P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za skončené a prerušujem bod rokovania.

Poprosím teraz pána ministra a podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok (tlač 721).

Pán minister, nech sa páči. Nie Trestný poriadok, zatiaľ len Zbor väzenskej a justičnej stráže.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide znovu o návrh zákona vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh, ide o novelu zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorej cieľom je vytvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie riadneho a nerušeného výkonu úloh, ktoré vyplývajú z tohto zákona a osobitných predpisov pre Zbor väzenskej a justičnej stráže.

Cieľom návrhu zákona je predovšetkým upraviť povinnosť zabezpečovať ochranu poriadku a bezpečnosti zborom nielen v súdnych objektoch, ale aj v objektoch prokuratúry. Zosúladiť podmienky použitia informačno-technických prostriedkov Zborom väzenskej a justičnej stráže s novým zákonom o ochrane pred odpočúvaním. Sprecizovať práva a povinnosti príslušníkov zboru, pričom sa navrhuje umožniť im pri zabezpečovaní ochrany a poriadku väzenských objektov právo odňať nielen zbraň, ale aj prostriedok audiovizuálnej techniky v snahe zabrániť ich nedovolenému prieniku do týchto objektov. Pri zabezpečovaní ochrany a poriadku objektov súdov a prokuratúr sa umožňuje príslušníkom zboru požadovať preukázanie totožnosti osoby vstupujúcej do objektu. Takisto návrh novely rieši presnejšie formulácie, kedy bude možné vykonať služobné zákroky pod jednotným velením, kedy bude možné použitie ochranných kukiel, kde sa špecifikujú presne stanovené prípady.

Návrh novely zákona zároveň umožňuje, aby mohol obvineného dodať do miesta výkonu väzby aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže za podmienky, že obvinený je prítomný na verejnom zasadnutí, na ktorom sa rozhoduje o sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu o väzbe, a budova súdu je stavebne spojená s budovou ústavu na výkon väzby, a to vzhľadom na to, že uvedený postup zjednoduší dodávanie obvinených do výkonu väzby v týchto prípadoch. Sú to prípady, keď podľa Trestného poriadku v 5-dňovej lehote rozhoduje krajský súd o sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu okresného súdu o nevzatí obvineného do väzby. V takom prípade by nebolo nevyhnutné zabezpečovať prítomnosť polície, ale by mohli byť do výkonu väzby predvedení obvinení priamo príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí sú v súdnych objektoch prítomní.

Na záver mi dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a jeho posunutie na prerokovanie do druhého čítania.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Teraz poprosím pána poslanca Miššíka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu o výsledku rokovania o návrhu vlády, ako aj o odporúčaní gestorského výboru o ďalšom prerokúvaní vládneho návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 8. júna určil za spravodajcu k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. Máme to v tlači 721. Podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Bude mať vplyv na štátny rozpočet, a to zvýšením výdavkov v rozpočtovej kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky od roku 2005. Nebude mať vplyv na životné prostredie a bude mať vplyv na zamestnanosť, a to zvýšením počtu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona.

Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Dohode o pridružení, v Partnerstve pre vstup, v Bielej knihe ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právnymi normami Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 750 z 31. mája 2004 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Ústne do rozpravy, páni poslanci, má niekto záujem sa prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie.

A poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh Trestného poriadku, ktorý prerokúvame ako tlač 720.

Pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pred mesiacom snemovňa schválila v prvom čítaní návrh nového Trestného zákona, teda rekodifikáciu trestného práva hmotného. Dnes prichádza na program rekodifikácia trestného práva procesného. Je to jeden z najvýznamnejších zákonov, ktoré vláda a ministerstvo spravodlivosti predkladá v tomto funkčnom období a ktorý by mal zavŕšiť celú rekodifikáciu nášho trestného práva.

Návrh Trestného poriadku vychádza z legislatívneho zámeru trestnej rekodifikácie, ktorý schválila ešte predchádzajúca vláda 31. mája 2000. Na základe legislatívneho zámeru, ktorý obsahoval základné princípy rekodifikácie, rekodifikačná komisia spracovala paragrafované znenie návrhu Trestného poriadku. V rekodifikačnej komisii, ktorú viedol prof. Matern, boli zastúpení mnohí významní sudcovia a prokurátori a záverečný text je podľa môjho presvedčenia veľmi dobrý základ na diskusiu v snemovni. Chcel by som sa preto poďakovať aj z tohto miesta členom rekodifikačnej komisie a takisto ako pri uvádzaní hmotnoprávnej rekodifikácie aj bývalému generálnemu riaditeľovi sekcie trestného práva na ministerstve Dr. Šándorovi, ktorý už nie je medzi nami a ktorý zabezpečoval rekodifikačné práce počas niekoľkých rokov.

