P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vážnemu.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v mojom vystúpení pri prvom čítaní tohto zákona som poukázal na jeho negatíva a na to, že podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru odborníkov v poštových službách návrh zákona neuvádza a nezavádza dostatočné kontrolné mechanizmy štátu a v prípade jeho nevhodnej, ale možnej aplikácie rozbije dosiaľ funkčný systém poštových služieb na Slovensku.

V mojom vystúpení som načrtol možný scenár privatizácie na "slovenský spôsob" s využitím § 14 návrhu zákona. Pán minister mi vtedy v rozprave oponoval tým, že § 14 je v návrhu zákona len príprava, aby sa v ďalekej budúcnosti nemuselo vstupovať do zákona v prípade potreby privatizácie Slovenskej pošty, a taktiež nás tu ubezpečil, že za jeho pôsobenia vo funkcii sa privatizovať nebude.

Pýtam sa preto: Načo bola v Slovenskej pošte uzatvorená zmluva so súkromnou spoločnosťou, ktorá je poverená v rámci poradenských služieb prípravou privatizácie Slovenskej pošty? Chcem tým len zdôrazniť, že môj avizovaný scenár privatizácie na slovenský spôsob sa pomaly napĺňa. Scenár rýchlo kúp, čo je dobré rozpredaj, aby sa ti vložený kapitál rýchlo vrátil, a popritom mi je nejaká pošta len na príťaž a vôbec ma nezaujíma. Nebudem pokračovať v ďalšej argumentácii, prečo si myslím, že by sme nemali pokračovať v schvaľovacom procese tohto návrhu zákona. Túto argumentáciu som vám predniesol už v minulej rozprave pri prvom čítaní jeho návrhu.

Upriamim vašu pozornosť už len na to, aby ste sa stotožnili so základnou ideou, a to takou, že tento parlament nie je proti transformácii, naopak, je za transformáciu Slovenskej pošty, ale za riadenú, koncepčnú, pripravenú, nie za živelnú, ako to môže byť po prijatí takéhoto zákona. Inak povedané, Slovenská pošta ako aj jej zriaďovateľ ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií sa musia najskôr vysporiadať s hriechmi, kauzami a chybnými krokmi z minulosti, či už v rovine finančnej, tak aj personálnej, ako napr. Poštová banka, súčasný chorý stav PONS-ky (Poštovej a obchodnej novinovej spoločnosti) a jej vzťah k Slovenskej pošte, desiatky miliónov neúčelne vynaložených na elektronizáciu Slovenskej pošty bez konkrétneho výsledku, verejné obstarávanie, kde stovky miliónov netransparentne riešime, vlastná inventarizácia a majetkovoprávne problémy Slovenskej pošty a mnohé ďalšie.

Myslí si azda predkladateľ, t. j. vláda Slovenskej republiky a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, že zmenou formy spoločnosti zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť budú uvedené problémy vo finančnom vyjadrení rádovo stá milióny korún spláchnuté? Urobíme červenú čiaru a zabudnime a poďte ďalej? Naopak, takéto chybné konanie manažmentu, takáto nevhodná postupnosť krokov bude mať za následok zaťaženie novej akciovej spoločnosti a zníženie konkurencieschopnosti a efektívnosti podnikania. Kde je záruka v predkladaných prísľuboch, zjednodušenie poviem, že v akciovke nám to pôjde už lepšie? Naopak, myslím si, že v akciovej spoločnosti sa nožnice možností ešte viac otvoria a bez vyriešenia a vysporiadania minulosti nevykročí Slovenská pošta do svojej ďalšej etapy správnym spôsobom.

Taktiež je nevyhnuté najskôr z úrovne Slovenskej pošty a ministerstva dopravy vypracovať a schváliť solídnu koncepciu a stratégiu Slovenskej pošty do budúcnosti s cieľom zavádzania nových produktov a činností, aby sa zachovala súčasná sieť pôšt, čo je podľa mňa marketingová výchova, cca 1 600 ich máme, aby sa zachovala zamestnanosť cca 17 000 zamestnancov a nie spustiť predaj lukratívneho majetku, znížiť zamestnanosť a znížiť aj sieť pôšt. Je nevyhnutné takisto najskôr zhodnotiť daňové dosahy, ktoré sa snaží pán kolega poslanec Jasovský svojím pozmeňovákom riešiť, či už daňové dosahy z DPH, tak aj dane z príjmov na podnikanie novej akciovej spoločnosti a potom urobiť prevod majetku. Pretože očakávané negatívne dosahy daní, ktoré budú v súlade s platnou daňovou legislatívou, budú mať negatívne nároky na štátny rozpočet.

