P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Páni poslanci, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Vladimír Ďaďo, Anton Danko a Zuzana Plháková.

V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 640).

Poprosím pána ministra Zajaca, pána poslanca Milana Gaľu, aby zaujali miesto pre navrhovateľov a spravodajcov, a pána poslanca Soboňu, aby ako posledný prihlásený do rozpravy vystúpil so svojím návrhom, respektíve názorom k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Soboňa.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Do nedeľňajšej relácie O päť minút dvanásť som sa nemohol dostaviť za zvláštnych okolností, ktoré neboli mnou zavinené, a preto mi dovoľte, aby som sa ospravedlnil svojim kolegom, ktorí sa tejto relácie zúčastnili a očakávali, že prispejem aj ja svojou prítomnosťou a argumentáciou.

Teraz by som sa vrátil k predkladanému zákonu, ktorý teraz prerokúvame. Budem hovoriť o tom, prečo z môjho hľadiska nemôžu byť zdravotné poisťovne vykonávajúce verejné povinné zdravotné poistenie akciovými spoločnosťami. Dotknem sa trochu aj systému poisťovníctva, ako sa vyvíjal v strednej Európe a de facto v krajinách, v ktorých aj v súčasnosti funguje. Každý štát pri svojom vývoji musí zachovávať aj istú historickú kontinuitu svojich právnych predpisov. Nie je možné dramatickým spôsobom meniť princípy zákonov v jednom štáte, ak len nejde o nejakú revolúciu alebo situáciu, ktorá je nevídaná alebo nie často sa opakujúca v histórii štátu. Slovensko žilo v prostredí, kde aj v minulosti poistný systém fungoval a fungoval veľmi dobrým spôsobom. Ale fungoval na základe princípov, ktoré platili jednak na území Slovenska, aj keď bolo súčasťou iných štátov a zoskupení a platil aj v tom danom zoskupení a vo väčšine štátov strednej Európy.

Ak dovolíte, na úvod by som pripomenul, čo je vlastne poistenie. Myslím teraz na poistenie všeobecne. Poistenie je zabezpečenie finančného krytia istého rizika. Riziko predstavuje možnosť straty rôznych hodnôt. Nikto o tom nepochybuje, že zdravie sa považuje za najväčšiu ľudskú hodnotu. Ak teda vôbec chceme riziko poistiť, musíme ho vedieť identifikovať, vyčísliť, či je náhodné a či je ekonomicky únosné. Vo všeobecnosti poistenia sa rozdeľujú do niekoľkých skupín. Je to predovšetkým zákonné poistenie, tu je pre všetkých účastníkov uložená povinnosť poistiť sa; zmluvné poistenie, ktoré z nejakých dôvodov ukladá povinnosti, napríklad na výkon činnosti, ukladá povinnosti poistiť sa a dobrovoľné poistenia, to znamená tie, ktoré záležia na konkrétnej osobe, či sa rozhodne, alebo nerozhodne poistiť sa. Konkrétne zdravotné poistenie môže byť vykonávané ako zákonné a ako dobrovoľné. Zdravotné poistenie rozdeľujeme teda na povinné, ktoré sme povedali, že je zákonné, verejné a nepovinné, súkromné alebo individuálne, ale toto je dobrovoľné poistenie. Nepovinné zdravotné poistenie je možné ešte potom kategorizovať na doplnkové, dodatkové a náhradné. Poznanie tejto terminológie, ktorá je de facto medzinárodným štandardom, je nevyhnutnosťou vtedy, ak hovoríme a tvoríme zákon o poistení, zdravotnom. Ale pri posudzovaní predkladaných zákonov ministerstvom zdravotníctva sa mi zdá, že s takouto terminológiou nepočítajú, neberú ju do úvahy, ba dokonca by som povedal, že ju ignorujú. A v prípade, ak je takáto závažná vec, principiálna, ignorovaná, musíme potom vážne pochybovať o úmysle tejto reformy, či naozaj je v prospech veci, keďže základ, z ktorého vychádza a ktorý by mal byť pre dobro veci, je vlastne ignorovaný. Reformátori dokonca idú ešte ďalej a v týchto predkladaných zákonoch navrhujú zmenu verejnoprávnych zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, pričom zase musím podotknúť, neberú do úvahy základné a všeobecne akceptované princípy verejného, teda povinného verejného a súkromného nepovinného zdravotného poistenia. Tieto princípy sú približne nasledovné: verejné poistenie je legislatívne organizované ako povinné. Je založené na solidarite, je založené na neziskovosti, vykonávajú ho verejnoprávne inštitúcie. Výška poistného je určená zákonom. Súkromné je legislatívne organizované ako nepovinné, je založené na individuálnosti, funguje na ziskovom princípe. Vykonávajú ho obchodné spoločnosti. Výška poistného je určená zmluvou. A, samozrejme, vzniká dobrovoľným uzatvorením zmluvy, kým pri predchádzajúcom verejnom je jasné, že vzniká registráciou, ktorá je vzhľadom na povinnosť povinná. Tento systém zdravotného poistenia existuje vo svete už viacej ako sto rokov. Vykonávajú ho zdravotné a vzájomné poistenie na základe uvedených princípov. Aj v súčasnom období poisťovne, ktoré pôsobia na poli verejného zdravotného poistenia, absolútne zachovávajú princípy verejného zdravotného poistenia a na týchto princípoch je postavená aj súčasná legislatíva.

Ako som už povedal, závažné je to, že novo navrhovaná legislatíva tieto všeobecne akceptované princípy poruší vážnym spôsobom. Skrýva to veľké riziká aj z toho, že dôjde k porušeniu medzinárodne akceptovaných princípov poisťovníctva. To nie je otázka Slovenska, to je otázka okolitých štátov, preto niektorí kritici veľmi často hovoria, že je to vec nevídaná pre vyspelé štáty Európy a ani nepoznám takýto systém, ktorý by niekde inde fungoval vo svete. Ako definuje podstatu zdravotného poistenia verejného povinného Medzinárodná asociácia zdravotných a vzájomných poisťovní, je to predovšetkým zabezpečenie zdravia, je to princíp solidarity, je to neziskovosť, je to istá autonómnosť a sociálna spravodlivosť. Zdravotné poistenie má, samozrejme, aj svoje ďalšie charakteristiky, je neživotným poistením, poisťuje čisté, teda nie špekulatívne riziká, poisťuje tak ovplyvniteľné ako aj neovplyvniteľné riziká, poisťuje riziká s kombinovanými provokujúcimi faktormi a poisťuje nepoistiteľné riziká, to je práve v súvislosti s tým, ako môže, akým spôsobom a ako vzniká riziko ochorenia. Touto svojou podstatou je takéto poistenie pochopiteľne a veľmi logicky z ekonomického hľadiska veľmi rizikovým poistením. To je veľmi dôležitý pojem, je mimoriadne rizikovým poistením. Je však vo verejnom záujme, aby takéto poistenie fungovalo, pretože sme povedali, že v hierarchii hodnôt patrí zdravie na najvyššie priečky. Z toho dôvodu, ak sledujeme principiálne naozaj poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jej kvalitu, jej dostupnosti, jej sociálnu spravodlivosť, musíme prijať tézu, že musí byť takéto zdravotné poistenie povinné, solidárne a neziskové. Pretože akékoľvek porušenie napríklad ziskovosti, čo sa týka akciových spoločností, ešte nevídaným spôsobom riziko takéhoto postenia zvyšuje, neostáva len jedno riziko, to, že je to z ekonomického hľadiska samo osebe rizikové poistenie, ale ešte ďalším opatrením, ako chceme prijať, a je tu navrhované, neúmerne zvýšime riziko a ohrozujeme tým samotnú úroveň zdravotnej starostlivosti. Takže nemôže takýto poistný systém fungovať na základe súkromného práva v akcionárskom a neziskovom princípe. Ak je a podľa toho, ako sme povedali, malo by byť verejné zdravotné poistenie organizované ako povinné s rešpektovaním solidarity a rovnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti, tak nemôže byť princíp ako tvorba zisku. Výlučne z ekonomického hľadiska však treba povedať, že to neznamená, že zdravotná poisťovňa musí byť apriori stratová. Ak by však vytvorila zisk, je povinná ho použiť na zlepšenie služieb svojim klientom alebo na zníženie poistných sadzieb, príklad, hovorím, v žiadnom prípade nie je možné použiť prípadne vytvorený zisk na podnikanie, investovanie na kapitálovom trhu, na dividendy a podobne, čo je pre akciové spoločnosti prirodzene absolútne principiálnou podstatou. Skutočným poslaním týchto neziskových verejnoprávnych inštitúcii nie je tvoriť zisk, ich poslaním je služba klientom a to vo verejnom záujme. Takýto má byť skutočný záujem spoločnosti pre výkon verejného povinného zdravotného poistenia, totižto spoločnosť si ho preto vytvorila, spoločnosť ľudí, spoločnosť obyvateľov tejto planéty moderných štátov v histórii si preto vytvorila takéto poistenie, aby garantovala zdravotnú starostlivosť cez zdravie a ochranu života svojich klientov a svojich občanov.

