V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo predsedníčke navrhnutého gestorského výboru, výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Záborskej.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku. Návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Vzhľadom na organizáciu záchrannej zdravotnej služby a zohľadnenie špecifík záchrannej zdravotnej služby je potrebné novelizovať aj zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme z dôvodu zosúladenia oboch právnych noriem.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Čo sa týka dopadu na štátny rozpočet, celkové náklady súvisiace s prijatím návrhu zákona sa predpokladajú vo výške 130 mil. Sk ročne, ktoré je potrebné zohľadniť v štátnom rozpočte v kapitole ministerstva zdravotníctva. Nevyžiada si zvýšené nároky na rozpočty obcí a samosprávnych krajov. Prijatie zákona bude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.
Problematika návrhu zákona podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby Národná rada po rozprave odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu navrhujem, aby tento zákon prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, výbor financie, rozpočet a menu, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý zároveň navrhujem ako výbor gestorský, a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Dovoľte, aby som vás informoval, za kluby sa prihlásili dvaja diskutujúci, za poslanecký klub politickej strany Smer pán poslanec Chovanec, za poslanecký klub Ľudovej strany - HZDS pán poslanec Soboňa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Chovanec. Nech sa páči.
M. Chovanec, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zastúpení poslaneckého klubu Smer v zmysle § 34 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podal procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a), že vládny návrh zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637) vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, už som pri prvom mojom vystúpení odôvodnil, prečo tieto návrhy dávame. Nie je to preto, že by sme boli antireformní, tak ako sa to veľmi často môžeme dočítať v tlači alebo aj tu v poslaneckej snemovni. Myslím, že nikto z tých, čo tu sedia, poslanecký klub Smer nevynímajúc, nie je, ktorý nepociťuje potrebu zásadných reformných zmien v zdravotníctve. Dovoľujeme si mať len proste iný názor, to je všetko, ale nie, a veľmi sa nás to dotýka, ak sa pečiatkujeme ako ľudia, ktorí nemáme záujem o reformy, my chceme zakonzervovať všetko a podobne. Týmto naším návrhom chceme dať príležitosť, aby v kľude, v diskusii, v takej, ako pán minister predvádza v týchto dňoch, to chcem povedať, ako predvádza v týchto dňoch, pretože v minulosti tomu tak nebolo, sa vecne diskutovalo a zapracovali sa tie pripomienky, ktoré i on akceptuje. Obávame sa totiž, že ak sa to bude robiť v chvate, pred druhým čítaním že môže dôjsť k zásadným formálnym, legislatívnym, ale aj odborným pochybeniam. Nie náhodou reforma sociálna si už vyžaduje asi 5 novelizácií zákonov. To určite nie je náhodou. Nie náhodou boli diskusie a schvaľovanie zákonov o súdoch také, aké sme mali možnosť vidieť včera a predvčerom. Sme presvedčení, že zdravotnícka reforma je tak komplikovaná, tak závažná, s takým obrovským dosahom na ľudí, že si vyžaduje čas. Ak k tomu ešte prirátam, že v nasledujúcich dvoch týždňoch bude kampaň do volieb do Európskeho parlamentu, tak sa pýtam: Kedy bude čas v kľude diskutovať, v kľude a vecne diskutovať o zapracovávaní návrhov? Ako zabránime, aby sme neprijímali zmätočné uznesenia a zmätočné procedurálne návrhy? Toto je zmysel našich návrhov, aby sa dali zákony na prepracovanie, nie to, aby sme zablokovali reformu, nie to, aby sme zablokovali stav, ktorý v zdravotníctve je.
Pri prvom vystúpení som konštatoval, že budem mať len jedno vystúpenie, pretože domnieval som sa a som aj doteraz presvedčený, že som povedal v podstate všetko to, čo som chcel pánu ministrovi a ctenej snemovni povedať. Napriek tomu trošičku poruším ten sľub, ktorý som dal, pretože pociťujem potrebu zareagovať na niektoré pripomienky, ktoré odzneli v poslaneckej snemovni, a tak trošku, povedal by som, nadviazať na to vecné, odborné, kompetentné vystúpenie, ktoré mala pani predsedníčka výboru, pretože z úst niektorých poslancov tu zaznievali veci, ktoré sa nám lekárom počúvali veľmi, veľmi ťažko.
Po prvé by som chcel povedať, viacerí argumentujete tým, že musíme s tým niečo robiť a musíme prebrať to, čo je v Rakúsku, v Nemecku a neviem kde, pretože tvrdíte aké oni majú zdravotníctvo a aké ho máme my. Ja som teda nie ekonóm a vždy som povedal, že do makroekonomiky sa nevyznám, ani k tomu nediskutujem. Ale, prosím vás pekne, ako môžeme porovnávať dve nezrovnateľné veci? Slovensko vyrobí zhruba 60 % z toho, čo vyrobí Rakúsko, Nemecko, Dánsko a neviem kto ešte všetko, asi 60 % z toho. Naviac, Slovensko sem dáva o 1,5 až 3 % z HDP menej, ako dávajú tie krajiny, o ktorých som hovoril. Nuž ako my môžeme dosiahnuť takú úroveň v poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti, ako dokážu tieto krajiny?
