Čtvrtek 13. května 2004

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.

Pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice.

Návrh vlády ste dostali ako 567. Spoločnú správu výborov máte v tlači 567a.

Pán podpredseda vlády Daniel Lipšic, nech sa páči, znovu máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nadväzujúc na dlhoročnú intenzívnu spoluprácu slovenských a českých policajných orgánov, bola dňa 27. januára 2004 v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice.

Predložený návrh zmluvy umožní vzájomnú spoluprácu príslušných orgánov oboch zmluvných strán pri prevencii, odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov, pri ochrane verejného poriadku vrátane spolupráce pri ochrane štátnej hranice. Jednotlivé ustanovenia zmluvy obsahujú záväzok zmluvných strán spolupracovať a poskytovať si pomoci pri prevencii, odhaľovaní a v boji proti organizovanej trestnej činnosti, a to predovšetkým vzájomným informovaním sa o údajoch týkajúcich sa osôb páchajúcich organizovanú trestnú činnosť, výmenou operatívnych informácií, výmenou expertov a plánovaním spoločných výcvikových kurzov vrátane pomoci pri poskytovaní ochrany svedka.

Okrem štandardných foriem policajnej spolupráce je v zmluve zahrnutá aj spolupráca formou cezhraničného prenasledovania, spolupráca pri ochrane bezpečnosti osôb a majetku v železničnej doprave a spolupráca použitím lietadiel. Priamu a operatívnu spoluprácu v konkrétnych oblastiach podľa zmluvy budú vykonávať príslušné útvary ministerstiev vnútra, ministerstiev dopravy, pôšt a telekomunikácií a ministerstiev financií štátov zmluvných strán, ktoré budú oprávnené uzatvárať protokoly na jej vykonávanie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam s predloženou zmluvou vysloviť súhlas.

Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Prosím znovu pána poslanca Ladislava Polku, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice, parlamentná tlač 567, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady.

Predseda Národnej rady pridelil svojím rozhodnutím č. 622 z 2. marca 2004 návrh na vyslovenie súhlasu s predmetnou zmluvou o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predmetnú zmluvu prerokoval dňa 21. apríla 2004 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť zmluvu prerokoval a odporučil Národnej rade túto podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

1. vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou a Českou republikou a

2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto materiálu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán spravodajca ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Nech sa páči, máte slovo.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Je mojou povinnosťou tlmočiť Národnej rade môj osobný názor, že táto zmluva bola prijatá s neskorým alebo dnes v nejakom časovom deficite, pretože obsahuje obsolétne ustanovenia, ktoré sa týkajú spolupráce s colnými orgánmi. Obsahovo táto zmluva nemá žiadne problémové ustanovenia. Prekážajú mi tam ustanovenia o spolupráci colných orgánov, ktoré v podstate na hranici sú neexistentné. Pochopiteľne, že colné orgány, ktoré ostanú vo vnútrozemí, budú nejakým spôsobom spolupracovať, ale spolupráca pri zásahu na hranici, spolupráca pri prenasledovaní páchateľa, ktorý uniká cez hranicu, je v tomto prípade už nereálna, pretože vstupom do Európskej únie dochádza k istej úprave pomerov na štátnej hranici a predovšetkým tá colná správa, ktorá tam vykonávala službu, v podstate tam neexistuje. Obsah zmluvy to v podstate neruší, len si dovoľujem upozorniť Národnú radu, že schválime ustanovenie, ktoré nie je vykonateľné.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Keďže pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci (tlač 569).

Spoločnú správu výborov máte v tlači 569a.

Návrh vlády znovu odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zmluvy vytvára právny základ prehlbovania a upevňovania vzájomnej spolupráce pri prevencii, odhaľovaní a vyšetrovaní trestnej činnosti. Počas expertných rokovaní, ktoré prebehli v roku 2003 vo Viedni a v Bratislave, bolo dohodnuté znenie návrhu zmluvy, ktoré zohľadňuje všetky potrebné oblasti a formy policajnej spolupráce oboch zmluvných strán. Jednotlivé ustanovenia zmluvy obsahujú záväzok zmluvných strán spolupracovať a poskytovať si pomoci pri prevencii, odhaľovaní a v boji proti organizovanej trestnej činnosti, a to predovšetkým vzájomným informovaním sa o údajoch týkajúcich sa osôb páchajúcich organizovanú trestnú činnosť, výmenou operatívnych informácií, výmenou expertov a plánovaním spoločných výcvikových kurzov vrátane pomoci pri poskytovaní ochrany svedka.

