D. Podracká, poslankyňa: Chcem sa poďakovať pani poslankyni Brestenskej za skutočne živé slová. V podstate ak by sme prijali myšlienku, že treba byť absolútne moderný aj vo veciach osobnosti, výchovy a vzdelávania ako nejakej jedinej navzájom prepojenej trojjedinečnosti toho nového človeka a človeka v budúcnosti, je to myšlienka zároveň aj veľmi stará, lebo už starí Gréci hovorili: "Poznaj sám seba." V podstate to nové je v tom, že treba to rozšíriť o to: "Poznaj sám seba uprostred spoločnosti, svoje miesto, svoju hodnotu, svoje smerovanie, svoj cieľ." Myslím si, že takáto výchova umením, výchova so zameraním na sebahľadanie aj uprostred seba, ale aj v spoločnosti je veľmi potrebná a treba o nej pri každej príležitosti čo najviac rozprávať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som vysvetliť niektoré veci, ku ktorým tuná zaznelo v rozprave niekoľko pohľadov.

Po prvé, tak ako chronologicky išli vystúpenia, ku školskému zákonu. Na ňom sa pracuje. Rád by som povedal, že sme zverejnili takú analýzu školských zákonov v Učiteľských novinách. Včera som dal pokyn, kde nenavádzame jednoducho, ako má zákon vyzerať, ale skôr naopak, sa pýtame, uviedli sme štruktúru zákona, kde sú kľúčové slová. A chceme, aby sa k týmto kľúčovým slovám a k obsahu vyjadrovali odborníci. Čiže ďalší krok je táto diskusia. Na základe toho bude prieskum, teda na základe toho bude urobený legislatívny zámer tohto zákona. To je prvá vec.

Druhá vec, sme si to už vysvetlili s pánom poslancom, je, že nevznikla zrejme chyba u nás, vznikla tým, že sú to dve správy s rôznym časovaním. Ale rád by som zdôraznil ako minister školstva, nemám ani ja, ani vláda právo zasahovať do správy, ktorú predkladá nezávislá inštitúcia, v tomto zmysle Štátna školská inšpekcia. Čiže aj z tohto pohľadu, či tam hovorí pozitívne alebo negatívne o fungovaní ministerstva, jednoducho je to jej vec a ja som to rešpektoval a tak to má byť.

Ďalej by som, keďže tu bola častejšie tá diskusia ohľadom materských škôl, tej vyhlášky pripravenej, rád povedal jedno, že, po prvé, sú tam ošetrené tie prípady poväčšine, ktoré sú, to sa týka rómskych detí, pretože pokiaľ sa nachádza podľa ministerstva práce, sociálnych vecí tá rodina v tzv. hmotnej núdzi, tak v tom prípade ten poplatok neplatí. A druhá vec je, poplatok v podstate nezvyšujeme povinne, len sme urobili rozpätie, tak ako sme sa kedysi dohodli aj v prípade ZUŠ. Čiže môže zostať taký istý, aký bol. Ale je tam voľnosť. Možnosť vyberať to rozpätie je od v podstate terajšej výšky pod 8 % životného minima.

Pani poslankyňa Mušková, v zákone, ktorý sme prijali, pokiaľ sa bude vytvárať školský úrad, tak jednoducho obec musí na to miesto prijať odborníka, a tam v zákone sú stanovené predpoklady, nemôže prijať tam hocikoho. Či už nastúpi, to je druhá vec, ale jednoducho pokiaľ nebude spĺňať predpoklady, nemôže takéhoto človeka neodborného prijať do školského úradu.

Pani poslankyňa Rusnáková, vlani, keď išli investície, všetky požiadavky, ktoré boli na suché záchody, som prednostne uspokojil, všetky, ktoré boli. Ja netvrdím, že možno ďalšie nie sú, ale pokiaľ budem mať kapitálové výdavky a budú požiadavky na suché záchody, tak takisto to chcem riešiť, nakoniec to nie taká veľká položka na riešenie, pretože to sa dá vyriešiť nie miliónmi, ale nejakými tými 100 000 - 200 000 korún. To je vysvetlenie.

A k tým peniazom na športové národné centrum. Jednoducho ja nemôžem prehodiť peniaze zo športu, to zákon hovorí, že ktoré peniaze a v akom rozsahu sú dané na športovú činnosť. Čiže ja ich nemôžem prehodiť do školstva. A už môžeme hovoriť potom, akým spôsobom sú prerozdelené v rámci športových aktivít. Ale rád by som povedal, že minimálne som dosiahol to, že v rámci toho môjho programu "Otvorená škola" aj teraz idú peniaze práve na podporu športových aktivít na školách. A myslím si, že toto je pozitívum aspoň týmto smerom preto naozaj, aby tie deti nebrali drogy a podobne.

Pani poslankyňa Brestenská, ste mi kládli otázku v súvislosti s tou kurikulárnou zmenou. To je tá celková filozofia, o ktorej hovorím, zákon o financovaní, zákon o organizácii, teda následne zákon školský a potom odborníci vytvoria naozaj obsahy vzdelávania.

Čiže toľkoto k tomu, čo tu zaznelo. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 722, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 742.

Prosím ministra školstva Slovenskej republiky pán Fronca, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 505 z 26. mája si vám dovoľujem uviesť vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa uvádza, že zlepšenie v oblasti financovania vláda zabezpečí aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva vrátane zavedenia príspevkov na náklady spojené so štúdiom v jeho dennej aj v externej forme.

