Čtvrtek 13. května 2004

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.

Teraz poprosím pána podpredsedu vlády pre európsku integráciu a ľudské práva Pála Csákyho, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Antošovej, ktorá sa vás pýta, pán podpredseda vlády: "Zrušenie zákazu kočovania je prvý krok. Prečo však vláda nepripravuje nasledujúci nutný krok, čiže návrh zákona, ktorým by legislatívne vymedzil postup miest a obcí pre prípad vyššieho počtu kočujúcich na ich území? (Napríklad ak by olašskí Rómovia z Rumunska navštívili svojich príbuzných na Slovensku.)"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé poslankyne, vážení poslanci, vážená pani poslankyňa, ako je vám určite známe, návrh zákona na zrušenie zákazu kočovania vznikol na pôde Národnej rady Slovenskej republiky ako poslanecký návrh. Vláda s týmto návrhom vyslovila súhlas a ja dúfam, že zákon bude prijatý v Národnej rade Slovenskej republiky. Vláda však nepredpokladá, že po zrušení zákona by nastalo v masovom rozsahu kočovanie niektorých občanov, či už Slovenskej republiky alebo cudzích. Takže z toho dôvodu v tejto chvíli nepovažujeme za potrebné reagovať na takýto problém, ktorý podľa nás neexistuje.

Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Pán podpredseda, ja s vami súhlasím vcelku, len by som chcela ešte raz zdôrazniť a prízvukovať, že v podstate je dobré, že ústavnoprávny výbor dal návrh na zrušenie tohto nedemokratického zákona, ale ja sa pýtam a treba povedať naozaj, čo bude ďalej. Vy hovoríte, že nepredpokladáme alebo vláda nepredpokladá takýto stav. Ja sa však pýtam, či ešte stále budeme svoju prácu zakladať na nejakých predpokladoch alebo na nejakých vidinách a "modliť sa", či sa tak stane, alebo nie.

Otvorenie hraníc v rámci Európskej únie, samozrejme, má aj negatívne stránky, a preto je potrebné, aby mestá a obce boli pripravené aj na takúto možnosť. Ja som si nevymyslela to, že môžu napríklad z Rumunska prísť Rómovia navštíviť svojich príbuzných a dokonca tu budú chcieť aj zostať, lebo sa im tu možno začne aj páčiť. Takúto tému otvoril predstaviteľ Rómskej iniciatívy pán Patkoló a ja si myslím, že jeho tvrdenia môžu byť aj opodstatnené z určitej miery. Preto ja by som odporúčala, aby ste splnomocnenkyňu vlády pani Orgovánovú usmernili, pretože aj toto je jeden z chaotických prvkov reformy verejnej správy a vlastne aj štýl legislatívnej práce našej vlády. Ešte raz opakujem, že som rada a vítam vašu ústretovosť, ale rada by som bola, aby, keď sa povie A, povedalo sa aj B, a aby sme naozaj veci doťahovali do konca, a potom naša práca bude mať aj efekt.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

P. Csáky, podpredseda vlády NR SR: Ďakujem pekne za pripomienku, pani poslankyňa. Súhlasím s vami, že zrušenie zákona, nedemokratického zákona bol dobrý krok a demokratický krok. Dovoľte mi pripomenúť, že Rumunská republika v tejto chvíli nevstúpila do Európskej únie, to znamená, nie je členskou krajinou Európskej únie, takže sloboda pohybu občanov má iný režim smerom k Rumunskej republike ako v prípade členskej krajiny Európskej únie. A ešte raz vám môžem deklarovať, že ak vznikne problém, budeme na to reagovať. V tejto chvíli, zdá sa, predpokladáme, že takýto problém nevznikne a neexistuje. Ale ešte raz, ak tu vznikne problém, samozrejme, budeme reagovať.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za odpoveď.

Teraz poprosím pána ministra kultúry Chmela, aby odpovedal na otázku pána poslanca Čaploviča, ktorý sa vás pýta: "Vážený pán minister, ako budete riešiť existujúci viac ako 4 miliónový deficit na činnosť národnostných múzeí v SR, konkrétne, keď napríklad na Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku chýba viac ako 2 milióny Sk?"

