B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcela len podčiarknuť, čo povedal pán poslanec Madej. Je to typická ukážka vzťahu vlády k parlamentu, spôsob predkladania tejto správy, ktorú si vyžiadal parlament. Najskôr bola predložená správa, ktorá vôbec nebola tou správou, ktorú žiadal parlament, potom bol dnes hodený dodatok k tejto správe, čo vôbec parlament nemal možnosť preštudovať, a do tretice hneď tretí bod programu je už vlastne predložený zákon v prvom čítaní, o čom táto správa mala pojednávať, kde sme sa mali my rozhodnúť, kde sme mali zaujať stanoviská a tak ďalej. Je to skutočne absolútne nekorektný vzťah, pán minister, aj váš, aj vlády, k tomuto parlamentu a myslím si, že z poslancov si robíte absolútnych vazalov.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Podracká. Nech sa páči, máte slovo.
D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, začnem príkladom rovno zo života. Nie je mysliteľné, aby 18-ročný mládenec alebo dievčina, ako sme to nedávno videli v televíznej relácii aj Múdry schybí, títo čerstvo doštudovaní alebo ešte stále študujúci nevedeli rozlíšiť kocku od štvorca, aj keby to boli štvorkári. Nechcem tým povedať, že je za to zodpovedný minister školstva, skôr kvalita výchovy a vzdelávania, akú na Slovensku máme.
Zo správy, o ktorej diskutujeme, vystupujú na povrch najmä čísla, teda peniaze. O peniazoch hovorili všetci moji predrečníci a takmer vo všetkom sa s nimi stotožňujem, rovnako ako sa stotožňujem so šiestimi požiadavkami, ktoré odzneli na študentskej demonštrácii na Námestí slobody 5. mája tohto roka. A bola to demonštrácia proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia s výstižným názvom Proti deforme školstva, čiže zhruba v období, keď táto správa vznikala a bola rozposielaná poslancom v tej prvej verzii. Dodnes sú ich požiadavky prilepené na odpadkovom koši pri trolejbusovej zastávke pred Prezidentským palácom, kde je napísané po prvé, "budeš platiť do 22 000 ročne", po druhé, "ak nezaplatíš, vyhodia ťa zo školy", po tretie, "sociálne štipendiá dostane len tretina študentov", po štvrté, "náklady na úhradu budú predstavovať 84 %", po piate, "dotácie na internáty sa zrušia", po šieste, "výška poplatkov niektorých študijných odborov sa vyšplhá až na 120 000 korún". Takto je to teda cez prizmu študentov ich očami. Možno sú tieto tézy expresívne, ale sú pravdivé a hrozivé. Hovoria o peniazoch vo všetkých rodoch a pádoch, najmä o rodičovských peniazoch a o ich nedostatku, o sociálnej hanbe tohto štátu, o paradoxe chcieť študovať, ale nemať za čo.
Ale teraz chcem načrieť do trochu iného súdka, lebo nie je všetko, aspoň dúfam, vždy a všade len o peniazoch. Chcem poukázať na krízu vzdelania v duchovnom slova zmysle, na krízu autorít, na to, o čom som zatiaľ počula meritórne hovoriť na pôde parlamentu iba niektorých, naposledy z úst prof. Devínskeho. Ide o personálnu reformu, časť toho bola uverejnená aj v Parlamentnom kuriéri. Medzi 50 najrenomovanejšími univerzitami na svete nefiguruje ani jedna univerzita zo Slovenska. Nie je mysliteľné, aby vysokoškolský profesor nebol vo svojom odbore čímsi ako majstrom mysliteľom, objaviteľom, hľadačom a tvorivým majákom v jednej osobe, osobnosťou par excellence, ktorú študenti dokážu počúvať celé hodiny, pretože vo svojom odbore je nielenže doma, je ním fascinovaná a túto fascináciu dokáže prenášať aj na študentov. Počas svojho vysokoškolského štúdia som narazila iba na dvoch takýchto profesorov, pritom na strednej škole iba na jednu profesorku, konkrétne profesorku slovenčiny. Neviem, kedy budeme mať na univerzitách také celebrity a osobnosti ako, povedzme, bol Heidegger, keď vykladal o filozofii a študenti ho jednoducho žrali a boli ochotní počúvať ho do noci. Nie je mysliteľné, aby ktorýkoľvek zo študentov vedel o odbore viac ako jeho učiteľ. A rovnako nie je mysliteľné, aby sám učiteľ potláčal scholastikou a dvadsaťročnou rutinou bez sebavzdelávania tvorivé myslenie svojich študentov len preto, že je iné, originálne. Nie je možné, aby vyžadoval len namemorované informácie namiesto toho, aby do odboru zasvecoval, odkrýval ho ako modernú Tróju, na konci ktorej nie je známka v indexe, ale cesta, vlastná cesta hľadania tvorivého študenta. Obávam sa, že aj Univerzita Komenského postupne stráca svoj kredit, ale zatiaľ to umne zakrýva, že ani tam už nie je dostatok autorít, postupne sa vytrácajú a všetko zaplavuje trh vrátane trhu so vzdelanosťou, vzdelancami a študentmi. Hovorím stále o kríze autorít. Kríza autorít strháva totiž so sebou všetky fasády a odhaľuje skutočnú duchovnú krízu na Slovensku, ktorá súvisí s politikou. Inak povedané, strata autority v oblasti politickej sa prenáša až do súkromia. Čím radikálnejšia je nedôvera k autoritám vo verejnej sfére, tým viac prerastá aj do sféry neverejnej. Práve cez autoritu rodičov voči deťom, ako aj autoritu učiteľov voči žiakom môžeme uvidieť autoritu politickú a porozumieť jej. A tá má čoraz klesajúcejšiu krivku.
Deň pred vstupom do Európskej únie odzneli z úst najvyšších domácich a zahraničných štátnych predstaviteľov krásne prejavy. Predseda rakúskeho parlamentu Khol povedal: "Europa braucht die Seele," teda, "Európa potrebuje dušu." Predseda slovenského parlamentu Hrušovský hovoril o novej tvári Slovenska a Európy, do ktorej prinesieme vzdelanosť a kultúru, hovoril o srdci, duši a svedomí. Na národnej púti v Nitre konanej 1. mája Ján Chryzostom kardinál Korec upozornil v kázni na to isté: "Európa musí mať dušu, Európa potrebuje kultúru a vzdelanie, Slováci tiež."
V pripravovanej Ústave pre Európu v oddieli 4 čl. III-182 sa hovorí, že Únia "plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov, ako aj ich kultúrnu a lingvistickú rozmanitosť". Inak povedané, kultúra a vzdelanosť je plne v rukách politiky národných štátov. Ako si mládež vychováme, takú ju budeme mať. Dobre vieme, že spoplatňovanie smeruje k meritokracii, kde meritom bude solventnosť bez ohľadu na premárnené talenty, na úteky za lacnejším vzdelaním za hranice na duchovný výpredaj štátu.