Napriek tomu, a teraz hovorím vyslovene ako lekár, primár oddelenia, krajský odborník, nie z pozície politika, je mi záhadou, že naše zdravotníctvo, naši pracovníci dokážu vykonávať také kvalitné zdravotné služby, počnúc transplantáciou pečene, počnúc transplantáciou srdca až po také úkony, ako, z môjho odboru to môžem oddemonštrovať, je starostlivosť o tehotné ženy a výsledky, ktoré dosahujeme. Zoberte si perinatálnu úmrtnosť, to je počet mŕtvo narodených detí alebo detí, ktoré zomrú do 7 dní. Porovnajte si naše výsledky s výsledkami týchto najvyspelejších krajín. My máme absolútne porovnateľné výsledky, ak, pochopiteľne, nepočítam kraje, kde sociálno-zdravotné uvedomenie ľudí je také, čo sa nedá tam spraviť zázrak. Ale ak si zoberieme kraj Trenčín, ak si zoberieme kraj Nitra, kraj Trnava, my môžeme bez akýchkoľvek problémov konkurovať výsledkami v prenatálnej starostlivosti. Čím to je? Je to obrovským nasadením našich ľudí, obrovskými schopnosťami a vedomosťami, ktoré vkladajú do svojej práce, ničím iným. Takže tie dehonestujúce hodnotenia niektorých pánov poslancov, ktoré tu zazneli vyslovene emocionálne, sú naozaj nemiestne. Nie je predsa možné akceptovať hodnotenie zdravotníctva pri tak ťažkej emocionálnej situácii, ako je napríklad úmrtie matky alebo podobne. To naozaj by som za všetkých zdravotníckych pracovníkov rád uviedol akosi na pravú mieru. Naše zdravotníctvo alebo výsledky našej práce nie sú adekvátne tým podmienkam, ktoré máme, naše výsledky sú neporovnateľne lepšie, ako máme podmienky. Na oddelení napriek tomu, a to chcem zdôrazniť, pán minister to opakovane zdôrazňuje, a to je trenčianska nemocnica veľmi dobre manažérsky vedená, ja zdieľam tento názor a vždy to potvrdzujem, jednak hospodárskym vedením, jednak aj odborným vedením, na oddelení ja v podstate už rok nemám k dispozícii na liečbu predčasných pôrodov. Nemám na to, jediný liek, ktorý mám, je magnézium, nič iné. Mám nejaký Tractocile k dispozícii, aby som tie najakútnejšie veci riešil, ale to nie je betamimetikum. Robíme v katastrofálnych materiálnych podmienkach. Sme krajské pracovisko, kde preberáme najzávažnejšie stavy. Mám jeden kardiotopograf, jeden jediný kardiotopograf pre pacientky a pacientka by ho mala mať každá jedna pri sledovaní pôrodu, nieto ešte patologického pôrodu. A dosahujeme výsledky 4 promile perinatálnej úmrtnosti a preberáme všetky patologické stavy, vďaka obrovskej námahe a schopnosti lekárov, našich sestričiek. A my ich tlačíme a my si dovolíme tu konštatovať, že odvádzajú nejako zle prácu.
Zásadne odmietam tieto názory a by som očakával, aby aj vy ako poslanci ste akceptovali to, že praxou zdravotnícki pracovníci odvádzajú neuveriteľne kus dobrej kvalitnej práce, neporovnateľnej s ohodnotením. Pozrite si, aké majú ohodnotenie naši zdravotnícki pracovníci, a pozrite si, aké majú ohodnotenie zdravotnícki pracovníci v tom Rakúsku a Nemecku, to sú rádovo desatinné čísla, ktoré sa dajú posúvať.
Dlhy. Prosím vás, tuná povedal jeden kolega, čo mňa prvýkrát za dva roky vytočilo, že sa tunelujú štátne nemocnice. Nuž čo môžeme stunelovať z týchto štátnych nemocníc? Tie dlhy, ktoré máme? Za posledný rok na našom oddelení vďaka kolegom sme získali 700 000 korún na sponzorských príspevkoch, ale nie tak, že mi niekto napísal účtenku 600 000 - 700 000, aj keď som žiadal pána ministra o pomoc, žiaľbohu, nedostal som ju, po drobnom, po drobných prostriedkoch sme získavali po 5 000, po 20 000, robili sme prestavbu kúpeľní, pretože sme sa my hanbili ako pracovníci, do akého prostredia chodia naše pacientky. A tu počúvame, že tunelujeme nemocnice. No tak naozaj takisto by som si vyprosil za zdravotníckych pracovníkov takéto znevažovanie ich práce. Ak tu niekto má zlú skúsenosť so zdravotníckym pracovníkom, iste, stáva sa to. Už som to pri prvom vystúpení povedal, áno, sú to zlyhania jednotlivcov, ktorým sa nikdy nevyhneme. Mrzí ma, že niekedy sa zovšeobecňujú tieto veci a, bohužiaľ, aj z prostredia ministerstva zdravotníctva, tak ako som o tom hovoril pri prvom vystúpení.
Na tomto mieste spoločne s pánom ministrom sme veľmi zásadným spôsobom kritizovali politickú zodpovednosť niektorých poslancov predovšetkým za SDKÚ a ďalších poslancov, ktorí boli minule vo vládnej koalícii, že akceptovali nevykonávanie reforiem, kritizovali sme spoločne neúmerne predimenzovanú sieť, kritizovali sme neúmernú prezamestnanosť. Bohužiaľ, ale dneska musím znovu povedať, pán minister, že znovu to takmer platí, že tie veci, ktoré sa spravili, sú naozaj minimálne. Vy sám hovoríte, že je 50 lôžok na 50 lekárov. Nuž pýtam sa: nebolo dva roky dosť času na to, aby sa spravili zásadnejšie zmeny v tomto? Tu je jediná rezerva, ktorú máme, aby sme netrpeli živoriace, nič neprinášajúce nemocnice, tu je jediná rezerva, iná rezerva, vážení priatelia, tu nie je. Ako je možné, že jedno krajské pracovisko, ktoré poskytuje konziliárne služby pre celý kraj, má polovičný počet pracovníkov na počet výkonov a počet postelí, ako má iné, ktoré poskytuje polovičný počet výkonov? A stále to funguje a stále je dosť finančných prostriedkov, aby tieto pracoviská sa saturovali ďalej.
