B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

J. Baška, poslanec: Nemám doplňujúcu otázku, keďže tu nie je pán minister školstva, vy by ste mi asi nevedeli odpovedať.

V. Palko, minister vnútra SR: Okrem toho moja prvá odpoveď bola dostatočne vyčerpávajúca. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, fandíte si, to je dobré.

Druhú otázku položil tiež pán poslanec Jaroslav Baška ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóovi Gyurovszkému: "Pán minister, vysvetlite, prečo tak dlho trvá vyhodnotenie grantovej schémy z programu PHARE, ktorú vypísalo vaše ministerstvo s termínom podania žiadosti do 27. novembra 2003. Dnes prešiel polrok a výsledky vyhodnotenia grantovej schémy nie sú známe. Kedy predpokladáte vyhodnotenie tejto grantovej schémy?"

Nech sa páči, pán minister.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem.

Vážený predsedajúci, vážený pán poslanec, vážení prítomní, keďže otázky č. 2 a 3 sú totožné, tak predpokladám, že odpoviem aj na tretiu otázku. Výzva na podávanie projektových návrhov na grantovú schému miestneho regionálneho rozvoja bola zverejnená dňa 29. 9. 2003 s termínom uzávierky na podávanie projektov do 27. 11. 2003. Ministerstvo dostalo spolu 768 projektových návrhov. Hodnotiaca komisia a hodnotitelia boli delegáciou komisie schválení v januári 2004.

Na základe schválených týchto vecí sa začalo hodnotenie projektov dňa 12. 1. 2004. Hodnotiaci proces sa začal otváraním obálok a hodnotením administratívneho súladu. Po jeho ukončení sa začalo dňa 8. 3. 2004 hodnotenie finančnej a technickej stránky projektových návrhov. Hodnotenie bolo oficiálne ukončené podpísaním hodnotiacej správy hodnotiacou komisiou dňa 6. 4. 2004. Túto správu som schválil 7. 4. a okamžite bola odoslaná delegácii Európskej komisie. Grantová schéma miestneho regionálneho rozvoja podlieha exaktne kontrole a je implementovaná na základe dokumentu Praktická príručka pre postupy. Obstarávanie je financované zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev pre externé projekty. Môžeme zverejniť výsledky hodnotiaceho procesu až po schválení hodnotiacej správy delegáciou Európskej komisie. Delegácia túto správu schválila dnes.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

J. Baška, poslanec: Čiže tie výsledky vlastne budú známe verejnosti asi v priebehu budúceho týždňa.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: To znamená, že keď dostanem list od delegátov, tak okamžite zverejníme výsledky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, ale počkajte ešte chvíľku, lebo je tu tá istá otázka. Chcem sa opýtať pána poslanca. Áno, ďakujem pekne, takže v poriadku, ešte raz nemusíte na tú istú otázku.

Ďalšiu otázku, štvrtú v poradí položil tiež pán poslanec Baška podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi hospodárstva Pavlovi Ruskovi: "Viacero primátorov a starostov sa pýta, kedy im budú vyplatené finančné prostriedky za ich bezodplatné prevody majetku do vlastníctva energetických rozvodných závodov. Spýtam sa za nich: Kedy predložíte do vlády takéto uznesenie? Bolo to schválené aj v NR SR uznesením, ktoré hovorí o rozdelení majetku FNM v roku 2004."

Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky prijala dňa 14. januára 2004 uznesenie, ktorým mi uložila v spolupráci s prezidentom Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a predsedom Združenia miest a obcí Slovenska kvantifikovať objem investícií, ktoré obce vynaložili na vybudovanie energetických zariadení, ktoré následne bezodplatne odovzdali rozvodným podnikom.

Ministerstvo hospodárstva začalo v predmetnej veci konať už vo februári 2004, kedy predložilo na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody informáciu o príprave návrhu riešenia kompenzácie nákladov miest a obcí vložených do energetických zariadení. Informácia obsahovala aj kvantifikáciu vkladov miest a obcí do rozvodných energetických podnikov, a to podľa zoznamov, ktoré už malo ministerstvo k dispozícii od distribučných energetických spoločností. Tieto zoznamy boli spracované k dátumu 24. 2. a celková výška finančných úhrad pre mestá a obce k tomuto dátumu predstavovala sumu 402 mil. 995 tisíc.

V súvislosti s plnením uznesenia vlády, ktoré ukladá kvantifikovať objem investícií obcí vložených do energetických zariadení, sa ministerstvo obrátilo na predsedu ZMOS s požiadavkou o preverenie a kontrolu distribučnými spoločnosťami predložených zoznamov z hľadiska ich úplnosti, ako aj rozsahu oprávnenosti požiadaviek uplatnených obcami. Tento postup sme zvolili z dôvodu, že na ministerstvo hospodárstva boli aj po 24. februári predkladané požiadavky ďalších obcí, ktoré neboli zahrnuté v pôvodných zoznamoch a ktorých oprávnenosť nám distribučné spoločnosti potvrdili, resp. si vyžiadajú v budúcnosti jej potvrdenie, nakoľko k potvrdeniu toho, či skutočne išlo o náklady, ktoré obce investovali do energetických zariadení, v pôvodných zoznamoch distribučiek nedošlo.

Združenie miest a obcí na základe tohto požiadalo, aby bol obciam poskytnutý ešte nejaký časový priestor na definitívne uzatvorenie predmetných zoznamov a navrhlo spoločné rokovanie o tejto veci medzi ZMOS, ministerstvom hospodárstva, distribučnými energetickými podnikmi. Rokovanie sa uskutočnilo na ministerstve v týchto dňoch 26. mája a jeho výsledkom je vzájomná dohoda dotknutých strán, že mestá a obce budú mať ešte možnosť predložiť svoje oprávnené požiadavky distribučným spoločnostiam v termíne do 11. júna 2004 a distribučné spoločnosti definitívne uzatvoria zoznamy a predložia ich ministerstvu hospodárstva v druhej polovici júna, a potom následne ministerstvo hospodárstva spracuje súhrnný materiál, ktorý bude obsahovať kvantifikáciu objemu investícií, ktoré obce vynaložili na vybudovanie energetických zariadení a ktoré následne bezodplatne odovzdali rozvodným podnikom, ako aj vami uvádzané uznesenie.