Rímsky klub vytvoril prognostickú štúdiu k obsahu školstva v spoločenstve európskych národov. Zo záverov tejto štúdie vyplýva, že naša technická spôsobilosť je a bude obrovská, ale všetko, čo sa týka morálky, ducha a kultúry, je a bude nedostatočné, ako ľudia nestíhame duchovne dorásť do technickej spoločnosti, ktorú sme si sami vytvorili. Aby budúca vzdelaná technokracia a jej nevzdelaná či polovzdelaná väčšina bola pod politickou kontrolou, teda ľahšie manipulovateľná, budujú sa aj u nás štruktúry novej čipovej spoločnosti. Niet si čo zakrývať. Stojíme na prahu čipovej spoločnosti ako novej totality kontroly a zákonných noriem spoločnosti, ktorá bude možno ešte utláčajúcejšia ako totality, s ktorými sme sa stretli v minulom storočí. Ale všetko je v našich rukách. Európska únia sa intelektuálne poistila. Brusel bude rozhodovať o kvantite, teda o balíkoch a balíčkoch peňazí, ale doma sa má rozhodovať o kvalite, predaji alebo nepredaji, a teda nevýpredaji všetkého.
Na záver skôr podobenstvo, ale pravdivé. Na jednodolárovej bankovke je nápis Novum ordo seclorum. Značí to Nový poriadok sveta. Na eurobankovkách takýto nápis nie je, ale princíp je a bude rovnaký.
Pán minister, stojíte na vrchole pyramídy, kde sa rozhoduje o tom, aké to so vzdelaním budeme mať tu doma. Nenechajte si vnútiť taký nový poriadok sveta, ktorý by bol voči vzdelaniu nie kultúrny, ale barbarský. Namiesto slajdu pre prípadného záujemcu tu mám takýto jeden dolár, kde je to napísané. A môžem ho venovať nie ako úplatok či tvrdú menu, ale ako duchovné vlastníctvo amerického ľudu s intelektuálnym varovaním pre Európanov vrátane Slovákov. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa ústne prihlásila do rozpravy.
Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenia pánov poslancov a paní poslankýň.
Po prvé, musím sa vrátiť aj k tomu, čo zaznelo predtým, pretože rozprava bola prerušená. A chcel by som poďakovať poslancom, ktorí istým spôsobom aj ocenili tú správu. A mali aj, samozrejme, kritické pripomienky, ale ocenili, že je to správa, ktorá je veľmi prehľadne dobre napísaná a komplexne poňatá.
A teraz by som reagoval na jednotlivé vystúpenia.
Pán poslanec Čaplovič, ja oceňujem vašu snahu hovoriť aj kriticky, ale aj pozitívne v tejto veci. Jednoducho vy ste vyslovili svoje pohľady na vec. Vo viacerých z nich sa celkom iste nezhodneme, ale predsa myslím si, že takýto prístup by mal byť podľa mňa a nielen jednofarebný. A takisto s vami súhlasím, že rozdeľovanie na pravicové a ľavicové, to nie je dobré značkovanie. Malo by nám ísť naozaj o to, čo je dobré a užitočné, a sporme sa o vecných argumentoch. V tomto sa zhodneme.
Chcel by som ale vysvetliť aspoň jednu vec, o ktorej ste hovorili, čo sa týka Akreditačnej komisie. Je, myslím si, všeobecné známe, že robím rozhodnutia ako orgán štátnej správy, ktorý takéto rozhodnutie jednoducho musí urobiť. Ale nepozmenil som ani nevrátil zatiaľ ani jedno rozhodnutie Akreditačnej komisie. Snažím sa rešpektovať plne jej rozhodnutia. Nie je to občas jednoduché.
A k tomu politickému programu KDH predsa len si dovolím povedať, keď hovoríte, čo tam bolo. No musím po prvé povedať, že vždy je výsledok programového vyhlásenia vlády čosi, čo je zhoda koaličných partnerov. A jednoducho inak sa postupovať nedá. Ale predsa len konkrétne v školstve sa snažím ho naplňovať. A myslím si, že keď hovoríme o 30 % študentov, ktorí nastupujú na vysoké školy, dnes to plníme.
Objektivizovať prijímanie, nie je to jednoduché, zaviesť novú maturitnú skúšku. Viete dobre, že sa stretávam s odporom aj pedagógov, i keď nie dobre tomu rozumiem. Ale jednoducho stojím za tým a rozbiehame to a verím, že takáto štandardná maturita objektívna bude fungovať v budúcnosti aj u nás, ako je vo väčšine európskych krajín.
Akreditácia momentálne prebieha, žiaľbohu, ale to je vec toho, že v minulom volebnom období v zákone aj na podnet nakoniec reprezentácie vysokých škôl vypadol odsek o evaluácii. Nie je dobré spojiť akreditáciu s evaluáciou, pretože akreditáciou sa dostáva isté oprávnenie, evaluácia by mala robiť isté hodnotenie, rebríček kvality.
A môžeme sa sporiť o tom, čo to je efektívny model so sociálnou podporou. Ja som presvedčený, že efektívny model so sociálnou podporou je aj nájsť taký spôsob financovania a spoluúčasti, ktorý bude viesť k tomu, aby sme prostriedky do vysokého školstva, a to proste s tým plne súhlasím, daňových poplatníkov naozaj efektívne využívali. Ja si myslím, že tento model, ktorý navrhujem a o ktorom zrejme bude ešte diskusia dlhšia, keď budeme rozoberať zákon, k tomu prispieva.
Pán kolega Madej, musím protestovať proti viacerým veciam, ktoré ste povedali.
Po prvé, hovoríte, že tam nič z toho, čo bolo v uznesení Národnej rady, nie je splnené. A hneď v ďalšom kroku polemizujete s tými vecami, ktoré sú tam, počnúc od strany 16 Študent a jeho postavenie. Vyťahujete informácie, ktoré sa nachádzajú v následných tabuľkách, ktoré sú tu priložené. Ja som nikdy netvrdil ani v úvode som nepovedal, že to je len o tom. A povedal som vo svojom vstupnom vystúpení, že je to podstatne širšie poňaté. To je prvá vec.
A nechcem dlho debatovať o veciach, o ktorých zrejme ešte budeme hovoriť. Ale predsa mi nedá, aby som na niektoré veci nereagoval.
Kolega, celý čas v minulosti ste hovorili o tom, aké to bude zlé, že chudobní sa jednoducho nemôžu dostať na vysokú školu. Keď sme to vyriešili, a naozaj si myslím, že ten posun tých sociálnych štipendií je výrazný, pán kolega, podľa nového minima životného, keď dneska študent dostáva 2 000 korún, tak už to bude prakticky, keď bude študent, ktorý je vzdialený viac ako 30 kilometrov, 6 800 korún. Keď sme posunuli ďalšie veci, umožnili aj ísť dole, k tomu sa ešte vrátime, to znamená, myslím si, že toto je zvláštna zmena argumentácie.
A k tým pôžičkám. Ja si myslím, že sú veci, o ktorých sa dá hovoriť. Keď hovoríme o pôžičkách a Študentskom pôžičkovom fonde, môžeme o tom hovoriť, či jednoducho nebudeme hľadať ešte iné riešenie, pretože na to je podľa mňa parlament a na to sú rozpravy vo výboroch, aby sme niektoré veci spoločne riešili. Ale rád by som povedal, že dnes ten pôžičkový fond vlastne plne uspokojuje požiadavky. Žiaľbohu, okolo 5 000 až 6 000 pôžičiek poskytne a toľko sú aj požiadavky. Čiže toto, si myslím, svedčí o tom, že študenti buď nemajú potrebu alebo nie sú naučení ich využívať, je to zvláštna mentalita na Slovensku, že jednoducho aj tak, ako ste to vy dokumentovali, pokiaľ ide o výhodné pôžičky, nie je o ne nejaký enormný záujem.
Keď hovoríte, že trikrát som stiahol a trikrát som predkladal návrh. Ja hovorím o tomto probléme 5 rokov a 5 rokov stáli tie isté princípy. Áno, zmenil som to aj teraz tým, že som uplatnil v návrhu zákona 5 požiadaviek, ktoré sa dali uplatniť od Študentskej rady vysokých škôl.
