B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú predseda Národnej rady zvolal podľa čl. 83 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Nech sa páči, prezentujme sa.

(Hlasovanie.) Zisťujem, že je prítomných 85 poslancov.

Teda Národná rada je schopná sa uznášať.

Na 28. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, overovateľmi budú páni poslanci Tomáš Galbavý a Jaroslav Jaduš. Náhradníkmi budú pán poslanec Abrhan a pán poslanec Kondrót.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci: pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Danko, pani poslankyňa Demeterová, páni poslanci Kiňo a Krajči. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský a s ním poslanci: pani poslankyňa Dubovská a páni poslanci Farkas Pál a Jasovský.

Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že na návrh gestorských výborov stanovisko NKÚ k štátnemu záverečnému účtu uvedie predseda NKÚ, správu o menovom vývoji a správu o výsledku hospodárenia Eximbanky uvedú guvernéri, účtovné závierky zdravotných poisťovní uvedú predsedovia ich správnych rád a účtovnú závierku Sociálnej poisťovne uvedie predseda rady jej riaditeľov, ďalej, výročnú správu a účtovnú závierku Fondu národného majetku uvedie prezident jeho prezídia, správy o činnosti Študentského pôžičkového fondu a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví uvedú ich predsedovia. Na to, aby menovaní mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Preto navrhujem, aby sme súhlas s ich vystúpením vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ, samozrejme, nikto nepredloží iný návrh.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás ešte informovať, že po dohode v poslaneckom grémiu o prerokovaných bodoch z 26. schôdze, ako aj o bodoch, ktoré prerokujeme na tejto schôdzi dnes a zajtra dopoludnia, budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine. Takisto vás chcem informovať, že na základe dohody z poslaneckého grémia sme presunuli bod 98, informáciu o mimoriadnych udalostiach v operácii Iracká sloboda a mierovej misii UNFICYP na Cypre, na budúci týždeň. Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali budúci týždeň vo štvrtok po hodine otázok, to znamená o 15.00 hodine, a potom aby sme mali interpelácie. Preto chcem stanoviť pevný termín, aby jednak mohol byť prítomný aj pán minister a takisto predseda vlády Slovenskej republiky. A po hodine otázok tu určite budú. Ak s tým bude súhlas, samozrejme, tak potom nebudeme musieť o tom alebo teda jednotlivo o týchto bodoch znovu hlasovať.

Teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 28. schôdze Národnej rady.

Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca môže trvať 1 minútu.

Takže, pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, len pred nejakou chvíľou sme dostali materiál, ktorý sa týka dopadov reformy školstva na obyvateľstvo. K tomu, aby sme sa mohli zodpovedne vyjadriť alebo postaviť k vládnemu návrhu zákona o študentských pôžičkách, navrhujem, aby nám bol vytvorený čas na preštudovanie tohto materiálu, a súčasne navrhujem, aby sa tento bod prerokoval až na konci tejto schôdze. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže je návrh bod 3 prerokovať na konci za druhými čítaniami.

Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Mala som podobný návrh, pretože materiál, ktorý nám bol dodaný, skutočne potrebujeme, aby sme sa vedeli zodpovedne rozhodnúť pri predloženom návrhu zákona. Okrem toho ja by som chcela navrhnúť práve tento bod 3, návrh zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyradiť z rokovania tejto schôdze aj z dôvodu sľubu pána ministra študentom, že predloží daný návrh až po dohode s nimi. Keďže sa tak doteraz nestalo, chcem vás veľmi pekne poprosiť, vážení kolegovia, aby ste podporili môj návrh a umožnili pánu ministrovi dodržať svoj sľub.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcem navrhnúť nový bod programu, asi najlepšie za bod 71, teda za všetky druhé čítania, bod, v ktorom by sme prerokovali a rozhodovali o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila na rokovanie Národnej rady správu o situácii v Iraku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán podpredseda, ja by som chcel skôr od vás istú radu v tejto chvíli preto, lebo na minulej schôdzi sme si odhlasovali väčšinovým spôsobom podanie vedenia parlamentu istej informácie o kauze, nazvem to zjednodušene, parlament kontra redakcia Plus 7 dní. Ide o list, ktorý tu podpisovali všetky strany v parlamente, na redakciu tohto časopisu. Do dnešného dňa sme nedostali, samozrejme, ani vyjadrenie, ani odpoveď. Na minulej schôdzi bola sľúbená informácia v tomto zmysle predsedom parlamentu. Pozerám si poslednú verziu v programe, nič takého sa tuná nenachádza. Takže ja teraz neviem, či mám dať návrh o niečom hlasovať, ani nechcem povedať, čo ma napadá, o čom, alebo či mi vy vysvetlíte, prečo k takejto situácii vôbec prišlo. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Navrhujem, aby sme v piatok ako o 1. bode programu rokovali o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb. Ide o návrh uznesenia, ktoré reaguje na závažné skutočnosti uvedené v Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2003, kde žiadame vládu, aby predložila do 30 dní správu k vyvodeniu zodpovednosti a k ďalším skutočnostiam, ktoré boli v tejto správe o činnosti uvedené. Takže v piatok 1. bod programu návrh uznesenia v písomnej podobe odôvodnený predložím okamžite.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, chcem poprosiť, aby ste toto nepovažovali za zneužitie rokovacieho poriadku, chcel by som vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, informovať, že dnes o 12.30 hodine za účasti členov pôdohospodárskeho výboru bolo slávnostné otvorenie III. ročníka Dní vidieka. Táto výstava sa uskutočňuje na Západnej terase Bratislavského hradu. Organizátori výstavy, Národná rada Slovenskej republiky, Vidiecky parlament a Európska komisia vás srdečne pozývajú na túto výstavu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda výboru, ďakujeme za túto informáciu.

Nakoľko už nemám žiadnych prihlásených pánov poslancov, pristúpime k jednotlivým navrhnutým zmenám.

Ako prvá vystúpila pani poslankyňa Navrátilová a navrhla presunúť bod 3 na koniec schôdze, nakoniec, mne sa zdá, že sme sa dohodli, po druhých čítaniach, to znamená ako 72. alebo 73. bod, po druhých čítaniach. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 51, proti 9, hlasovania sa zdržalo 66 poslancov, nehlasovali 4.

Konštatujem, že tento návrh sme nechválili.

Ako druhá vystúpila pani poslankyňa Mušková, ktorá okrem návrhu presunúť tento bod navrhla vyradiť tento bod, bod 3, z rokovania 28. schôdze. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 64, proti 37, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasoval 1.

Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne nebol schválený.

Ďalší návrh podal pán poslanec Minárik, ktorý žiada za 71. bod zaradiť ako bod rokovania návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť správu o situácii v Iraku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh 102, zdržalo 21 poslancov, nehlasovali 3.

Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

Ako štvrtý vystúpil pán poslanec Jarjabek, ktorý žiada informáciu o stave "kauzy" redakcia Plus 7 dní kontra teda Národná rada Slovenskej republiky. Pokiaľ si dobre pamätám, tak sme sa dohodli a hovorili sme o tom na poslaneckom grémiu, že pán predseda nebude sa tým zaoberať na schôdzi Národnej rady, ale na poslaneckom grémiu, pán poslanec. Takže navrhnem až potom, keď sa vráti pán predseda Národnej rady, aby zvolal grémium k tomuto bodu. Ďakujem pekne.

