V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej, za klub strany Smer vystúpi pán poslanec Čaplovič. (Ruch v sále.) Pán poslanec, ja vás poprosím, ujmite sa slova a venujte pozornosť celej snemovni, nielen jednému poslancovi, ktorý vás chce rozrušiť pred rokovaním.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda parlamentu, ctené dámy, vážení páni, vážený pán minister, nebudem hovoriť o všetkom, o tom istom, budem hovoriť o svojich pohľadoch a o svojich konkrétnych návrhoch, ako si predstavujem perspektívne spoplatnenie školstva. Samozrejme, ja keď idem do diskusie, tak predkladám isté alternatívy a vidím istú filozofiu, trošku iný pohľad, ako by sme v podstate mali skvalitniť naše školstvo, ako je to, povedzme, z dielne ministerstva financií a ministerstva práce a sociálnych vecí za asistencie ministerstva školstva, pokiaľ ide o tento návrh zákona.

Na začiatku môjho vystúpenia v rámci rozpravy k návrhu zákona mi dovoľte povedať štyri väčšie poznámky.

Zákony prijímané a schvaľované vládou v parlamente majú svoju nespochybniteľnú legalitu, ja to tu vždy opakujem niekoľkokrát. A stále, samozrejme, sa pod to som schopný podpísať, žiaľ, mnohé nemajú legitimitu, pretože sa s nimi nestotožnil občan, resp. tie komunity, pre ktoré sú zákony pripravované či určené. Je to ďalší dôkaz o tom, že štát neplní svoju základnú funkciu, ktorá sa prostredníctvom zákona má prejaviť v kvalitnom živote občanov. O tých veciach som hovoril trošku podrobnejšie v predchádzajúcich vystúpeniach, nebudem sa špeciálne tejto problematiky dotýkať, bude to publikované v jednom vedeckom časopise.

Po ďalšie, poznámka druhá. Súčasná sociálna situácia občanov Slovenskej republiky, spoločenské napätie v našom štáte sú dôsledkom tzv. reformy, ktorú nekvalitne naordinovala a načasovala táto vláda, pričom jej reformy majú v prevažnej miere zaplatiť prostredníctvom svojich zdrojov predovšetkým občania. Hovoril som o tom, spomínal som tento problém. Tiež sa tomu nebudem špeciálne venovať.

Poznámka tretia. Tento ďalší experiment vlády, tentoraz so zavedením školného alebo čiastočného spoplatnenia novou metódou prideľovania a splácania pôžičiek, vytvárania zdroja pre poskytovanie sociálnych a prospechových štipendií, metódou presýpacích hodín v štátnom rozpočte sa realizuje práve v roku najťažších dopadov vládou koordinovanej reformy. Ja stále predstavujem názor, že nie je možné v jednom roku, resp. v prvých dvoch rokoch všetko spáliť a schváliť a urobiť, pretože občan to musí predovšetkým zaplatiť. A myslím si, že keby sme tu mali, opozícia a koalícia, nejaký konsenzus a hľadali by sme trošku dlhodobú stratégiu, tak mnohé reformné kroky sa nemuseli robiť tak narýchlo a nemusela sa hľadať teda v podstate etapovitosť týchto krokov, aby skutočne občania predovšetkým nemuseli toto platiť prostredníctvom svojich stále vysávaných, vysychajúcich peňaženiek. Ak by sme mali alebo ak by mala vláda skutočnú prioritu v oblasti vzdelanosti, tak ako to verbálne prezentuje, tak by sa k tomuto kroku práve v tejto chvíli existujúceho sociálneho nečasu nepristúpilo. Skutočnú reformu majúcu citlivo na zreteli jej sociálne dopady na občanov nie je možné robiť na všetkých frontoch v akomsi súťažení ministerstiev v jednej vládnej štvorročnici, iba ak je pre vás, pán minister, pre vás osobne ani tak nie, ale pre vládu občan naďalej nezaujímavou figúrkou, aj v tomto experimente. Nechcete si stále uvedomiť, že tento krok, tento zámer robíme v roku, keď štát prestal hradiť stredoškolským a vysokoškolským študentom od 16 rokov veku odvody do Sociálnej poisťovne, konkrétne v prospech dôchodkového a nemocenského poistenia. Považujem za veľkú chybu, že zvyšovanie nákladov priamymi platbami študentov za vysokoškolské štúdium prostredníctvom tohto návrhu zákona sa koná v roku, keď vďaka jednotnej DPH na všetky tovary a služby ďalšie deregulácie energií, tepla, vodného a stočného vzrastajú, a tým budú naďalej vzrastať ceny internátov, stravovania, cestovného, a to už nehovorím o učebniciach a učebných pomôckach a tak ďalej a tak ďalej. Do dôsledkov vlastne v praxi sa napĺňa téza tejto vlády, kto má peniaze, bude mať vzdelanie, kto má peniaze, kúpi si dokonca aj vysokoškolský diplom a titul.

Poznámka štvrtá. Rozprave k návrhu predkladaného zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov predchádzali vyjadrenia koaličných poslancov, že vystúpenia budú opäť len veľmi populistické. Rád by som dal váženému parlamentu, vláde a hosťom tejto schôdze na známosť, že vystúpenia za politickú stranu Smer vychádzajú z politického a volebného programu, vypracovaného a schváleného materiálu na poslednom decembrovom sneme minulý rok v Piešťanoch, konkrétne, schválenej ekonomickej a sociálnej alternatívy politickej strany Smer. Nič nepridávame, len zotrvávame. A to je, myslím, legitímne a legálne a, myslím, do demokratickej spoločnosti, keď súťažíme o myšlienky, o pohľady, za správne, na doterajších stanoviskách k čiastočnému spoplatneniu slovenského vysokého školstva. Je teda zrejmé, že ak by takýto návrh zákona bol schválený v Národnej rade, tak by bol po voľbách a po vstupe Smeru príp. do vlády zrušený, resp. novelizovaný, možnože takým istým spôsobom, ako uvažujú socialisti v Rakúsku, keď príde k voľbám a majú to vo svojom programe, v prípade, že vytvoria fúziu s Rakúskou ľudovou stranou, že budú uvažovať o zrušení spoplatnenia školstva v Rakúsku. Samozrejme, ponechala by sa v duchu našej koncepcie len zodpovedajúca výška školného perspektívne a poplatkov za externé vysokoškolské štúdium, kde sa nemienime s týmto veľmi trápiť. A náš návrh v podstate zostáva v tom, ako sme to predložili aj pri novele vysokoškolského zákona č. 131/2003 Z. z. v minulom roku.

