P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Teraz dávam slovo pánovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu Pálovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona v jeho gestorskom výbore, ako aj o odporúčaní postupu ďalšieho prerokúvania návrhu vlády.

Nech sa páči, pán predseda.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 724) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave potom budem odporúčať hlasovať o tom, aby sme tento zákon prerokovali v druhom čítaní, aby bol pridelený okrem gestorskému výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru s tým, aby ústavnoprávny výbor návrh prerokoval do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán predseda, otvárajte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Chcem informovať, že do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Igor Šulaj. Ďalšie písomné prihlášky do rozpravy nemám.

Nech sa páči, pán poslanec Igor Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prerokúva tzv. balík zákonov k fiškálnej decentralizácii. Ide o zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve, zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby. K uvedeným zákonom patrí v podstate ešte zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý, predpokladám, bude prerokúvať parlament na najbližšej schôdzi. Dá sa teda povedať, že všetky tieto tri alebo štyri zákony tvoria legislatívnu východiskovú bázu pre pojem fiškálna decentralizácia.

Jedným zo základných cieľov fiškálnej decentralizácie by malo byť spravodlivé a ekonomicky efektívne vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátu na územnú samosprávu. Veď v predchádzajúcom období sme presunuli značnú časť pôsobnosti zo štátu na VÚC, ako aj mestá a obce. Ak teda územná samospráva dostala úlohy, povinnosti zabezpečovať originálne a prenesené právomoci, tak je potrebné, aby zo strany štátu sa vytvorili aj také mechanizmy finančného charakteru, ktoré by dopomohli k tomu, aby tieto pôsobnosti boli zabezpečované. Myslím si, že tento cieľ je prvoradý, je potrebný a možnože na tomto cieli sa vedia dohodnúť aj politici z koaličných radov aj z opozičných radov.

Starý spôsob financovania územnej samosprávy, ktorý bol založený predovšetkým na prerozdeľovaní finančných prostriedkov prostredníctvom štátu a štátneho rozpočtu cez jednotlivé kapitoly, súhrnný finančný vzťah podielových daní bol dosť problematický a myslím si, že bol aj v rozpore s ústavou. Už pred niekoľkými mesiacmi opozícia konštatovala, že napríklad financovanie vyšších územných celkov je v ústave zakotvené úplne iným princípom, ako sa momentálne deje v roku 2004. Podľa ústavy by vyššie územné celky mali mať svoje vlastné finančné zdroje na krytie svojich pôsobností a potrieb, či už originálneho, alebo preneseného charakteru. A my sme dosiaľ len prerozdeľovali finančné prostriedky formou štátneho rozpočtu, ktoré sme potom následne posúvali na vyššie územné celky, na mestá a na obce.

Problém nevidím v hlavnom cieli fiškálnej decentralizácie v spravodlivejšom vytváraní finančných podmienok na chod územnej samosprávy, ale v kritériách, ktorými vymedzíme rozsah a spôsob prerozdeľovania uvedených finančných prostriedkov. Už v minulom období pri kreovaní štátneho rozpočtu na rok 2004 vznikol problém spôsobu prerozdeľovania finančných prostriedkov na mestá a na obce pri časti daní z príjmu právnických osôb. Problémom vôbec nebola myšlienka prerozdeľovania dane, ale spôsob jej prerozdeľovania medzi ekonomicky silnými mestami a ekonomicky slabšími mestami. Ak teda kritériá rozsahu a spôsobu prerozdeľovania finančných prostriedkov v nových zákonoch budú nejasné a budú zvýhodňovať len určitý región alebo mesto, vznikne v ďalšom období regionálny a politický tlak na zmenu fiškálnej decentralizácie v jej legislatívnom vyjadrení.

Je úplne jedno, či s tými kritériami vystúpi Igor Šulaj alebo či ich bude prezentovať iná politická strana. Musíme si uvedomiť, že len čo vytvoríme kritériá, ktoré budú uprednostňovať len jeden silný ekonomický región alebo silné mestá alebo obce, v budúcom období budú všetky zákony, ktoré tvoria fiškálnu decentralizáciu, na pretrase v parlamente a budú sa poslanci, či už koaliční, alebo opoziční, snažiť tieto skutočnosti zmeniť.

Ale poďme konkrétne ku kritériám fiškálnej decentralizácie, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi problematické a ktoré môžu spôsobiť problémy v ďalšom období, teda od 1. 1. 2005, kedy by mala byť zavedená fiškálna decentralizácia.

Prvé také komplikované kritérium je kritérium súvisiace s vymedzením dane pre potreby územnej samosprávy. V súvislosti s prechodom pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky podľa zákona č. 416 v znení neskorších predpisov, ako aj nadväzných zákonov by sme mali vyčleniť také finančné prostriedky, ktoré naozaj budú kryť v územnej samospráve ich originálne a prenesené právomoci. Ak sa pozrieme na tú časť daní, ktoré bude prerozdeľovať štát, ide predovšetkým o daň z príjmov fyzických osôb a súčasnú cestnú daň, alebo ju môžeme nazvať daň z motorových vozidiel. Aj v súčasnosti mestá a obce mali tzv. svoje vlastné dane, ktoré priamo plynuli do rozpočtu miest a obcí. Išlo o miestne dane a poplatky, ku ktorým takisto patrila aj daň z nehnuteľností.

