V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Novotnému. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, na úvod snáď len poviem toľko, že za spravodajcu k tomuto návrhu zákona bol Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo určený pán poslanec Gaľa, ktorý je na chvíľočku zaneprázdnený, je v jednej relácii v Slovenskom rozhlase, každú chvíľu by mal prísť, tak ak ctená snemovňa dovolí, tak podám spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona v prvom čítaní ja.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
V návrhu zákona sa zdravotné poistenie člení na dva základné druhy, na verejné zdravotné poistenie a na individuálne zdravotné poistenie. Verejné zdravotné poistenie je zároveň solidárnym zdravotným poistením. Solidárnosť sa prejavuje v tom, že každý poistenec bez ohľadu na schopnosť platiť poistné, napr. deti, má nárok na úhradu ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Individuálne zdravotné poistenie ako druh zdravotného poistenia charakterizuje jeho fakultatívnosť a dáva poistencom možnosť na širší rozsah zdravotného poistenia, ako je zabezpečený verejným zdravotným poistením. Na základe individuálneho zdravotného poistenia sa bude uhrádzať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Individuálne zdravotné poistenie je produkt, ktorý budú ponúkať poisťovne v rámci svojho predmetu činnosti. Dohľad nad ich činnosťou bude vykonávať Úrad pre finančný trh.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Z návrhu zákona vyplýva, že prijatie zákona bude mať dopad na štátny rozpočet. Dopady na štátny rozpočet a verejné financie budú nasledovné. Štát bude platiť poistné priamo na účet zdravotných poisťovní, štát nebude určovať sumu poistného v štátnom rozpočte, ale z priemernej mesačnej mzdy. Rozpočet na rok 2005, ktorý sa pripravuje, bude zohľadňovať priemernú mesačnú mzdu v roku 2003. Štát sa zároveň stáva platiteľom za súčasných poistencov bývalého Národného úradu práce a poistencov Sociálnej poisťovne. Schválením zákona sa nepredpokladá výraznejší dopad na zamestnanosť. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 668 z 20. apríla 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem snemovňu, že za poslanecké kluby sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Paška za klub poslancov strany Smer a pán poslanec Soboňa za klub poslancov Ľudovej strany - HZDS.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Paška.
P. Paška, poslanec: Dámy a páni, dovoľte, aby som za poslanecký klub Smeru zaujal postoj k návrhu zákona o zdravotnom poistení a zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a zmene a doplnení niektorých zákonov. Skôr kým sa dostanem k tak dlho inštalovanej prezentácii, ktorú som si pre vás pripravil, samozrejme, dúfajúc a veriac, že budem mať možnosť to prezentovať trošku širšiemu fóru, dovoľte mi povedať niekoľko krátkych úvodných poznámok.
Chcem povedať, že filozofia Smeru v jeho koncepcii prístupu k zdravotnému poisteniu je diametrálne odlišná. Preto bola tak trochu pre mňa aj dilema, či vôbec má zmysel ísť do nielen všeobecnej ale aj vecnej oponentúry obsahu zákona. Tie odlišnosti sú naozaj zásadné v tom, že na rozdiel od koncepcie pána ministra a jeho tímu sme presvedčení, že zdravotné poistenie na Slovensku si musí zachovať verejnoprávny charakter, a na rozdiel od tej druhej podstatnej veci, kde pán minister tvrdí, že práve zdravotná poisťovňa správajúca sa komerčne v zmysle ekonomicko-finančných regulatívov a ukazovateľov bude tým základným regulátorom celého systému, ktorý bude bdieť nad rovnovážnym systémom a bdieť nad efektívnym využívaním každej koruny v systéme, sme presvedčení, že v našej koncepcii, ktorú navrhujeme, kde zdravotná poisťovňa zostáva verejnoprávnou, plní funkciu regulátora alebo toho manažéra starostlivosti len v úzkom vzťahu s lekárom prvého kontaktu, sme presvedčení, že zdravotná starostlivosť musí byť regulovaná a modulovaná cez inštitút poskytovania, a nie cez inštitúty ekonomicko-finančných vzťahov. Veľmi zjednodušene to je zásadný rozpor pohľadu na fungovanie zdravotných poisťovní a z toho vyplývajúceho aj potom pohľadu na samotnú podstatu zdravotného poistenia.
Ešte sa chcem predsa len ale aj v súvislosti so skúsenosťami z rozpravy, ale aj tým, čo včera som mal možnosť sledovať v televíznej debate, zmieniť opäť o spôsobe obhajoby a prezentácie koncepcie zo strany pána ministra, ktorý naozaj bez bázne a hany je schopný využívať v tom neuveriteľne rýchlom toku slov a viet aj veci, o ktorých nakoniec sám prizná, že nie sú pravdivé alebo že sú to polopravdy. Veľmi dobrá ukážka bol včerajší verbálny súboj s pánom Soboňom o § 90, kde nakoniec aj pán minister dnes skonštatoval, že mal pravdu pán Soboňa. Bohužiaľ, milióny ľudí na Slovensku počuli len veľmi emotívne vysvetlenie pána ministra, ktorý svojho oponenta dostal do pozície nekompetentného človeka nečítajúceho zákony. Toto je všeobecná charakteristika prístupu pána ministra.