Základným cieľom nového Trestného poriadku je postaviť obvineného čo najskôr po spáchaní deliktu pred súd. Som totiž presvedčený, že predpokladom adekvátneho účinku trestu je nielen jeho spravodlivá výška, ale aj to, aby bol rýchlo uložený a aby bol rýchlo vykonaný. Dovoľte mi spomenúť len základné zmeny, ku ktorým v novom Trestnom poriadku prichádza a ktoré zrejme budú predmetom ďalšej diskusie.

Návrh Trestného poriadku počíta s podriadením ozbrojených zborov pod vojenskú justíciu. Tento návrh má dva ciele:

Jedeným z cieľov je oslabiť personálne väzby príslušníkov ozbrojených zborov s predstaviteľmi civilnej justície. Policajti a príslušníci iných zborov sa z titulu svojej práce často dostávajú do pracovných kontaktov s prokurátormi a sudcami v obvodoch, kde pôsobia. Dnes ešte stále máme 55 okresných súdov a prokuratúr. V budúcnosti ich bude 45. Vojenských súdov a vojenských prokuratúr je však oveľa nižšie číslo. Sú len 3. To znamená, tie personálne prepojenia a väzby, ktoré môžu mať aj negatívny dosah na trestné stíhanie, majú rádovo nižšiu úroveň.

Takisto druhým cieľom je, aby v týchto veciach trestné konanie postupovalo obzvlášť rýchlo. A je pravdou, že vojenská justícia je personálne dobre vybavená, takže v zásade trestné stíhanie prebiehajúce v jurisdikcii vojenskej justície je rýchlejšie a to tiež napomáha lepšiemu generálno-preventívnemu účinku trestu.

V návrhu Trestného poriadku sa posúva vecná príslušnosť na okresné súdy, teda tie najzávažnejšie delikty, ktoré dnes podľa § 17 Trestného poriadku prejednávajú krajské súdy, budú prejednávať okresné súdy. Nie všetky, tie v sídle kraja, to znamená 8 okresných súdov, čím vznikne klasická trojstupňová sústava, kde bude rozhodovať v prvom stupni okresný súd, v rámci odvolania krajský súd a Najvyšší súd bude rozhodovať len o dovolaní ako novom mimoriadnom opravnom prostriedku. Najvyššiemu súdu zostane v odvolacej jurisdikcii len agenda, ktorú bude rozhodovať v prvom stupni špeciálny súd. Je to odôvodnené nutnosťou špecializácie tejto agendy, ale aj príkladmi zo zahraničia, kde Najvyšší súd pri týchto trestných činoch uplatňuje odvolaciu jurisdikciu.

Návrh Trestného poriadku zakotvuje osobitnú formu skráteného vyšetrovania v prípade, ak je páchateľ pristihnutý buď priamo pri páchaní prečinu, ako menej závažnej formy trestného činu, alebo je zastihnutý na úteku. V takomto prípade bude možné, aby bol odovzdaný s obžalobou súdu do 48 hodín od zadržania. A v prípade, ak súd nerozhodne trestným rozkazom, určí do 5 dní termín hlavného pojednávania. Táto osobitná forma zrýchleného skráteného vyšetrovania je známa v mnohých krajinách vrátane nám z hľadiska právneho poriadku najbližšej Českej republike a veľmi sa v praxi osvedčila.

Návrh Trestného poriadku posilňuje formy procesných odklonov, ktoré už trestný proces na Slovensku pozná a rozširuje ich o nový inštitút tzv. dohodovacieho konania. Ide o konanie o dohode o priznaní viny medzi obvineným a prokurátorom, pričom na platnosť dohody sa podľa zákona bude vyžadovať jej schválenie súdom z pohľadu, či táto dohoda nie je celkom zjavne neprimeraná. Kvôli tomu, aby prokurátor mal možnosť poskytnúť motiváciu obvinenému ísť do dohodovacieho konania, v návrhu Trestného zákona sa umožňuje, aby v takomto prípade mohol prokurátor ísť o 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Aj z toho dôvodu kritika Trestného zákona z titulu jeho prílišnej prísnosti zrejme bola trochu zapríčinená aj nie celkom dobrou znalosťou celkovej koncepcie rekodifikácie.

Spomeniem len príkladmo dva štáty, kde veľkú časť vecí sa darí vybaviť mimosúdnou cestou, najmä cez určité formy dohodovacieho konania. V Spolkovej republike Nemecko je to 45 % vecí, v Spojených štátoch amerických dokonca až 95 % vecí. A rekodifikačná komisia aj ministerstvo spravodlivosti počíta s tým, že veľká časť vecí, nechcem to kvantifikovať percentuálne, by bola vybavovaná práve cez rôzne formy procesných odklonov, najmä dohodovacie konanie, ale aj zmier alebo podmienečné zastavenie trestného stíhania, čo sú odklony známe aj v platnom právnom poriadku.