Predovšetkým hovoríme preto o tom čiastočnom spoplatnení externého vysokoškolského štúdia, lebo sa predovšetkým realizuje mimo rozsahu úväzkov vysokoškolských pedagógov počas sústredení, najmä v dňoch pracovného voľna. A bolo by ideálne, keby tie peniaze išli konkrétnej katedre, konkrétnej fakulte, konkrétnej vysokej škole. Aj na tomto príklade je zrejmé, že neexistuje v obsahu tohto návrhu zákona politický alebo spoločenský konsenzus, o ktorom som už hovoril v mojej prvej poznámke. Teda naše stanoviská sa opierajú o naše hodnoty, náš program a nami pomenované štyri priority, kde patrí výrazná podpora vzdelanosti, vede a výskumu a informačným technológiám. Takto sme vystupovali, ctené dámy, vážení páni, v rozpravách k návrhom štátnych rozpočtov na roky 2003 a 2004, ktoré sme považovali a považujeme vo vzťahu k školstvu, vede, kultúre a informačným technológiám za poddimenzované a po vstupe do Európskej únie za absolútne neadekvátne v ich porovnaní s terajšími a novými členskými štátmi tohto súštátia budúcej Únie, európskych národov a štátov. Napokon, v našom politickom a volebnom programe jasne deklarujeme podporu vzdelanosti v tom najširšom slova zmysle ako jednu z najvýhodnejších investícií štátu a odmietame spoplatnenie denného štúdia na vysokých školách. Myslíme si, že segment tvorby štátneho rozpočtu sa dá ďaleko inak prerozdeliť a dá sa výraznejšie zainvestovať práve do vzdelania, možnože na úkor iných komodít, ktoré sú často vo financovaní predimenzované.

Ctené dámy, vážení pán, zavedením tzv. pôžičkového školného platením spomínaných odvodov a tak ďalej sa výrazne zhoršuje sociálna situácia študentov, napriek tomu, že práve podpora vzdelanosti je najlepšia kapitalizovaná investícia štátu, napriek tomu, že sa spomínajú sociálne štipendiá, ale len pre zhruba v tom 30-percentnom počte študentov v stanovených výškach, i keď sa v minulosti a v tej diskusii už k predchádzajúcemu návrhu hovorilo, že sa môže dosiahnuť až tých 50 %, teda zasiahlo by to predovšetkým už aj strednú vrstvu, ktorá bude týmto spoplatnením značne postihnutá. Tento prístup vlády v podstate núti študentov viac a viac pracovať a menej študovať. Uvedené kroky sú prejavom antisociálnej politiky. Dôkazom toho je, že súčasná vláda len slovne deklaruje podporu vzdelanosti a hazarduje s budúcnosťou štátu. Podpisuje sa pod stále väčší únik mozgov do zahraničia, a to nielen po skončení, ale už aj pred nástupom a počas priebehu vysokoškolského štúdia. Je zrejmé, že väčšina našich študentov sa domov nevráti, keďže budú mať lepšie podmienky v zamestnanosti vysokokvalifikovaných ľudí v štátoch Európskej únie, ktoré my, žiaľ, nevieme pre vysokokvalifikovaných ľudí u nás na Slovensku zabezpečiť, pokiaľ budeme budovať spoločnosť založenú na karosárskych podnikoch a opravách. Som presvedčený o tom, že v takýchto prípadoch ani obmedzenia na trhu práce v terajších štátoch Únie nebudú doslova rigidné, ale naopak, ústretové. Kto by vlastne nemal záujem o vysokokvalifikovanú, vzdelanú, múdru a predovšetkým flexibilnú pracovnú silu? Z 25 štátov Európskej únie nateraz už len Slovensko, ako to dokazujú aj kroky tejto vlády.

Prepáčte mi, považujem za veľmi boľavé oprašovanie starej karty napr. ministrom školstva a ministrom financií, ktorí si dovolia tvrdiť nasledovné: "Prečo majú na vysokoškolské vzdelávanie prispievať prostredníctvom štátneho rozpočtu tí daňoví poplatníci, ktorých deti neštudujú?" (Je to presne taká otázka ako pred rokom 1989, že prečo majú robotníci doplácať na nebezpečnú inteligenciu.) Vážení páni ministri, práve preto, že vzdelaná vysokokvalifikovaná pracovná sila priláka strategický, vedomostný, vysokosofistikovaný kapitál, tým pomôže zvyšovaniu zamestnanosti, ekonomickému rastu štátu ďaleko viacej ako často prechodné investície, ktoré k nám prichádzajú zo zahraničia, lepšiemu saturovaniu sociálnych potrieb pre všetkých občanov tejto spoločnosti. Teda je to otázka vzdelaného človeka, pridanej hodnoty, ktorú tento človek donesie a bude mať na tomto území, keď sa aj vráti zo zahraničia, ďaleko viacej pritiahne vysokokvalifikovaný kapitál. A sú už dneska štúdie nielen v Európskej únii, ale aj u nás doma, ktoré hovoria, že teraz už nejde často vysokokvalifikovaná sila za kapitálom do zahraničia, ale naopak, vysokokvalifikovaný strategický kapitál ide za vysokokvalifikovanou sofistikovanou silou, vysokoškolsky vzdelanou. Čiže je tu jeden argument a veľmi dôležitý, že nebude na to doplácať ani ten, kto nedá svoje deti študovať alebo ktorý neštuduje, ale naopak to prinesie aj jemu v rozmedzí, samozrejme, nie 2, 3, 4 rokov, ale v priebehu 10 rokov isté finančné zdroje, ktoré zlepšia aj jeho sociálnu situáciu. (Potlesk.) Týmito prístupmi sa doslovne v tichosti a v skrytosti likvidujú podmienky pre uplatňovanie rovnosti príležitostí pre každého študenta, ktorý má vedomostné predpoklady a záujem o získanie vysokoškolského diplomu. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu takto prehlbuje rozdiely medzi bohatými a chudobnými, predovšetkým likviduje strednú vrstvu spoločnosti potrebnú pre stabilitu budúceho demokratického vývoja nášho štátu. Práve táto zmena, a to mi pán minister nemôže vyvrátiť, najviac zasiahne strednú vrstvu, z ktorej pochádza veľká časť študentov, ktorí študujú na našich verejných vysokých školách.