A teraz tu prichádzame do jednej ďalšej podstatnej závažnej veci, ktorá je z môjho hľadiska takisto principiálna. Je to otázka postavenia štátu, čo je to vlastne štát, čo je to vlastne štát, aké sú jeho poslania, aké sú jeho úlohy, kto vytvoril štát, štát vytvoril nejaký súkromný kapitál? Nie štát si vytvorili jednotlivé národné spoločnosti z toho dôvodu, aby existovala nejaká nadindividuálna inštitúcia, ktorá bude ochraňovať záujmy obyvateľov toho štátu, štát je službou občanom. A predstava, že by súkromný kapitál garantoval zdravotnú starostlivosť, je absolútne mylná, pretože akýkoľvek kapitál, je vylúčené, aby sa správal súcitne, aby bral ohľad na jednotlivé problémy indivídua, občana, človeka, dokonca môžeme úplne pokojne vyhlásiť, že súkromný kapitál nemá schopnosť vyrovnávať šance pre jednotlivcov, preto existuje štát, preto má zmysel, aby štát existoval, aby bol, ak budeme hovoriť o Európskej únii, to neznamená, že Európskou úniou zaniká štát, Európskou úniou sa dokonca posilňujú pozície štátu, len bude regionálne, geopoliticky inak usporiadaný ten štát, bude to veľký štát, až to štát bude, to všetci s tým súhlasíme. Takže starostlivosť, garanciu v zdravotnej starostlivosti o občanov nemôže nikto zabezpečiť, len štát v žiadnom prípade nie súkromný kapitál.

V minulosti, už som povedal niekoľkokrát v tejto snemovni, že tu sedia kresťanské strany, s kresťanskými princípmi a je ich tu väčšina. SDKÚ, KDH, SMK, všetko sú kresťanské strany, aj Ľudová strana má kresťanský pilier evidentne v popredí a presadzujeme ho. Ale mne čo je známe o teórii kresťanského štátu, páni, sú tieto veci zakotvené ešte prísnejšie, ako je to len v ponímaní štátu iného typu. Predovšetkým kresťanský štát si vyžaduje a hovorí o tom, že sa rodíme na svet nie rovní, nemáme rovnaké šance a povinnosťou štátu, kresťanského, je tieto šance vyrovnávať. Akým spôsobom ich chcete vyrovnávať, keď chcete prijať zákony, ktoré sú proti všetkým týmto princípom, ja viem, že je tam jeden § 90 ods. 5, ktorý sľubuje, že sa budú fyzickým osobám rozdeľovať podiely, obchodné, v transformovaných spoločnostiach, ale to je všetko a všetkým vám takisto nemôžu sľúbiť, kde ostáva naše svedomie, kde ostáva náš záujem o občana tohto štátu, o nášho príbuzného, nemyslite si, že život je sám schopný vás ochrániť, ani majetok vás neochráni do budúcna a všetkých vašich a celé vaše okolie pred tým, aby ste sa náhodou nedostali do ťažkostí, ja vám to neprajem, ale zákony života sú nevyspytateľné, okamihom sa hierarchia hodnôt môže meniť, okamihom sa môže stať, že naozaj pochopíme, že zdravie je na tej prvej priečke, len, žiaľ, býva to už neskoro zvyčajne, takže prosím, aby ste rozmýšľali aj v týchto úrovniach. Že keď pristupujeme k hlasovaniu o takomto závažnom zoskupení zákonov, ktoré povznášajú tvorbu zisku nad akékoľvek princípy, dokonca nad princípy kresťanského štátu, nad princípy záujmu jednotlivca a spoločnosti, len v mene tvorby zisku, tak sa pýtam, načo tu sedíme, načo nás tu poslali, koho tu vlastne my obhajujeme. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Soboňa bol posledný písomne prihlásený za poslanecké kluby, teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Konštatujem, že sa hlási pni poslankyňa Sabolová, nikto viac, končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy, pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, mám tu rukopis, nech sa páči, pán kolega. Obáva sa, že budem mať veľmi dlhé vystúpenie. Tak ako v predchádzajúcich návrhoch zákonov, na začiatku navrhujem, aby boli prerokované v druhom čítaní, ak prejdú do druhého čítania, do 31. 8.

Chcem sa v krátkosti vyjadriť k zákonu o zdravotných poisťovniach, ale aj veľmi krátko zareagovať na celý balík problémov v týchto šiestich zákonoch. Tak ako zaznelo aj tu u pána poslanca predo mnou a myslím, tak ako zaznieva mnohokrát aj medzi ostatnými poslancami, ktorí sa nehrnú do rozpravy a verejne to nekomentujú, je veľmi otázne, že v systéme, ktorý je v rámci štátov Európskej únie, kde máme my povinný poistný systém s verejnými zdrojmi, chceme možno obchodovať, by som až povedala, alebo hospodáriť v súkromných rukách v akciových spoločnostiach. Veľakrát zaznieva od pána ministra, že niektoré z nich budú garantované štátom. Zákon však nehovorí o tom, že by mali byť niektoré garantované štátom, pretože všetky budú mať tú istú a rovnakú pozíciu v zákone ako akciová spoločnosť, ktorá je čisto, čisto obchodnou spoločnosťou, a preto sa pýtam, prečo sa navrhuje v systéme verejného povinného zdravotného poistenia premena verejnoprávnych neziskových inštitúcii zdravotných poisťovní na akciové, keď to v systéme verejného poistenia nemá ani v Európe obdobu. To je moja otázka. Ono to vyzerá v návrhu zákona veľmi, veľmi dobre, ale budeme mať asi európsky unikát, ak by sme to trošku prešli, jednotlivé paragrafy, mám tu od odbornej verejnosti jednu takúto konštrukciu, že zdravotná poisťovňa v § 2 je akciovou spoločnosťou, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie na základe povolenia. Povolenie jej vydáva úrad, kto iný ako úrad pre dohľad. Zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako činnosť uvedenú v § 6, ale ďalej keď sa posunieme, hovoríme, že zdravotná poisťovňa plní aj iné úlohy ustanovené týmto zákonom, a to už nadväzujú ďalšie odseky, môže vykonávať veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok, zdravotná poisťovňa môže poskytovať zdravotnú starostlivosť a môže vykonávať nemocenské poistenie. Zdalo by sa, že zdravotná poisťovňa môže takmer všetko, v skutočnosti môže len toľko, koľko povolí a schváli tento veľký úrad, ktorý vytvoríme. Ak sa však prepracujeme k § 14 ods. 2, dozvieme sa, že vlastné zdroje zdravotnej poisťovne sú majetkové hodnoty uvedené v ods. 3 a tými sú, okrem iného, aj kapitálové fondy, oceňovacie rozdiely z podielových cenných papierov a vkladov a nerozdelený zisk.

Na tomto mieste sa žiada ponoriť aj do teórie a mali by sme si odpovedať na otázku: Majú zdravotné poisťovne v systéme verejného poistného zdravotného poistenia súkromné spoločnosti, alebo majú to byť verejnoprávne inštitúcie? Čiže ak sa na to pozrie odborník, vidí tie súvislosti. My máme skôr, laici, obavu z toho, že nie je isté, že sa akciová spoločnosť nezačne správať po vytvorení zisku komerčne, a nie je garancia, že bude preplácať výkony, na ktoré pacient, ktorý platí, by mal mať nárok.

Chcem sa ďalej vrátiť ešte k tomu, k tej mojej pôvodnej otázke a stále ju budem klásť, či pacient, ktorý platí, ktorý si vyberie poisťovňu, nebude mať vždy istotu. Ako to chceme garantovať, aby - ak potrebuje tú starostlivosť a dôveruje aj tomu, kto nemá zmluvné poistenie -, bude mať poskytnutú úhradu za tieto výkony? Ako chceme zaistiť, že poisťovne budú hradiť výkony, ktoré sa v priebehu roka neuskutočnili, poisťovňa vykáže zisk, čiastočne sa tie zisky dajú, a to vieme vždy, v súkromných spoločnostiach využiť aj pre zdravotnícke účely, ale aj možno na niečo iné, pretože už dnes, a neviem, ako je to v zákone, chcela by som, pán minister, vysvetlenie, dnes môžu poisťovne kontrolovať len výkony a uhrádzanie za výkony a lieky a nemôžu kontrolovať ďalšie, poviem to tak v úvodzkovkách, nie je to možno správny výraz, kapitálové výdavky zdravotníckych zariadení a to sú nákupy materiálov pre rôzne oddelenia, to sú nákupy prístrojovej techniky, ktorá sa mnohokrát prepláca, a sú to verejné, verejne poviem, tajomstvá, možnože sa kupujú v mnohých zdravotníckych zariadeniach a kupovali drahšie prístrojové vybavenia, ako by sa dali cez iné výberové konanie, možno kúpiť oveľa lacnejšie a tieto zdroje nebolo možné kontrolovať.

Ak sa vrátim k tým platbách aj za výkony, diagnózy, za to, čo by malo byť v nejakom softvérovom systéme poisťovní, pri novej zmene systému v poisťovníctve je potrebné, vlastne zložené investície už dnes v poisťovniach na celý softvér, a vieme veľmi dobre, že už padali aj hlavy možno za to, že to možno vraj nebolo dobré, a už dnes sa objednávajú nové softvérové systémy v akciových spoločnostiach. Pýtam sa, či opäť po zmene zákona budeme opäť robiť výberové konania a opäť sa nám stratia peniaze zo zdravotníctva v novom systéme, ktorý sa bude vytvárať na to, aby fungoval celý počítačový alebo celý ten informačný systém v zdravotných poisťovniach. Mne sa zdá, že tam nám unikajú v mnohom prostriedky.

