B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Majdová, nech sa páči.

M. Majdová, poslankyňa: Pani poslankyňa, ja chcem vám len pripomenúť, že teraz sa rozprávame o správe, nie o zákone ako takom. Z vášho vystúpenia som mala pocit, že sa bavíme skôr o návrhu konkrétneho zákona, ale napriek tomu budem na vaše vystúpenie reagovať.

Nie je pravda, čo ste povedali, že bol predložený návrh zákona bez toho, aby boli splnené požiadavky študentov. To, čo študenti chceli, to v zákone je. Je tam nulové školné, majú tam zabezpečené rozhodovanie o vybratých prostriedkoch a je tam nie 1,2-násobok životného minima, ale 1,5-násobok životného minima pre určenie sociálneho štipendia, čo teda výrazne zvýši počet poberateľov.

A ešte na margo vašej poznámky, že pre pár vybratých miliónov sa neoplatí túto reformu zavádzať. Máte pravdu, pre pár miliónov sa to neoplatí, ale z toho školného sa má vybrať 127 mld. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, môžete reagovať.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja si dovolím, pani poslankyňa, len zacitovať z výzvy študentov dnes: Študentská rada vysokých škôl Slovenskej republiky považuje schválenie zákona o študentských pôžičkách za vážne porušenie vzájomných vzťahov s ministerstvom školstva. Podľa jej vyhlásenia vláda neakceptovala zásadné pripomienky oficiálnych reprezentantov študentov a novelu zákona schválila bez toho, aby o predložení zákona vopred čo i len informovala zástupcov študentov, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky a vláda jasne preukázali, že nemajú seriózny záujem na tom, aby do reformy vysokého školstva bola zapojená akademická obec, teda tí, ktorých sa reforma najviac dotkne. Píše sa to v stanovisku tejto rady a vyzývajú študenti aj celá akademická obec, aby poslanci odmietli navrhovanú novelu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi za klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Ondriaš a ešte písomne je prihlásený pán poslanec Čaplovič.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám ozaj len pár poznámok o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl (tlač 658).

Tu sa stále hovorí, že dôvodom všetkých reforiem je trvalý nedostatok peňazí. Je to aj trvalý nedostatok peňazí na školstvo. Keď som sa ja pána ministra opýtal na hodine otázok, prečo nie sú peniaze na školstvo, keď hrubý domáci produkt Slovenska v stálych cenách je o 15,4 % vyšší, ako bol v roku 1989, tak mi odpovedal, že počet študentov vzrástol o 121 %, čo je 6,5-násobne viac ako nárast prostriedkov. Ale neodpovedal mi, ako je financované školstvo v súčasnosti, a ako bolo financované v minulosti. Preto som si niektoré údaje vyhľadal v rozpočtoch. A o týchto údajoch niečo poviem.

V návrhu rozpočtu na rok 2004 sa vyčleňuje pre školstvo 41 mld. korún. V súčasných cenách rozpočet školstva v roku 1989 za socializmu bol 63 mld. korún. To znamená, že i napriek tomu, že hrubý domáci produkt Slovenska v stálych cenách je o viac ako 15 % vyšší, ako bol v roku 1989, v súčasnom rozpočte školstva je menej o 22 mld. korún, ako bolo za socializmu. Takto to vychádza v porovnaní rozpočtových kapitol školstva rokov 1989 a 2004.

Pán minister, žiadam vás, aby ste si to overili, či je to pravda. A ak zistíte, že to tak je, tak hľadajte, kde sa stráca na Slovensku 22 mld. korún, ktoré ešte pred 15 rokmi sa dávali na financovanie školstva. Keby ste mali tieto peniaze, tak by ste jednoducho vyriešili problémy školstva a nemuseli by ste, možno ani robiť takúto reformu. Ja si myslím, že treba hľadať rezervy tam, a nie vo vreckách študentov.

V návrhu zákona o spoplatnení školstva je odhadnuté priemerné školné 14 000 korún ročne a predpokladaný príjem vysokých škôl zo školného má byť 2,1 mld. korún ročne. Predstavme si, že by ste mali k dispozícii 22 mld. korún navyše na vysoké školstvo. Potom sa dá vypočítať, že namiesto platenia školného 14 000 korún ročne by každý študent, ktorý má platiť školné, dostával 147 000 korún ročne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte slovo.

B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som chcela pripomenúť, každý z nás, myslím, študoval a vie, ako je to študovať a ako to nie je ľahké a že treba na to financie, ale myslím si, ja som ocenila pána ministra, že pri návrhu nového rozpočtu nehlasoval za tento rozpočet a sám cíti, že nie je dostatok financií, a teda podporujeme aj vo výbore sme prijali, že skutočne začali sa reformné procesy a treba naliať do vysokého školstva, ako aj hovoril pán podpredseda vlády. Takže to jednoznačne podporujeme. Ale z druhej stránky, pán Ondriaš, ja si myslím, že aj študenti by mali participovať na vzdelaní. A my sme hovorili, o tomto zákone by sme mali diskutovať, lebo je dneska situácia, že sa znižuje kvalita vzdelávania, a nielen tým, že nie sú peniaze, lebo aj sa hovorí o vzťahu k vzdelávaniu, o tom, ako študenti naozaj pristupujú k vzdelávaniu. Ja sama roky učím a vidím to ja a takisto aj učitelia, motivácia učiteľa aj študenta musí ísť aj cez to, že participuje na tom vzdelávaní. A preto by mal byť aj zainteresovaný študent na tom platení čiastočnom. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