Podozrivé je navrhované nakladanie s existujúcim a funkčným Študentským pôžičkovým fondom. Za navrhovaným zrušením tohto kvalitne a efektívne fungujúceho neštátneho, podčiarkujem, neštátneho fondu a jeho doslovným "zoštátnením" a začlenením pod Ministerstvo školstva Slovenskej republiky s terajším majetkom okolo 1 mld. korún a ročnou už existujúcou 100-miliónovou vratkou zrejme stoja isté záujmové skupiny. Neviním vás z toho, pán minister, akože ináč, sú predovšetkým blízke ministrovi financií, i keď efekt nebude príliš veľký, tak ako je pri navrhovanej reforme zdravotníctva, kde ten efekt bude ďaleko, ďaleko vyšší. Výber správcovskej spoločnosti či budúcich spoločností uskutoční rezort školstva a financií. Až pod tlakom sa v návrhu zákona objavila dozorná rada, ktorá pôvodne tam nebola. Tento návrh v podstate nebol z dielne ministerstva školstva, ale bol z dielne ministerstva financií, čo sa týka tohto Študentského pôžičkového fondu, a ministerstva práce a sociálnych vecí, predovšetkým pod gesciou spomínaného pána ministra financií a štátneho tajomníka pána Beblavého. Čiže nemala v podstate táto dozorná rada ani fungovať. Peniaze do nového štátneho fondu a príp. do blízkej vybranej správcovskej spoločnosti bude štedro sypať minister financií, takto si budú ľudia žiť z úrokov a zo správcovských poplatkov. Kým terajší Študentský pôžičkový fond úročil pôžičku, samozrejme, je to pohľad názoru, až po skončení štúdia, a to vo výške 3 %, teraz je navrhované úročenie už počas štúdia, a to prostredníctvom pevnej alebo pohyblivej úrokovej sadzby, tam sú dve možnosti, vo výške okolo 4,7 % až 5,7 %. Dôsledok sú vyššie úroky, väčšie zadlženie, vyššie splátky pre študentov. Kým na ministerstve zdravotníctva kraľuje združením M. E. S. A. 10 vymyslený a posvätený fond Veriteľ, na ministerstve školstva to bude fond, ktorý znesie priliehavé pomenovanie: úžerník. Študent mu bude splácať vyššie úroky ako doteraz "pridanou hodnotou" za 5 rokov počas štúdia a zrejme aj poplatky za vedenie účtu. Tomu sa povie zderstvo.

Navrhovaná nová podoba zoštátneného Študentského pôžičkového fondu sleduje najmä zámer dostať sa k zdrojom ziskov pre navrhované alebo tie, ktoré budú schvaľované, správcovské spoločnosti, ktoré sa dokonca môžu meniť rok čo rok. Stráca sa v nej aspekt transparentného nástroja pre podporu dostupnosti štúdia. Popritom je viac ako divné, že v slobodnej spoločnosti študent nebude rozhodovať o tom, ako použije tieto peniaze z pôžičky, či to bude kniha alebo knihy, či to bude internát, či to bude školné a podobne. Teda mu niekto nadiktuje, teda štát, vlastné peniaze, ktoré má splácať prostredníctvom tohto fondu a kam ich má presne dať. Tie musia byť výhradne použité len na školné, a to v nasledovnom reťazci. Verejná vysoká škola, univerzita spíše žiadateľov o pôžičky a takto ich začlení na nový tzv. Študentský pôžičkový fond pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky. A ten peniaze opäť len presunie danej škole vo výške určeného ročného školného na jednotlivé študijné odbory či programy fakúlt. Myslím si, že to je skvelé divadielko, ktoré si spolu so sociálnymi a prospechovými štipendiami vyžiada na vysokých školách zvýšenie administratívy, a to na úkor prebyrokratizovaného, nesystémového opatrenia vlády Slovenskej republiky. Upozorňujem, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky doteraz nebolo schopné spracovať, a to znovu opakujem, pán minister, vy ste mi neodpovedali v predchádzajúcom mojom vystúpení na to, ani register študentov Slovenskej republiky, čo vyplýva zo schváleného zákona pred dvoma rokmi o vysokých školách z roku 2002. Záver z týchto navrhovaných opatrení je jeden. Študent plať, lebo inak študovať nebudeš! Je tu, samozrejme, istá výnimka, ktorú spomínal pán spravodajca, pán prof. Devínsky, ale, samozrejme, musíme o týchto veciach diskutovať. Nie som si stopercentne istý, že to bude môcť byť až tak, ako to vy hovoríte.