Okrem štandardných foriem policajnej spolupráce je v zmluve zahrnutá aj spolupráca formou cezhraničného prenasledovania, cezhraničného sledovania a použitia agenta. Priamu a operatívnu spoluprácu v konkrétnych oblastiach podľa zmluvy budú vykonávať príslušné útvary ministerstiev vnútra, ministerstiev dopravy a ministerstiev financií, ktoré budú oprávnené uzatvárať protokoly na jej vykonávanie. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci bola podpísaná dňa 13. februára tohto roku vo Viedni.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, po zohľadnení významu zmluvy v oblasti medzinárodnej policajnej spolupráce, ako aj s konštatovaním, že predložený text zmluvy je v súlade so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, jej právnym poriadkom, so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, odporúčam s medzinárodnou zmluvou vysloviť súhlas.

Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Lajosa Ladányiho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

L. Ladányi, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci (tlač 569). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 623 z 2. marca 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predmetnú zmluvu prerokoval dňa 21. apríla 2004 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť zmluvu prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

1. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci,

2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi spravodajcovi, aj pánovi podpredsedovi vlády.

Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 572. Spoločnú správu výborov máte v tlači 572a.

Prosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóa Gyurovszkého, aby vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám materiál návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, do druhého čítania.

Návrh zohľadňuje nové skutočnosti, ktoré vznikli v oblasti regionálnej politiky Slovenskej republiky od nadobudnutia účinnosti zákona č. 503 z 18. októbra 2001, a zároveň reaguje na zmeny vyplývajúce z plnoprávneho členstva Slovenskej republiky v Európskej únii po 1. máji 2004. Návrh definuje pojem monitorovanie, hodnotenie, rámec podpory spoločenstva iniciatív Európskych spoločenstiev, orgány sprostredkovateľské a implementačné, orgán pre kohézny fond, ďalej dopĺňa základné programové dokumenty podpory regionálneho rozvoja po rámec podpory spoločenstva, operačný program, jednotný programový dokument, strategické programové dokumenty pre kohézny fond a iniciatívy spoločenstva. Návrh zákona ustanovuje aj úlohy riadiaceho orgánu pre príslušné programové dokumenty a úlohy reakcie orgánu pre kohézny fond.

V čl. II sa vzhľadom na požiadavky Európskych spoločenstiev navrhuje novela zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Platnosť v znení zákona č. 303/1995 Z. z. sú prostriedky postupovej pomoci Európskych spoločenstiev definované ako prostriedky poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv uzavretých po vstupe Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev. Prostriedky štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, čo budú poskytované na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev, z tohto dôvodu je nevyhnutná legislatívna zmena, ktorá uvedenú skutočnosť zohľadní. V čl. 3 bolo nutné ustanoviť spôsob výberu riadiaceho orgánu medzi ministerstvami vzhľadom na potrebu určiť pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k čerpaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím vás teda o podporu návrhu novely. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada uznesením č. 806 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 572), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 572), prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi takto:

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 339 zo 14. apríla tohto roka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 307 zo 16. apríla a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 176 z 20. apríla, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 173 z 29. apríla a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 101 z 20. apríla 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004 neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zoradené v bodoch 1 až 25.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister aj pán spravodajca.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 571. Spoločnú správu výborov máte v tlač 571a.

Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona odôvodnil.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh nového vodného zákona je právnou úpravou, ktorá zabezpečuje všestrannú ochranu vôd a vodných pomerov a vytvára podmienky na postupné dosiahnutie ich dobrého stavu. Návrh zákona nahrádza doterajšiu právnu úpravu z roku 2002, v ktorej boli transponované smernice Európskej únie okrem rámcovej smernice o vode, a keďže táto rámcová smernica o vode je mimoriadne významná, preto sme pristúpili k návrhu nového zákona.

