B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcela by som oceniť na vystúpení pána poslanca, že sa venoval špeciálnemu školstvu, pretože tu sú úlohy ministerstva školstva rozpracované veľmi podrobne. Je fakt, že ministerstvo školstva, tak ako upozorňoval pán poslanec, si zadalo úlohu na základe správy. A prijalo opatrenie, že bude pracovať systematickejšie v rámci odborno-pedagogickej pomoci tým pedagógom, ktorí pracujú so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Prečo to treba robiť? Jednak preto, že samotné pedagogicko-psychologické poradne hovoria o tom, že pedagógovia často nedokážu rozlíšiť poruchu učenia od osobnostných vlastností žiaka. To je niečo, čo je v metodickej práci učiteľa veľmi nebezpečné, pretože keď zaradím zle žiaka, tak celý jeho vývin sa môže posunúť nežiaducim smerom. Oceňujem teda, že pán poslanec aj ministerstvo školstva si uvedomilo, že toto je téma, ktorej sa treba venovať.

Druhá poznámka. Pán minister, dovoľte len krátko povedať, že medzi úlohami, ktoré naozaj chýbajú, tak ako upozornil pán poslanec, je aj aktualizácia učebných osnov pre špeciálne základné školy, kde síce máme nové učebnice, ale nie sú zosúladené s učebnými osnovami, čo je veľmi netradičný postup.

Na záver tretia pripomienka. Ak učitelia majú učiť dôstojne v triedach, kde je veľké množstvo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, potom treba brať ohľad veľmi prísne a pozorne na to, čo Štátna školská inšpekcia odporúča, aj aby sa v takýchto triedach znížil počet žiakov, aby učitelia vedeli kvalitnejšie pracovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podporila pána Čaploviča bezvýhradne, ale mám dojem, že jeho fundované a zápalisté slová a obhajovanie dôležitosti výchovy padajú na ministerstvo školstva i veľkú časť Národnej rady ako hrach na stenu. Budeme na tejto schôdzi posudzovať plnenie úloh Národného programu boja proti drogám. Budeme posudzovať nový Trestný zákon a znižovanie veku pri trestnej zodpovednosti. Dostali sme viacero listov vychovávateliek materských škôl, školských družín, výchovných pracovníkov detských domovov, základných umeleckých škôl, pracovníkov centier voľného času. Všetci svorne sa sťažujú na nedostatok financií. Skúsme, prosím vás, reálne porovnať, či sú lacnejšie vládne návrhy na riešenie problémov trestnej činnosti, agresívnosti v školách, v rodinách, liečba závislostí ako financovanie mimoškolskej či školskej výchovy. Lenže my sme, zdá sa, nie iba obhajovatelia koaličných zámerov postupného odumierania zdravého národa, ale i slepí a hluchí. Prosím vás, zamyslime sa nad tým, čo nám tu hovoria múdri ľudia, zainteresovaní na tom, aby výchova i vzdelávanie sa stali hlavnými zložkami procesu štátu, zodpovednosti štátu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Ja by som rovnako chcel podporiť pána Čaploviča a zamerať sa hlavne vo svojej faktickej poznámke na problematiku materských škôl. Pochádzam z regiónu, kde je enormný počet hlavne rómskych komunít. A skutočne ja si myslím, že si uvedomuje aj pán minister, aj pracovníci ministerstva školstva, že práve týmto deťom nezmeníme ich budúcnosť, pokiaľ ich nedostaneme do predškolských zariadení, pokiaľ im nevytvoríme podmienky na výchovu, teda možnosť zúčastňovať sa výchovného procesu, nie rok, ale počas tých celých všetkých možných rokov, keď môžu materskú školu navštevovať predtým, než nastúpia do školy základnej.