Pán minister, máte slovo.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážený pán poslanec, pani poslankyne, páni poslanci, ja osobne, ako aj štátny tajomník ministerstva sme viackrát rokovali s vedením Slovenského národného múzea vo veci finančnej situácie v národnostných múzeách, ktoré sú jeho súčasťou. Vzhľadom na požiadavku Slovenského národného múzea o navýšenie rozpočtu na rok 2004 vo výške 4,5 mil. Sk ministerstvo kultúry požiadalo generálneho riaditeľa múzea o vypracovanie podrobnej analýzy činnosti a hospodárenia národnostných múzeí za predchádzajúce roky. V súčasnosti je táto analýza predmetom posúdenia odborných sekcií a materiál bude prerokovaný na porade vedenia ministerstva, ktoré zaujme k tomuto problému komplexné stanovisko.

Uvedomujem si existujúci stav možnosti financovania nielen národnostných múzeí, ale všetkých kultúrnych ustanovizní, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry a ktoré plnia poslanie prezentácie hodnôt kultúrneho dedičstva. Treba si však uvedomiť, že naše súčasné možnosti určené schváleným rozpočtom na rok 2004 nám nie celkom dobre umožňujú akceptovať všetky finančné požiadavky našich organizácií. Napriek tejto skutočnosti je však snahou ministerstva hľadať voľné finančné zdroje na riešenie tejto nepriaznivej situácie, ktorá vznikla aj finančným podhodnotením niektorých národnostných múzeí Slovenského národného múzea pri ich delimitácii od krajských úradov. Napríklad Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku bolo v roku 2002 delimitované na ministerstvo kultúry s reálnym deficitom 1,7 mil. Sk. Tento deficit, uvedomujem si, že treba naozaj vykryť.

Múzeum Maďarov na Slovensku, ktoré vzniklo v roku 2002, má vo svojej správe nehnuteľnosti, ide o Múzeum Imre Madacha v Dolnej Strehovej a o Múzeum Kalmana Mikszatha v Sklabinej. To sú nehnuteľnosti, ktoré je vskutku potrebné rekonštruovať a opraviť v čo najskoršom čase. (Mierny ruch v sále a upozornenie predsedu NR SR P. Hrušovského o zachovanie pokoja.) V súčasnosti však nemožno splniť všetky požiadavky, ale po vzájomnej dohode so Slovenským národným múzeom stanovíme priority, ktoré sa ministerstvo kultúry bude snažiť podporiť.

Toľko z mojej strany, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Ctený pán minister, veľmi dobre ste konštatovali aj tú myšlienku, ktorú som často v parlamente hovoril, že skutočne národnostné múzeá - aj pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, pretože majú svoje autonómne postavenia aj v rozpočtovej kapitole ministerstva kultúry a v samotnej rozpočtovej kapitole, alebo toho prvku, ktorý ide na Slovenské národné múzeum - sú podfinancované. Ja som vtedy, myslím, že veľmi dobre to postrehol, bol to hlas predovšetkým zástupcov národnostných múzeí, keď požadovali, aby sme v rámci rozpočtu na rok 2004 vyčlenili vyššiu čiastku s tým, že majú 16 mil. a išlo o 4,5-miliónové navýšenie, aby sa vlastne vykryl problém, ktorý tu vznikol z minulosti. A ten problém z minulosti bol ten, že keď vzniklo Múzeum maďarskej kultúry, tak sa s tým vôbec v rozpočte v roku 2002, a potom v nadväznosti 2003 nepočítalo. A peniaze tých ostatných národnostných múzeí, teraz vynímam múzeum ukrajinskej kultúry, sa rozložili, a tých 16 miliónov nie je možné, aby pokrylo celú činnosť, dôležitú činnosť všetkých národnostných múzeí v Slovenskom národnom múzeu.