Zákon tým, že sa poisťovne pretransformujú na akciové spoločnosti, nerieši to, že v systéme chýbajú zdroje. V tom predchádzajúcom návrhu zákona o zdravotnom poistení sme hovorili o platbách, sme hovorili o sadzbách, ktoré platí štát, a ja si myslím osobne, a myslím si, že je to aj vec odbornej verejnosti, pokiaľ sa nezvýšia platby za štátom poistených poistencov alebo platených štátom, nie je možné, aby sme mali dostatok zdrojov na to, aby výkony, ktoré sú potrebné, boli uhradené a to je k tomu môjmu prvému vystúpeniu, že nezaznelo, koľko prostriedkov je tou vatou v zdravotnom systéme, ktorý vlastne môžeme doplniť do výkonov v zdravotníctve, a nie tým, že tvrdíme, že sa niekde tratia.

Ešte by som sa chcela vyjadriť konkrétnejšie k tomu zákonu aj v tom, že ak neplatí fyzická osoba do poistného systému, môže dostať len najnutnejšie akútne ošetrenie. Ak neplatí právnická osoba, áno, dostane ona ako právnická osoba, môže dostať nejakú pokutu. Ale čo s poistencom, za ktorého neplatí, ak nemá poistenec úhrady, a to poisťovňu nezaujíma, kto zaňho platí, akým spôsobom bude mať nárok na všetky zdravotné úkony, ktoré potrebuje, nielen na akútne, lebo sa stáva vlastne neplatičom. Po konzultáciách aj s niektorými pracovníkmi v poisťovniach sa hovorí, že nie sú jasne zadefinované akútne a chronické diagnózy. Pokiaľ nebudú jasne zadefinované, ako ich chceme platiť a poisťovni, kdesi mimo zdravotníckeho zariadenia povedať, že bolo to len akútne alebo bolo to chronické ochorenie. Chýba, podľa mňa, pri takej vážnej zmene systému akési prechodné obdobie, pretože sami vidíme, že pán minister by bol najradšej, aby sme čím skôr schválili tento návrh zákona, aby mnohé časti bolo možné začať plniť v novom roku, ale takáto vážna zmena systému, takéto vážne zadefinovanie výkonov, diagnóz, na ktorých možno ešte sa bude mnoho pracovať, sa mi zdá, že nie je možné urobiť v priebehu jedného roka. Tento rozsah je skutočne nutné vykonávať v nejakých postupných krokoch, pretože sa môže stať, že budeme nekonečne mnohokrát práve tým, že bude kompetencia na stanovovanie tohto rozsahu na ministerstve alebo na komisii. Budeme nekonečne mnohokrát upravovať a pacient, ktorý možno v prvom polroku nemohol dostať uhradené, musel platiť, potom, keď zistíme, že to už nie je dobré, tak to budeme meniť a budeme zase zahŕňať niektoré do platených a neplatných výkonov. Čiže nezdá sa mi, že je tento systém dopracovaný tak, aby mohol byť funkčný v čo najkratšom období.

Chcela by som sa ešte vyjadriť práve pri tom poistnom systéme aj k tej jednej oblasti, ktorú tu spomínala ešte v piatok aj pani poslankyňa Gabániová, a to je, sú to špecialisti stomatológovia, ktorí v tom období tých desiatich rokov alebo dvanástich, odkedy vlastne v ich oblasti došlo k akejsi transformácii, nemôžu ostať na priame platby. Poviem prečo. Poviem svoj názor, prečo. Pretože ak ja platím zdravotné poistenie, ak pacient platí zdravotné poistenie, a podľa mňa je aj toto zdravotný výkon, na ktorý má, na základné úkony nárok, aby boli preplácané zo zdravotného poistenia. Nie je možné, aby pacient nad 18 rokov bol nútený platiť si všetky výkony, aby bol nútený v prípade, že má aj vážne problémy, bol nútený podieľať sa na úhrade. Je to systém, ktorý platí možno v Amerike, celý systém je veľmi zhodný a podobný americkému modelu a myslím si, že aj tam dnes po skúsenostiach, a hovoria to mnohí ľudia, ktorí navštevujú Slovensko a začínajú prehodnocovať to, či takýto čisto komerčný systém je dobrý.

Pán minister, chcem na záver povedať jednu vec. Počas týchto troch či štyroch dní zaznelo tu vo všeobecnosti možno niekoľko, poviem sto všeobecných pozmeňujúcich návrhov. Ak prejdeme do druhého čítania a prídu konkrétne návrhy, myslím si, že mnohí poslanci a odborníci, ktorí sedia tu v Národnej rade, majú už na stovky konkrétnych pozmeňujúcich návrhov. Ak zákony budú novelizované alebo upravované, poviem možno tisíckou pozmeňujúcich návrhov, stratí sa úplne niť a model, ktorým ste sa možno pokúsili vniesť do slovenského zdravotníctva zmenu alebo transformáciu alebo zmenu systému. Mne sa preto zdá, že bolo by najlepšie, aby tie pripomienky, ktoré zazneli v rozprave, a bola to, myslím, že veľmi normálna, pokojná diskusia, aby boli zapracované do takého modelu a s tými pripomienkami, s ktorými ste vy v mnohých našich vystúpeniach súhlasili, a aby sme takýmto spôsobom vlastne vytvorili jeden kompaktný model šiestich zákonov a potom aby bol predložený do parlamentu. Pretože poviem, ak sa stane to, že vnesieme do zákonov tisícku pozmeňujúcich návrhov, urobíme z nich zákony, ktoré nebudú možno kompatibilné a zodpovednosť padne na poslancov Národnej rady, z ktorých je možno desatina zdravotnícky vzdelaných pracovníkov, a môže sa stať, že model, ktorý prijmeme, sa stane nefunkčným. A preto skutočne nechávam na zváženie, či nie je lepšie na základe tých odporúčaní a tých pripomienok, ktoré ste akceptovali, dopracovať tieto návrhy zákonov a aby sme o nich skutočne hlasovali potom už len s minimálnymi pripomienkami, aby sa akceptovali názory, ktoré tu zazneli z jedného a druhého tábora, poviem z opozície, koalície, a aby sme prijali takú zdravotnícku reformu, ktorá neprinesie rozvrat, ale ktorá bude skutočne nútiť aj nás ako pacientov zaujímať sa o to, kde sú naše prostriedky, nespoliehať sa len na štát a na nejakú poisťovňu, ale zároveň bude dobrá reforma, ktorá čiastočne uspokojí aj zdravotnícku verejnosť, aj pacientskú verejnosť. Nikdy nebudeme všetci spokojní, toto nám je jasné. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Ja len chcem poďakovať pani poslankyni Sabolovej za tie posledné slová, pretože presne vystihla našu formuláciu, prečo odporúčame, aby sa vrátil zákon na prepracovanie. To nie sú žiadne politické prekáračky a boj koalície s opozíciou. Vedú nás k tomu naozaj vecné dôvody, presne také, ako sme ich formulovali opakovane my, presne také, ako ich formulovala pani poslankyňa Sabolová. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš...

J. Jaduš, poslanec: Vážení kolegovia, ja pozorne sledujem túto diskusiu už od začiatku. My sme sa v prvom čítaní začali zaoberať mnohými konkrétnymi paragrafmi a tak ďalej a tak ďalej. Tu treba povedať, že treba odmietnuť zákony ako systém, pretože všetko to, čo pán minister tu predostrel, a celá snaha posunúť zdravotníctvo do oblasti akýchsi trhových princípov je mylné už od začiatku, pretože ak sa zavádzajú trhové princípy, potom ich hneď zákony aj deformujú. Napríklad, aká je sloboda výberu poskytovateľa, ak rozhoduje o tom poisťovňa? U koho ja si môžem tú službu vyžiadať? Aká je rovnosť šancí samotných poskytovateľov, ak s nimi poisťovňa podpíše, alebo nepodpíše nejakú zmluvu? Ak hovoríme o tom, že poisťovne budú môcť podnikať, to znamená, že aj oni budú môcť mať vlastné zariadenia. Potom sa pýtam, kto donúti poisťovňu robiť množstvo zmlúv v nejakom území, keď tam bude mať vlastné zdravotnícke zariadenie. Je samozrejmé, že budú peniaze tlačiť do vlastných zariadení, a nie do ostatných lekárov alebo zdravotníckych zariadení, kde nebudú mať účasť majetkov na týchto zariadeniach.

Treba povedať, že aj aká je tu ochrana poistencov. Vy viete veľmi dobre, koľko bánk skrachovalo napriek tomu, že Národná banka Slovenska mala nad nimi ochranný dohľad. To, že prevediem poistencov do iných poisťovní, neznamená, že tam pôjdu aj peniaze, ak tie peniaze sa stratia v skrachovanej poisťovni. Takže ešte raz. Je tu množstvo otázok, na ktoré nám tento systém, ktorý nám ponúkol pán minister Zajac, nám neponúkajú odpovede a ja si preto myslím, že to treba odmietnuť...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 651).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 651. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 681. Pán minister, prosím, uveďte tento návrh zákona.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechcel som sa vyjadrovať k zákonu č. 5 o zdravotnom poistení, pretože sa vyjadrím naraz potom, keď prebehne aj zdravotné poisťovne a úrad pre dohľad, pretože tie veci sú také previazané, že by som dvakrát hovoril to isté.

