizáciu kultúrnych pamiatok.
Výzva na predkladanie projektov bola vyhlásená 3. mája 2004. Príloha materiálu obsahuje analýzu stavu revitalizácie národných kultúrnych pamiatok aj so základnými štatistickými údajmi dokresľujúcimi stavebno-technický stav jednotlivých pamiatok podľa rozmiestnenia vo vyšších územných celkoch. Na vypracovaní materiálu sa podieľali Úrad vlády Slovenskej republiky, ministerstvo kultúry, ministerstvo hospodárstva a ďalšie ministerstvá relevantné pre problematiku revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoja cestovného ruchu prostredníctvom fondov Európskej únie. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz prosím povereného člena výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Tomáša Galbavého, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady. Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy (tlač 700).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 754 zo 7. júna 2004 pridelil správu o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy (tlač 700), na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorému súčasne uložil podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Oba výbory správu prerokovali v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy, vziať na vedomie.
Predmetná správa o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorského výboru z 23. júna č. 263.
Dovolím si prečítať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy (tlač 700).
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v Slovenskej republike na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu a o stave a problémoch, ktoré v týchto oblastiach zaznamenáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako kompetentné orgány štátnej správy."
Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister ešte má zastupovať pána ministra zahraničných vecí pri predložení správy o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Pýtam sa, či môžem zaradiť tento bod teraz, aby pán minister tu nemusel čakať ešte, kým prejdú ďalšie tri body. Ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas, takže nasleduje
správa o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí (tlač 742).
Spoločnú správu výborov máte v tlači 742a.
Pán minister kultúry, nech sa páči, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budem hovoriť v mene pána ministra zahraničných vecí a predkladaný materiál uvediem nasledovne.
Národná rada prijala na podnet pána poslanca Dušana Jarjabka na svojom zasadnutí 11. mája 2004 v uznesení č. 900/2004 bod 2, ktorým požiadala ministra zahraničných vecí o predloženie správy o pripravovaných projektoch na podporu Slovákov žijúcich trvale alebo dočasne v zahraničí, najmä o Programe podpory informovanosti o vývoji v materskom štáte aj v súvislosti s nevyhnutnou prípravou satelitného vysielania STV a aktuálnymi problémami vo financovaní Rádia Slovakia International. Na tomto základe vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 448/2004 v bode B.7. uložila ministrovi zahraničných vecí v spolupráci s podpredsedom vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny, podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti a ministrom kultúry predložiť materiál na rokovanie vlády. Tento materiál vláda prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 2. júna 2004 uznesením vlády č. 541/2004 a poverila ministra zahraničných vecí uviesť ho na rokovaní Národnej rady.
Problematika rozvoja zabezpečenia vzťahov spolupráce Slovenskej republiky so Slovákmi žijúcimi v zahraniční a s našimi krajanskými komunitami v zahraničí vychádza z čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky. Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 je táto problematika v pozornosti všetkých politických reprezentácií. Už v roku 1993 to bolo práve ministerstvo zahraničných vecí, ktoré v tejto otázke vypracovalo prvý koncepčný materiál. Odvtedy však táto agenda prešla pomerne bohatým vývojom, viacerými kompetenčnými aj ideovými zmenami. Podľa súčasne platnej legislatívy táto problematika už nepatrí prioritne do kompetencie ministerstva zahraničných vecí. Rezort zahraničných vecí si, pochopiteľne, plne uvedomuje svoju spoluzodpovednosť za túto problematiku, nemôže však nebrať do úvahy, že mu zostala už iba malá časť tejto agendy a príslušných kompetencií. Jej hlavná ťažisková časť spadá do kompetencie splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov a ním riadeného Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov, ktorý pôsobí pri Úrade vlády. Zároveň táto problematika spadá aj do portfólia podpredsedu vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny. Ďalšie kompetencie majú rezorty kultúry, školstva a vnútra, ktoré majú spolu s Úradom vlády vo svojich rozpočtových kapitolách na príslušné aktivity pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu.
V pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí je podľa zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch v znení zákona č. 403/2002 Z. z. len rozhodovanie o priznaní postavenia zahraničného Slováka a vedenie evidencie držiteľov preukazu zahraničného Slováka. Pre vašu informáciu môžem uviesť, že od roku 1997 doposiaľ Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vydalo celkom 10 584 preukazov zahraničného Slováka. Od začiatku tohto roku bolo vydaných 539 žiadostí, 31 žiadostí je k dnešnému dňu v rozhodovacom konaní. Ako isto viete, v súvislosti s nedávnym vstupom Slovenska do Európskej únie bude zákon o zahraničných Slovákoch v krátkom čase potrebné novelizovať tak, aby vyhovoval legislatíve EÚ. Na novele sa už intenzívne pracuje, za vládu práce na nej koordinuje podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Ako som informovaný pánom podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti, návrh zákona by mal v priebehu niekoľkých týždňov predložiť na rokovanie vlády. Na príprave návrhu sa podieľa aj pán splnomocnenec vlády Claude Baláž.
Ministerstvo zahraničných vecí ďalej v súlade s § 14, najmä ods. 2 písm. b), tzv. kompetenčného zákona v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje aj časť krajskej agendy minimálne nevyhnutnú pri realizácii cieľov zahraničnej politiky Slovenskej republiky. V tejto súvislosti rezort diplomacie koordinuje a metodicky usmerňuje činnosť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a slovenských inštitútov v zahraničí. Prostredníctvom zastupiteľských úradov a slovenských inštitútov udržiava kontakty s krajanskou komunitou, monitoruje postavenie a dodržiavanie práv krajanských komunít v príslušných krajinách, podporuje krajanské aktivity a v rámci možnosti im poskytuje pomoc. V potrebnej a účelnej miere sa na to využívajú priestory našich zastupiteľských úradov a slovenských inštitútov, ich technické vybavenie pracovníkov i bežné finančné prostriedky, ktoré majú zastupiteľské úrady v zahraničí a slovenské inštitúty vyčlenené na svoju prevádzku a prezentáciu krajiny v mieste pôsobenie či na reprezentačné účely. Ministerstvo zahraničných vecí však nedisponuje nijakými samostatnými finančnými prostriedkami na priamu a adresnú podporu krajanských organizácií alebo krajanských projektov. Naši diplomati sa usilujú byť primerane aktívni všade tam, kde existujú početnejšie skupiny našich krajanov. Vo veľkej miere sa to úspešne darí. Svedčia o tom mnohé úspešne realizované projekty a podujatia. Naše zastupiteľské úrady a slovenské inštitúty sú pre krajanov často hlavným a nezriedka jediným kontaktným a spájajúcim kultúrno-spoločenským, jazykovým a informačným miestom. Mnohí z vás sa už o tom napokon iste mali možnosť presvedčiť aj osobne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri príprave predkladanej správy ministerstvo zahraničných vecí oslovilo predovšetkým gestora a koordinátora problematiky, ktorým je podľa zákona o zahraničných Slovákoch a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1211/2002 splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov pán Claude Baláž a ním riadený Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov pri Úrade vlády. Súčasne boli oslovené rezorty kultúry, školstva a vnútra, ako aj Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. A boli požiadané o poskytnutie podkladov pre vypracovanie predkladanej správy. Správa je spracovaná prehľadne a sumarizuje hlavné aktivity, ktoré v tomto a v nadchádzajúcom období pripravili a realizujú jednotlivé inštitúcie.
Záverom ešte dovoľte vyjadriť uspokojenie nad tým, že na podnet ministerstva zahraničných vecí sa na prerokovaní materiálu vo výboroch Národnej rady zúčastnili aj predstavitelia ostatných zainteresovaných inštitúcií. Prispelo to ku komplexnému a vecnému prerokovaniu materiálu. Vážený pán predsedajúci, skončil som.