K. Ondriaš, poslanec: Áno, ďakujem za slovo. Ja v podstate čiastočne s vami súhlasím, ale vo svojom príspevku ja som hovoril o niečom inom. Ja som hovoril o tom, že ako je možné, že nie sú peniaze na školstvo, keď ekonomika produkuje v stálych cenách vyššiu hodnotu, ako to bolo pred 15 rokmi. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, máte slovo.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, sirôtky našej Národnej rady, žiaľ, práve vtedy, keď sa prerokúva veľmi závažná správa ministerstva školstva, ktorá sa týka predovšetkým budúcnosti našej spoločnosti, správa, ktorá má rozhodnúť o budúcnosti predovšetkým mladej generácie, žiaľ, trápi ma, že podobne ako vo vláde aj v parlamente sa k takémuto návrhu, k takýmto materiálom staviame tak, že sa vyžiadané materiály schválené parlamentom nezaradia medzi prvé body rokovania a tie obligatórne správy, pravidelné, tie už môžu potom ísť na záver rokovania parlamentu. Tie body, ktoré boli vyžiadané, by mali byť medzi prvými bodmi rokovania nášho parlamentu a beriem tú chybu aj na seba, pretože mohol som v procedurálnom návrhu tento návrh parlamentu predložiť pri prerokúvaní programu schôdze Národnej rady.

Hneď na začiatku môjho vystúpenia chcem uviesť, že predložená správa je veľmi prehľadná a rozsiahla, v podstate nad rámec prijatého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Je to vlastne odpočet, ako vidí Ministerstvo školstva Slovenskej republiky priebeh reformy vysokého školstva, aké ciele má v krátkodobom a strednodobom horizonte. Možnože takýmto spôsobom ako príklad by mali byť predkladané správy aj z iných ministerstiev pri prerokúvaní závažných zákonov v oblasti reformy našej spoločnosti. Žiaľ, nám stále chýba dlhodobá konsenzuálna vízia, ktorá by bola v zásadných otázkach vývoja našej spoločnosti trvalá pri všetkých zmenách, tzv. povolebnom prepriahaní striedajúcich sa vlád. Treba však na tomto mieste otvorene povedať, že spomínaný rozsah správy zakrýva skutočnosť, že sa správa venuje sociálnym dopadom len marginálne, v časti 1. Študenti vysokých škôl, príspevky študentov na úhradu častí nákladov na štúdium.

Rád by som pripomenul, ctené dámy, vážení páni, že hodnotenie súčasného stavu reformy vysokého školstva je potrebné vidieť v širšom komplexe, v širšom horizonte, a to v dvoch previazaných rovinách, po prvé, dopadov tzv. reforiem na celú našu spoločnosť, ich sociálneho statusu, možností i schopností našich občanov uniesť tieto reformy bez veľkého sociálneho prepadu z akceptovateľného štandardu silnej strednej vrstvy spoločnosti, ale aj bohatých a chudobnejších vrstiev, najmä občanov zaradených do kategórie nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi, po druhé, prebiehajúcej školskej reformy ako celku, t. j. potrebných zmien v oblasti predškolskej výchovy, vzdelávania a výchovy na základných, stredných a vysokých školách vrátane finálneho, tu už skloňovaného doktorandského štúdia, ale aj rekvalifikačných aktivít odborného a celoživotného vzdelávania s väzbou na lepšiu personálnu a predovšetkým, čo je veľmi dôležité a na čo sa zabúda, geografickú mobilitu. Úmyselne zvýrazňujem popri vzdelávaní výchovu, ktorá sa nám čoraz viac a viac zo života našej spoločnosti vytráca.

Vážení prítomní, kolegyne a kolegovia, niekoľko poznámok v poradí jednotlivých kapitol správy. Musím tie stanoviská vysvetliť, pretože si myslím, i keď to tu bolo oprávnene povedané mojimi predrečníkmi, hlavne pani poslankyňou Muškovou, že správa nevystihuje to, čo sme požadovali, predovšetkým čo požadoval parlament od vlády a od ministerstva školstva. Treba povedať svoje stanovisko i k tým častiam, ktoré skutočne naozaj príkladne, to treba povedať, riešia niektoré problémy a oboznamujú predovšetkým členov nášho parlamentu so súčasným stavom a vôbec genézou reformy na ministerstve školstva vo vzťahu predovšetkým k vysokým školám.

Nárast počtu študentov na našich vysokých školách je veľký, najmä vo vzťahu k priestorovým a personálnym kapacitám. Za enormný, až neprirodzený považujem nárast externistov na niektorých vysokých školách, zhodný až prevažujúci vo vzťahu k počtu denných študentov, akoby sa nám niektoré univerzity stávali fabrikami na výrobu dobre zaplateného tovaru, a nie všestranne vzdelaných študentov, ako sa tomu na západ od našich hraníc hovorí, rozmýšľajúcich, uvažujúcich, analyzujúcich a komunikujúcich, predovšetkým flexibilných a vo viacerých profesiách uplatniteľných absolventov našich vysokých škôl. Naopak, tendovanie nášho školstva by malo smerovať k rozšíreniu denného štúdia, rôznych foriem kurzov a celoživotného vzdelávania aj prostredníctvom našich vysokých škôl. Dnes už je zrejmé, že veľkolepé rozhodnutie, obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, dosiahnuť do roku 2006 stav, aby každý schopný študent mohol študovať na vysokej škole, bolo nereálne.

Tretia poznámka. Nič sa neudialo v navrhovanej, dokonca aj novým zákonom umožňujúcej diverzifikácii slovenského vysokého školstva, univerzitných a neuniverzitných vysokých škôl, ako aj výskumných univerzít, ktoré sa tu takisto spomínali naším predsedom výboru. Zrejme tento stav bude trvať až do roku 2009, do dokončenia komplexných akreditácií a, pevne verím, pevne verím, aj medzinárodných evalvácií našich vysokých škôl. Veľmi výrazne by pomohol tlak na vedeckovýskumnú prácu s väzbou na pedagogický proces a aktívnu účasť študentov vo vedeckovýskumných projektoch vysokých škôl nielen domácich, ale najmä zahraničných či medzinárodných. Pevne verím, že tento proces urýchli naše členstvo v Európskej únii s väzbou na prienik zahraničných vzdelávacích a vedeckovýskumných inštitúcií do nášho priestoru, ako aj na vznik a činnosť súkromných vysokých škôl, pre ktoré sa vytvorili v legislatíve priaznivejšie podmienky vo schvaľovacom procese, to znamená, že o nich rozhoduje vláda. I napriek tomu si myslím, v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prešiel včera, že sú v nerovnom procese ponímané verejné školy vysoké a neštátne školy, pretože zase hovoríme my, kto má isté práva, chce ich mať rovnaké a povinnosti sú rozdielne.