Návrh Trestného poriadku zriaďuje inštitút sudcu pre prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať o zásahu do základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní, napr. rozhodnutie o väzbe, domovej prehliadke alebo odpočúvaní telekomunikačných činností. Návrh zákona mení spôsob výpočtu maximálnej dĺžky väzby, ktorá sa bude odvíjať od trestnej sadzby, ktorá hrozí páchateľovi za spáchaný trestný čin. Pri prečine, kde ide o delikty so sadzbou do 5 rokov, bude maximálna doba trvania väzby 1 rok, pri zločine 3 roky a pri obzvlášť závažnom zločine bude maximálna lehota trvania väzby 4 roky.

Návrh Trestného poriadku preberá ustanovenia o agentovi a korunnom svedkovi, ktoré boli doplnené do nášho právneho poriadku v posledných rokoch a v praxi sa úspešne uplatňujú najmä pri odhaľovaní korupcie a organizovaného zločinu.

Návrh Trestného poriadku zavádza vyššiu mieru kontradiktórnosti hlavného pojednávania. Teda hlavné pojednávanie bude mať viac charakter sporu, a to najmä z pohľadu spôsobu vykonávania dôkazov, to znamená, svedkov budú zásadne vypočúvať procesné strany, teda prokurátor a obvinený, resp. jeho obhajca, avšak s tým, že bude ponechaná možnosť zasiahnutia súdu do spôsobu vykonania takéhoto výsluchu. Za účelom zrýchlenia konania sa výrazne limituje možnosť súdu vrátiť vec na došetrenie a vrátenie veci na došetrenie bude možné iba na žiadosť prokurátora, ak počas hlavného pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší trestný čin. Zodpovednosť za podanú obžalobu musí v kontradiktórnom konaní niesť štát reprezentovaný prokurátorom.

V odvolacom konaní sa zvýrazňuje apelačný princíp. To znamená, limitujú sa možnosti odvolacieho súdu kasačne zrušiť rozhodnutie prvostupňové a vrátiť vec na nové konanie. Odvolací súd bude mať povinnosť doplniť dokazovanie a bude mať možnosť vrátiť vec iba vtedy, ak by doplnenie v konaní pred odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Cieľ je tiež zrýchliť celkovú dĺžku trestného konania, pretože opakované posúvanie spisu medzi súdnymi inštanciami neúmerne predlžuje celkovú dĺžku trestného konania. Zároveň sa v návrhu Trestného poriadku upresňujú a doplňujú ustanovenia upravujúce vykonávacie konanie, ako aj právny styk s cudzinou.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, takisto ako k návrhu hmotnoprávnej rekodifikácie očakávam kvalifikovanú diskusiu. Predpokladám, že budeme mať možnosť aj v neformálnom prostredí komunikovať s členmi ústavnoprávneho výboru a inými poslancami, ktorí sa zameriavajú na trestné právo, aby sme mohli podrobnejšie a hlbšie diskutovať o návrhu Trestného poriadku. A ja verím, že návrh získa vašu podporu, pretože jeho základný cieľ je zrýchliť samotnú dĺžku trestného konania a postaviť obvineného čo najskôr pred súd na rozhodnutie o vine alebo nevine.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Poprosím teraz pána poslanca Gála, ktorého poveril ústavnoprávny výbor, aby Národnú radu informoval o stanovisku ústavnoprávneho výboru o ďalšom postupe prerokúvania vládneho návrhu Trestného poriadku. Nech sa páči, pán poslanec.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu Trestného poriadku. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Rešpektuje vládou schválený legislatívny zámer trestnej rekodifikácie. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými a ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Bude mať vplyv na štátny rozpočet, a to zvýšením výdavkov v rozpočtovej kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a v rozpočtovej kapitole Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky od roku 2005. Nebude mať vplyv na životné prostredie a bude mať vplyv na zamestnanosť, a to zvýšením počtu štátnych zamestnancov a zvýšením počtu prokurátorov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona.

Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou sčasti patrí medzi záväzky ustanovené v Európskej dohode o pridružení. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právnymi normami Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V zátvorke tu teraz mám napísané, že priestor na vlastnú úvahu. Moja vlastná úvaha je v tomto smere, že konečne. Od roku 1961 máme ten starý trestný proces, ktorý už teraz moderným požiadavkám spoločnosti nevyhovuje. Hoci sa vecne vo všetkom asi nezhodneme s navrhovateľom, ale teším sa na diskusiu, ktorej výsledkom bude asi spravodlivý, ale zároveň aj rýchly proces.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 749 z 31. mája 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som dostal písomne do rozpravy jednu prihlášku pána poslanca Abelovského. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, tak ako aj pri Trestnom zákone, že sa budem podieľať alebo že sa podieľam, bolo mi umožnené podieľať sa na jeho tvorbe a na jeho dotvorení do takej podoby, aby skutočne zodpovedal tomu, čo je uvedené v čl. 1 našej ústavy, že Slovensko je zvrchovaný, nezávislý a právny štát. Preto považujem rekodifikáciu Trestného poriadku dokonca za dôležitejšiu ako rekodifikáciu Trestného zákona, pretože táto zásadným spôsobom a na dlhý čas upraví veľkú časť riadenia našej spoločnosti voči tým, ktorí prišli do rozporu so zákonom.

Aj v úvodnom slove pána ministra odznelo niekoľko, by som povedal, takých dôležitých bodov z Trestného poriadku, ktoré zásadným spôsobom menia postup orgánov činných v trestnom konaní, a viacej tých, ktoré spomenul, vítam a môžem povedať, že ako právnik zaoberajúci sa trestným právom 33 rokov o niektorých z nich sme skutočne mohli kedysi len snívať. Veľká časť pozitívnych právnych inštitútov sa do Trestného poriadku dostala, samozrejme, po roku 1989 a môžem povedať, že bol som rád, že tiež som mohol byť pri tom, keď na náš návrh boli zavedené do Trestného poriadku také inštitúty ako kaucia, sľub obžalovaného alebo obvineného a podobne.

Samozrejme, odborná diskusia o takomto veľmi vážnom návrhu zákona by asi bola jednotvárna, keby sme hovorili len o pozitívach tejto právnej úpravy a ja, samozrejme, chcem, pretože som na to zvyknutý, hovoriť skôr o tých negatívach a chcem predostrieť, že rokovanie o tých inštitútoch, proti ktorým budem hovoriť a proti ktorým mám výhrady, sú také závažné, že pokiaľ by neboli určitým spôsobom dotvorené podľa našich predstáv, osobne aj klub nezávislých poslancov by nemohol potom za tento návrh zákona zahlasovať ako za celok.

Nebudem sa vyjadrovať k všetkému, moje vystúpenie by bolo veľmi dlhé a ja vítam to, že sa budeme môcť stretnúť s predkladateľom na neformálnom stretnutí, ktoré sa už aj malo k Trestnému zákonu uskutočniť, bohužiaľ, neuskutočnilo sa, dúfam, že k Trestnému poriadku sa uskutoční a že v takej užšej odbornej diskusii prídeme k nejakým záverom a vysvetlíme si stanoviská, prípadne bez ohľadu na to, že už tento zákon prejde prvým čítaním.

Určite by sme mali veľké problémy, pokiaľ by sme mali podporiť zavedený inštitút verejného obhajcu, s ktorým počíta Trestný poriadok novelizovaný, a to v podstate stručne z dvoch dôvodov. Prvý je, že osobitný predpis upravujúci postavenie verejného obhajcu ešte neexistuje, aspoň teda nebol predložený spolu s návrhom Trestného poriadku, hoci mal byť podľa môjho názoru podľa § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku predložený. Bol by to, samozrejme, aj dôvod na vrátenie tohto zákona na dopracovanie. Ale myslím si, že aj lehota, ktorá sa dáva predkladateľovi, keď ten zákon bude prerokovaný v druhom čítaní, minimálne možnosť, aby takýto právny predpis predložil, teda jeho návrh predložil, aby predstava o tom, ako má vyzerať činnosť verejného obhajcu, bola komplexná. Totiž napriek absencii tejto zákonnej úpravy je zrejmé, že verejný obhajca bude zamestnanec štátu od 31. decembra 2008, bude môcť byť ustanovený za obhajcu iba verejný obhajca. To znamená, že dovtedy bude zrejme podľa návrhu predkladateľa možné, aby fungoval tento právny stav, aký je dnes, a od 1. januára 2009, čo je relatívne dosť dlhý čas, ale predsa len existencia tohto zákonného predpisu mi chýba.