V tejto súvislosti chcem trošku uviesť mýty, o ktorých on tak v poslednej dobe veľmi rád hovorí. A chcem, aj keď tu už nie je veľa ctených kolegov, ho požiadať o čosi, čo som mu povedal po našom stretnutí v TA 3, aby nepoužíval veľmi expresívne porovnanie fungovania zdravotných poisťovní a ich narábania s finančnými prostriedkami s našimi politickými stranami. Doslova a do písmena pán minister, myslím, aj na prezentácii v našom klube používa prirovnanie, že jednoducho musíme zlikvidovať verejnoprávny charakter zdravotných poisťovní aj preto, lebo tieto premrhávajú miliardy, účtujú si od buka do buka, nemajú žiadne účtovníctvo, nie je v tom žiadny prehľad, a používa prirovnanie, že správajú sa ako politické strany. Nepovažujem takéto vyjadrenie za šťastné nielen kvôli tomu, že si myslím, že tomu tak nie je ani na úrovni zdravotných poisťovní, ale som presvedčený, kolegyne, kolegovia, že všetci z nás v politických stranách vedieme štandardné účtovníctvo, tak ako to prikazuje zákon, že dokonca zo zákona uskutočňujeme povinne vyžrebovaným audítorom každý rok audit a že audítorské správy o financovaní strán a používaní finančných prostriedkov sú verejne prístupné občanom. Som presvedčený, že je tomu tak aj v zdravotných poisťovniach a dokonca systém stanovovania objemu správnych a režijných fondov je v porovnaní s tým, čo navrhuje pán minister, oveľa jednoduchší a taxatívne obmedzuje objem nákladov, to znamená, že obmedzuje sumu, ktorá uniká z verejných zdrojov, ktoré idú potom do zdravotníctva na 4 %, niektoré poisťovne dokonca ani tento objem nevyužívajú.
Čo chcem ešte povedať v súvislosti s predkladanými zákonmi, a budem o tom hovoriť aj v utorok pri prezentácii zákona o zdravotných poisťovniach a Úrade pre dohľad, je, že v dikcii zákona a pri technických upresneniach a aplikačných výkladoch nám doslova behajú zimomriavky po chrbte. A dovolím si teraz trošku "zneužiť" aj svoju účasť na konferencii Nové zdravotníctvo, ktorú organizoval pán minister, aby si pozval, samozrejme, plejádu rečníkov, ktorí mali podporiť víziu reformy. Jedným z nich bol, a prosím, aby som opravený, ak sa mýlim, pán Osterkamp, dobre hovorím, z Nemecka, ktorý vehementne obhajoval, samozrejme, reformu. Dokonca taxatívne rozdelil politikov na starých a mladých. Tí starí politici, kde som sa ocitol aj ja, hoci som v politike len dva roky, to sú tí, ktorí trvajú na verejnoprávnych modeloch zdravotného poistenia, trvajú na dôslednom výklade ústavy a zabezpečovania dostupnosti zdravotnej starostlivosti, no a, zjednodušene, tí noví, to sú tí šikovní, múdri, ktorí hovoria, že bez kofinancovania, zvyšovania spoluúčasti nie je možné zabezpečiť flexibilitu systému a jeho fungovanie a že zdravie je hodnota minimálne, ktorú si každý človek musí individuálne uvedomiť, a žiadny iný mechanizmus k tomu nevedie lepšie ako zvyšovanie platenia. Čo je ale zaujímavé, že tento pán v kuloároch, keď mal zaujať stanovisko k celému konceptu reformy a dostal súhrn informácií aj o aplikačnej praxi a výkone alebo o samotnej implementácii takejto reformy, sa veľmi začudoval a povedal bonmotík, pre ktorý, ako som už spomenul, aj mne behajú zimomriavky po chrbte, keď povedal: "Viete, diabol je vždy ukrytý v detailoch." Som presvedčený, že takto navrhnutá reforma v oblasti zdravotného poistenia a už aj spomenutý zákon o zdravotných poisťovniach, ak by mal prísť do praxe, bude znamenať neuveriteľný chaos a naozaj tie detaily prinesú ohromné problémy.