V tomto návrhu zákona sú, samozrejme, zachované tie právne inštitúty, ktoré majú na Slovensku dlhodobú tradíciu a súvisia so všeobecným užívaním vôd vrátane integrovaného prístupu k ochrane vôd v povodiach. Napriek tomu však bolo treba niektoré novosti, ktoré sú obsiahnuté v európskych právnych normách, prebrať. V návrhu zákona je transponovaná rámcová smernica o vode, z ktorej ustanovení by som vyzdvihol tieto faktory a oblasti, ktoré v Európskej únii znamenajú určujúci faktor pre ochranu vôd: hodnotenie ekologického stavu vôd, stanovenie environmentálnych cieľov a návrh na realizáciu opatrení na ich dosiahnutie vrátane ich finančného zabezpečenia, plánovanie v povodiach, stratégia na elimináciu znečistenia nebezpečnými chemickými látkami, informovanie verejnosti a nakoniec, ale nie v poslednom rade, zavedenie finančných nástrojov súvisiacich s vodohospodárskymi službami a s užívaním vôd tak, ako je to zavedené v štátoch Európskej únie. Pri tvorbe návrhu zákona boli využité skúsenosti z ročnej aplikácie vodného zákona z roku 2002 v praxi. Návrh zákona obsahuje aj ustanovenie týkajúce sa presunu pôsobnosti z Ministerstva pôdohospodárstva SR na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, verím, že tento návrh zákona podporíte a tým výrazne prispejeme k ochrane takého prírodného bohatstva, ako je voda v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Michalovi Vajdovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

M. Vajda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 571, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedenej ako tlač 571. Máte ju k dispozícii.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 108 dňa 30. apríla 2004.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 807 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 308 zo 16. apríla 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 174 z 20. apríla 2004 súčasne odporučil ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky v prílohe č. 1 návrhu nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška platieb, poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd, účel, odber pre závlahu sumu 1,20 Sk nahradiť sumou nula Sk za m3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 168 z 20. apríla 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 100 z 20. apríla 2004. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 340 zo 14. apríla 2004 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený vládny návrh zákona bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 124 v časti IV spoločnej správy (tlač 571a). Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 3, 5, 6, 8, 9 až 12, 14, 16 až 35, 37, 38, 39, 41, 42, 45 až 52, 54 až 66, 68 až 77, 79 až 85, 87, 90, 91, 92, 94 až 98, 100 až 108, 111 až 124 s odporúčaním schváliť; spoločne o bodoch 4, 7, 13, 15, 36, 40, 43, 44, 53, 67, 78, 86, 88, 89, 93, 99, 109 s odporúčaním neschváliť a samostatne o bode 110 s odporúčaním schváliť.

Ctené kolegyne a kolegovia, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením č. 108 z 30. apríla 2004 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Hamerlik a pán poslanec Muránsky. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Hamerlik, nech sa páči, máte slovo.

R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh, ale predtým však ešte niekoľko slov, aby som uviedol.

Naša planéta Zem dostala v priebehu dejín ľudstva viacero prívlastkov. Jeden z nich ju pomenúva ako modrú planétu. Je to preto, že z kozmu dve tretiny povrchu Zeme, ktorú pokrývajú vody, sú sfarbené domodra. Apropo, voda. Bez vody niet života, je zlé, keď jej je veľa, pamätáme si nedávne povodne, ale takisto je zlé, keď jej niet. Je nevyhnutná pre všetko živé, človeka, rastliny, zvieratá a krajinu.

Nie je to inak ani v poľnohospodárstve. V rozhodujúcich produkčných oblastiach závlahy prestávajú byť intenzifikačným faktorom a stávajú sa existenčným faktorom poľnohospodárskej produkcie. Pri závlahách nedochádza pri odberoch k strate vody, ale voda ostáva v krajine zapojená do hydrologického a biologického cyklu, ostáva súčasťou biologického procesu a podieľa sa na tvorbe organickej hmoty. Náklady spojené s budovaním stavieb na odber vody pre závlahy z povrchových tokov, nádrží, resp. podzemných vôd boli pri ich výstavbe hradené z rezortu poľnohospodárstva. Rovnako aj náklady spojené s prevádzkou týchto stavieb hradí v plnom rozsahu farmár. Správca vodných tokov, ktorý v návrhu zákona vyžaduje platby za odber vody pre závlahy, nemá s týmto odberom žiadne náklady.