Záverom apelujem na vás, posledný raz apelujem, pretože sme už v druhom čítaní, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby sme správne postupovali, aby sme správne konali a aby ste podporili môj návrh, ktorý v zmysle § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám, t. j. vrátiť návrh zákona na dopracovanie a doriešiť najskôr staré problémy, pripraviť koncepciu Slovenskej pošty a potom transformovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, necítim sa byť odborníkom z technickej a prevádzkovej stránky na pošty, preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka len regionálneho charakteru, a povedať svoju poznámku možnože ešte ohľadom daní.

Môj pozmeňujúci návrh. Paragraf 3 Založenie akciovej spoločnosti sa dopĺňa a celý paragraf znie: "Zakladateľom akciovej spoločnosti je štát, v jeho mene koná ministerstvo. Sídlom akciovej spoločnosti je Banská Bystrica."

Doterajším sídlom štátneho podniku je Banská Bystrica. Mesto Banská Bystrica vytvorilo dobré podmienky na fungovanie sídla Slovenskej pošty, či už ako štátneho podniku, resp. novovytváranej akciovej spoločnosti. Záujmom vlády Slovenskej republiky je často deklarované posilňovanie vyrovnávania regionálnych ekonomických a hospodárskych disproporcií. Banskobystrický kraj je poznačený v súčasnosti vysokou mierou nezamestnanosti a najnižším počtom voľných pracovných miest. Predložený pozmeňujúci návrh predpokladá len ďalšie zotrvanie sídla Slovenskej pošty bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na ostatné regióny Slovenska.

Ďalej mi dovoľte, aby som povedal zopár poznámok ohľadom daní. Táto novela zákona, ktorá rieši problematiku transformácie štátneho podniku na akciovú spoločnosť, bola prerokúvaná aj v našom finančnom, aj v rozpočtovom výbore, kde som sa pána štátneho tajomníka pýtal na daňové dosahy týkajúce sa celej tejto obchodnej, finančnej a daňovej transakcie. Vtedy mi bolo povedané, že ešte asi budú musieť zanalyzovať niektoré veci, tak som to ja osobne pochopil.

Preto podporujem pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán kolega Jasovský, pretože si myslím, že rieši problematiku dane z pridanej hodnoty a môže riešiť aj problematiku štátnych finančných prostriedkov. Musíme si však uvedomiť, že existujú variantné riešenia a je teda a bolo treba pripraviť aj variantný dosah tejto transakcie na dane. V prvom prípade je to na daň z priadnej hodnoty, od 1. 5. 2004 platí novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá akúkoľvek zmenu vlastníckeho práva okrem vloženia časti podnikov rieši predmetom dane. To znamená, že ak pôjde o nepeňažný vklad, ktorý sa vloží do iného právneho subjektu, je potrebné, aby stará spoločnosť odviedla daň z pridanej hodnoty a nová spoločnosť, ak bude zaregistrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, po určitom časovom období si uplatnila nárok na odpočítanie dane. Predpokladám, že to je prvý problém, ktorý rieši aj pozmeňujúci návrh pána Jasovského.

Druhý problém, o ktorom sme my nehovorili, je problematika dane z príjmu právnických osôb. Tu existovali dva teoretické problémy, ktoré sa časovo vyvíjali. Ak nepeňažný vklad mal inú hodnotu ako účtovnú obstarávaciu hodnotu v mieste a čase, ktorá sa viedla v účtovníctve v konkrétnom dátume, tak do určitého obdobia sme takéto nadhodnotenie nepeňažného vkladu považovali za predmet dane z príjmu právnických osôb a vstupovalo do základu dane. Možnože pán minister asi vie, že ide už o inštitúcie, ktoré podobným charakterom boli transformované v rámci ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, a tu vzniká otázka, či sa takéto skutočnosti dostali aj do základu dane a boli správne zdanené.

Druhá vec je, a to je otázka roku 2004, ak sa nepeňažný vklad vkladá v inej hodnote, ako je zostatková alebo obstarávacia cena, ktorá je evidovaná v účtovníctve danej účtovnej jednotky, je otázka, či nová spoločnosť, do ktorej bol tento nepeňažný vklad vložený, môže odpisovať z daňovej stránky len v novonadobudnutej hodnote alebo len v hodnote, ktorá tvorila zostatkovú hodnotu vkladu v pôvodnej účtovnej jednotke.