A ako o poslednom návrhu budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica, ktorý navrhuje, aby sme v piatok ako 1. bod prerokovali návrh uznesenia k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 66, proti 32, zdržalo sa 30 poslancov, nehlasovali 2.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Fica sme schválili.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu ako o celku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu programu schôdze ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 115, proti 3, hlasovania sa zdržalo 10, nehlasoval 1.

Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave o

správe o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl (tlač 658).

Rozpravu o tomto bode sme na 26. schôdzi prerušili neukončeným vystúpením pána poslanca Čaploviča, ktorý bol do rozpravy prihlásený ešte písomne ako posledný.

Predtým, ako dám slovo poslancovi Čaplovičovi, prosím ministra školstva Martina Fronca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež poslanca Devínskeho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Takže, pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister školstva, ctené dámy, vážení páni, predložená správa je vlastne, ako som už povedal predtým, zhrnujúco odpočet práce ministerstva, konkrétne s jeho optikou o priebehu reformy vysokého školstva s explicitným uvedením cieľov tak v krátkodobom, ako aj v dlhodobom horizonte. V podstate k týmto cieľom by mala smerovať parlamentná dohoda... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás o väčší kľud, lebo pán poslanec nemôže pokračovať v rokovaní, pán poslanec Bastrnák.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: ... najmä ak ide o veľmi citlivé otázky v oblasti vzdelanosti. Netreba však zastierať, že rozsah správy má prekryť jej zásadný nedostatok, ako som podčiarkol v úvode v tomto svojom vystúpení, a to, že venuje sa sociálnym dopadom na študentov len marginálne, a tak nespĺňa, podčiarkujem, nespĺňa požiadavku prijatého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

V stručnosti uvediem niektoré svoje postrehy.

Nárast počtu študentov na našich vysokých školách je veľký, najmä vo vzťahu k priestorovým a personálnym kapacitám. V tom sa vieme všetci zhodnúť. Za enormný, až neprirodzený považujem nárast externistov na niektorých vysokých školách až tak, že je zhodný, ba až prevažujúci vo vzťahu k počtu denných študentov na našich vysokých školách. Aj v tom sa vieme zhodnúť. Ako by sa nám niektoré univerzity stávali fabrikami na výrobu dobre zaplateného tovaru s názvom študent, a nie všestranne vzdelaných študentov rozmýšľajúcich, uvažujúcich, ale aj analyzujúcich, komunikujúcich, skutočne flexibilných a v mnohých príbuzných odborných profesiách uplatniteľných. Žiaľ, touto cestou sa vybrali aj niektorí autori návrhu, pomenujme ho presne, novely vysokoškolského zákona, ktorý sa má prerokúvať na tomto zasadnutí alebo na 28. zasadnutí schôdze Národnej rady. Pripomínam, neviem už ani po koľký raz, tendovanie nášho vysokého školstva by malo smerovať k rozšíreniu denného štúdia, ďalej rôznych foriem kurzov a celoživotného vzdelávania, ale inými metódami a prístupmi, ako navrhujú autori čiastočného spoplatnenia vzdelávania na vysokých školách a pochybného zrovnoprávnenia súkromného a verejného vysokého školstva, s tým, že súkromné vysoké školy budú rovnejšie medzi rovnými. A s tým absolútne nemôžem súhlasiť. O tom však budem podrobnejšie hovoriť pri prerokúvaní návrhu zákona o študentských pôžičkách.

Veľmi málo sa uskutočnilo v navrhnutej, dokonca aj novým zákonom umožňujúcej diverzifikácii vysokého školstva, hovoril som o tom v úvode svojho vystúpenia.

Pozitívne hodnotím sumarizujúc, že sa krok za krokom realizujú závery Bolonskej deklarácie, zavádzanie kompatibilných titulov so štátmi Európskej únie a kreditného systému doktorandského štúdia a reforiem v študijných programoch a odboroch na našich verejných vysokých školách. Žiada sa však výraznejšie pridať v prehlbovaní, a to by som chcel ešte raz tuná podčiarknuť, v prehlbovaní a rozširovaní a vo vytváraní podmienok pre kvalitné doktorandské štúdium či vedeckú výchovu, kde napriek mnohým snahám ešte značne zaostávame, ako aj v posilňovaní významu, a to tiež tu by som chcel znovu zduplikovať, bakalárskeho štúdia ako rovnocenného vysokoškolského vzdelania s väzbou na uplatnenie sa na slovenskom, ale najmä v súčasnosti už aj európskom trhu práce.

Hovoril som, a chcel by som tiež zhrnúť, kým pristúpim k tým závažným záverom, za chybu považujem, že sa upustilo od inštitucionálneho oddelenia akreditácie a evaluácie, že sa systémovejšie nesleduje kvalita vzdelávania na našich verejných vysokých školách, a to podčiarkujem, predovšetkým s väzbou na vedecké výstupy, tak v teoretickej, ako aj v praktickej rovine, s uplatnením sa absolventov škôl v praxi. Chýbajú nám komplexné akreditácie a najmä vytváranie podmienok pre skutočne nezávislé pôsobenie Akreditačnej komisie, ja som to už minule spomínal a znovu to chcem zdupľovať a pripomenúť, ako skutočne nielen poradného orgánu vlády Slovenskej republiky a ministerstva školstva. Opakujem, Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky slovami svojho predsedu prof. Ing. Pavla Návrata, PhD., citujem, "neakredituje, odporúča, ale o akreditácii rozhoduje minister, preto sa často podpisovala pod extenzívne zakladanie vysokých škôl a ich bianko vyhlásenie za univerzity, čo negatívne poznačilo celé vysoké školstvo". A sme toho aj teraz svedkami. Akreditačná komisia by mala čo najrýchlejšie získať samostatnosť a právo, znovu citujem, "rozhodovať, mať väčšiu zodpovednosť a byť pod verejnou kontrolou s možnosťou preskúmania jej rozhodnutia nielen konečne a neodvolateľne u pána ministra školstva".

Po ďalšie. Je nesporné, že sa výrazne zlepšil stav odmeňovania zamestnancov vysokých škôl, o tom som hovoril minule. Žiaľ, netýka sa to odmeňovania nepedagogických, ostatných zamestnancov verejných vysokých škôl, kde máme ešte isté manko a kde tieto veci bude potrebné riešiť.