Ďalej by som chcel povedať, že som sa na svojich výjazdoch v Prešovskom kraji zúčastnil návštevy materských škôlok, kde tri triedy cez zimu starostovia presunuli do triedy jednej, kde doslova v nedôstojných podmienkach sa o tieto deti starali len z toho titulu, lebo nemala obec na to, aby zaplatila vykurovanie materskej škôlky. Toto je cesta, po ktorej sme sa chceli vydať? Ja si myslím, že je skutočne dôležité, aby si aj vláda uvedomila, že v oblasti školstva tie ekonomické faktory nemôžu nikdy dominovať nad spoločenskými potrebami. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, môžete reagovať na faktické poznámky.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Ja v podstate nebudem ani reagovať, ale chcel by som len doplniť tuná názor, ktorý odznel od pani poslankyne Bollovej. Ostatné poznámky faktické vlastne doplnili mňa a podporili tie názory, ktoré tu odzneli aj ktoré sú v správe a ktoré som ja tuná predložil. Ale, samozrejme, keby si pozrel každý aj ministerstvo financií, prepáčte, že som tak vyvedený z ministerstva financií, správu o realizácii Národného programu boja proti drogám v prílohe, kde sa konštatuje v súvislosti s užívateľmi drog, za znepokojivý je označený nárast podielu študentov a žiakov od roku 2000 po predošlom poklese v tomto náraste. A to skutočne hovorí o dačom, že naozaj musíme nejakým spôsobom zainvestovať do tých mimoškolských činností, teda výchovných činností po skončení školy, aby sme nevyháňali deti na ulicu, ale aby sme vytvorili podmienky pre to, aby sa mohli kultúrne, vzdelanostne vyžiť, aby mohli skutočne byť súčasťou v budúcnosti kultúrnej a vzdelanej civilizácie, ale aj našej spoločnosti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pani poslankyňa Dolník.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, prerokúvame správu Štátnej školskej inšpekcie o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, teda v školách materských, základných, základných umeleckých, stredných i špeciálnych, teda v školstve, ktoré tvorí základ celého ďalšieho vzdelávania človeka. Malému školstvu, ako sa donedávna regionálnemu školstvu hovorilo, napriek deklarovanej priorite bola zo strany vlád venovaná len minimálna pozornosť. Hoci každá vláda mala za úlohu a považovala za potrebné vypracovať dlhodobé rozvojové koncepcie, tieto spravidla neboli v danom období vládnutia dokončené a školstvo bez dostatočných finančných zdrojov zostalo stáť na polceste. Potenciál akumulovaný desaťročia v obetavosti učiteľov a školských pracovníkov ťahal rozbehnutý rušeň vzdelávania aj v čase, keď nie sú peniaze na zvýšenie platov, keď neboli peniaze na prevádzku škôl a nie sú peniaze na prevádzku škôl, na energie alebo na likvidáciu hoci suchých záchodov, ktoré ešte existujú v niektorých našich regiónoch. No tento potenciál sa, vážení kolegovia, vyčerpal. Nie je to iba nenaplnením sľubov vlády o zvýšení postavenia učiteľov v spoločnosti, ale najmä zneistením pedagógov nezáujmom riešiť problémy školstva, resp. dnes ich riešiť nesystémovými reformami robenými bez potrebných analýz, vopred neoverených v praxi. Smutné je, že práve realizované reformné kroky prioritne sledujú úspory verejných financií v totálne finančne podvyživenom školstve, čo má za následok ďalšie znižovanie kvality výchovy a vzdelávania. A práve o všeobecnom úpadku v malom školstve hovorí táto predložená správa.

Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že výsledky Štátnej školskej inšpekcie sú alarmujúce. V dôsledku podfinancovania školstva sa v správe poukazuje na negatíva, ktoré by sa však dostatočným zvýšením financií postupne dali odstrániť. Sú to napr. zlé priestorové a materiálne podmienky, nedostatok učebníc, učebných pomôcok, zaostalosť didaktickej techniky. A dnes je situácia stále zlá aj vďaka normatívom robeným podľa odhadu, teda reforme, ktorá sa prejavuje v nedostatku financií na prevádzku škôl, na opravy, na údržbu. Sú tu však dopady a negatíva, ktoré sú nenapraviteľné vo vzťahu k deťom, pretože výchovno-vzdelávací proces prebieha aj vtedy, keď, ako poukazuje Štátna školská inšpekcia, vyučujú nekvalifikovaní pedagógovia, i keď zo strany zriaďovateľov sa neodborne zasahuje do kompetencií patriacich výsadne školám a keď zo strany zriaďovateľov sú snahy porušovať zákon i pri personálnom obsadzovaní škôl a najmä ak inšpekcia poukazuje na chýbajúce metodické usmernenia školám. Týka sa to širokého spektra zásad, ktoré treba dodržiavať pri výchovno-vzdelávacom procese počnúc hoci takou psychohygienou žiakov a končiac trebárs disproporciami v klasifikovaní predmetov.

Aj v zákone o štátnej správe a samospráve v školstve sa v dôvodovej správe hovorí o tom, že úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu musí zostať v rukách štátu. Veď kto zabezpečí len takú maličkosť, ak napr. sa žiak sťahuje z jednej školy do druhej, aby z tej triedy, z ktorej odchádza, to učivo bolo preberané aj v tom ročníku, do ktorého prichádza? Je to skutočne v rukách štátu. A tu sa pri reformách stala zásadná chyba. Štát nemá prostriedky, aby túto kompetenciu dostatočne vykonával. Zbavil sa jej vtedy, keď zrušil odbory školstva na okresných úradoch a metodikov, ktorí vykonávali túto činnosť, prepustil. Od januára sú títo ľudia prepustení, teda existuje tu vákuum. Síce sa idú vytvárať pre základné školy od júla spoločné úradovne pri obciach, ktoré však, obávam sa, už nebudú obsadené kvalifikovanými odborníkmi, do know-how ktorých sa investovali nemalé prostriedky, pretože po prepustení, samozrejme, si našli inú prácu, čo sa však týka metodiky materských škôl, školských jedální, tie nebudú existovať vôbec. To už úroveň predškolského vzdelávania či stravovania nie je pre štát zaujímavá? Túto vážnu chybu je potrebné napraviť, túto kompetenciu úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu nemôže štát nikomu odovzdať. Na našich deťoch sa teda páchajú nedozerné škody, inšpekcia na ne poukazuje, ale nie je to ona, ktorá ich môže zmeniť. Tak ako je to v tejto správe, môže iba konštatovať, že na tej-ktorej škole, ktorú v priemere raz za štyri roky navštívi, sú tieto pozitíva a tieto negatíva a mali by sa odstrániť.