Ale poďme na prezentáciu, ktorú som si dovolil pripraviť. Už sme niekoľkokrát za stranu Smer hovorili veľmi jasne aké výhrady nás vedú k tomu, že striktne odmietame reformu pána Zajaca, a to nielen v obsahovej oblasti, ktorú som sa pokúsil veľmi jednoducho vymedziť, ale najmä aj v oblasti technickolegislatívnej, kde neustále namietame spôsob prípravy zákonov a celý priebeh legislatívneho procesu aj pripomienkového procesu. V tejto súvislosti sa chcem obrátiť na pána ministra, pretože tieto otázky ešte, sa domnievam, nepadli v tejto snemovni, s otázkami, kto je vlastne autorom týchto zákonov, kto a na základe akého zadania ich napísal, ak teda sú to autori z externého prostredia, čo je vysoko pravdepodobné, pretože mi nie je známe, že by sa legislatívny tím rezortu výrazným spôsobom podieľal na písaní týchto zákonov, koľko to stálo a či tieto peniaze boli vyčlenené v kapitole rezortu zdravotníctva alebo prišli takisto z externého prostredia, pretože ak náhodou prišli z externého prostredia, budeme sa pýtať, čo motivuje takéto prostredie k tomu, aby sa podieľalo na tvorbe takýchto zákonov.
O tých legislatívnych pripomienkach sme hovorili. Sme presvedčení, že to, čo prešlo štandardným pripomienkovým konaním, to znamená, ten pôvodný balík, ktorý sa ocitol jednak aj u poslancov, aj na internetovej stránke, ale aj v jednotlivom medzirezortnom konaní, bolo niečo úplne iné, čo nakoniec schválila Legislatívna rada vlády. A každý z tých zákonov sa naozaj líši vnútorným členením, štruktúrou, rozsahom a aj samotnou zmenou paragrafového znenia. Preto sa domnievame, že to, čo dnes máme v podobe tlače, by malo znovu prejsť štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, aby, a to je opäť zásadná pripomienka, ktorú budeme neustále hovoriť, pripomienky stavovských organizácií, odbornej verejnosti, akademickej obce mali možnosť byť zohľadnené, ale transparentným spôsobom, ktorý umožní výklad, kde a akým spôsobom boli do zákona zapracované.
K tým všeobecným podmienkam, pre ktoré odmietame aj tento zákon, ale aj ostatné. Návrhy sú predložené v rozpore s programovým vyhlásením vlády. A tu si dovoľujem takisto sa opýtať pána ministra. Ja som si to programové vyhlásenie v oblasti zdravotníctva takisto zobral. Pán minister minule ukazoval programové vyhlásenie, kde, keď došlo k rozporu v tom, či obsah navrhovaných zákonov v zásadných úrovniach bol súčasťou programového vyhlásenia alebo nie, tuším, že to namietali kolegovia zo Slobodného fóra, on ukazoval dokonca ani nie akúsi svoju kópiu, ale originál programového vyhlásenia podpísaný tuším pánom Csákym alebo pánom Dzurindom. Programové vyhlásenie, ktoré máme k dispozícii a ktoré sme dostali v oblasti zdravotníctva, nehovorí nič o tých zásadných veciach, ktoré dnes pán minister predstavuje. Sú tam vypísané, samozrejme, jednotlivé zákony. V oblasti zdravotného poistenia a legislatívnych noriem je veľmi jednoduché vymedzenie, že vláda pripraví nový právny predpis o zdravotnom poistení, ktorý v nadväznosti na zákon o zdravotnej starostlivosti a Liečebný poriadok zavedie dva typy zdravotného poistenia, po prvé, povinné, čo je súčasťou, ale zásadným spôsobom programové vyhlásenie vlády nehovorí o zmene vlastníckych vzťahov a transformácii verejných zdrojov na súkromné, čo podľa mňa je ťažiskový problém navrhnutej normy. O tých ostatných zákonoch, samozrejme, to platí detto. Preto podľa nás predložený návrh zákona vychádza z nesprávne zvolenej filozofie a mylného zhodnotenia doterajších pokusov ministerstva zdravotníctva o stanovenie zdravotnej politiky a jej koncepcie.
Musím sa vrátiť k zásadnému politickému postoju. To je to, čo som naznačoval v úvode na rozdiel od reformátorov, ktorí vychádzajú z predpokladu, že systém je nefunkčný, že produkuje neustále dlhy. A tu musím povedať, že ten tretí postulát prešiel za obdobie výraznými zmenami, kde najprv bolo tvrdené, že systém má dostatok finančných zdrojov, len ich využíva veľmi neefektívne. To bolo hneď v úvode volebného obdobia. Potom sa prešlo do formulácie, že systém má dostatok peňazí, ale musíme zmeniť jeho charakter tak, aby sa dal využívať oveľa efektívnejšie. Ale, samozrejme, postupne sa uznávalo, že systém nemá dostatok peňazí. A prešlo sa postupne do rétoriky hovoriacej, že ale štát si to nemôže dovoliť, a preto musíme hľadať systémy, ako zvýšime spoluúčasť pacienta, aby sme získali ďalšie zdroje. V tejto súvislosti dovoľte veľmi kratučkú poznámku. Hovorieva sa, že štát je tak bohatý, ako sú bohatí jeho ľudia. Je pre mňa preto absolútne neprijateľné, aby sme používali tézu, že štát na to nemá, ale občan na to má mať. Som presvedčený, že to na Slovensku, dnes za súčasného stavu nie je možné.