Rád by som vás poprosil, pán minister, pokiaľ môžem, aby ste ako ministerstvo kultúry snažili sa presvedčiť ministerstvo financií, že časť nákladov na múzeá, galérie v rozpočte majú byť zohľadnené ako obligatórne náklady. To znamená, nie ako doteraz, ale v podstate, aby to boli obligatórne náklady, pretože múzeá, galérie plnia úlohy vo verejnom všeobecnom záujme predovšetkým z titulu zákonov a predovšetkým ochrany kultúrneho dedičstva, správy budov, depozitárov atď. A tieto peniaze sú nárokovateľné a mali by byť 100-percentne zabezpečené na činnosť našich múzeí.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ja v podstate nemám k tomu čo dodať. Táto snaha z našej strany je trvalá a ako vravím, tú situáciu, ktorá ešte bude teraz, takpovediac, je dedičstvom z fungovania predchádzajúceho ministrovania, tú sa snažíme v týchto mesiacoch, či v tomto roku ešte nejakým spôsobom zlikvidovať z vnútorných zdrojov a v budúcom roku chceme v rozpočte nabehnúť na to, ako hovorí pán poslanec Čaplovič.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Poprosím teraz, pán minister Zajac, vás, aby ste odpovedali na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa vás pýta: "Aké boli dôvody na zrušenie odboru "Diabetológie" v prílohe nariadenia vlády č. 213/2004 o Špecializačných odboroch?"

Pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, my sme pristúpili na aproximačné dohody s Európskou úniou a v Európe vo väčšine krajín sú tieto odbory zaradené pod endokrinológiu. Slovenská zdravotnícka univerzita nám navrhla, pretože bola účastná na tvorbe tohto nariadenia, aby sme pre plnú kompatibilitu a umožnenie našim odborníkom, aby sa mohli uchytiť v zahraničí, ale aj naopak, aby sme mohli pustiť zahraničných odborníkov k nám, navrhla, aby sme išli na širší, kde spoločným menovateľom rôznych endokrinologických metód je aj diabetológia. Preto sme ju uviedli s tým, že každý endokrinológ nie je diabetológ, ale bude mať právo pracovať.

Ale ukázalo sa, že slovenskí diabetológovia s týmto nesúhlasia. Chcú užšiu definíciu. Teda som im sľúbil, že to nariadenie opravíme, ale musím upozorniť verejne, že môže sa im stať, že so svojou špecializáciou diabetológia nebudú môcť pracovať asi v 15 alebo 16 krajinách Európskej únie, kde takúto špecializáciu nepoznajú. My súčasne musíme, sme povinní z prístupových dohovorov umožniť aj ktorémukoľvek z lekárov účastníckej krajiny, krajiny Európskej únie, keďže im uznávame vzdelávanie, tak ako oni uznávajú nám, pustiť na náš trh.

To znamená, my budeme vpúšťať endokrinológov, povedzme, z Portugalska alebo zo Španielska, ktorí tu budú vykonávať funkciu diabetológa, lebo v Portugalsku alebo v Španielsku pojem diabetológ nemajú. Napriek tomu Slovenská diabetologická spoločnosť žiada, aby sme to upravili na ten užší pomer, a teda spravíme novelu nariadenia vlády. Znova opakujem s písomným a verejným upozornením, že môže dôjsť k obmedzeniu pôsobenia našich diabetológov v zahraničí.

Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne.