Predloženie materiálu na rokovanie vlády predpokladáme do 30. júna a Fond národného majetku bude potom môcť pristúpiť k vyplácaniu finančných úhrad jednotlivým obciam. Takže, ak sa obce dožadujú týchto zdrojov, musia počkať, lebo loptička je na ich strane ihriska.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Už ani to zariadenie vás nechce poslúchať. Zapnite, prosím vás, pána poslanca. Nech sa páči.

J. Baška, poslanec: Funguje. Nie, ďakujem veľmi pekne a nemusíte odpovedať na tú ďalšiu otázku, lebo bola podobná.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec, položili ste otázku pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny pánovi Csákymu: "Pán Csáky, aké kroky podniknete voči pomalej príprave na čerpanie povstupovej finančnej pomoci z fondov EÚ? V súčasnosti mešká vyhodnotenie viacerých grantových schém, výziev v rámci sektorových operačných plánov, dokonca niektoré výzvy boli aj zrušené. Slovensko tak prichádza o veľké finančné prostriedky z fondov EÚ."

Pán podpredseda, nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny: Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, určite je vám známe, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie čerpanie z jednotlivých kapitol alebo z jednotlivých fondov je zodpovednosťou jednotlivých členov vlády podľa jednotlivých operačných programov. V tejto chvíli priamu zodpovednosť na základe ústavy a kompetenčného zákona majú aj v tejto oblasti členovia vlády. Ja monitorujem celý tento proces a rokujem priebežne so zodpovednými členmi vlády. Dnes napríklad som mal takéto rokovanie s pánom podpredsedom a ministrom hospodárstva Ruskom. Dal som pripraviť aj odhady čerpania na tento rok a zdá sa, že sa tam pohybujeme v rozmedzí 70 až 90 %, čo by nebolo zlé na prvý rok, vzhľadom na to, že sme vstúpili oneskorene do Európskej únie, predpokladalo sa pôvodne, že vstúpime 1. januára.

Takže, vážený pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že sa venujeme tejto téme a ja mesačne, každý mesiac predkladám na rokovanie vlády vyhodnotenie celkovej situácie. Bude pre mňa cťou, ak jednu kópiu vám tiež môžem poslať potom v budúcnosti a, samozrejme, budeme sa venovať tejto téme postupne. Chcem ale upozorniť na to, že finančné prostriedky, ktoré máme elokované pre Slovenskú republiku cez štrukturálne fondy aj cez kohézny fond, máme vyčerpať do roku 2006, to znamená do decembra roku 2006.

My sme sa už dohodli s jednotlivými ministrami, že ak by sa vytvorila situácia alebo vyvinula situácia na budúci rok, že v niektorých oblastiach by bolo čerpanie efektívnejšie a v niektorých oblastiach menej efektívne, alebo problematickejšie, som pripravený predložiť okolo júna, júla budúceho roka na rokovanie vlády korekciu týchto finančných prostriedkov. To znamená, z tých častí, z tých operačných programov, kde by sme mali mať problémy, presmerujeme finančné prostriedky do tých oblastí, kde budeme efektívnejší, aby sme práve nestratili finančné prostriedky. V tejto chvíli, vážený pán poslanec, toľko viem odpovedať na vašu otázku.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

J. Baška, poslanec: Tá otázka vlastne bola položená preto, lebo prednedávnom v parlamente - neviem, či ste to boli presne vy alebo pán minister Gyurovszky - ste rozprávali, že na povstupovú pomoc je Slovensko už na druhom mieste za Maďarskou republikou s tým, že už sa niektoré výzvy vypísali. Vlastne moja doplňujúca otázka znie, či by nebolo lepšie s tými niektorými výzvami počkať, dať ich neskôr, aby sa to hodnotenie nejakým spôsobom potom skrátilo, čo v súčasnosti vlastne je tak, že výzvy boli podané skoro, hej, len sme naozaj za tou Maďarskou republikou druhí, ale vyhodnotenie trvá troška dlhšie. Čiže, či by nebolo lepšie tie výzvy dať neskôr a skrátiť vyhodnocovacie konanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete odpovedať.

P. Csáky, podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, tie výzvy budú nasledovať cyklicky po sebe, to znamená, bude výzva a bude dané obdobie, dokedy môžu záujemcovia podať konkrétny projekt na základe danej výzvy. Projekty budú vyhodnotené, ale už budú zverejnené ďalšie výzvy, takže to bude permanentný proces pre všetky operačné programy až do roku 2006, kým sa nevyčerpajú všetky finančné prostriedky.

Dnes sme o tom rokovali práve s podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva, kde, zdá sa, v tejto chvíli sú určité problémy, alebo je to určité oneskorenie, pretože pripravujú výzvy pre väčšie projekty, predovšetkým pre priemyselné parky a tam to bude časovo náročnejšie. Ale inak, zdá sa, že situácia je teraz dobrá, vyhodnocujú sa už prvé projekty na základe prvých výziev a, samozrejme, budem vás priebežne informovať o stave veci, tak ako bude prebiehať podľa jednotlivých operačných programov.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, chcem sa opýtať, ešte máte ôsmu a deviatu otázku podobného znenia. Ďakujem pekne.

Takže ešte nám ostali otázky pána poslanca Banáša, teda z tých dvoch položených otázok v poradí siedmu položil pánovi ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi. Zaňho bude, samozrejme, odpovedať pán podpredseda vlády Csáky: "Vážený pán minister, iste neušlo vašej pozornosti, že od 1. 5. 2004 sme v EÚ, kde je dominantným jazykom angličtina. K európskej špičke v angličtine patria škandinávske krajiny, Holandsko atď., okrem iného aj preto, že množstvo filmov uvádzajú v televíziách v pôvodnom znení s titulkami. Prečo STV nevysiela podstatne viac filmov v pôvodnom znení?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

P. Csáky, podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď pána ministra Chmela na vašu otázku.

Vážený pán poslanec, o programovej skladbe Slovenskej televízie rozhoduje v súlade so zákonom č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii generálny riaditeľ tejto inštitúcie. Prípadné výhrady voči jeho činnosti je možné adresovať Rade Slovenskej televízie, ktorá je podľa zákona orgánom, ktorý dohliada na to, či táto plní verejnú službu v oblasti televízneho vysielania. Generálny riaditeľ je povinný predkladať rade okrem iného aj návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja programovej služby Slovenskej televízie. Ministerstvo kultúry ani iný štátny orgán nemôže program verejnoprávnej televízie nijakým spôsobom ovplyvňovať.