Však moja zásadná výhrada voči existencii tohto právneho inštitútu verejného obhajcu ako štátneho zamestnanca je tá, že tento nebude môcť plniť základnú požiadavku kladenú na každého advokáta, a to na jeho nezávislosť. Ak má advokát presadzovať a chrániť individuálne práva, musí mať pri výkone svojho povolania maximálnu možnú mieru nezávislosti tak, aby sa záujmy jeho klienta nedostali do konfliktu so záujmami tých osôb, od ktorých je advokát závislý, v tomto prípade od štátu. Verejný obhajca ako zamestnanec štátu, od ktorého je existenčne závislý nielen cez svoj plat, ale aj cez svoju ďalšiu existenciu, kanceláriu a všetky ostatné náležitosti, bude v reálnom konflikte so záujmom štátu preukazovať vinu jeho klienta. Demokratické štáty preto riešia tento problém z ekonomického hľadiska tak, že advokáciu je možné vykonávať len ako samostatné a nezávislé povolanie.

Návrh zákona ďalej predpokladá, že podstatná časť trestnej veci sa bude vykonávať mimo hlavného pojednávania. To je pozitívny rys, pretože naše trestné súdnictvo je zavalené práve a prejednávanie pred súdom je najzložitejšou, aj keď najhlavnejšou, najzložitejšou časťou trestného konania. Ale podstatne širšie uplatnenie by malo nájsť aj vybavovanie vecí, najmä podmienečným zastavením, tak ako sa to deje dnes, zmierom, a to aj možnosť uplatniť takéto inštitúty v prípravnom konaní.

Ak návrh deklaruje ako zásadnú zásadu trestného konania zásadu legality, súčasne nemôže zakotviť protichodnú zásadu oportunity. Zavedenie zásady oportunity podľa nášho názoru porušuje rovnosť páchateľov trestných činov zaručené ústavou - a to čl. 12 ods. 1 veta prvá, citujem: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach." - a neumožňuje prejednávanie vecí za rovnakých okolností.

Rovnako je pre mňa neprípustná z navrhovaného zákona dĺžka trvania väzby, ktorá je stanovená v tých najzávažnejších prípadoch na 4 roky. Je síce o rok kratšia, ako teraz upravuje existujúca právna úprava, ale aj tak je neprimerane dlhá. Obmedziť ľudskú slobodu u občana, na ktorého sa podľa ústavy hľadí ako na nevinného, na 4 roky, je podľa mňa neprípustné z hľadiska existencie demokratického štátu. Ak si porovnáme okolité štáty, demokratické štáty, táto lehota je podstatne kratšia, o polovicu kratšia. Myslím si, že je v záujme všetkých, ktorí sa zúčastňujú trestného procesu, aby človek, ktorý bol obvinený a vzatý do väzby, jeho vec sa právoplatne skončila v lehote, v najdlhšej lehote 24 mesiacov. To sa stalo v Maďarsku, to sa stalo v Čechách, kde dokonca po zavedení rekodifikácie alebo rozsiahlej novely veľká časť obvinených bola z tohto dôvodu prepustená z väzby na slobodu.

Ďalším takým bodom rekodifikácie Trestného poriadku je inštitút agenta provokatéra. Tak ako je uvedený v príslušných ustanoveniach, je pre nás neprijateľný a podľa nášho názoru sčasti jeho aplikovanie v novom Trestnom poriadku by bolo do určitej miery možné považovať aj za protiústavné. K tomuto disponujem veľmi odborným právnym rozborom, ktorý vyplynul z vedeckej konferencie na tému už predloženého rekodifikovaného Trestného poriadku, a jeho akýsi hlavný záver je, že nemôže preberať automaticky. Aby som to veľmi zostručnil, pretože nechcem celé to pojednanie čítať. Nie je problém, aby som ho predkladateľovi celé predložil a aby prípadne zvážil potom tú formuláciu, ktorá je v rekodifikácii uvedená. A možno je to téma aj na tú našu predpokladanú diskusiu, pretože toto znenie, ktoré je prevzaté z amerického práva podľa mňa aj podľa názoru vedeckej obce, ktorú nezahrňujú len advokáti, sudcovia, prokurátori, ale dokonca aj policajti, by bola do určitej miery protiústavná.

Totiž uvedomme si, kolegyne a kolegovia, že aj - dovolím si odcitovať len jeden taký závažný argument tejto správy, je to ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1991 Zb. o súdnej rehabilitácii. Viete, že tu v roku 1991 boli desaťtisíce ľudí, museli byť rehabilitovaní práve z dôvodu, že voči nim bývalá komunistická moc uplatňovala nezákonné spôsoby, alebo niektoré neboli zapísané v zákonoch, ale ktoré sa považovali v demokratickom štáte z hľadiska demokratického štátu za nedemokratické, pretože podľa citovaného ustanovenia súd zruší preskúmané rozhodnutia, ak zistí, že je chybné, najmä preto, že skutok bol vyprovokovaný, organizovaný alebo riadený bezpečnostnými orgánmi. Samozrejme, že ide o úpravu reagujúcu na prax našich bezpečnostných orgánov v 50. rokoch minulého storočia. To však neznamená, že by nemohla byť aplikovaná na obdobný prípad, pokiaľ sa vyskytne v súčasných pomeroch ústavne deklarovaného demokratického právneho štátu.