Je teda otázka, ak by originálne právomoci mali byť kryté daňou z príjmu fyzických osôb, čo sa týka miest, obcí a vyšších územných celkov, a cestnou daňou alebo daňou z motorových vozidiel, či tieto finančné zdroje budú postačovať na úlohy, ktoré má územná samospráva. Je to veľmi dôležitý moment ani nie tak z hľadiska miest a obcí, pretože prerozdeľovacím mechanizmom je mestám a obciam úplne jedno, akú korunu dostávajú. Viete, to ako keby ste mne ako poslancovi teraz povedali, že dostávam plat z dane z pridanej hodnoty. Ja dostávam finančné prostriedky na svoj účet, ktoré idú prerozdeľovacím mechanizmom cez štátny rozpočet. My sme tento prerozdeľovací mechanizmus nezmenili a nevytvorili sme také kritériá, aby napríklad časť dane z pridanej hodnoty alebo časť dane z príjmov fyzických osôb pozostávala v štátnom rozpočte a druhá časť išla na mestá a na obce. My stále budeme držať centralistický princíp najprv centrálneho zberu finančných prostriedkov, ktoré sa budú sústreďovať asi na účtoch štátneho rozpočtu, a potom následne jeho prerozdeľovania.

Je teda otázka, ak štátna moc, ktorá je reprezentovaná ministerstvom financií, zistí, že tie finančné prostriedky na mestá a na obce a na vyššie územné celky nebudú dostatočné, nebudú postačovať, ak teraz momentálne vyčleníme len v podstate tieto dva typy daní, či budeme môcť v budúcom období ovplyvňovať aj finančné potreby územnej samosprávy, ktoré môžu byť vyššie. Napríklad mestá a obce v súčasnom období konštatovali, že majú nedostatok finančných prostriedkov, ktoré vyčíslili vo výške okolo 3 mld. korún. Môžeme sa zaoberať touto sumou a môžeme diskutovať o jej opodstatnenosti. Ale pýtam sa: Fiškálna decentralizácia vychádzala z podmienok roku 2004, kde nie sú zakotvené tieto 3 mld. korún a bola nadstavená na východiskovú bázu roku 2004, ktorá zase nebrala do úvahy 3 mld. korún - ako budeme riešiť finančné problémy územnej samosprávy, ak daň z príjmu fyzických osôb a cestná daň alebo daň z motorových vozidiel nebudú stačiť? Podľa môjho názoru by sme mali vyčleniť aj iné typy daní, ktoré by kryli finančné potreby, možnože daň z pridanej hodnoty alebo časť spotrebných daní, aby sme sa nedopracovali k legislatívnym problémom krytia potrieb územnej samosprávy.

Kritérium súvisiace s ovplyvňovaním jednotlivých typov daní. Územná samospráva bude môcť ovplyvňovať len dane takzvaného nákladového typu. Ide predovšetkým o miestne dane u obcí, ich výšku stanovuje obec všeobecne záväzným nariadením. Problematická bude daň z nehnuteľností. Ak štát stanoví napríklad kritérium zvýšenia výberu daní zo štyroch na päť miliárd korún, čo je jedno z východísk fiškálnej decentralizácie, bude táto nepopulárna záležitosť na pleciach primátorov a zastupiteľstiev obcí. Šťastné budú tie regióny, ktoré napríklad dostali investičné stimuly. Tam sa daňové zaťaženie rozloží i na nové podnikateľské subjekty. No a tie ostatné obce, ktoré nemajú túto možnosť, budú mať možnosť koeficientu len 1,2. Čo to prakticky znamená? Asi to, že primátori, ktorí nebudú môcť rozložiť daňové zaťaženie na nových daňovníkov, budú musieť zvýšiť asi o 20 % daň z nehnuteľností alebo výber iných daní. To znamená, že chudobnejšie regióny budú chudobnejšie a bohatšie regióny, ktoré dostali aj investičné stimuly alebo možnosti zo strany štátu, ako sa napríklad môže diať táto skutočnosť pri Žiline alebo pri Trnave, budú mať možnosť rozvíjať svoje potreby aj cez rozvoj svojich ďalších finančných aktivít.

Pri VÚC bude možnosť ovplyvniť len cestnú daň alebo daň z motorových vozidiel. Výnos z cestnej dane budú však prerozdeľovať daňové úrady. Daň z príjmu fyzických osôb, jej výška, ako aj spôsob výberu zostane plne v rukách štátu. My sme totiž v roku 2003 prijali zákon o dani z príjmov č. 595, kde sme v zmysle daňovej reformy nadstavili spôsob výberu a spôsob výšky dane 19-percentnou sadzbou. To znamená, že mestá, obce a vyššie územné celky nebudú môcť kreovať výšku sadzby tejto dane. Nie je plne v rukách týchto miest a obcí. Jedine budú môcť ovplyvňovať výšku miestnych daní alebo výšku tzv. cestnej dane. To znamená, že územná samospráva bude v podnikateľskej sfére menej populárna. Bude totiž môcť ovplyvňovať len dane, ktoré vstupujú do nákladov. Za uváženie stojí myšlienka prenesenia časti dôchodkových daní na územnú samosprávu. Takto by pri určitom intervale sadzby, napríklad dane z príjmov, ktorú by mohla ovplyvňovať územná samospráva, mohli vzniknúť podnikateľsky výhodnejšie prostredia aj v menej rozvinutých regiónoch.