Ten ďalší zásadný rozpor je v tom, že my tvrdíme, že systém je funkčný. Samozrejme, nesie so sebou primeranú mieru negatívnych súvislostí a prejavov v ľudských zdrojoch, vo využívaní, v efektívnosti. Ale sme presvedčení, že systém za ten objem peňazí, ktoré k dispozícii má, je schopný zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Sme presvedčení, že rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý dnes systém poskytuje, nejde vôbec nad rámec európskych štandardov. A preto sa domnievame, že nie je nevyhnutné tento rozsah okliešťovať a že nie je za danej etapy vývoja na Slovensku nevyhnutné zvyšovať spoluúčasť pacientov. K tomuto dovoľte uviesť jeden graf, ktorý možno poznáte, pretože už dlhšiu dobu koluje v rôznych materiáloch a v rôznych postojoch stavovských organizácií. To sú čísla, ktoré odôvodňujú náš postoj, že vlastne akékoľvek zásahy do systému, ktoré mali mať ekonomizujúci charakter, nemajú zmysel, pokiaľ systém nebude operovať s dostatočným objemom zdrojov. Je tu vývoj, a teraz na to nevidím, tuším od roku 1996, kde pri ich prepočítaní na reálne ceny a na reálny vstupy sa ukazuje, že nech sa robilo, čo sa robilo, a chcem podotknúť, že je to obdobie, kde sa striedali ministri a kde sa striedali aj vlády so svojím pohľadom na rezort, systém objektívne vždy plus-mínus osciloval vo vývoji dlhu okolo určitej hranice. Ale čo je veľmi zaujímavé, je charakteristika roku 2003 oproti roku 2002, kde treba povedať a pripomenúť, aká bola vízia pána nastupujúceho ministra Zajaca, ktorý povedal, že v roku 2002 uskutoční prvé stabilizujúce opatrenia tak, aby opatreniami aj v legislatívnej oblasti v roku 2003 sa eliminovala tvorba dlhu minimálne na polovicu tak, aby v roku 2004 sme začínali vo vyrovnanom hospodárení.
Tu je veľmi dôležitý ten ďalší údaj. A to je zvyšovanie spoluúčasti pacienta. Pri zvyšovaní spoluúčasti pacienta si treba uvedomiť, a už som o tom hovoril, že už dnes prepočítane na objem zdrojov sa pohybuje niekde rádovo okolo 20 %. Preto nie je pravdivé tvrdenie reformátorov, že na Slovensku je zdravotníctvo zadarmo a že ľudia jednoducho musia začať za zdravotníctvo platiť, aby si uvedomili hodnotu svojho zdravia. Keď porovnáme dlh kvantifikovaný v roku 2003 na úrovni niekde cez 6 mld. korún alebo 6,2 mld. a keď si pozrieme v dolnej tabuľke vývoj spoluúčasti pacienta, ktorý od roku 2002 narástol zo 7,5 mld. na 10,5 mld., čo sú 3 mld. korún rozdiel, to je to, čo nazýva nielen pán minister, ale aj Ústavný súd nezasahovaním sociálneho statusu občana, uvedomíme si, že nie je pravda, čo tvrdí pán minister, že organizačno-adminitratívno-technicko-manažérske opatrenia do vnútra systému najmä na úrovni štátneho segmentu a zavedenie poplatkov 20 korún a 50 korún bolo prvým nástrojom efektivity systému, pretože sa nám jasne ukáže, že objem dlhu bez zvýšenia spoluúčasti aj v podobe tzv. marginálnych poplatkov by narástol niekde až po úroveň 9,5 mld., čo je paradoxne viac, ako bola charakteristika alebo tendencia vývoja za uplynulé roky. A tu, aj keď to nerobievam často, ale na obranu pána ministra chcem povedať, že, a upozorňovali sme na to aj pri konštrukcií rozpočtu, objektívne rok 2003 práve cez uvoľnenie a liberalizáciu cien energií, režijných nákladov a tak ďalej naozaj bol z hľadiska rastu nákladov objektívne veľmi ťažký, aj v zdravotníctve rast DPH a tak ďalej.
Takže toľko k tomuto vývoju dlhu.