Toľko je odpoveď, pán poslanec, zo strany pána ministra Chmela. Dovoľte mi, aby som dodal ako podpredseda vlády, že otázka a samotná téma je veľmi zaujímavá a pravdepodobne by stálo za to podrobnejšie to prediskutovať, ale v tých orgánoch, ktoré môžu efektívnejším spôsobom ovplyvniť celú situáciu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja som veľmi rád, že ste aj ten váš osobný dodatok povedali, lebo viem, že, samozrejme, rozhoduje Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, ale mojím úmyslom bolo skôr trošku zverejniť tento problém, alebo túto tému, pretože skutočne je to tak a stretávame sa s tým veľmi často, že tie obecné jazykové znalosti nie sú veľmi dobré a toto je naozaj osvedčená metóda, takže možno by sa o tom mohlo aj troška verejne začať diskutovať. To bolo účelom mojej otázky.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán podpredseda.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Len jednu vetu. Pán poslanec, absolútne súhlasím s vami a možno by bolo dobré rozšíriť túto diskusiu aj na oblasť školstva, pretože práve malé národy v Európe a v Európskej únii používajú svetové jazyky ako druhé oficiálne jazyky a pre človeka skutočne padne dobre a je to zaujímavé, keď ide do malej krajiny a tam sa dohovorí po anglicky, po nemecky, po francúzsky skoro všade, pretože už malé deti sa učia cudzie jazyky aj v základných školách.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A poslednú otázku, ktorú máme v tejto hodine otázok, položil tiež pán poslanec Jozef Banáš ministrovi vnútra Slovenskej republiky Vladimírovi Palkovi: "Vážený pán minister, miestom, ktoré vytvára prvý a silný dojem o krajine, je letisko. Zahraniční štátni a vládni predstavitelia prichádzajú cez vládnu časť letiska M. R. Štefánika, ktorá je v tristnom stave. Pokiaľ viem, patrí táto časť vášmu rezortu. Je úmysel túto časť rekonštruovať?"

Nech sa páči, pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán poslanec, včera som v podvečerných hodinách v závere rokovacieho dňa v pléne uvádzal správu o bezpečnostnej situácii za rok 2003, kde som v úvodnom slove okrem iného konštatoval, že rozpočtované finančné prostriedky na rok 2003 umožňovali rezortu vnútra zabezpečovanie len nevyhnutných činností a že podobná situácia je aj v tomto roku. Vychádzajúc z tohto stavu sa preto v tomto roku s predmetnou rekonštrukciou neuvažuje.

V súčasnosti sa v súlade s internými predpismi ministerstva vnútra spracúva základná požiadavka na nevyhnutný rozsah rekonštrukcie budovy leteckého útvaru ministerstva vnútra s tým, že v roku 2005 sa uvažuje vyčleniť na túto rekonštrukciu finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v objeme 8 mil. korún. V rámci realizácie rekonštrukčných prác sa uvažuje aj s obmenou vnútorného interiéru salónika VIP.

Toľko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister.

Ja sa nazdávam, že som tlmočil aj názor mnohých členov vlády, aj poslancov. Dnes začína PZ NATO, idem o polhodinu vítať šestnásť amerických kongresmanov. Všetci vieme, že to letisko, teda tá časť je naozaj v takom stave, prepáčte môj sarkazmus, ja keď sa vraciam zo služobnej cesty, tak mám pocit, že sa vraciam do čias, keď prilietal Brežnev na Slovensko. Ale nemajte mi za zlé. Predsa si len myslím, iste tam treba urobiť vážnu investíciu, ale možno by stačilo v tej prvej fáze, keby si zamestnanci kúpili päť škatúľ farby, aspoň to vymaľovali, lebo pár malých úprav sa dá urobiť hneď. Ja som rád, že to hovoríte, lebo si myslím, že je to naozaj v záujme nás všetkých.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči. A to je fakt názor aj viacerých iných poslancov. (Smiech.) Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Pripúšťam.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, keď potrebujete, prídeme aj maľovať. (Smiech.)

V. Palko, minister vnútra SR: Pripúšťam, pán poslanec.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme.

Páni poslanci, vážené pani poslankyne, skončili sme za tridsať minút hodinu otázok.

Takže budeme pokračovať rozpravou o

správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003,

tlač 632.

Prosím teraz ministra vnútra pána Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána Jozefa Šimka ako spravodajcu a dávam slovo poslancovi Polkovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne.

Pán poslanec, nech sa páči.

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme. Páni poslanci, vážené pani poslankyne, skončili sme za tridsať minút hodinu otázok, takže ja navrhujem, aby sme pokračovali ďalej ešte tými bodmi, ktoré sme neprerokovali.

Takže budeme pokračovať rozpravou o

správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2003 (tlač 632).

Prosím teraz ministra vnútra pána Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, aj pána Jozefa Šimka ako spravodajcu.

A dávam slovo poslancovi Polkovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov alebo viet k predloženej správe o bezpečnostnej situácii aj v kontexte s predchádzajúcimi správami, ktoré sme prerokovali počas tohto zasadnutia Národnej rady.

Najskôr mi dovoľte trošku čísel. Domnievam sa, že pán minister zneužíva svoje vzdelanie matematika a fyzika, pretože trápi poslancov a špeciálne mňa tým, že nás núti prepočítavať niektoré údaje, pretože polícia z neznámych príčin upustila od vyjadrovania svojej úspešnosti práce v percentuálnom vyjadrení a pustila na nás len absolútne čísla. Dalo mi to nemálo práce, sa priznám, pretože vypočítať percento nie je pre mňa jednoduché (smiech v sále), ale trúfam si povedať, že som to nechal preveriť znalcom z tohto odboru, mojou dcérou ekonómkou, a dopočítal som sa správne. Trošku s údivom som zistil, že niektoré čísla nie celkom hrajú a korešpondujú najmä pri porovnávaní s niektorými údajmi zo správy generálneho prokurátora.