Predkladáme vám návrh zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky 273/1994 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon o zdravotnom poistení, aj napriek tomu, že bol doteraz už niekoľkokrát novelizovaný, neposkytuje dostatočný právny rámec a nástroje, ktoré by vyriešili základný rozpor medzi zdrojmi, potrebami a možnosťami. Zdravotné poisťovne sa z dôvodu mäkkých rozpočtových pravidiel, nízkej zodpovednosti, vysokej miery regulácie zo strany štátu a absencie základných nástrojov nevyhnutných pre hodnotenie a motiváciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nesprávajú iba ako efektívny nákupca dostupných a kvalitných zdravotných služieb. Existujúci systém zdravotného poistenia je nepružný a neefektívny. Dôkazom toho je aj to, že fungovanie tohto systému sa nezlepšilo ani po niekoľkonásobných zásahoch a ani po niekoľko desiatok miliárd štátom dostatočne vložených prostriedkov. Naopak, ponukovo predimenzovaný systém, v ktorom neexistuje ekonomickými spôsobmi vytlačenie neefektívneho, nekvalitného, nadbytočného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vytvára čoraz väčšie rozdiely medzi finančnými možnosťami, ktoré u nás v tejto chvíli reprezentujú zhruba 6,4% z HDP až 6,7% z HDP a skutočnými výdavkami, ktoré sú nad 7,2% HDP. Predkladaný návrh zákona je založený na úplne nových princípoch. Zavádza tvrdé rozpočtové obmedzenia, prehľadné finančné vzťahy, účtovníctvo a audit. Doterajšia právna úprava síce trh a existenciu trhových zákonov nepopiera, ale systém zdravotného poistenia bol definovaný tak, že pravidlá trhu v oblasti zdravotného poskytovania a zdravotnej starostlivosti sa nielenže nemohli prejaviť, ale naopak, dochádzalo k monopolizácií a kartelizácii tejto činnosti.

Predkladaný návrh zákona vychádza z poznania pravidiel ekonomiky, ktoré sú aplikovateľné za presne definovaných podmienok aj na zdravotné poistenie. Podporuje princíp regulácie ako základného nástroja zdravotnej politiky. Štát tak opúšťa neefektívnu pozíciu producenta a poistiteľa a zameriava sa na svoju dominantnú úlohu, ktorou je tvorba zdravotnej politiky. Tvorba pravidiel hry, regulácia a kontrola a to aj vzhľadom na skutočnosť, že doterajší systém, v ktorom zdravotné poisťovne vykonávali verejnoprávne inštitúcie, nedokázal túto činnosť zabezpečiť efektívne. V predkladanom návrhu zákona sa zdravotné poistenie zveruje spoločnostiam súkromného práva, bez zmeny vlastníckych vzťahov, ktoré budú mať na túto činnosť svoje povolenie. Pre zdravotné poistenie je predpísaná právna forma akciovej spoločnosti, tak ako to začína byť obvyklé aj v Európe. Skutočnosť, že sa taká dôležitá činnosť, ako je zdravotné poistenie, zveruje práve spoločnostiam typu akciovej spoločnosti, je odôvodnená potrebou vytvoriť právne prostredie a podmienky, ktoré zaručia, že zdravotné poistenie budú vykonávať odborne, účelne a efektívne, že bude zabezpečená primeraná ochrana proti zneužitiu osobných údajov, ale najmä proti defraudácii finančných prostriedkov určených na verejné zdravotné poistenie. Predložený návrh zákona vytvára také prostredie pre činnosť zdravotných poistení, v ktorom zdravotné poisťovne budú na základe kvality svojich poistných služieb súťažiť o poistencov. Súťaž ako jedno z elementárnych pravidiel ekonomickej efektivity je zakódovaná v tomto a aj v predchádzajúcich zákonoch. Ak zdravotná poisťovňa bude hospodáriť tak, že by prípadne dosiahla zisk, so zostatkom bude môcť nakladať iba v zmysle tohto zákona, ale tak ako každý podnikateľský subjekt za predpokladu, že nebude vytvárať čakacie listiny. V rámci uvedeného konceptu poskytovania verejného zdravotného poistenia aj naďalej ostáva možnosť štátu vykonávať verejné zdravotné poistenie prostredníctvom nie založenej zdravotnej poisťovne, ktorým bude jediným z akcionárov. Tu máme na mysli hlavne Všeobecnú a Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Napriek tomu, že zdravotné poisťovne sa stanú, budú pracovať na princípe obchodného zákonníka, ich hospodárenie sa v zmysle metodiky ESA 95 bude prenášať do okruhu verejných financií a bude spravované štátnou pokladnicou. Na základe zabezpečenia dohľadu nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na jednej strane, ale aj nad poskytovateľmi na strane druhej sa zriaďuje osobitný úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad je právnická osoba, jeho činnosťou bude zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov verejného zdravotného poistenia a nad rozsahom a kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zverujú aj oprávnenia, na základe ktorých bude môcť dohliadať na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, to jest, či poskytujú zdravotnú starostlivosť v zákonom predpísanom rozsahu a v zákonom predpísanej kvalite. Financovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zabezpečené priamo z príspevkov zdravotných poisťovní. Prechod na nový spôsob zdravotného poistenia si samozrejme vyžaduje určité prechodné obdobie, počas ktorého sa existujúce zdravotné poisťovne budú transformovať na akciové spoločnosti v zmysle navrhovaného zákona. Predpokladaný návrh zákona má dopad na štátny rozpočet vzhľadom na to, že bude potrebné zabezpečiť úhradu doteraz vzniknutých pohľadávok zdravotníckych zariadení a zdravotníckych poisťovní voči tretím subjektom. Som presvedčený, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vyslovíte súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona a podporíte jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pán poslanec Gaľa.

M. Gaľa, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ctení prítomní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 651. Na základe uvedeného zákona podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona upravuje vznik zdravotných poisťovní ako akciových spoločností, zdravotné poistenie sa zveruje spoločnostiam súkromného práva, ktoré na túto činnosť budú musieť mať povolenie. Skutočnosť, že taká dôležitá činnosť, akou je zdravotné poistenie, sa zveruje práve spoločnostiam súkromného práva, je odôvodnená potrebou vytvoriť právne prostredie a podmienky, ktoré zaručia, že zdravotné poistenie sa bude vykonávať odborne, účelne a efektívne. Na zabezpečenie dohľadu nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na druhej strane a nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na strane prvej sa zriaďuje osobitný úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Náklady na spustenie fungovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dosiahnu 100 miliónov Sk. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je právnickou osobou a jeho činnosť je zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov verejného zdravotného poistenia a nad rozsahom a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Keďže štát po transformácii sa stane vlastníkom najväčšej zdravotnej poisťovne, je potrebné v rozpočte na rok 2004 zohľadniť náklady spojené s touto transformáciou vo výške 40 miliónov Sk. O túto sumu bude musieť štát navýšiť základné imanie, aby dosiahlo potrebnú výšku 100 miliónov Sk. Túto sumu zohľadní vo svojom rozpočte Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky spoločne.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona nebude mať dopad na zmenu zamestnanosti v negatívnom slova zmysle. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 681 z 23. apríla 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu, Výbor NR SR pre verejnú správu, Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie, Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť, Výbor NR SR pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že do všeobecnej rozpravy sa za poslanecké kluby strany Smer prihlásil pán poslanec Paška, z Ľudovej strany HZDS pán poslanec Soboňa, ďalej sa písomne prihlásili pán poslanec Murgaš, Urbáni, Belohorská a Angyalová. Prvý bude vystupovať pán poslanec Paška.

Máme nejaké technické starosti? Nám displeje cvičia? Aha, už je to v poriadku, dobre.

P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia. Po niekoľkých dňoch rozpravy ku komplexu reformných zákonov v slovenskom zdravotníctve sa blížime do finále. Priznám sa, že je veľmi ťažko po toľkých vystúpeniach mojich kolegýň a kolegov nájsť ešte niečo zmysluplné a argumentačnú náplň pre to, aby sme potvrdili jednak politický, ale aj obsahový postoj voči takto navrhovanej reforme. Nedá mi však, aby som aj napriek tomu, že tí, ktorí ste tu boli v piatok poobede, nebolo nás veľa, mali možnosť vzhliadnuť a vypočuť si postoj Smeru a prezentáciu k zákonu o zdravotnom poistení, aby som niektoré veci aj v súvislosti s tým, že je to posledná príležitosť vystúpiť k návrhu zákonov, nezhrnul a možno tak trochu aj zopakoval pre pripomenutie.

Myslím, že je všeobecne známe, že postoj Smeru je od začiatku reformy veľmi zásadný, a dovoľte ho zhrnúť dnes z tohto miesta do troch základných rovín. Tá prvá je naozaj zásadná a má politický, ideový a filozofický rozmer. Samotný kontext a východiská reformy, tak ako sú navrhnuté, alebo ako boli predložené v znení zákonov, je pre Smer absolútne neprijateľný a zjednodušene povedané, namiesto zavádzania efektivity prostredníctvom trhu sme presvedčení, že postupné ozdravenie verejnoprávneho systému, ba možno len dodržiavanie pravidiel, ktoré už dnes má, je schopný systém s pridaním zdrojov fungovať oveľa efektívnejšie.