Poďme trošku k podstate toho zákona. Predložený návrh podľa nás obsahuje nejasné formulácie a pojmy, je neprehľadný aj v nadväznosti na ostatné návrhy zákonov zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Obsahuje odkazy na ešte neexistujúce právne predpisy a odkaz najmä na zákon o Liečebnom poriadku, ktorý v roku 2004 s takýmto názvom a riešenou problematikou ani nenadobudne účinnosť. Samozrejme, budeme mať už v prvom čítaní prerokovaný zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti. No a na viacerých miestach sa odvoláva na medzinárodné zmluvy, ktoré, samozrejme, po vstupe Slovenska majú predsa len trošku inú súvzťažnosť. Sú to všetko veci, o ktorých sme hovorili. A opäť argumentujeme svoje odmietanie už cez prizmu nielen politickú a obsahovú, ale aj technickolegislatívnu.
Ďalej podľa nás návrh obsahuje nezmyselné požiadavky. To je to, čo som hovoril, že bude veľmi ťažké aplikovať ho v praxi a zabezpečiť, aby v konečnom dôsledku na to nedoplatil poistenec, občan a pacient. Jeden príklad absencie logiky je § 6 ods. 9, kde je uvedené, že zdravotná poisťovňa odmietne potvrdenie prihlášky, ak sa prihláška podala aj v inej zdravotnej poisťovni, poistenec je povinný preukázať, že nepodal prihlášku v inej zdravotnej poisťovni. No tak to je naozaj chytanie si vlastného chvosta. Ja som skutočne zvedavý na to, ako sa bude táto technika v praxi realizovať.
A čo je ale veľmi dôležité, a chcem na to upozorniť, pretože tá prezentácia nešla dôsledne do paragrafových znení, pre nás to nemá zmysel, považujeme zákon za z nášho pohľadu bezcenný, ak si uvedomíte, že paragrafové znenia obsahujú pre pritvrdenie muziky sankcie nielen voči poskytovateľom, ale aj voči poistencom, môže sa jednoducho stať, že sa náš chudák pacient, ktorý si možno ani neuvedomí, že zabudol sa odhlásiť niekde, dostane pod sankciu. A teraz si nespomenie, koľko je tam pre fyzickú osobu suma, ale je to dostatočná suma, niekoľko tisíc korún.
Poďme ďalej. Ustanovenia veľmi výrazne a nezmyselne obmedzujú poistenca vo výbere zdravotnej poisťovne. Hovoríme o § 7 ods. 3, 4, 5. Kto chce, číta ďalej, aby som to nenaťahoval. Chcem v tejto súvislosti ale povedať, že rozumiem logike týchto obmedzení, a už by som asi nemal byť toľko pozitívny voči pánovi ministrovi. Táto oblasť, ktorú spomeniem, je naozaj racionálna. Hovorím o spôsobe výberu poistného, pretože je to naozaj spôsob, ktorým možno zvýšiť príjem zdrojov do poistného. Na druhej strane chcem ale povedať, že som presvedčený, že takýto inštitút môže byť kľudne naprojektovaný aj vo verejnoprávnom modeli zdravotného poistenia. Pre tých, ktorí nevedia, o čom hovorím, uvediem, že dnes sa platí mesačný odvod, ktorý je taxatívne daný. Pán minister navrhuje spôsob podobný výberu daní. To znamená, že bude ročné zúčtovanie na základe reálnych príjmov. Je fakt, že na úrovni podnikateľskej sféry a zamestnávateľskej sféry sa, často sa tvorí relatívne vysokým odvodom do Fondu zdravotného poistenia, špekulovalo s mesačným základom príjmu tak, aby zbytočne človek, zamestnávateľ alebo podnikateľ neplatil veľa do Fondu zdravotného poistenia. Považujem tento návrh ministra za racionálny, účelný. Len nepovažujem za účelné, aby bolo možné dodržať podmienky ročného zúčtovania. Samozrejme, boli nútení tvorcovia návrhu aj urobiť, aby boli explicitne prekryté lehoty otvorenia účasti na poistnom, obmedziť základné právo, ktoré aj Európa v zdravotnom poistení používa, a to je sloboda výberu poistenia a sloboda pohybu poistenca. Takže tento rozpor namietame. Ale som presvedčený, že by sa to dalo technicky vyriešiť tak, aby sa nemuselo zasiahnuť do spôsobu výberu poistného.
Ešte k tomu poistnému s tými vymedzujúcimi základmi jediná vážna námietka. Tento spôsob výberu poistného najviac postihne samostatne zárobkovo činné osoby, pretože oproti súčasnému stavu zdvojnásobuje pre samostatne zárobkovo činné osoby odvody do fondov, čo môže byť naozaj likvidačné hlavne pre malý podnikateľský a živnostenský stav, ak hovoríme, dajme tomu, len o skupine ľudí, ktorí doposiaľ alebo do minulého obdobia fungovali napr. v paušálnej dani, kde nemusí byť možno mesačný čistý príjem viac ako 7 000 - 8 000 korún. Považujem to zdvojnásobenie za neseriózne. A doporučil by som, aby sme sa pokúsili nájsť možno nejaké rozlíšenia a hranice príjmov tak, aby SZČO na toto opatrenie nedoplácala.