Keď komplexne posudzujem prebiehajúcu reformu verejného vysokého školstva v Slovenskej republike, musím konštatovať, že najväčšie manko v doterajšej vysokoškolskej reforme cítim v oblasti výraznejšieho uplatnenia vedy a techniky na našich univerzitách. A to opakujem sústavne, systematicky, že tu máme veľké resty a tu treba skutočne urobiť zásadný obrat vo vzťahu k vysokoškolskému vzdelávaniu a uplatneniu vedy a techniky v tomto prostredí. Opäť zopakujem slová povolaného človeka, predsedu Akreditačnej komisie vlády prof. Návrata, znovu to musím tuná citovať, že, úprimne povedané, nevie, na koľkých slovenských univerzitách sa dnes dá povedať, že robia špičkový excelentný výskum. Ešte by som podotkol, neviem si už vôbec predstaviť, či tento špičkový excelentný výskum budú robiť "navrhované" pánom Ivanom Miklošom súkromné vysoké školy. Toto kritérium znesú predovšetkým pracoviská tie, na ktorých sa zriadili excelentné pracoviská s väzbou na projekty ukončeného V. a rozbehnutého VI. rámcového programu pre vedu a výskum, a zrejme aj tie, ktoré sú už dnes napojené na projekty s renomovanými domácimi a zahraničnými firmami. Tu sa v budúcnosti, myslím, v našom školstve, konkrétne vysokom školstve, odohrá ešte skutočne ťažký zápas, najmä vtedy, ak sa bude podmieňovať poskytnutie druhého a tretieho stupňa - a verím tomu, že k tomu príde veľmi zásadne - vysokoškolského vzdelávania rozvíjaním akreditovanej výskumnej, vývojovej a umeleckej činnosti.

Chýba mi, samozrejme, aj v tomto materiáli, a vôbec mi to chýba v súvislosti s vedou a výskumom na vysokých školách, že sa ministerstvo školstva výraznejšie neprihlásilo aj k tejto správe, k Janovskej deklarácii o vede a výskume. Hovorilo sa o Bolonskej deklarácii, ale veľmi významná je práve Janovská deklarácia, ktorá hovorí o vede a výskume a konkrétne aj s väzbou na tú, ktorá predchádzala Bolonskej deklarácii, konkrétne na väzbu uplatnenia vedy a výskumu, základného výskumu s výraznou pridanou hodnotou na našich vysokých školách.

O ďalších veciach som už v podstate podrobnejšie hovoril vo svojom predchádzajúcom vystúpení na minulej schôdzi, ale chcel by som podčiarknuť jeden zaujímavý fakt, ktorý ma v podstate trápi, pretože my určujeme isté ekonomické kritériá, ktoré veľmi tvrdo vstupujú aj do tohto vysokoškolského procesu. Kým v zahraničí univerzity excelentné alebo kvalitné univerzity majú na jedného profesora 10 až 25 študentov maximálne, u nás sa chválime, aby profesor v podstate mal čo najviac študentov. A máme odbory, teda isté špeciálne odbory, kde to nie je jednak možné. Ale si myslím, ak máme vedu a výskum rozvíjať na našich vysokých školách, tak treba znižovať tie stavy študentov na jedného profesora a ísť touto cestou. I keď to bude stáť isté finančné prostriedky, ale sa to vráti tomuto štátu, našej spoločnosti mnohonásobne.

Treba skutočne začať vážne uvažovať, niektoré univerzity sa o to pokúsili už, o vytváraní nielen priemyselných parkov, to je taký moderný boom, ktorý tu je, ale venovaní sa predovšetkým vytváraniu prijateľnejších vedecko-technických parkov či tzv. technoparkov, aké poznáme v zahraničí, kde sú napr. tieto technoparky, uvediem zase príklad z Fínska, lebo som tam dlhšie bol, a preto to poznám, strediskami výskumu budúcich malých aj stredných podnikateľov v oblasti vedy a výskumu, ale vôbec aj vo výrobe, v praxi.

Už som o tom hovoril a musím to znovu zopakovať, pán minister, že veľkú chybu urobil štát, že po prevedení štátneho majetku, a to sa týka samotnej reformy vysokého školstva, zo správy univerzít do vlastníctva univerzít. Neposkytol preklenujúce zdroje na tvorbu odpisov z majetku v rozpätí troch rokov, teda 2001 až 2003, po prijatí vysokoškolského zákona, tak ako to urobili v Českej republike. Povinnosť verejných vysokých škôl tvoriť odpisy do fondu reprodukcie ich tak jednorazovo, práve v tomto období, veľmi zaťažila.

Pán minister, som presvedčený o tom, že dodržiavanie vládneho uznesenia v súvislosti s reformou nášho vysokého školstva a s koncepciou nášho vysokého školstva schválenou pred prijatím vysokoškolského zákona každoročne zvyšovať rozpočet verejných vysokých škôl o 0,1 % HDP, a tak sa približovať k priemeru štátov v Európskej únii, je správne. Avšak myslím si, v tom sa trošku líšim od pána ministra, že tú výšku 0,1 % HDP je potrebné vždy viazať na celkovú výšku každoročne zostavovaného rozpočtu a nedefinovať fixným číslom. Napr. v tomto prípade ja sa teším aj tej 1,4 mld. Sk, aj keď je to suma menšia v podstate, keď zoberiem z toho segmentu celkového štátneho rozpočtu v tvorbe HDP 0,1 %, to je do 2 mld., keď zoberiem výšku celého rozpočtu, ktorý sa pripravuje na budúci rok. Ale treba vážne sa týmito problémami zaoberať v budúcnosti a o týchto veciach hovoriť, i keď viem, pán minister, že to máte nesmierne ťažké vo vláde. Treba, samozrejme, vedieť a snažiť sa presvedčiť, ako to včera povedal vo výbore náš kolega Jarjabek, nad ministrami všetkých pána podpredsedu vlády a ministra financií.

Rozsiahlejšie o sociálnych dopadoch na študentov bude hovoriť môj kolega z poslaneckej strany Smer Róbert Madej. Preto sa zameriam na naše základné politické východiská k návrhu čiastočného spoplatnenia vysokoškolského vzdelania uvedeného aj v tomto materiáli, bude sa to týkať predovšetkým tohto materiálu, ktorý sme dostali k dispozícii. A mali sme možnosť skutočne na rozdiel od toho materiálu, ktorý nám hodili teraz na stôl z ministerstva financií a z ministerstva práce, sociálnych vecí, sa ním skutočne kvalitnejšie zaoberať a možnosť povedať aj kvalifikované stanoviská, nie vždy zhodné, samozrejme. Ale je tu možnosť vytvorená na diskusiu, ktorú umožnila práve kvalitná príprava tohto materiálu dopredu, ktorú pripravilo ministerstvo školstva. A myslím, že pre ministerstvo práce a sociálnych vecí a ministerstvo financií by mal byť tento prístup príkladom, a nie tým, čo urobili dnes na našu 28. schôdzu, že nám takto hodili materiál, keď kvalitné manažmenty takéto materiály, ak sa dostanú na rokovanie, momentálne stiahnu, pričom o nich sa ani vôbec nerokuje.