Keď som nastúpil pred 7 rokmi do funkcie primára oddelenia, tak som si spravil taký audit, v takom bláznovstve, v tej nováčikovskej situácii a som si to všetko zhodnotil, čo sa všetko dá robiť. Zistil som, že ja nedokážem nič už spraviť, mám najnižší počet pracovníkov, ako môžem mať, mám najnižšiu dĺžku hospitalizácie, aká môže byť, mám menej ako tí, ktorí nemajú závažné stavy. Neprekročil som za celých 7 rokov náklady na lieky, na zdravotnícke pracovne. Proste čo môžem ja ako vedúci pracovník ovplyvniť? Nič, nulu bodov. Napriek tomu neustále tvoríme dlh. Napriek tomu, že to manažujeme, ako sa pán minister vyjadril veľmi dobre v Trenčíne, stále nám narastá v Trenčíne dlh, a nie o milión korún, sú to desiatky miliónov korún. Takže akokoľvek hospodárim môžeme robiť čokoľvek, nedá sa to spraviť. Keď dnes sa stanem vlastníkom oddelenia v Trenčíne, nemôžem nič spraviť. Ale keby som sa dnes stal vlastníkom gynekologicko-pôrodníckej starostlivosti v kraji Trenčín, okamžite by som dokázal zatvoriť tie oddelenia. A garantujem vám, že by bola lepšia liečebno-preventívna starostlivosť v niektorých častiach, ako je teraz. Žiaľbohu, tak ako sme kritizovali vás koaličných poslancov spoločne pred dvoma rokmi, teraz znovu môžeme vás kritizovať, že za tie dva roky to nebolo. Ja viem, ako to je ťažké, ja som zažil, keď sa v Trenčíne rušilo jedno úplne zbytočné oddelenie gynekologické v Trenčianskych Tepliciach, ktoré bolo otvorené na politickú objednávku. Pán minister tu to otvoril pred 7 - 8 rokmi vyslovene politicky. O 5 rokov to išiel zatvárať, 5 rokov absolútne zbytočne fungovalo 20-lôžkové gynekologické oddelenie v Tepliciach, absolútne zbytočne. Bolo dosť prostriedkov, bolo všetko. Viem, ako to ide ťažko, boli petície v novinách, kritika a tak ďalej. Ja vám garantujem, pán minister, keď vás akokoľvek, ktokoľvek bude kritizovať za to, že sa niektorá nemocnica, ktorá nie je potrebná, zatvorí, budem prvý stáť pri vás a budem vysvetľovať, že to je správny krok, nech vás akýmkoľvek spôsobom osočujú. A ešte raz hovorím, pri takej mediálnej podpore, ako máte vy, určite by ste to dokázali zvládnuť oveľa viac ako tie ostatné kritiky, ktoré sa na vás valia.
Už iba jednu otázku mám. Už nejdem hovoriť nejaké osobné veci, už len jednou otázkou sa chcem spýtať. Vážení páni poslanci z koalície, ja sa chcem spýtať: Za akú reformu budete hlasovať? Za tú reformu, ktorej výsledok bude to, že pacienti nebudú doplácať ani jednu korunu? Za tú reformu, ktorá zabezpečí, že už pacient bude mať všetky finančné záležitosti vyriešené v zdravotníctve, alebo za tú reformu, ktorá prináša ten výsledok, ktorý neustále zdôrazňujú páni poslanci z koalície Biroš, Bastrnák, Novotný verejne, že majú obavy z toho, že bude veľmi zaťažujúca na vrecko pacienta? Toto by som chcel vedieť, o ktorej reforme budeme hlasovať. A ak ma presvedčíte, že hlasujeme o tej prvej reforme, garantujem vám, obidve ruky dám hore, že aj ja som za ňu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Soboňa.
V. Soboňa, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, pán minister, zaregistroval som, že ste sa ospravedlnili a kvitujem to. Zároveň vám ale musím povedať, že ani v budúcnosti nikdy nemôžete očakávať, aby som sa znížil na úroveň vášho správania a používal také zvraty, ako je hlúposť a klamstvo. A preto si v budúcnosti pri verejných vystúpeniach od vás takéto titulovanie vyprosujem čo najprísnejšie.
Čo sa týka teraz predloženého zákona, mám k nemu niekoľko skôr otázok ako pripomienok, pretože niektoré veci sú mi nie úplne jasné. Pochopiteľne, filozofia poskytovania záchrannej zdravotnej služby je absolútne správna, súhlasím aj s časmi, do ktorých musí byť pri pacientovi možný zásah a poskytnutá neodkladná zdravotná pomoc, že ten čas musí byť čo najkratší a niekedy aj tých 10 minút je už veľa, pretože pri niektorých ochoreniach rozhodujú prvé sekundy, ale, samozrejme, to sa nedá technicky zvládnuť rýchlejšie. Myslím si, že bude čo robiť aj pri toľkom počte zásahových centier alebo ambulancií, aby sa zvládli tie limity, ktoré ste si načrtli. Tento zákon ale pojednáva aj o niečom inom.