Tá druhá rovina výhrad je formálna a aj v tomto zákone, ktorý uzatvára celý ten maratón rozpravy, je to jasne vidieť a to, že navrhovateľ podľa nás nesplnil podmienky legislatívneho procesu a že celý pripomienkový proces nebežal v štandardoch a že ako stavovské organizácie, tak akademická obec, ale i laická verejnosť nemala v zmysle zákona možnosť uplatniť svoje pripomienky takým spôsobom, aby sa odrazili relevantným spôsobom na znení zákonov.

No a v neposlednom rade je to tretia rovina výhrad, ktoré sa snažím interpretovať aj pri vystúpeniach k jednotlivým návrhom zákona, a to je samotný obsah jednotlivých zákonov, na ktoré sme čakali príliš dlho a ktoré však aj dnes v paragrafovom znení podľa nás vyvolávajú obrovské otázky a sme presvedčení, že nie sú v praxi aplikovateľné, a práve aj z dôvodu možného rôzneho výkladu a použijem výraz chaosu, po zavedení týchto zákonov ich odmietame.

Ja viem, už to tu aj spomínali niektorí kolegovia aj pri minulých vystúpeniach, že sme v prvom čítaní, kde by to zrejme chcelo viac komplexnejší pohľad a odmietnutie, ale najmä z pohľadu tej tretej roviny nášho odporu je veľmi dôležité, aby som aj na konkrétnych zneniach a s aplikačným výkladom ukázal, aké riziká tento obsah zákonov so sebou nesie.

Ešte dovoľte niekoľko poznámok k samotnej podstate efektívnosti, pretože odznelo to aj v prezentácii pána ministra, ktorý uviedol tento posledný zo šestice zákonov, kde opäť zdôrazňuje, že verejnoprávny charakter zdravotného poistenia a inštitúcie fungujúce pod týmto právom nie sú schopné efektívne pracovať a že jedine ich zmena právnej subjektivity, čo ma ale prekvapilo vo formulácii, ktorá odznela, bez zmeny charakteru vlastníckych vzťahov, čo by som si chcel nechať vysvetliť, je tým jediným spôsobom.

Na druhej strane odznieva aj počas tejto rozpravy, ale aj z politických kruhov stále názor, že za peniaze vie robiť reformu každý a že jednoducho tento typ reformy spraví zázrak a z toho objemu zdrojov, ktorý má k dispozícii, bude systém fungovať oveľa efektívnejšie.

Chcem použiť jeden príklad, už v piatok som tu prezentoval ten graf vývoja dlhu od roku 1996 a vývoja výšky spoluúčasti pacientov občanov Slovenska a celkovú charakteristiku pomeru oproti celému objemu zdrojov, z ktorej veľmi jasne vyplýva, že nie je pravda, čo prezentuje a interpretuje aj pán minister, a to, že zavedenie takzvaných marginálnych poplatkov 20 a 50 korún efektívny, manažérsky a organizátorsky prístup zo strany rezortu k riadeniu veľkých komplexov a nemocníc bol nástrojom postupného znižovania dlhu v roku 2003.

Dámy a páni, čísla hovoria veľmi jasne. Mám ten graf niekde v počítači, ale nechcem zbytočne zdržiavať. Za rok 2003 dosiahla výška dlhu niečo cez 6 miliárd korún, ale zároveň s rastom spoluúčasti pacienta vyjadrený práve v poplatkoch za služby a návštevu lekára, ale aj recepty a zmenou kategorizácie o viac ako 3,5 miliardy korún. To znamená na úhrne objem zdrojov, ktoré do systému pritiekli z vrecák občana, a úhrn deficitu vlastne ukazuje, že to, čo nazýval pán minister racionalizačnými opatreniami a opatreniami vedúcimi k zefektívneniu, nebola pravda a že len zbytočne sme zvýšili tlak na vrecká pacientov.

Dovoľte v tejto súvislosti ešte jeden príklad, ktorý je možno ešte indikatívnejší, a kolegovia, ktorí sú zároveň aj poslancami vyšších územných celkov, mi, dúfam, potvrdia, že čísla, ktoré budem používať, naozaj sú "validné" a vyjadrujú skutočnosť. Stretol som sa s podpredsedom nášho vyššieho územného celku v Košiciach a spýtal som sa ho na vývoj dlhu zariadení, ktoré prešli v roku, začiatkom roka 2003, pod vyššie územné celky. Dámy a páni, štyri zariadenia Košického samosprávneho kraja vyprodukovali za rok 2003 skoro 400 miliónov slovenských korún dlhu a straty. A to, dámy a páni, napriek tomu, že došlo k zásadnej zmene charakteru vlastníctva, to je jedna z noriem, ktorú používajú reformátori, že budú základom pre zefektívnenie, vyššie územné celky, a sú dokonca definované v starom zákone, sa správajú predsa ako iní vlastníci a majú niesť všetky nástroje na to, aby tieto zariadenia začali fungovať efektívne.

Všetky tieto zariadenia vykonali nevyhnutné administratívno-organizačno-finančné opatrenia, to znamená, pod tlakom aj samosprávneho parlamentu, ale aj jednotlivých odborov znižovali počet zamestnancov, znižovali objem miezd, znižovali objem priamych režijných nákladov až na elementárne minimum. Napriek tomu vyprodukovaný dlh sa pohybuje niekde na úrovni 30% zrealizovaných výkonov pri zhruba miliarde sto miliónov, poprosím kolegov, aby ma opravili, ak sa mýlim, ten dlh sa pohyboval niekde pod 400 miliónmi korún. Otázka moja teda znie: Ak nám navrhovatelia reformy tvrdia, že zmena charakteru využívania zdrojov a zmena vlastníckych vzťahov a právnych foriem poskytovateľov bude tým nástrojom, ktorý aj na súčasnej úrovni finančných zdrojov zlepší poskytovanie. Pýtam sa, prečo to tak nie je vo vyšších územných celkoch, ktoré majú dnes zo zákona všetky samosprávne, ale aj legislatívne nástroje správať sa v manažérsky, podnikateľsky a v úvodzovkách trhovo s využívaním verejných zdrojov. Nuž, nie je to, dámy a páni, preto, lebo objektívne tieto výkony v teréne existujú a objektívne tieto výkony treba dofinancovať. A tu sme pri druhom probléme reformátorov, ktorí, samozrejme, počítajú, že tento balans sa presunie na ťarchu občana pacienta a že on bude tým ďalším indikátorom alebo tvorcom zdrojov. Som však, dámy a páni, presvedčený, že 30%, a to nechcem teraz rozoberať, rozdielnu bonitu a ekonomicko-finančnú kvalitu jednotlivých regiónov Slovenska, je dnes neúnosné. Takže ak prijmeme tézu, že právnická osoba, ktorá v inej forme bude podnikať s týmito zdrojmi a bude sa snažiť efektívne o zisk, tak v tejto konštelácii buď naozaj nedá pacientovi to, na čo má v zmysle zákona právo, alebo nevyhnutne vytiahne od neho tento objem peňazí. A znovu opakujem, vyššie územné celky alebo zariadenia miest a obcí, ktoré sú naozaj pod verejnou a samosprávnou kontrolou a kde je úprimná snaha o zefektívnenie, sú jasným dôkazom, že systém potrebuje naozaj ďalšie dofinancovanie a nie na úkor ďalšieho zaťažovania a zvyšovania spoluúčasti pacientov.

Poďme však k výhradám, ktoré by som si dovolil predniesť k samotnej dikcii zákona aj preto, lebo ako to už býva zvykom, a dúfam, že dnes nezabudnem tak ako v piatok, keď ma musel pán minister upozorniť, na záver predložím návrh, aby ctená Národná rada schválila, aby zákon bol vrátený navrhovateľovi na prepracovanie.

O tých všeobecných podmienkach sme hovorili pri všetkých zákonoch, žiaľ, aj pri tomto zákone je pravda taká istá. Obsahom, štruktúrou aj paragrafovými zneniami tento zákon nezodpovedá tomu, čo prešlo legislatívnym procesom a, samozrejme, opäť len na pripomenutie obvyklá výhrada, o ktorej sme však presvedčení, že je pravdivá, že obsah týchto zákonov nekorešponduje s programovým vyhlásením v zásadných častiach.

K samotnému zákonu, ktorý isteže sledoval určité prioritné ciele navrhovateľa, je našou základnou výhradou, že je výrazne poznamenaný disproporciou medzi tým, čo by vlastne mal obsahovať,

a medzi tým, čo navrhovateľ pojal ako výraznú formu inštitucionalizácie a prenesenia politického a mocenského vplyvu do celého systému, a vidieť to aj podľa proporcií obsahov znení, kde samotným úlohám a postaveniu zdravotných poisťovní sa venuje len 13 strán textu, naopak až 36 strán textu sa venuje úradu pre dohľad a všetkým ostatným súvisiacim väzbám a ďalej ostatné aj ďalšie dve časti o transformácii sa týkajú výlučne úradu. Treba tu povedať, že aj obsahovo je to podivné najmä preto, že budeme ešte o tom hovoriť, hlavne tieto časti boli podľa nás veľmi jednoducho prevzaté zo zákona o bankách, myslím, že to dokonca ani navrhovatelia nepopierajú a že úrad pre dohľad v intenciách výkladu paragrafových znení je dvojičkou úradu pre finančný trh a veľmi jednoduchým spôsobom boli do systému implementované veci, ktoré mu nie sú prirodzené a sú mu cudzie.