Je pravda, že predkladaným návrhom sa sociálne štipendiá zvýšia, aj čo do počtu udelených pre študentov, t. j. v rozsahu uvažovaných 30 %, ale je tiež pravda, že výška sociálnych štipendií nebude z veľkej časti pokrývať doterajšie a zvýšené náklady. Ja už hovorím o zvýšených nákladoch po 1. septembri tohto roku na vysokoškolské štúdium, najmä ak budeme uvažovať o ohlasovanom výraznom zvýšení cien internátov. Ja som sa včera s rektormi rozprával, tam ide až o 100-percentné zvýšenie cien internátov, stravy a ďalších výdavkov v oblasti vzdelávania po 1. septembri tohto roku. Málo sa hovorí o tom, že podobne ako po dopadoch daňovej reformy bude týmito antisociálnymi krokmi vlády postihnutá predovšetkým, a znovu to opakujem, stredná vrstva spoločnosti, prevažnej väčšiny rodín vysokoškolských študentov. Ak z prostredia chudobných, chudobnejších rodín, tu ste narátali, že to bude do tých 30 % študentov, pri bohatých hovoríme o tých 10 % študentov, tak zostáva okolo 60 % študentov, ktorí budú môcť použiť len pôžičku, a to len veľmi striktne, na zaplatenie výšky školného. Popritom sa veľmi zvýši cena za jedno lôžko na vysokoškolských internátoch, pretože doterajšia štátna dotácia vo výške 500 mil. Sk sa presunie k terajším 200 mil. Sk na sociálne štipendiá. Za lôžko na internátoch sa bude podľa miest mesačne platiť až do výšky, včera som sa dozvedel o horibilných sumách, okolo 2 200 až 2 500 korún. Samozrejme závisí to od mesta, konkrétneho internátu a tak ďalej. Ale skutočne to ubytovanie, vážení, nebude zodpovedať štandardu ani priemernému štandardu, za ktorý má tento študent platiť.

Väčšina internátov Slovenskej republiky je vo veľmi katastrofálnom stave. Vážený pán minister školstva, viem, že ste sa boli pozrieť na internátoch. Poznáte problém, povedzme, Horského parku. Poznáte problém sčasti iste, nehovorím o tej zmene tých garsónok, ktoré sa tam vybudovali pre tie rodiny, Mlynskej doliny a už nehovorím o Mladej garde. Prenocovali by ste na internáte podobne ako váš kolega pán minister spravodlivosti Daniel Lipšic vo väzenskej cele a mohli by ste ako on konštatovať, že je to štandardné bývanie? Sám by ste zistili, že vo väčšine prípadov bývanie na internátoch je v priemere horšie ako vo väzniciach a popri tom má študent platiť také nehorázne sumy. Výdavky na jedného väzňa v Slovenskej republike zo strany štátu sú okolo 250 000 korún ročne. Sú také aj na jedného študenta alebo je to len jedna pätina či, ako sa o tom hovorí, okolo 70 000 korún? Práve preto nemôže postačovať súčasná štátna dotácia na vysokoškolské vzdelávanie jedného študenta z hľadiska prístrojového, informačného a výskumného, tak ako sa konštatuje v dôvodovej správe v súvislosti s potrebou zvýšenia kapacity verejných vysokých škôl. Pre túto spoločnosť je dôležitejší tým nápočtom, i keď to nechcem definitívne zrovnávať, ale, vážení, takto to cítim, väzeň, ktorý dostáva 250 000 korún ročne, ako študent, ktorého náklady sú okolo 70 000 korún ročne, ak to máme hodnotiť predovšetkým výdavkami štátu. To je odraz zakladanej budúcnosti Slovenskej republiky. Toto má byť tá deklarovaná podpora vzdelanosti, vede, výskumu a informačným technológiám? Ja si myslím, že je to istá facka mladej generácii, je to facka budúcnosti nášho štátu a predovšetkým v súvislosti so spoplatnením doktorandského štúdia je to výsmech vede, výskumu a vzdelanosti všeobecne.

Reforma vysokých škôl si vyžaduje iné prvé kroky, predovšetkým v oblasti zmien obsahu vzdelávania, nových študijných programov a odborov, konkrétne kurikulárnu prestavbu vzdelávania, ktorá bude viac prepojená na vedu a výskum, na transformáciu verejných vysokých škôl, na vedecké univerzity a učiace univerzity alebo vysoké školy. Toto musíme najprv zabezpečiť, keď už to chceme spoplatniť, aby ten študent mal za čo platiť alebo čiastkovo platiť, aby platil za kvalitu. Oveľa väčšia pozornosť by mala byť venovaná bakalárskemu štúdiu, ktoré je žiaduce podporiť bezplatným vzdelávaním, tak ako to napr. urobili teraz v Írsku, kde bolo predtým spoplatnené a teraz zaviedli bakalárske štúdium, ktoré je bezplatné, nehovorím o magisterskom, ale hovorím o bakalárskom štúdiu v Írsku, venovaná doktorandskému štúdiu kvalifikovane a zodpovedne.

Ďalej, reforma vysokoškolských a vedeckých pracovísk si vyžaduje vytváranie podmienok na zapojenie univerzít do európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru a o tom hovoril už tuná pán prof. Devínsky, spravodajca tohto zákona.