Smer odmieta v súčasnej sociálnej situácii občanov spoplatnenie denného štúdia, tu sa zásadne rozchádzame, súhlasí však s čiastočným spoplatnením externého štúdia, to znamená v zmysle návrhu, ktorý som predkladal v priebehu rokovania o novele zákona č. 131/2002 Z. z. v minulom roku, konkrétnym stanovením hornej hranice a vytvorením podmienok, aby celá platba tzv. školného išla konkrétnej verejnej vysokej škole, konkrétnej fakulte, ale, najlepšie, keby to išlo konkrétnemu študijnému programu, resp. odboru. V tom vidím transparentnosť, v tom vidím najlepšiu cestu, pokiaľ by prišlo k čiastočnému spoplatneniu, aby tie peniaze išli na konkrétny projekt, konkrétny študijný program, konkrétny odbor. Odmietam v tomto prípade, samozrejme, veľmi často v novinách floskulovité, ideologické, pravicové a ľavicové značkovanie. Vždy som uvažoval v kategóriách, či je to dobré, únosné a transparentné a či je to dobré v tomto konkrétnom čase, či to pomôže vzdelávaniu alebo, naopak, zbrzdí a mnohým znemožní vzdelávací proces, či to pomôže a ako to pomôže občanovi, rodine, spoločenstvu, štátu.

Nebránime sa diskusii o možnostiach čiastočného spoplatnenia denného štúdia, ale hovorím jednoznačne, to deklarujem často pred novinármi, o dlhšom horizonte, najmä po výraznom zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie v Slovenskej republike, samozrejme, napr. v modeli, a to opakujem, s odloženým splácaním až po skončení verejnej vysokej školy na základe podpísanej dohody, právneho aktu, konkrétne medzi študentom a konkrétnou vysokou školou, fakultou, študijným programom, odborom, so stanovením podmienok splácania po skončení školy. To znamená celkom inú filozofiu, nepodmieňovať zápis na štúdium jednotlivých ročníkov verejnej vysokej školy zaplatením tzv. školného, ale, samozrejme, podpísaním dohody a odloženého splácania bez úrokov po skončení školy, teda po absolvovaní školy po piatich rokoch na konkrétnej katedre, teda v konkrétnom študijnom programe. Tak to beží konkrétne v Austrálii. A myslím, že v súvislosti s prijatým návrhom v prvom čítaní Blairovej politickej strany takýmto spôsobom vyšli aj vo Veľkej Británii s tým zvýšením školného.

Druhá možnosť je uplatnenie, a ja som si dôsledne doštudoval rôzne modely v Európe, uplatnenie pracovne nazvaného talianskeho modelu s čiastočným spoplatnením, vyberaním tzv. školného za podmienky predtým prijatého rozsiahleho, skutočne rozsiahleho sociálneho modelu. Spočíval by v tom, že mala by podobne ako talianska vláda, aj slovenská vláda mať vypracovaný komplexný program pomoci študentom, ktorí vykazujú najnižšiu a nižšiu sociálnu úroveň a súčasne majú dostatočnú intelektovú úroveň pre štúdium. Spočíva to napr. v odpustení, resp. v znížení študijných poplatkov, v poskytovaní príspevkov na učebnice, na stravu, ubytovanie v študentskom campuse a podobne. Ešte sa o tom podrobnejšie zmienim pri prerokovaní predmetného návrhu zákona, ktorý bude dnes na programe. To však na Slovensku neexistuje. Ani sa o to vláda neusiluje, ak si odmyslím rétorickú sociálnu potemkiniádu, ktorá je scestná a najmä orientovaná voči strednej vrstve spoločnosti, pretože 30 % štipendií, pokiaľ to nie je minimálne 50 % štipendií, že zasiahne aj tieto rodiny takto, nerieši problematiku skutočne sociálneho prístupu a riešenia spoplatnenia nášho školstva.

Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vraví sa, že schopnosť nepamätať si bola a je aj najlepšie platená. Poznáme to z dejín a poznáme to aj z prítomnosti, poznáme to aj z rokovaní tohto váženého pléna. Dôsledne som si preštudoval volebné programy terajších vládnych politických strán a povedal som to minule a znovu to zopakujem a využívam túto príležitosť. Kým politická strana ANO a SDKÚ mala vo svojich programoch finančné spolupodieľanie sa študentov na vysokoškolskom vzdelávaní, tak, naopak, Kresťanskodemokratické hnutie a Strana maďarskej koalície tento návrh nemali vo svojich volebných programoch. KDH malo explicitne uvedený cieľ dosiahnuť, aby sa vysokoškolské vzdelanie stalo prístupným, vytvorili sa podmienky pre to, aby aspoň 30 % z populačného ročníka malo možnosť študovať na vysokej škole, aby sa zobjektivizovalo prijímanie na verejných vysokých školách so základným kritériom "výsledku štátnej maturitnej skúšky", aby sa zaviedol efektívny model financovania s prístupným podporným pôžičkovým systémom, podporou mimoriadne nadaných študentov, aby sa zabezpečila kvalita vysokoškolského vzdelávania dôslednou akreditáciou a, podčiarkujem evaluáciou, nič menej a nič viac. Strana maďarskej koalície mala vo svojom volebnom programe vytvorenie rovnosti príležitostí, zavedenia systému štipendií a iných zvýhodnení, zvýšenia základného kapitálu pre poskytovanie študentských pôžičiek, budovania tzv. internetových domov, vysokoškolského štúdia v materinskom jazyku so založením štátom financovanej samostatnej maďarskej univerzity. Bol to, resp. je to obvyklý podvod na voličoch v parlamentnej demokracii. Tu sa nič nové neudialo. A často sa to objavuje v parlamentných demokraciách, pretože dve z koaličných strán po voľbách museli v rámci konsenzu ustúpiť ďalším dvom koaličným partnerom pri formovaní programového vyhlásenia vlády. Žiadalo by sa aspoň svojim voličom ospravedlniť sa a nepôsobiť medzi najhorlivejšími zástancami čiastočného spoplatnenia vysokoškolského štúdia v exekutíve a v médiách tak ako vy, vážený pán minister školstva.

Vážený pán minister, páni poslanci, milé poslankyne, zákony prijímané a schvaľované touto vládou a vládnou koalíciou v parlamente majú svoju nespochybniteľnú legalitu, žiaľ, týmto spôsobom strácajú svoju legitimitu. Nebudem sa dôslednejšie týmto zaoberať, ale dokážem to na základe prieskumu. Tu sa štrngá veľmi často s rôznymi prieskumami, účelovými prieskumami jednej, druhej strany. A ja vám uvediem hodnoverné výsledky prieskumu, vedecky spracované kvalitnými sociológmi. Išlo to cez vedecký projekt pri Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied a v spolupráci s odborom mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu na vzorke 3 083 respondentov vo veku 18 a viac rokov, pričom jeho zloženie zodpovedalo štruktúre obyvateľstva. S výrokom "vysokoškolské štúdium by malo byť bezplatné" vyjadrilo súhlas 87 % opýtaných, nesúhlasilo 11 % opýtaných a nevedelo odpovedať 2 % opýtaných. Takmer podobné odpovede obsahovali reakcie na výrok "vysokoškolské vzdelanie bez ohľadu na to, či ide o denné alebo externé, by si mal každý hradiť sám". S týmto vyslovilo súhlas len 7,8 % respondentov, nesúhlas bol veľmi vysoký, 89,8 % respondentov a nevedelo sa k tomu vyjadriť 2,4 % respondentov. Je zaujímavé, tu sa obraciam na poslancov Strany maďarskej koalície, že najväčší nesúhlas s hradením vysokoškolského štúdia mimo iných skupín v tomto prieskumu vyjadrili aj občania maďarskej národnosti. Výsledky sú k dispozícii, môžete si ich pozrieť, sú to výsledky zo začiatku tohto roku. Opakujem, že výsledky prieskumu verejnej mienky potvrdili nelegitimitu predkladaného zámeru vládnej koalície, zámeru, ktorý je obsiahnutý aj v tejto predloženej analyzujúcej správe ministerstva školstva.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku na záver. Súčasná sociálna situácia občanov Slovenskej republiky, spoločenské napätie, napriek krasorečneniu niektorých vládnych predstaviteľov, budujúcich "svetlé zajtrajšky", dejiny sa práve týmito prejavmi po polstoročí opakujú. Pokračuje chaos v našom štáte vyvolaný tzv. reformami, nuž preto je potrebné bez vyčíslených sociálnych dopadov naordinovať a schváliť ďalšie reformy. Pre našu politickú stranu Smer je neprijateľné, že ju majú prostredníctvom svojich vysychajúcich peňaženiek zaplatiť len a len naši občania, a to neviem, už po koľký raz.