Predkladaný vládny návrh sa oproti pôvodnému zo dňa 2. marca späťvzatému vládnemu návrhu zákona odlišuje úpravami, a to na základe rokovaní, rád by som to zdôraznil, rokovaní s oficiálnymi zástupcami študentov. A to je zo zákona Študentská rada vysokých škôl. Chcel by som povedať, že z toho, čo sa dalo zapracovať, je zapracovaných na základe ich požiadaviek 5 vecí, o ktorých zrejme budeme potom neskôr diskutovať, 5 vecí, ktoré výrazným spôsobom zlepšujú fungovanie študentov na vysokých školách.

Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je zabezpečiť prístup ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniu v časovom, samozrejme, horizonte každému teda, kto preukáže schopnosť študovať bez ohľadu na okamžitú finančnú situáciu rodiny alebo samotného študenta v čase nástupu alebo počas trvania jeho štúdia, ale aj motivovať študentov k zodpovednému prístupu k štúdiu, vytvorením príslušných legislatívnych podmienok, najmä posilnením platového postavenia mladých kvalifikovaných učiteľov vysokých škôl dosiahnuť omladenie a stabilizáciu, ale aj kvalitu a kontinuitu kvalifikovaných učiteľov na vysokých školách.

Návrh tohto zákona v čl. I, v ktorom je návrh zákona o študentských pôžičkách, upravuje predovšetkým poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl z prostriedkov Študentského pôžičkového fondu na krytie nákladov spojených s platením školného. Rád by som povedal, že každý študent v tomto návrhu má nárok, ktorý je občanom, samozrejme, Slovenskej republiky, na pôžičku do výšky jeho školného, teda plne pokrývajúce školné.

Z pohľadu vecného zabezpečenia sa navrhuje, aby čl. I nadobudol účinnosť 1. decembra roku 2004. Po schválení zákona totižto ministerstvo založí právnickú osobu, ktorá bude od 1. januára správcom Študentského pôžičkového fondu. Na túto právnickú osobu, je v návrhu urobené, prejdú práva aj povinnosti zo Študentského pôžičkového fondu, ktorý bol zriadený zákonom č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde. V čl. II návrhu zákona sa upravuje a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sa upravujú predovšetkým ustanovenia o školnom za vysokoškolské štúdium a sociálna podpora študentov a sociálne služby spojené so štúdiom. Samozrejme, najrozsiahlejšiu časť tam tvorí časť týkajúca sa ustanovení o sociálnych štipendiách. Súčasťou čl. II je aj ustanovenie, ktoré zrejme vyvolá veľkú polemiku, to očakávam, oprávňujúce zrovnoprávnenie postavenia súkromných škôl s verejnými vysokými školami. Ďalšie zmeny, ktoré sú tam, sú legislatívnotechnického charakteru a nadväzujú na už predtým schválenú novelu vysokoškolského zákona, upravujú číselné odkazy, ustanovenia v texte a podobne.

Predkladaný návrh oproti súčasnému stavu prináša viaceré zmeny. Upravuje účel pôžičky, krytie nákladov spojených s platením školného, jej výšku, ktorá sa viaže, ako som tu spomínal, na výšku školného, úroky, lehoty splatnosti, podmienky jej čerpania a pod., vytvára podmienky a možnosti prevzatia záväzkov iným dlžníkom a t. j. aj štátom, teda možnosť, bude na to dostatok prostriedkov, vyhlásiť vládny program splácania pôžičiek pre určené skupiny dlžníkov, a to najmä pre osoby, ktoré vykonávajú práce vo verejnom záujme. Teda tá vízia umožní prebrať tie pôžičky trebárs pre tých, ktorí by nastúpili na školy a pôsobili ako pedagógovia.

Ďalej, návrh vytvára priestor na spolupodieľanie sa študentov na nákladoch na štúdium prostredníctvom úhrady školného, ktoré, domnievame sa, zvýši ich pocit zodpovednosti za výsledky štúdia, v nárokoch na seba aj na kvalitu vzdelávania a bude znamenať aj určitý finančný prínos, to treba otvorene povedať, pre vysoké školstvo. Náklady na školné sú vyvážené okrem možnosti čerpania pôžičiek zo Študentského pôžičkového fondu a štipendií z vlastných zdrojov vysokej školy systémom sociálnej podpory študentov a sociálnych služieb spojených so štúdiom, osobitne so systémom sociálnych štipendií viazaným na priemerné náklady študenta a na príjem spoločne posudzovaných osôb. Pôžičkový systém zabezpečuje verejná teda inštitúcia. A ak si študent splácanie pôžičky odloží na obdobie po skončení štúdia, splátky sa nastavia tak, že by nemali predstavovať významné bremeno v jeho aktívnom veku. Ak príjem dlžníka nedosahuje výšku minimálnej mzdy, tak sa stanoví prakticky nulová splátka. Teda je možnosť nastaviť splácanie v závislosti od príjmu dlžníka, teda študenta, ktorý ukončil štúdium a má svoj príjem, jednoducho povedané, čím vyšší príjem, tak vyššie splátky. Ale pri nízkom príjme je možnosť, že nebude nikdy povinný svoj dlh splatiť.