Odmietame zrovnoprávnenie postavenia verejných a súkromných vysokých škôl, konkrétne zrovnoprávnenie ich financovania, tak ako sa to zdôvodňuje v čl. II dôvodovej správy, ale, samozrejme, aj tých jednotlivých úprav, ktoré sú veľmi malé. Keby to nebolo v správe napísané, ani by to človek nezistil, pretože veľmi ťažko sa človek orientuje v legislatíve. Je to cesta do ešte väčšieho prepadu aj tých najkvalitnejších odborov fakúlt a univerzít na Slovensku, bez garancie profesionality, odbornej kvality, personálneho zabezpečenia a akreditačného zhodnotenia, najmä ak o súkromných školách rozhoduje len vždy vláda, a nie medzinárodné uplatňované kritériá, keď o vzniku súkromnej vysokej školy budú rozhodovať predovšetkým, v tomto prípade, peniaze. Propagovať a súčasne inkorporovať v európskych podmienkach neodskúšanú americkú cestu vysokoškolského vzdelávania považujem za necitlivé, nechcem priamo povedať, vo svojich dôsledkoch za nerozumné, nivelizujúce, zavádzajúce nerovnosť práva a povinností.

Verejná škola kontra súkromná vysoká škola. Všade na svete si súkromné vysoké školy platia študenti. V skúsenostiach s kvalitou takýchto škôl v susednej Českej republike, a už nehovorím o Poľsku, ktoré ukazuje ako príklad pán minister, ale asi tam nebol, asi to nepozná, asi nehovorí s ministrami školstva týchto štátov, tam sa jasne hovorí, že práve to súkromné školstvo urobilo prepad vysokoškolského vzdelávania aj v Čechách, aj v Poľskej republike. Z mnohých by som uviedol príklad Coloradskej univerzity. Tu ide o Ameriku. Už som ho tu spomínal, ale ja ho zopakujem v tomto prípade. Ani Amerika si neváži múdrosť, ale, žiaľ, často len napr. vygumovaný, svalnatý, športový mozog. Už sa to často objavuje aj u nás, v niektorých politických stranách. Chýba systémová a systematická podpora vzdelanosti, vedy a výskumu zo strany štátu, napr. prostredníctvom priamych kapitalizačných adresných investícií z verejných financií, odvaha používať tzv. investičné stimuly aj na kreovanie domácich ľudských zdrojov, nielen v prospech prieniku zahraničného kapitálu. A považujem za smiešne, ak sa ideme porovnávať napr. s Veľkou Britániou, konkrétne s Anglickom, ktoré má stabilizovanú ekonomiku, kvalitný trh práce, zodpovedajúci sociálny systém, nízku nezamestnanosť, reformované, stabilné a kvalitné vysoké školstvo, ktoré sa nereformuje z roka na rok, ale stále, pretože reforma, to nie je jednorazová vec, reforma prebieha sústavne, pokiaľ akúkoľvek reformu budeme bagatelizovať, by sme boli zlí partneri reforiem, reforma pretrváva vždy vo vývoji každej univerzity, každej vysokej školy, každej spoločnosti. Takže toto školstvo, ktoré je desaťročia formované najmä vďaka obrovským investíciám štátu do vzdelávania vedy a výskumu, keď teraz vláda anglická prijala to, že 1 % z rozpočtu navýšenia ďalších prostriedkov pôjde do vedy a výskumu a do vysokých škôl, napriek tomu, že sa to spoplatňuje, idú to ešte viacej dotovať, lebo je to jasné, to by sme si ani my nemohli dovoliť, to 1 % dať na vysoké školy a na vedu a na výskum, toto je cesta. A uvedomujú si to, aj keď idú to spoplatniť. Keď chceme nejaký tovar "predávať", predávajme ho kvalitný. Ale u nás študenti ak by mali platiť aj čiastočne, nebudú platiť za kvalitný tovar.

Prezentuje sa veľmi často tuná v parlamente, že v prvom čítaní anglického parlamentu bol tesnou väčšinou schválený návrh zvýšenia školného z 1 200 libier na 3 000 až 4 000 libier ročne. Mlčí sa však, ctené dámy a vážení páni, že je to formou odloženého splácania až po skončení školy. Školné sa platí konkrétnej katedre, konkrétnej fakulte, konkrétnej vysokej škole, nie tak, že je to pri vstupe študenta na vysokú školu, že podmienený zápis je zaplatením školného, ale podpíšu dohodu, zmluvu. Po prijatí na akademickú pôdu po piatich rokoch na základe tejto zmluvy spláca človek konkrétne v horizonte 20 rokov toto možnože aj vysoké školné. Mlčí sa tiež o tom, že splácanie je vyžadované po dosiahnutí ročného príjmu okolo 15 000 až 20 000 libier ročne. Popritom existujúci systém solventných firiem, ktorý u nás chýba, podnikom umožňuje splatiť školné za kvalitného absolventa univerzity, svojho nového zamestnanca. Existuje tu aj viaczdrojový a mnohostranný systém štipendií a iných, napr. regionálnych podpôr a široká ponuka bankového sektora s oveľa nižšími úrokmi, aké poznáme na Slovensku. Tam banky o študenta súťažia, aby mu ponúkli čo najlepšie, povedzme, pôžičky na štúdium. A dávajú mu veľmi nízke úroky. U nás banky by zdrali študenta, pokiaľ tu nezabezpečíme iný systém.