Pán podpredseda vlády a minister financií ubezpečoval nedávno pred pol rokom Národnú radu, že pohľad vlády na školstvo a jeho financovanie sa mení. Nie je to tak, nemení sa, len problémy spojené s prevádzkou škôl sa preložili na samosprávu zrejme s nádejou, že výčitky v dôsledku nefinancovania budú smerovať tam. Lenže toto nie je problém samosprávy, to je problém vlády, ale aj nás, ktorí sme takéto zákony podporili. Nie je možné najmä po vstupe do Európskej únie, podceňovať tento problém a pokojne si hovieť na poslednom mieste vo financovaní školstva a vedy z hrubého domáceho produktu zo všetkých krajín Európskej únie a robiť reformy pre reformy, a nie pre ľudí.

O ďalších problémoch týkajúcich sa školských jedální a ich nedofinancovania, ale aj nedostatočného využitia možností pre deti mať aspoň jedno teplé jedlo denne vďaka nedobrým zákonom a spoločným či školským alebo sociálnym by sa dalo opäť rozprávať. A opäť by tu bolo treba povedať, že hladné deti, mnohé sú už aj pomaly ako bezdomovci, lebo rodičia nemajú na nájomné, čo z toho, že sa to chce riešiť, hoci tak, že sa dostanú do domovov, má na svedomí práve táto nešťastná reforma bez analýz založená na princípe pokusov, ale pokusov so živými bytosťami.

Ďalší problém, materské školy. Nejdem sa im venovať ďalej, pretože pán poslanec o nich dosť hovoril. Ale treba ich skutočne tiež riešiť v súvislosti s ministerstvom sociálnych vecí, pretože ide nám aj o zamestnanosť.

Správa je dobrá a je hodnotná v tom, že nám ukazuje stav, v akom sa regionálne školstvo nachádza. A treba sa za ňu Štátnej školskej inšpekcii poďakovať. Nehovorí však napriek opatreniam, ktoré tu uvádza, ako nedostatky, na ktoré poukazuje, odstrániť. Je to úloha vlády a parlament má na túto biedu upozorniť trebárs aj tak, že prijmeme uznesenie gestorského výboru, kde navrhujeme navŕšiť financie na regionálne školstvo v budúcom rozpočte. A preto vás veľmi pekne prosím, podporte toto uznesenie. Snáď to bude zrozumiteľný apel smerom na vládu, ktorému, dúfajme, porozumie, aj keď nedostatočne, pretože omyly v reformách treba skutočne urýchlene naprávať, aby o chvíľu nebolo neskoro.

Na záver by som veľmi rada ešte upozornila na nie niektoré kompetentné vyhlásenia, a to mi nedá skutočne, aby som to neurobila, pána ministra financií, že vlastne na základe až ďalších reforiem budú financie v školstve, pretože vraj ubúda počet žiakov a musia ubúdať aj počty učiteľov, a preto sa budú musieť rušiť aj školy. Tak mi to pripadá ako v Malom princovi, kde pijan hovorí, že pije preto, že je nešťastný a nešťastný je preto, že pije. Vyzerá to tak, že chceme znížiť počet učiteľov, aby sme mohli znížiť počet žiakov a naopak. Všetky reformy tomu nasvedčujú. Ale treba si uvedomiť, že jeden žiak sa nerovná jednému učiteľovi, že v triede je ten istý učiteľ, či je v triede 17 alebo 35 žiakov.

Pán podpredseda vlády nemá pravdu ani v tom, že kvalifikovaní učitelia by mali odísť. Veď oni odchádzajú kvôli mizernému finančnému ohodnoteniu. Na základných školách spĺňa kvalifikačné predpoklady iba 70,68 % učiteľov. V niektorých okresoch na prvom stupni nie je ani 50-percentná kvalifikovanosť učiteľov, ich kvalifikovanosť je na stredných školách ešte menšia, iba 68,96 %, a na špeciálnych školách iba 46,65 %. A potom sa niet prečo diviť, že sa deje to, o čom hovorila pani Rusnáková. Ešte šťastie, že v školstve pôsobí aspoň 10 % dôchodcov, ktorí sú kvalifikovaní. Pán minister zrejme dá peniaze až vtedy, keď v školstve nebude ani jeden kvalifikovaný učiteľ. Ale potom sa treba spýtať, o čo ide. Ide o národ, ktorý má byť nevzdelaný?

Ja by som ešte do láskavej pozornosti, vážení kolegovia, dala správu, ktorú má ministerstvo školstva na webe, ktorá sa volá "Súčasný stav výchovy a vzdelávania na Slovensku", v zátvorke je napísaná otázka: "Kde sme?" Ale sama si aj na túto otázku odpovedá. Hovorí, že školstvo je v totálnej kríze. A o tom aj svedčí, vážení kolegovia, dnešný štrajk učiteľov základných umeleckých škôl pred Úradom vlády. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Je tu jedna faktická poznámka, pána poslanca Jaduša. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Prosím mikrofón pre pána Jaduša.

J. Jaduš, poslanec: Z celej doterajšej diskusie mi vyplýva jedna vec, že človek, ktorý sedí na tomto mieste predkladateľa, nie je tým pravým človekom, pretože vidíme, že všetci, tak ako tu sedíme, dokonca aj školstvo ako také, jeho odborníci, vedia, čo robiť treba. Bohužiaľ, kameňom úrazu je financovanie tohto rezortu. A, bohužiaľ, pravdepodobne tu nie je ten, ktorý nám je kompetentný odpovedať na otázky, ktoré sa tohto rezortu týkajú. A to je skutočne pán minister financií.