A keď hovoríte o štrajkujúcich študentoch, treba povedať, že ja rokujem s oficiálnym zastúpením študentov, t. j. Študentskou radou vysokých škôl. A myslím, že sú to tvrdé rokovania, ale predsa len vecné. A bol som ochotný hovoriť aj s týmito študentmi, ale veľmi dobre viete, akým spôsobom reagovali, keď som medzi nich prišiel.
Ešte k tomu materiálu, ktorý sa tu objavil. Prepáčte, páni poslanci, ale ja predkladám správu a ja som k tejto správe nič iné nepredložil. Ak tu máte ďalší materiál, to sa netýka tejto správy. A myslím, že legislatívu lepšie ovládate, aspoň predpokladám, skúsení poslanci, ako ja. To znamená, že pokiaľ by som chcel niečo doplniť, tak musím to dať ako materiál, ktorý bol prerokovaný vo vláde. A toto s tým nemá nič spoločné, že to bolo prerokované vo vláde. Čiže tu je spojenie materiálu informatívneho, ktorý sa vzťahuje na čosi iné, ktorý som neprekladal ja, s touto správou.
Ešte na záver by som snáď chcel povedať, pani poslankyňa Podracká, celkom iste mi záleží na tom, aké bude to naše školstvo, aké bude vzdelávanie. A, áno, mám problémy a vnímam problém financovania vzdelávania ako vážny problém. Aj preto som chvíľu dneska meškal, lebo som musel o tejto veci rokovať vo vláde. To pokladám dnes za vážny problém. Z druhej strany si myslím, že naozaj musíme vyriešiť v prvom kroku tieto takpovediac materiálne záležitosti, čo sa týka fungovania školstva, a potom je potrebné urobiť ďalšie zmeny, ktoré hovoria o tom, aký bude duch tej školy, akých ľudí budeme vychovávať. A myslím si, že tu je veľký priestor na realizáciu mnohého a že je to priestor otvorený nie na mesiac ani na rok, ani na funkčné obdobie jedného ministra, lebo riešiť obsah, náplň vzdelávania, takáto reforma trvá mnoho rokov a je to vždy veľké dielo. Takže na to čas nie je dostatočný pre jedného ministra. Ak sa vrátime k tej kľúčovej reforme, ktorá tu prebehla v období Márie Terézie a na ktorej, ako veľmi dobre viete, participovali slovenskí učenci v tých dobách, tak tá trvala naozaj mnoho rokov, pokiaľ sa to rozbehlo, a ešte dneska vlastne istým spôsobom cítime to v našom vzdelávaní, to, čo sa vtedy urobilo. Ďakujem pekne zatiaľ.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslankyne, dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k tejto správe, a podčiarkol by som to slovo správa, pretože tu prebiehala troška širšia diskusia, som uviedol, že predkladaná správa ministra školstva komplexne opisuje reformy slovenského vysokého školstva. A ja som veľmi rád, že aj pán poslanec Čaplovič pojal svoje vystúpenie komplexne, pretože je jasné, že len takýto pohľad nám môže pomôcť problémy definovať a nakoniec ich aj riešiť, pretože ako vedec veľmi dobre vie, že izolovaný prístup nás môže len odviesť od účinného riešenia definovaných problémov. A ja s týmto jeho prístupom súhlasím. Dokonca súhlasím aj s tými vecnými argumentmi, ktoré pán poslanec predniesol.
Myslím si, že trochu neskôr pán poslanec Madej, keď bude viacej pracovať vo vede, zistí, že pán minister neurobil žiadnu nadprácu, ako o tom tu hovoril, ale chvála pánu bohu odviedol užitočnú prácu, najmä preto, že urobil viac, ako sme od neho žiadali.
Som tiež potešený tým, že pán poslanec Čaplovič neodmieta myšlienku príspevku na vzdelávanie alebo, ako to povedal, na čiastočné spoplatnenie štúdia, aj keď len v externom štúdiu, to chcem teda podtrhnúť.
Ja osobne som presvedčený, že správa pravdivo odzrkadľuje stav slovenského vysokého školstva, že spĺňa požiadavky tejto snemovne, a preto odporúčam, aby sme navrhované uznesenie odhlasovali tak, ako ho navrhol gestorský výbor. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje bod programu, ktorým je
správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003.
Správu vlády ste dostali ako tlač 617.
Teraz dávam slovo ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi a prosím ho, aby správu vlády uviedol. Nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike za príslušný školský rok každoročne predkladá ministrovi školstva Slovenskej republiky hlavný školský inšpektor podľa § 8a ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky. A v súčasnosti som veľmi rád, že aj na základe podnetov z výboru táto správa je predložená aj na rokovanie Národnej rady, jej plenárneho zasadania.
Predkladaná správa vychádza z 2 825 vykonaných inšpekcií. Počet kontrolovaných a hodnotených škôl a školských zariadení v uplynulom školskom roku predstavuje 17,3 % z ich celkového počtu. Kontrolovaných bolo presne 2 707 štátnych, 33 súkromných a 82 cirkevných škôl a školských zariadení, z toho 163 s vyučovacím jazykom národností. Správa uvádza podstatné zistenia, kľúčové pozitíva, negatíva a smerovanie vývoja príslušného druhu škôl a školských zariadení zistené inšpekčnou činnosťou na základe jednotného postupu podľa metódy jednotlivých inšpekčných úloh, ukazovateľov a hodnotiacich kritérií inšpekcií. Z hľadiska štruktúry správa obsahuje okrem poznatkov a záverov z vykonaných inšpekcií aj zistenia Štátnej školskej inšpekcie regionálneho charakteru, skúsenosti nových zriaďovateľov škôl po prechode zriaďovateľských kompetencií na samosprávne orgány, ďalej, informácie spracované z materiálov iných štátnych orgánov a organizácií dotýkajúce sa výchovy a vzdelávania detí a mládeže, ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, zdravotného stavu detí a mládeže, hygienických podmienok škôl a výchovných problémov. Obsahuje aj odporúčania a podnety na skvalitňovanie výchovno-vzdelávacej práce pre školy a školské zariadenia, ich zriaďovateľov, školské vzdelávacie inštitúcie a orgány štátnej správy v školstve. V prílohách správy sú okrem charakteristiky indikátorov, meracích nástrojov, hodnotiacich ukazovateľov a štatistických zistení spracované tabuľky a grafy umožňujúce si vytvoriť plastickejší a ucelený obraz o skutočnostiach uvádzaných v textovej časti správy. Správa plní úlohu informačného zdroja o súčasnom stave výchovy a vzdelávania, podmienkach, kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho výsledkoch jednak pre orgány štátnej správy, orgány štátnej správy v školstve, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, školské samosprávne orgány, vzdelávacie inštitúcie a ďalšie medzirezortné organizácie, ktorých činnosť súvisí s problematikou detí a mládeže, ale rovnako aj pre rodičovskú verejnosť.
Predkladaná správa pokúša nastaviť objektívne zrkadlo súčasnému stavu slovenského školstva z pohľadu jeho vývoja. Niektoré trendy nás môžu uspokojovať, niektoré, naopak, treba považovať za signály na zvýšenie pozornosti a riešenie nedostatkov.