Podobne je to aj v ďalších štátoch Európskej únie a nebudem ich teraz citovať a spomínať, ale vrátim sa k problému v Taliansku, lebo som tam bol a som si o tom niektoré veci preštudoval a som teraz aj v konkrétnom kontakte s Bolonskou univerzitou. Taliansko má komplexný program pomoci študentom, ktorí vykazujú nižšiu sociálnu úroveň, ale zároveň potvrdzujú dostatočnú intelektovú úroveň. Konkrétne tam ide o odpustenie študijných poplatkov, príspevok na nákup učebníc, lacnú stravu v školských jedálňach, v menze, lacné ubytovanie na internátoch. Prof. Pier Ugo Calzolari, rektor Bolonskej univerzity, pri otvorení školského roku 2003/2004 mohol hovoriť a konštatovať v časti "Študenti a právo na štúdium", a teraz to citujem presne: "Tiež treba spomenúť dôležitosť zmeny systému školného. Boli zavedené nové príspevkové kategórie, bola zvýšená suma čistého ročného príjmu na 57 800 eur, pritom priemerný mesačný plat v Taliansku je 4 000 eur, do výšky, ktorej," teda tej výšky 57 800 v rodine, "majú študenti možnosť získať zľavenie školného." To sa nedá porovnať so Slovenskou republikou. "Spolu so študentmi sme sa dohodli," to citujem pána rektora, "že o všetkých prípadných príjmoch nad rámec predpokladaného rozpočtu," teda nejde len o školné, ale vôbec o to, čo získa univerzita, "budeme rozhodovať spolu so študentmi." A rektor sa pýta predsedu toho školského výboru, mladých, či môže takto a takto investovať pre zlepšenie služieb, pre zlepšenie didaktiky, samozrejme, len s ich súhlasom. Teda nejde len o rozhodovanie študentov vo vzťahu k týmto pôžičkám a k tomu školnému, k tejto časti segmentu, ale vôbec o to, že študenti sa vyjadrujú v zásadných otázkach, kam treba investovať peniaze, v spolupráci, samozrejme, s akademickou obcou. Ide predovšetkým o sociálne programy, predovšetkým o zlepšenie služieb vzdelávacích, vedeckého výskumu a tak ďalej. Je to iné prostredie, iné podmienky, iná tradícia, ale vždy veľká pozornosť venovaná sociálnemu aspektu v prístupnosti k štúdiu. Rovnako interesantné je, akú veľkú dôležitosť prikladajú študentom pri rozhodovaní, predovšetkým do ktorých rozvojových a sociálnych programov zainvestujú nielen prostriedky z tzv. školného, ale aj bohaté štátne dotácie a neštátne zdroje. Je to spoluzodpovednosť, spolurozhodovanie, široká sociálna sieť pri podpore vzdelanosti. A mladí študenti sú zapojení do toho veľmi pregnantne, jasne do týchto vecí hovoria, teda nehovoria len do tzv. školného. Samozrejme, v Taliansku môžu uvažovať o používaní prostriedkov na zlepšenie služieb a didaktiky, u nás na Slovensku je na programe dňa akútne platenie za energie a kúrenie na vysokých školách.

Dnes sa vysokoškolský študent stal v európskom priestore dôležitým faktorom budúcnosti štátu aj samotnej Európskej únie. A to, či sa štúdium spoplatní alebo nespoplatní, nie je ani ľavicové, ani pravicové. Poznáme pravicovú vládu Rasmussena v Dánsku, tá nezaviedla spoplatnenie na vysokých školách. Poznáme pravicovú vládu na Malte, ktorá zaviedla iné a iné výhody, o ktorých teraz by som chcel povedať. Existuje zdravý zápas o študentov. Napr. na Malte, v štáte, ktorý spolu s nami nedávno vstúpil do Európskej únie, vysokoškoláci dostávajú po vstupe na vysokú školu 400 maltských libier, jedna libra je 100 Sk už pri vstupe, konkrétne na zakúpenie počítača, softvéru a každý ďalší mesiac počas štúdia 80 libier na zakupovanie kníh, učebníc, učebných pomôcok potrebných pre štúdium. Študujú tam aj naši študenti zo Slovenska a môžu vám to dokázať. Štáty Európskej únie venujú najväčšiu pozornosť vzdelanosti, vede, výskumu a informačným technológiám, formujú spoločné podporné programy. Na Slovensku je to naopak, absolútna pasivita zo strany vlády k tomuto fenoménu budúcnosti nášho štátu a jeho postavenia v Európskej únii, a tak sme nateraz z 25 členských štátov Európskej únie po 1. máji na chvoste. V slovenskom prostredí je podpora vzdelanosti stále na slepej koľaji a pán minister financií sa vyhráža len v tom, pokiaľ sa neprijme tento zákon, nedá ani korunu do vysokého školstva.

Už len jedna skutočnosť v nemilej pozornosti súčasnej vlády k mladej generácii. Pokiaľ si vysokoškolský študent uhradí poplatky za štúdium pôžičkami a platby za dôchodkové poistenie si taktiež odloží až po skončení školy, vstúpi do života minimálne so stotisícovou sekerou. K tomu je finančne nedostupný byt, odkladané založenie rodiny a potomstva, nízke platy v tomto regióne. (Ruch v sále.) Myslím si, že ja som sa vždy správal slušne v tomto parlamente a neočakával, pán Jarjabek, takéto stanoviská. Už som myslel, že tu stojí Milan Kňažko.

Smer odmieta návrh zákona, ktorého podstatou je zavedenie poplatkov za štúdium, odmieta aj novú podobu Študentského pôžičkového fondu. Už teraz upozorňujeme, že ak Dzurindova vláda a koalícia v parlamente spoplatnenie schváli, zníži dostupnosť vysokoškolského vzdelania mladej generácii, hodí v podstate jej omrvinky a zoberie jej chlieb. Smer odmieta predložený vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, túto pseudoreformu vysokého školstva, pretože reformu vysokého školstva treba kvalitne pripraviť a tá neexistuje. Je založená na pomýlenej predstave, že študent je zákazník, ktorý prináša škole financie. Smer považuje vysoké školstvo za službu všeobecnému záujmu, ktorej univerzálne, kvalitné a dostupné poskytovanie vzdelávania prospieva celej spoločnosti, nielen tým, ktorí študujú. Naším cieľom je na našom Slovensku uskutočniť zásadnú zmenu. A, samozrejme, chceme to podporiť aj vo vzťahu k tejto vláde a nemáme žiadne v podstate bariéry pre to, aby sme nespolupracovali. A my chceme aby z nášho štátu, z krajiny montážnych liniek, karosárskej výroby sa stal štát znalostnej ekonomiky, moderných technológií a služieb, skutočne informačnej spoločnosti, ale konkrétne kroky vlády k tomu nesmerujú, nesmerujú preto, že vidíme návrhy štátneho rozpočtu. Poslanecký klub Smer zásadné nesúhlasí so spoplatnením za denné vysokoškolské štúdium. Slovensko nie je ekonomicky a sociálne na tento krok pripravené, najmä v roku totálnych dopadov na občanov nášho štátu, a to vďaka neúnosným a nekoordinovaným reformným krokom a opatreniam súčasnej vlády. K takémuto kroku raz môže prísť, ale to až po zlepšení sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky a možnože po istom rokovaní v ďalších rokoch príp., nie v tomto roku, ktorý má také obrovské dopady na našu spoločnosť.