Z nášho pohľadu, politického, chcem zdôrazniť opäť, že trváme na verejnoprávnom charaktere, ktorý naozaj funguje na týchto princípoch: zabezpečenie zdravia, autonómia riadenia, zodpovednosť, solidarita, nezisková orientácia, sociálna demokracia a tieto všetky princípy sú v predkladanom návrhu niekde úplne inde a návrh je v príkrom rozpore so základným princípmi solidárneho zdravotného poistenia, najmä s princípom nezávislej a autonómnej samosprávy poistencov a platiteľov poistného a princípov autonómneho financovania. Poďme sa pozrieť trošku na postavenie zdravotnej poisťovne, aby bolo jasné, prečo takto formulované znenia odmietame. Chcem podotknúť, že to nie je objavenie teplej vody a v tom, čo tu niekoľko dní počúvame vo vystúpení kolegýň a kolegov to zaznieva, a nielen z opozičného, ale aj z koaličného spektra. Zákon hovorí, že zdravotná poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky a tak ďalej, na základe povinného poistenia. Dámy a páni, veľa sa o tom hovorilo, tu je prehľad. Tu je prehľad európskych krajín, dovoľujem si vás upozorniť, samozrejme, trošku by sme si mali zadefinovať rozdiel medzi tým, čo my nazývame verejným poistením, to, čo je u nás súčasťou sociálneho poistenia a to, čo je niekde nazývané národná zdravotná služba, napríklad v Anglicku alebo inde, ale princíp je ten istý, sú to verejné zdroje tvorené z daní a odvodov občanov.

Dámy a páni, nikde, nikde v celej Európe s výnimkou Holandska a myslím, že pán minister túto krajinu spomína, kde však treba upozorniť, že ide len o čiastočne existenciu zdravotnej poisťovne, a Švajčiarsko. Švajčiarsko, žiaľ, sa nám nepodarilo ešte dosiahnuť, ale v ostatných všetkých krajinách je prehľadne ukázané, že všetky tieto systémy fungujú naďalej vo verejnoprávnom modeli. Podotýkam, tieto krajiny prešli svojim sociálno-ekonomickým rozvojom a nepochybujem, že pri primeranej, dokonca nadštandardnej pozornosti, ktoré vlády týchto krajín venujú základnému výskumu, ale aj aplikovanému výskumu a vede, že by odborné tímy, ktoré väčšinou majú interrezortný charakter, neboli za desiatky rokov fungovania verejnoprávneho systému pri problémoch, ktoré sú plus-mínus podobné ako u nás, navrhli takisto veľmi jednoduchú transformáciu celého systému na komerčný.

Pretransformovanie zdravotných poisťovní, ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie na akciové spoločnosti, považujeme za zbytočné, je to unikát, s ktorým neexistujú v civilizovanej Európe žiadne skúsenosti, a vyvoláva to množstvo možných dopadov, negatívnych dopadov. O tých vyspelých krajinách sme už hovorili.

Už som spomenul, že v tomto návrhu zákona najmä v kapitolách, ktoré pojednávajú o úrade, bola podľa nás veľmi zjednodušeným spôsobom prevzatá dikcia zákona o bankách a o dohľade nad finančným trhom, pritom evidentne absentujú elementárne znalosti a skúsenosti z oblasti zdravotného poistenia, pretože ak by to tak nebolo, nemohol by zákon obsahovať aj takéto ťažko realizovateľné alebo komplikované veci, ako je napríklad uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotných zariadení. Zdravotná poisťovňa je povinná podľa zákona stanoviť a zverejňovať na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste personálne a materiálno-technické vybavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale čo je veľmi zaujímavé, dvojka, dámy a páni, vy, ktorí aspoň trošku, hlavne z branže, ste sa zaoberali problematikou kvality a kritérií kvality v zdravotníctve, oceníte, že tvorca zákona vyriešil to, čo Európa nevie vyriešiť pomaly 20 rokov, v jednoduchom znení, že výkonové parametre v tvare zlomku, štandardizované na počet osôb v členení na jednotlivé zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti za určené časové obdobie vyjadrujú úspešnosť prevencie a liečby. Toto je unikát, ktorý, naozaj, v úvodzovkách, budú zrejme s radosťou preberať aj európske krajiny, zjednodušene povedané. Ak poisťovňa dnes pracuje zhruba s 15, 16, 18 možno 20 000 poskytovateľmi, podľa znenia tohto zákona by niekde, ale kvôli ochrane práv pacienta mali byť zverejnené všetky tieto údaje, aby ten pacient v zmysle predstáv navrhovateľov si bol schopný vybrať toho najlepšieho, najkvalitnejšieho, najlacnejšieho, najlepšieho pôsobiaceho a, samozrejme, pre jeho orientáciu nemá byť potom len to, či má kožené kreslo, lebo hovoríme o materiálno-technickom vybavení, a či má obrazy od Rubensa alebo Picassa, ale pacient, ktorý ochorie priemerne, raz za čas, si vyberie podľa matematického čísla, ktorý lekár ho bude lepšie liečiť a pripravovať alebo mu dá lepšie podmienky pri ochrane jeho zdravia.

Ďalšia z vecí, ktorá je podľa nás nerealizovateľná, že ten samotný zákon sa vôbec nezaoberá pacientom, zaoberá sa technickými a podľa nás neriešiteľnými vecami. Ukážka je opäť § 7, uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, to je opačný reverz, teda vzťahu poisťovňa - poskytovateľ, kde napríklad by stálo zato spýtať sa navrhovateľa, čo sa stane, ak v zmysle zákona poskytovateľ odmietne uzatvoriť zmluvu, pretože zákon sa väčšinou zaoberá tým, že poisťovňa ako regulátor, lebo to je princíp celého návrhu, bude regulovať trh a že on bude diktovať podmienky a uzatvárať s poskytovateľmi. Otočme to a spýtajme sa, čo sa stane, ak poskytovateľ odmietne uzatvoriť zmluvu podľa návrhov poisťovne a čo sa stane, ak to bude náhodou poskytovateľ, ktorý má nie všeobecný charakter, ale pôjde napríklad o vysoko špecializovaný ústav srdcových chorôb a ja neviem čoho, inštitúty, ktoré poznáme aj v dnešnej štruktúre, čo bude s pacientom? Alebo čo urobí poisťovňa a kde zabezpečí v zmysle takto znejúceho zákona pre pacienta starostlivosť? No nikde, môže si ísť pacient poplakať a pomodliť sa a niekde sa podeliť o svoje starosti. Tie dôsledky naozaj sú niekedy podivné, návrh, vymedzenie činnosti zdravotných poisťovní v predkladanom návrhu zákona nedosahujú ani súčasný stav, definovaný v zákone 273. Tu chcem povedať, že sa vôbec netajíme tým, že Smer je presvedčený, že zákonná norma 273 o zdravotnom poistení dnes je dobrá norma obsahujúca aj na základe skúseností a vývoja za 12 rokov dozadu dostatočný priestor, aby jednoduchou úpravou bolo možné túto právnu normu dostať do podoby efektívneho pôsobenia.

Znovu chcem zdôrazniť, že v takto koncipovanom zákone vlastne ten pacient nikde nefiguruje v pozadí riešení rôznych vzťahov na úrovni zdravotných poisťovní a úradu. Treba však povedať, že jeden - a to je vážny paradox, ku ktorému dôjdeme, a pokúsim sa to zanalyzovať, že za stavu, keď každý zdôrazňuje nedostatok zdrojov na poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ideme vlastne otvoriť systém, ktorý v takejto podobe neobsahuje prirodzené regulatívy proti rastu všeobecných nákladov a takto navrhovaný zákon uvoľňuje priestor pre rast administratívnych nákladov, zavádza znepriehľadnenie finančných tokov a presúva zodpovednosť štátu za svoje základné úlohy, podotýkam - definované ústavou - na štáb úradníkov v takzvanom nezávislom úrade financovanom nie zo štátnych prostriedkov, ale z poistného.

Z iného pohľadu transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti. Domnievame sa, že ide o deformáciu obchodnej spoločnosti, nakoľko nerobí z týchto subjektov plnoprávne obchodné spoločnosti, práve zavedenie regulatívov alebo inštitucionálnych regulatívov cez úrad pre dohľad a niektorých iných noriem vlastne potiera prirodzené funkcie a mechanizmy, ktoré samotne obchodné právo vo svojej podstate nesie a ktoré osoby vykonávajúce svoju činnosť dikciu obchodného práva využívajú práve na zefektívnenie a na zlepšenie svojho postavenia. Deformácia obchodnej spoločnosti a jej fungovanie je presne v kontradikcii dvoch zákonov, pod ktorú sa dostane takáto spoločnosť, na jednej strane je to obchodný zákon a súvisiace právne, daňové a finančné normy, na druhej strane predmetný návrh zákona, ktorý výrazne vstupuje do výkonu spoločnosti a ako špeciálna právna úprava podľa nás vytvára zmätok aj pre relevantné právne posudzovanie prípadných sporov, výkladov a súvisiacich vzťahov.