Na úrovni ministerstva školstva som prijal opatrenia, aby podnety správy slúžili ako jedno z východísk rozpracovania Národného programu výchovy a vzdelávania. Správa bola teda prerokovaná na operatívnej porade ministerstva školstva 15. decembra 2003. Na základe rozhodnutia bola predložená ako informatívny materiál vláde Slovenskej republiky, ktorá ju 17. februára tohto roku vzala na vedomie. Rovnako sa ňou zaoberal aj Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá na svojej 32. schôdzi, kde ju vzal na vedomie a odporučil predsedovi Národnej rady zaradiť do programu schôdze Národnej rady. Na základe toho bola opätovne predložená vláde Slovenskej republiky, ktorá svojím uznesením schválila a rozhodla predložiť ju Národnej rade na ďalšie rokovanie.
Dovoľte mi, panie poslankyne a páni poslanci, vysloviť na záver presvedčenie, že predkladaná správa svojím záberom aj štruktúrou splní svoj cieľ a poslúži aj na to, aby sme vedeli lepšie o tom, akým smerom sa uberá náš školský systém. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Dušana Čaploviča, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, predkladám tomuto váženému plénu informáciu o výsledku prerokovania správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach Slovenskej republiky v školskom roku 2002/2003 (tlač 617).
Minister školstva Slovenskej republiky predložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003. Výbor uvedenú správu prerokoval dňa 25. februára 2004. Uznesením č. 198 ju zobral na vedomie a odporučil, aby bola zaradená do programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
V zmysle uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 709 z 30. apríla 2004 pridelil správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v nadväznosti na to, že tento výbor v Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore.
Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadenia v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003 (tlač 617), 2. žiada vládu Slovenskej republiky, aby vo východiskách rozpočtu na rok 2005 realizovala medziročné navýšenie kapitoly ministerstva školstva o 2,806 mld. Sk pre regionálne školstvo.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k prerokúvanej správe o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003 tvorí prílohu tejto informácie.
Ďakujem vám a prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, do ktorej sa hlási pán spravodajca ako prvý. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, či sa ešte hlási ústne do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Tri pani poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť to rozpravy ústne.
Takže, pán spravodajca, nech sa páči, a potom pani poslankyňa Mušková.
D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanej správe už aj preto, ako to tu konštatoval pán minister školstva, že je to po prvý krát, čo sa takýto materiál prerokúva v pléne Národnej rady, a je tu skvelá možnosť reagovať na mnohé postrehy, zistenia a podnety školskej inšpekcie v našom vzdelávacom systéme, slovom, využiť ich najmä v pripravovanom zákone o výchove a vzdelávaní či tzv. školskom zákone pri skvalitňovaní predovšetkým obsahovej stránky vzdelávacieho a v širšom slova zmysle celého výchovného procesu, o to viac, že mnohé inšpekčné zistenia, ktoré obsahuje táto správa, sa po niekoľko rokov opakujú, čo nie je chyba pána ministra, to je dlhodobý proces, a preto je potrebné ich dobre premyslenými, systémovými opatreniami napraviť. O tom, že je to tak, dokazuje nielen obsah terajšej ročnej správy, ale aj obsah s odporúčaniami predchádzajúcich ročných správ Štátnej školskej inšpekcie. Potvrdzuje to aj moje poznanie, pretože som mal možnosť ich v minulosti študovať a o opakujúcich problémoch s kompetentnými v tejto oblasti aj diskutovať.
Chcel by som z tohto miesta, váženého zastupiteľského zboru, poďakovať sa za zodpovednú prácu pánovi doc. RNDr. Vladislavovi Rosovi, PhD., hlavnému školskému inšpektorovi a jeho spolupracovníkom tak v ústredí, ako aj v krajoch Slovenskej republiky. Jeho práca bola a je vždy veľmi precízna. A nedivím sa, že v minulosti český minister školstva ho zobral za poradcu a v istom období ho menoval za predsedu Kurikulárnej rady pri Ministerstve školstva Českej republiky ako schopného a váženého zahraničného experta.
Vážení prítomní, dotknem sa len takých zistení, ktoré môžeme prostredníctvom legislatívy, a preto sme tu, rozličných školských právnych noriem odstrániť či pri ktorých môžeme napomáhať ich odstraňovať, samozrejme, v spolupráci s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a jeho nižšími článkami riadenia a krajskými školskými úradmi a priamo riadenými organizáciami ministerstvom s väzbou, a to podčiarkujem, predovšetkým na zriaďovateľov škôl a školských zariadení, či už ide o samosprávne kraje, mestá a obce, ale aj cirkvi a fyzické a právnické osoby. Ak to konsenzuálne všetci dokážeme, v naprávaní stavu vecí verejných v našom školstve, tak to bude najväčším prínosom prerokúvanej správy, záverov, odporúčaní, aj preto, že zrejme o rok nás znovu čaká takáto správa, iste sa k takejto správe znovu vrátime. Pozorne som študoval najmä nedostatky, zistené negatíva, pretože dobré sa chváli samo a zlé či nekvalitné často ostáva v zabudnutí, a tak sa tento stav stáva miestom zrodu ešte väčších nedostatkov. Pozornosť som venoval najmä vzťahu ministerstva ku kvalite vzdelávania a výchovy, a to v rovine nielen materiálnej, kurikulárnej, s väzbou na obsah, metódy a prístupy, ale, samozrejme, aj personálnej a samotných žiackych výkonov.
V materiálnej oblasti správa konštatuje neustále zhoršujúcu sa vybavenosť škôl, archaickosť, či prestarnutosť učebných pomôcok, stále pretrvávajúci nedostatok technických prostriedkov a didaktickej techniky, doslovne, nedostatok bežných učebníc, nedostatočnú a stále sa zhoršujúcu vybavenosť žiackych a učiteľských knižníc. Nie je to nič nového. My to poznáme aj na základe empirických poznatkov. Iste to pozná pán minister. Ale potvrdzujú to pravidelné výsledky Štátnej školskej inšpekcie, či už z úrovne krajov alebo z centra, že tieto problémy naďalej pretrvávajú a že je to dôsledok dlhodobého podfinancovania tejto oblasti. A musíme sa tým, samozrejme, v budúcnosti asi nejakým spôsobom s väzbou na samosprávne orgány zaoberať.
V kurikulárnej oblasti majú prevahu klasické typy hodín. Pretrváva slabá individualizácia výchovno-vzdelávacích postupov vo vzťahu k problémovým a nadaným žiakom. Prevláda nízka diferenciácia vyučovania, dominantné postavenie učiteľa, frontálna výučba, nízka spätná väzba, veľmi často pamäťové učenie - my sme tomu hovorili bifľovanie -, absencia tvorivých metód pedagogickej práce, pre veľký nedostatok učebných pomôcok vynechávanie experimentov - často som hovoril, že naše mnohé školské kabinety sú už technickými múzeami -, nevypracovaný systém slovného hodnotenia a využívanie sebahodnotenia. Tieto moderné prvky modernej pedagogiky, teda dialógu, nie monológu učiteľa, sú stále akosi v ústraní, česť výnimkám na mnohých našich školách. Tieto nedostatky doslovne prevažujú či trónia najmä v niektorých druhoch škôl a hlavne v niektorých učebných predmetoch.
V personálnej oblasti je to nízka kvalifikovanosť, o ktorej dobre vieme, a nedostatok nielen učiteľov, zvlášť cudzích jazykov a informatiky a nedostatočný počet psychológov a školských špeciálnych pedagógov, predovšetkým pri školách s integrovanými žiakmi a triedami, na čo pán minister reagoval. A viem, povedal, že prijal isté opatrenia práve v tejto oblasti.