Sociálne štipendium v súčasnom systéme poberá okolo 8 % študentov dennej formy štúdia. Maximálna výška sociálneho štipendia dnes je 2 000 korún. Priemerná výška poskytnutých sociálnych štipendií v roku 2002 predstavovala približne 1 700 korún. Podľa súčasného, a to by som rád upozornil, životného minima dneska, čo doteraz platilo, maximálne štipendium by mohlo byť 6 315 korún a podľa nového životného minima 6 870 korún pre študentov, ktorí študujú na škole vzdialenej od ich bydliska viac ako 30 km. Som presvedčený, že takto navrhovaný systém sociálnych štipendií výrazne posilní adresnú podporu tých študentov, ktorí sú zo sociálne slabších rodín. A predpoklad je pri nastavení koeficientov, o ktorých tu už bola v predchádzajúcej rozprave reč, že tých študentov, ktorí sa stanú poberateľmi sociálnych štipendií, bude približne 30 %. Tým, že sme zvýšili koeficient z 1,2 na 1,5 pre študentov študujúcich viac ako 30 km od svojho bydliska, sa dokonca ten náš odhad 30 % zvýšil o dnes ešte, samozrejme, len veľmi odhadované veličiny, pretože to nie je dosť dobre presne možno vypočítať. A odhadujem, že to môže byť medzi 30 až 35 %.

Chcel by som povedať, že aj na základe tých rokovaní so študentmi, sú tam ďalšie úpravy.

Jednak je tam právo študentov podstatne ovplyvniť použitie prostriedkov, ktoré dostanú, ktoré sa získajú z poplatkov. A v senáte nemôže byť študentská komora majorizovaná. Inými slovami, študentská komora musí samostatne odsúhlasiť spôsob použitia týchto prostriedkov.

Takisto na základe rokovaní so študentmi je posilnenie vplyvu na kvalitu. Ja nehovorím, že to je riešenie celého tohto komplexu problémov týkajúce sa kvality, ale tým, že jednoducho sa navrhuje, aby Akreditačná komisia mohla menovať na všetky vzdelávacie aktivity vysokej školy svojho odborníka, ktorý tam bude participovať, myslím si, že je to posuv v tejto záležitosti.

Ďalej by som rád zdôraznil, že vzhľadom na poplatky je povedané v návrhu zákona, že 25 % z vybraných poplatkov de facto ide na ďalšie podpory študentov, v prvom rade na motivačné prospechové štipendiá. Je na základe rokovaní študentov umožnené, aby počas 2,5 roka boli poplatky na vysokých školách aj nulové de facto. A čo ešte pokladám za dôležité zdôrazniť, je to, že je tam urobená aj istá ochrana študentov, aby vysoká škola nemohla urobiť taký krok, že najprv priláka študenta nízkym poplatkom a potom mu to neúmerne zvýši. Čiže sú tam dané obmedzenia spôsobu medziročného zvyšovania poplatku študentov.

To sú všetko veci spresňujúce, domnievam sa, v prospech študentov na základe vzájomných rokovaní a mojich stretnutí so Študentskou radou vysokých škôl.

Panie poslankyne, páni poslanci, zrejme tento návrh zákona vyvolá celkom iste živú polemiku. Som ale presvedčený, že preto ho predkladám, že pomôže fungovaniu vysokých škôl, že im jednoducho v prostredí, v ktorom dnes sa nachádzajú, dá schopnosť byť viac konkurencieschopnými, pretože tým, že sme sa stali členmi Európskej únie od 1. mája, sa naozaj vysoké školy ocitli v rovnakom konkurenčnom prostredí ako podniky a podobne. A záujem a zápas o študenta v celej Európskej únii funguje. Ale princíp v Európskej únii je voľný pohyb študenta, a teda voľný pohyb osôb, a teda aj študentov. Jednoducho toho si musíme byť vedomí a aj preto musíme vytvoriť mechanizmy, ktoré vyvolajú tlak na to, aby vysoké školy boli viac konkurencieschopné.

Toľko snáď na úvod, panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média, pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Nech sa páči, prosím, aby ste uviedli svoju spravodajskú správu.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážená Národná rada, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 722) navrhol predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. mája 2004 č. 742 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady navrhol výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením z 9. júna č. 253.

V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé čo sa ním má dosiahnuť.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované vyjadrenia.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podpisom Bolonskej deklarácie, a to chcem dodať k tomuto, k tejto správe, v roku 1999 dostalo aj Slovensko príležitosť spolupodieľať sa na vytváraní novej architektúry európskeho vysokoškolského priestoru, ktorého zavŕšenie sa predpokladá v roku 2010. Preto v roku 2000 prijala vláda Koncepciu rozvoja slovenského vysokého školstva, ktorej produktom bol aj zákon o vysokých školách z roku 2002. Tento slúžil aj slúži ako jeden z nástrojov reformy v tejto oblasti. Ale ukazuje sa a mali sme možnosť vidieť to aj v predchádzajúcej diskusii o reformách vysokého školstva, že reformy najmä v oblasti zvyšovania kvality výučby, ako aj zvyšovania personálnych kvalít nepostupujú dostatočne rýchlo, naviac, študent ešte stále nie je partnerom, ale vo väčšine prípadov je len konzumentom toho, čo mu ponúkame. Okrem toho systém sociálnej podpory študentov je zastaraný a neefektívny a stále sa nedarí znížiť podiel platiacich externých študentov.