Vyskúšajme si zobrať napríklad švajčiarsky príklad, kde jednotlivé kantóny môžu ovplyvňovať aj daň z príjmu právnických osôb. Teoreticky by mohla byť určitá základná sadzba, ktorá by plynula do štátneho rozpočtu, napríklad 15 %, a nech regióny môžu určovať aj ďalšiu časť sadzby dane, ktorá by tiekla do jednotlivých regiónov. Tu je však potrebné zase povedať, že by bolo potrebné nastaviť asi vyrovnávacie mechanizmy medzi jednotlivými regiónmi, lebo do niektorých regiónov zase investoval štát, vzniknú tam nové podnikateľské subjekty, tie regióny budú asi silnejšie aj pri výbere daní z príjmu právnických osôb a niektoré regióny sú zaostalejšie, aj keď svojimi finančnými zdrojmi, ktoré tiekli do štátneho rozpočtu, dopomohli pri investovaní do jednotlivých investičných stimulov.

Kritérium súvisiace so základom na výpočet finančných potrieb. Princíp prerozdeľovania finančných prostriedkov na územnú samosprávu je postavený na východiskovej báze roku 2004. Následne je robený prepočet na ďalšie roky, ktorý v podstate zohľadňuje inflačné tendencie. Musíme však konštatovať, už v roku 2004 mestá a obce konštatujú, že im budú chýbať približne 3 mld. Sk. Tu by bolo potrebné povedať, ako chce ministerstvo financií zasiahnuť do tejto skutočnosti a či nebude meniť východiskovú bázu, ktorá bude veľmi dôležitá pri prerozdeľovacích procesoch v roku 2005, 2006 a 2007.

Musíme konštatovať, že mestá a obce okrem toho, že majú bežné a kapitálové výdavky týkajúce sa konkrétneho roku, majú aj staré dlhy. Ide väčšinou pri územných samosprávach o modernizačné dlhy. Ide o dlhy, ktoré súvisia s pôsobnosťami v oblasti kultúry alebo v oblasti sociálneho života. Tu sa pýtam: Ako berie fiškálna decentralizácia alebo tieto zákony do úvahy aj splatenie týchto dlhov? Máme dve možnosti, buď splatíme staré dlhy a pôjdeme s vyrovnaným nulovým saldom a nadstavíme fiškálnu decentralizáciu tak, aby všetky zdroje kryli bežné a kapitálové výdavky bežného roku a ďalších dvoch rokov, alebo fiškálna decentralizácia a rozdelenie jednotlivých finančných zdrojov by malo kryť aj staré dlhy. Vie mi niekto odpovedať na túto otázku?

Ďalšie kritérium súvisiace so zavedením dvojitých koeficientov pre vyššie územné celky. Ak som si preštudoval tieto zákony, tak je tam, myslím, vo vyhláške uvedených niekoľko ukazovateľov, asi päť ukazovateľov, na základe ktorých by sa mali prerozdeľovať finančné zdroje, dane z príjmov fyzických osôb na vyššie územné celky. Týmto jednotlivým ukazovateľom je pridelená váha v jednotlivých percentách. Následne však je daná druhá tabuľka koeficientov, ktoré, myslím, budú platiť dva alebo tri roky, ktorým sa vyrovnávajú jednotlivé regionálne rozdiely medzi vyššími územnými celkami. Veľmi problematický stav nastane po zrušení týchto ďalších koeficientov, pretože na základe výpočtov, ktoré som si robil, môžu nastať v jednotlivých regiónoch, napríklad v školstve alebo v sociálnych systémoch, veľké výpadky. Máme konkrétne spočítané všetky vyššie územné celky, aj vplyv po ukončení druhých koeficientov v roku 2007, konkrétne napríklad na Banskobystrickom vyššom územnom celku môžem dokázať, že v oblasti školstva vzniknú veľké problémy.

Pýtam sa však z metodického hľadiska: Ak sme do prvej várky koeficientov a do prvej várky ukazovateľov dostali určitý princíp, ktorý sme následne prerozdelili druhou várkou koeficientov, ktoré vôbec nie sú vysvetlené, kto opodstatnenosť týchto koeficientov vie vysvetliť a či sú naozaj tieto koeficienty spravodlivé?

Kritérium súvisiace so spôsobom prerozdeľovania dane z príjmov fyzických osôb. Ak si zoberieme jednotlivé kritériá alebo ukazovatele, o ktorých som pred chvíľou hovoril, tak prídeme na to, že napríklad pri obciach je jedným z ukazovateľov aj ukazovateľ počet obyvateľov prenásobený koeficientom veľkostnej kategórie. Tvorí 35 %. Pri vyšších územných celkoch je to 10-percentný ukazovateľ podľa hustoty obyvateľstva. Ja sám som to osobne pochopil asi tak, že ak dávame takéto veľkostné kritériá hustoty do jednotlivých ukazovateľov, asi chceme, alebo štát chcel uprednostniť tie regióny, kde je vyššia hustota obyvateľov alebo kde sa nachádzajú väčšie mestá alebo obce. Z jednej strany je to možnože správna úvaha, aby dochádzalo k združovaniu menších obcí do nejakých väčších celkov, kde by si tieto dve, tri, štyri obce mohli kryť svoje vlastné finančné zdroje. Na druhej strane sa však pýtam, ako sa berie do úvahy napríklad pri vyšších územných celkoch problematika rozlohy regiónu? Môžeme si to vysvetliť napríklad na školstve. Ak do úvahy berieme hustotu, počet obyvateľov pri vyššom územnom celku a máme región, ktorý má vyššiu hustotu obyvateľstva, asi tento región dostane väčšie finančné prostriedky. Je to jeden z ukazovateľov 10 %, ktorý... (Reakcia z pléna.) Do úvahy teda dávam ďalší koeficient, ktorý by sme asi mali posudzovať pri druhom a treťom čítaní, a to je rozloha daného regiónu vyššieho územného celku. Myslím si, že najmä pri zabezpečovaní potrieb v oblasti školstva a kultúry je tento ukazovateľ dosť podstatný.