Po štvrté. Pozitívne treba hodnotiť, že sa plní Bolonská deklarácia v transformácii vysokoškolského vzdelávania, so štátmi Európskej únie kompatibilných titulov a zavádzania kreditného systému, doktorandského štúdia a reformy študijných programov a odborov na našich verejných vysokých školách. V reforme by sa žiadalo výraznejšie pridať prehlbovanie v rozširovaní a vo vytváraní podmienok pre kvalitné, a znovu podčiarkujem to slovo kvalitné, doktorandské štúdium či vedeckú výchovu, obrazne povediac, kde ešte značne zaostávame, a to sa týka nielen vysokoškolských pracovísk, ale aj nevysokoškolských pracovísk. Tento problém treba zásadne riešiť, a v druhej rovine, v posilňovaní významu bakalárskeho štúdia ako rovnocenného vysokoškolského vzdelania s väzbou na uplatnenie nielen na slovenskom, ale aj európskom trhu práce. Toto akoby zostávalo v pozadí, pretože po trojročnom absolvovaní väčšina študentov ide na magisterské štúdium a naozaj treba dostať do povedomia význam tohto bakalárskeho štúdia, po jeho absolvovaní a pri jeho uplatnení na trhu práce.

Po piate. Za chyby považujem, že sa upustilo od inštitucionálneho oddelenia akreditácie a evalvácie, že sa výraznejšie nesleduje kvalita vzdelávania na našich verejných vysokých školách, pretože ak sa má "priplácať" na vysokoškolské vzdelanie, tak by sme mali predovšetkým ponúkať kvalitné vzdelávanie s väzbou, ale predovšetkým to podčiarkujem, čo je podstatná záležitosť, na vedecké výstupy v teoretickej i praktickej rovine a uplatnenie sa absolventov v praxi, pripomínam, vo svojich, resp. príbuzných vyštudovaných disciplínách a nielen na základe, ako sa to doteraz robí, kritéria, že absolvent je zamestnaný, ale pracuje príp. v zahraničí napr. ako operka či doma ako díler. Toto považujem za nesprávne posudzovanie uplatnenia absolventov vysokých škôl vo svojich odboroch, ktoré končia, alebo v príbuzných odboroch. Chýbajú nám komplexné akreditácie a najmä vytváranie podmienok pre skutočne nezávislé pôsobenie Akreditačnej komisie, pre skutočne nezávislé pôsobenie tejto komisie nielen ako poradného orgánu. "Akreditačná komisia vlády," citujem jej predsedu prof. Ing. Pavla Návrata, "neakredituje, odporúča, o akreditácii rozhoduje minister." Toľko z citátu z časopisu Trend. "Preto sa často podpisovala pod," a znovu citujem, "extenzívne zakladanie vysokých škôl a ich bianko vyhlásenie za univerzity, čo negatívne poznačilo celé vysoké školstvo, resp. verejné vysoké školstvo, za ktoré by sme si, resp. naši mladí ľudia mali platiť." "A Akreditačná komisia by mala čo najrýchlejšie získať," znovu citujem pána prof. Návrata, "samostatnosť a právo rozhodovať, mať väčšiu zodpovednosť a byť pod verejnou kontrolou s možnosťou preskúmania jej rozhodnutia, t. j. nielen konečne a neodvolateľne u pána ministra školstva."

Po šieste. Je nesporné, že sa výrazne zlepšil stav odmeňovania zamestnancov vysokých škôl, pedagogických a vedeckých pracovníkov. Netýka sa to však odmeňovania ostatných zamestnancov verejných vysokých škôl. Tam sú ešte problémy a pán minister iste o týchto problémoch vie. Tu je však potrebné uskutočniť zásadnú nápravu. Treba však pripomenúť, že to nie je dôsledok aktivít len súčasného ministerstva školstva, ale aj návrhu a aktivít predchádzajúceho ministerstva, v tomto prípade takmer celého spektra, podčiarkujem, politických strán, ktorých zástupcovia sa zúčastnili rokovania na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave v marci v roku 2002 v súvislosti s výzvou Študentskej rady vysokých škôl Päť minút po dvanástej. Ako priamy účastník tohto stretnutia pripomínam, že za výrazné zvýšenie platov vysokoškolských pedagógov v tzv. zdravotníckych tabuľkách platných od roku 2003 hlasovali všetci tam prítomní, teda aj pán Ivan Mikloš, ako aj tu prítomný pán Martin Fronc, Milan Ftáčnik, László Szigeti, Juraj Barta, Eva Slavkovská a ďalší a ďalší, ktorí sa k tejto významnej zmene platenia našich vysokoškolských pedagógov pridali. Išlo o zvýšenie rozpočtu v ukazovateľoch o vyše 1 mld. korún. Po voľbách v tomto parlamente toto zvýšenie prešlo vďaka Kresťanskodemokratickému hnutiu a všetkým opozičným stranám, ktoré sa postavili proti návrhu vlády, ktorý predkladal Ivan Mikloš, konkrétne odložiť toto rozhodnutie na neskorší termín. Teda je to úspech takmer všetkých, aj tých, čo po voľbách zmenili svoje predvolebné sladké sľuby. Ku cti slúži, že jedine KDH a opozičné strany v parlamente svoj prísľub, ktorý dali na tomto stretnutí, dodržali. Pozitívne je potrebné zhodnotiť výsledky dosiahnuté v projekte akademickej dátovej siete SANET II, vytvárania systematizovaných funkčných miest docentov a profesorov. Potrebné je v rámci reformy urýchlene pristúpiť k plneniu cieľa systému ďalšieho vzdelávania vysokoškolských učiteľov, aj to je o kvalite nášho vysokého školstva, ktorá sa, žiaľ, neplní.