Návrh zákona je rozsiahlymi kompetenciami úradu likvidačný vo vzťahu k pluralite a k systému zdravotného poistenia. Chcem podotknúť, že Programové vyhlásenie vlády, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú veľmi jasne, trvá na zachovaní systému plurality, ale aj cez veci, o ktorých budeme hovoriť neskôr, sa ukazuje, že inštitucionálne je úrad pre dohľad práve tou inštitúciou, ktorá tým, že výrazne vstupuje do kreovania organizácie riadenia a že má zákonom definované, a nadobudne výkon právomoci a výkon rozhodnutí na takej úrovni, že vlastne sa podľa nás stráca zmysel fungovania viacerých zdravotných poisťovní, pretože, naozaj, tieto nemôžu bez súhlasu úradu vlastne urobiť nič. Jeden príklad za všetky, je to otázka zodpovednosti za škodu, postavenie členov predstavenstva. Považujeme za krajne nešťastné, aj keď rozumieme obsahu navrhovateľa, prečo tak urobil, že tento úrad, ktorý bude obsadzovaný spôsobom, o ktorom sme aj hovorili, do ktorého budú výrazne zasahovať politické subjekty, má nástroje na personálne ovládnutie celého systému. Napríklad postavenie štatutára, ktorý môže alebo priam dokonca vyžaduje súhlas úradu, jeho zodpovednosť za škodu v zdravotnej poisťovni, na druhej strane úrad, budeme o tom hovoriť, nenesie žiadnu zodpovednosť za ani správne akty, ani iné akty, ktoré mu zo zákona vyplývajú, a ak vznikne škoda, z titulu, ja neviem, neplnenia lehôt správnych konaní, napríklad. Zákon nikdy nehovorí, aké sú lehoty správneho konania úradu, ako bude fungovať a či budeme používať štandardnú právnu normu alebo dôjde ku zmluvnému vzťahu. Činnosť zdravotnej poisťovne prijíma poistné na verejné zdravotné poistenie, prerozdeľuje poistné a uplatňuje na úrade nárok na poistné a to je to, čo sme hovorili už aj v piatok, dámy a páni, chceme poukázať, ako zbytočne sa komplikuje doteraz veľmi jednoducho fungujúci vzťah poisťovňa - platiteľ poistného a poisťovňa - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Sme presvedčení, že práve zavedenie tohto inštitútu je dobrou ukážkou toho, ako pán minister a navrhovatelia za každú cenu aj v oblastiach, v systéme, ktoré bezpochyby fungujú a každý to potvrdí, uplatňuje takzvané novembrové revolučné princípy.

Dámy a páni, pracovníci všetkých zdravotných poisťovní vám potvrdia, že úspešnosť výberu poistného je dnes rádovo niekde na 96%, že výkon exekučných rozhodnutí a uplatnenie nárokov sa deje veľmi jednoducho, je to efektívne a priame. Napriek tomu navrhovateľ zavádza aj do tohto transparentného fungujúceho vzťahu medzičlánok úradu, ktorý bude rozhodovať o tom, kedy a akým spôsobom sa má vymáhať alebo sa nemá vymáhať.

Poďme ďalej. Toto je súčasný stav, priamy vzťah zdravotná poisťovňa - poskytovateľ, teda platiteľ poistného v prípade neplatenia štandardné postupy. Ako som už povedal, efektívnosť výberu zdravotných poisťovní je na Slovensku veľmi dobrá a je to fungujúci vzťah. Pozrime sa, ako by to malo podľa návrhu vyzerať. Medzi zdravotnú poisťovňu a platiteľa vstupuje úrad, to znamená, ak platiteľ poistného neplatí, zdravotná poisťovňa musí dostať súhlas úradu pre dohľad, začína vymáhať, platiteľ poistného platí, samozrejme, ale už aj s cenou za službu vo výške jedného percenta, ktoré ide do príjmov úradu. Považujeme tento vzťah za zbytočne komplikovaný. V zmysle prechádzajúcich paragrafových znení je tento mechanizmus identifikovaný aj v podobe vzťahu medzi poskytovateľom, pacientom a zdravotnou poisťovňou. Pre tých, kto nevie, dnes prídete k lekárovi, je to plne hradená liečba alebo služba, neplatíte nič, ak je to čiastočne platená, napríklad liek alebo vydanie potvrdenia, zaplatíte priamo lekárovi od poplatkov. Návrh systému, ktorý by to mal takzvane zefektívniť, zavádza tento komplikovaný vzťah, pacient napriek poskytnutiu zdravotnej služby, ktorá nemá charakter plne hradenej, nehradí nič a hradí to poisťovňa. Poisťovňa si u pacienta uplatňuje rozdiel medzi úhradou z verejných zdrojov a medzi tým, čo mal zaplatiť. V prípade ak, samozrejme, pacient nie je schopný, alebo nechce zaplatiť, nemôže dôjsť opäť k jednoduchému vzťahu. Zdravotná poisťovňa sa musí obrátiť na úrad, požiadať o súhlas s vykonaním alebo s otvorením vymáhania a, samozrejme, vzniká z toho galimatiáš. Nehovoriac už o tom, že čo je a neviem to pochopiť, zákon umožňuje úradu rozhodnúť, že nesmie zdravotná poisťovňa vymáhať dlh. A to je naozaj opäť perlička, kde zrejme bude nutný pohľad aj ústavných právnikov, ak totižto či poisťovňa, či akciová spoločnosť, poskytovateľ budú právnickými osobami, neviem na základe čoho im akýsi úrad bude brániť výkonu ústavného práva domôcť sa svoje pohľadávky. Rozumieme filozofii, zrejme mal navrhovateľ na mysli takýmto spôsobom ochranu sociálne slabších alebo ľudí, alebo skupín, ktoré nebudú schopné v danom okamihu zaplatiť spoluúčasť. Na druhej strane vyvoláva to niekoľko otázok na úrovni daní, napríklad čo právnická osoba urobí s takto nedobytnou pohľadávkou. Bude to položka, ktorú odpíše z daní, alebo bude to položka povyšujúca daňový základ, alebo jednoducho štát opäť zasiahne tak, ako to má vo zvyku v poslednej dobe, do výkonu vlastníckych práv, že povie: Odpíš si to, jednoducho nemáš nárok na túto pohľadávku. Samozrejme, celý systém je, alebo postavenie úradu je zdôraznené a posilnené sústavou sankcií a opatrení, ktoré naozaj - a nielen voči zdravotnej poisťovni, ale aj voči platiteľom a voči pacientom - môžu spôsobiť vážne problémy, vážne traumy v týchto vzťahoch. Zarážajúce je aj hospodárenie úradu, kde úrad samozrejme nebude fungovať ako štátna inštitúcia, to znamená nebude súčasťou rozpočtu, ale celý jeho chod bude financovaný práve zo zdrojov, o ktorých hovoríme, že je ich nedostatok. Pri konštrukcii, o ktorej hovorí zákon, v súčasných číslach je príjem vyplývajúci z 0,5-percentného základu vybraného poistenia od každej poisťovne, niekde kumulatívne 300 miliónov korún, samozrejme, s rastom objemu zdrojov a s rastom reálnych miezd bude, dámy a páni, rásť príjem tohto úradu a už odhadom rastu ekonomiky pre rok 2005 a 2006 to môže byť až 500 miliónov korún a pri tvorbe zdrojov a pri zavedení odvodu do verejných zdravotných fondov na základe toho, ako sme to videli v zákone o zdravotnom poistení. To znamená nie z minimálnej mzdy, ale z priemernej mzdy. Ďalej sú to úroky omeškania, všetky poplatky za správne akty, ktoré vykonáva. Nie je to zanedbateľný peniaz, tých 80 miliónov korún je číslo, ktoré vychádza zo stanoveného poplatku zákonom z objemu, ktoré dnes zdravotné poisťovne bežne vymáhajú. Čiže už v tejto konštrukcii je to 380 miliónov korún, čo je však, dámy a páni, veľmi zaujímavé, zisk z predchádzajúcich účtovných období. Výdavkami úradu sú veľmi vágne definované náklady, z čoho vyplýva, že tie peniaze sa budú môcť používať v podstate na základe rozhodnutia manažmentu úradu, ale znovu chcem upozorniť na ten zisk z predchádzajúcich účtovných období, ak činnosť úradu je výlučne financovaná z verejných zdrojov, lebo sú to všetko verejné zdroje, ktoré prídu zo zdravotného poistenia. Považujeme za nekorektné, aby to, čo úrad neminie na svoj chod, sa nevrátilo nazad do zdravotného systému a poskytovateľom, ale aby to tvorilo súčasť rozpočtu.

Opäť len pre vašu informáciu, ako sa tieto výnosy tvoria. Tu sme pri ďalšej vážnej výhrade, a to sú tie personálne akty a vstupovanie jednak do kreovania samotného úradu a cez právomoci a výkon do celého systému a jeho personálno-politické možné zneužitie, veľmi jasne popísané možnosti právomoci úradu. Samozrejme, považujeme aj toto za likvidačný prejav k základu, ktorý aj my považujeme za nesmierne dôležitý, a to je pluralita zdravotného poistenia. Pre lepšie porozumenie, takto to, dámy a páni, zrejme bude vyzerať. Úrad pre dohľad práve cez inštitúty, o ktorých som hovoril, bude rozhodovať, bude kontrolovať, bude kádrovať, bude posudzovať, bude povoľovať bez akejkoľvek recipročnej zodpovednosti, pretože v zmysle zákona vlastne nezodpovedá za nič, kumuluje finančné zdroje, ktorými ochudobňuje celý systém, a kto získa kontrolu nad takto definovaným úradom, ak by tento zákon prešiel, získa kontrolu alebo získa výrazný vplyv, aby sme nepoužívali zbytočne expresívne veci.