V oblasti žiackych výkonov sú to najmä nízke komunikačné zručnosti žiakov, zníženie výkonov žiakov v roku 2002/2003 oproti predchádzajúcemu roku 2001/2002, najmä pri profilových predmetoch, slabšie výkony vzhľadom na požadovaný štandard a nižšia úroveň odbornej zručnosti, najmä v konkrétnych stredných odborných školách. To je taká Achillova päta nášho školstva, samozrejme, s väzbou na prax v budúcnosti firemných škôl. Chýbajú nám vybavenia.
A je alarmujúce, že takmer na všetkých typoch a stupňoch škôl sa zaznamenalo zníženie kvality vzdelávacieho a výchovného procesu, či je to výchovný proces v materských školách, či je to na základných školách, prvom, druhom stupni, viete, že ma upozornili mnohí riaditelia osemročných gymnázií, že teraz štvrtáci, čo končia, často nevedia komunikovať, a skutočne ten prvý stupeň má veľké problémy a tým sa budeme musieť zaoberať, ale aj stredných škôl a špeciálneho školstva osobitne. Ešte chvalabohu, že špeciálne školstvo, nechcem to povedať, zostalo zavesené na štáte... (Hlasy z pléna.) Prosím? Na ministrovi ... a že môžeme tieto veci nejakým spôsobom riešiť, samozrejme, aj vďaka poslaneckým návrhom tu prítomnej pani kolegyne Evy Rusnákovej v súvislosti vo vzťahu k špeciálnemu školstvu, keď boli prijaté isté opatrenia. A, samozrejme, myslím si, že aj poslanci veľmi pozitívne sledujú situáciu v tejto oblasti.
Vzhľadom na to, že školstvo a vzdelanosť patrí medzi aspoň verbálne deklarované priority vlády, sú tieto výsledky neuspokojivé. Sú otáznikom a výkričníkom pre kompetentných, najmä v exekutívnej rovine štátu. Teraz nehovorím o vzťahu k pánu ministrovi alebo rezortu školstva, pretože myslím, že školstvo a vzdelávanie, to je problém celej vlády a nielen problém úzkeho segmentu rezortu, ktorý za to zodpovedá. Nie je možné donekonečna sa len verbálne hlásiť k priorite vzdelávania. Ja si myslím, že mal by byť ukončený proces, pokiaľ ide o rétorické cvičenia do konkrétnych krokov. Dôsledkami prezentácie sú skôr priority systematického zanedbávania fenoménu vzdelanosti v našej spoločnosti. Najhoršie je, že je to tak ako v minulosti, aj v prítomnosti, že zabúdanie sa najlepšie platí a platilo a oplácalo, pretože mnohé veci, ktoré sme prijali, resp. o ktorých sme hovorili, často zapadnú prachom a potom sa neriešia. Je to taká bolesť aj slovenskej povahy, ako keď sa niečo nekontroluje, s prepáčením, alebo nesleduje, v tom dobrom slova zmysle nekoordinuje, neusmerňuje, nechcem povedať, riadi, priamo určuje direktívne. Tak veľmi často sa stáva to, že veci zapadnú prachom a potom sa nezabezpečujú. A teraz nejde tu len o ústredný orgán štátnej správy, ale všeobecne o tie problémy, platí to pre každého z nás. Dokonale to prezentujú nominanti politických strán často, ktorí sledujú v istom vrcholovom manažmente rezortu, samozrejme, neustále spory. A, pán minister, na tomto fóre tu chcem povedať, veľmi ma trápia tie spory, ktoré sú na ministerstve, nie vašou zásluhou, tie pohľady v podstate krajne neoliberálne a krajné rôzne vyhlášky a úlohy, ktoré sú dávané často bez vášho súhlasu na úroveň nižších článkov riadenia školstva a vlastne frustrujú pedagogickú obec a zriaďovateľov škôl a školských zariadení. Myslím, že vy práve patríte k tým, ktorí sledujete istý, by som povedal, vyvážený proces. Ale, žiaľ, práve tieto prvky sa tam objavujú a vlastne spomaľujú činnosť školstva a vzťah k rezortu, povedzme, ku konkrétnym úlohám.
Tieto obsiahnuté skutočnosti, tentoraz sa vrátim k tej predkladanej správe, sú o to alarmujúcejšie, že sme od 1. 1. 2004 vstúpili do meniacich sa podmienok vzdelávania, samozrejme, to nemôže byť podchytené v tejto správe, to zrejme sa objaví v tej ďalšej správe, ktorá sa bude pripravovať za roky 2003/2004, teda jeden školský rok, o výchove a vzdelávaní, a v zmysle prvých dopadov nie vždy dobre načasovanej, tu podčiarkujem, správne odhadnutej reformy nášho školstva, žiaľ, stále bez moderného strešného zákona, a vy viete, že už to opakujem, i keď poznám vaše stanovisko, ale musím to tu povedať, toho zákona o výchove a vzdelávaní či tzv. malého školského zákona, ktorý by mal nahradiť zákon č. 29/1984 Zb. Samozrejme, ja o tom často hovorím, ale prekvapilo ma, že sa naraz zobudil štátny tajomník a začal o tom hovoriť a podpísal sa pod dajakú deklaráciu, pričom istú zodpovednosť za to nesie aj pán štátny tajomník. Tento prítomný stav negatívne zhoršuje výsledky nezvládnutej reformy v školstve s väzbou na nezvládnutú decentralizáciu škôl a školských zariadení a pripravovanú predovšetkým fiškálnu decentralizáciu, ktorá, pevne verím, táto vás takisto trápi, pán minister, iste negatívne vstúpi do budúcnosti predovšetkým takých fenoménov, ako sú materské školy, ako sú základné umelecké školy, ale ako sú aj školské kluby a jedálne a centrá voľného času a osobitne, vy ste sa takisto stretli s ich zástupcami, školy v prírode. Prijali ste isté opatrenia, ale to sú všetko fenomény, ktoré vytvárajú priestor, pretože tie deti sa nebudú popoludní potulovať po mestách, po obciach, ale budú v podstate tvorivo pracovať, budú zapájané do vzdelávacej, výchovnej činnosti a nebudú sa zaoberať, nechcem to tak nazvať, kriminálnou trestnou činnosťou. A to ma v podstate najviac trápi, že tento fenomén sa nejako nezhodnocuje komplexne, že sa to ponecháva, že však rezort školstva si to nejakým spôsobom vyrieši, ale že to treba vidieť v tej širšej súvislosti zodpovedností viacerých rezortov pri riešení tohto problému, spájania síl a riešenia týchto konkrétnych úloh, ktoré vyplývajú aj zo samotnej správy Štátnej školskej inšpekcie. A pevne verím, že si ju niektorí ministri, okrem pána ministra, vo vláde poriadne preštudovali.