Rád by som upozornil na jeden nevyvrátiteľný fakt, že občan túto kvázi reformu platí dvakrát, prvý raz ako daňový poplatník a druhý raz v dôsledku druhotných dopadov cez neúmerne zvýšené ceny, poplatky a služby vo všetkých oblastiach každodenného života, to znamená, aj študent a jeho rodičia a jeho starí rodičia. Chýba nám empatia, chýba nám schopnosť otvorene zhodnotiť legitímne požiadavky Študentskej rady vysokých škôl aj prostredníctvom tejto správy, ktorá sa týchto požiadaviek veľmi nedotýka. Nestalo sa tak a ja to považujem za veľkú chybu. Veď sa to dotýka predovšetkým budúcej vzdelanosti, kultúrnosti, komunikatívnosti, tolerantnosti, mladej generácie a vôbec celého tohto stredoeurópskeho a v rámci Európy európskeho priestoru. Investície do týchto oblastí nie sú a nemôžu byť prejedenými peniazmi, to sa tu často tvrdilo aj pred rokom 1989 a to sa naďalej opakuje, zadlžením budúcich generácií. Túto vládnu demagógiu som počúval, a opakujem to znovu, už pred rokom 1989, ak sa požadovali isté prostriedky do kultúry, do školstva, že treba najprv naštartovať ekonomiku, urobiť tu nejaké reformy a tak ďalej a tak ďalej, nakoniec tu žiadne reformy neboli, a po roku 1989 do súčasnosti to počúvam opäť.

Vážený pán minister, predložená analýza a poznatky z možných dopadov čiastočného spoplatnenia či úhrady časti nákladov na vysokoškolské štúdium, konkrétne na mladú študujúcu generáciu a ich rodiny, je veľmi povrchná, musím povedať, a plytká a najmä nedostatočná.

Odporúčam ministerskému tímu predložiť analýzu s väzbou na tohoročné, opakujem, na tohoročné sociálne dopady na študentov, táto analýza, ktorú som len tak rýchlo pozrel z ministerstva financií, sa dotýka predovšetkým zdôvodnenia, prečo majú byť súkromné školy rovnako financované ako verejné vysoké školy, čiže chýba mi skutočne, jasne povedané, aké sú sociálne dopady na študentov, pripravované ďalšie zdraženia internátov od 1. septembra, ktoré nesporne budú, zdraženie stravy, ktoré nám už prebieha na základných školách, na stredných školách, v materských školách, čo sa dotkne aj vysokých škôl celkom, prirodzene, aj iných služieb, a nepredkladať, povedzme, túto povrchnú analýzu o stave reformy a jej dopadoch na študentov za minulý rok, ja viem, že to je nesmierne ťažké, ale myslím si, že naši analytici aj na ministerstve a v rôznych organizáciách, ktoré sú priamo riadené ministerstvom školstva, by boli schopní urobiť niektoré sondy do života našej spoločnosti už v priebehu prvého, resp. prebiehajúceho druhého kvartálu tohto roku, zamerať sa, pán minister, predovšetkým na vypracovanie registra vysokoškolských študentov Slovenskej republiky, ktorý nám stále chýba, vážené kolegyne, vážení kolegovia, po viac ako dvoch rokoch od schválenia vysokoškolského zákona v roku 2002. Tam to bol jeden zo záverov a odporúčaní pripraviť tento register, aby sme mali jasno, či niekto študuje na jednej vysokej škole, na dvoch, na troch vysokých školách, kde študuje. A v podstate mnohí rektori, mnohí predstavitelia akademickej obce, mnohé študijné oddelenia, kvestori ma upozorňujú, že tento register zatiaľ nie je k dispozícii. Ďalej je potrebné sa sústrediť na zabezpečenie kvalitného vzdelávacieho vedeckého či výskumného a sociálneho programu, to znamená najsamprv pripraviť kvalitnú ponuku, za ktorú sa oplatí v budúcnosti priplácať v zmysle vášho návrhu, pán minister, napokon aj vytvoriť lepšie podmienky pre sponzoring škôl a modely mecénskych podpôr od fyzických a právnických osôb, tak ako to poznáme nielen v Európe, ale aj napr. v Spojených štátoch amerických, o čom predkladaná správa mlčí. Ja skutočne som veľmi nešťastný, že pán minister financií sa k takýmto formám nechce vyjadriť. A pri tých odpisoch daní tento systém beží v Spojených štátoch amerických, ktorý je vzorom pre pána ministra v neoliberálnej politike, ako by sa malo pomáhať mimorozpočtovými zdrojmi a rôznymi podporami nášmu vysokoškolskému vzdelávaniu, vysokým školám, vede a výskumu. Nuž ale nedá sa s tým pohnúť, sponzoring, mecénske podpory absolútne sú tabuizované. Vážený pán minister, hovorím to preto, aby sme sa nedostali od predkladanej ministerskej stratégie k ministerskej tragédii, od vízie k zhasínajúcej fílii, pobočke centier rozvíjajúceho sa vzdelávacieho a vedeckého procesu v Európe a vo svete, k periférii v súčasných trendoch svetového civilizačného vývoja, ktorá by tak značne potlačila osudy mladej generácie, našej spoločnosti, štátu, nášho efektívneho fungovania, konkrétne po vstupe do Európskej únie v najmä spoločnom, a to podčiarkujem a to sa tu často verbálne opakuje, výskumnom, vzdelávacom, ale aj kultúrnom, ľudsky tolerantnom a komunikatívnom a predovšetkým sociálno-ekonomickom priestore.