Pokiaľ aj dnes časť masovokomunikačných prostriedkov v posledných mesiacoch priniesla informácie o úspechoch slovenskej polície pri odhaľovaní korupcie, pričom sa prezentovalo využitie inštitútu agenta provokatéra, išlo zatiaľ vždy o využitie agenta v zmysle pôvodnej koncepcie agenta provokatéra, ktorý je teraz v platnej úprave. Koncepcia agenta provokatéra je však implantovaná do nášho právneho poriadku z amerického právneho systému. Vyvolá skutočne vážne otázky o jej ústavnosti v zhode s tradičnými zásadami kontinentálneho princípu spravodlivosti trestného procesu. Podľa môjho názoru by agent v trestnom konaní mohol maximálne provokovať pri získaní dôkazov už o páchanej trestnej činnosti, nemal by však provokovať spáchanie samotného trestného činu. Samozrejme, tento záver je podopretý komparatívnym porovnaním právnej praxe v štátoch Európskej únie aj v americkej právnej úprave, teda vo federálnom práve i v trestnom práve jednotlivých štátov.

Ďalšou našou výhradou pri rekodifikácii Trestného poriadku je možnosť zadržania svedka. Tento inštitút, by som povedal, na prvý pohľad je veľmi objavný a aj ľahko aplikovateľný, ale nemyslím si, že z hľadiska existencie demokratického štátu a platnosti našej ústavy je možné a bolo by celkom v súlade s ústavou zadržať svedka, teda toho, ktorý má slúžiť trestnému konaniu, bez ohľadu na to, že u nás je v zákone zakotvená povinnosť svedčiť. To len vyvolá podľa mňa zavedenie takéhoto inštitútu všeobecný trend k tomu, aby ľudia nedosvedčili to, čo skutočne videli a zažili ako svedkovia trestných činov a nepodali vyčerpávajúce svedectvo o trestnom čine. Teda budeme svedkami po zavedení tohto inštitútu skôr toho, pokiaľ hrozba takéhoto postupu bude zakotvená v novele Trestného poriadku, že ľudia si nebudú chcieť splniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona, a to povinnosť sa dostaviť a vypovedať o tom, čo zažili, videli, a podať o tom zodpovedajúce svedectvo.

Takže to sú také najmarkantnejšie veci, proti ktorým máme výhrady. A boli by sme radi, pokiaľ by sa v tom druhom čítaní sformulovali takým spôsobom, aby boli prijateľné, aby sme mohli s plným vedomím potom zahlasovať za Trestný poriadok ako za celok.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Abelovského? Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, ja vítam diskusiu aj námety, o ktorých hovoril pán poslanec Abelovský, ale dovolím si vyjadriť sa k nim.

U niektorých naozaj diskusia prinesie lepšie ustanovenia, u niektorých podľa mojej mienky niektoré veci by dosť nabúrali koncepciu Trestného poriadku. A dokonca niektoré sú v platnom Trestnom poriadku a boli by krokom späť. Tak, samozrejme, s tými súhlasiť nebudem môcť, lebo by zhoršili možnosti štátu oproti platnému stavu postihovať závažné formy trestnej činnosti.

Spomeniem jednotlivé inštitúty, ako ich pomenoval pán poslanec Abelovský.

Verejný obhajca. Spomínal najväčšiu výhradu voči verejnému obhajcovi v tom, že by nebol nezávislý, pretože by bol platený štátom. Ale platený štátom je aj sudca, aj prokurátor a nemá to žiaden vplyv na ich procesnú nezávislosť. Musím povedať veľmi zodpovedne, že všetky odborné články a komparatívne analýzy, ktoré som čítal, ktoré porovnávali systém obhajcov ex offo a verejných obhajcov, konštatovali jednomyseľne, že systém verejnej obhajoby je kvalitnejší pre obvineného ako systém obhajcov ex offo. Takže tento inštitút bol motivovaný tým, aby mali obvinení zabezpečenú nielen formálnu, ale aj kvalifikovanú obhajobu. A napriek tomu, že mnohí advokáti aj v rámci ex offo obhajoby poskytujú kvalifikovanú právnu pomoc, sú aj prípady - a pán poslanec Abelovský asi nebude namietať -, kde obhajoba ex offo je naozaj skôr len formálna a žiadnu pridanú hodnotu obvinenému neposkytuje a to sme mali možnosť určite obidvaja zažiť a vidieť.