Poďme k tomu § 2. Je to dosť podstatné, pretože z hľadiska financovania systému, kde, ako som povedal, minister nakoniec priznal, že systém nebude fungovať v rovnovážnom stave len na základe prijatie reformného balíka zákonov, ale že nevyhnutne potrebuje, a na tie čísla, ktoré používal, sme si už zvykli, sú rôzne, 7 mld., 10, mld., 11 mld. korún, sú, samozrejme, dva základné nástroje na navýšenie zdrojov, ak odhliadneme od spoluúčasti pacienta. Jedným z nich je zvýšenie efektívnosti výberu aj cez nový spôsob a tým druhým je zvýšenie podielu platieb štátu za osoby, za ktoré nesie v zmysle zákona zodpovednosť. Tam niekde smeruje aj § 12. Chcem ale upozorniť, že škoda, že 4 %, ktoré navrhuje pán minister z vymeriavacieho základu, nie je súčasťou samotného zákona. Len na základe iných informácií a interpretácií vieme, že hovorí o priemernej mzde dosiahnutej v národnom hospodárstve. Zákon ale nehovorí, že to má byť dva roky dozadu. Štatistický údaj, to je len sprostredkovaná informácia. Keď sa mýlim, ospravedlňujem sa. Bolo by dobré ale, keby zákon naozaj vymedzil, a dokonca si myslíme, že môže ísť v tejto do spôsobov, taxatívne základ v samotnom zákone, pretože toto je veľmi dôležitý nástroj, cez ktorý potečú zdroje do zdravotného poistenia. Domnievame sa ale, že 4 % sú málo. Keby sme brali do úvahy údaj Štatistického úradu za rok 2003, na základe ktorého rastú aj naše mzdy napr. alebo mzdy prokuratúry, súdov, bavíme sa o 4 % zo zhruba 14 500 korún, takže sa bavíme niekde o okolo 580 korún. Je to rádovo navýšenie asi len o 100 korún oproti súčasnej platbe štátu, ktorá je na úrovni tuším 485 korún. Považujeme tento objem za nedostatočný. A preto my sme žiadali vymedzenie na úrovni 6 až 8 %.
Chcem využiť tento priestor na to, aby som povedal, že naša koncepcia zdravotného poistenia uvažuje, a je to tak trošku paradox a odpusťte mi... (Hlasy z pléna.) Nie, chcem sa ospravedlniť, je tam hlúposť, malo tam byť uvedené: z priemernej mzdy. Chcem ale využiť tento moment na to, aby som trošku ukázal na taký paradox, že, viem, že pán minister nemá rád to značkovanie, ale musím to použiť, tento liberálno-konzervatívno-centralistický koncept považujem za oveľa väčšiu účasť štátu ako náš, lebo som presvedčený, že Slovensko ak chce znížiť úroveň paternalizmu štátu v zdravotných systémoch, v zdravotnom systéme sa postupne musí vyrovnať s takýmto spôsobom účasti štátu na zdravotnom poistení. A navrhujeme, aby sme v horizonte, ktorý, samozrejme, predpokladá metodologické zvládnutie, prešli na tzv. rodinný typ poistenia, ktorý bude ďaleko objektívnejšie zdroje do systému a obmedzí rôzne politické zasahovanie do tvorby objemu zdrojov.
O tých zdrojoch hovoríme preto, lebo je to pre nás podstatná záležitosť riešenia a tvrdíme aj my, že systém, a už sme to aj ukázali aj v predchádzajúcom grafe, je výrazne podfinancovaný a jeho stabilita nie je možná bez ďalších zdrojov, obzvlášť ak nedôjde k zmene charakteru účasti na tvorbe fondov medzi štátom a ekonomicky aktívnymi, pretože keď sa pozriete, aká je rozdielna charakteristika medzi príjmami a po tvorbe zdrojov na jednotlivých vekových skupinách a sociálnych skupinách a nákladmi na poskytovanú zdravotnú starostlivosť, vidíte, že najkatastrofálnejšie rozmedzie je medzi skupinami, ktoré sú skoro výlučne poistencami štátu, ktoré ale so sebou nesú najvýraznejšiu mieru nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Poďme ďalej k niektorým ustanoveniam, ktoré považujeme za buď neprehľadné, alebo nerealizovateľné, alebo z nášho pohľadu ideovo neprijateľné.