Návrh zákona umožňuje vysokým školám určiť školné v rozsahu nula až maximum, ktoré bude určené ministerstvom. Teda študijné odbory, najmä technické, nemusia mať obavu o pokles počtu študentov z dôvodu školného, pretože stanovenie výšky školného bude výlučne a jedine v ich rukách. Navyše zákon dáva právo vysokým školám školné vyberať, ale neurčuje alebo nedáva vysokým školám povinnosť toto školné vyberať, tak ako to bolo v predchádzajúcich návrhoch. Diskutovaný návrh zákona prináša úplne novú filozofiu systému sociálnej záchytnej siete prepojenú s príspevkom na vlastné vzdelávanie študenta. Zásadným spôsobom môže znížiť počet platiacich externistov a môže zvýšiť kvalitu a kapacitu vysokých škôl. Návrh zákona obsahuje aj množstvo technických zmien a opráv pôvodného zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Som presvedčený, že tento zákon je pre ďalší rozvoj slovenského vysokého školstva pozitívny a navrhované zmeny sú žiaduce a nevyhnutné.

Vzhľadom na uvedené ako aj na oprávnenia, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 722) v druhom čítaní na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec Devínsky.

Chcel by som snemovňu informovať o tom, že písomne sa do rozpravy prihlásili za kluby, za klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Ďaďo, za Klub nezávislých poslancov pán poslanec Mikolaj a za klub strany Smer pán poslanec Čaplovič.

Pán poslanec Ďaďo, máte slovo, nech sa páči.

V. Ďaďo, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, ako prechádzajúce dve tlače, 658 a 617, tak aj táto tlač sa navzájom prelínajú. A preto i v mojom vystúpení budem aj reagovať v niektorých prípadoch i na veci, ktoré tu odzneli, a v niektorých prípadoch sa dotknem i vystúpenia predrečníkov k predchádzajúcim tlačiam.

Skôr však, ako tak urobím, chcem skonštatovať jednu vec. Moje oslovenie malo v začiatku asi znieť vážené torzo Národnej rady, resp. jedna tretina alebo štvrtina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím to z toho dôvodu, že tak dôležitý návrh zákona, tak dôležitá oblasť, ako je oblasť školstva a vzdelávania, ktorá postaví na úroveň občanov Slovenskej republiky nielen vo vlastnej krajine, ale aj v Európe, kam sme prednedávnom do Európskej únie vstúpili, si vyžaduje vážnosť a dôležitosť rokovania každého poslanca Národnej rady. A ospravedlnenie toho, že niekto má nejaké povinnosti, je snáď úplne bokom, pretože ak sa k takejto záležitosti nemienime postaviť vecne, zásadovo a tým, že budeme počuť i kritické, resp. nesúhlasné stanoviská, potom je to o jednej ideológii, o jednom spôsobe, a nie o diskusii, nie o vzájomnom prelínaní sa názorov.

Teraz konkrétne k predloženému návrhu zákona.

Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zaviazala sa zabezpečiť zlepšovanie v oblasti financovania aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva. To je, prosím, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Pre logicky chápajúceho človeka by to malo znamenať, že vláda bude hľadať možnosti lepšieho financovania školstva z rôznych zdrojov mimo príjmov plynúcich do štátneho rozpočtu, z daní a poplatkov obyvateľstva, resp. od sponzorov či darov podnikateľov a eurofondov. Ak som spomenul vládu, tak chcem ešte zdôrazniť, že nemyslím tým vás, pán minister, ale vládu ako celok. V skutočnosti však tento zámer bol len zámerom. A dnes môžem konštatovať, že má ďaleko od serióznosti a čestnosti. Prečo vláda hneď nedeklarovala vo svojom programovom vyhlásení, že je proti jej voličom, že jej hlavným cieľom je spoplatnenie vysokoškolského štúdia tak, ako dnes sa predkladá návrh tohto zákona. Odpoveď na túto otázku je jasná. Mnohí pochopili, že to je servírovanie sľubov a ich plnenie je pravdepodobne aj to, čo pán Šimko nedávno nazval pre neho neprijateľným štýlom Dzurindovej vlády. Kde je podstata predloženého návrhu? Asi väčšina aj tu z prítomných, aj so študentmi, ktorí navštívili aj náš politický klub, sa zhodne na tom, že je to len presúvanie väčšiny zvýšených nákladov spojených so štúdiom, a nie zvýšenie prostriedkov pre vysoké školy. To tu odznelo už dnes aj v predchádzajúcich vystúpenie nie jedenkrát. Jasne tu teda dochádza k presunu týchto prostriedkov na dotácie ubytovacích kapacít do štipendijného fondu. Podľa dôvodovej správy tento návrh bol prerokovaný 20. 8. 2003, kde vláda uložila predložiť rokovaniu úpravu spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Z citovaného, čo som citoval, teda logicky vyplýva, že primárnym cieľom je to, čo vláda uložila, a teda spoplatnenie vysokoškolského štúdia, a nie to, čo sa konštatovalo v úvode programového vyhlásenia vlády, aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania školstva zabezpečiť... a tak ďalej.