Slovenská polícia v uplynulom roku objasnila, teda napadlo, napadlo - to je taký zvláštny výraz policajného žargónu, teda stalo sa, bolo oznámených 111 893 trestných činov, z ktorých polícia objasnila 51 683, čo v prepočte znamená 46,1 %, čo je zjavne pod, by som povedal, štandard polície. Je tu jeden argument z Policajného prezídia, ktorý hovorí, že dodatočne bolo z predchádzajúcich rokov objasnených 4 768 trestných činov, čím to stúpne na 56 451 a sme na čísle 50,4, čo už sa blíži k takému, by som povedal, vyššiemu štandardu polície vo svete. Ťažko to porovnávať so svetom, každá republika má svoje údaje.

Ale generálny prokurátor vo svojej správe oznámil, že vrátili v uplynulom roku - a argumentuje to aj tým nárastom a požiadavkou na zvýšenie počtu prokurátorov - 7 028 trestných činov, a keď to pripočítame k tým predchádzajúcim číslam, dostaneme sa k percentuálnemu priemeru 44,1. A to už je fakt dôvod na zamyslenie.

Vrátený spis prokurátorom je pre vyšetrovateľa, by som povedal, ešte horším a z vlastnej dávnej praxe môžem povedať, že tam je človek a vyšetrovateľ zvlášť viazaný názorom prokurátora, musí vykonať úkony, ktoré mu neimponujú, alebo sa musí vrátiť až k meritu veci a začať od prvopočiatku. Veľmi vážne čísla sú a tie korešpondujú s už dávnejšie prezentovaným názorom, že je potrebné začať sa zaoberať nejakým strategickým plánovaním - a zase to korešponduje s tou správou generálneho prokurátora. Ja som včera upozorňoval na skutočnosť, že Slovenská republika prišla o také významné inštitúcie, ako bol napríklad Právnický ústav ministerstva spravodlivosti, ako bol Kriminologický ústav Generálnej prokuratúry Československej republiky, ktoré sa zaoberali vedeckými postulátmi kriminológie, vývoja trestnej činnosti, penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, čiže celej tej vedeckej báze trestnej politiky. Žiaľ, toto nám chýba a pragmatizmus činnosti rezortu je proste nútený venovať sa tomu, čo denne napadne, čo sa udeje na ulici, čo sa udeje niekde v utajených kanceláriách niektorých firiem a podobne.

Chcel by som upozorniť, že sú veľmi diametrálne odlišné čísla v počtoch, resp. v percentách pri objasňovaní trestnej činnosti, keď si ju rozdelíme do jednotlivých kapitol. Od veľmi úspešnej činnosti pri odhaľovaní násilnej kriminality, kde je skutočne slovenská polícia vysoko, by som povedal, nad priemerom, pretože odhaľuje na 75 %, pri mravnostnej kriminalite je to až 78 %, vraždy 71 %, znásilnenia 74 %, sa dostaneme k veľmi vážnym údajom, a to trebárs z oblasti majetkovej kriminality, ktorá predstavuje vyše 50 % trestnej činnosti na Slovensku a jej úspešnosť je 26,8 %. Úspešnosť odhaľovania krádeží vlámaním je 25,7 %, krádeže vlámaním do bytov 38,7 % a najmä údesný fakt 22,1 % úspešnosť odhaľovania trestnej činnosti krádeže motorových vozidiel. Opakujem a zdôrazňujem, krádeže motorových vozidiel, kde sú často obeťami cudzinci, ktorí potom, samozrejme, nesú do sveta meno Slovenskej republiky ako teritória, kde sa neoplatí prísť s autom, kde si treba radšej vo Viedni požičať auto a tak sa pohybovať po Slovensku.

Veľmi vážne rozdiely v ukazovateľoch sú, a to súvisí aj so zákonom, ktorý sme prijímali predpoludním a ktorý polícia ešte svojím spôsobom predbehla pri reštrikcii počtu okresov. Dámy a páni, v Bratislave alebo Bratislavský kraj objasňuje na 30 %, Žilinský kraj však na 53 %, Košice, ktoré sú veľmi porovnateľné s Bratislavou, pokiaľ ide o počet páchateľov, objasnenosť a tak ďalej, objasňujú na 44,7 %. Nikto nevysvetľuje, v čom sú príčiny. Bratislava dlho dlhodobo je na spodných priečkach týchto rebríčkov, niekedy to policajti volajú "mliečna liga", názov ako názov, ale vyjadrovalo to istú mieru súťaživosti, ale Bratislava sa nevie v tomto smere pohnúť z miesta.

Je pozoruhodné, že v Bratislavskom kraji, okres Bratislava I, myslím, to je úplne najkatastrofickejší okres, je 20,3 % úspešnosť objasnenosti. V tomto okrese žije, neviem presné čísla, ale z predvolebných aktivít si človek pamätá, okolo 36-40-tisíc obyvateľov, ale v Bratislave V, kde žije okolo 135-tisíc obyvateľov, je úspešnosť objasnenosti 34,8 %. V čom, páni náčelníci, tkvie taký rozdiel? Takýto obrovský rozdiel v objasnenosti trestnej činnosti? A to, prosím, zrušené Okresné riaditeľstvo Malacky objasňovalo na 54,1 % a bude teraz svojou činnosťou vypomáhať štvorke, Pezinok objasňoval na 46,5 %, ale napríklad Senec, ktorý bude zaradený do okresu Bratislava II, objasňoval len na 33 %. Opäť mi chýba vysvetlenie, čo sa deje u týchto funkcionárov, u týchto zodpovedných pracovníkov, že nedokážu aspoň dorovnať v tej Bratislave tieto problémy.

Keď sme pri číslach, personálna časť, personálny problém alebo aktuálny problém v oblasti personalistiky u policajtov je veľmi chudobný. Pán minister vo svojom úvodnom slove niečo naznačil, možno povedať, že podobne ako riaditeľ SIS bol navrhovateľ alebo prednášateľ lepší než samotná správa. Ale zaujalo ma, že v tomto roku, teda v uplynulom roku odišlo z policajných služieb 1 530 policajtov, čo pri tabuľkových stavoch takmer 22-tisíc policajtov je veľmi veľké číslo, ak k tomu prirátame fakt, že 3 983 policajtov študuje na rôznych formách štúdia. Samozrejme, sú tam medzi nimi aj diaľkari, ale diaľkari, napríklad končiaci diaľkari na Policajnej akadémii vypadávajú trebárs na 80 dní, pretože majú nárok na študijné voľno pri štátniciach alebo pri diplomových prácach. Zdá sa, že ak polícia úspešne, podľa správy úspešne, zvláda situáciu s týmito stavmi po odchodoch popri takom množstve, 18,5 % policajtov študuje, tak asi bude treba sa zamyslieť, či potrebujeme skutočne takéto tabuľkové stavy. Nechcem ďalej rozvádzať, v čom je výhoda mať vysoké tabuľkové stavy a v čom je potom výhoda pre niektorých funkcionárov, ktorí žijú viac z odmien než z platov.

Keď sme pri platoch, chýba mi zmienka o priemerných platoch u polície. Jedna kolegyňa zo strany ANO s úžasom pri rozhovore s jednou policajtkou, pretože sa zaujímala o pomery žien u polície, zistila, že nastupujúci policajti robia za 10-11-tisíc hrubého. A stáť dvanásť hodín v službe na jednom nemenovanom námestí pri jednej nemenovanej budove nie je žiadna, by som povedal, romantická služba.

Na Policajnú akadémiu sa teraz hlási 1 730 ľudí. To je najvyššia diferenciácia na vysokých školách. Množstvo tých ľudí tam ide skutočne v ilúzii z rozličných filmov, rozličných nejakých - proste oni veľmi rýchlo vytriezvejú, keby sa dostali do tej radovej základnej služby. Ale berú 65 ľudí. A pritom máme disproporciu v tom, čo odišlo, a v tom, čo študuje. Myslím si, že personálna práca na ministerstve vnútra, špeciálne v Policajnom zbore, by zasluhovala trošku prekopať. Chcel som tu vidieť údaje o kariérnom postupe, o využívaní kvalifikácie, pretože z tých 3 983 ľudí študuje rôzne formy štúdia od sociálneho ošetrovateľstva cez všelijaké filozofické, psychologické školy a získavajú kvalifikáciu, pretože tabuľky vyžadujú "V" nie špecializáciu na právo alebo na ekonomiku, alebo niečo podobné.

Priznám sa, že som očakával najmä teraz v období, keď máme na stoloch už po prvom čítaní Trestný zákon a máme pripravený, niekde sa v kanceláriách črtá Trestný poriadok, razantnejší výstup z tejto správy, čo polícia, čo ministerstvo vnútra ako ústredie štátnej správy v tejto oblasti potrebujú. Ak príde minister spravodlivosti s tézou, že treba znížiť hranicu trestnej zodpovednosti na 14 rokov, tak ministerstvo vnútra musí povedať, je to stav vážny. Ale 3 035 maloletých páchateľov, čo predstavuje 5 % z celkového počtu páchateľov na Slovensku, nie je takým vážnym stavom, si myslím, aby sme znižovali hranicu trestnej zodpovednosti. A potom praktický problém, ak chytíme chlapčisko na mieste činu, ako tí policajti sa dozvedia, o koho ide, keď ešte nemá ani občiansky preukaz, keď nemá žiadnu úradnú identitu. Čiže ministerstvo vnútra bude musieť reagovať a posunúť asi hranicu vydávania alebo tú zákonnú hranicu na vydávanie občianskych preukazov na takýto adekvátny vek.

A viac ďalších vecí napríklad, čo sme spomínali pri tej rôznorodosti úspešnosti, musíme sa asi pri Trestnom poriadku zaoberať vecami, ktoré súvisia so skráteným konaním. Generálny prokurátor signalizoval, že skrátené konanie asi vec nerieši a robí to problémy prokuratúre. Bude sa treba asi tým vážnejšie zaoberať. O akom skrátenom konaní môžeme hovoriť - a budem hovoriť o konkrétnom prípade -, kde oznamovateľ v novembri 1999 podáva trestné oznámenie na konkrétnu novinárku, na konkrétne vydavateľstvo, na konkrétny časopis, pričom uznesenie o začatí trestného stíhania bolo doručené 24. 6. 2003 s tým, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo spracované 30. 10. 2002 a oznamovateľ bol vypočutý 13. 5. 2004. To je, prosím, v skrátenom trestnom konaní.

Ako môže kolegyňa Černá hovoriť alebo pán poslanec Heriban o pomoci týraným ženám, matkám, keď príde matka dieťaťa oznámiť ixtýkrát, že manžel zanedbáva povinnú výživu a kapitánka ju privíta s otázkou - a kde ste tie dreky nakúpili? Nechcem sa vyjadrovať k pojmu slova drek, samozrejme, že by sme si to vedeli vysvetliť, ale zjavne pani vyšetrovateľka nebola pripravená a zjavne v tejto oblasti, čo potvrdili závery Amnesty International, ktoré nepovažujeme zas za také exaktné v niektorých oblastiach, ale v tejto oblasti špeciálne - a svedčia o tom prípady na východnom Slovensku - sme absolútne nepokročili. V tomto polícia bude musieť asi sa pozrieť do vlastných radov.

Chýba mi zmienka, a nedávno sa ma pýtali novinári na názor pri objasňovaní alebo pri narastaní počtu bankových lúpeží. Som presvedčený, že tu polícia má strašne veľa roboty, ale predovšetkým v oblasti koordinácie. Pri stovkách SBS na Slovensku, pri desiatkach, ktoré chránia banky, neobjasnené bankové lúpeže spôsobujú traumu istej časti spoločnosti. Ale tá koordinácia svedčí aj o istej neschopnosti vytvoriť koordináciu v iných sférach polície. Predstavte si, že máme vyše 1 000-hlavovú políciu, ktorá chráni súkromnú spoločnosť, kde akcionárom je, samozrejme, štát, ale ide o súkromnú spoločnosť, dokonca dve, Železničná a Železničné dráhy - alebo ako sa to volá? A tam je vyše tisíc policajtov. Ja skutočne nerozumiem, prečo by títo policajti nemali patriť do rezortu ministerstva vnútra, do Policajného zboru a mali mať nejaký špeciálny osobitný charakter a starať sa o ňu.