Po siedme. Keď komplexne posudzujem prebiehajúcu reformu verejných vysokých škôl Slovenskej republiky, tak musím kriticky konštatovať, že najväčšie manko vo vysokoškolskej reforme cítim v oblasti vedy a techniky na našich univerzitách, napriek tomu, že takmer všetky univerzity nesú názov univerzita a odmietajú byť len vysokými školami, napriek tomu, že takmer každá univerzita si myslí, že má na to, byť výskumnou univerzitou. Rád by som pri tejto príležitosti zopakoval slová naozaj povolaného človeka, už spomínaného predsedu Akreditačnej komisie vlády, že, a znovu budem ho citovať, pomáham si ako barličkou, jeho presnými, údernými vetami, úprimne povedané: "Neviem, na koľkých slovenských univerzitách sa dnes dá povedať, že robia špičkový excelentný výskum." Nuž a za to by mali študenti platiť? Zrejme toto kritérium znesú predovšetkým tie verejné vysoké školy, na ktorých sa zriadili excelentné pracoviská s väzbou na projekty ukončeného V., rozbehnutého VI. rámcového programu Európskej únie pre vedu a výskum, a zrejme aj tie, a to podčiarkujem, vysoké školy, katedry alebo fakulty, ktoré sú už dnes napojené na projekty s renomovanými domácimi a aj, a to podčiarkujem, zahraničnými firmami. Tu sa odohrá, obrazne povedané, ešte ťažký zápas vtedy, ak sa bude podmieňovať poskytovanie druhého, tretieho stupňa vysokoškolského vzdelania rozvíjaním výskumnej, vývojovej a umeleckej činnosti vo vybraných odboroch, tak ako to bolo formulované v cieľoch reformy s väzbou na pridelenie adekvátnych finančných zdrojov či dotácií.

Pracujú nám grantové systémy, zvýšili sa nám prostriedky, chvalabohu, pre Agentúru pre podporu vedy a techniky, spoločnú grantovú komisiu VEGA pre vysoké školy, verejné vysoké školy a SAV. Existuje systém prideľovania finančných prostriedkov v rámci štátnych rozvojových programov. Tu je značný posun, i keď nie ten najideálnejší, ako som si ja vždy predstavoval. Je tiež pravda, že grantové agentúry sú oproti susedným štátom značne podfinancované. A preto žiadalo by sa výraznejšie aj na ministerstve školstva prihlásiť aj k Janovskej deklarácii o vede a výskume a k záverom Európskej únie a jej Komisie s väzbou na podporu základného výskumu s výraznou pridanou hodnotou, najmä vo vzťahu k činnosti Európskej výskumnej rady, ktorá sa nedávno kreovala a má spravovať významný európsky fond práve pre excelentný výskum.

Dôležité bude i oveľa väčšie zapojenie študentov do tvorivej vedeckej a umeleckej činnosti nielen v rámci doktorandského štúdia, ale už aj v procese magisterskej prípravy, vo vzťahu k mladej generácii dosiahnuť taký legislatívny stav, ako sa stalo napr. nedávno v Taliansku, v novembri v roku 2003, ale aj v susednom Slovinsku, teda v susednom Slovinsku vo vzťahu k Taliansku, kde sa vo vysokoškolskom zákone vytvorili podmienky pre systém podpory mladých doktorandov a najmä "postdokov" po návrate zo zahraničných dlhodobých pobytov z pracovísk vo vyspelých štátoch, aby sa nielen umiestnili na domácich univerzitných a neuniverzitných vedeckých pracoviskách, ale aby tieto pracoviská dostali výraznú finančnú injekciu z verejných zdrojov na cielené mzdové a laboratórne vybavenie. To znamená vytvoriť podmienky pre to, aby nefungoval často spomínaný "brain drain", ale "brain exchange". Vo Švajčiarsku, konkrétne na elitnej vysokej škole ETH v Zürichu má 30-ročný mladý medzinárodne etablovaný pedagogický a vedecký pracovník postavenie s titulom mladý profesor, asistent profesor, ktorý dostáva po návrate zo zahraničia automaticky dvoch až troch pracovníkov, doktorandov a finančné zdroje na laboratórne komplexné vybavenie, pre ktoré existuje vo Švajčiarsku špeciálny fond. Zrejme aj preto patrí táto vysoká škola vo svojej kategórii medzi 20 najvyspelejších vo svetovom rebríčku a má tretie miesto v európskom rebríčku v hodnotení týchto typov technických vysokých škôl. Ak sa na európskych univerzitách niekedy krátia finančné zdroje, a to tu podčiarkujem, takmer nikdy sa nesiahne na prostriedky pre vedecký výskum. U nás to býva často naopak, práve sa siahne na prostriedky pre vedecký výskum. Výskum považujú práve zahraničné štáty, vyspelé štáty, za najistejšiu záruku kvality vyučovacieho procesu. Takmer každoročne sledujeme ich nárast.