Poďme na záver zhrnúť, ten návrh v súhrne rieši vznik úradu, považujeme to úplne za zbytočné, transformáciu zdravotných zariadení na akciové spoločnosti, "budiš". Máme k tomu pohľad, že za danej etapy to nepovažujeme za dôležité, nakoniec existujú aj v dnešnom systéme poskytovatelia, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť ako právnické osoby, ktoré majú obchodnú formu, na druhej strane pri transformácii veľkých nemocníc a lôžkových zariadení, ktorých sa to týka, ak má byť pravda to, čo povedal minister aj v úvode, že je to transformácia zdrojov, ale bez zmeny vlastníckych vzťahov, pýtame sa, prečo napríklad zákon neobsahuje niektoré poistky, ktoré sú bežné v legislatívnych systémoch. Napríklad doložka zabránenia prevodu privatizácie alebo predaja akcií. Ak tvrdí navrhovateľ, že či už niektoré zdravotné poisťovne, kde je zakladateľ štát, alebo aj niektoré zariadenia, ktoré sú dnes vo vlastníctve štátu, bude zachovaný charakter vlastníckych vzťahov, vyžadovali by sme napríklad vzorové stanovy takejto akciovej spoločnosti, ktoré by veľmi jasne definovali nemožnosť prevodu akcií a zmenu vlastníckych vzťahov.

Dámy a páni, blížime sa k záveru. Tá podstatná výhrada, ktorá tu zaznieva, a nielen z našich úst, je naozaj pre nás neprípustná zmena charakteru verejných zdrojov v súvislosti aj s navrhovanými ďalšími inštitútmi, ktoré by ich mali kontrolovať. Sme presvedčení, že model, tak ako ho vidíte, keď sa všetci občania skladajú do toho spoločného balíka, ktorý je aj dnes vlastne pod kontrolou či štátneho dozoru, alebo Najvyššieho kontrolného úradu, je ozdraviteľný a môže fungovať dôsledným trvaním na dodržiavaní zákona a noriem a sme presvedčení, že návrh zákona, ktorý tieto verejné zdroje zmení a dá im charakter súkromného práva súkromných zdrojov, v ktorých začnú prostriedky samozrejme cirkulovať výlučne pod kontrolou úradu a vymknú sa spod kontroly či už štátneho dozoru, alebo Najvyššieho kontrolného úradu, je pre nás princíp neprijateľný a zásadne ho odmietame a odmietame ho aj preto, že takto transformované zdroje získavajú zákonnú legitimitu na využívanie v iných oblastiach a v iných úrovniach systému. Nebolo by na tom možno nič zlé, pretože aj navrhovateľ sa snaží definovať v návrhu zákona akýsi podiel toho, čo on nazýva zisk, čo my tvrdíme, že nemá byť ziskom, že to je len buď úspora, alebo rozdiel medzi nákladmi na úkor niečoho, či kvality, alebo občana pacienta a že tieto zdroje je transformovaná zdravotná poisťovňa schopná posunúť do oblasti podnikania zdravotníckeho zásobovania, poskytovateľov, lekárenstva, služieb, to znamená všade tam, kde ani v zmysle navrhovaného zákona, ale ani v zmysle obchodného práva nič nebráni tomu, aby kumulovali zisky v objemoch, ktoré sa jednoducho vymknú spod kontroly a odtečú súkromným vlastníkom bez toho, aby sa vrátili do systému, ako často o tom hovorí pán minister.

No a dôsledky, veľmi zjednodušene. Z celého balíka, nad ktorým všetci plačeme, že je malý a že ho nemáme dosť, nám takto unikajú priamo finančné prostriedky, ktoré sme pri objeme zdrojov pre tento rok vygenerovali na úrovni skoro 380 až 390 miliónov zdrojov, nehovoriac o tom, že dnes zdravotná poisťovňa, ktorá funguje vo verejnoprávnom charaktere, má veľmi jasne taxatívne stanovené objemy svojich správnych réžií vo výške štyroch percent. Spoločnosť obchodného typu samozrejme získa v rámci portfólia svojich vzťahov neobmedzený priestor na rast nákladov. Je to bežný postup, poznáme to aj z iných akciových spoločností, práce a služby a tak ďalej, rôzne analýzy a samotní poskytovatelia, tvorba zisku a nielen tá, ktorá sa vráti aspoň päťdesiatimi percentami do systému, ale aj tá, ktorá odtečie cez rôzne iné aktivity, a potom sú to, samozrejme, aj poskytovatelia, ktorí takisto budú v obchodnej podobe mať tendenciu, samozrejme, zvyšovať svoj zisk, možno aj na úkor celého objemu zdrojov.

V tejto súvislosti naozaj už len jedna kratučká poznámka. Chcem reagovať, pán minister v jednej debate odôvodňoval tú legislatívnu možnosť, ktorá dáva zdravotným poisťovniam podnikať aj tým, že napríklad, myslím, že je tam definované distribúcia a lekárenstvo, že dnes sa liečba niektorých prioritných diagnóz - onko-, kardio-, vykonáva liekmi alebo pomôckami, ktoré prechádzajú celým obchodným reťazcom a vracajú sa predražené až o 34% plus DPH. Som presvedčený a chcem len poukázať, že už v roku 1993 v prvom zozname, ktorý predkladal pán minister Soboňa, aj keď dva týždne po nadobudnutí účinnosti sme poznali jednoduché riešenie, erká, háčka pri lôžkových liečbach alebo to, čo používali poskytovatelia na klinike, tieto ceny boli znížené o obchodné marže. To znamená, nepotrebujeme na to dávať možnosť podnikať zdravotnej poisťovni, aby sa jej nezvyšovali náklady na liečbu. To je len, naozaj, veľmi krátka poznámočka. To je to, o čom som hovoril, distribúcia, zdravotná starostlivosť. Zdravotná poisťovňa môže vykonávať nemocenské poistenie, zrejme ten ďalší výklad asi, lebo ja som ho nepostrehol, by to malo vytvoriť predpolie, možno aj iné doplnkové, bol by som rád, keby sme. Lebo možno je to len nepochopenie toho samotného návrhu.

Dámy a páni, aj na základe uvedeného musíme konštatovať, že, naozaj, Európa a zahraničie nepozná takýto rozsiahly experiment na päť a pol miliónoch ľudí a že dôsledky, ktoré z toho môžu vyplynúť, nás nútia striktne takýto model bez toho, aby prebehla dôležitá prípravná fáza, metodologická, metodická, nejaký model v menšom rozsahu, ktorý by potvrdil, alebo vyvrátil niektoré obavy, podporiť.

Na záver znovu, dámy a páni, pretože toto je alfa a omega, ja nepochybujem o možno dobrej a úprimnej snahe aj ministra, aj navrhovateľov urobiť niečo so systémom. Znovu tá otázka. Toto sú európske krajiny. Ak by existovalo takéto jednoduché riešenie, s ktorým prichádzajú navrhovatelia, ste naozaj presvedčení, že už nikde v Európe v kontexte, o ktorom sme hovorili, by sa niekto o to nepokúsil? A to chcem zdôrazniť, že ide o krajiny s vyspelým politickým systémom, kde na rozdiel od slovenskej roztrieštenej politickej scény sa striedajú v určitých fázach vlády, ktoré majú dokonca aj ústavné väčšiny. To je jedno, čo sú ľavé, či sú pravé. Mimochodom, anglickú reformu, ktorej príprava bola dva roky, a päť rokov bežal model a dodnes tie nemocnice sú štátne, začali ešte konzervatívci. To znamená, dámy a páni, aj z týchto dôvodov by som rád požiadal, aby ste prijali náš návrh a to aby takto navrhnutý zákon bol vrátený navrhovateľovi na prepracovanie.

Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Nepochybujem, že táto rozprava otvorila veľa problémov. Ja budem veľmi rád, ak naozaj pán minister umožní to, čo prezentoval v nedeľu, a to, že nechá priestor alebo že vytvorí priestor až do jesene na to, aby sa o návrhoch zákona a jeho možných dôsledkoch rokovalo a debatovalo. Chcem však zdôrazniť, že Smer bude, nech už to dopadne akokoľvek, hlasovať proti, pretože som presvedčený - a nakoniec aj navrhovatelia to avizovali -, že bez zmeny, zásadnej zmeny charakteru a charakteristiky tejto koncepcie, a to sú trhové vzťahy, transformácia zdravotných poisťovní, zmena verejných zdrojov na súkromné, zrejme nemá pre navrhovateľa takáto koncepcia zmysel, aby ju stiahol. Pre nás, pre Smer sú to zásadné politické postoje. Napriek tomu, dúfam, že v období do jesene naozaj, tí z vás, ktorí prejavili záujem o zdravotnú reformu, ale aj všetci predstavitelia stavovských organizácií a nakoniec aj pacienti, občania nájdu spôsob, aby eliminovali to, čo, žiaľ, od začiatku reformy rezonuje ako z môjho pohľadu najvážnejší problém, že nebol vytvorený priestor na dialóg, a možno si to uvedomuje aj pán minister teraz, že možno niekedy zbytočne prichádza o energiu, ktorú, ak by ten priestor bol vytvorený, ak by štandardne sa diskutovalo nielen na politickej oponentúre, ale aj odbornej, že by sme mohli byť ďalej.

Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na vrátené zákony, ktoré prídu, samozrejme, tým, že neschválime, aby tieto zákony prešli do druhého čítania. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)