Kritérium ekonomickej sily jednotlivých regiónov. Ak som si preštudoval ukazovatele na obce a na vyššie územné celky, nenašiel som tam kritérium ekonomickej sily jednotlivých regiónov. Asi každý z vás dnes vie, že sú regióny, ktoré majú 4-percentnú nezamestnanosť, sú regióny, ktoré majú 20-percentnú nezamestnanosť. Sú regióny, do ktorých investujeme finančné prostriedky - a myslím, že je to dobré, že sa tam vytvárajú nové podnikateľské aktivity -, ale sú regióny, ktoré túto možnosť, či už zákonite, alebo iným spôsobom, nemajú. Preto sa pýtam, či by sme do ukazovateľov prerozdeľovania finančných prostriedkov nemali dať aj ukazovateľ ekonomickej sily regiónu.

Kritérium súvisiace so zabezpečením finančných zdrojov súvisiacich s ďalším presunom pôsobnosti na územnú samosprávu, ako aj zabezpečením finančných problémov z minulého obdobia. O finančných problémoch z minulého obdobia som už hovoril a nechcem sa k tomu vracať. Ale je tu následne otázka. Ak od roku 2005 budeme ešte ďalej presúvať niektoré pôsobnosti zo štátu na dajme tomu vyššie územné celky napríklad v sociálnej oblasti, či nadstavanie parametrov a prerozdeľovanie finančných prostriedkov berie do úvahy fiškálna decentralizácia tak, ako je postavená. Ja sám osobne som to v týchto návrhoch zákona nenašiel.

Kritérium súvisiace so spoluúčasťou územnej samosprávy pri kreovaní podmienok výkonu fiškálnej decentralizácie. Je to technické kritérium, ale myslím si, že aj ostatné štátne inštitúcie, napríklad ako je Štatistický úrad alebo daňové úrady, by mali jasne dávať informácie a spolupracovať s územnou samosprávou. Toto by sme takisto mali zakotviť do jednotlivých zákonov fiškálnej decentralizácie. Ak vyšší územný celok alebo územná samospráva bude dostávať prerozdelené finančné prostriedky z konkrétnych daňových úradov, je potrebné asi kreovať aj vzťah daňový úrad a územný celok. Čo sa stane, ak daňový úrad oneskorene zaplatí finančné prostriedky alebo nebude vyberať finančné prostriedky v určitých časových intervaloch na to, aby ich následne mohol prerozdeliť? A tak ďalej a tak ďalej.

Kritérium súvisiace s reálnymi finančnými potrebami v konkrétnom čase. Odporúčam, aby sme následne, ak teoreticky prejdú tieto zákony do druhého a tretieho čítania, brali do úvahy finančné potreby územnej samosprávy už od 1. 1. daného roka a aby sa finančné vysporiadanie nerobilo až 31. 3., ale možnože v reálne kratšom čase, pretože územná samospráva musí žiť každý deň a musí riešiť svoje finančné potreby každý deň.

Čo sa týka miestnych daní a poplatku, viem, že niektoré miestne dane boli zrušené. Podľa mojich informácií ide o výpadok asi 544 mil. Sk, neviem, či sú správne. Je otázka, či výpadok na týchto daniach oproti roku 2004 je zachytený aj vo finančných príjmoch územnej samosprávy, ktoré by mali plynúť od 1. 1. 2005.

Čiže je viacero výhrad ku kritériám fiškálnej decentralizácie. Ja sám osobne, tak ako som povedal, nie som proti zmyslu a cieľu fiškálnej decentralizácie. Koniec koncov upozorňovali sme už v predchádzajúcom období na to, že je to dôležitá vec, ktorú je potrebné riešiť legislatívnou formou. Odlišujeme sa však v prístupoch a postupoch riešenia tohto problému.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šulaj bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako jediný pán poslanec Číž. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za to, že ste mi udelili slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda, opäť sa raz dostávame do situácie, ktorá sa v slušnom štáte nemá stať. Som o tom hlboko presvedčený a dúfam, že aj niektorí z vás ďalších.