Keby vláda predloženým návrhom primárne sledovala zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu každému, mohla by to urobiť cestou zvýšenia verejných investícií do ľudských zdrojov, ako to spravila a robí väčšina členských štátov Európskej únie. Bolo by to v Európskej únii úplne v kontexte s Koncepciou rozvoja školstva. Prečo? Lisabonské závery Európskej rady zdôrazňujú potrebu podstatného ročného nárastu investícií do ľudských zdrojov. Zatiaľ čo severské krajiny, predovšetkým Švédsko, Dánsko, vykazujú vysokú stúpajúcu úroveň investícií do vzdelávania v súvislosti s inými krajinami, Európska komisia vyslovuje opodstatnené obavy, že nedostatok investícií do vzdelania môže ohroziť rovnosť prístupu k vzdelaniu a zabezpečeniu kvalitného vzdelávania a prípravy i v našej krajine. Toto nebezpečenstvo je aktuálnejšie a hrozí skutočne i podľa danej skutočnosti a predchádzajúcich správ Slovenskej republike. V tomto zmysle predložený návrh je v rozpore so všeobecnou politikou Európskej únie a možno i v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Porovnateľné údaje OECD ukazujú podstatný rozdiel medzi severom a stredom Európy. Aj výrazne chudobnejšie baltické krajiny nasledujú pozitívny severný príklad, hoci sa ešte ťažšie vyrovnávajú s transformáciou svojej ekonomiky, ako sa s ňou vyrovnáva Slovenská republika. Ich verejné výdavky na vzdelávanie ako percento hrubého domáceho produktu, uvediem, sú nasledovné. Je to v Estónsku 7,4 %, Litve 6,5 %, Lotyšsku 6,3 %. Pritom na Slovensku je to 4,3 %.

Sústavne sa vláda honosí rastom hrubého domáceho produktu pri výdavkoch na vzdelávanie v Slovensku, a pritom Slovensko je na poslednom mieste z nových členských krajín Európskej únie. Slovensku podľa môjho názoru dokonca hrozí, že sa stane v aplikácii informačných a komunikačných technológií v školstve najzaostalejšou členskou krajinou Európskej únie. Podľa indexu politickej podpory vzdelávania, teda vládnej koncepcie, ktorý vyjadruje pomer verejných výdavkov na školstvo na hlavu ku kúpnej sile a k hrubému domácemu produktu na hlavu v kvalite kúpnej sily, Slovensko bolo v roku 2000 rovnako na poslednom mieste medzi kandidátskymi krajinami. Tento index keby som mal porovnať s inými kandidátskymi krajinami, tak bol podstatne nižší. Uvediem preto konkrétnosť. Je to v Estónsku 27,4 %, Lotyšsku 26,9 %, Maďarsku 20,9 % a na Slovensku 15,1 %. Čo k tomu dodať? Len jednu vec, že je to macošský príklad vlády Slovenskej republiky ako celku k vzdelávaniu a k mladej generácii, o ktorej každý hovorí, že je, a, samozrejme, je to pravda, našou perspektívou.

Tým, čo tvrdia, že treba spoplatniť vysokoškolské štúdium, pretože vo všetkých iných členských krajinách EÚ podiel súkromných výdavkov na vzdelávanie je vyšší, musím povedať, že je to číra nepravda. Podľa zdroja OECD indikátory verejné a súkromné výdavky na vzdelávanie ako percento HDP činili v Holandsku verejné 6,5 % a súkromné 0,1 %, vo Fínsku verejné 5,7 % a súkromné 0,1 % a na Slovensku verejné 4,6 % a súkromné 0,1 %.

Poslanci Komunistickej strany Slovenska pri prerokúvaní návrhu rozpočtu na rok 2004 dôrazne upozorňovali, že vláda síce proklamuje podporu vzdelávania, ale rozpočet hovorí o opaku. To sú fakty, ktoré tu odzneli a ktoré sú natrvalo zaznamenané v archívoch Národnej rady.

Slovenská rektorská konferencia v súvislosti s rozpisom dotácií na vysoké školy v roku 2004 so znepokojením konštatovala, že v ňom nie sú naplnené ciele a zámery vládneho programu, že vysokoškolské vzdelávanie nie je medzi prioritnými cieľmi štátnej politiky vlády Slovenskej republiky. Dokonca vo svojom vyjadrení z februára 2004 otvorene povedala, že nepovažuje kapitolu štátneho rozpočtu pre vysoké školy v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 za dostatočnú v súvislosti s rozvojom slovenského vysokého školstva. Išlo tu najmä o nedostatok prostriedkov na vzdelávanie, prevádzku vysokého školstva, vedu, výskum a rozvoj i sociálny program.

I dnes tu odzneli príspevky o tom v predchádzajúcej časti, ako je zabezpečená literatúra a potrebné veci pre stredné školy. Skutočne je to na zamyslenie, už len v súvislosti s výučbou jazyka anglického, ktorý je nevyhnutný v súčasnom svete a pri súčasnej integrácii na to, aby i naši mladí študenti mohli dôsledne realizovať tie zámery a perspektívy, ktoré majú chuť zabezpečiť. Avšak stav je taký, že na mnohých školách sa z jednej učebnice angličtiny musia učiť aj dvaja-traja, čo je teda nemožné, aby mohli kvalitne zabezpečiť túto výučbu.

Vláda konštatuje, že súčasná štátna dotácia na vysokoškolské vzdelávanie na jedného študenta nepostačuje na poskytovanie kvalitného vzdelávania, pretože nezohľadňuje potreby moderného vysokého školstva z hľadiska prístrojového, informačného a výskumného, a to aj napriek tomu, že došlo k výraznému zvýšeniu v ostatných rokoch prostriedkov pre školstvo. No div sa svete, ak je takéto konštatovanie, tak potom ja konštatujem zase druhú vec. Vláda konečne asi pochopila, prečo tak vehementne a kategoricky sme požadovali navýšenie v štátnom rozpočte prostriedkov pre školstvo, pre kapitolu školstva, aby pán minister mohol zabezpečiť tie úlohy, ktoré by určite rád zabezpečil a ktoré naše školy nevyhnutne potrebujú. Nielen poslanci KSS, ale aj poslanci ostatných opozičných strán na túto skutočnosť dôrazne poukazovali a žiadali navýšenie tohto rozpočtu, avšak dobre viete, aká bola realizácia z môjho pohľadu ľavej strany tejto snemovne pri rešpektovaní názoru ministra financií, že to, čo je potrebné, treba schváliť, bolo asi tým, že sa schválil, aj keď možno v duchu každý cítil, že to školstvo je poddimenzované a že by prostriedkov malo byť viac.