V súvislosti s pedagogickým a vedeckým procesom na našich vysokých školách musíme vytvoriť priestor pre vedeckú prácu, nateraz kvôli množstvu výučby takmer ten priestor neexistuje, a odmietnuť súčasné štatistiky, čím vyšší počet študentov na profesora. Kým v zahraničí, najmä na výskumných univerzitách je to v rozmedzí 10 až 25 študentov na profesora, spomeniem konkrétny príklad z zürišskej techniky, u nás je tento stav nepomerne vyšší, minimálne napr. v technických odboroch je to viac ako 70 až 80 študentov. Berie sa to za príklad, ale, samozrejme, v zmysle ekonomických surových kritérií pána Ivana Mikloša, podpredsedu vlády. Na humanitných a sociálnych fakultách sú tieto stavy na Slovensku niekde taktiež veľmi vysoké. V tomto sa nedá ministersky šetriť, treba mať odvahu do týchto oblastí zainvestovať, výraznejšie do vedeckej výchovy zapájať sa v rámci buď čiastočného, alebo polovičného úväzku vedeckých pracovníkov z praxe na vysokých školách, kde to je, povedzme, udeľovaním konkrétnych titulov Research profesor, nehovoriť a nepodporovať na vysokých školách len priemyselné parky, ale s väzbou na naše vysokoškolské pracoviská podporovať formovanie vedecko-technických parkov či tzv. technoparkov, napr. ako stredísk výskumu a výchovy budúcich malých a stredných podnikateľov.

Vo vzťahu k vede a technike na našich vysokých školách je žiaduce v rámci reformy urobiť zásadný krok, výrazne podporiť vznik elitných vysokých škôl či univerzít s výskumným programom a s väzbou na prax. Ani americká cesta v oblasti vysokoškolského štúdia, ktorá je nám často predkladaná ako vzor ľuďmi, ktorí asi nie dôkladne poznajú vysokoškolské štúdium v Spojených štátoch amerických, nemôže byť pre nás príkladom. Nemôže byť pre nás príkladom napr. uvedený príklad z Coloradskej univerzity, kde akademický tréner tímu amerického futbalu na tejto univerzite má ročný plat z prideľovaných štátnych prostriedkov 1,6 mil. dolárov a profesor fyziky a nositeľ Nobelovej ceny Carl Wieman má len jednu desatinu tohto príjmu. No, vážení, toto nie je cesta podpory vedy a výskumu a vzdelanosti na našich univerzitách, aby sme išli touto cestou. Žiaľ, veľmi často sa to prejavuje nielen vo vysokoškolskom prostredí, ale aj v porovnaní s inými profesiami na Slovensku.

Po ôsme. Pozitívne je potrebné hodnotiť vytvorenie podmienok pre viaczdrojové financovanie verejných vysokých škôl. Nie vždy však bol uplatňovaný spravodlivý model rozdeľovania prostriedkov štátneho rozpočtu na jednotlivé univerzity, napr. na tzv. portugalský model výrazne doplatila naša najväčšia alma mater Univerzita Komenského v Bratislave. Rozhodujúca tu však bola zmena rozpočtovej formy hospodárenia štátnych vysokých škôl na verejné vysoké školy. Za zásadnú chybu považujem však skutočnosť, že sa po prijatí zákona o vysokých školách nepostupovalo podobne, i keď tu boli odporúčania, ako v Českej republike. Konkrétne po prevedení štátneho majetku zo správy univerzít do vlastníctva univerzít neposkytol štát preklenovacie zdroje na tvorbu odpisov z tohto majetku. V Českej republike to bolo uskutočnené v horizonte do troch rokov. Dnes by sa táto investícia, na čo sa zabudlo, mnohonásobne vrátila štátnemu rozpočtu vo vzťahu k zabezpečeniu režijných nákladov, nákladov na prevádzku verejných vysokých škôl, lebo školy by boli rozbehnuté. Tento fond mohol byť vytvorený, ale u nás sa myslí krátkodobo, nie strednodobo a už vôbec nie dlhodobo. Povinnosť verejných vysokých škôl tvoriť odpisy do fondu reprodukcie ich tak jednorazovo veľmi zaťažila. Možno by bolo potrebné zvážiť, či odpisy budú len na nové veci obstarané po 1. 1. 2003.

Čo sa týka, vážený pán minister, dodržiavania vládneho uznesenia každoročne zvyšovať rozpočet verejných vysokých škôl o 0,1 % HDP, a tak sa približovať k priemeru štátu EÚ, ktorý je vo výške okolo tých 1,33 %, možno tú snahu hodnotiť pozitívne napriek tomu, že v súčasnosti hovoríme o 0,73 % a je pred nami ešte dlhá cesta práve na dosiahnutie tohto stanoveného cieľa, pretože tou metodikou, ako vy postupujete, to nie je najideálnejšia cesta, ako navyšovať tie prostriedky. Ja viem, že máte ťažkú situáciu vo vláde a najmä u pána podpredsedu vlády, ktorý drží peniaze na ministerstve financií, najmä vtedy, ak sa zvýšenie rozpočtu určí fixne, napr., ako ste hovorili, o 1,4 mld. ročne, nevychádza sa z 0,1 % z celkových výdavkov štátu vždy vo vzťahu k nasledujúcemu roku, ktorý sa, prirodzene, každoročne zvyšuje aj s väzbou na tvorbu odhadovaných príjmov a výdajov. Čiže mám ten rozdielny názor od vás, že by sme sa držali tej metodiky 0,1 %, čo vychádza z každoročného HDP, a nielen v podstate volili ten kompromis, ktorý vy volíte, že povieme, zadefinujeme výšku 1,4 mld., aj sme vo výbore za to zahlasovali. Ale myslím si, že ten koláč by bol ďaleko vyšší na budúci rok, keby sme išli 0,1 % vôbec zo štátneho rozpočtu v rámci HDP, ako je to vo všetkých štátoch Európskej únie, ktorej sme členom.