Predložený súbor návrhov zákonov, pretože ide o štyri zákony, ten prvý, ktorý teraz zrazu neprerokúvame, je ten, ktorý sme už začali prerokúvať, to je zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Je to vlastne zákon o doterajších rozpočtových pravidlách, ktorý má novú štruktúru, má relatívne veľké množstvo mechanizmov. No a súčasťou takéhoto nového hodnotenia rozpočtového hospodárenia štátu je určenie štátu verejných rozpočtov vo vzťahu k regiónom Slovenskej republiky a vo vzťahu k obciam. Tie pravidlá, ktoré sa určujú, a zvlášť fakt, že ideme upravovať rozpočtové hospodárenie, ktorý sám osebe je celkom zaujímavý a potešiteľný, na tri roky dopredu, lebo istým spôsobom to stabilizuje konečné rozpočtové prostredie, je sprevádzaný tým, že napríklad ja ako podpredseda výboru pre verejnú správu som sa v doterajšom priebehu o príprave tohto návrhu, ktorý je zásadný a relatívne na dlhé roky určí prostredie ďalšieho rozvoja regiónov a samosprávy, som sa nedozvedel absolútne nič a ani náznak akejkoľvek ucelenej predstavy, o čom vlastne nové rozpočtové hospodárenie má byť. Nehovorím už o elementárnych predpokladoch v slušnom štáte, ktorými sú elementárne, analytické, dopadové či modelové štúdie. Ak si pozriete všeobecné časti predložených návrhov zákonov, sú nesmierne úsporné, majú spravidla jednu až dve strany. Niektoré sú aj, samozrejme, trošku hlbšie, ale ani zďaleka nepredstavujú jeden komplexný obraz, ktorý má dostať parlament Slovenskej republiky, keď ide vstupovať do takých závažných zmien oproti súčasnému stavu. Tie objemy, o ktorých sa bavíme, to sú desiatky, ak teda nie až stovky miliárd, o ktorých sa bavíme, o mechanizmoch, ktoré sú s tým späté.

Teda ani náznak nejakého uceleného uvedenia problematiky nového rozpočtového hospodárenia, v danom prípade dokonca fiškálna decentralizácia je vlastne istým spôsobom sekundárna, jednotlivé návrhy zákonov, že najprv na jednej schôdzi iba rozpočtové pravidlá, v rámci ktorých máme hovoriť minimálne o rušení kapitol, ktoré integrálne súvisia. Pretože ak by sme tie kapitoly nezrušili, tak je nezmysel celý ďalší zákon, napríklad rozpočtové pravidlá o samospráve, pretože súhrnný rozpočtový vzťah je faktom. Takže opäť veľmi zvláštnym spôsobom po jednotlivých zákonoch, to znamená, ani neviem teraz, či neporuším rokovací poriadok, ak hovorím o komplexe zákonov a nehovorím iba o zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a že sa dotýkam aj širších súvislostí.

Ďalším problémom je, že takéto návrhy zákonov sme dostali nie viac ako 2 týždne, minimálne tie posledné 3 s tým, že opäť keď trošku porovnávam a mám tú možnosť sledovať prostredie prerokovania návrhov zákonov v českom parlamente, je úplne vylúčené, aby takéto zákony tu neboli aspoň 3 mesiace, aby sme mohli dať urobiť aspoň elementárne štúdie, ktoré súvisia s takým závažným vstupom do financovania regionálnych samospráv. Pričom, samozrejme, hovoríme o 2 800 subjektoch samosprávy a hovoríme o 8 krajoch. Dotýka sa to osudov, keď nehovorím adresátov verejnej správy, to znamená občanov, ale minimálne úradníkov a pracovníkov a ich rozsah možno 40-, možno viactisíc.

Ďalšia vec, ktorá tam je, čo je pre mňa neuveriteľná nehoráznosť a hovorím to aj s tým, že si uvedomujem potrebu vážiť slová, keď napríklad zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy má deň účinnosti dňom vyhlásenia. A to je pritom dokument, ktorý má určiť rozpočtové hospodárenie na 3 roky, najmenej teda na 1 rok a ešte ďalšie 3 roky. To znamená, keď zoberieme opäť časť, že pravdepodobne druhé čítanie bude v septembri, možno koncom septembra, opäť skoro nulová legisvakančná lehota, nulová možnosť prípravy pracovníkov, keď len zoberiem 2 800 obcí, na to, že majú pripravovať celkom iný mechanizmus rozpočtov, celkom iná príprava daňových úradov a iných úradov, ktoré v tomto smere majú pripraviť všetko, čo je nevyhnutné na taký závažný zásah do rozpočtovaného prostredia.

Teraz bez mihnutia oka sme dokonca na našom výbore kontrolovali a zaoberali sme sa rozpočtami a záverečnými účtami napríklad regionálnej územnej samosprávy, kde v podstate základňa, s ktorou pracovali s finančnými prostriedkami, nebola väčšia ako 30 %. Všetky dôležité nástroje pre takýto rozpočet jednoducho boli neisté, neboli určité a rozpočtové hospodárenie už nemá charakter rozpočtového hospodárenia, kde sú stanovené pravidlá a kde je istá fixnosť údajov, s ktorými sa pracuje. Je to vlastne voľné nakladanie s prostriedkami s tým, že schvaľovanie rozpočtov je vlastne iba taká dosť nechutná zábava. Pretože len napríklad v Bratislavskom VÚC bolo minimálne 50 a viac zásahov do schváleného rozpočtu, ktorý existoval, a to nie zásahov malých, ale zásahov podstatných.