V rokoch 1960 až 1990 bolo na zabezpečenie vodných zdrojov pre závlahy v rezorte poľnohospodárstva preinvestovaných takmer 5 mld. korún, čo v súčasných cenách predstavuje približne 20 mld. Sk. Bolo vybudovaných 198 vodných nádrží, 4 300 km upravených vodných tokov. Ďalších 8 mld. investovali poľnohospodári do vybudovania závlahových a odvodňovacích sústav. Navyše mnohé čerpacie stanice na odvádzanie vnútorných vôd z poľnohospodárskej krajiny chránia počas povodní aj okolité obce, podniky, cesty a pod., slúžia tak vo verejnoprospešnom záujme. Na odplaty za tieto aktivity sa v návrhu zákona neuvažuje.

Z európskej legislatívy vyplýva povinnosť kalkulovať náklady správy povodí explicitne pre obyvateľstvo, priemysel, ako aj poľnohospodárstvo. Návrh zákona to nerešpektuje. Prvá veta rámcovej smernice o vode hovorí, že voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým. V čl. 9 smernice sa síce žiada zohľadniť princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby, ale s prihliadnutím na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky. Tieto zásady sa majú podľa smernice zaviesť do praxe od roku 2010 s možnosťou výnimiek. Členské štáty Európskej únie sa nechystajú zaviesť tieto požiadavky skôr, pretože nechcú poškodiť svoje poľnohospodárstvo.

Náš nový návrh zákona však chce zaviesť plné komerčné platby už od 1. januára 2005. Vychádzajúc z uvedeného predkladám pozmeňujúci návrh na zaradenie ceny povrchovej vody na závlahy do kategórie osobitných platieb. Robím to aj z toho dôvodu, že pri porovnaní, že za rok pretečie všetkými slovenskými povrchovými tokmi spolu 49,65 mld. m3 vody a pri ročnom odbere vody pre závlahy napr. 30 mil. m3, toto množstvo pretečie našimi vnútornými tokmi za 21 hodín. Pri maximálnom odbere 90 mil. m3 ročne, toto množstvo pretečie našimi tokmi za 2,6 dňa.

Takže návrh predkladám za skupinu poslancov, ale je podporený aj produkčnými, hydrologickými, technickými, environmentálnymi i ekonomickými argumentmi. Tento môj pozmeňujúci návrh znie:

1. V § 78 ods. 5 sa dopĺňa o nové písm. e), ktoré znie: "e) na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy".

2. V § 79 ods. 3 sa dopĺňa o nové písm. h), ktoré znie: "h) odberoch na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy".

Súčasne by som chcel požiadať pána spoločného spravodajcu, aby pri hlasovaní o spoločnej správe k bodom, ktoré navrhuje neschváliť, priradil aj bod 110, pretože tento pozmeňujúci návrh má iba v tomto prípade logiku, takže vás žiadam, aby ste k tým bodom, ktoré sa majú neschváliť, aj bod 110 patril k nim.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muránsky, nech sa páči.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o vodách a o zmene a doplnení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to v § 31 ods. 7 znie: "(7) Orgán štátnej správy, vodnej správy môže v jednotlivých prípadoch povoliť výnimku zo zákazu podľa ods. 4 písm. a) bod 3, ak ide o verejnoprospešnú stavbu podľa osobitného predpisu alebo ak sa v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu preukáže, že navrhované technické opatrenie zabezpečia účinnú ochranu vôd a vodných pomerov."