Moje predložené stanovisko k rozprave k tejto správe si dovolím zúžiť do tohto abstraktu. Reforma vysokého školstva Slovenskej republiky postráda základné opatrenia zacielené na kvalitné a efektívne zmeny v oblasti personálnej, obsahovej a štrukturálnej našich verejných vysokých škôl, najmä čo sa týka výraznejšieho napojenia na vedu a výskum, zaostáva čo do kvality ľudských zdrojov, finančného a priestorového potenciálu, modernizácie prostredníctvom značných strojových investícií, laboratórnych vybavení, informačných technológií a najmä vytvárania podmienok pre zapojenia mladých ľudí študentov do vedeckovýskumných tvorivých úloh.

Čiastočné spoplatnenie nášho vysokého školstva takýmto spôsobom reformu nespasí ani nezabezpečí. Nemôžeme ju dnes glorifikovať, ale, samozrejme, som už povedal, v tom dlhodobom horizonte nie je možné na ňu rezignovať, samozrejme, treba o nej uvažovať, ale transparentne, kvalitne, s dlhým rozsiahlym sociálnym programom ju pripraviť. To znamená na rozdiel od pána Mikloša, ktorý stále tvrdí aj včera na poslednej tlačovke povedal, najprv aby sa prijal zákon, potom dá peniaze, ako keby on dával svoje peniaze a nedával peniaze daňových poplatníkov Slovenskej republiky. (Potlesk.) Prioritou číslo jeden je v súčasnom svete podpora investícií do vzdelania, vedy a výskumu, informačných technológií, ale aj rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania personálnej a, poukazujem na to zvlášť, to je veľmi dôležité, lebo to je mnohosektorový problém, geografickej mobility. Opakujem, vážený pán minister školstva, odkážte to aj všemúdremu pánovi ministrovi financií a jeho neskúsenému tímu, nie sú to v žiadnom prípade prejedené peniaze ako často tu blufujú a púšťajú rozprávky starej matere do nášho éteru novinárom, je to služba budúcnosti, je to služba všeobecnému záujmu, je to služba generáciám, je to služba spoločnosti, štátu a budúcemu kvalitnému uplatneniu nášho regiónu, nášho štátu, našej spoločnosti v Európskej únii, v Európskom spoločenstve, kde budú konečne generácie žiť a nielen živoriť.

Dovoľujem si, vážený pán spravodajca, predložiť jeden procedurálny návrh, veľmi krátky, aby sa hlasovalo osobitne o tých dvoch bodoch predloženého návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Madej a pani poslankyňa Podracká Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto bodu programu, správe o priebehu "reformy" vysokého školstva. Samozrejme, v tomto slajde som označil reformu v úvodzovkách, pretože každý môže mať svoj osobitný názor, čo považujeme a čo nepovažujeme za reformu. A v tomto prípade na tretíkrát snaha už rok a pol, dlhoročné traumatizovanie spoločnosti, o spoplatnenie školstva reformou určite v našom ponímaní nie je.

Pán minister, dovolím si vám pripomenúť, aké uznesenie Národná rada Slovenskej republiky 2. marca tohto roku schválila: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl." V rámci tejto správy, ktorú už ste predložili, pán minister, nie sú žiadne, ale naozaj žiadne konkrétne údaje o nákladoch študentov, a to ani v súčasnosti, ani v budúcnosti, kde sa náklady delia podľa jednotlivých položiek, kde by sa náklady špecifikovali a prognózovali do budúcnosti, aké budú, nie sú príklady poskytovania sociálnych štipendií. Ja osobne si ich viem vypočítať, ale naozaj podľa jednotlivých príjmov rodín, podľa sociálneho statusu táto správa nič také neobsahuje, jediný konkrétny príklad, áno, pri 15 000 korunách. Dovolil by som si vám týmto poznamenať jednu správu, ktorá v tomto zmysle napriek jej obsahu vyzerala kvalitnejšie, ministerstva práce, ktoré diferencovalo dopady na mladé rodiny a dôchodcov, kde sa naozaj zaoberalo konkrétnymi príjmovými skupinami obyvateľstva. Toto v tejto práci nie je. To, čo ste tam dali, je jeden vzorec a jeden konkrétny príklad. Takže celková analýza sociálnej únosnosti na študentov a na ich rodiny nie je, napriek tomu, že v tejto správe sú iné veci podľa nášho názoru a pre účely prerokúvania tohto bodu programu nie potrebné. To ste mohli požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o osobitný bod programu. V rámci návrhu uznesenia Národná rada požadovala iba sociálne dopady na študentov. Tak z toho dôvodu môžeme usúdiť, že naozaj táto vami predložená správa je naozaj prázdna.

Poďme ale na konkrétny príklad diferenciácie jednotlivých nákladov študentov napr. v roku 2003 podľa vášho Ústavu analýz a prognóz školstva. U priemerného študenta boli ubytovacie náklady okolo 840 korún, cestovné 650, strava 1 700, prognózované osobné potreby na 600, voľnočasové aktivity na 450 a prístrojové vybavenie, knihy a iné školské potreby na 500 korún. Celkovo teda v roku 2003 boli priemerné náklady študenta, podotýkam, ktorý býval mimo bydliska svojho bydliska, 4 740 korún. V správe vášho ústavu sa hovorí o okolo 4 800, 4 900, takže ešte si dovolím povedať, že šetríme. Podľa údajov ministerstva školstva a vašej správy boli mesačné náklady študenta v roku 2004 priemerne 5 300 korún. Po tzv. reforme školstva ale musíme diskutovať a rozmýšľať o ďalších nákladoch, ktoré prídu študentovi po zavedení všetkých vašich zákonov, po všetkých opatreniach, s ktorými počítate. Ešte stále je platný a účinný právny stav, keď sa predpokladá, že študent hoci dobrovoľne, ale pre istotu by mal platiť odvody na invalidné a dôchodkové poistenie, teda okolo 2 000 korún mesačne. Zrušenie dotácií do internátov, teda to, že sa nebudú platiť mzdy zamestnancom internátov a nebude platiť žiadna dotácia na lôžko, by znamenalo zvýšenie cien ubytovania o 1 000 korún mesačne. Školné, a musíme vychádzať, dovolím si povedať, s tým najhorším príkladom, pretože je naozaj pravdepodobné, a my to chceme, aby na každú školu bola rovnosť prístupu ku vzdelaniu, takže musíme počítať s najhoršou alternatívou, že školné sa teda bude pohybovať pri vašich 30 % nákladov 2 200 korún mesačne, 22 000 korún ročne. Nemôžeme zabudnúť na medziročnú infláciu, keďže už môžeme aj teraz, aj po vstupe do Európskej únie predpokladať, že náklady na ubytovanie, cestovné a rôzne ďalšie náklady pôjdu hore. A 5 až 8 % je naozaj, pán minister, veľmi skromný odhad.