Naviac, súčasný trend šetriť za každú cenu aj na úkor, teraz to poviem tak obrazne, zdravého rozumu sa prejavuje v tlaku na neúmerné zvyšovanie počtu žiakov v triedach, pri ich zániku, resp. spájaní sa škôl a školských zariadení. A iste, pán minister, máte s tým veľké problémy, musíte vážne riešiť tie mnohé návrhy, ktoré prichádzajú zo samosprávy. A tým sa vlastne napĺňa prítomný paradox, o ktorom som hovoril aj na tlačovej konferencii, nižší počet detí v ročníkoch populácie, to je nesporné, ale vyšší počet žiakov v triedach. To znamená, ako keby bola červená kvalite a efektívnosti vzdelávania, červená múdrosti, kultúrnosti, tolerantnosti a komunikatívnosti a na druhej strane zelená, obrazne v dopadoch vzrastajúcej agresivity žiakov a ich zvyšujúcej závislosti od drog, ale aj hazardných hier, televíznej pornografie a napokon podielu na detskej kriminalite a podobne. To je ten fakt, ktorý by sa dal ľahko ošetriť, pretože dnes, v týchto rokoch by to toľko nestálo tento štát, ako to môže stáť štát v priebehu piatich či šiestich rokoch, ak tieto veci sa nebudú riešiť. Potom to bude viac stáť a potom na nás budú často aj, čo sedíme v parlamente, ukazovať tí poslanci, ktorí tu budú, že čo sme robili a že sme tieto veci nezachytili hneď na začiatku. Mohlo to stáť menej peňazí a zadlžili sme skutočne spoločnosť do budúcnosti v tejto oblasti.
Ďalej sa podpisuje na súčasnom stave v našom školstve nebývalý tlak na učiteľov. A najmä je to akýsi ekonomický atak s väzbou na ich prepúšťanie, opakované výzvy na znižovanie ich počtu, ktoré často zaznievajú najmä zo strany pána štátneho tajomníka Františka Tótha, pričom trend vo svete, najmä v Európe je úplne opačný, znižovanie počtu žiakov v triedach a vo vytváraní funkcie tzv. pomocného učiteľa v triede, to znamená nielen v triedach, ako my to riešime, povedzme, s rómskymi deťmi. Tento trend je jasný, tento trend, samozrejme, skvalitňuje štúdium, teda učenie detí, predovšetkým na prvom stupni základných škôl, že sa môže jeden venovať tým problémovým deťom v integrovaných triedach a ten ďalší sa venuje tým vyspelejším, talentovaným deťom a že tento proces ide ruka v ruke a pomáhajú sa veci riešiť. To, že sa zvyšuje počet žiakov na prvom stupni, je to skutočne nezvládnuteľné pre učiteľov, v jednej triede aby mal 25 až 30 detí.
V súvislosti s prerokúvaním predloženej správy o stave a úrovni vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, ako aj s prebiehajúcou podľa mňa v niektorých dôležitých segmentoch nekvalitnou školskou reformou, ja viem, že je to ľahké, keď je niekto generál po boji, a to som ja momentálne v tomto prípade, ale, samozrejme, poukazujem na tie problémy, ktoré sú, poznávam ich, vy ste išli prvý do takéhoto, by som povedal, stavu, vy ste tým priekopníkom, pionierom v tejto oblasti a iste sa ľahko kritizuje. Myslím si, že čoraz viac nám vystupuje do popredia absencia analýzy a prognózy školskej "ekonomickej" reformy. A na tejto sa musí podpisovať a veľmi významne do nej vstúpiť, ale v tom pozitívnom slova zmysle, aj minister financií a minister práce a sociálnych vecí, v tej oblasti, aby to nebola ekonomická reforma, ako škrtiť, ale ako programovo konkrétne rozvíjať niektoré oblasti, konkrétne projekty a pomáhať školstvu, aby sme skutočne založili tuná budúcu spoločnosť vzdelaných, kultúrnych, tolerantných a komunikujúcich ľudí, najmä čo sa týka jej dôsledkov vo výchovnej a vzdelávacej oblasti, výkonov žiakov a zvlášť veľmi citlivej atmosféry vyučovania. Ja nie som inšpektor, ale inšpektori ma často upozornili po tých inšpekciách, že sú niekedy skutočne nezvládnuteľné pomery v triedach. Vy iste prijímate niektoré veci vo vzťahu k Trestnému zákonu v súvislosti so znížením vekovej hranice z 15 rokov na 14 rokov veku dieťaťa, to si presne nepamätám. Ale, samozrejme, toto nie je len jediný cieľ, ktorý musíme riešiť, my musíme už teraz urobiť kroky pre to, aby sa tá kriminalita nám v tých ďalších rokoch nezvyšovala. Kladiem si preto otázku, ktorú vysielam aj tomuto váženému plénu, poslancom Národnej rady: Je v súčasnom stave vôbec možné morálne očakávať od učiteľov skvalitnenie práce, keď im nedokážeme zabezpečiť dôstojný sociálny a ekonomický status? Je možné zvyšovať kvalitu a efektivitu vzdelávania, ak sa len jednostranne zvyšuje kvantita v ukazovateľoch počtov žiakov v triedach našich škôl a školských zariadeniach a, naopak, rok čo rok sa znižuje kvalita učebných pomôcok, didaktickej techniky a učebníc? Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dnes moja otázka znie aj takto: Ak Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nie je schopné predložiť koncepciu školstva obsiahnutú v modernom školskom zákone zatiaľ a stále je nefunkčná Kurikulárna rada, akým smerom sa bude uberať kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu v ďalších rokoch? A na túto otázku by som, samozrejme, s väzbou na túto správu potreboval jasnú odpoveď.
Rád by som vás oboznámil s výsledkami prieskumu, ktorý uskutočnil tiež Ústav politických vied Slovenskej akadémie prostredníctvom výskumného metodického pracoviska pri Slovenskom rozhlase, kde sa položilo viacero otázok a jedna z otázok je veľmi zaujímavá. Pre tých respondentov, ktorých bolo 3 083, ako som spomínal, bola tam položená otázka: Ktoré faktory sú podľa vášho názoru príčinou problémov v našom školstve? Nuž a respondenti odpovedali nasledovne. Najväčšia časť respondentov povedala, že je to nedostatok peňazí vyčlenených zo štátneho rozpočtu na školstvo. To je, samozrejme, jednoduchá dilema. Ale ďalej, čo bolo povedané a čo ma zarážalo, druhá najvyššia čiastka hovorila, že je to nekompetentné slabé riadenie školstva. Ďalšia časť hovorila, že to je zlá legislatíva, to bolo 82 %. Dávali sa tie jednotlivé otázky, tak na každú sa odpovedalo áno, nie, neviem. Potom je tu podcenenie potreby vzdelávania obyvateľov, zlá koncepcia školstva a vzdelávania. A napokon teda 72,1 % odpovedalo na otázku, áno, sú to nízke platy učiteľov. Áno, sú to aj nízke platy učiteľov, ale sa tu hovorilo predtým o vážnych veciach. A myslím, že spoločnosť veľmi citlivo vníma tento fenomén, ktorý veľmi často sa stáva akýmsi apendixom, už nielen problémom ministerstva školstva, ale predovšetkým našich samospráv, ktoré budú v istom slova zmysle, samozrejme, budú to aj ďalší zriaďovatelia, cirkvi a fyzické a právnické osoby, niesť zodpovednosť za to, že ten školský systém bude kvalitný. Aj tento prieskum verejnej mienky občanov Slovenskej republiky, akýsi plebiscit o našom školstve, ktorý sa často uplatňuje pri prijímaní legislatívnych noriem vo vzťahu k vnútornej politike štátu, napr. v Spojených štátoch amerických, v Kanade, ale aj v niektorých štátoch Európskej únie keď prijímajú závažný zákon, a teraz budeme hovoriť o zákone o výchove a vzdelávaní, aj s väzbou na tieto odporúčania, urobia si istý prieskum, objednajú si renomovanú agentúru, aby ich upozornili, v ktorých oblastiach v podstate treba niečo dotiahnuť, skvalitniť, urobiť, čo cíti, pociťuje občan, čo pociťuje občianska spoločnosť, by mal byť takým istým mementom, aké máme boľavé miesta nášho školstva. O tom hovorí aj táto správa, ale, samozrejme, aj prieskumy verejnej mienky.