Predpokladám, že sme si mali dať odpoveď aj na takéto otázky v predchádzajúcom období, pretože toto sú majetkové a finančné vzťahy síce prevádzkovo-finančného charakteru, ale môžu mať podstatný vplyv na štátny rozpočet. Ja len predpokladám, že budú riešené v zmysle platných zákonov.

Takže toľko asi k zákonu. Držím palce predkladateľom, aby všetky tieto finančné transakcie boli vykonané dobre a boli vykonané v súlade s tým, aby štát čo najmenej odviedol na daniach, pretože je to len prelievanie z jednej kapsy do druhej kapsy. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šulaj bol posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Končím rozpravu.

Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len veľmi krátko. Obšírnejšie som to povedal pri prvom čítaní, ale vzhľadom na to, že odzneli tri diskusné príspevky alebo prihlášky do rozpravy, len niekoľko postrehov.

Oceňujem korektný, konštruktívny prístup pána poslanca Jasovského, pána spravodajcu, myslím si, že dosť podrobne sme si rozobrali túto politiku aj vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, kde som bol osobne prednášať a obhajovať tento zákon. O tom, že mám maximálnu snahu dosiahnuť dohodu, kompromis, svedčí aj to, že som neprotestoval proti prijatiu pozmeňujúcich návrhov, ktoré padli vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a myslím si, že aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý som len pred chvíľou videl, ktorý predniesol pán poslanec Jasovský, myslím, že ho môžeme akceptovať a nemám výhrady. Takže myslím si, že je možné dospieť ku kompromisu. Ja netvrdím, že je to ideálny zákon, že je to niečo ideálne, ale je to potrebné v tejto fáze. Ešte raz to zopakujem, to, čo som povedal v úvodnom slove a čo som povedal aj pri prvom čítaní, prípravou tohto zákona som bol viazaný uznesením vlády a prijatím dokumentu Koncepcia poštovej politiky do roku 2004.

K vystúpenie pána poslanca Vážneho, podpredsedu hospodárskeho výboru, no, myslím si, že je to taký povinný rituálny tanec, povinná jazda opozičného poslanca, pretože vo výbore sme hovorili možno trošku z iného pohľadu, keď sa prijal pozmeňujúci návrh, teraz sú to zase ďalšie výhrady z iného súdka, no, ja to beriem. V opozícii asi sa ani ináč správať nedá, len trošku niekoľko postrehov vecí, ktoré mi prekážali aj v tom vystúpení a rád by som povedal svoj pohľad, ale netvrdím, že uvediem na pravú mieru. Možno ani moje stanovisko nie je najpresnejšie, ale vidím to trošku ináč.

Hovoríte, pán podpredseda výboru, o kontrolnom mechanizme, že nie je tam zakotvený. Prosím vás, aký väčší kontrolný mechanizmus môže byť, ak každé rozhodnutie či o prenájme, či ak by do úvahy prichádzala privatizácia - a trvám na tom, čo som povedal, že privatizovať sa teraz nebude -, podlieha rozhodnutiu vlády Slovenskej republiky. Čiže ja neviem, či väčší kontrolný mechanizmus je vytvárať, neviem, čo ste mysleli, nejakú komisiu, alebo ja už fakt neviem, čo väčší kontrolný mechanizmus môže byť, ako že to prejde do vlády.

Spomínali ste tu zmluvu o poradenstve. Ja neviem, ktorú máte na mysli, ale som aj uviedol pri prvom čítaní, že pošta požiadala o rôzne analýzy a hľadáme rôzne možnosti ďalšieho fungovania od formy prenájmu, formy fungovania ako akciovej spoločnosti, ďalšie formy a hľadáme, ktorá by bola najvhodnejšia. Pán poslanec Jasovský hovoril, že vo Francúzsku existuje, ako štátny podnik funguje. A ja viem, že v niektorých iných krajinách to funguje v prenájme súkromnej spoločnosti, ale štát si do tej zmluvy dal svoje podmienky, koľko im budú dávať ročne na investície, koľko ročne sú povinní odviesť ako daň zo zisku. A sú povinné to urobiť. Ak nevychádzajú, je to ich problém. Ale to len ako príklad. Sú rôzne možnosti. A aj tá analýza, o ktorej vy hovoríte, alebo tá zmluva, to nie je zmluva o tom, že sa ide predávať. To je zmluva, aby sme vybrali čo najvhodnejší variant ďalšieho fungovania.