To znamená, že náklady po tzv. reforme vysokého školstva, ktorú navrhujete, by boli asi nasledovné. Včera sme mali stretnutie s pánmi rektormi, ktorí už ohlásili, že na trojposteľovej izbe na internáte sa vyšplhajú ceny ubytovania na asi 1 800 korún na mesiac. Jednotka izba, to znamená izba s jednou posteľou, bude za okolo 2 300 korún, naozaj vysokú sumu. Cestovné počítame v starých, samozrejme, cenách bez očakávaného zvýšenia. Strava, osobné potreby, voľný čas, prístrojové vybavenie, posledné stĺpce sú školné a odvody, takže takto asi bude ku koncu roka vyzerať diferenciácia nákladov študenta. Celkovo keď si spočítame tieto položky, je to 9 940 korún. Môžem vám aj e-mailom poslať túto prezentáciu, ak by sa vám to naozaj nezdalo. Treba si to prepočítať. Zvýšenie nákladov teda postihne ubytovanie o 1 000 korún, odvody, s ktorými počítame, 2 000, školné 2 200, celkovo teda 5 200 korún navýšenie mesačných nákladov u študenta. Samozrejme, treba podotknúť, že na rokovaní parlamentu, Národnej rady je návrh novely zákona o sociálnom poistení. Takže s odvodovou položkou môžeme alebo nemusíme rátať.

Pri tomto zvýšení nákladov vo vašom návrhu zákona v prvom, druhom aj treťom počítate s dvomi kompenzáciami. Po prvé sú to teda štipendiá a po druhé sú to pôžičky. Pán minister, predtým, ako začnem s prezentáciou sociálnych štipendií a pôžičiek, musím povedať, že naozaj by bolo veľmi korektné, keby ste správu, ktorú predkladáte, nechali v parlamente aktuálnu, to znamená, ktorá by mala vychádzať z naozaj nových informácií a nového návrhu zákona. Toto, čo sme dnes dostali, je, naozaj do istej miery povedané, neslušné správanie voči Národnej rade, pretože ak máme tu diskutovať o správe spred štyroch mesiacov a zrazu sa pred ďalší bod programu dostane nejaká dopadová štúdia, ktorá by mala byť prerokovaná bez akejkoľvek diskusie, tak myslím si, že tento bod programu by mal byť prerokovaný asi tak, že ministerstvo by malo zobrať alebo stiahnuť späť správu a predložiť ju na riadne rokovanie parlamentu aktuálnu a neurobiť to v prvý deň schôdze Národnej rady, pretože na preštudovanie materiálov je zákonná lehota, ktorú musí aj ministerstvo dodržiavať. Samozrejme, stíhame to prepočítať aj v takomto krátkom čase, takže popritom, čo budete vidieť na monitore, môžem uviesť aj niektoré rozdiely.

Povedzme si teda niečo o štipendiách. Je napr. štvorčlenná rodina, teda otec, matka a dve deti, jedno dieťa na strednej škole, druhé dieťa na vysokej, s príjmom 14 800. Pán minister, ten jeden príklad, ktorý ste uviedli vo vašej správe, je s príjmom rodiny 15 000 korún. A, samozrejme, ten príjem bol o 200 korún vyšší na to, aby mohla mať tá rodina nárok na štipendium podľa súčasného právneho stavu. To znamená, že skúsme sa vrátiť o 200 korún nižšie a porovnať si naozaj reálny príklad. Táto rodina, resp. jej študent by mal nárok na sociálne štipendium podľa doterajších právnych predpisov vo výške 1 000 Sk v súčasnosti.

Po tzv. reforme vysokého školstva a pri vašom pôvodnom návrhu by bolo štipendium pri koeficiente jedna polovica vo výške 2 182 korún, pri koeficiente jedna tretina 3 140 korún. Pán minister, chcel by som ešte povedať, že v návrhu zákona, ktorý predkladáte, o koeficiente rozhodne ministerstvo opatrením. Keď si zoberieme teóriu práva a budeme diskutovať o tom, aký právny predpis by mal byť vydaný pre akú veľkú skupinu obyvateľov, tak vieme jednoznačne urobiť uzáver, že nariadenie vlády a vyhláška, ktorá sa uverejňuje v Zbierke zákonov v celom rozsahu, v plnom znení, sa vzťahuje naozaj na veľkú skupinu dotknutých osôb, ktorých práva a povinnosti sú dotknuté. Opatrenie sa uverejňuje v Zbierke zákonov len ako informácia o vydanom opatrení. To znamená, že ani žiadny študent zo Zbierky zákonov, keby chcel, nemá právnu istotu, nevidí to tam, ako sa ministerský úradník potichu rozhodol, aký bude koeficient. Čo je ešte horšie, pán minister, je, že v tomto zákone negarantujete istotu. To znamená, že teraz možno sľúbite jednu tretinu, ale po schválení takéhoto návrhu zákona nebudete vedieť garantovať jednu polovicu . Na tomto padá celý systém spoplatnenia a celý systém sociálnej podpory. Pri koeficiente teda jedna polovica a jedna tretina si môžeme porovnať teda rozdiely. Pri koeficiente jedna polovica by bolo nové štipendium 2 182 korún, doteraz by ho mal 1 000 korún, to znamená, navyše by mal študent 1 182. Pri koeficiente jedna tretina by bolo štipendium 3 140, doteraz by, samozrejme, ten študent mal 1 000 korún, navyše teda 2 140 korún. Musím upozorniť, že, tak ako sme predtým ukázali, zvýšenie nákladov by bolo 5 200 korún mesačne, čo znamená, keď si to porovnáme s jednou a druhou sumou, že je to veľký nepomer. A keďže sme sa naozaj veľmi efektívne prispôsobili vášmu návrhu novej dopadovej štúdie, tak môžeme hovoriť o štipendiu pri jednej polovici a vašej zmene vo výške 3 445 korún pri tejto príjmovej skupine. Pri 14 800 Sk by bolo teda štipendium 3 445 korún, čo by bolo navyše teda 2 445 korún štipendia. Pán minister, dúfam, že aspoň toto ústne prezentované štipendium podľa vášho nového návrhu teda odsúhlasíte. Pri jednej tretine by bolo štipendium 4 402 korún, čo vlastne by bolo štipendium navyše 3 402. V každom prípade tieto štipendiá negarantujú vyrovnanie nákladov ani v tých najnižších sociálnych skupinách, v nadväznosti na to, že vy ani vláda Slovenskej republiky negarantujete výšku sociálneho štipendia najmä preto, že o tom môže ministerstvo rozhodnúť prostredníctvom rozhodnutia o koeficiente, ktoré vydá ministerstvo opatrením.

A keď hovoríme o strednej vrstve, ktorá najviac týmto utrpí, tak zoberme si veľmi rýchlo nájdené v tejto správe. Z príjmovej skupiny štvorčlennej rodiny s príjmom 23 300 korún, čo môžu byť naozaj dvaja učitelia na strednej škole a je to tzv. stredná vrstva po európsky, ale naozaj chudoba, takýto študent, hoci sa mu takto zvyšujú náklady a mesačne by podľa návrhu platil až do 10 000 korún so všetkými nákladmi, v prípade odvodov 8 000 korún, dostane štipendium, pán minister, 300 korún. To je uvedené vo vašej novej správe. Takže nielen nižšie vrstvy, ale aj stredná vrstva, vraj stredná príjmová vrstva, spoplatnením štúdia naozaj utrpí.