Ešte mám k tomu jednu otázku. A znie, že bude 228 centier. A ja z toho zákona som vyčítal, že pravdepodobne sa počíta s tým, že tieto centrá, tieto ambulancie dostanú licencie a budú to podnikateľské aktivity niekoho, jednotlivých fyzických alebo právnických osôb a vložia do týchto aktivít prostriedky. Ak si predstavíme, čo všetko potrebuje takáto záchranná výjazdová skupina, vieme, že tieto podnikateľské subjekty budú musieť vložiť isté nemalé prostriedky do svojich aktivít. A je otázka pre mňa, či tie 4 roky, na ktoré dostanú vydanú licenciu, sú postačujúce, aby s istotou návratnosti svojich prostriedkov mohli naozaj seriózne vybudovať ambulancie, ktoré budú prínosom pre pacientov a budú prínosom pre zdravotnú starostlivosť o našich občanov. To je jedna vec, ktorá mi nebola jasná, celkové náklady, koľko asi bude stáť vybavenie 228 zásahových centier.
Čo ale ešte tento zákon obsahuje, čo je pre mňa podstatné a čo som v ňom našiel, že prečo je vlastne predložený, je v rámci integrovaného záchranného systému vybudovanie operačných stredísk. A vybudovanie operačných stredísk sa plánuje v koordinačných centrách integrovaného záchranného systému, takže pre mňa to je 8 krajov, predpokladám, v ôsmich krajoch. Čo je to vlastne to operačné stredisko záchrannej služby. Operačné stredisko záchrannej služby, ako som sa dočítal a vyčítal z toho, čo viem, je dispečing. Ak ročne mám dať na dispečing 130 mil. korún, z toho 90 mil. na mzdy a 5 mil. na administratívne zabezpečenie a 30 mil. na informačné systémy, telekomunikačné systémy, tak sa pýtam, a prečítal som si to tak a rozumiem tomu tak, že to budú novovytvorené pracovné miesta, to bude 24 nových pracovných miest na každé koordinačné centrum integrovaného záchranného systému, na jedno operačné stredisko budú traja, mi to vychádza 24 delených 8, takže či by nebolo rozumnejšie, znovu hovorím o filozofii, vôbec nepochybujem, aby sme využili tie dispečingy, ktoré existujú, veď tieto dispečingy existujú nielen v krajských mestách, ale existujú a vedia pracovať s údajmi a vedia pracovať s posúdením potreby výjazdu profesionálne a sú, v tomto momente existujú, takže či je potrebné vytvoriť 8 nových alebo využiť tie, ktoré sú, príp. na základe rozpočtových prostriedkov zlepšiť kvalitu ich práce, myslím, trebárs zvýšiť kvalitu a modernizovať ústredne. A takýmto istým spôsobom by sa teda dali racionálne vynaložiť prostriedky a možnože by nebolo toľko treba peňazí, ako tento zákon predložený predpokladá.
Takže ja, ak dovolíte, len toľko k tomuto zákonu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami páni poslanci Číž a Džupa a potom otvorím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.
Takže prvému zapnite mikrofón pánovi poslancovi Čížovi.
M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No ja by som sa chcel pripojiť k pánovi poslancovi Soboňovi, keď požiadal pána ministra o korektnosť v našich dialógoch. Reagujem hlavne na to, že aj pani poslankyňa Černá hovorila o tom, že nás pán minister vyzýval k dialógu a podobne. No začalo to tým, že na veľmi korektné vystúpenie pána poslanca Muňka vyhlásil večer v televízii, že jemu chovateľ papagájov nebude radiť. Mimochodom, ten chovateľ papagájov je 30 rokov nesmierne úspešným manažérom firiem, ktoré robili ročný obrat 4 mld. Korún, pokiaľ sa nestal poslancom parlamentu. Takže, pán minister, naznačujete to, ako vyhodnocujete fakty, a na druhej strane naznačujete váš vzťah k parlamentu. Takže ja ďakujem za to, že pán Soboňa pripomenul aj tento moment. A chcem vás v menej nášho klubu poprosiť, hoci teda zatiaľ v tomto priebehu je to v poriadku, ale predsa len o to, aby rokovanie o týchto zákonoch prebiehalo korektne. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Džupa.
K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Z obsahu vystúpenia pána MUDr. Soboňu, poslanca Národnej rady, by som chcel upriamiť pozornosť na dve skutočnosti.
Čo sa týka samotného výkonu tohto systému záchrannej zdravotnej služby, my nemôžeme vybrať si nejaký oddychový čas na to, aby sme ho realizovali v praxi. To znamená, máme súbežný, ten musíme prepojiť na integrovaný záchranný systém. Táto úloha ešte stále nie je splnená. A po druhé, stávajúci systém záchrannej služby budeme rozširovať o ďalšie body záchranného systému a navzájom ho prepájať. Čo sa týka výkonu len tejto samotnej časti súboru šiestich zákonov, je to nesmierne náročná práca. A upozorňujem na to dopredu, pretože prinesie rad problémov aplikačných.
A ďalšia vec. Bol vytvorený určitý počet bodov, ktoré majú zabezpečiť dostupnosť starostlivosti do 10 minút prvej záchrannej lekárskej služby. A pripomienkoval som to na zasadnutiach výboru a ďalších konzultačných stretnutiach a zopakujem to opakovane. Určite bol systém, akým sa vytvorili tieto body. Ale predtým, než sa začnú realizovať, odporúčam, aby boli preverené v reálnom teréne, lebo niečo je na mape a niečo je v reálnom teréne, aby tento ambiciózny projekt bolo možné realizovať. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Záborská. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kratučké vystúpenie. Jedno je to moje klasické navrhnúť prerokovanie vo výboroch do 31. augusta. Čiže prosím pani spoločnú spravodajkyňu o to.
A chcela by som sa len veľmi krátko ešte vrátiť k tomu predchádzajúcemu zákonu. Tam som trošku zabudla hovoriť pri zákone o poskytovateľoch. Ale súvisí to veľmi úzko so záchranným systémom.