Takže ďalším moment, ktorý tu je, neviem, o ktorom sa dá rozprávať, všetky tri zákony predpokladajú, že bude treba vykonať vykonávacími predpismi, ale nie vyhláškami, ale dosť zásadným právnym predpisom, ktorým je nariadenie vlády. V rámci neho sa určujú kritériá prerozdeľovania a podobne. Pričom vláde ani nenapadne, že v Legislatívnych pravidlách Slovenskej republiky je napísané, že ak majú platiť sekundárne normatívne právne akty, v danom prípade nariadenie vlády, že sa musia predložiť súčasne, pokiaľ nám ide, že by to nariadenie vlády malo byť nejaké konkrétne, už s konkrétnymi číslami pre konkrétny rok, v takom prípade by nebol problém predložiť približný modelový návrh, kde aspoň náznak tých kritérií, o ktoré teda ide, aby sme sa s ním mohli zoznámiť, aby sme pochopili, aký je vlastne vzťah národného parlamentu, schopnosti schvaľovať finančné prostriedky, ktoré tam sú, posudzovať schvaľovanie finančných prostriedkov, do akej miery je teda verejné schvaľovanie rozpočtovaných súm, do akej miery je to predmetom "zábavy" ministerských úradníkov, ktorých vplyv podľa predkladaných návrhov veľmi výrazne vzrastie.

K vlastnému zákonu o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, samozrejme, by bolo možné hovoriť veľa, ale pokúsim sa, lebo si aspoň myslím a mám takú ambíciu, aby som o veci hovoril kvalifikovane, pevne verím, že v priebehu troch mesiacov, alebo dvoch mesiacov, ktoré nás čakajú, budeme sa môcť skutočne zaoberať jednotlivými zásadnými zmenami čísel a postupov a k vecným otázkam, ktoré sa dotýkajú vlastných zákonov, zaujmem veľmi podrobné stanovisko v rámci druhého čítania, hoci budeme musieť suplovať už toto prvé čítanie, pretože k zásadným otázkam sa v takomto krátkom období v zásade vyjadriť nedá.

Zvolím asi taký spôsob, že sa prihlásim aj k jednotlivým zákonom, kde chcem aspoň úplne zásadné veci nejakým spôsobom pripomenúť, pretože pravdepodobne by nebolo vhodné, aby som pri zákone o rozpočtových pravidlách samosprávy hovoril aj o ďalších dvoch zákonoch, predovšetkým o zákone o miestnych daniach, samozrejme, aj o rozpočtovom určení. Takže chcem vyjadriť iba skutočne úprimnú ľútosť, že nechceme brať spravovanie štátu vážne, že nechceme vytvoriť aspoň elementárne podmienky na objektívne posudzovanie schvaľovacích procesov, aby sme svoje mandáty mohli užívať korektne. Táto situácia, ktorá tu je, je smutná a pevne verím, že asi ale vzhľadom na tú situáciu, ktorá tu je, a to, že sa to opakuje spolu so situáciou, ktorá bola pri tzv. reforme verejnej správy, tak je to asi zákonité a tak si budeme musieť na to zvyknúť.

Úplne poslednú vec, ak si pozriete, ako to vyzerá s príjmami vyšších územných celkov a so štruktúrou, ale o tých veciach budem hovoriť podrobnejšie, no vyzerá to tak, že zhruba 10 miliárd. Pamätám si pri rôznych rozhovoroch, aj oficiálnych, teda pri rokovaniach na pôde výboru, keď sa hovorilo o tom, ako budú VÚC pracovať so sumou tak orientačne 1,4 miliardy, ale na rozvojové aktivity, nie na prevýšený výkon správy, nie na zabezpečovanie elementárnych a základných úloh školstva. Samozrejme, v ďalšom, v druhom čítaní budeme veľmi podrobne hovoriť o finančnej "pozdviženosti", o charaktere spravovacích činností, ktoré sa dostali na VÚC a ich pomeru k spravovacím činnostiam, ktoré zostali v orgánoch štátnej správy. Až smiešne číslo, keď porovnáme peniaze, ktoré predpokladáme, že bude užívať miestna či regionálna samospráva vo väzbe na rozpočet, všetky tie veľké reči o 20, 30, 40 percentách, ktoré bude spravovať verejný a ľuďmi volený živel, všetko toto zostalo na našich špecializovaných úradoch štátnej správy - rozhodujúce, dominujúce peniaze. A hovoriť o fiškálnej decentralizácii je vlastne nesmierne úsmevné.

Zatiaľ ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, pán minister financií, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musím povedať, že som trochu v rozpakoch k tým vystúpeniam, lebo rozprava bola otvorená k zákonu o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, pán poslanec Šulaj hovoril k všetkému možnému, k celkovej filozofii fiškálnej decentralizácie, najviac hovoril vlastne k nariadeniu, ktoré dnes prerokúvané nie je. Ale musím reagovať na tie jeho slová, pretože zaznelo veľmi veľa veľmi nepresných a veľmi jednostranne, účelovo interpretovaných faktov.

Po prvé, pán poslanec hovoril o tom, že sa preniesli kompetencie, ale nepreniesli sa financie. Preniesli sa aj kompetencie, preniesli sa aj financie. Samozrejme, že samospráva tvrdí, ďalej ste hovorili, že rok 2004 je problematický z hľadiska východiskového, pretože samospráva tvrdí, že jej chýbajú 3 miliardy korún. Pán poslanec, samospráva tvrdí, že jej chýbajú 3 miliardy, jednotlivé rezorty tvrdia, že im chýbajú miliardy - a takto vždy bolo a tak to vždy bude. Garantujem vám, že tak to bude aj v budúcnosti. Čiže ak by sme sa mali orientovať podľa toho, kto tvrdí, čo a koľko mu chýba, tak sa obávam, že štátne financie a verejné financie by boli zakrátko v rozvrate.