V § 9 ods. 7 je, že zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2 na Úrade pre dohľad. Tu treba vysvetliť pre tých, ktorí by nevedeli, o čo ide. Podstata je v zásadnej zmene financovania zdravotnej starostlivosti. Opäť si myslím, že celá konštrukcia problémov vznikla z filozofie alebo z nedostatočného pochopenia pri tvorbe toho zákona, kde v súčasnom stave je vzťah zdravotná poisťovňa a poskytovateľ a poistenec alebo pacient priamy a ak aj existujú finančné toky, existujú priamo. Keďže základnou filozofiou navrhovateľov je razantné zvýšenie spoluúčasti pacienta, ale keďže jednak dochádzalo tak trošku k rozporu a schizme jednak znením ústavy, ale aj určitými aplikačnými metódami a boli vážne obavy bez toho, aby sa zrušila zákonná povinnosť lekára ako poskytovateľa poskytnúť za každých okolností zdravotnú starostlivosť, vymyslel sa tento systém, že zvýši sa spoluúčasť pacienta, ale pacient to nebude realizovať priamou platbou poskytovateľovi, ale bude ju platiť poisťovňa alebo poisťovňa preplatí rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytovateľovi a rozdiel medzi úhradou z verejného zdroja a konečnou cenou si uplatní u samotného poistenca. Z toho ale potom v jednotlivých paragrafových zneniach podľa mňa vzniklo neskutočné množstvo nezmyslov, ktoré považujem za veľmi ťažko realizovateľné. V tomto paragrafe je uplatnená chybná formulácia, pretože v ďalšom zákone o zdravotných poisťovniach sa nehovorí o uplatnení nároku voči úradu. Úrad len povoľuje alebo nepovoľuje zdravotnej poisťovni uplatniť si svoj nárok. Ale o tom budeme hovoriť pri prezentácii o fungovaní vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a uvedeným úradom. Opäť... (Ruch v sále.) Tak už to musíme nejako vydržať do tej druhej.
K § 9 ods. 7. Hovorí sa tu, že zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2, na Úrade pre dohľad. Treba podotknúť, že zdravotná poisťovňa je právnickou osobou s právnou subjektivitou. A som zvedavý, ako jej možno prikazovať, aby svoj nárok uplatňovala niekde inde, ako je štandardný postup uplatnením práva na príslušnom, na príslušnom súde. A vidím u kolegov, že sa chýli koniec, tak to trošku zrýchlime.
Poďme k § 17, kde sa hovorí, že ak platiteľ poistného neodvedie... To sú všetko identické veci, ktoré zrejme nebudú alebo ťažko budú. Tu je to, o čom hovoril dnes. A toto veľmi zjednodušene podľa mňa ukáže, ako nezmyselne komplikovaný vzťah je vymyslený. Takto to funguje dnes. Dámy a páni, zdravotná poisťovňa je v priamom vzťahu s platiteľom poistného, ktorý v zmysle zákona odvádza príslušnú čiastku buď do fondu, časť ide cez prerozdeľovací fond. Dnes do tohto veľmi transparentného vzťahu vstupuje Úrad pre dohľad. Platiteľ nezaplatil poistné, Zdravotná poisťovňa žiada o povolenie vymáhať. Úrad rozhodne o tom, či sa tak stane alebo nie. Nechám na posúdenie každého z vás, čo sa stane, ak náhodou na Úrade pre dohľad budú ľudia, ktorí tam majú byť, tí správni a ak ten platiteľ, teraz nehovorím o fyzických osobách, ale hovorím aj o vážnych firmách, náhodou nemá ako zaplatiť, rozhoduje, či zdravotná poisťovňa môže alebo nemôže vymáhať, ak áno, zdravotná poisťovňa vymáha od platiteľa poistného, ktorý jej platí, ale, samozrejme, za spoluúčasti Úradu pre dohľad, ktorý dostáva svoje FI a dostáva za to zaplatené.
Poďme k tým povinnostiam, kde poistenec je povinný uhradiť príslušnej zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu stanovenom osobitným predpisom. Opäť nehovorím o tom, že ešte stále, aj keď hovoríme o rozsahu alebo o zákonnom rozsahu, asi tento rozsah nie je jasne definovaný, a hovorím hlavne o finančných vyjadreniach, ktoré budú musieť byť súčasťou, ako aj vy hovoríte, špeciálnych katalógov alebo príloh minimálne. No a tak si ukážme nezmyselnosť, ktorá vzniká v tomto pohľadávkovo-záväzkovom vzťahu, o ktorom som hovoril. Lekár poskytne zdravotnú starostlivosť pacientovi so spoluúčasťou. Obracia sa na zdravotnú poisťovňu. Zdravotná poisťovňa zaplatí lekárovi. Ale zároveň začína vymáhať od pacienta, aby láskavo doplatil rozdiel. Samozrejme, v lepšom prípade sadá pacient na traktor, uteká niekde do afiliácie alebo pobočky zdravotnej poisťovne, aby zaplatil. No aby to bolo ešte trošku "jednoduchšie", zdravotná poisťovňa v probléme opäť obracia sa na Úrad pre dohľad, žiada o možnosť vymáhať nedoplatok finančný, dostáva ho alebo ho nedostáva. Úrad si za to zoberie príslušné FI a opäť sa celý cirkus opakuje. Skutočne je to nesmierne sofistikovaná a jednoduchá schéma, ktorá podľa môjho názoru určite zlepší cash-flow a likviditu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Dámy a páni, má takýto návrh logiku? Podľa nás takýto návrh logiku nemá, pretože zbytočne bude šikanovať poskytovateľov, pacientov a spôsobí zvýšenie nákladov aj na úrovni zdravotného poistenia a nakoniec aj rast nákladov na úrovni Úradu pre dohľad.