Ako vidieť hlavným dôvodom predloženého návrhu je zaplátať diery v štátnom rozpočte pre budúce obdobie, ktoré hrozia kolapsom vysokým školám. Podľa mňa nie je to nič nové pod slnkom a opakuje sa tu situácia taká, aká bola v predchádzajúcom roku a bude sa opakovať i v budúcnosti. Vtedy situáciu zachraňoval pri rozpočte pán minister financií Mikloš zvyšovaním spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty. Dokonca bol i tu v snemovni tak veľkorysý, že priznal chyby krásy rozpočtu a súčasne ubezpečil, že nič podobné sa nebude opakovať v budúcom roku. Ja predpokladám, že toto jeho vyjadrenie si dobre pamätáte aj vy koaliční poslanci a predsedovia poslaneckých klubov koalície. A pripomeňte mu to pri štátnom rozpočte na rok 2005.

Poslanecký klub KSS na základe diskusie s odborovým zväzom, na základe diskusie so Študentskou radou vysokých škôl žiada ponechať v platnosti súčasný zákon o Študentskom pôžičkovom fonde, zabezpečiť pre fond dostatok finančných prostriedkov a, pochopiteľne, príp. ho i novelizovať. Samy výsledky, ktoré boli prerokované a budú v Národnej rade prerokované, o tom, ako bol využívaný Študentský pôžičkový fond, dokazujú to, že peniaze, s ktorými sa počítalo, že sa vrátia naspäť, sa nevracajú a nemôžu použiť pre ďalšie obdobie. To je fakt, ktorý nekonštatujem ja, ale správa, ktorú predkladá vláda. Predložený návrh študentských pôžičiek a štipendií nekompenzuje rast životných nákladov spôsobených tzv. reformami vlády, ktoré sú vo svojej podstate nástrojmi na určitú pauperizáciu spoločnosti.

Kategoricky odmietame spoplatnenie vysokoškolského štúdia v takej forme, ako bolo predložené. Jeho schválenie a zavedenie do praxe môže spôsobiť vážne finančné problémy predovšetkým študentom a rodinám zo sociálne slabších vrstiev. Ja viem, že aj v tejto oblasti sa snažilo urobiť niektoré opatrenia, a preto poslanecký klub, pokiaľ budú pozmeňujúce návrhy dotýkajúce sa práve tejto oblasti, je ochotný podporiť každý návrh, jedno je to, ktorého poslanca návrh, ktorý príde v situácii tak, aby bola podstatne lepšia, ako je v návrhu. V konečnom dôsledku sa domnievame, že to povedie k zníženiu prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu. Poslanec Madej tu dnes hovoril o tom, koľko študentov podľa určitých výsledkov by odstúpilo zo štúdia na vysokých školách. My po diskusii so Študentskou radou vysokých škôl tvrdíme to isté, pretože je to nielen názor určitého prieskumu, ale je to aj názor samotných študentov. Ale môže to viesť i k odchodu mnohých na zahraničné univerzity. Poviete si, že je to dobré. Aj ja tvrdím, že je to dobré, pokiaľ je tu zabezpečená kvalita. Ale pokiaľ sa odchádza na zahraničnú univerzitu len preto, že chceme odísť do Českej republiky, lebo tam sú iné a výhodnejšie podmienky, tak to nie je dobrá vizitka, pán minister, práve Slovenskej republiky a našej vlády. Mnohí z nich sa potom, samozrejme, rozpakujú, či sa vrátia alebo nevrátia na Slovensko. A tak potom i to, čo chceme, mať vzdelaných vyspelých ľudí, ktorí budú v budúcnosti dávať tak pedagogické vzdelanie, ako i riadiť túto spoločnosť, sa stáva len žiadosťou, a nie možnosťou a realitou. Sčítanie obyvateľstva nám signalizovalo dramatický pokles pôrodnosti.

Vyše 300 000 detí do veku 14 rokov nám chýba a budú nám citeľne chýbať ľudia i v produktívnom veku 20 a 25 rokov, najmä vtedy, ak by sa zhoršovala vzdelanecká štruktúra na trhu práce a zvyšoval sa podiel neúspešných osôb. O materských školách a ďalších zariadeniach i ročníkoch nižších základných škôl už diskusia bola, nebudem to opakovať. Mali by sme si teda uvedomiť, že zadlžení vysokoškolskí absolventi sa nebudú hrnúť do zakladania a vytvárania viacpočetných rodín. O pôžičkách a možnostiach pôžičiek, úrokových sadzbách už tu bolo hovorené dosť. Ja konštatujem jednu vec, že v dôsledku toho sa môže zhoršovať intelektuálna a zdravotná štruktúra spoločnosti a jej genofond. Na Slovensku je neuspokojivo nízky podiel obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním. Silne zaostávame nielen za najlepšími krajinami Európskej únie, ako je napr. Fínsko, ale aj opäť za baltickými krajinami.