A k tomu, čo aj hovoril pán poslanec Soboňa o nejasnosti. Mne je z toho dosť jasné, čo sa týka vydávania povolení a výberových konaní na povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej služby. A mne sa zdá, že v tom odseku 8, kde sa stanovujú podmienky, sú pomerne tvrdé podmienky. A poviem asi prečo. Ak ten, kto má poskytovať takúto službu a má splniť podmienky a urobí aj tú investíciu, aj ekonomickú, aj ľudskú, a neuspeje vo výberovom konaní, vlastne je to taká aj majetková strata, ale akási neúcta možno až, by som povedala, k tomu vkladu, ktorý do toho dal. Čiže bolo by treba nájsť nejaké pevné pravidlá, keď sa už prihlásim, alebo obmedziť aj možno nejaký ten počet, ale to mi z toho vychádza ešte v tom ďalšom paragrafe, kde sa hovorí o vydaní licencií na štyri roky, malo by to byť niekde v zákone, pretože ak niekto nevyrobil problém, spĺňa všetky kritériá na to, že tá licencia, ktorú má, je v poriadku a vykonáva svoju činnosť dobre, aby po štyroch rokoch prebehlo opätovne výberové konanie a vlastne všetka investícia a všetka tá služba prepadla. Preto si myslím, že treba do zákona uviesť možnosť, aby bola možnosť si predĺžiť licenciu a len v prípade vážneho porušenia sa malo ísť teda do riadneho výberového konania.
Chcem sa spýtať... Pán poslanec, keby ste nevyrušovali pána ministra, lebo sa ho pýtam a potom si nenapíše, čo sa ho pýtam. A keď sa ho nechcete pýtať teraz, pán poslanec, tak sa ho opýtajte na obede. Chcela by som sa spýtať, či nie je tých staníc veľmi veľa a aký je horizont budovania, či budú nejaké etapy a zároveň na to aj investičné alebo isté výdavky, ktoré do toho by sme mali dať, pretože jedna vec je to, čo hovorí dôvodová správa, ako zaznelo na úvod od pani poslankyne, na prevádzku, koľko budeme dávať, ale mňa by veľmi zaujímalo, keby sa konečne už povedala po mnohých otázkach cifra, koľko bude stáť zriadenie, čiže tá jedna investícia, ten vstup do vybudovania tých sietí, a to nikde nezaznelo a to nie je tých 100 mil. na prevádzku a v tom nie je ani určite to ekonomické zhodnotenie, a ešte, keď sa k tomu vyjadrovali tiež odborníci, čo nás bude stáť a ako zabezpečíme vyškolenie toho odborného personálu, či to nechávame plne v kompetencii a v ekonomickej sile toho, kto bude podnikať, ale my vieme veľmi dobre, že máme veľmi malú sieť vybudovanú na Slovensku a ak ju chceme dobudovať, je potrebný aj tento odborný vklad, čiže ako a za koľko to budeme robiť, a teda či nie je príliš veľa týchto staníc na to, ako sme dnes schopní možno posunúť tú čiaru záchranného systému dopredu, ale či na to máme a či možno postupnými etapovitými krokmi to nie je lepšie budovať, podľa toho, aká bude vyťaženosť a aké bude aj to rozloženie. Jedna vec je veľmi dobrý model počítačový, veľmi dobre rozpracovaný, druhá vec sú reálne potreby, ale aj reálne možnosti. Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude v rozprave pani poslankyňa Záborská.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, niektoré z tých otázok, ktoré som mala na pána ministra, už povedala pani poslankyňa Sabolová vo svojom vystúpení, preto len niekoľko poznámok.
Chcem sa spýtať pána ministra vzhľadom na to, že Slovenská republika má určité záväzky voči Európskej únii, a je to v rámci integrovaného záchranného systému, či tento navrhovaný zákon je kompatibilný s integrovaným záchranným systémom a či by nebolo bývalo jednoduchšie a lacnejšie, keby sa bol stal súčasťou záchranného integrovaného systému. Ide totiž o to, že tento záchranný systém nie je len nejakým pasívnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v prípade, že je ohrozené zdravie a život, tu si osobne myslím, že možno by tu malo ísť skôr o život ako o zdravie pri záchrannej zdravotnej službe, ale tento systém bude musieť zakročiť aj pri poskytovaní pomoci v mieri za mimoriadnych situácií, či sú to povodne, požiare alebo iné možno katastrofy, alebo počas brannej pohotovosti štátu. A v tom prípade musí jednoznačne byť kompatibilný s tým záchranným integrovaným systémom.
A pokiaľ sa týka finančných prostriedkov, vieme, že momentálne záchranná zdravotná služba má veľké problémy finančné, má veľké problémy vo vybavení technikou, väčšina vozidiel, ktoré sú používané v záchrannej zdravotnej službe, je možno v podobe amortizácie a takisto sú to odborníci, vo všetkých nemocniciach je nedostatok lekárov, ktorí poskytujú intenzívnu zdravotnú starostlivosť, či už na oddeleniach anesteziologicko-resuscitačných alebo na oddeleniach intenzívnej zdravotnej starostlivosti. A ak my vybudujeme ešte 120 ďalších takýchto stredísk, pretože predpokladám, že okolo 100 bude tých, ktoré momentálne už existujú, ako zabezpečíme hlavne teda to personálne vybavenie? Totiž na to, aby niekto poskytoval záchrannú zdravotnú službu, nestačí jedna atestácia, musia to byť ľudia, ktorí si dokážu v každej takej situácii sami poradiť bez toho, že by im niekto pomohol pri záchrane života občanov.