Nakoniec by som sa chcel vrátiť k postaveniu študentov verejných vysokých škôl a príspevkom študentov na úhradu časti nákladov pre toto štúdium. Iste rozsiahlejšie bude hovoriť o sociálnych dopadoch na študentov môj kolega poslanec Róbert Madej. Preto sa zameriam na naše základné politické východiská k tomuto segmentu čiastočného spoplatnenia vysokoškolského vzdelávania, uvedeného aj v tomto materiáli. Smer odmieta v súčasnej sociálnej situácii takéto spoplatnenie, ktoré sa uvádza aj v tomto materiáli, denného štúdia, súhlasí však s čiastočným spoplatnením externého štúdia, a to s jeho terajším znížením, konkrétne stanovením hornej hranice, ktorá sa platí, jasne vytvorených podmienok, aby celá platba školného išla z externého vzdelávania konkrétnej verejnej vysokej škole, fakulte, študijnému programu, resp. odboru. Odmietam, sedia tu hore aj novinári, ideologické pravicové a ľavicové značkovanie, ktoré uvažuje v kategóriách, či je dobré, únosné a transparentné spoplatniť alebo nespoplatniť vysoké školy. V Dánsku je pravicová vláda Rasmussenova a nepristúpili doteraz k spoplatneniu vysokých škôl. Čiže nemôže sa to takto kategorizovať.

Možnosti čiastočného spoplatnenia denného štúdia vidíme v dlhšom horizonte, a to až po výraznom zlepšení ekonomickej a sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky s tým, že sa bude realizovať model, a to podčiarkujem, odloženého splácania až po skončení štúdia na verejnej vysokej škole pri určení výšky ročného príjmu, splácania rozloženého nie do 10 , ale do 20 rokov, ako to prijali vo Veľkej Británii v prvom čítaní. To znamená nepodmieňovať zápis na štúdium v jednotlivých ročníkoch verejných vysokých škôl zaplatením tzv. školného, ale až po prijatí, resp. vstupe na verejnú vysokú školu podpísaním právneho aktu s konkrétnou školou, študijným programom, odborom o podmienkach splácania až po skončení školy. To je jedna z možností, ktorá sa uplatňuje a o ktorej môžeme diskutovať. Je to model, s ktorým som sa stretol aj v zahraničí a ktorý často je skresľovaný v našich podmienkach. Teraz som si dal ďalšiu analýzu urobiť vo Veľkej Británii, ako je to v Austrálii, maďarská vláda o tom uvažovala istými krokmi, poznám názory niektorých expertov z Vysokej školy ekonomickej v Českej republike.

Druhá možnosť je uplatnenie pracovne nazvaného tzv. talianskeho modelu, ktorý spočíva v tom, že talianska vláda má komplexný program pomoci študentom, ktorí vykazujú najnižšiu a nižšiu sociálnu úroveň a súčasne majú dostatočnú intelektovú úroveň pre štúdium. Spočíva v odpustení alebo v znížení študijných poplatkov, v poskytovaní príspevkov na učebnice, na stravu, ubytovanie, ale konkrétne v študentskom campuse a podobne. Dokonca, a to vás možnože bude šokovať, pán minister, na najstaršej európskej Bolonskej univerzite mal som sa možnosť zoznámiť so sociálnym programom predloženým profesorom Pierom Ugom Calzolarim v priebehu začiatku školského roku v novembri 2003, kde v časti Študenti a právo na štúdium doslovne povedal: "Tiež treba spomenúť dôležitosť zmeny systému školného. Boli zavedené nové príspevkové kategórie, bola zvýšená suma čistého ročného príjmu na 57 800 eur, do výšky ktorej majú študenti možnosť získať zľavenie školného." Je to veľmi vysoká čiastka. A vidieť, že idú cestou nesmiernej podpory, podpory vysokoškolského vzdelávania, pričom ďalej podčiarkuje: "Spolu so študentmi sme sa dohodli, že všetky prípadné príjmy nad rámec predpokladaného rozpočtu, nad rámec, ktoré získa škola," teda nejde len o tie pôžičky alebo o to platenie peňazí, "pôjdu na zlepšenie študijných služieb a didaktiky," samozrejme, vždy len s ich súhlasom, čo sa dialo alebo nedialo vďaka niektorým rektorom aj na našich vysokých školách. Teda je to obrovská sociálna sieť pri poskytovaní úľav a podpôr, najmä keď si zoberieme, že priemerný mesačný plat v Taliansku je 4 000 eur, t. j. ročne 48 000 eur, a podpora študentom vyjde až do výšky preukázaných príjmov v rodine, do ročnej výšky 57 800 eur. Rovnako je interesantné, akú veľkú dôležitosť prikladajú študentom, najmä pri rozhodovaní, predovšetkým do ktorých rozvojových a sociálnych programov zainvestujú. Spoluzodpovednosť, podčiarkujem, spolurozhodovanie a široká sociálna sieť pri podpore vzdelanosti, o tom sa nám dnes môže len snívať.

Vážený pán minister, v závere mi dovoľte konštatovať, že vraví sa, nepamätať bolo a je vždy najlepšie platené. Poznám to z dejín, ale aj z prítomnosti. Dôsledne som si preštudoval volebné programy terajších vládnych politických strán. Kým ANO a SDKÚ mali vo svojich programoch finančné spolupodieľanie sa študentov na vysokoškolskom vzdelávaní, tak, naopak, KDH a SMK tento návrh nemali vo svojich volebných programoch. KDH tam malo explicitne uvedený cieľ dosiahnuť, aby sa vysokoškolské vzdelanie stalo prístupným, vytvorili sa podmienky pre toto, aby aspoň 30 % z populačného ročníka malo možnosť študovať na vysokej škole, aby sa zobjektivizovalo prijímanie na verejných vysokých školách so základným kritériom výsledku štátnej maturitnej skúšky, aby sa zaviedol efektívny model financovania v prístupnom podpornom pôžičkovom systéme, kde sa nehovorí o spoplatnení, podporou mimoriadne nadaných študentov, aby sa zabezpečila kvalita vysokoškolského vzdelávania dôslednou akreditáciou a, podčiarkujem to, čo chýba za rok a pol vášho pontifikátu na ministerstve, evalváciou. (Potlesk.) Nejde o nič menej, nič viac. SMK mala vo svojom volebnom programe vytvorenie rovnosti príležitostí zavedenia systému štipendií a iných zvýhodnení, zvýšenia základného kapitálu pre poskytovanie študentských pôžičiek, budovania tzv. internetových domov, vysokoškolského štúdia v materinskom jazyku so založením štátom financovanej samostatnej maďarskej univerzity. Tiež to nie je nič menej a nič viac. Bol to malý či veľký "podvod" na voličoch, napriek tomu, že ste museli v rámci konsenzu ustúpiť dvom ďalším koaličným partnerom pri formovaní programového vyhlásenia? Žiadalo by sa aspoň ospravedlniť a nestáť v rade medzi najhorlivejšími zástancami čiastočného spoplatnenia vysokoškolského štúdia či už v exekutíve alebo v médiách, tak ako to robíte vy, pán minister školstva. (Potlesk.)