Chcem toto zdôvodniť. Vodohospodársky chránené územia obsahujú na území Slovenska takmer 7-tisíc km2, čo je viac ako 14 % z celkového územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o rozsiahle územie, zákon pripúšťa osobitný postup na týchto územiach. Osobitný postup je však podmienený splnením podmienky, že ide o verejnoprospešné stavby podľa osobitných predpisov alebo sa v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 127/1994 Z. z. (tzv. EJA) preukáže, že navrhované technické riešenia zabezpečia účinnú ochranu vôd a vodných pomerov.

Ak by sme takto nepostupovali, myslím si, že by sme išli do extrémnych pomerov predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som zaujať stanovisko k ekonomike vody.

Súhlasím prakticky so všetkým tým, čo povedal pán poslanec Hamerlik, najmä jeho básnické prirovnania o spôsobe prietoku vody v krajine, ktorý, samozrejme, ovládam aj ja. Aj to treba k tomu povedať, že podľa Ústavy Slovenskej republiky voda patrí medzi prírodné zdroje, ktoré patria štátu. A okrem toho ešte treba povedať aj to, že Európska únia hovorí o tom, že napriek tomu, že vo väčšine štátov v Európskej únii voda patrí štátu, za služby spojené s vodou a s užívaním vody sa platí. A to sa platilo aj doteraz a platí sa aj teraz, aj na Slovensku a aj v ostatných štátoch. K tomu ešte treba dodať, že to, aby sa dala voda využívať, tá voda sama tam nepritečie. K tomu treba robiť rôzne služby, rôzne stavby, vynakladať investičné náklady.

Teraz čo tým chcem povedať? Ministerstvo životného prostredia absolútne nemá nič proti tomu, že sa majetok štátu, teda voda, bude dávať zadarmo vybraným užívateľom, povedzme poľnohospodárom. Ja s tým nemám žiaden problém. Len tu ide o ten moment, kto tie služby, ktoré stoja peniaze, zaplatí. V tomto momente tie platby, ktoré idú za vodu pre Slovenský vodohospodársky podnik, približne 1,88 Sk, nekryjú náklady, ktoré sú potrebné na výrobu vody, ktorá ide na závlahy. Pre vašu informáciu, ročne treba vynaložiť asi 80 až 100 mil. korún na to, aby tá voda došla do závlah. A celkom iste tieto náklady bude treba vynaložiť aj v budúcom období.

Čiže môj poznatok je ten, že my nemáme nič proti tomu, keď vybrané odvetvia dostanú vodu zadarmo, ale treba rozmýšľať o tom, akým spôsobom a kto uhradí tie náklady vodnému hospodárstvu, ktoré sú vynaložené na výrobu vody, povedzme aj na závlahy. Inak by som povedal, že je to priama podpora ministerstva životného prostredia alebo rezortu životného prostredia poľnohospodárstvu, voči čomu zase nemám žiadne výhrady, len ide o to, akým spôsobom ministerstvo životného prostredia dostane kompenzáciu za tieto náklady.

Keď táto snemovňa povie nejaký spôsob, povedzme aj v budúcoročnom rozpočte, že to bude kompenzované, ešte raz len poviem, že veľmi dobre, poľnohospodárstvo je veľmi dôležitým odvetvím, ministerstvo životného prostredia podporí tým, že dodá zadarmo vodu pre poľnohospodárov. Musím však povedať, že v tomto momente v budúcoročnom rozpočte takáto položka neexistuje.

Len toľko som chcel povedať. Samozrejme, rozhodnutie je vo vašich rukách. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Páni poslanci, vážené panie poslankyne, pristúpime k jednotlivým bodom, o ktorých budeme hlasovať, ktoré sme už prerokovali, je ich dohromady 11. Takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

Najprv pristúpime k hlasovaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 679).

Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, ste spoločnou spravodajkyňou.

E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto. Preto predkladám tento návrh uznesenia. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. (Ruch v sále.) Páni poslanci, väčší pokoj, aby som aspoň počul, čo navrhuje vždy dotyčný spravodajca alebo spravodajkyňa.

(Hlasovanie.) Prítomných je 125 poslancov, za návrh 122, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrh zákona prerokujú ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol pridelený návrh zákona na prerokovanie, ho prerokovali v lehote do 11. júna a gestorský výbor do 14. júna tohto roku.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP