S. Janiš, poslanec: Keďže sme schválili uvedené body spoločnej správy, o bode 2 spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože bol schválený bod 3 spoločnej správy a tento vylučuje bod 2 spoločnej správy.
Môžeme prejsť k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli v rozprave k predmetnému návrhu zákona.
Ako prvý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Fico. Budeme hlasovať spoločne o bode 1 a 2 spoločne. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fica.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 88 za, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Pozmeňujúci návrh pána poslanca Fica sme prijali.
Ďalší návrh.
S. Janiš, poslanec: Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Hamarčáka s tým, že bod 1 pán poslanec Hamarčák nepredniesol, takže budeme hlasovať iba o bode 2 s tým upozornením, že to bude vzhľadom na schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Fica uvedené ako čl. V. Dajte, prosím vás pekne, o tomto hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Spoločne o celom návrhu?
S. Janiš, poslanec: Spoločne o celom návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Hamarčáka.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 122 za návrh.
Schválili sme pozmeňujúce návrhy pána poslanca Hamarčáka.
Ďalší návrh.
S. Janiš, poslanec: Tretí pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Soboňa. V tomto pozmeňujúcom návrhu ide o novelu zákona o dani z príjmu. Ale dovolím si nedať hlasovať o tomto pozmeňujúcom vzhľadom na to, že, tak ako je naformulovaný, nevieme, kde ho umiestniť do odseku 10 pôvodného zákona. Predmetné som odkonzultoval aj s legislatívcami. Tak ako je predložený, nemôžeme dať o ňom hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Soboňa.
V. Soboňa, poslanec: Znášam námietku a žiadam, aby sa o nej hlasovalo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 51 za, 45 proti, 26 sa zdržalo.
Námietku sme neschválili.
Prosím ďalšie návrhy.
S. Janiš, poslanec: Keďže sme vyčerpali všetky body spoločnej správy aj pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli z rozpravy, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 110 za, 13 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa živnostenský zákon.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa živnostenský zákon, ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...
S. Janiš, poslanec: Schváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 124 za návrh.
Návrh zákona sme schválili.
Teraz vás prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie k ďalšiemu návrhu,
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 577.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý predložil jeden pozmeňujúci návrh, ktorý rieši alebo mení účinnosť zákona. Keďže gestorský výbor neprijal uznesenie a podal som len informáciu, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca, ktorý zaznel v rozprave, pána poslanca Ivanka. Dajte o ňom hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Ivanka, ktorý navrhuje zmeniť lehotu účinnosti zákona na 1. júla 2004.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 120 za návrh. 1 sa zdržal.
Návrh sme schválili.
Prosím teraz...
S. Janiš, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých pripomienkach z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 93 za návrh, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu poslancov Branislava Opaterného a Jozefa Hurbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb.
Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nehlásia poslanci.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku. (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, pán poslanec Vavrík.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 103 za návrh, 2 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh zákona sme schválili.
Ďakujem, pán poslanec.
Teraz prosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzala hlasovanie k prerokúvanému
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Pani spoločná spravodajkyňa, môžete uvádzať návrhy hlasovaní.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. V spoločnej správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy.
V rozprave odznel len 1 návrh, a to od pani poslankyne Angyalovej. Dajte, prosím, hlasovať za ten pozmeňujúci návrh.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Angyalovej.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 50 za návrh, 2 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 55 za, 2 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh na postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania sme neschválili.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Nech sa páči, pán poslanec Köteles.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predsedajúci, pán minister, vzhľadom na fakt, že v druhom a treťom čítaní neboli podané pozmeňujúce návrhy, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia. Budeme hlasovať o návrhu, ktorým Národná rada vyslovuje s predloženým návrhom súhlas.
(Hlasovanie.) 118 prítomných, 115 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh uznesenia sme schválili.
Teraz vás prosím, pán poslanec, aby ste predniesli návrh uznesenia k
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou , Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Pán poslanec Köteles.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, takisto vzhľadom na fakt, že nikto nevystúpil s pozmeňujúcim návrhom, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dodatkovému u protokolu k Dohode medzi Rakúskou spolkovou republikou, Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. 1 a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 119 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Návrh uznesenia sme schválili.
Prosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer, aby predniesla návrh uznesenia k prerokúvanému
návrhu na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade, ktorým Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v dozornej rade schvaľuje podľa § 123 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení návrh na priznanie odmien členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne za výkon funkcie v Dozornej rade, ktorý tvorí prílohu tohto návrhu uznesenia.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesla pani poslankyňa Edit Bauer.
(Hlasovanie.) 112 prítomných, 92 za návrh, 1 proti, 19 sa zdržalo.
Návrh uznesenia sme schválili.
Prosím teraz pán predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej
správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska na rok 2003.
Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov berie na vedomie správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým Národná rada berie na vedomie správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2003.
(Hlasovanie.) 116 prítomných, 79 za, 1 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh uznesenia sme schválili.
P. Farkas, poslanec: Pán predseda, v rozprave v vystúpil pán kolega Šulaj s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh máte v laviciach. Je potrebné ho prečítať?
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie. Je potrebné o ňom hlasovať.
P. Farkas, poslanec: Nech sa páči, dajte o tom hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Šulaj.
(Hlasovanie.) 114 prítomných, 55 za, 4 proti, 55 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.
Ďakujem, pán predseda.
Teraz prosím pána poslanca Bašku, ktorý bol spravodajcom pri prerokúvanej
správe o činnosti verejného ochrancu práv,
aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej správe.
J. Baška, poslanec: Pán predsedajúci, z rozpravy k tejto správe nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, preto dajte hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán poslanec Baška.
(Hlasovanie.) 116 prítomných, 115 za návrh, 1 nehlasoval.
Návrh uznesenia sme schválili.
Prosím pána poslanca Jozefa Miklušičáka, ktorého poveril gestorský, ústavnoprávny, výbor, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanej
správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003.
Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil 1 poslanec, ale nepredniesol žiadne návrhy na uznesenia. Preto, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2003.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán poslanec Miklušičák.
(Hlasovanie.) 115 prítomných, 113 za, 2 sa zdržali.
Návrh uznesenia sme schválili.
Teraz prosím pána poslanca Farkasa, predsedu výboru, aby uviedol návrh uznesenia k prerokúvanej
správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003.
P. Farkas, poslanec: Áno, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom berieme na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2003. Nech sa páči.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 116 prítomných, 107 za návrh, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh uznesenia sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz, aby sme sa vrátili ešte k rokovaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Nakoľko k tomuto návrhu ani zo spoločnej správy, ani počas rozpravy k tomuto návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu poslancov Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
(Hlasovanie.) 113 prítomných, 46 za návrh, 3 proti, 64 sa zdržalo.
Návrh zákona sme neschválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body programu. Odporúčam teraz, aby sme pokračovali v rokovaní.
Vzhľadom na to, že pán minister školstva ma požiadal z dôvodu odchodu na zahraničnú pracovnú cestu na rokovanie Rady ministrov do Bruselu dnes odpoludnia, odporúčam predradiť jeho správu o priebehu reformy vysokého školstva a správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania na dopoludňajšie rokovanie. Pýtam sa, či je s takýmto návrhom súhlas, pretože včera sme prerušili rokovanie o správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike, kde je prihlásený do rozpravy pán poslanec Polka. Takže by sme rokovanie o tomto bode programu dali odpoludnia po prerokovaní správ, ktorých predkladateľom je pán minister školstva. Je s takýmto návrhom súhlas?
Ďalej by som vás chcel požiadať, že ďalší priebeh rokovania bude taký, že o 14.00 hodine je hodina otázok. Predpokladám, že body programu, ktoré zostali ešte neprerokované, by sme mohli stihnúť do 16.00 hodiny. O 16.00 hodine prosím všetkých poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie o bodoch programu, ktoré Národná rada do tejto hodiny prerokuje.
Teraz prosím pána ministra školstva, aby predniesol v Národnej rade správu o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl a správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2002/2003. Páni poslanci, odporúčam, aby sme po vystúpení pána ministra k jednotlivým bodom programu zlúčili rozpravu o týchto dvoch bodoch tak, že sa poslanci môžu individuálne hlásiť aj k jednému, aj k druhému bodu, ale aby sme v jednom bloku túto rozpravu uskutočnili. Je súhlas s takýmto návrhom? Nie.
Pán poslanec Madej žiada hlasovať o návrhu. Prosím, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o možnosti zlúčiť rozpravu s tým ale, že každý poslanec môže osobitne sa prihlásiť ku každému prerokúvanému bodu, teda nie v jednej rozprave hovoriť o obidvoch bodoch programu.
(Hlasovanie.) 56 prítomných.
Národná rada nie je v tejto chvíli... (Hlasy z pléna.) Lebo namietol pán poslanec Madej.
Budeme teda rokovať o bode programu, ktorým je
správa o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky správu o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl na základe uznesenia Národnej rady č. 793 z 2. marca 2004, v ktorom ma Národná rada zaviazala predložiť správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl.
Vážení páni poslanci a panie poslankyne, správa vychádza z analýzy stavu slovenského vysokého školstva pred začatím reformy a charakterizuje výsledky, ktoré sa v rámci reformného procesu dosiahli do začiatku roku 2004. Analýza bola vypracovaná v rámci materiálu Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie.
Správa okrem stručnej rekapitulácie výsledkov uvedenej analýzy obsahuje aj hlavné ciele, ktoré pre reformu stanovila koncepcia a programové vyhlásenie vlády z roku 2002. Aby sa vysokoškolské vzdelávanie stalo prístupné všetkým uchádzačom, ktorí majú predpoklady na jeho úspešné absolvovanie, a aby z vysokých škôl vychádzal dostatok kvalitných absolventov, je nevyhnutná orientácia celého vysokoškolského systému na potreby študenta. Preto predpokladáme, že komplexná správa o priebehu reformy vysokého školstva naplní požiadavky citovaného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Vysoké školstvo, si dovolím povedať, je jednou z prvých oblastí, v ktorých sa po roku 1998 začala uskutočňovať rozsiahla a hlboká reforma. Podkladom pre jej prípravu bola Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktorú vláda schválila v roku 2000 a ktorú potvrdilo aj programové vyhlásenie vlády v roku 2002, čo sa premietlo aj do prijatých zákonov.
Jadrom správy je popis súčasného stavu v uskutočňovaní reformy. Referenčným rokom pre porovnávanie je stav pred reformou, štandardne rok 2000 a pre súčasný stav rok 2003, príp. rok 2004, ak sú k dispozícii relevantné údaje. Poradie a názvy jednotlivých oblastí sú oproti koncepcii v niektorých prípadoch čiastočne zmenené. Všetky oblasti je potrebné chápať v neoddeliteľnej súvislosti, lebo majú dosah na študenta ako cieľového účastníka vzdelávania.
Prvá časť správy sa zaoberá priamo problematikou študentov vysokých škôl a príspevkami študentov na úhradu časti nákladov na štúdium. Podrobnejšie sa zaoberá postavením študenta vo vzdelávacom procese, sociálnou podporou a sociálnymi službami a problematikou príspevkov študentov na úhradu časti nákladov na štúdium. Podarilo sa vytvoriť legislatívne podmienky na plnenie cieľa reformy, zvýšenia možnosti študenta podieľať sa na tvorbe profilu vysokoškolského štúdia. V oblasti sociálnej podpory a sociálnych služieb priniesol doterajší priebeh reformy podstatné zmeny, ale ich rozsah nepokladáme za dostatočný, a to ani v oblasti legislatívy a ani v oblasti reálnej podpory. V tejto časti správy sa v nadväznosti na ciele reformy hodnotí súčasný stav v sociálnej podpore študentov a v sociálnych službách, teda sociálne štipendiá, pôžičky, výsledky prieskumu o sociálnej situácii študentov, problematika ubytovacích služieb, študentských domovov, stravovacích služieb, jedální a prostriedkov na športové a kultúrne aktivity, problematika úhrady nákladov na štúdium a externé štúdium.
Správa obsahuje aj pripravované opatrenia a ich dosah na študenta. Možno konštatovať, že bol naplnený cieľ reformy týkajúci sa zvýšenia možnosti študenta podieľať sa na tvorbe profilu vysokoškolského štúdia, mám na mysli napr. kreditný systém, takisto cieľ reformy zameraný na zvýšenie možnosti podieľať sa na tvorbe profilu svojho vysokoškolského vzdelávania v rámci zvoleného študijného programu, cieľ vypracovať a zaviesť systém finančnej podpory pre študentov, ktorý umožní študovať i študentom zo sociálne slabších skupín a uľahčí štúdium najschopnejším. Cieľ zaviesť účinný systém študentských pôžičiek pokladáme len za čiastočne splnený, jeho úplné splnenie si vyžaduje dokončiť reformu prijatím navrhovaného zákona o študentských pôžičkách a novely vysokoškolského zákona.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť aj na pripravované opatrenia v oblasti príspevkov študentov na čiastočnú úhradu časti nákladov na štúdium vrátane študentských pôžičiek a sociálnej podpory. Z celej predloženej správy vyplýva, že mnoho cieľov reformy vysokého školstva je splnených, resp. sa plní. Na splnenie ďalších je však potrebné prijať viaceré opatrenia a aj legislatívne zmeny.
Predložená správa je prvou komplexnou správou o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl v roku 2000, keď bola schválená zmienená koncepcia.
Som presvedčený, že v záujme spoločenského rozvoja vysokého školstva, ale aj v prospech študentov je, aby sa ďalej pokročilo v napĺňaní reformy vysokého školstva a aby boli prijaté aj príslušné legislatívne zmeny, a tým sa zavŕšila ďalšia etapa reformy vysokého školstva. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Prosím pána spravodajcu pána poslanca Devínskeho, aby uviedol svoju spravodajskú správu. Nech sa páči, pán poslanec.
F. Devínsky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, na základe uznesenia Národnej rady č. 793, ktorá požiadala vládu predložiť Národnej rade správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákona o študentoch vysokých škôl, pán minister školstva predložil správu a pán predseda Národnej rady a príslušné výbory, a to výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá postupovali tak, ako je to uvedené v tlači 658a, ktorú sme všetci dostali. Gestorským výborom bol výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Gestorský výbor v zmysle uznesenia výboru č. 223 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať nasledovné uznesenie: 1. vziať na vedomie správu o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl, 2. žiadať vládu Slovenskej republiky, aby vo východiskách rozpočtu na rok 2005 realizovala medziročné navýšenie kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky o 1,4 mld. Sk pre dokončenie reformy vysokých škôl a na zabezpečenie priority vzdelávania a vedy na Slovensku v súlade s prioritami Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v súlade s prioritami budovania vzdelanostnej spoločnosti v Európskej únii.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy. Žiadam hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, a máte slovo.
Ja len predtým budem informovať, že do rozpravy sa prihlásili za klub ĽS - HZDS pani poslankyňa Mušková, za klub poslancov za KSS pán poslanec Ondriaš. Potom tu mám ešte jednu prihlášku písomne. Ústne sa ostatní môžu prihlásiť až po vystúpení všetkých písomne prihlásených.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, správa Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorú ste dostali všetci, je v novodobej histórii slovenských vysokých škôl vôbec prvý analytický materiál, ktorý sa komplexne venuje reforme vysokých škôl. A na tomto mieste sa chcem poďakovať nielen ministerstvu školstva, ale predovšetkým tejto snemovni, ktorá jeho vypracovanie iniciovala.
Hoci požiadavka znela predovšetkým na vypracovanie dopadov spojených najmä s prípadným zavedením príspevku na vlastné vzdelávanie (v skratke školné), autori ho pojali komplexnejšie. A máme pred sebou pomerne vydarené dielo, ktoré nielen poskytuje najnovšie informácie, ale, čo je rovnako dôležité, ukazuje aj trendy vývoja. Autori sa snažili podať komplexný pohľad a pomenovať niektoré problémy reformy. Iste je možné s niektorými vecami polemizovať. Napr. problém spoplatnenia externého štúdia na rozdiel od ministerstva školstva nepovažujem za jeden z najvážnejších problémov slovenského vysokého školstva, najväčším problémom je trvalý nedostatok financií. A toho dôsledkom je potom, samozrejme, aj spoplatnené externé štúdium, veľmi často neprofesionálne manažmenty vysokých škôl, pretrvávajúci zastaraný systém používania aj tých málo disponibilných prostriedkov, ktoré vysoké školy majú, stále pretrvávajúci systém naťahovania rúk, prakticky žiadne personálne reformy, prakticky neexistujúca súťaž o hlavný balík dotácií, ak odhliadneme, samozrejme, od grantových prostriedkov, ktoré sú v grantových agentúrach a v rozvojových programoch, financovanie, predovšetkým na základe vstupov, to znamená na základe kvantity študentov, a nie podľa kvality vysokej školy či fakulty. A, samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na to, že na našich vysokých školách študent v mnohých prípadoch, nehovorím, že vždy, ale veľmi často, ešte stále nie je partnerom, ale je ponímaný ako konzument, ba dokonca ako subjekt, ktorému robíme láskavosť, ak mu vôbec niečo prednášame. O týchto problémoch správa nehovorí alebo sa ich dotýka len okrajovo.
Veľmi dobre je spracovaná časť o nárokoch na sociálne štipendium, ktorá jasne dokumentuje skutočnosť, že v prípade schválenia zákona o študentských pôžičkách ďaleko viac študentov bude mať nárok na ďaleko vyššie štipendium ako doteraz, nie preto, že sa sociálna situácia študentov zhoršila, ale preto, že sa zvýši minimálna hranica čistého príjmu, ktorá určuje nárok na štipendium.
Bol by som rád, keby ste vnímali reformu vysokého školstva aj z pohľadu, že príspevok na vlastné vzdelávanie je len jedna, aj to malá, i keď najviac medializovaná a najviac politizovaná, časť reformy vysokých škôl. Podstatne dôležitejšou pre budúcnosť nášho vysokého školstva je jeho kvalita a schopnosť súťažiť. Musíme si uvedomiť, že už dnes sa nachádzame v otvorenom priestore Európskej únie a musíme súťažiť s takými školami, ako je Karlova univerzita, Viedeň, Heidelberg alebo kvalitné francúzske či anglosaské vysoké školy.
Mimoriadne oceňujem snahu ministerstva školstva o starostlivosť o doktorandov. Ak sa podarí naplniť to, aby sa štipendium doktorandov dostalo na úroveň platov vysokoškolských učiteľov, urobí sa veľa pre generačnú výmenu a zachovanie kvalitných mladých ľudí pre naše vysoké školy. Je preto pre mňa záhadou, prečo niektorí pracovníci tak na vysokých školách, ako aj externých vzdelávacích inštitúciách so zvýšením štipendií doktorandom nesúhlasia.
Celkový výsledok napĺňania koncepcie vyznieva v správe podľa autorov pozitívne, čo je v celku prirodzené. Myslím si však, že optimistické konštatovanie v časti o poslaní vedy, techniky a umenia na vysokej škole, je trochu prehnané. Celkom určite zvýšenie podpory aplikovanému výskumu z 15,5 mil. na 59 mil. korún nie je napĺňanie cieľov. Podobne je tomu aj v prípade celkových prostriedkov určených pre vedu a techniku. Oblasť vedy a techniky na vysokých školách je ešte horšie podfinancovaná ako oblasť výučby. Len na porovnanie chcem uviesť, že kým naša grantová agentúra ministerstva školstva rozdeľuje 200 mil. korún ročne, podobná grantová agentúra v Českej republike rozdeľuje viac ako 1,5 mld. CZK. Preto nezdieľam optimizmus správy pri napĺňaní cieľov v oblasti vedy a výskumu na vysokých školách. Aj v súčasnosti diskutovaný návrh nového zákona o vede a technike je iba polovičným riešením, i keď je lepším dokumentom ako v súčasnosti platný zákon o vede a technike.
Je možné súhlasiť s konštatovaním, že sa napĺňa aj cieľ zvyšovať objem finančných prostriedkov poskytovaných vysokým školám zo štátneho rozpočtu. Je ale tiež pravdou je dlhodobé podfinancovanie viedlo k tomu, že ani súčasné navyšovanie nestačí zakryť vzniknutú medzeru. Je preto dôležité, aby sa vo východiskách rozpočtu na rok 2005 aj táto skutočnosť zobrala do úvahy.
Ani systém rozdeľovania prostriedkov štátneho rozpočtu na jednotlivé vysoké školy z úrovne ministerstva školstva nie je motivačný. Nezohľadňuje totiž žiadne kvalitatívne ukazovatele. A napr. kvalifikačná štruktúra učiteľov predsa nemôže byť kritériom kvality. Všetci veľmi dobre vieme, že tituly nie sú vždy zárukou kvality. Na druhej strane je potešujúce, že od roku 2001 vysoké školy strojnásobili svoje prostriedky, ktoré získali z domácich a zahraničných grantov. Je to pozitívny trend, i keď celková suma predstavuje len napr. v roku 2003 iba 4,4-percentný podiel na celkových dotáciách zo štátneho rozpočtu. Potešujúce je aj to, že hoci sa celkový počet študentov na slovenských vysokých školách od roku 1990 zvýšil 2,4 krát, je to bez zásadného zvýšenia počtu učiteľa vedeckých pracovníkov. A teda aj zaťaženie učiteľov sa výrazne zvýšilo, vysoké školy stačili držať vo svojom vedeckom výkone krok s externými vzdelávacími inštitúciami.
Záverom by som rád zdôraznil, že dokument, ktorý predložilo ministerstvo školstva, pravdivo zobrazuje situáciu na slovenských vysokých školách, spĺňa požiadavky kladené na takúto správu, a preto odporúčam snemovni, aby sme prijali navrhované uznesenie, aj s klauzulou požadujúcou navýšenie východísk rozpočtu o 1,4 mld. Sk pre podporu reforiem na vysokých školách. Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Madej, potom pani poslankyňa Brestenská. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Prosím mikrofón pre pána poslanca Madeja.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pán profesor, aj trochu ako študent som trochu sklamaný z vášho prejavu z tohto dôvodu, že pán minister v tejto práci si urobil nadprácu, ktorú sme ale nežiadali ako parlament v uznesení, a nezaoberá sa vôbec v žiadnom prípade analyticky sociálnym postavením študentov podľa jednotlivých príjmových skupín, podľa toho, aké poplatky, aké príjmy majú ich rodičia a podobne. Nerozoberá jednotlivé príklady, je ustanovený jeden vzorec a jeden príklad. Takže osobne si myslím, že si nezaslúži ani jednu stotinu tej chvály, ktorá bola obsiahnutá vo vašom prejave. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská.
B. Brestenská, poslankyňa: Ja by som si dovolila tiež poukázať na to, že myslím si, že táto správa je dôležitá, aj keď možno nie je vyčerpávajúca, ako kolega Madej spomínal, ale je to prvá správa, ktorá vôbec bola daná po vzniku Slovenska o stave vysokých škôl a študentov, ktorí pôsobia na vysokých školách. Takže veľmi kvitujem, že bola urobená táto správa. A myslím si, že je ešte veľa otáznikov, tak ako aj pán profesor naznačil, predseda výboru.
Ja by som chcela upozorniť na jednu vec, že je dôležité, aby sme v reforme naozaj využili tie motivačné stimuly, ktoré naznačila aj správa, a teda, ktoré boli aj komentované spravodajcom, ale chýba mi tam v správe úloha, ktorú si dalo ministerstvo a ktorá sa mu naozaj zatiaľ nepodarilo urobiť, rozdelenie kvality vysokých škôl podľa naozaj kritéria, ako pedagogického tak vedeckého, to znamená na vysoké školy, na odborné vysoké školy a research univerzity, na tie jednotlivé stupne. Myslím si, že to je úloha, ktorá nie je splnená, a veľmi vysoké školy očakávajú práve toto rozdelenie, aby sa mohlo hovoriť aj o konkurencieschopnosti, aj o tom, že nie všetky univerzity sú rovnaké a nie všetky poskytujú skutočne rovnaký diplom a rovnaké kvality absolventa. A takisto podľa jednotlivých kritérií Európskej únie by sme mali podporovať prvý, druhý aj tretí stupeň a zvlášť ten prvý bakalársky, ktorý u nás nie je zatiaľ dostatočne rozvinutý. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak teraz ako prvá za klub poslancov, Ľudovej strany - HZDS, vystúpi pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rady, vážený pán minister, podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadala Národná rada Slovenskej republiky vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky uznesením správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl. Vláda Slovenskej republiky nám prostredníctvom pána ministra školstva predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o priebehu reformy vysokého školstva na Slovensku a jej dopadoch na študentov vysokých škôl (tlač 658). V názve predloženého materiálu, ako ste si všimli, ako poukázal už na to aj pán poslanec Madej, došlo k malej úprave znenia textu. Táto malá zmena textu výrazne ovplyvnila štruktúru a celkovú koncepciu a poslanie vyžiadaného materiálu. Správa totiž mala hlboko analyzovať dopady prijímaných zákonov na sociálne postavenie študentov a ich rodín, a preto si myslím, že predpoklad autorov správy zo strany 4, že komplexná správa o priebehu reformy vysokého školstva naplní požiadavky citovaného uznesenia Národnej rady, je podľa mňa nesprávny.
Mňa osobne táto správa nepresvedčila, či spoplatnenie štúdia vo všetkých formách vysokoškolského vzdelávania, zdraženie poplatkov za študentské domovy, zdraženie poplatkov za stravovanie, zdraženie nákladov na cestovné a dopravu nebude mať negatívny dopad na podstatnú časť študentov a ich rodín, či hlboko neklesne životná úroveň členov rodín asi 150 000 študentov študujúcich dnes v dennej forme štúdia na vysokých školách, či proklamované sociálne príspevky budú príspevkami sociálnymi a či sociálne pôžičky pre študentov nebudú len ďalším marketingovým produktom neúprosných bánk.
Vážení kolegovia, je na vás, aby ste zvážili, či táto správa je tá, ktorú Národnú rada Slovenskej republiky od vlády žiadala. Obsah pôvodnej témy na vyžiadanej správe sa nachádza zhruba na dvoch až troch stranách textu, pričom ostatných 27 strán textu a 18 tabuľkových príloh síce sú informácie zaujímavé a pre nás aj dôležité, ale netýkajú sa dopadov, či už prijatých alebo pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl.
Predložený materiál, správa vychádza z Koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktorú vláda schválila v auguste roku 2000 a ktorú potvrdilo aj programové vyhlásenie vlády z roku 2002. Je mi ľúto, pán predseda nášho výboru, ale hodnotenie plnenia koncepcie nebolo tým zámerom, pre ktorý Národná rada Slovenskej republiky prijala toto príslušné uznesenie dňa 2. marca 2004.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, diskusia k spoplatneniu štúdia na vysokých školách aj v ekonomicky vyspelejších krajinách Európskej únie, nieže v Slovenskej republike, trvá už niekoľko rokov. A myslím si, že nie sú dnes ani v polovici cesty dohodnúť sa, či je to cesta správna alebo či sa treba z nej vrátiť. Existujú totiž aj slepé cesty, ktoré nikam nevedú a predstavujú len negatívne dôsledky, vysoké náklady na cestu späť a stratu cenného času.
Diskusia okolo tohto problému je argumentačne veľmi rôznorodá. Argumenty jednej pravicovej skupiny politikov pre a väčšiny ostatných strán vrátane študentov, akademickej obce proti sa nestretajú, naopak, každým dňom, ako sa predkladajú ďalšie reštrikčné zákony do Národnej rady, naposledy napr. zákony zdravotnícke, sa viac a viac rozchádzajú. Pre nás poslancov je dôležité mať ku kompetentnému rozhodovaniu dostatok správnych objektívnych faktmi podložených informácií. Jedine analytické štúdie o dopadoch týchto opatrení na občanov môžu dať prehľad, ako občan zaťažený reštrikčnými opatreniami v sociálnom sektore, v zdravotníctve, v regionálnom školstve a, posledné analýzy to ukazujú, aj v nevydarenom daňovom systéme ďalšie spoplatnenie nesie.
Vláda prostredníctvom ministerstva školstva mala šancu predložiť správu, dopadovú štúdiu, ktorá mohla do tohto problému vniesť veľa svetla. Zmenou obsahu sa správa však minula tohto cieľa. Počas rokovania Národnej rady budeme, ako už sa od nás čaká, onedlho hodiny a hodiny diskutovať o tom, či pár miliónov korún vybratých od študentov a následne vrátených študentom v štipendiách prinieslo riešenie dlhodobého, nedostatočného financovania vysokého školstva, či týchto pár vybraných miliónov zlepší situáciu vo financovaní vysokého školstva a umožní rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu väčšej skupine študentov, keď dlh štátu voči vysokým školám predstavuje dnes niekoľko miliárd korún, či zavedením školného, zvýšením poplatkov za ubytovanie študentov a následným opatrením v sociálnej podpore štát niečo získa alebo len z jedného vrecka presunie do vrecka druhého. Len naivní politici si môžu myslieť, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia zlepší materiálne, prístrojové a priestorové vybavenie vysokých škôl, najmä technického zamerania.
Všetky technické vysoké školy ústami Slovenskej rektorskej konferencie žiadajú možnosť odpustenia poplatkov za štúdium. Spoplatnením štúdia technickým vysokým školám hrozí rapídne zníženie záujmu o štúdium, pričom už dnes dochádza k zníženiu počtu študentov vo väčšine študijných odborov a v študijných programoch, veľa fakúlt dnes prepúšťa vysokoškolských pedagógov, alebo tvrdý a možno aj nespravodlivý systém dotácií pre významné univerzity spôsobí možno aj zatvorenie niektorých fakúlt. Namiesto predpokladaného rozšírenia vzdelávacích kapacít vysokých škôl sa môžeme dočkať procesu útlmu. Slovenský študent pôjde študovať tam, kde mu poskytnú bezplatnú, a pritom kvalitnejšiu, viac štátom dotovanú možnosť vzdelávania. Slovák absolvent zahraničnej vysokej školy bude mať ľahšiu pozíciu na prijatie ponúknutého zamestnania v zahraničí. Slovensko tým stratí "produkt" talentovaných vysokoškolských odborníkov, do ktorých 12 rokov pred vysokoškolským štúdiom na základných a stredných školách investovalo.
Argumenty typu, že zvýši sa pocit zodpovednosti študentov za výsledky štúdia v nárokoch na seba aj na kvalitu vzdelávania poskytovaného vysokou školou, sú tiež umelo vytvorenými problémami, ktoré nerieši poplatok za štúdium, ale výchova a vzdelávanie študenta od vlastnej rodiny študenta cez formovanie osobnosti v základnej a strednej škole.
Ťažko očakávať, že zvýšenie kvality nastane okamžite bez toho, aby sa plat vysokoškolského pedagóga nevyrovnal pedagógom na univerzitách v Európskej únii. Nemôžeme preto očakávať, že na vysoké školy sa budú hrnúť vynikajúci odborníci z praxe, že konkurzy na miesta vedúcich katedier a riaditeľov ústavov budú vyhrávať profesori z renomovaných univerzít zo zahraničia.
Kvalita vysokoškolského štúdia, to je aj kvalitná vysokoškolská veda, ktorá je na Slovensku, podporená finančnými zdrojmi, na predposlednom mieste v Európe. Motiváciou študenta by nemalo byť prospechové štipendium, ale snaha získať vedomosti, vynikajúce vedomosti, ktoré mu umožnia získať vysokú cenu na trhu práce.
Autori správy volajú po väčšej sociálnej spravodlivosti z pohľadu daňových poplatníkov. Pravicovosť týchto argumentov nemá dnes šancu ani v prostredí Európskej únie, do ktorej vstup sme pred nedávnom oslavovali, pretože v krajinách Európskej únie sociálne cítenie je na vysokej úrovni, prevláda. Naviac, už aj naši odborníci, ekonómovia dokonca si uvedomujú a upozorňujú, že zo vzdelaných ľudí má prospech celá spoločnosť.
V správe je uvedený v závere aj pseudoargument, ktorého problém pán minister školstva sa pokúša vyriešiť už niekoľko rokov, štúdium v externej forme s vyberaním poplatkov. Externá forma štúdia má byť dôvodom na spochybnenie hodnoty diplomov slovenských vysokých škôl. Tento argument by sa dal v dlhšej diskusii vyvrátiť na rade prípadov, kde nové formy štúdia, či už dištančnej alebo večernej, sú dnes v ponukách renomovaných svetových univerzít.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, uvedomujem si vážnosť rozhodnutí, ktorú mala táto správa, ktorú sme žiadali v tomto parlamente, spôsobiť. Mala vyriešiť problém ekonomických dopadov na študenta ešte pred predložením novely spoplatnenia vysokoškolského štúdia do Národnej rady Slovenskej republiky. Takouto správou však zostal problém nevyjasnený.
Musím však povedať, že vrchol arogancie vlády nie je len to, že predložila miesto žiadanej správy do parlamentu inú správu, ale že včera schválila mimo programu vlády novelu o spomínanom spoplatnení štúdia bez potrebných analýz, bez toho, aby splnila sľub, ktorý dala študentom, pričom dokonca chce, aby ju poslanci prijali v júni, keď študenti sú na študijnom voľne, keď majú teda skúšobné obdobie, doma. (Potlesk.)
Vládu nezaujíma snaha poslancov riešiť problém na základe relevantných informácií. Žiaľ, asi má dostatok skúseností, že to ide aj bez nich. Napriek tomu vás, vážení kolegovia, chcem veľmi pekne poprosiť, aby uznesenie v 1. bode, ktoré sa týka správy, sme vrátili späť vláde na dopracovanie a schválili iba 2. bod uznesenia, ktorý trošku pridáva vysokým školám financie. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)