Myslím si, že nie je pekné, ak ministerstvo financií a ministerstvo práce a sociálnych vecí nám dnes tuná podhodí materiál, aby sme si ho zoštudovali, čo považujem za vysoko skutočne neetické, nemravné, nechutné. A nebol dokonca prijatý návrh ani pani poslankyne za Slobodné fórum Navrátilovej, aby sme aspoň odložili toto rokovanie po skončení druhého čítania zákonov. Považujem to skutočne za bezcharakterné, aby sme my poslanci v priebehu dvoch hodín, troch hodín preštudovali materiál a poznali stanovisko aj ministerstva financií a ministerstva práce a sociálnych vecí. Skutočne takýto spôsob odmietame.

Z prednesených dôvodov poslanci za politickú stranu Smer nepodporia predložený vládny návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, z predložených dôvodov v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Chcem vás informovať, že... (Hlasy z pléna.) Dám vám slovo, len, samozrejme, už to prečítam. Písomne do rozpravy sa ešte prihlásili pán poslanec Ondriaš, pán poslanec Madej a pani poslankyňa Angyalová.

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jarjabek na predchádzajúceho rečníka.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len by som chcel podporiť všetko to, čo povedal pán poslanec Čaplovič, a zároveň vyjadriť obdiv nad jeho analýzou daného stavu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková faktickú poznámku máte alebo do rozpravy sa hlásite? (Hlasy z pléna.) Tak sa môžete teraz prihlásiť do rozpravy, už budete vyznačená, nech sa páči, keď stlačíte správne tlačidlo. Tak potom sa tam prihláste.

Bude ako prvý v rozprave písomne prihlásených ďalej pokračovať pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorý má povzbudzujúci názov: zákon o študentských pôžičkách (tlač 722). Keď som si ale preštudoval text, zistil som, že predložený návrh je návrh zákona hlavne o spoplatnení vysokého školstva. Pán minister, myslím si, že zavádzate občanov už názvom zákona. Samozrejme, Komunistická strana Slovenska je proti spoplatneniu školstva. Ja súhlasím s predrečníkmi k tomuto bodu programu, ako aj k predošlým dvom bodom programu, preto nebudem nič z toho opakovať. Nebudem diskutovať ani o partikulárnych problémoch navrhovaného zákona, sústredím sa len na pár otázok, ktoré pokladám ja za podstatné.

Prvá otázka je nasledovná. Prečo musíme spoplatniť vysoké školstvo? Odpoveď je jednoduchá. Vláda musí spoplatniť školstvo, lebo nie sú peniaze na školstvo. Samozrejme, nasleduje ďalšia otázka: Prečo nie sú peniaze na školstvo? No a toto je niečo, čo ma udivuje. A predpokladám, že asi tu existuje nejaká informačná totalita, že touto otázkou sa asi nesmie zaoberať ani prezident, ani premiér, ani členovia vlády alebo kolaborujúci poslanci. Mám dojem, že zaoberať sa touto otázkou majú zakázané všetky médiá na Slovensku a túto otázku majú zakázané dávať aj redaktori televízie, rozhlasu alebo novín. Ja sa pokúsim hľadať odpoveď na otázku: Prečo nie sú peniaze na školstvo, keď hrubý domáci produkt Slovenska v stálych cenách je vyšší, ako bol v roku 1989, keď neboli problémy s financovaním školstva? A pripomínam, že plánovaný priemerný ročný výnos zo školného má byť 1,65 mld. Sk. Ďalej budem opakovať niektoré údaje, ktoré považujem za preambulu ku väčšine problémov na Slovensku. A neviem, ale asi túto preambulu budem používať ku všetkým navrhovaným zákonom. Doteraz som ju stále používal.

Po prvé. Takže prečo nie sú peniaze na školstvo? Už som to niekoľkokrát povedal. Po roku 1989 sa diletantským prístupom vlád znížila produkcia v poľnohospodárstve, kde za posledných 14 rokov sme stratili 423 mld. Sk, je to v cenách roku 1995. Táto suma je 256-krát vyššia ako plánovaný ročný výnos zo školného. Každý rok sa strata zvyšuje o 40 mld. korún.

Po druhé. Po roku 1989 sa diletantským prístupom vlád znížila produkcia v stavebníctve, kde sme stratili za posledných 14 rokov 689 mld. korún. Táto suma je 418-krát vyššia ako plánovaný ročný výnos zo školného. Každý rok sa strata zvyšuje o okolo 76 mld. korún. Bolo by zaujímavé sa spýtať, kto je za zodpovedný, ale to je tiež asi zakázaná otázka.

Po tretie. Po roku 1989 diletantským prístupom v priemysle sme stratili za posledných 14 rokov viac ako 1 000 mld. korún. To by bolo peňazí na školstvo, keby sme ich mali. Opäť by sme mohli stavať školy a internáty ako kedysi.