Vážený pán minister, páni poslanci, zákony prijímané a schvaľované touto vládou a vládnou koalíciou v parlamente majú svoju nespochybniteľnú legalitu, žiaľ, nemajú svoju legitimitu, pretože sa s nimi nestotožnil občan, resp. tie komunity, pre ktoré sú zákony pripravované či určené. Stanovisko predsedu Študentskej rady vysokých škôl z Katolíckej univerzity, je to stanovisko nového predsedu publikované, je jasným potvrdením, čo som tu teraz povedal. (Potlesk.) Týka sa to sčasti aj tohto predloženého materiálu, schváleného vo vláde Slovenskej republiky. Je to ďalší dôkaz o tom, že štát neplní svoju základnú funkciu, ktorá sa prostredníctvom zákonov, cieľov a vízií má prejaviť v kvalitnom živote človeka, občana. Immanuel Kant už pred 200 rokmi konštatoval, že ak zákony pripravované mocou nie sú legálne a legitímne zároveň, nemajú nič spoločné s demokraciou a participáciou občana na moci a napokon sa obracajú proti spoločnosti ako takej. A v našej spoločnosti jednoznačne v prítomnosti aj vo výhľade je to tak. (Potlesk.) V čase transformácie spoločnosti, akú ľudstvo nepozná, platí to známe popperovské heslo, že bez konsenzu, t. j. dohody všetkých politických strán v parlamente, nielen tých vládnych, to sa týka všetkých reforiem, ktoré majú dlhodobý cieľ, nemôže byť žiadna reforma trvalá a najmä účinná a môže priniesť úzke pravidlá len menšine spoločnosti, pre ktorú sa robí, tých skupín, ktoré ju pripomienkujú. Karl Raimund Popper vyzýval politické strany k dohode, najmä preto, že sa obával, že jej absencia v parlamente premieňa tieto reprezentatívne orgány ľudí, občanov, autoritatívne paktokratické modely.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcem vás poprosiť, aby ste tú vašu myšlienku dokončili a potom končíme už.

D. Čaplovič, poslanec: Končím teraz, už len spomeniem jednu štatistiku. Takým typickým príkladom absencie legitimity a konsenzu v parlamente a vo vláde je aj zámer čiastočne spoplatniť vysokoškolské štúdium. Dokazuje to aj nedávny výskum verejnej mienky, ktorý bol urobený v projekte, a tým končím, Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, odborom mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu na vzorke vyše 3 000 respondentov vo veku 18 a viac rokov, pričom jeho zloženie zodpovedalo štruktúre obyvateľstva Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, mali by sme skončiť, už je 12.00 hodín.

D. Čaplovič, poslanec: Skončím, ale žiadam potom, keď sa preruší rokovanie, ďalej pokračovať vo vystúpení.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, bez problémov.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec bude niekedy v júni bude pokračovať potom vo vystúpení. (Hlasy z pléna.) Je to tak, bohužiaľ, lebo pán minister odchádza na zahraničnú pracovnú cestu.

Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že k tomuto bodu a k ďalšiemu bodu, ktorý sa týka tiež vystúpenia pána ministra alebo správy od pána ministra, sa vrátime až na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

Prajem vám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 26. schôdze Národnej rady. Na programe je bod

hodina otázok,

ktorý týmto otváram.

Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, namiesto neprítomného ministra Prokopoviča bude odpovedať minister Gyurovszky, namiesto neprítomného ministra Fronca minister Palko, namiesto neprítomného ministra Chmela vicepremiér Csáky. Neprítomní sú aj traja ministri, ktorí ale otázky nemajú - ministri Kukan, Zajac a Kaník.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán premiér, vám teraz neboli položené otázky. To znamená, že prejdeme priamo na otázky, ktoré boli položené členom vlády.

Prvú otázku položil pán poslanec Jaroslav Baška pánovi ministrovi školstva, ktorý tu nie je, zastupuje ho pán minister vnútra. Takže otázka je tohto znenia: "Niektoré stavby škôl a školských zariadení nie sú v súčasnosti dokončené alebo sa v ich dokončení nepokračuje z dôvodu chýbajúceho uznesenia vlády o rozdelení kapitálových výdavkov schválených v štátnom rozpočte na rok 2004 na školstvo. Kedy predložíte návrh o rozdelení kapitálových výdavkov do vlády na schválenie?"

Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať v mene pána ministra Fronca.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán poslanec, budem sa snažiť zastúpiť pána ministra Fronca, ako budem najlepšie vedieť.

V prvom rade chcem upresniť vašu informáciu v tom smere, že na rokovaní vlády nie je povinnosťou ministra školstva predložiť návrh na rozdelenie kapitálových výdavkov, ale analýzu rozostavanosti škôl a školských zariadení financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií však podmieňuje uvoľnenie finančných prostriedkov predložením uvedenej analýzy. K situácii v tejto oblasti uvádzam - realizácia školských stavieb je zaradená do dvoch foriem výstavby, a to:

1. školská účelová výstavba,

2. bývalá komplexná bytová výstavba.