Ešte jednu poznámku k obnovovaniu licencie alebo k vydávaniu licencie na štyri roky. Pán minister, ste to zdôvodňovali tým, že to bola amortizácia vybavenia takejto stanice, ale to neznamená, že všetky prístroje, všetko vybavenie si ten, ktorý bude prevádzkovať takúto záchrannú zdravotnú službu, kúpi na začiatku, keď začína, bude ju mať do konca, môže si to kúpiť aj v poslednom roku a môže to byť najdrahší prístroj alebo najdrahšie vybavenie, a či to nebude na úkor kvality, pretože tí ľudia sa budú obávať, že tá licencia im nebude obnovená. Je to len ako súčasť tej otázky, ktorú mala pani poslankyňa Sabolová, ak bude spĺňať kritériá, ak bude mať vybavenosť, aby mohol len automaticky požiadať o predĺženie licencie. Toľko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete vystúpiť k rozprave? Nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ja myslím, že to boli všetko prakticky rovnaké otázky.
Pán poslanec Džupa poukázal na to, že jedna vec je počítačový geografický systém a iná vec je reália. Samozrejme, môžeme 3 roky chodiť, hľadať tých 228 bodov, ale v princípe na 95 % to musí sadnúť pri prvých výpočtoch. My sme použili štyri rôzne metódy a prekrývali ich, užívateľské zadanie bolo do 10 minút. A poviem len pre informáciu, keby sme chceli do 10 minút celé obyvateľstvo Slovenska pokryť, potrebujeme 416 takýchto bodov. To, čo je veľmi dôležité, je, že si treba uvedomiť, že toto je súčasťou integrovaného záchranného systému, ktorý spravuje ministerstvo vnútra, a preto aj otvárame v čl. II zákon o integrovanom záchrannom systéme. To tretie, čo je dôležité si uvedomiť, je, že my máme dnes pretlak, my máme dennodenne žiadosti o to, aby sme vydávali licencie na záchranný systém a jeho prevádzkovanie. Máme to od miest, máme to od obcí, máme to od nemocníc, od súkromných poskytovateľov. Máme ale problém. Podľa dnešného zákona môžeme to len tomu vydať, kto súčasne má aj, ako sa to volá, no vrtuľníkovú službu. To je spojené. A kto dneska si môže dovoliť to kúpiť? To znamená, ja napr. v tejto chvíli celkom chtiac-nechtiac porušujem zákon. Tuná pani poslankyňa Majdová z Detvy vie, že sme tam porušili dvakrát zákon, lebo oni majú veľmi slušnú záchrannú službu, ale nemajú peniaze a ani nechcú mať na vrtuľník, pretože to je pomerne zložitá procedúra.
My máme dokonca 2 ešte problémy pred sebou, ktoré musíme ošetriť. A to je problém, že dostávame každý rok, pokiaľ ide o Hasičsky zbor z hlavných, teda z tých povinných poistení peniaze. Pre tento rok máme dostať 95 mil. A doteraz to bežalo tak, že my sme ich rozdeľovali medzi jednotlivé záchranné služby. Ale ak chceme ísť do nejakej kompetície a chceme vyhlásiť licenciu na základe nejakých kritérií, v zákone, ako si správne všimla pani poslankyňa Sabolová, sme aj definovali podmienky vydania licencie. Diskutujeme, či sú to štyri roky, sedem, osem rokov, ekonómovia hovoria o štyroch rokoch, pretože nie je dobré monopolizovať, ale diskutujme, každý môže mať iný názor, keď by sme to mali takto povedať, pôvodne tu bolo 15, potom sa to zdalo strašne dlho, on musí splniť podmienky, pani poslankyňa Záborská, na začiatku, či si on kúpi, nekúpi nový stroj, či sa mu to oplatí v nových podmienkach. Ale to, čo je veľmi dôležité povedať, je, že musíme tú sieť doplniť. Ten systém naozaj nefunguje dobre. A pokiaľ ho nedoplníme, bude s tým problém. Už dnes je problém so záchrannou službou, o čom vás prinajmenšom niektoré denníky presviedčajú. Bola tu potom otázka, či sme schopní to ufinancovať. No zbytočne budeme investovať do drahých kardiologických zariadení, zbytočne budeme investovať do drahých diagnostických strojov, keď jedna počítačová tomografia stojí 60 mil. Zbytočne budeme do toho investovať, ak nedokážeme klienta včas prepraviť do systému. A, ako povedal pán poslanec Soboňa, niekedy sa hrá o sekundy. To znamená, tuná ozaj akési obavy o verejné financie a o ich nejaké nadbytočné plytvanie považujem skôr za oprávnené v tom zmysle, či dosť peňazí do toho dávame, lebo, hovorím, zbytočne budeme mať akýkoľvek systém, pokiaľ nedokážeme klienta priblížiť čím skôr. Ja som aj pri návšteve klubov hovoril, že 30 až 34 % podľa údajov traumatológov nám ľudí umiera zbytočne, len preto, že nie sme schopní im poskytnúť pri úrazoch kvalitnú traumatologickú starostlivosť.