Ja si hlboko vážim pána ministra hlavne kvôli tomu, že sa dokázal postaviť proti východiskám štátneho rozpočtu v tomto rezorte pre budúci rok, ale musím mu vyčítať jednu vec, že podľahol podľa mňa bludným neoliberálnym teóriám, z ktorých vychádzajú potom aj požiadavky na rezort školstva zo strany pána ministra financií. V každom prípade pri takejto reforme akonáhle dôjde k novému zvýšeniu cien, k novému zvýšeniu režijných nákladov, sa celý systém financovania školstva rozsype. Takto sa to jednoducho nedá. Takže ešte raz, chyba asi nie je u pána Fronca, zásadná chyba je v celkovom systéme a v koncepcii financovania rezortu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči.

E. Dolník, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, keďže sme správu o stave úrovne vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike, predpokladám, všetci prečítali, preštudovali, a keď to tak nie je, tak pán kolega Čaplovič nám podrobne znova vysvetlil všetko to, čo v tej správe je, a chcela by som podčiarknuť, ide o správu zo školského roku 2002/2003, dovoľte, aby som bola stručnejšia ako moji predrečníci a aby som vás upozornila iba na niektoré také problémy, na také veci, ktoré, môžem povedať, strpčujú každodenný život učiteľov, kolegov na školách a v školských zariadeniach a ktoré podčiarkujú, zdôrazňujú opodstatnenosť hlavne 2. časti uznesenia, ktoré pochádza z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Chcela by som v úvode konštatovať, že správa je veľmi dobrá, veľmi korektná, je vypracovaná skutočne podrobne, obsahuje iba korektné údaje a, čo je podľa mňa najpodstatnejšie, ponúka aj možné riešenia. A z toho dôvodu aj ja chcem úvodom odporúčať, aby ju Národná rada Slovenskej republiky brala na vedomie, ako je v uznesení navrhnuté.

A teraz niekoľko už spomenutých problémov na ktoré chcem upozorniť.

Pri hodnotení úrovne vyučovacích výsledkov na všetkých typoch škôl a školských zariadení sa pravidelne konštatuje, že chýbajú učebnice, úroveň učebníc je zlá, niektoré sú zastarané a podobne, na základných školách spravidla chýbajú učebnice cudzích jazykov, matematiky, dejepisu, občianskej výchovy, tiež je to všetko uvedené v tejto správe. Navyše by som chcela upozorniť, že skutočne z vlastnej skúsenosti poznám tieto problémy, a dodávam, že okrem týchto všeobecných problémov s učebnicami je úroveň prekladu niektorých učebníc do jazykov iných ako slovenského, poznám hlavne učebnice prekladané do maďarského jazyka, veľmi zlá. Niektoré som ukazovala aj kolegom, takže môžu potvrdiť, že by bolo treba v tomto smere niečo skutočne urobiť. Tento problém treba čo najskôr teda vyriešiť. Veď bez dobrých učebníc ťažko možno očakávať úspešnú prácu na školách. Len jedno číslo poviem, podľa tejto správy chýbalo v tom príslušnom školskom roku, a predpokladám, ani teraz je situácia nie lepšia, až 52 titulov.

Okrem nedostatku s učebnicami, väčšina škôl bojuje aj so zlými materiálnymi podmienkami, ako sa tiež uvádzajú schátrané budovy, nedostatok učebných pomôcok, nevybavenosť žiackych a učiteľských knižníc, nevhodný nábytok a podobne. Tu by som chcela upozorniť na fakt, ktorý ma doslova zarazil. V správe sa uvádza tiež, že po prechode kompetencií na nových zriaďovateľov, myslí sa tu hlavne na obce, možno v snahe racionálnejšieho využívania budov často sa premiestňujú hlavne materské školy z typizovaných budov do hygienicky nevyhovujúcich priestorov. Tu je potrebné skutočne zlepšiť spoluprácu s obecnými zastupiteľstvami.

Správa pri hodnotení materských škôl konštatuje smerovanie vývoja, a tu by som chcela citovať, "znižovanie úrovne odborného a pedagogického riadenia kvôli nekvalifikovaným zásahom zriaďovateľov do kompetencií riaditeliek". Dúfam, že takého smerovanie vývoja materských škôl nemôže byť cieľom samospráv. A tu by som chcela apelovať na samosprávy obecné.

Z podnetov a odporúčaní školám a školským zariadeniam chcem upriamiť vašu pozornosť na tie, ktorými sa opakovane zaoberá už niekoľko rokov aj výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá a tiež aj komisia školstva zastupiteľstva VÚC. Ja teraz môžem hovoriť o Nitrianskom samosprávnom kraji, ale predpokladám, že podobne sa s tým boria aj iné samosprávne kraje, iné vyššie územné celky.