Klub poslancov KSS v Národnej rade Slovenskej republiky odmieta teda, pán minister, vami požadovanú podporu zákona, to konštatujem čestne a otvorene, a to z nasledujúcich dôvodov. Jeho schválenie by bolo kamuflovaným podvodom na študentoch a ich rodinách a celým radom veľmi negatívnych a ďalekosiahlych a dlhodobých dôsledkov pre celú slovenskú spoločnosť. Vláda podľa nášho názoru predloženým návrhom nesleduje zlepšenie pôžičkových možností študentov vysokých škôl, ale spoplatnenie vysokoškolského štúdia tak, ako vám to bolo uložené vládou. Robí to teda neférovo a robí to pod rúškom zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. Áno, skonštatovali ste, koľko si môže zobrať študent pôžičku. Je tu otázka ale toho, aký bude úrok, to je jedna vec. Druhá vec je, že ju bude splácať od začiatku. A tá tretia, najpodstatnejšia vec, ktorá je, tá je tá, či ten študent vôbec po skončení vysokoškolského štúdia bude zamestnaný a bude môcť splácať tú pôžičku, či ju nebude musieť nasledujúca vláda potom odpúšťať, pretože nebudeme mať na ňu, aby ju splácal, a či potom nás tá reforma nepovedie niekam inam, ako sme samotne chceli. Už dlhú dobu prebieha proces zhoršovania situácie študentov na vysokých školách. Zavedenie školného a zrušenie dotácie na internáty zintenzívni podľa nášho názoru tento proces a to je ďalší dôvod nesúhlasu. Prehĺbi sociálnu diferenciáciu spoločnosti, ktorá už dnes je dosť povážlivá a hrozivá. Povedie to k ďalšiemu ožobračovaniu a pauperizácii stredných vrstiev. Zavedenie školného by v žiadnom prípade neznamenalo automatické zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, tak ako sa domnievame pri predloženom návrhu zákona. Odborníci a študenti upozorňujú aj na nebezpečenstvo, že zavedenie školného bude deformovať vysokoškolské prostredie. Záujemcovia o vysokoškolské štúdium si budú vyberať študijné odbory nie v súlade s ich prirodzeným záujmom, ale podľa toho, ako hlboko majú do peňaženky. A to už dnes sú životné náklady študentov spojené so štúdiom veľmi vysoké.

Študentská rada vysokých škôl vo svojom stanovisku ešte z februára žiadala ministerstvo školstva, aby sa riešili niektoré záležitosti. Pán minister skonštatoval, že boli vyriešené. My však po včerajšej diskusii sme nadobudli dojem a presvedčenie, že to vyriešenie je na 10 %. A tie uvedené návrhy, ktoré nám Študentská rada vysokých škôl predložila, považujeme za racionálne a plne ich podporujeme a budeme podporovať i pri prípadných pozmeňujúcich návrhoch.

Ak vláda tvrdí, že nie je schopná kvalifikovane riadiť napr. priemysel, to má spoločné niečo aj so štúdiom a, samozrejme, s vyspelosťou našich riadiacich kádrov, mala by sa starať hlavne o úroveň vzdelávania. Jedným z významných zdrojov by podľa nášho názoru mali byť príspevky zahraničných firiem do zvláštneho fondu pre investície do vzdelávania. Doporučujeme vláde, aby sa aj nad touto možnosťou zamyslela. Žiaľ, nie som celkom presvedčený, či táto naša pripomienka bude braná do úvahy. K tomuto návrhu nás inšpirovala Študentská rada vysokých škôl. A my by sme vás prosili, pán minister, keby ste si túto záležitosť vydiskutovali a pri druhom čítaní prišli s konkrétnymi záležitosťami riešenia aj tohto problému. Je najvyšší čas totižto uvedomiť si, že je 21. storočie a je to storočie prechodu od kvantity k novej kvalite vo všetkých oblastiach života. A dynamický rozvoj spoločnosti a celej Európskej únie, o ktorý sa snáď budú všetky štáty usilovať, si vyžaduje i to, aby sme my školstvu, vzdelaniu mladého človeka dali dôležitosť a taký dôraz, ktorý zabezpečí to, že naši mladí ľudia budú môcť kvalitatívne študovať a budú motorom našej ekonomiky v nasledujúcom období.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v závere môjho vystúpenia chcem skonštatovať, resp. tlmočiť žiadosť, aby sme si dôsledne pri hlasovaní premysleli, ako budeme hlasovať, a nielen aby sme si uvedomili to, že to budeme robiť kvôli nášmu slovu, ktoré sme dávali niekedy voličom, ale aby sme si uvedomili, že naše hlasovanie bude aj pre budúcnosť, pre generáciu, ktorá dnes možno ešte sedí v školských laviciach a ktorá príde po nás, až my budeme v dôchodkovom veku, a mala by túto spoločnosť viesť k väčšej prosperite a k väčšiemu pochopeniu i poďakovaniu tej generácii, ktorú vymenila. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz budeme pokračovať v rozprave, za Klub nezávislých poslancov vystúpi pán poslanec Mikolaj.

J. Mikolaj, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, nebudem dlho vyprávať, ale vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, by som sa dotkol štyroch-piatich základných problémov a celkovej filozofie tohto zákona. Ak sa dostane do druhého čítania, čo, dúfam, nebude, tak potom by som sa venoval niektorým ďalším častiam.

Názov zákona, ktorý má v názve študentské pôžičky, ma hneď upútal ako technika a profesora, pretože zďaleka nevystihuje celý obsah samotného zákona a podstatu zákona, pretože v zákone sa hovorí takisto o spoplatnení, takisto o sociálnej výpomoci a aj o vytváraní podmienok pre vstup súkromných či zahraničných univerzít.

Tento zákon je mimoriadne vážnym zásahom do celej spoločnosti, pretože sa dotýka vzdelanosti, dotýka sa života mladých ľudí.

Prvou otázkou je, prečo sa zákon vlastne predkladá. Je historicky overené a pre túto dobu to platí zvlášť, že investície do mladých ľudí, investície do vzdelania a informačných technológií sú tým najrozumnejším, čo každá vláda, každý štát môže urobiť. Štát by mal vytvárať podmienky, aby čo najviac mladých ľudí mohlo študovať, aby títo dosiahli čo najlepšie vzdelanie. Predložený zákon však tým, že uvaľuje na študentov povinnosť platiť, je vo svojej podstate reštrikčný a vytvára bariéru a študentom spôsobí vážne problémy.

Druhou vážnou otázkou je, či je vôbec správne, aby sa zo vzdelania robil obchod. Ak niečo spoplatním, stanovím cenu, tak vytváram trhový produkt. Budeme nútiť mladých ľudí, aby boli v podstate nútení obchodovať so svojou možnosťou získať vzdelanie, budeme ich nútiť, buď aby poprosili rodičov, alebo aby sa od 18 rokov veku začali dlhodobo zadlžovať. Študenti totižto nie sú zamestnaní, nemajú vlastný príjem. Je korektné potom od nich žiadať, aby platili? Nemá vzdelanie väčšiu hodnotu ako je obyčajný obchod?

Treťou vážnou výhradou je to, že zákon nie je koordinovaný so susednými štátmi. Zo Žiliny je bližšie do Krakova ako do Bratislavy. V Poľsku však spoplatnenie nie je, v Čechách sa zavádza, ale myslím, že vláda je proti tomu, v Maďarsku spoplatnenie bolo, ale sa zrušilo. Nebolo by rozumnejšie aspoň v krajinách V-4 sa dohodnúť na spoločných zásadách, aby sa nestalo, že študenti budú odchádzať zo slovenských univerzít nie kvôli kvalite výučby, ale kvôli nákladom na štúdium. Od 1. mája sme v Európskej únii, pokúsme sa to využiť.

Ďalším vážnym problémom tohto zákona je, kam idú peniaze, ktoré od študentov vyberieme. Zo zákona vyplýva, že do rozpočtu vysokých škôl, vyhýbam sa slovu prevádzka, dúfam, že to pôjde iba na rozvoj. No ale nesuplujú títo študenti štát či samotné univerzity? Univerzity dnes majú obrovské možnosti na získanie prostriedkov, či už z fondov alebo grantov Európskej únie, alebo, samozrejme, aj z vlastnej podnikateľskej činnosti. Študenti namiesto dotovania univerzít by mali dotovať, ak už musia platiť, svoje vlastné individuálne vzdelanie, napr. štúdium jazykov.

Ďalším problémom, ktorý vidím pri tomto spoplatnení, sú technické univerzity. Tie kvôli laboratóriám a kvôli technologickému vybaveniu potrebujú väčšie prostriedky na zabezpečenie výučby, tak ako to je, povedzme, dnes, keď je tu koeficient 1,6. Ale ak sa zavedie spoplatnenie, tak, samozrejme, tieto univerzity budú musieť vyberať prostriedky, čím sa dostanú do nevýhody oproti iným, menej lacnejším, atraktívnejším univerzitám.

Pokiaľ ide o súkromné univerzity, dovolím si povedať, že tento návrh, pán minister, je skutočne nekorektný, pretože sa dostal v poslednej chvíli do zákona bez toho, aby bol prerokovaný na konferencii rektorov. Nie je k nemu pripravená žiadna legislatíva, pretože verejné univerzity, ktoré dnes existujú, musia mať také isté možnosti, ako majú súkromné univerzity na to, aby mohli s nimi súťažiť. Verejné univerzity zviazané sú, súkromné nie sú. Ak budeme financovať súkromné univerzity, ktoré sú v podstate obchodnými spoločnosťami, alebo ak ich budú financovať študenti, ale horšie bude, ak sa budú financovať z verejných zdrojov, tak v takom prípade sa financuje samotné podnikanie vrátane zisku.

Ak vás treba pochváliť, tak je to za tú časť, ktorá sa týka sociálnej podpory študentov. Tá je spracovaná podľa môjho názoru dobre. Ale nerozumiem, prečo ju spájate so spoplatnením. Finančné prostriedky zo spoplatnenia idú priamo do rozpočtu univerzít, nie študentom. Takže žiadna rezerva tam nie je. A pokiaľ chcete pomôcť študentom, tak im pomôžte, ale neviažte to na spoplatnenie, lebo všetko, čo vysvetľujete, zdôvodňujete tým, že ak sa zavedie spoplatnenie, tak budú mať študenti väčšiu možnosť študovať. No nie je to tak, to sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia, žiaľ, a to sa mi vôbec neľúbi, peniaze zo spoplatnenia musia ísť do rozpočtu univerzít.

Na záver by som chcel povedať, že tak ťažká a zložitá problematika vzhľadom na to, že nie je koordinovaná a nie sú dotiahnuté toky peňazí a ich alokácia, umiestnenie, je tento zákon, aj keď je ako-tak hrubý, vo svojej podstate povrchný, nedomyslený a nedotiahnutý. Ja som presvedčený, že v súčasnej dobe na Slovensku narobí viacej škody ako osohu. Ďakujem pekne.