Na úseku školskej účelovej výstavby sa sústreďuje pozornosť najmä na kvalitatívne zlepšenie súčasného fondu školských objektov a v menšej miere na získanie nových kapacít. Pri realizácii stavieb v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby ide o výstavbu nových objektov rozostavaných v prevažnej miere v mestských sídliskových častiach ako občianska vybavenosť. Pre školskú účelovú výstavbu zriaďovateľskú a investorskú činnosť vykonávajú obce pre základné školy a školské zariadenia, samosprávne kraje pre stredné školy, stredné odborné učilištia a odborné učilištia, krajské školské úrady pre špeciálne školstvo.

Pre stavby rozostavané v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby sú investormi príslušné obce. Na stavby rozostavené v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby bolo v roku 2003 v štátnom rozpočte vyčlenených 167 mil. 400 tis. korún a z výťažkov lotérií a iných hier 70 mil. korún. To je spolu 237 mil. 400 tis. korún.

V školskej účelovej výstavbe realizovanej obcami bol v roku 2003 rozpísaný objem 692 mil. 200 tis. korún na 495 stavieb, z ktorých 354 bolo aj dokončených a 141 stavieb zostalo rozostavaných. Na dokončenie týchto rozostavaných základných škôl a školských zariadení je potrebných 1 mld. 239 mil. 587 tis. korún. V pôsobnosti samosprávnych krajov eviduje ministerstvo k 31. 12. 2003 107 stavieb s finančným objemom na ich dokončenie vo výške 969 mil. 152 tis. korún. V pôsobnosti krajských školských úradov eviduje ministerstvo k 31. 12. 2003 28 rozostavaných stavieb, na ktorých dokončenie sú potrebné finančné prostriedky v objeme 401 mil. 963 tis. korún.

V rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby boli v roku 2003 rozpísané finančné prostriedky pre 29 zo 42 rozostavaných stavieb. V roku 2003 sa v tejto forme výstavby dokončilo 7 stavieb, čo znamená, že rozostavaných stavieb po 31. 12. 2003 je 35 s finančným objemom potrebným na dokončenie 1 mil. 711 mil. 124 tis. korún. Objem finančných prostriedkov potrebných na ukončenie rozostavaných školských stavieb v pôsobnosti obcí, samosprávnych krajov, krajských školských úradov a v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby predstavuje spolu 4 mld. 321 mil. 826 tis. korún.

Vzhľadom na pripravovanú fiškálnu decentralizáciu bude od 1. januára 2005 financovanie rozostavaných stavieb s výnimkou stavieb v pôsobnosti krajských školských úradov v kompetencii obcí a samosprávnych krajov. Z uvedeného dôvodu sa ministerstvo sústreďuje na financovanie rozostavaných stavieb v roku 2004. Ministerstvo sa prostredníctvom krajských školských úradov obrátilo na jednotlivých zriaďovateľov s požiadavkou na odôvodnenie pokračovania jednotlivých rozostavaných stavieb, resp. s návrhom na ich zastavenie. S výnimkou jednotlivých prípadov zriaďovatelia odôvodňovali nutnosť stavby ukončiť. V tejto situácii ministerstvo navrhuje zvoliť postup vedúci k dokončeniu čo najväčšieho počtu rozostavaných stavieb v roku 2004.

Pri výbere stavieb na ich dokončenie sa zohľadnil jednak potrebný objem finančných prostriedkov, ako aj stupeň rozostavanosti. Konkrétne sa navrhuje poskytnúť v roku 2004 finančné prostriedky :

1. na stavby, pri ktorých bolo k 31. 12. 2003 prestavaných aspoň 75 % z celkového investičného nákladu,

2. na stavby, na ktorých dokončenie je potrebných menej ako 5 mil. korún za predpokladu, že k 31. 12. 2003 bolo prestavaných aspoň 50 % z celkového investičného nákladu stavby.

Pri vyčlenení 400 mil. korún na dofinancovanie rozostavaných stavieb bude v roku 2004 možné takýmto spôsobom ukončiť 108 z 276 stavieb školskej účelovej výstavby.

Analýza rozostavaných stavieb obsahujúca návrh na dokončenie čo najväčšieho počtu rozostavaných stavieb v roku 2004 je pripravená na medzirezortné pripomienkové konanie a následne na rokovanie vlády v zmysle vyššie uvedeného postupu. Jej predloženie je ovplyvnené už uzatvoreným dohodovacím konaním so zriaďovateľmi štátnych škôl, verejných školských zariadení a možnosťami rezervy ministerstva vyčlenenej na zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania zákona č. 597.

Z dohodovacieho konania vyplynula potreba podstatne vyššej sumy na dofinancovanie, ako je možné zabezpečiť z rezervy bežných výdavkov. Keďže ide o nárokovú sumu vyplývajúcu zo zákona, ministerstvo hľadá možnosti na jej pokrytie a jedným z nich je aj presun z kapitálových výdavkov do bežných výdavkov. Táto skutočnosť ovplyvňuje výšku finančných prostriedkov stanovených na dofinancovanie rozostavaných stavieb.

V súvislosti s kapitálovými výdavkami treba podotknúť, že v súlade s novým zákonom o financovaní regionálneho školstva sa v roku 2004 časť kapitálových výdavkov pre obce a vyššie územné celky v objeme 650 mil. korún rozdeľuje normatívne podľa počtu žiakov. Tieto finančné prostriedky ministerstvo školstva rozpísalo 25. februára 2004 a odovzdalo na realizáciu ministerstvu financií, pretože sa poskytujú prostredníctvom kapitoly Súhrnný finančný vzťah. Ministerstvo financií dosiaľ realizovalo platby len pre vyššie územné celky. V týchto dňoch prostredníctvom Štátnej pokladnice uvoľňuje platby pre obce.

Toľko odpoveď pána ministra Fronca. Ďakujem.