Záväzky voči Európskej únii sú v zákone integrovanom a my sme jej súčasťou, 130 mil. je na vybudovanie prevádzky, pretože frekvencie sú, vysielacie zariadenia sú. To znamená, nemusíme teraz postavať nové budovy, 130 mil. ročne bude stáť štátna príspevková organizácia, ktorá to bude prepájať na poskytovateľov, nebude toho osem, bude v každom VÚC jedna až dve. To sa teraz určuje. To znamená, bude tam dostatok, to nie sú nijaké iné náklady. Otázka je, čo bude stáť zavedenie tohto systému. No vychádzajme z toho, že pri 228 bodoch potrebujeme prinajmenšom mať istotu, že máme 228 sanitiek, z ktorých každá stojí priemerne 2,5 mil. To znamená, tá investícia navonok vyzerá cez miliardu a pol vstupná. Treba tiež ale vedieť, že každý rok sa nakupujú nové mobilné stanice, rádovo na úrovni 25 % potreby. Takže my sme odhadli, že zdravotné poisťovne budú musieť po zavedení zákona alokovať zhruba miliardu korún na to, aby sme vôbec s tým mohli začať.
Otázka diskriminácie poskytovateľov je otázka trošku aj pohľadu na to, aké pravidlá hry určíme. My od nich nechceme, aby najprv nakúpili sanitky a potom sa o to uchádzali. My od nich chceme, aby preukázali solventnosť, že sú schopní sanitky nakúpiť, ak získajú licenciu. To znamená, my chceme od nich, aby nejakým spôsobom preukázali solventnosť, čo je terminus technicus.
Ja si myslím, že tento zákon nebude potrebovať ani veľké zmeny, že v tomto zákone je skôr problém, ktorý sa objavoval celý čas, odkedy sme ho písali. On má 10 paragrafov a to bolo, aby sme našli presne vhodné miesto, a to je aj odpoveď pre pani poslankyňu Záborskú, ako ho osadíme do systému európskeho integrovaného. A musím povedať, že ministerstvo vnútra veľmi poctivo strážilo túto procedúru a pustilo nás s ňou prakticky 2 dni pred zasadaním vlády, a to tým kompromisom, že my budeme financovať vybudovanie toho nového, toho len zdravotníckeho subdispečingu. Myslím si, že nijaká iná vážnejšia otázka tam nezaznela.
No na záver, lebo myslím, že zdravotníctvo tento týždeň tu bude končiť, chcem povedať, že, samozrejme, vždy je to otázka pridanej hodnoty, efektivity. Ja som ochotný šetriť na zbytočných posteliach a výzvu pána poslanca Chovanca rešpektujem. A keď by došla doba, že tieto zákony by mali problémy, tak veľmi rád mu vlastnoručne budem likvidovať ním navrhnuté oddelenia, na ktoré máme dosah, to má byť pokus o vtip, ale tu podľa môjho názoru šetriť nesmieme. Tu v tomto prípade musíme dať toľko zdrojov, koľko to potrebuje, a skôr potom radšej teda sa pozrime na ľudí a povedzme im, že v poriadku, dostanú protézy, endoprotézy o pol roka neskoršie. Na záchrannej službe sa šetriť nedá.
Posledná otázka je otázka vzdelanosti. No, samozrejme, nemáme dosť kvalifikovaných ľudí, lenže to nemôže zastaviť tvorbu zákonov, no tak budeme toľko ich mať, koľko ich máme, ale my systém musíme postaviť. A keď bude zaujímavý, tí ľudia sa nám budú vzdelávať. Keď to bude stále také príštipkárstvo, ako je to teraz, že to živorí, že sa tam bojuje, že jedni majú a druhí nemajú, tak do toho nikdy nepôjdu.
A poviem na záver. Pri návšteve Svätého Otca sme my použili dve záchranné služby, neviem, či ste si to všimli. Obyvateľstvo bolo v tých troch krajoch vždycky riešené štátnymi alebo tými existujúcimi záchrannými službami. Ale pre Svätého Otca sme mali pripravený aj vrtuľník, aj mobilné jednotky súkromnej firmy, čím nechcem povedať, že ja preferujem súkromné firmy oproti, povedzme, štátnej firme, ktorá je v Bratislave, ale preukázali takú flexibilitu a takú schopnosť, že som bol až prekvapený. Tak som sa ich potom na to pýtal. A oni povedali, pretože toto je náš biznis a my sa v ňom, pokiaľ budú riadne pravidlá hry, vieme celkom slušne živiť. A pritom odvádzali dobrú robotu. Dneska majú dvojpätinovú licenciu v Bratislave a celkom sa im darí. Samozrejme, majú v Nitre problém, kde sme im museli zobrať licenciu, lebo nesplnili, to čo zákon káže, nevedia prevádzkovať tú vzdušnú záchrannú sieť.
Takže myslím, že tento zákon by mal bez veľkých zmien sa dostať ďalej a naozaj tu ja, čo každú korunu trikrát otočím, si myslím, že tie zdroje budeme musieť do toho dať, inak stratí celá filozofia neodkladnej starostlivosti svoj zmysel. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani spravodajkyňa, nechcete vystúpiť?
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A bude nasledovať prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 640. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 668.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Zajaca, aby návrh zákona uviedol.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie úhrad zdravotnej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok pre poistencov zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a v zodpovedajúcej kvalite. Súčasný systém je zakotvený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Tento zákon však už uvedenú funkciu neplní dlhšiu dobu. Každým dňom sa zvyšuje vnútorná aj vonkajšia zadlženosť zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení. Toky finančných prostriedkov v zdravotníctve sú často neprehľadné, čo spôsobuje vysokú mieru korupcie tak v rámci systému, ako aj mimo neho. Dôsledkom súčasného stavu v rezorte zdravotníctva je predovšetkým neexistencia takého legislatívneho prostredia, ktoré by umožnilo zdravotným poisťovniam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti správať sa zodpovedne a finančne efektívne. Legislatívne prostredie musí byť také, aby sa štát nepodieľal na sanácii dlhov tých, ktorí sa správajú nehospodárne a nezodpovedne. Situácia v zdravotníctve si vyžaduje riešenia, ktoré odstránia problémy, kvalitnú zmenu vzťahov všetkých účastníkov zdravotného poistenia.