Nemôžeme vychádzať z iného východiska, ako je schválený zákonom, parlamentom, ktorého ste poslancami, schválený zákon o štátnom rozpočte. Pričom v roku 2004 oproti roku 2003 došlo v samospráve k vyššiemu zvýšeniu zdrojov, ako došlo vo všeobecnej štátnej správe celkovo alebo vo všeobecnej verejnej správe celkovo, alebo v štátnej správe ako takej.

Problém pri prerozdeľovaní. Pán poslanec Šulaj, spomínali ste, vy ste tvrdili, že touto fiškálnou decentralizáciou vznikne tlak, ktorý jedných zvýhodní, druhých znevýhodní, dokonca tí, ktorí sú bohatší, budú ešte zvýhodnení viac a tí, ktorí sú chudobní, budú ešte viac znevýhodnení. Ďalej ste hovorili o tom, že tam chýbajú také kritériá, ako je ekonomická sila. Hovorili ste o tom, že niektoré regióny majú aj z titulu stimulov regionálnej politiky výhodnejšie postavenie, iné nie.

Chcel by som teda povedať a vysvetliť a využiť túto príležitosť, že ambíciou fiškálnej decentralizácie a prerozdeľovania prostriedkov cez fiškálnu decentralizáciu nie je uskutočňovanie regionálnej politiky a nie je ani vyrovnávanie regionálnych rozdielov. To si treba veľmi jasne uvedomiť. Pretože ak budeme od fiškálnej decentralizácie očakávať túto úlohu, túto ambíciu, tak nikdy sa jej nedočkáme. Pretože fiškálna decentralizácia má zabezpečiť iný spôsob rozdeľovania verejných zdrojov na poskytovanie verejných služieb zo strany verejnej správy, v tomto prípade zo strany samosprávy, miestnej a regionálnej samosprávy.

Prerozdeľovanie, významné a výrazné prerozdeľovanie je zabezpečené tým, že daň z príjmu fyzických osôb, ktorá bude hlavným príjmom, vlastným príjmom samospráv v tom zmysle, že budú môcť použiť na tie originálne právomoci a v tej miere a kompetencie, na ktoré ony usúdia, nikto im do toho nebude hovoriť, ktoré z týchto kompetencií v akej miere budú financovať. Ale to podstatné je, že to prerozdeľovanie sa deje tým, že táto daň sa vyberá veľmi rozdielne v jednotlivých regiónoch Slovenska. V Bratislave je omnoho väčší výber, pretože sú tu vyššie mzdy a je tu nižšia nezamestnanosť. Ale výnos tejto dane nebude rozdeľovaný podľa toho, koľko sa kde vyberie, ale bude rozdeľovaný podľa kritérií, ktoré ste spomínali, ktoré sú v nariadení vlády, teda podľa počtu obyvateľov, podľa počtu jednotlivých vekových skupín vo väzbe na kompetencie v školstve, vo väzbe na kompetencie v starostlivosti o starých ľudí a na sociálny systém, vo väzbe na hustotu obyvateľstva, čo ste tiež spomínali, čo má zase väzbu na kompetencie v oblasti dopravy a tak ďalej.

Takže prerodzeľovanie je v tom, že podieľať sa na krytí budú vo väčšej miere regióny, kde sú vyššie mzdy a nižšia nezamestnanosť, ale poberanie týchto prostriedkov nebude závisieť od toho, koľko sa kde vyberie, ale od toho, koľko ktorá úroveň samosprávy, ktorá konkrétna obec zabezpečuje podľa objektívnych kritérií, ktoré sú vyčíslené aj váhami v tom nariadení vlády.

Čiže v tomto zmysle sa robí poriadok a zavádza sa transparentnosť do systému, pretože doteraz to prerozdeľovanie bolo v zásade len podľa dvoch kritérií, najmä podľa počtu obyvateľov z 90 % z hľadiska tých všetkých zdrojov a potom menšia časť podľa sídla právnickej osoby na území tej-ktorej samosprávy. Čiže teraz tá transparentnosť a kriteriálnosť bude omnoho vyššia.

S tým súvisí aj to, na čo ste sa pýtali ohľadom vyšších územných celkov, alebo ste chceli vysvetliť, že je tam isté prechodné obdobie a to prechodné obdobie slúži na to, že táto zmena, ku ktorej dôjde, že sa to bude financovať inak, ako sa to financovalo doteraz, spôsobí, že v budúcom roku oproti tomuto roku niektoré obce, mestá, niektoré VÚC-ky budú na tom lepšie, niektoré horšie. Neplatí, to by som veľmi rád zdôraznil, neplatí, že všetky malé obce na tom budú horšie a veľké mestá lepšie. Vôbec to tak nie je. A bude to inak, ako je to v tomto roku, ale to neznamená, že to v budúcom roku bude zle a nekriteriálne. Znamená to, že doteraz to bolo nekriteriálne. Pretože sa to neopieralo o tie kompetencie, ktoré miestne a regionálne samosprávy z hľadiska svojich originálnych kompetencií musia financovať a musia uskutočňovať.