Čo sa týka pôžičiek, pán minister, tak nemôžeme nepovedať, že s pôžičkami sa ráta, že budú poskytované za trhovú cenu, teda za úrok, ktorým štát bude nakupovať a predávať. Samozrejme, študent, ktorý nebude vedieť ručiť, tak bude mať úrokovú sadzbu ešte vyššiu. Pôžička sa úročí aj počas štúdia. A môžem tu povedať, že keď som si v prvom ročníku zobral od Študentského pôžičkového fondu pôžičku, tak za tri roky do toho času môj celý záväzok bol vo výške 20 195 korún, teda o 195 korún mi narástol dlh voči fondu. Pre mnohých študentov Študentský pôžičkový fond bol naozaj dobrým spôsobom a efektívnym spôsobom a nebolo to bremeno, ktoré by sa nabaľovalo každým rokom štúdia na svojich percentách. Môže sa teda stať, že študent bude o 5 rokov splácať o 30-percentný dlh viac, ako si ho požičal. Je to naozaj v tomto jedna z veľkých nevýhod, ale to ani nehovorí o tom, že pôžička by sa mala dávať len na školné, a teda nie na ostatné náklady. Pán minister, čo v tomto systéme bola naozaj pomoc pre študentov, jednorazovo veľké finančné náklady na pomôcky, prístrojové vybavenie tam, kde to študenti potrebovali, takúto pôžičku na to mohli využiť.

Čo ale považujem za najhrozivejšie, je to, že sa ruší fungujúci Študentský pôžičkový fond, fungujúca inštitúcia, ktorá prerozdeľuje naozaj transparentne verejné prostriedky. A ja sa už len pýtam, aj keď nesúhlasím so spoplatnením, prečo, pán minister, keď už zavádzate spoplatnenie, nevyužívate fond zriadený zákonom, ktorý je transparentný a nakladá naozaj s verejnými prostriedkami účelne a transparentne. Prečo? Pretože sa zavádza nejaká správcovská spoločnosť, ktorá by mala byť neziskovou organizáciou. Ale kto vie, komu bude prinášať zisk.

Obchodovanie s pohľadávkami je ďalšia veľmi zaujímavá možnosť, ktorá je ako veľké bremeno pre študenta, ktorý ani nevie, komu na konci svojho štúdia bude zaviazaný, nehovoriac o ďalších, ďalších veciach. Takže treba sa nad tým naozaj zamyslieť.

Pravda o spoplatnení je teda tá, že bude veľkým, ale naozaj veľkým odstrašujúcim bremenom pre študenta, ktorý sa vôbec bude rozhodovať, či pôjde alebo nepôjde na vysokú školu. A mnohí nepôjdu. Pravda o spoplatnení je taká, že už teraz 15 % študentov podľa prieskumu vašej inštitúcie, pán minister, povedalo, že v prípade spoplatnenia bude musieť prerušiť alebo ukončiť štúdium na vysokej škole, 15 % študentov, pán minister. Štipendiá naozaj nepokryjú zvýšenie nákladov ani podľa týchto nových údajov, čo som hovoril ústne. Pôžičky sa budú dávať študentom za trhové ceny, ale to už naozaj nebude o ne záujem. Kto by si zobral takéto bremeno, keď niekto nemá zamestnanie, ide študovať, má náhodou rodičov nezamestnaných a on si zoberie počas 5 rokov 150 000 pôžičku, pardon, 100 000, zatiaľ je školné okolo 20 000, s tým, že počas 5 rokov sa mu to úročí a tento dlh sa mu nabaľuje. A nič v tom nemení ani tá skutočnosť, že do istého času sa mu môže znížiť splátka, pretože, samozrejme, ten úrok plynie ďalej a ďalej. Snaha umiestniť nejaký prebytkový kapitál na kapitálovom trhu, je to možno aj dobrá investícia pre súkromné spoločnosti, požičiavať štátu, ťažko to povedať, ale určite je to na druhej strane, pán minister, neúnosné pre sociálne slabších.

V rámci správy, ktorú ste podali, pán minister, Národnej rade Slovenskej republiky, môžeme teda konštatovať, že v tejto správe, a nehovorme o tej novej, lebo to ste už mali splniť dávno, ste nesplnili požiadavku Národnej rady, ktorá bola prijatá uznesením č. 793. Tým podľa môjho názoru ste ani nepresvedčili o premyslenosti krokov ministerstva, nehovoriac o tom, že už tretíkrát meníte návrh spoplatnenia. Takže, samozrejme, nemáte pravdepodobne ani premyslený systém, ktorý by ste chceli presadiť. Táto správa dokázala, že dopady na študentov sú naozaj pre ministerstvo druhoradé. Je už tretíkrát návrh spoplatnenia vysokoškolského štúdia, pán minister, a my sme v tej správe, ktorá bola predložená po druhom spoplatnení, nedostali konkrétne odpovede na konkrétne otázky, ktoré sme žiadali v tom uznesení, ktoré sme videli. Na to, že už asi horí a do tretice sa snažíme o všetko dobré, no dúfam, že do tretice to tiež nevyjde, takže do tretice ste sa pokúsili teraz dať návrh spoplatnenia vysokoškolského štúdia, tak v deň rokovania Národnej rady sme dostali niečo, čo sme si naozaj nemohli byť schopní ani poriadne preštudovať. A toto niečo, ak je tam aj niečo dobré, čo sme úchytkom možno stihli pozrieť, ste, pán minister, už mali dávno predložiť Národnej rade pred rokom, dávno preto, že ak chceme spoplatňovať vysokoškolské štúdium a sme schopní prijať alebo predložiť parlamentu až na tretí raz návrh spoplatnenia, nejakú dopadovú štúdiu, tak myslím si, že to nehovorí vôbec o premyslenosti krokov, ktoré ministerstvo koná. A tým pádom naozaj aj podľa prepočtov niektorých, ktoré som uviedol ústne, aj touto prezentačnou formou si myslím, že návrh spoplatnenia nebude sociálne únosný.

Vážený pán predsedajúci, dovolím si predniesť návrh uznesenia Národnej rady, pretože stále rokujeme o bode programu a o správe, ktorá bola predložená, a v rámci správy, ktorú sme obdržali na stole, tak pravdepodobne nebude osobitná rozprava, tak ako by sa patrilo. Predkladám návrh uznesenia Národnej rady, ktoré znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dopracovať predloženú správu tak, aby obsahovala analýzu únosnosti a dopadov pripravovaných a prijatých zákonov na študentov vysokých škôl a ich rodiny podľa jednotlivých príjmových a sociálnych skupín."

Len krátka rada na záver. Naozaj, pán minister, osobne v tomto uznesení nevyžadujeme žiadnu nadprácu, vyžadujeme len jednotlivé konkrétne porovnanie podľa príjmových skupín, podľa výdavkov, aké študenti majú, podľa ich osobného statusu.

Pán minister, k tomuto bodu programu to bolo všetko. Ja pevne verím, že budeme môcť rokovať o konkrétnej správe a viesť konkrétnu diskusiu k správe, ktorá by bola kvalitnejšie poskytnutá Národnej rade v dostatočnom časovom predstihu a ktorá by potvrdila aspoň to, že kroky, ktoré ministerstvo má, sú premyslené. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)