Ja si myslím, že kritika hospodárenia Slovenskej pošty dozadu nie je správna, pretože stačí si pozrieť hospodársky výsledok 2-3 roky dozadu. Zisk, ktorý dlho nebol, zisk, ktorý dlho nebol. A trošku ma prekvapuje konštatovanie, že načo prepúšťame ľudí a udržať. No, ja neviem. Chceme udržať umelú zamestnanosť? Chceme sa klamať naďalej ďalej? Nechceme, aby to bol funkčný podnik s tým počtom zamestnancov, ktorý zabezpečí efektívne fungovanie, efektívne poskytovanie služieb a podobne?

Hovorili ste, že neexistuje žiadna koncepcia. Najprv koncepcia, potom transformácia. Ja len by som vás chcel upriamiť práve na ten dokument, ktorý som spomínal, ktorý bol schválený tu v Národnej rade a to je Poštová politika do roku 2004. Práve na základe toho a tam bola uložená úloha, ktorú ja dnes plním, predložiť dokument transformácie Slovenskej pošty zo štátneho podniku.

Na záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som už naznačil, že odporúčam tieto pozmeňujúce návrhy v záujme kompromisu, aby bolo vyhovené aj názorom, ktoré nie v plnom rozsahu súhlasia so znením, ale v záujme toho, aby sme sa posunuli ďalej v otázke transformácie Slovenskej pošty, prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov a zároveň vás žiadam o schválenie tohto materiálu. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, ja len veľmi jemne niekoľko viet.

Slovenská pošta začala produkovať zisk v čase, keď bolo vedenie Slovenskej pošty presťahované z Bratislavy do Banskej Bystrice, takže zisk je otázkou nielen posledných rokov, ale od času, od roku 1996, keď bola pošta presťahovaná do Banskej Bystrice. A tu chcem len poznamenať, že v tom čase pošta neupravovala tarify tak, ako je to dnes. Každoročne pošta je v tarifách ďaleko, ďaleko vzdialená oproti roku 1996. Jedna poznámka.

Druhá poznámka zase veľmi jemná. Pán minister, ja som nehovoril, že je potrebné umelo držať zamestnanosť Slovenskej pošty, ale povedal som, že vedenie Slovenskej pošty namiesto toho, aby zavádzalo rôzne manažérske informačné systémy, malo nájsť také produkty, ktoré by dokázalo využiť 1 628 pôšt, všetkých 17-tisíc zamestnancov a celú prepravnú sieť. To sa mi zdá múdre.

A posledná poznámka. Európska únia nevyžaduje žiadnu alebo nepredpisuje žiadnu právnu formu poštám alebo poštovým správam, je to vždy len v rozhodnutí vlády. A ja mám práve z toho strach, pán minister, že tá vláda bude rozhodovať o privatizácii.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Jánovi Jasovskému.

A poprosím teraz pána ministra Prokopoviča, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol ďalší bod programu, ktorým je

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení nasledujúcich úprav a Dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. júna 1997.

Pán minister, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol v prvom čítaní vládny návrh na vyslovenie súhlasu s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení nasledujúcich úprav a Dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. júna 1997.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 10. marca 2004 uznesením č. 219 súhlasila s ratifikáciou Protokolu o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL atď. Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou Medzinárodného Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky dňom 1. 1. 1997. Medzinárodný Dohovor EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení neskorších úprav a dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. júna 1997 je medzinárodnou zmluvou prezidentského typu. Predmetom Protokolu je rozšírenie zmluvných strán Dohovoru o nový subjekt, ktorým je Európske spoločenstvo. Týmto všetky povinnosti a záväzky vyplývajúce z Dohovoru sa rozširujú aj na Európske spoločenstvo. Účelom pristúpenia Európskeho spoločenstva k Dohovoru je poskytnúť súčinnosť Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky (EUROCONTROL) pri dosahovaní jej cieľov a najmä v tom, aby sa stala jediným výkonným orgánom povereným vytvárať politiku riadenia letovej prevádzky v európskom vzdušnom priestore.

Zároveň vás, Vážená Národná rada, prosím o podporu na vyslovenie súhlasu s Protokolom podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosím teraz pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom. Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení nasledujúcich úprav a Dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. júna 1997, ktorú ste všetci dostali ako tlač 622.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 88 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL.

1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 656 zo 16. apríla 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Určil taktiež lehotu na prerokovanie vo výboroch vrátane v gestorskom výbore do 10. mája 2004.

2. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 29. apríla 2004 a uznesením č. 321 odporučil Národnej rade podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 29. apríla 2004 a uznesením č. 87 odporučil Národnej rade podľa toho istého článku Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL.

3. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 29. apríla 2004 uznesením č. 327. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy vysloviť súhlas s Protokolom o pristúpení Európskeho spoločenstva k Medzinárodnému Dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky zo dňa 13. decembra 1960 v znení nasledujúcich úprav a dodatkov zjednotených v Protokole zo dňa 27. 6. 1997.

Návrh na uznesenie ste taktiež dostali, ktorý je súčasťou tlače 622a, ten teraz nejdem prednášať. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal pred začatím rokovania o tomto bode programu žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prerušujem rokovanie. Ďakujem ministrovi aj pánovi poslancovi Vážnemu.

A poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol a uviedol

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona prerokúvame ako tlač 554. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 554a.

Pán podpredseda vlády, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o živnostenskom podnikaní, bol vypracovaný s cieľom zosúladenia platnej právnej úpravy s právom Európskej únie v oblasti spôsobu uznávania dokladov o odbornej spôsobilosti na vykonávanie živnosti.

Zákonom č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií sa do nášho právneho poriadku implementovali príslušné smernice upravujúce všeobecný systém uznávania odbornej spôsobilosti na úrovni vysokoškolského a stredoškolského vzdelania. Všeobecný systém uznávania odbornej spôsobilosti pre profesionálne činnosti upravený v Smernici 1999/42 ES, ktorý bol čiastočne prevzatý do živnostenského zákona v roku 2001, sa predloženou novelou preberá úplne do nášho právneho poriadku. Návrhom zákona sa zavádza spôsob uznávania kvalifikácie pre osoby zo štátov Európskej únie, pri ktorom sa obligatórne porovnávajú vedomosti a schopnosti nadobudnuté týmito osobami v štátoch Európskej únie s požiadavkami kladenými na tuzemské osoby a určuje sa, aby orgánom príslušným na rozhodovanie v tejto oblasti bol krajský úrad. Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona o ochrane pred požiarmi a novela zákona o Komore kominárov Slovenska, pretože novelizácia týchto právnych predpisov priamo súvisí s procesom aproximácie živnostenského zákona.

Predložený vládny návrh zákona dokončil proces aproximácie živnostenského zákona s právom Európskej únie. Návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorskom výbore, v ústavnoprávnom výbore a výbore pre verejnú správu. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy uvedených výborov, súhlasím v celom rozsahu, pretože skvalitňujú predložený návrh zákona.

Vážená Národná rada, na základe uvedeného odporúčam návrh zákona v predloženom znení s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schválenými v rámci výborov v druhom čítaní schváliť aj na pléne.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie návrhu.

Poprosím teraz pani poslankyňu Beatu Brestenskú, aby z poverenia gestorského výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pani poslankyňa.

B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 554), v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 804 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004. Tento návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali. Za gestorský výbor určila Národná rada výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Jednotlivé výbory prerokovali uvedený návrh takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 21. apríla 2004 a neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 16. apríla 2004 a uznesením č. 309 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 20. apríla 2004 a uznesením č. 167 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe. Uvedených je 40 pozmeňujúcich návrhov, sú súčasťou predloženej spoločnej správy.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 40 hlasovať spoločne a s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov podľa rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 554), schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vládneho návrhu v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 323 z 29. apríla 2004. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a o výsledkoch poveril aj dal právomoci pokračovať v rokovaní.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto vládnom návrhu.

Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 544. Spoločnú správu výborov máte v tlači 544a.

Návrh odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, potreba zintenzívnenia a zefektívnenia medzinárodnej spolupráce členských štátov OSN v oblasti boja proti nadnárodnému organizovanému zločinu bola dôvodom schválenia Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho troch doplňujúcich protokolov.

Text dohovoru a dvoch doplňujúcich protokolov proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky a o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, boli 15. novembra schválené 55. valným zhromaždením OSN. Protokoly boli podpísané ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky 15. novembra 2001 v New Yorku. Ich cieľom je predchádzanie a boj proti obchodovaniu s ľuďmi, venujúc osobitnú pozornosť ochrane žien a detí, ochrane a pomoci obetiam a spolupráce medzi zmluvnými stranami, predchádzanie a boj proti pašovaniu migrantov za predpokladu, že majú nadnárodný charakter a boli spáchané s účasťou organizovanej zločineckej skupiny, ako aj na ochranu práv osôb, ktoré boli predmetom týchto trestných činov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s konštatovaním, že predložené texty protokolov sú v súlade so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, jej právnym poriadkom, so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, ako aj so záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z medzinárodných dokumentov, odporúčam snemovni s predloženými protokolmi vysloviť súhlas.

Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jána Patakyho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 621 z 2. marca 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory súhlasili s predmetným materiálom a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom k Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúcemu Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) a jeho dodatkovým protokolom (tlač 644).

Spoločnú správu výborov máte v tlači 644a.

Znovu dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi, aby vládny návrh odôvodnil.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Európska únia odstránila mnoho bariér voľného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu. Tieto výhody zneužívajú páchatelia trestnej činnosti a vysokoorganizované zločinecké skupiny. Z uvedeného dôvodu sa členské štáty Európskej únie rozhodli podporiť spoluprácu svojich bezpečnostných orgánov predovšetkým v oblasti vzájomnej výmeny informácií.

V Zmluve Európskej únie zo dňa 7. februára 1992 sa členské štáty Európskej únie dohodli na zriadení Európskeho policajného úradu Europolu. Slovenská republika sa v Zmluve o pristúpení k Európskej únii zaviazala pristúpiť k tomuto dohovoru. Cieľom Europolu je v rámci spolupráce členských štátov Európskej únie zlepšovať účinnosť a spoluprácu príslušných orgánov v oblasti prevencie a boja proti terorizmu, nezákonnému obchodovaniu s drogami a iných závažných foriem medzinárodného zločinu v prípadoch, ak existujú konkrétne náznaky, že ide o činnosť organizovanej zločineckej štruktúry a uvedené zločiny postihujú dva alebo viac členských štátov spôsobom, ktorý si vyžaduje ich spoločný postup vzhľadom na rozsah, dôležitosť a dôsledky príslušných trestných činov.

Spolupráca medzi Slovenskou republikou a Europolom prebieha v súčasnej dobe na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Európskym policajným úradom o spolupráci, ktorej platnosť skončí k dátumu prístupu Slovenskej republiky k Dohovoru o Europole a jeho dodatkovým protokolom. Predložený návrh dohovoru a jeho protokolov je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s prihliadnutím na potrebu pristúpenia k predloženému dohovoru a jeho protokolom vás žiadam o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska.

Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Ladislava Polku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) a jeho dodatkovým protokolom, parlamentná tlač 644a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 673 z 22. 4. 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru a jeho dodatkovým protokolom na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Obidva výbory Národnej rady uvedený materiál prerokovali a odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

A. vysloviť súhlas

A.1. s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu zo dňa 26. júna 1995,

A.2. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanom na základe čl. 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu pozmeňujúcemu článok 2 a prílohu tohto dohovoru zo dňa 30. novembra 2000,

A.3. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu a Protokol o výsadách a imunitách Europolu, členov jeho orgánov, zástupcov riaditeľa a zamestnancov Europolu zo dňa 28. novembra 2002,

A.4. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, o interpretácii Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev formou predbežných rozhodnutí zo dňa 23. júna 1996,

A.5. s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a článku 41 ods. 3 Dohovoru o Europole o výsadách a imunitách Europolu, členov jeho orgánov, zástupcov riaditeľa a zamestnancov Europolu zo dňa 19. júna 1997;

B. rozhodnúť

B.1. o tom, že Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zriadení Európskeho policajného úradu zo dňa 26. júna 1995 je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 a táto zmluva má prednosť pred zákonmi,

B.2. o tom, že Protokol vypracovaný na základe článku 43 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu pozmeňujúci článok 2 a prílohu tohto dohovoru zo dňa 30. novembra 2000 je medzinárodnou zmluvou podľa článku ods. 5 a táto zmluva má prednosť pred zákonmi,

B.3. o tom, že Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu a Protokol o výsadách a imunitách Europolu, členov jeho orgánov, zástupcov riaditeľa a zamestnancov Europolu zo dňa 28. novembra 2002, je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 a táto zmluva má prednosť pred ostatnými zákonmi,

B.4. o tom, že Protokol vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii, o interpretácii Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev formou predbežných rozhodnutí zo dňa 23. júla 1996 je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 a táto má prednosť pred zákonmi,

B.5. o tom, že Protokol vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 41 ods. 3 Dohovoru o Europole o výsadách a imunitách Europolu zo dňa 19. júna 1997 je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.