A to druhé, to prechodné obdobie je tam preto, že keby sme vo vyšších územných celkoch prešli hneď na financovanie, na toto kriteriálne rozdeľovanie, tak by vznikli veľké rozdiely v tom budúcom roku oproti tomuto roku. Čiže preto je tam navrhnuté stlmenie, prechodné stlmenie na tie 3 roky. Pričom zároveň, a to je kľúčové a podstatné, fiškálna decentralizácia bude znamenať viac peňazí pre miestnu a regionálnu samosprávu. Ten rozdiel je taký, že v budúcom roku sme pripravili, ten návrh je pripravený tak, že v budúcom roku to ešte bude fiškálne neutrálne, inými slovami, predpokladáme v tom návrhu, s ktorými ideme aj vo východiskách štátneho rozpočtu, nárast objemu zdrojov tak, aby v reálnom vyjadrení pre samosprávy, v reálnom vyjadrení po zohľadnení inflácie bola udržaná úroveň z roku 2004. Ale už na rok 2006 by to pozitívne saldo, pozitívny rozdiel mal byť 1,5 miliardy korún a v roku 2007 3,1 miliardy korún. Ten dôvod toho pozitívneho salda je v tom, že vlastne ponúkame samosprávam daň, ktorá bude mať najvyšší nárast výberu, a to z toho dôvodu, že očakávame trvalý udržateľný rast reálnych miezd a aj pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti, čo bude viesť k zvýšenému výnosu tejto dane.

Ďalej. Zaoberali ste sa, pán poslanec Šulaj, koeficientmi, ktoré, opakujem, sú súčasťou nariadenia vlády, ktoré vôbec nebude prerokúvané, ale ktoré, samozrejme, ste mali k dispozícii, pretože sme ponúkli všetky tie materiály, čiže musím povedať, že ste zle prečítali tú hustotu. Vy ste povedali, že je veľkostný koeficient, ktorý zvýhodňuje väčšie, čo je pravda, a zároveň hustota ako kritérium, čo má vraj podľa vás tiež zvýhodňovať väčšie. Len ste si to nepresne prečítali. Pretože tá hustota je tam obrátený pomer. Inými slovami, podľa tohto koeficientu, čím menšia hustota, tým vyšší objem peňazí pôjde do tých vyšších územných celkov. A ten dôvod je ten, že podľa tohto kritéria chceme prerozdeľovať prostriedky najmä na krytie výkonov vo verejnom záujme v autobusovej doprave. A tam čím je menšia hustota obyvateľov, tým je nákladnosť toho, samozrejme, vyššia.

Taktiež ste dali do pozornosti v tom zmysle, že či by sa nemohol dať ďalší ukazovateľ rozloha. Čiže toto už bolo doplnené. To asi ste mali ešte ten pôvodný návrh nariadenia vlády. Po pripomienkovom konaní sa doplnil aj tento ďalší ukazovateľ rozloha, takže čím väčšia rozloha, tým väčšia váha toho kritéria.

Ďalej. Navrhovali ste, aby tam bolo aj kritérium ekonomická sila. To som vysvetlil, že to nie je potrebné, pretože to prerozdeľovanie je zabezpečené tým, že sa peniaze vyberajú a potom rozdeľujú podľa kompetencií, nie podľa toho, koľko sa kde vyberie.

Pán poslanec Číž, musím povedať, že ma prekvapili vaše vyjadrenia, vaše argumenty, že bolo málo času a že ste nemali štúdie, pretože my sme prvé rokovanie, seminár na Bôriku, na ktorý sme pozvali zástupcov všetkých poslaneckých klubov, a samozrejme, aj zástupcov výboru pre verejnú správu, tento seminár sa konal 6. apríla. Pán poslanec, 6. apríla, dnes je 17. júna. Na tomto seminári sme rozdali každému poslancovi návrhy zákonov z dielne ministerstva financií aj návrh nariadenia vlády a odvtedy prebiehalo pripomienkové konanie, ktoré bolo také široké, dovolím si povedať, aké neprebehlo pri žiadnych iných zákonoch. Rokovali sme špeciálne so ZMOS-om, špeciálne s vyššími územnými celkami, s primátormi krajských miest, s úniou miest, s radou ZMOS-u, s každým. A aj pre poslancov sme usporiadali ďalšie diskusie. Takže musím odmietnuť tieto vaše výhrady. Samozrejme, že pri zákonoch my nepredkladáme štúdie, lebo to nie je ani v súlade s rokovacím poriadkom, ale tam boli predložené aj štúdie a bol aj dostatočný čas, myslím si, na diskusiu. Takže návrh nariadenia vlády, ktorý bol predmetom pripomienkového konania, bol rozdaný a bol k dispozícii, aj na internete je k dispozícii minimálne od 6. apríla 2004.

Takže keďže nepadli žiadne konkrétne pripomienky, chcem len zdôrazniť, že vlastne ani jedno z týchto vystúpení sa de facto netýkalo zákona o rozpočtových pravidlách, pretože žiadna konkrétna pripomienka, výhrada nezaznela. Tak som sa chcel len vyjadriť k tomu, čo zaznelo. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán predseda nechce zaujať stanovisko k rozprave. Prerušíme rokovanie teraz o prerokovaných bodoch programu. Pristúpime k hlasovaniu, aj o tomto, pán... (Reakcia z pléna.)

Pán podpredseda vlády vystúpil až po skončení rozpravy v záverečnom hodnotení rozpravy, pán poslanec Číž, ku ktorému vystúpeniu už nie je možné reagovať ani faktickými poznámkami, ani žiadnym iným procedurálnym návrhom.

Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu. Poprosím teraz pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvádzal návrhy hlasovaní k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 358/2003 o obchodných reťazcoch.

Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcie z pléna.) Ospravedlňujem sa, páni poslanci.

Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o