Vážený pán minister, niekoľko otázok ešte mi dovoľte položiť, ale predovšetkým jednu najdôležitejšiu otázku. Potreboval by som skutočne vedieť od vás priamo zdôvodnenie, prečo sú v správe do parlamentu vynechané niektoré podnety a odporúčania školskej inšpekcie operatívneho, aktuálneho a perspektívneho charakteru Ministerstvu školstva Slovenskej republiky na stranách 134 až 136. Viete, že my sme dostali správu, ale my sme ešte do výboru dostali zviazanú správu, ktorá obsahuje ďalšie odporúčania, ktoré sa potom v tom materiáli vo vzťahu k ministerstvu školstva už potom na plénum, keď sa rozmnožovali tie materiály, nedostali. Prepáčte mi, pán minister, ja mám skutočne taký nejaký vedecký alebo pedagogický "neduh" dôkladne študovať predložené pramene a v súčasnosti predkladané materiály na schvaľovanie do nášho parlamentu. Konkrétne mi ide o vynechané podnety a odporúčania Štátnej školskej inšpekcie, samozrejme, nevidím v tom zámer, ale pýtam sa, či sa nestalo pri tom preberaní materiálu, pri rozmnožovaní materiálu, že to vypadlo z toho počítača, resp. z tej diskety, na ktorej to bolo nahrané. V pôvodnom materiáli to bolo, po prvé, zabezpečenie úpravy siete škôl na základe zriaďovacích listín škôl, po ďalšie, vydanie zásad klasifikácie a hodnotenia pre stredné školy, po ďalšie, podporovanie zavedenia povinnej predškolskej prípravy päťročných a šesťročných detí s odloženou povinnou školskou dochádzkou v materských školách, po ďalšie, zabezpečenie zapracovania primárnej prevencie drogových závislosti v jednom tematickom celku do učebných osnov, etickej výchovy, občianskej výchovy, náuky o spoločnosti základných a stredných škôl. Ja chcem práve uviesť, že tu je ten materiál, tam to je uvedené, ale v tej spoločnej správe, ktorú sme dostali do parlamentu, akosi sa to stratilo, alebo deletovalo. Ja už neviem, čo stalo, že to tam chýba, a napokon je tam bod legislatívna pomoc pri vonkajšej diferenciácii zariadení podľa príčin nariadenia ústavnej alebo ochrannej výchovy.
Tento prístup, ja už naozaj si to neviem vysvetliť, preto som položil verejne túto otázku pánu ministrovi, je vlastne, akosi mi to vyznieva, v súzvuku s jeho krokmi, možnože nie priamo s jeho krokmi, ale pod istým tlakom nasmerovaných, napr. veľmi citlivých aktivít vo vzťahu k materským školám a základným umeleckým školám, najmä v poslednom roku, a to už nejde o pána ministra školstva, ale pána ministra financií, najmä z výhľadov na roky 2005 až 2007. A to sú konkrétne tie roky, kde pán minister financií ako keby začal škrtiť naše školstvo a vlastne nesleduje tie ciele, tú víziu, tú koncepciu, ten miléniový projekt, ktorý sme prijali vo vláde ešte predchádzajúcej prvej, nazvem to pracovne vládou Mikuláša Dzurindu, kde vlastne 19. decembra 2000, vy ste boli vtedy, pán minister, štátnym tajomníkom, bola prijatá koncepcia. A tu ako keby tá koncepcia bola v protirečení so stanoviskom fiskálnej decentralizácie, so stanoviskom pána ministra s výhľadom rozpočtu pre oblasť školstva na roky 2005 až 2007, ako keby ju pán minister financií a podpredseda vlády nečítal. A to je veľmi dôležité. Myslím si, že tie materiály treba dôkladne študovať a nepočúvať len ľudí okolo seba, ktorí ho často, myslím si, veľmi negatívne dezinformujú.
Kým v Európskej únii sa venuje veľká pozornosť tomuto dôležitému segmentu výchovno-vzdelávacích aktivít, teda hovorím teraz konkrétne o základných umeleckých školách, na Slovensku to vyzerá úplne naopak. Kým Európska hudobná únia, materiál existuje vyvesený na internete, po vzore Českej republiky a Slovenskej republiky prijala istý materiál Európskej únie zaviesť aktívnu štátnu politiku vo vzťahu k umeleckým školám, na základe tých príkladov, ktorými ste sa často aj vy chválili, pán minister, pri vašich cestách, v bývalom Česko-Slovensku a dnes v Českej republike a v Slovenskej republike sme vypracovali kvalitný systém, ako by mohli pracovať tieto základné umelecké školy, dokonca v susednom Rakúsku začínajú na tento systém sa už napájať, v Holandsku, kde boli väčšinou súkromné základné umelecké školy, začínajú uvažovať s vytváraním štátnych umeleckých alebo obecných umeleckých škôl za podpory z verejných zdrojov, Slovenská republika pristupuje pod taktovkou predovšetkým pána ministra financií a, musím povedať, aj s istým tichým súhlasom vaším, pán minister, k ich postupnej likvidácii, konkrétne prostredníctvom vládneho návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Nechcem sa o tom viacej zmieňovať, budem tu vystupovať k tomuto návrhu, ktorý tu bude predkladať pán minister financií na tejto našej schôdzi. Definitívne tzv. obecné základné umelecké školy sa odpália zo štátneho rozpočtu prostredníctvom nevyjasnenej a značne rozdielnej výšky podľa regiónov a mikroregiónov daní fyzických osôb, tzv. podielových daní. Nikto nevie, ako to zatrasie jednotlivými regiónmi, čo to bude. A pritom sa poprelo to, na čom sme sa dohodli aj v našom výbore v minulosti, sľubovaných a garantovaných normatívoch, zachovaní výšky finančných zdrojov vo výške 95 %. Na tom aj vy stojíte, od roku 2003 v rozpätí ďalších 3 rokov, zachovaní, povedzme, týchto základných umeleckých škôl ako významného fenoménu výchovy a vzdelávania, hlavne kultúrneho vzdelávania, umeleckého vzdelávania v Slovenskej republike. A myslím si, že pod toto sa najviac podpisuje pán štátny tajomník František Tóth, ktorý prisľúbil v spoločnom sedení, traja sme tam sedeli, a preto to môžem tuná povedať, mi iste dáte za pravdu, že tieto veci budeme riešiť tak, aby umelecké školy mohli kvalitne pracovať. Nuž a teraz sa stáva to, že z verejných zdrojov budú mať prostredníctvom normatívov garantované verejné zdroje, "štátne", hovorím o verejných zdrojoch finančných, len súkromné a cirkevné základné umelecké školy z titulu zriaďovateľa. A, samozrejme, nevieme, ako to dopadne s tými tzv. civilnými alebo obecnými, miestnymi základnými umeleckými školami, ktoré sa dostanú prostredníctvom tých daní fyzických osôb, podielových daní, miestnych daní do područia vyslovene zriaďovateľov samospráv.