Čo sa týka legality a oportunity, som v tom presvedčení, že návrh Trestného poriadku sa drží princípu legality. Odcitujem zo základných zásad § 2 ods. 5 druhá veta: "Ak tento zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel." Čiže my nemeníme princíp legality vôbec oproti platnému právnemu poriadku. Kde je už v platnom právnom poriadku určitá výnimka, je pri tzv. spolupracujúcom svedkovi, ale to je v platnom právnom stave a ukazuje sa, že je to veľmi dobrý inštitút na odhaľovanie najmä organizovaného zločinu, ktorý je najväčšou hrozbou pre právny štát.

Dĺžka trvania väzby. Pán poslanec hovoril, že máme jednu z najdlhších väzieb v Európe. No chcem povedať, že návrh Trestného poriadku aj v tomto tú situáciu zlepšuje, lebo skracuje maximálnu dobu z 5 na 4 roky. Už si neviem predstaviť, kam ďalej by sme chceli ísť. A naozaj, ak chceme úplne oslabiť možnosti štátu ísť voči páchateľom trestných činov, tak potom radšej nechajme platný Trestný poriadok, ktorý by mohol byť v týchto prípadoch efektívnejší.

Pán poslanec Abelovský má pravdu v tom, že ide zo stránky našej ústavy o ľudí, u ktorých sa prezumuje nevina. Ale nedozvedeli sme sa, koľkí z väzobne stíhaných obvinených skončia s oslobodzujúcim rozsudkom. Takmer nikto. To znamená, bolo by nefér vytvárať atmosféru, že máme v našich väzniciach nevinných ľudí, ktorí niekoľko rokov trávia v prostredí, kde je obmedzovaná ich osobná sloboda. A, samozrejme, ak taký prípad nastane, tak s tým počíta aj zákon a počíta aj s odškodnením. Dokonca od 1. júla aj s odškodnením nemajetkovej ujmy. Čiže sme rozšírili právomoci alebo možnosti osôb zo stránky minimálne občianskoprávnej, ktoré boli vo väzbe a následne boli spod obžaloby oslobodené.

Otázka agenta. Takisto nie som si vedomý, v čom prichádza k posunu, lebo my sme pri agentovi, ktorý je upravený v návrhu § 117, prebrali platnú úpravu vyplývajúcu z novely Trestného poriadku prijatej touto snemovňou na jeseň minulého roku. A áno, pán poslanec má pravdu v tom, že pri odhaľovaní korupcie - len verejného činiteľa, nikoho iného - môže konať agent aj iniciatívne, ale len za dvoch podmienok: Ak už sú získané poznatky, ktoré odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin korupcie, a ak možno dôvodne usudzovať, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný. No a treťou podmienkou, samozrejme, je súhlas sudcu. Takže porovnávanie dnešnej úpravy, opakujem platnej, nie navrhovanej, s úpravou z 50. rokov, to porovnanie nie je náležité.

Ale len na ilustráciu nielen právnej úpravy, aká je v Trestnom poriadku, ale aj praxe. Aj vďaka lepšiemu použitiu inštitútu agenta bolo za prvých 5 mesiacov tohto roku odhalených takmer 100 prípadov korupcie. Na porovnanie: V roku 1999, pred piatimi rokmi, to bolo za celý rok 14 prípadov. Ukazuje sa, že tieto nové formy odhaľovania korupcie sú efektívne a fungujú v praxi. Korupcia sa nedeje na verejnosti. Nie sú tam prítomní svedkovia, deje sa v utajenom prostredí, preto na jej odhaľovanie nestačia štandardné metódy, ale len metódy utajované. Inak korupciu nikdy neodhalíme. A ja som rád, že novela Trestného poriadku, ktorú prijala táto snemovňa pred pol rokom, výrazne zlepšila možnosti odhaľovania korupcie a organizovaného zločinu a rozhodne by som bol proti tomu, aby sa v tejto oblasti, takej dôležitej pre právny štát, urobil krok späť.

Pán poslanec spomína, že úprava je na hrane s ústavou, ale zopakujem, úprava je už platná a účinná niekoľko mesiacov a doteraz ústavnosť úpravy spochybnená nebola. Myslím si však, že efektívne odhaľovanie korupcie má aj ten efekt, že vytvára určitý signál alebo vytvára určité posolstvo a to posolstvo znie, že kto neberie úplatky, ten sa nemá čoho obávať. A to je dobré posolstvo a mali by sme ho aj v novom Trestnom poriadku rozhodne posilňovať.