Po štvrté. Diletantským požičiavaním peňazí sme sa tak zadlžili, že od roku 1990 do roku 2001 sme splatili zahraničný dlh a úroky vo výške 14 mld. dolárov z dlhu, ktorý nám za toto obdobie neklesol, ale paradoxne narástol o 13 mld. dolárov. Priemerná splátka je viac ako 1 mld. Sk týždenne, splácame ju už 10 rokov a dlh nám stále stúpa. Tu by som rád zacitoval zo správy o menovom vývoji za rok 2003, to je bod, ktorý budeme prerokúvať neskoršie: "Slovenská republika k 31. 12. 2003 mala celkovú zahraničnú zadlženosť 18,3 mld. dolárov, čo v porovnaní s rokom 2002 znamenalo nárast o 5,2 mld. dolárov." V eurách to je 2 mld. eur. Takže náš zahraničný dlh stúpal v roku 2003 o 3,2 mld. korún týždenne. Predpokladám, že pri splácaní tohto dlhu vláda možno bude musieť zaviesť školné aj v škôlkach, vytvoriť pôžičkový fond pre 4- až 6-ročné deti. Len neviem, ako 4- až 6-ročné deti budú podpisovať pôžičkovú zmluvu. V súčasnosti celý ročný výnos z plánovaného spoplatnenia školstva bude stačiť len na splácanie zahraničného dlhu a úrokov na 2 týždne.

Po piate. Prečo nie sú peniaze na školstvo? Výsledkom diletantského riadenia bankovníctva narástli nedobytné úvery na viac ako 100 mld. korún. Štát z peňazí daňových poplatníkov zaplatil a zaplatí na ozdravenie bánk viac ako 150 mld. korún. Keby sme mali týchto 150 mld. korún, tak nepotrebujeme spoplatňovať školstvo 90 rokov. Tiež by sme sa mohli spýtať, kto je za to zodpovedný. Ale to tiež patrí medzi zakázané otázky.

Po šieste. Prečo nie sú peniaze na školstvo? Keby sme mali miliardy korún, ktoré sa stratili niekde v nebankových subjektoch a kde, možno mnohí ľudia aj vedia, tak nemusíme spoplatňovať školstvo.

Po siedme, neplatenie daní. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, to je zo správy, ktorú budeme tiež prerokúvať, eviduje ku koncu roka 2003 nedoplatky v celkovej výške 81,3 mld. korún. Z toho už určilo, že nevymožiteľných je 49,6 mld. korún. Keby sme mali len tieto peniaze, tak nemusíme spoplatňovať školstvo niekoľko desiatok rokov.

Po ôsme. Keby sme nepredali banky, poisťovne, strategické podniky, tak máme peniaze na školstvo a aj na všeličo iné.

Ďalšia otázka je: Kto spôsobil straty v poľnohospodárstve, priemysle, stavebníctve, kto rozpredal strategické podniky a tak ďalej. Bohužiaľ, alebo neviem, ako to mám povedať, boli to naši ponovembroví hrdinovia. Sú to naše celebrity, sú to hrdinovia týchto dní, doteraz. A teraz poviem tú najdôležitejšiu otázku: Kde zobrať peniaze na školstvo, aby sa nemuselo spoplatniť? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Po prvé, dajte do poriadku poľnohospodárstvo, aby opäť produkovalo o 42 mld. korún ročne viac ako v súčasnosti. Po druhé, dajte do poriadku stavebníctvo, aby opäť produkovalo o 76 mld. korún ročne viac ako teraz. Po tretie, dajte do poriadku priemysel, vymôžte nedobytné bankové úvery, dajte do poriadku, aby sa platili dane, prešetrite privatizáciu, odstráňte nezamestnanosť a tak ďalej, však viete, čo treba urobiť. Keby ste napravili to, čo ste pokazili, tak vysokoškolské vzdelanie by bolo úplne zadarmo ako voľakedy, stál by obed vo vysokoškolských jedálňach možno opäť 2,60 koruny a mesačne ubytovanie v internáte 50 korún. Ja sa pýtam vlády: Dokážete to urobiť? Až nie, tak sa vzdajte vlády.

Aby som niečo aj priamo k návrhu zákona povedal. V dôvodovej správe k návrhu zákona som si s údivom prečítal nasledovný text: "Cieľom predkladaného návrhu novely zákona je zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu každému, kto preukáže schopnosť študovať bez ohľadu na okamžitú finančnú situáciu v rodine alebo samotného študenta v čase nástupu alebo počas trvania štúdia a motiváciu..." a tak ďalej a tak ďalej. K tomu citátu iba nasledovnú poznámku poviem. Vážení navrhovatelia zákona, keď chcete zabezpečiť prístup ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu každému, kto preukáže schopnosť študovať, tak toto štúdium musí byť zadarmo, a nie spoplatnené, ako to navrhujete. Samozrejme, musíte zvýšiť kapacitu vysokých škôl a internátov a celkové investície do vzdelania. A ja som vám poradil v ôsmich bodoch, čo stačí urobiť, aby tých peňazí bolo dostatok. Vážení budovatelia vzdelania na Slovensku, ste pri moci už pomaly 15 rokov a podľa mojich znalostí za toto obdobie ste nepostavili ani jednu školu a ani jeden internát.

Opakuje sa tu mnohokrát, že vláda zdôrazňuje, že jej prioritou je vzdelanie. Bohužiaľ, praktické kroky ukazujú, že vzdelanie nie je prioritou tejto vlády. Dôkazom toho je aj návrh predloženého zákona. Bohužiaľ, výsledkom pôsobenia priority vzdelania je aj, že až 140 000 vysokoškolákov odišlo zo Slovenska. A tento útek sa nezastavuje. Ja by som vám radil, aby ste popísali ozajstné dôvody spoplatnenia školstva v dôvodovej správe a nepoužívali argumenty, ktoré mne pripomínajú rozprávky starej matere. A keby žil Pavol Dobšinský, tak by už nemusel chodiť po slovenských dedinách, stačilo by, keby sa vybral na niektoré ministerstvá.

Preto opakujem, ako tu povedal aj predrečník, že podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, § 73 ods. 3 písm. b), navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.