Potom to evokuje otázku: Prečo nemáme autobusovú políciu? Prečo nemáme políciu letištnú? - o tom už hovorili kolegovia, že sú tam vážne problémy. Prečo nemáme políciu vodnú, turistickú? Máme vojenskú políciu, máme väzenskú, justičnú stráž, úroveň spolupráce, myslím si, v tomto smere nie je ešte dostatočná. A zrazu prídu vajatania, meditácie o metropolitnej polícii v 450-tisícovej Bratislave. No ak si niekto berie za vzor newyorskú políciu, nechcel by som mať takú políciu, ako majú v New Yorku, a som rád, že nás chráni takáto polícia. Takže meditácie na túto tému považujem za neúspešné.

Som rád, že polícia a ministerstvo vnútra predložilo návrh, ktorým sa dostanú pod istú kontrolu mestské a obecné polície. Pretože ísť cestou z Trebišova do Bratislavy pri, by som povedal, zodpovednom výkone mestskej, obecnej polície, tak sem prídete za týždeň. Že vás budú zastavovať rôzne polície, pretože najväčšou túžbou mestských, obecných policajtov je mať oprávnenie zastavovať autá. Neviem, čo ich to na tom baví, ale veľmi po tom túžia.

S trpkým úsmevom musím čítať niektoré časti o verejnom poriadku. Sem-tam sa mi podarí ísť na futbal a na takom štadióne Interu, kde predstavujú nie hráčov divákom, ale divákov hráčom (smiech v sále), hovoriť o nejakých zásahoch polície, je trošku taký trpký úsmev, no. Ale na druhej strane v priamych záberoch televízie vidíte poloopité, polopríčetné zvery, ktoré sa navzájom bodajú nožmi, a dodnes je tam neobjasnený prípad človeka, ktorý bez zjavnej príčiny pichol vedľa stojaceho diváka nožom do chrbta. Tak to je trošku disproporcia v tom, že zabezpečujeme verejný poriadok. Nie celkom a nie tam, kde treba. Zabezpečovať verejný poriadok na Interi a na Slovane, bohužiaľ, pre Bratislavčanov je už len smutná spomienka na to, keď tam chodili 10-tisíce divákov.

Veľmi oceňujem, že sa v správe objavil ekonomický aspekt policajnej práce. Je potrebné o týchto aspektoch hovoriť. Hranica bude zabezpečená vtedy, keď tam budú vrtuľníky, keď tam budú signalizačné zariadenia, keď tam bude technika na úrovni začiatku 3. tisícročia, a nie, aby stál chlap vedľa chlapa. Hoci sa budú držať za ruky, tí ľudia, ktorí chcú prejsť, tam prejdú.

Ale ešte by som chcel jednu skutočnosť zdôrazniť. Veľmi pozorne som si prečítal desiatu stranu. Na desiatej strane sa totižto hovorí o organizovanej kriminalite, a keďže medzi nami majú byť chápadlá organizovaného zločinu, tak ja človek bojazlivý som si to pozorne prečítal a, ajhľa, ani zmienka. Ku cti a k takej, by som povedal, vážnosti policajnej práce patrí skutočnosť, že má taký náznak tajuplnosti nejakého niečoho, čo tých ľudí svojím spôsobom aj na jednej strane láka, na druhej strane tam musí byť isté varovanie, pozor, niečo robíme a nemusíme o tom rozprávať. Ale hovoriť o tom, že štátny mechanizmus na Slovensku je prerastený organizovanou kriminalitou, môže každý občan a ktokoľvek z nás. Len, preboha, nie najvyšší policajní funkcionári! Pretože to je podľa mňa šírenie paniky alebo poplašnej správy, pretože to treba dokázať a treba zakročiť. Hoci aj takým spôsobom, že sem prídu kukláči a niekoho z tých chápadiel alebo nejaké to chápadlo odtiaľ vynesú.

Veľmi podnetná je časť, ktorá hovorí o dôvere v prácu polície. Bez dôvery občanov polícia nikde na svete nemôže byť úspešná, naopak, odtrháva sa od spojenia s občanmi a postupne sa stávala nástrojom totalitného režimu. Len je otázne, či chŕlenie tých správ o tom, že polícia chytila toho i onoho, že včera zavreli Fera, zajtra Paľa, že dokonca predišli masakrom tým, že našli nejaké zbrane, ja sa priznávam, moje vnúčatá majú zákaz pozerať televíziu, pretože to, čo nielen komerčná, ale aj verejnoprávna televízia v tomto smere robia, ja osobne - a je to môj osobný názor - nepovažujem za vhodné. Tento názor podporuje aj fakt, že česká polícia má teraz istý problém s novinárskou mediálnou sférou, rozhodli sa menej o veciach hovoriť v čase, keď sú tieto veci otvorené, pretože evokuje to možno aj niektoré iné okolnosti. Spomínate si iste na obdobia, keď kdejaký blázon sa dostal k telefónu a volal do školy, do nemocnice, že je tam výbušnina. Robilo to svojím spôsobom "neplechu", pretože takýchto bláznovstiev nasledovali ďalší.

Takže diskusia na túto tému, čo je dobré, aká miera informovanosti verejnosti o týchto veciach, to je skutočne veľmi závažné a treba, aby do toho prehovorili odborníci. Preto opakovane smútim za tým, že nemáme kriminologický ústav, že nemáme právnický ústav, že nemáme inštitúcie, ktoré by sa touto sférou vedecky a seriózne zaoberali.

Povinnosťou ministra je políciu chváliť, riadiť a dobre riadiť, mojou povinnosťou je hľadať tie, by som povedal, škvrnky na práci polície a informovať o nich verejnosť, kolegov. Aj napriek všetkému, čo by som našiel v tejto správe, mi dovoľte, aby som skutočne zodpovedne ocenil prácu takmer 20-tisíc policajtov, ktorí čoraz v horších spoločenských podmienkach a, žiaľ, za čoraz menšiu plácu robia svoju robotu zodpovedne, statočne a za to im patrí naša vďaka.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa poďakovať pánu poslancovi Polkovi za jeho vystúpenie, lebo nebyť jeho, tak celá správa o bezpečnostnej situácii prejde bez akejkoľvek pozornosti, čo by sme sa cítili možno trošku dotknutí.