Posledná vec, ktorú spomenul pán poslanec Abelovský, je otázka zadržania svedka a naozaj to je vážna téma, veľmi rozporuplná, pretože na jednej strane svedok nie je obvinený, na strane druhej nedisciplinovanosť svedkov a neúčasť na hlavnom pojednávaní je najväčší dôvod prieťahov v súdnom konaní v rámci trestnej agendy. To znamená, ak na jednej strane chceme skrátiť väzbu, skrátiť dĺžku trestného konania, musíme vytvoriť orgánom činným v trestnom konaní možnosti, aby konali rýchlejšie, aby konali efektívnejšie a aby nemuseli tolerovať porušovanie zákona aj zo strany svedkov, ktorí majú povinnosť prísť vypovedať. Potom môžu výpoveď odoprieť podľa Trestného poriadku, ale nemajú právo neprísť na hlavné pojednávanie, majú zákonnú povinnosť na hlavné pojednávanie prísť. Ale priznávam, že je to nový inštitút, ktorý poznajú mnohé krajiny Európskej únie a o ktorom zrejme bude veľká diskusia a ja sa, samozrejme, na tú diskusiu aj s ústavnoprávnym výborom teším.

Pán poslanec Abelovský svoje pripomienky skôr formuloval, ak to môžem v dobrom povedať, ako advokát. Samozrejme, môj záujem, ktorý reprezentujem vo svojej funkcii, je záujem štátu na odhaľovaní trestnej činnosti a postihovaní jej páchateľov a tento cieľ budem sledovať aj pri prerokúvaní Trestného poriadku, čo nevylučuje, že v budúcnosti sa opäť stretnem s pánom poslancom v advokácii. Ale myslím si, že je dôležité, aby štát mal prostriedky na odhaľovanie a postih páchateľov, ktorí nerešpektujú platné zákony tohto štátu.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci... Už nemôžete, pán poslanec, pán minister vystúpil v záverečnom slove. Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prerokúvaniu ďalších návrhov, ktorých predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán minister financií a podpredseda vlády Ivan Mikloš.

Poprosím vás, pán podpredseda vlády, aby ste z poverenia vlády uviedli a odôvodnili

vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 724.

Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vláda tento návrh schválila 26. mája 2004. Dovoľte mi stručne oboznámiť vás so základným cieľom a predmetom úpravy tohto zákona.

Jeho cieľom je vytvoriť právny rámec na realizáciu procesu decentralizácie financií od roku 2005 a zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť úpravy rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv. Návrh zákona upravuje tieto oblasti: postavenie a obsah rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov, finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov, rozpočtový proces a pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.

Oproti súčasne platnej právnej úprave postavenia rozpočtov obcí a rozpočtov VÚC a hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami v rámci zákona o rozpočtových pravidlách predložený návrh zákona v podmienkach obcí a VÚC obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny a doplnky:

Po prvé, komplexne upravuje postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu VÚC, ako aj jednotlivé etapy rozpočtového procesu. Ďalej, zavádza zostavovanie viacročného rozpočtu na tri roky. Novo definuje druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a VÚC. Ako osobitný druh finančného vzťahu ustanovuje prevod podielov na daniach v správe štátu. Tieto príjmy sa nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a rozpočtu VÚC, ponecháva sa však obciam a VÚC rozhodovacia právomoc o ich použití. Prenesený výkon štátnej správy sa bude zabezpečovať dotáciami z kapitoly štátneho rozpočtu, ktorej patrí vecná pôsobnosť na tento výkon. Podiely na daniach v správe štátu pre rozpočty obcí a rozpočty VÚC sa budú určovať zákonom o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Pri vymedzení vlastných daňových príjmov obcí a VÚC návrh zákona vychádza z pripravovaného nového zákona o miestnych daniach. Vnútorné členenie rozpočtu obce a rozpočtu VÚC na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet sa rozširuje o finančné operácie. Ponecháva sa úprava povinnosti zostavovanie vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu. Zákonná úprava umožňuje vo výnimočných prípadoch použiť prostriedky rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov.

S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo sa formujú a sprísňujú podmienky prijímania návratných zdrojov financovania. V inštitúte nútenej správy sa rozširuje oprávnenie ministerstva financií zaviesť tento režim hospodárenia nad obcou, úlohy hlavného kontrolóra obce pri hospodárení v ozdravnom režime a počas nútenej správy, pričom náklady spojené s výkonom nútenej správy bude uhrádzať v plnom rozsahu obec.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa od roku 2005 vytvoria legislatívne podmienky na realizáciu procesu fiškálnej decentralizácie a zvýšenie transparentnosti rozpočtového hospodárenia územných samospráv. Z týchto dôvodov mi dovoľte požiadať vás o podporu pri prijatí tohto zákona. Ďakujem pekne.