Ďalej, vo väzbe na to a na ten bod, ktorý sme spomínali v tej správe, a to sa týka toho povinného zaškolenia päťročných a šesťročných detí, toto vynechanie odporúčaní, zavedenie povinnej predškolskej prípravy spadá, sa mi zdá trošku, do súčasnej politiky. Môžete mi, samozrejme, oponovať. A ja si rád počúvnem vaše stanovisko k materským školám, i keď viem, že mnohé vaše kroky vedú často k pozitívnemu riešeniu tohto problému a považujete to prioritu riešenia v Slovenskej republike, čo sa týka školstva. Už teraz je na svete návrh, ktorým sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 81/1997 Z. z. Jej realizácia zvýši finančné zaťaženie rodičov, najmä zavedením povinnosti úhrady mesačného príspevku aj za 5-ročné deti a deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou a významne sťaží prístupnosť materských škôl, najmä deťom zo sociálne slabšieho prostredia. Podstatne sa tým zhorší kvalita podmienok výchovnej práce v materských školách. Nechcem tu byť nejakým obhajcom materských škôl, ale sme prijímali či už zákon č. 595/2003 Z. z. alebo č. 596/2003 Z. z. v minulom roku, a tak viete, že som vystupoval vášnivo v tejto oblasti, čo s našimi materskými školami. I keď sa v podstate trochu líšime v tých pohľadoch, ako by sa mala pripravovať tá predškolská výchova, myslím si, že tento daný stav, aký je v Slovenskej republike, treba sa snažiť kvalitatívne zlepšovať a nerobiť isté kroky, ktoré môžu tieto veci zhoršiť.
Ak by sme smerovali ku kvalite výchovnej práce v materských školách, aj v zmysle odporúčaní Štátnej školskej inšpekcie, ako som hovoril, ktoré sú uvedené v tomto materiáli, ctené dámy, vážení páni, tak by sme museli akceptovať priemernú naplnenosť tried v ustanovenej hodnote, teraz sa hovorí o 20,1 dieťaťa na jednu triedu, samozrejme, so znižovaním ich počtu, a odmietať navrhované zvyšovanie maximálnej naplnenosti tried v materských školách o 2 miesta. Môže to ísť, samozrejme, aj vyššie, nikdy nevieme, ako to bude v regiónoch nabiehať, čo v podstate môže naozaj zhoršiť ten výchovný proces, hovorím o výchovnom, nehovorím o vzdelávacom procese, prácu s týmito deťmi, ktoré v týchto materských školách majú učiteľky alebo učitelia predovšetkým na starosti, ktorých to môže stáť plno nervov, aby to zvládli v tej jednej triede. Zvyšovanie počtu detí v triedach smeruje proti kvalite výchovy v predškolskom období. V podstate, opakujem, upozorňujem vás, zvýšenie detí v jednej triede o 2 do výšky 22 má v číslach znížiť počet tried o 600 a počet učiteliek o 1 200. Čiže je to čisto ekonomický prístup bez ohľadu na kvalitu výchovy, viacej žiakov, viacej detí v tomto prípade v triedach, v predškolských zariadeniach a nejakým spôsobom sa snažiť ušetriť finančné prostriedky. Kým trendy v Európskej únii, do ktorej sme vstúpili po 1. máji, sú úplne rozdielne, napriek klesajúcemu počtu detí zaraďovaných do predškolskej výchovy, aj tam majú s tým, samozrejme, problémy, počty detí na jednu učiteľku sú neporovnateľne nižšie ako v Slovenskej republike, pretože chápu vzrastajúci význam výchovnej práce v materskej škole s prepojením na znižovanie pracovného vypätia a zaťaženia učiteliek. Počty detí v triedach sa pohybujú v Európskej únii priemerne vo výške 8 až 10 detí, pretože inak sa mení materská škola z týchto medzinárodných dokumentov a analýz nie na výchovnú inštitúciu, ale z výchovnej inštitúcie na opatrovňu a jednoducho úschovňu detí. Navrhujem zodpovednejšie sa zaoberať aj týmto odporúčaním, ktoré sa nachádza v tejto správe Štátnej školskej inšpekcie.
Ctené dámy, vážení páni, záverom mi dovoľte konštatovať, že vzdelanie vo svete je jednou z priorít spoločností vyspelých štátov. Ono sa často vraví a poznám to z rôznych filmov, že najcennejší z darov nie je láska, ale, okrem zdravia, poznanie. A ak však naša spoločnosť aj prostredníctvom nás poslancov s väzbou na exekutívu neposkytne školstvu dostatok financií na efektívne a kvalitné fungovanie, na efektívnu a kvalitnú decentralizáciu, potom odporúčania z tejto správy Štátnej školskej inšpekcie zriaďovateľom, aby zabezpečili primerané podmienky na prevádzku škôl a školských zariadení, to je na strane 133, a vylepšili ich materiálno-technické podmienky, vyznieva skôr, poviem to rovno, alibisticky ako realisticky. Nesvedčia o tom ani východiská rozpočtu pre naše školstvo na roky 2005 až 2007, ktoré pripravilo a do vlády predložilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. S takýmto návrhom rozpočtu pre školstvo je to cesta naspäť, cesta medzi štáty s nízkou vzdelanosťou a kultúrou. Je to pre mňa prejav krízy ducha a rozumu, kto takýto návrh na ministerstve financií pripravoval. Program revitalizácie a modernizácie nášho školstva, vzdelávania a výchovy v Slovenskej republike si vyžaduje omnoho viac, než finančne zasiať, si vyžaduje ísť v hodnotovom svete od prítomných importovaných vzorov a vzorov domácich zbohatlíkov a mafiánov k tzv. ľahšej ceste pre získanie úspechu a uznania aj bohatstva vrátane duchovného, ktoré si musíme predovšetkým vážiť, tak ako to napísal jeden slovenský klasik, nazvem ho klasikom, bývalý poslanec Slovenskej národnej rady a neskôr Národnej rady Slovenskej republiky Marián Augustín Húska, "aby sme miesto drogového diskoraja a blažeností zábavného priemyslu doslovne dreli a osvojovali si predovšetkým profesionálnu vzdelanosť". To je, myslím, cesta budúcnosti a cesta nášho školstva. A takýmto spôsobom sa to pripravilo z dielne ministerstva financií, znovu to podčiarkujem, aj vo vzťahu, že sa nečítala táto správa a tieto odporúčania, lebo tieto odporúčania nie sú adresované len školstvu, ale aj ministerstvu financií. A ministerstvo financií by malo vrátane pána Bruncka, poradcu pána ministra financií, môjho rodáka z Jasenovej, z Oravy, si to dôsledne a dôkladne prečítať.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, v našom školstve je päť minút po dvanástej. Tak ako to konštatuje táto správa, musíme oveľa výraznejšie sa spolupodieľať na odstraňovaní vyprchávajúcej príťažlivosti učenia, znižujúceho statusu učiteľa a klesajúceho statusu školeného študenta. Prvý krok urobíme vtedy, ak dokážeme čo najrýchlejšie realizovať v praxi, samozrejme, spoločne v spolupráci, isté odporúčania a podnety zo Štátnej školskej inšpekcie a konsenzuálne sa dohodneme, opozícia s koalíciou, tu ide o školstvo, tu nejde o žiadne ideologické, by som povedal, dobiehanie, nadbiehanie a hádanie, dokonca nejaký boj, tu ide skutočne o spoluprácu, o dialóg, že do vzdelania výraznejšie zainvestujeme v rámci zvýšeného ročného percenta HDP z celkového koláča verejných výdavkov štátu, aj v zmysle toho nášho prijatého uznesenia, ktoré prijal náš výbor, gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Verím, že to už pri návrhu rozpočtu na rok 2005 dokážeme všetci spoločne a podporíme zvýšenie finančných prostriedkov do tohto rezortu a pomôžeme naplniť aj závery a odporúčania z tejto správy. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)