Dámy a páni, aj v tejto pokročilej piatkovej hodine vám veľmi pekne ďakujem za vašu pozornosť a teším sa na pokračovanie v utorok. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Joj, ešte, ešte, ešte, keď môžem niečo povedať, ešteže ma pán minister upozornil. Kde je Milan? Môžem podať procedurálny návrh, samozrejme, aby sa na základe uvedených skutočností návrh zákona vrátil navrhovateľovi na dopracovanie. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Paška, ešte nekončíme, ešte si po vašom vystúpení žiada slovo pán minister Zajac.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Neprekročím dve minúty, lebo myslím, že tak rokovací poriadok hovorí, pán poslanec, aby sme to úplne všetko si ujasnili. Naozaj ste si dali prácu ten zákon prečítať.
A poďme iba k jednej maličkosti. A potom odpoviem na tie otázky, ktoré ste dali. Keď si zoberiete § 12 písm. e), § 13 ods. 10 a § 14, tak tam v tom zákone všetko je, čo platí štát. To len treba čítať postupne, lebo tak sa to musí urobiť. Keď hovoríte o tých chudákoch, tak vymeriavací základ SZČO je dneska 3 000 korún, minimálne mzda je 6 000 korún. To znamená, prečo by živnostník mal platiť z polovice to, čo je minimálna mzda, svoje poistné, tomu nerozumiem. Ak nevie zarobiť ani toľko, čo je minimálne mzda, nemá význam, aby podnikal, podľa môjho názoru.
Tam ale, kde chcem odpovedať, ja by som mohol ísť paragraf po paragrafe a povedať napr., že keďže máte skúsenosti s ústavou vy, zdá sa, vaši právnici, bolo by dobré, keby ste sa spýtali, čo vlastne ten úrad robí, pretože tu existuje ústava a hovorí, čo objekt súkromného práva môže a nemôže robiť. A našepkám vám, pán poslanec. Objekt súkromného práva nemôže exekvovať. Objekt zriadený zákonom so štátnou kompetenciou môže vydávať exekučné tituly. Preto napr. musí ten ísť touto cestou.
Ale to, čo je najkrajšie, bola otázka, čo stáli zákony a kto ich napísal. Tak pozrite, už dávno-pradávno je známe, že máte nejaký problém s tým, kto napísal zákony. Tak tu hovorím hneď po vás, aby to tí noční diváci videli, nenapísala ich Penta ani ich neplatila Penta, čo vám, pokiaľ viem, máta v hlave dosť často. Napísali ich legislatívni pracovníci ministerstva zdravotníctva, dve dámy sedia hore a sa na vás usmievajú, Dr. Martincová a Dr. Lacová. Sú identifikované. Externí spolupracovníci na celú právnu službu nestáli jednu n-tinu toho, čo navykladali rôzni tí Kamenskí a podobní. A keďže je to predmetom súdneho sporu s komorou, nechcem o tom hovoriť, pretože preukazovať, čo to stálo, bude musieť komora. Nás obvinili, že to stálo 25 mil. Nestálo to jednu n-tinu toho. A je to celá externá služba včítane vydávania licencií, písania odvolaní, rozhodnutí, včítane správneho konania v rámci kategorizácie liekov a tak ďalej.
Takže bolo by dobré, aby sme držali nejakú líniu, a bola by dobrá len jedna maličkosť, aby sme si ten zákon poskladali, aj keď uznávam, že je písaný novým moderným spôsobom a je ťažký. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister reagoval na vystúpenie predchádzajúceho rečníka v rozprave k zákonu pána poslanca Pašku.
Vážené dámy a páni, teraz by mal vystúpiť v rozprave ako rečník za poslanecký klub Ľudovej strany - HZDS pán poslanec Soboňa. Za tým ešte podľa rokovacieho poriadku musím dať šancu na ústne prihlášky do diskusie o tomto zákone.
Vzhľadom na to, že sú necelé tri minúty do konca rokovacieho času, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00 hodine. Ako posledný za klub vystúpi pán poslanec Soboňa, potom dáme príležitosť pre ústne prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona.
Prajem vám všetkým príjemný víkend.
(Prerušenie rokovania o 13.57 hodine.)