Predkladaný zákon definuje dva typy zdravotného poistenia, verejné a individuálne zdravotné poistenie. Verejným zdravotným poistením je poistenie, na základe ktorého má každý občan Slovenskej republiky právo na zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v rozsahu určenom osobitným zákonom. To je ten zákon, ktorý sme preberali ako druhý. Verejné zdravotné poistenie je zároveň aj solidárnym zdravotným poistením vzhľadom na to, že povinnosť platiť poistné má každý poistenec, ktorému túto povinnosť ukladá zákon bez ohľadu na to, či zdravotnú starostlivosť v rámci stanoveného rozsahu čerpá alebo nie. Solidárnosť sa prejavuje v tom, že určité kategórie poistencov, ktoré nie sú schopné platiť poistné, majú nárok na úhradu na poskytnutú zdravotnú starostlivosť vzhľadom na verejný záujem. Individuálne zdravotné poistenie je fakultatívne, nad rámec povinného zdravotného poistenia nepovinné v rozsahu stanovenom v zmluve. Individuálne zdravotné poistenie budú ponúkať poisťovne v rámci svojho predmetu činnosti. Dohľad nad touto ich činnosťou však bude vykonávať Úrad pre finančný trh, a to v zmysle zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zmena nastala v systéme prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Úprava má zabezpečiť väčšiu angažovanosť a zodpovednosť zdravotných poisťovní pri vymáhaní nedoplatkov poistného na verejné zdravotné poistenie. Na prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie bude dohliadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý bude zriadený zákonom v rámci reformného balíka.
V návrhu zákona sa zavádza nový inštitút tzv. ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorého účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov dosiahnutých nielen v príslušnom kalendárnom mesiaci, ale aj v celom kalendárnom roku. Vzhľadom na to, že rozsah a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti priamo závisí aj od dostatočného množstva finančných prostriedkov, význam zavedenia uvedeného inštitútu do verejného zdravotného poistenia je nesporný.
Návrh zákona spĺňa všetky kritériá solidarity a rovnosti vo financovaní. Systém zdravotného poistenia je univerzálny a solidárny. Zdravotné poistenie sa financuje z verejných zdrojov, ktoré sa vyberajú povinne, a prerozdeľuje sa na základe princípu solidarity. Systém každému poistencovi garantuje slobodný výber zdravotnej poisťovne, zdravotná poisťovňa nemôže poistenca odmietnuť. Odvodové zaťaženie je lineárne, od najvyššej hranice (trojnásobok priemernej mzdy) regresívne. Za základné skupiny platí poistné do verejného zdravotného poistenia štát, za zraniteľné skupiny je to vo výške 4 % z priemernej mesačnej mzdy, čo bude znamenať tesnejšie náplne na reálnu ekonomiku. Predkladaný zákon garantuje každému poistencovi poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa jeho potrieb v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, a nie podľa finančnej schopnosti platiť. To znamená, že každý občan bude mať možnosť rovnakého prístupu k rovnakej potrebe a získať rovnaké uspokojenie tejto potreby bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie alebo výšku príjmu.
Chcem povedať, že tento zákon modernizuje celé chápanie solidárneho verejného poistenia a ostáva jedna sporná vec, o ktorej dnes viem, že bude predmetom veľkej diskusie a rôznorodého tlaku. A to je výška percenta prerozdeľovania prostriedkov, ktoré sú vybraté. Pokiaľ si pamätáte tie prezentácie, ktoré sme absolvovali u vás v kluboch, sme ukazovali, že my máme záujem, keď už máme pluralitu poisťovní, aby poisťovne nekonkurovali si pri výbere poistného, nerobili tzv. adverzný výber, to znamená, nehľadali len mladých, zdravých a nečerpajúcich poistencov. To sa dá zabezpečiť tak, ako sa to robilo aj doteraz a vylepšovalo, tzv. prerozdeľovacím mechanizmom podľa indexu rizika, ktorý je v tomto zákone popísaný. Po veľmi dlhých diskusiách so zdravotnými poisťovňami s tým, že Všeobecná s týmto spokojná nie je, to hovorím na rovinu, sme dospeli k názoru, že budeme prerozdeľovať 95 % všetkých zdrojov, ktoré budú vybraté, z ktorých 10 % si poisťovňa ponechá a 85 % do prerozdeľovacieho účtu. Pohľadávky nad 95 % budú poisťovne kryť z vlastného zisku, ak by nezískali na 95 %. Pohľadávky nad 95 %, ktoré získajú, sú ich čistým príjmom. Ide o to, aby sme prerozdeľovacím procesom na jednej strane zabezpečili maximálnu možnú mieru solidarity, ale na druhej strane ponechali aj istú motiváciu a vyhli sa rizikám, ktoré sa ukazovali v prerozdeľovacích procesoch, pokiaľ sa prerozdeľovala plná výška vybratého poistného, že poisťovne mali tak nízky výber, že v tom čase Všeobecná vedela vyberať 92 %. Dnes pri prerozdeľovaní, ako existuje, viete, že koeficient mínus 15 vyberá Všeobecná na úrovni 97,8 %. Takisto sa ukázal problém so Spoločnou, ktorý teraz budeme riešiť, práve dnes o tretej mám poradu s nimi, a je už dohodnutá technológia, ktorá dlhuje do prerozdeľovacieho účtu 2,4 mld. korún, ktoré potom chýbali napr. Všeobecnej v procese financovania zdravotnej starostlivosti. Ďakujem za pozornosť.