Ide napr. o venovanie pozornosti drogovej prevencii a s tým súvisiace konkrétne úlohy ako napr. zvýšenie účasti koordinátora na monitorovanie stavu protidrogovej výchovy, zapojenie rodičov do protidrogovej výchovy, zriadenie protidrogových poradenských zariadení a podobne. Tu chcem upozorniť, že budeme hovoriť o ďalšom materiáli, ktorý je vypracovaný pánom podpredsedom vlády a, samozrejme, jeho ďalšími pracovníkmi. A môžem konštatovať, že správa o úrovni výchovy a vzdelávania na školách v tomto smere a ten ďalší materiál sú v dokonalom súlade. To znamená, veci, ktoré konštatuje jedna správa, skutočne korešpondujú aj s tou ďalšou správou. Takže ide o veľmi horúcu tému a veľmi aktuálnu tému. Tu je možné naozaj dosiahnuť výsledok len vtedy, keď všetky zložky, a počítam do toho aj školy, budú spolupracovať.

Ďalej ide o zabezpečenie vyučovania telesnej výchovy pre oslabených žiakov. Myslím si, že okrem tejto úlohy by bolo potrebné venovať všeobecne oveľa väčšiu pozornosť telesnej výchove a športu na školách i mimo vyučovacieho času. Veď množstvo oslabených detí svedčí o tom, že žiaci žijú nezdravým spôsobom života, sú málo odolní voči chorobám, čo môžu skutočne dosvedčiť aj lekári, možno aj kolegovia.

Ďalej, školy stále požadujú prítomnosť školského psychológa a logopéda. Táto požiadavka sa objavuje aj v odporúčaniach Štátnej školskej inšpekcie. Na toto tiež bude potrebné, samozrejme, venovať určité množstvo financií.

Znova sa objavuje téma zaškolenia päťročných, šesťročných detí do materských škôl. O tom už podrobne hovoril pán kolega Čaplovič, nebudem to opakovať. Tu by som chcela len konštatovať, že síce názory odborníkov a verejnosti na tento problém sa rozchádzajú, bude treba tejto téme venovať naďalej pozornosť. Ja by som tu uviedla iba svoj názor. Podporujem zvýšenie zaškolenia týchto detí do materských škôl, ale podľa mňa nie je správne rodičov nútiť proti ich vôli, aby ich dali povinne do zariadení predškolskej výchovy.

V súvislosti so zabezpečením primeraných podmienok na prevádzku škôl a školských zariadení, zlepšením ich materiálno-technických podmienok by bolo treba prehodnotiť výšku normatívov. Ministerstvo školstva pracuje na riešení tohto problému, takže nebudem to podrobnejšie rozvádzať, dúfam, že k tomu v budúcom školskom roku dôjde.

Samozrejme, návrhov je oveľa viac, zameraných hlavne na adresu stredných odborných učilíšť, stredných odborných škôl, orgánov štátnej správy v školstve, metodicko-pedagogických centier a, samozrejme, aj ministerstva školstva.

Záverom by som chcela odporúčať, aby sme správu o stave a úrovni vzdelávania a výchovy v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003 prijali, a taktiež dôrazne žiadam, tak ako aj moji predchádzajúci kolegovia, aby sme podporili 2. časť uznesenia, kde, ako navrhujeme, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu o navýšenie kapitoly ministerstva školstva o skoro 3 mld. Sk pre regionálne školstvo. Totiž všetky problémy, na ktoré poukazuje správa, na ktoré sa poukazovalo aj v našich vystúpeniach, je možné riešiť iba navýšením finančných prostriedkov pre zriaďovateľov, tak pre obce, ako aj pre vyššie územné celky.

A úplne na záver jednu drobnú myšlienku pre kolegov. Ja si myslím, že správa vychádza zo zistení Štátnej školskej inšpekcie, takže je objektívna, ale nie je Svätým písmom. Takže môžeme mať niektoré poznatky aj iné, ktoré sa uvádzajú, príp. sa neuvádzajú v tejto správe. Problémom sa stáva vtedy, keď z týchto problémov chceme robiť politickú agendu. Samozrejme, nemyslím tu na konkrétne problémy školstva, ale tie ďalšie myšlienky, ktorými chceme napr. neustále kritizovať vládu, ministerstvo, ako keby robilo všetko zle. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlásia pani poslankyňa Rusnáková, potom pán poslanec Čaplovič. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Predpokladám, že keď budem vystupovať k pani poslankyni Dolníkovej, že aj pán minister školstva bude venovať pozornosť tomu, čo tu hovoríme v parlamente. (Reakcia z pléna.) Prepáčte, pán minister, ale hovoríme k školstvu a k jeho problémom. A ak vás chceme podporovať, tak potom by sme možno očakávali, aby ste nás aj počúvali.

K dvom veciam, ktoré hovorila pani poslankyňa.

Normatívy sú naozaj pre niektoré školy a školské zariadenia nedostatočné. S tým je možné absolútne súhlasiť. A treba povedať, že výbor ten nie dobrý trend zachytil už hneď na začiatku. Ak chceme hovoriť o základných umeleckých školách, tak hovorme ďalej aj o domovoch mládeže, aj o školských kluboch detí a mládeže. Ja nepochybujem, že to, čo povedala pani poslankyňa, je pravda, normatívy bude treba minimálne od budúceho roka zmeniť.

Druhá vec, k materským školám. Správa hovorí o tom, že na Slovensku existujú naďalej materské školy so suchými záchodmi, materské školy, ktoré sú postavené z drevotriesok, materské školy, ktoré majú lokálne vykurovanie. Moja poznámka je tá, že ak treba niečo naozaj urýchlene odstrániť, pán minister, tak to je toto a že možno trošku menej treba investovať do rôznych športových národných centier, ktoré už sú aj tak veľmi dobre vybudované. Toto je rest, ktorého sa treba zbaviť veľmi rýchlo. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič s faktickou poznámkou.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Ja by som zareagoval na moju pani predrečníčku pani poslankyňu Dolník Erzsébet. Chcel by som v podstate trošku zareagovať na to, čo ste vraveli v súvislosti s tými učebnicami, sme sa o tom už bavili. Konkrétne, keďže som členom Ústrednej predmetovej komisie Štátneho pedagogického ústavu pre dejepis, ja vám poviem príklad. Chceli sme, samozrejme, niektoré veci riešiť. Ja vám poviem konkrétny príklad, čo sa stalo. Včera som dostal zápisnicu a pozvánku na ďalšie zasadnutie. V tejto zápisnici Ústrednej predmetovej komisie dejepisu pri Štátnom pedagogickom ústave obrátili sme sa na kompetentné orgány, ministerstvo školstva, aby prehodnotili časovú dotáciu vyučovania dejepisu na stredných školách s tým, že navrhujem zvýšenie časovej dotácie tak, aby sa v štvorročných gymnáziách alebo vo vyšších ročníkoch osemročných gymnázií dejepis vyučoval so zväčšenou časovou dotáciou. Tu sme o tom hovorili, že to je potrebné. A program na najbližšie zasadnutie, ktoré je 24. júna, dostávam, že bod 2 je návrh úpravy učebných osnov z dejepisu pre štvorročné gymnáziá zo šiestich hodín na päťhodinovú časovú dotáciu. Čiže dostávam úplne opačný názor, ktorý sme prijali. A toto je asi problém, že často sa vzájomne nepočúvame a nepočúvajú nás ani z ministerstva zodpovední pracovníci. To nie je len problém pána ministra, aby sme vlastne riešili tento problém kvality učebníc, kvality vzdelávacieho procesu a konkrétne dejín a histórie. A vidíte, že skutky sú celkom iné. Žiaľ, musíme na to, samozrejme, zareagovať, budeme sa držať nášho uznesenia. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Dolník, nech sa páči, s reakciou na faktické poznámky.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som sa chcela len poďakovať dvom kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Môžem s nimi skutočne len súhlasiť.

A úplne na záver len jednu vetu, že skutočne, k tým učebniciam, o ktorých sme hovorili, tiež môžeme konštatovať, že ide väčšinou o záležitosť finančnú, okrem toho, čo ste konštatovali. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som tiež k tejto správe vyjadrila niekoľko myšlienok. Moji predrečníci už spomenuli mnoho dôležitých a, by som povedala, významných postrehov a námetov, ktoré táto správa mnohokrát konštatovala v pozitívach a v negatívach.

Ja by som sa chcela zastaviť na chvíľočku a zamyslieť sa nad tým. Je to správa za 2002/2003 školský rok. A veľmi si vážim, že bola urobená. A myslím si, že je veľmi dôležitá. A štátny inšpektor pán Rosa, kto ho pozná, vie, odviedol roky kus dobrej práce. Takže tá inšpekcia posúva to naše školstvo do takej, by som povedala, tej kvalitatívnej roviny hodnotiacej. A už nejakým spôsobom teda tú časovú škálu sledujeme a vieme vyhodnotiť tie zmeny v procese v školstve, ktoré bežia.

Napriek tomu musím povedať, že trošku mi chýba v tejto správe taká filozofická rovina. Bolo to tu spomínané pani Muškovou. My máme mnohé stratégie vo vzdelávaní. Posledné bolo Milénium, ktoré hovorilo o perspektíve vzdelávania do roku 2010. Tu jednotlivé tie aspekty, ktoré sú hodnotené, nehovoria o takej tej premene tej tradičnej školy na modernú školu. Myslím si, že to je najzákladnejšia vec, ktorá nám chýba všetkým.

Pánovi, môjmu kolegovi, Čaplovičovi rada poviem, že dejepis je dôležitý. Ale to isté si myslia matematici aj fyzici, aj biológovia a tak ďalej, že ich predmet je dôležitý. A každý chce navýšenie hodín.

My asi zle filozoficky trošku ideme na tú reformu v školstve, lebo jedna vec je racionalizácia siete škôl, to je jasné, ekonomická reforma a financovanie školstva, kde sme vedeli nájsť si parkety. A čo je veľmi dôležité, je zhodnocovanie financií. To je jedna dimenzia a veľmi dôležitá, ktorá už beží. Môžeme mať k nej výhrady. Treba postupne si uvedomovať, že, povedzme, tam boli nejaké chyby v nápočte. To sa všetko dá odstrániť, ale táto dimenzia ekonomická beží a je dôležitá. Ale čo nebeží, je tá rovina zmeny obsahovej alebo kurikulárnej inovácie. To už tu bolo aj mojimi predrečníkmi spomínané.

A ja by som chcela povedať jeden návrh, jednu takú myšlienku. V celej tej inovácii kurikulárnej my hovoríme o zmene tých počtov hodín a dôležitosti, ale nehovoríme o zmysluplnosti vzdelávania. Ja si myslím, že v 21. storočí, v ktorom žijeme, dnešné deti potrebujú úplne iné kompetencie a vedomosti, aké potrebovali deti v 19. a 20. storočí. A aj učitelia by mali byť pripravení na nové kompetencie, ktoré sú zmenou práve tých nových výziev kurikulárnych, by som povedala, inovácií. To nie je otázka handlovania sa o počty hodín, to je otázka zmeny prístupu k definovaniu, čo je zmysluplné učenie pre študenta, ktorý má opustiť základnú školu, strednú školu a vysokú školu, aký má byť ten profil absolventa, aby on sám vedel, prečo sa má učiť. Viete, keď počujem o protidrogových investíciách do protidrogovej veci, o kriminalite, o podobných veciach, moja skúsenosť životná mi hovorí, tieto problémy sú preto, že študenti nevidia veľký zmysel učenia sa, nevidia uplatnenie svojich vedomostí, nevidia to, že keď skončí štúdium, je človek, ktorý sa vie postaviť a riešiť problémy, ktoré prax pred neho dáva. My ich učíme stále na úrovni všeobecných encyklopedických vedomostí.

Preto sa chcem, pán minister, spýtať v rámci tejto správy, čo robí Kurikulárna rada zmenou filozofie vzdelávania, nie počtu hodín, nie toho, koľko má byť ktorých predmetov a tak ďalej zastúpených v rámci, pri ktorých si viac hodín presadia spolky, by som povedala, matematické alebo prírodovedné alebo humanitné, aká je tá zmena filozofie, to znamená, ako by sme si vedeli predstaviť zmysluplnosť obsahu vzdelávania, aby ten študent vedel, prečo je tam, načo sa učí a čo z toho bude mať. To, si myslím, sú dôležité otázky, ktoré hovoria o tej kurikulárnej inovácii.

Spomínala som materiálno-technickú vybavenosť škôl. Ja som si z tej správy pozrela práve tú časť, čo sa týka informačných technológií tiež. Viete, ja nie som proti tabuliam, ja si myslím, že tabule zostanú v škole, ale som proti tým všelijakým technickým zariadeniam, ktoré sa už dneska nepoužívajú. A ani nemá zmysel investovať do výroby vecí, ako sú filmy, videofilmy, rôzne tie diskety všelijaké a tak ďalej, čo boli. Dneska sú hlavne počítače, multimediálne počítače, dneska sú videodataprojektory, dneska máte techniku, ktorá naozaj pomáha učiteľovi aj študentovi ako nástroj na skvalitnenie procesu vzdelávania, nie nahradenie učiteľa. A v tejto správe je to uvedené, že negatívne ešte zatiaľ sme s počtami žiakov na jeden počítač, s pripravenosťou učiteľov na prácu s informačnými technológiami. A trošku ťažko to nesiem a chcem sa spýtať naozaj, či nie je iné riešenie, že chceme viazať prostriedky, ktoré sú na tento rok školský žiakom dávané práve na Infovek, ktoré sme získali tu v Národnej rade, práve do oblasti, že chceme ich prestravovať po tri koruny, ale tú technickú základňu nevieme dotiahnuť. A práve v tej príprave ľudských zdrojov, my počítače dáme, teraz je situácia, že na školy do konca roka príde 22 000 počítačov, ale to príde železo. A čo obsah, model digitálny a čo príprava učiteľov na používanie týchto informačných technológií? A to sú tie financie, ktoré by som nerada videla viazať, aj keď viem, že deti potrebujú obedovať. Ale myslím si, že musíme mať iný model, ako paušálne dať každému decku na to a viazať práve tie prostriedky z týchto informačných technológií. To je ďalšia vec, ktorá, si myslím, je na materiálno-technickej úrovni. Treba sa zamýšľať nad tým, čo sú nové výzvy pre vybavenie to materiálno-technické tých škôl. Ani učebnice nezaniknú. A som o tom presvedčená, že treba učebnice, ale k nim si viem kľudne predstaviť aj nové digitálne niektoré cédečká a podobné veci, kde ožije tá učebnica, takto to funguje aj na Západe, že sú živé knihy, sú klasické knihy a k nim živé knihy, teda prehodnotiť aj ten pohľad na to materiálno-technické vybavenie z hľadiska tej perspektívy. Toto, čo tuná je, je katastrofa v tej správe, áno. Je veľmi zlý stav ten technický. Myslím si, že keď ideme investovať, investujme už do toho, čo donesie skutočne prospech a v záujme tých žiakov zase im donesie zmysluplné učenie, zdôrazňujem to opäť, zmysluplné učenie.

Príprava ľudských zdrojov, som si to dala ako štvrtý pilier v rámci hodnotenia tejto správy, profil absolventa, profil učiteľa. Myslím si, že aj táto správa ukazuje na to, že zaostávame práve v tej príprave učiteľov na nové kompetencie, v presnom definovaní naozaj aké majú mať zručnosti a vedomosti žiaci po absolvovaní jednotlivých predmetov na jednotlivých stupňoch vzdelávania. Konštatuje dosť, by som povedala, ten encyklopedický spôsob vzdelávania aj metód vyučovania. Preto veľmi by som apelovala na to, že v rámci tejto správy je to poučná správa z toho, že veľmi dôležitá je tá Kurikulárna rada a takisto Štátny pedagogický ústav, ktorý zodpovedá za zmenu obsahu a za prípravu vysokej školy, ktorá pripravuje budúcich učiteľov, by mali mať veľmi dôležitú úlohu v zmene prípravy profilu budúceho učiteľa, ktorý príde na školu. Jedine tak, zmenením profilu učiteľa, ktorý bude schopný pripraviť tých žiakov na to, čo potrebujú do života, na ďalšie stupne vzdelávania, potom do praxe možno potom hovoriť o zmene tradičnej školy na modernú školu. Ja vám môžem povedať, že v rámci toho, čo robíme, pán minister určite to dobre vie, máme tak vzácnych učiteľov, tak vynikajúcich učiteľov, ktorí už dneska robia inovačné veci. Ale vysoké školy ich pripravujú tradičným spôsobom. To znamená, to je ten paradox, mnohokrát príde učiteľ do praxe, on potom ide sa znovu vzdelávať a potom je inovačným učiteľom. Ale čo tých 5 rokov na tej vysokej škole robil? Čo mu tá škola dala, že on musí sa rekvalifikovať a potom začať sa znovu vzdelávať, aby bol inovačným učiteľom? To znamená, to sú obrovské výzvy, ktoré v tejto správe sú jednoznačne definované, že v tomto zaostávame.

No a v čom zaostávame? Ja si myslím, a to súvisí s tou prípravou ľudských zdrojov, chýba systém kariérneho rastu. Hovoríme o tom už dosť dlho, na ministerstve sú prípravy, ako si myslím, dva roky, mám pocit, neviem to presne, na kariérny postup. Aj ten učiteľ musí byť nejakým spôsobom motivovaný nielen finančne. Ja si myslím, že mnohí učitelia práve potrebujú takú kombináciu jednak na sebe robiť, vedieť, prečo chcú sa vzdelávať a potom mať naozaj aj tú motiváciu finančnú. Ten kariérny postup je veľmi dôležitá zložka v každom z nás, lebo napr. aj teraz z tých inovačných učiteľov majú mnohí certifikáty, ktoré získajú na mnohých školeniach, ale žiadnu váhu nemajú. Na Západe máte bežné v mnohých školách európskych, a myslím, že keď sme v tej Európe, mali by sme prijať tieto veci, že každý ten certifikát je v súvislosti s nejakým kariérnym postupom a ten učiteľ, keď príde v septembri do školy a uvedie tomu vedúcemu alebo riaditeľovi alebo rade školy, že v lete získal dva certifikáty, za to má toľko a toľko kreditov, automaticky stúpa do inej aj finančnej hladiny a tak ďalej. To sú veci, v ktorých, si myslím, zaostávame. A to je otázka aj tej kvality vzdelávania. Ak učiteľa ja v dobrom slova zmysle motivujem a prinútim vzdelávať sa a má za to on naozaj aj finančnú bonitu, ale aj to morálne ohodnotenie, ale naozaj ten pocit z toho, že ten kariérny postup má mať jasne definovaný, donesie to, som hlboko presvedčená, aj tú kvalitu zmeny práce toho učiteľa v tej škole. A potom môžeme vyžadovať aj zmenu kvality naozaj dopadu na tú prípravu toho absolventa v tejto škole.

Takže to sú moje také návrhy a názory a chcem tiež veľmi pekne poprosiť a podporiť plénum, aby podporilo uznesenie, ktoré je v správe, kde sme skutočne to dobre navrhli. A myslím si, že tá iniciatíva bola. Toto nie je politické, by som povedala, tu nemáme problém, naozaj si veľmi vážim, že vo výbore bola jednotná v tomto zhoda, pán minister bol tam prítomný a videl, že to nie je vec koalície a opozície, to je vec všetkých, že cítime to a vieme o tom.

Len by som chcela povedať na záver, nedeklarujme už toľkokrát, ale povedzme raz a navždy, teraz v rozpočte, ktorý príde, že prioritou je vzdelávanie. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia poslankyne Gabániová a Podracká. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

D. Gabániová, poslankyňa: Ak dovolíte, tak ja by som k celej problematike a k podpore tu vypovedaných slov pani poslankyne Brestenskej chcela povedať pár poznatkov z praxe a z kontaktu s riaditeľmi škôl. Riaditelia škôl majú práve na technické vybavenie a motivovanie učiteľov normatívy žiakov, ktoré majú teda umožňovať realizáciu ich originálnych kompetencií. Lenže prax je taká, že originálne kompetencie musia kompenzovať povinnosti obce v realizácii ich prenesených kompetencií, pretože obce nie sú schopné z časti normatívov, ktoré im pripadajú, finančne pomôcť, a teda financovať platy zamestnancov školských jedální, platy zamestnancov školských klubov, to už ani nehovorím o príšernom stave budov ako takých. Treba spomenúť aj to, že v mnohých miestach ešte nie sú podpísané ani delimitačné protokoly a nejako celá problematika o tom utíchla. Preto potom dochádza k tomu, že často práve metodika, práve didaktická technika a práve motivácia finančná učiteľov teda zlyháva. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.