Vystúpenie pána poslanca Polku prezrádza, že ide o človeka, ktorý pôsobí dlhé roky v tejto bezpečnostnej oblasti a vie, o čom tá práca je a v čom sú tie problémy. Na druhej strane nie so všetkým sa dá súhlasiť a v niektorých veciach vidím úplne nesprávne pochopenie toho napríklad, čo sú to policajné štatistiky. Tu som viackrát pri iných príležitostiach upozorňoval, že so štatistikami je ten problém, že ich treba vedieť správne čítať, čo vlastne hovoria.

My sme viackrát hovorili, pán poslanec, spolu o čiarkovom systéme, o tom, aký je to problém, ako to trošku zavádza a v tom sme vždycky súhlasili. Len teraz sa mi zdalo, že trošku ste sa pridŕžali tých starých čias. No napríklad, keď ste hovorili o percentuálnej objasnenosti trestnej činnosti. A myslím si, že hovoriť o percentuálnej objasnenosti, čo sa teda dlhé roky, desaťročia hovorilo, že je to v podstate nezmysel, a hneď k tomu dôjdem, že prečo.

Čo je to vlastne objasnenosť? Objasnený trestný čin je ten, kde bol nájdený páchateľ a bolo mu vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu. Takto sa to eviduje. Z tohto hľadiska chcem povedať jednu podstatnú vec, čo sa týka úspešnosti práce polície. V roku 2003 polícia objasnila asi 56,5-tisíc trestných činov, rok predtým o niekoľko stoviek ešte viacej. Toto boli dva roky, keď bola najvyššia objasnenosť trestných činov, absolútna objasnenosť trestných činov, teda absolútne množstvo vôbec v histórii Policajného zboru Slovenskej republiky. Tie roky predtým ten počet objasnených trestných činov spravidla nepresahoval 50-tisíc. Takže zhodou okolností tie dva roky sú tie roky, keď som ministrom vnútra, nehovorím, že je to len moja zásluha, je to aj zásluha mojich predchodcov, počas ktorých sa musel Policajný zbor dopracovať k takejto pracovitosti.

A toto považujem za podstatné meradlo, koľko trestných činov bolo objasnených. Tá percentuálna objasnenosť, tú považujem za údaj, ktorý nič nehovorí. A práve z toho hľadiska, že sa vlastne skladá z dvoch údajov, koľko bolo objasnených a koľko napadlo. Koľko objasnených, to je jasné číslo. Ale nápad trestnej činnosti, to je ďalšia informácia, ktorá hovorí dosť málo. Pretože to nie sú všetky trestné činy, ktoré sa stali za daný rok v štáte. Koľko je všetkých trestných činov, to nikto nevie, pretože nie o všetkých sa polícia dozvie, nie všetky sú oznámené, povedzme si korupcia. Koľko je trestných činov korupcie a koľko je z nich evidovaných.

Takisto keď povedzme polícia zlepší svoju činnosť, no tak paradoxne zaeviduje viacej trestných činov. Ako prípad uvediem povedzme práve domáce násilie. Do minulého roku v Slovenskej republike sa stíhalo do roka tak stovka takýchto trestných činov domáceho násilia. No v minulom roku 2003 to bolo, tuším, 700 alebo 800 prípadov, a to nie preto, lebo nastala epidémia domáceho násilia v Slovenskej republike, ale proste preto, že Policajný zbor sa zlepšil v tejto oblasti a išiel po tejto trestnej činnosti. Odhaľoval páchateľov, obviňoval a boli dávané návrhy na väzbu atď. Čiže zvýšil sa aj nápad, to neznamená, že sa polícia zhoršila, naopak, je to preto, že sa zlepšila. Samozrejme, sú iné oblasti trestnej činnosti, kde by nápad zvýšenie počtu evidovaných činov nasvedčoval, že práca polície sa zhoršila, povedzme lúpeže, že je málo policajtov v uliciach trebárs atď. Ale vo všeobecnosti, keď hovoríme o celom tom množstve trestných činov, tak nápad, ten globálny nápad nie je meradlom. A bolo nezmyselné, že v minulosti sa to takto bralo. Jediný výsledok bol v tom, že polícia nerada evidovala, nerada prijímala trestné oznámenia, nerada evidovala trestné činy, pretože bola za to negatívne hodnotená. Teda ten nápad, to je počet evidovaných trestných činov, nie všetkých trestných činov, len evidovaných.

Ďalšia poznámka. Nie všetko, čo sa eviduje, sa potom ukáže, že je naozaj trestným činom. A ja vám ešte môžem dať ďalšiu informáciu, ktorá sa už nedostala do tejto správy o bezpečnostnej situácii, pretože to sa vyhodnocuje priebežne ešte v tom nasledujúcom roku, tak napríklad z tých 111-tisíc trestných činov, ktoré sú evidované, dodatočne 9-tisíc bolo nakoniec vyhodnotené, že nedošlo k spáchaniu trestného činu. Čiže v tom čísle 111-tisíc evidovaných trestných činov, čo máte v tých tabuľkách, v materiáli, pokojne môžete 9-tisíc odrátať a je to nakoniec 102. To znamená, že tá percentuálna objasnenosť je údaj, ktorý je veľmi málo, veľmi málo hovoriaci.

A ináč správne ukázali na potrebu iných hodnotení, iných kritérií. A to vám s radosťou oznamujem, že čiarkový systém sme zrušili, zaviedli sme multikriteriálne hodnotenie. Napríklad jedným z kritérií je aj to, čo ste správne požadovali, pozrieť sa na to, aké je napríklad množstvo vrátených spisov prokurátorom naspäť na došetrenie. Aký je podiel takýchto prípadov na celkovom počte objasnených, teda vznesených obvinení. A podľa tohto sa tiež budú policajné, už teraz sa podľa toho policajné útvary, kraje a okresy hodnotia.

Takže toľkoto k objasnenosti trestných činov. Opakujem, tieto posledné dva roky boli najúspešnejšie v histórii čo do počtu objasnenosti a som rád, že Policajný zbor vykazuje takúto prácu v tých podmienkach, ktoré sú naozaj neľahké.

K personalistike. Bohužiaľ, stále žijeme v čase, keď fluktuácia v Policajnom zbore je väčšia, než by sa žiadalo. Ja by som považoval za normálne, ak by sa celý Policajný zbor obmenil tak za dvadsaťpäť-tridsať rokov, nie za dvadsať rokov, ako je to teraz. Stále sú tu ešte isté negatívne faktory, ktoré sú zase z iného hľadiska pozitívne.

Tak predovšetkým zoberme si morálny stav Policajného zboru. Koľko je tam policajtov, ktorí sú čiernymi ovcami a ktorí tam nepatria. Koľkí holdovali alkoholu, koľkí sú skorumpovaní, koľkí si privyrábajú spoluprácou s podsvetím. Bohužiaľ, len za takéto veci som nútený viac-menej každý druhý deň prepúšťať jedného policajta na tzv. písmeno e). Štatisticky každý druhý deň. Čo je podstatne viac, ako to bolo za mojich predchodcov. Ale jednoducho niet inej cesty. Niet inej cesty. Nemôžeme ich tam trpieť.

Ďalší negatívny faktor je, že pôsobí prísny zákon o ochrane utajovaných skutočností, ktorý vlastne urýchľuje odchod tých posledných zostatkov príslušníkov bývalej Štátnej bezpečnosti. Akokoľvek, ale ešte stále, nie sú ich tisíce, ako ich boli, ale ešte sú ich stovky. Títo odchádzajú, čiže to je zase ďalší tlak na tú fluktuáciu.

Tretí negatívny faktor v tej fluktuácii je, tie neustále chýry, ktoré hovoria, že bude sa meniť zákon o štátnej službe policajtov a sociálne istoty a že sa bude rušiť zákon o sociálnom, o dôchodkovom zabezpečení vojakov a policajtov a tak ďalej a že sa prejde na univerzálny sociálny systém. Čo by som bol veľmi nerád a myslím, že vy takisto. Ale tieto chýry vlastne spôsobujú tiež istý odchod do dôchodku.

No a okrem týchto faktorov, ktoré som povedal, je tu ešte ten prirodzený odchod, čo sa týka z hľadiska veku. Čiže vidíte, že je to, je to naozaj neľahké a som rád, že napriek tomu sa nám podarí naberať rýchlo nových policajtov a že sa to neodráža na výkone práce.

Na druhej strane, keď hovoríme o sociálnom postavení policajtov, tak je mi ľúto, že trošku vojaci sa od nás odpútali svojimi sociálnymi vymoženosťami a platmi a týmito vecami. Na druhej strane zase musím pripomenúť, teraz je už samozrejmosťou, že policajti majú trinásty a štrnásty plat, ešte pred dvomi, pred tromi rokmi to samozrejmosťou nebolo. Teraz to je tak a to nie je zanedbateľná položka. Nehovoriac o tom, že dôchodkové zabezpečenie je veľmi dobré. Tak naozaj po pätnástich rokoch odslúženia môže ísť policajt do dôchodku a má navždy dôchodok. Myslím, že vy ste tiež v služobnom pomere stále, no tak my ostatní vám môžeme len závidieť, vy ste vlastne prvý, ktorý tu má rentu. Takže treba aj tieto veci zvažovať.

Čo sa týka Trestného zákona a Trestného poriadku, tak tieto nové kódexy nevznikali bez spolupráce s ministerstvom vnútra. Naopak, na skrátené vyšetrovanie sme dávali dôraz my niekoľko rokov. Napríklad zákon o korunnom svedkovi, ktorý sa ocitol teraz, alebo tento inštitút o korunnom svedkovi, ktorý sa ocitol v novom Trestnom poriadku, to je vlastne z dielne ministerstva vnútra. Takže táto výčitka asi nie je namieste.

Upozornili ste na niektoré patologické prípady, kedy sa naozaj polícia nespráva tak, ako by sa mala správať, ale v tomto smere sme tiež dosiahli už razantné zlepšenie, čo sa napokon odrazilo aj vo zvýšenej dôveryhodnosti Policajného zboru, čo nie je maličkosť. Ja by som bol tiež rád, keby sa bola zrušila, alebo teda nie zrušila, ale keby sa Železničná polícia pričlenila k Policajnému zboru Slovenskej republiky, pretože dali by sa tam efektívnejšie presúvať policajné tabuľky do priameho výkonu služby z kancelárií. Bohužiaľ, toto zlúčenie Policajného zboru so Železničnou políciou sa takmer podarilo v minulom volebnom období, ale neprešlo to preto, lebo vtedajšia opozícia a časť koalície sa postavila proti tomu. Už sa hlasovalo o tom zákone.

Pán poslanec Polka tu teraz nie je, ale... (Reakcia z pléna.) Je tu? Tu ste. Pán poslanec, musím vám pripomenúť, že aj vy ste vtedy hlasovali proti tomuto zlúčeniu, alebo sa mýlim? Neboli ste v parlamente, ale tá strana, ktorú ste vtedy zastupovali, tuším to bolo HZDS, tak bola proti tomu. Škoda, že ste neboli aj vy v tých radoch HZDS, všetko mohlo byť inak. Všetko mohlo byť inak. Tak veru.

Hovorili ste o tom, že aká má byť miera informovanosti verejnosti. Tieto úvahy sú v poriadku. Zrkadlom je asi tá dôveryhodnosť, ku ktorej sa opäť vraciam, a to zvýšenie dôveryhodnosti nasvedčuje, že azda to nerobíme tak zle.

Ešte k výroku prvého viceprezidenta. Pán poslanec, citovali ste ho nie dobre. Nepovedal, že "štát je prerastený organizovaným zločinom", on povedal, že "chápadlá organizovaného zločinu siahajú až do parlamentu", ale to neznamená, že obvinil nejakého poslanca z toho, že pácha organizovaný zločin alebo že mu hrozí trestné stíhanie za túto formu trestnej činnosti.

Pán poslanec, ešte raz vám ďakujem za vaše vystúpenie, umožnilo aj mne vystúpiť. Takže ďakujem vám.

Ďakujem, panie poslankyne, páni poslanci.