Pán minister, myslím si, že je to viac-menej nedopatrenie, táto zmena, alebo možno aj nejaký nesúlad, alebo nie dostatočná komunikácia s odborníkmi z diabetológie. Ja z ich stanoviska sa vyjadrím, že neexistuje právny dokument Európskej únie, ktorý by podmieňoval členstvo Slovenskej republiky v EÚ akýmikoľvek zmenami v štruktúre zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Neexistuje zákon v Európskej únii o vzájomnom uznávaní vzdelávania v medicíne a akceptácie špecializácií, a preto je možné na základe bilaterálnych dohôd umožňovať vlastne aj túto výmenu zdravotníckych pracovníkov a myslím si, že ja to skôr považujem len za nejaký technický nesúlad a verím, že sa to dá do ažuritu, pretože ide o dosť veľkú skupinu ľudí. Je to dobové a novodobé ochorenie, ktoré vlastne nabaľuje ďalšiu skupinu pacientov a bolo by na škodu, ak sú naši odborníci uznávaní a existuje i funguje tu dobrá spolupráca medzi pacientom a diabetológom, aby sme túto chybu napravili čím skôr a ja si myslím, že ju prehodnotí určite aj univerzita zdravotnícka.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, samozrejme. Ja som už povedal, že z pohľadu prístupu my s tým nemáme žiadny problém. Pán doc. Rakús dekan fakulty, ktorá nám pomáhala robiť tieto nariadenia, sa prikláňa k tomu európskemu rozmeru, že každý, kto bude mať definíciu endokrinológa, môže robiť bez obmedzenia v 24 krajinách, ale keďže Slovenská diabetologická spoločnosť má záujem a pán prezident mi písal list, že má záujem, aby sme to nechali, takpovediac, v tom užšom slovenskom rozmere, ja dávam verejný sľub, že to opravím v tej "dvestodvanástke", ale tiež chcem povedať, že môže sa im stať, že ich vzdelanie nebude uznané v niektorej z členských krajín ako diabetológa, nie internistu, nie endokrinológa.

Takže vyjdem im v ústrety a chcem povedať, že v tom nariadení práve pre tie certifikačné vzdelávacie programy, nie pre atestačné, môžu sa - mali sme teraz s pediatrami - môžu sa objavovať ešte rôzne zmeny, pretože aj Európa ide dynamicky. Škandinávske krajiny už zaviedli diabetológiu ako odbor. Myslím, v Nemecku už zaviedli odbor, ale južné krajiny to ešte nemajú. A trošku som komunikoval s prezidentom Asociácie súkromných lekárov, kde je najviac diabetológov aj organizovaných, a on to tak komentoval, že nebude problém, keď to urobíme, že len trošku Slovensko chce prerobiť Európu. Ale ja sa tomu nebránim.

Problém by mohol nastať iba vtedy, ak by našim diabetológom odmietli niekde prístup. No, tak toto riziko musíme zobrať na seba a ja tú "dvestodvanástku" opravím. To je moje slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

Teraz poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby odpovedal za podpredsedu vlády Ivana Mikloša na otázku pána poslanca Ondriaša: "HDP v roku 2002 v stálych cenách bol o 15,4 % vyšší ako v roku 1989, ale úroveň poskytovania dotácií v poľnohospodárstve v roku 2002 bola 8,8 mld. Sk v porovnaní s rokom 1989, keď bola 37,7 mld. Sk. Kde sa stráca na Slovensku 34 mld. Sk ročne, ktoré by sa mali použiť na dotácie do poľnohospodárstva?"

Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, v prvom rade je nevyhnutné konštatovať, že žiadne miliardy sa na Slovensku nestrácajú a použitie každej jednej koruny sa každoročne verejne prezentuje schválením štátneho rozpočtu tu, v parlamente.

Mechanicky porovnávať štátny rozpočet a štruktúru jeho výdavkov z roku 1989 s rozpočtom 2002 nie je ani jednoduchá úloha a ani zrejme správny postup predovšetkým tým, že sa porovnáva rozpočet zostavený v rámci federatívnej republiky založený na socialistickom plánovaní s rozpočtom, ktorý je vytváraný v samostatnej republike na základe iných vzťahov a inej situácie. Porovnávate neporovnateľné.

Navyše čísla, z ktorých vychádzate, vôbec nie sú presné, ale to nie je ojedinelé v prezentácii, ktorú som mal možnosť počuť. Výška dotácií v roku 1989 nebola 37,7 mld. Sk, ale 19,531 mld. Sk. Výška dotácií v roku 2002 nebola 8,8, ako uvádzate, ale 10,9. To znamená, že vy rok 1989 ste výrazne nadhodnotili a rok 2002 naopak, znížili.

Na roky 2005 a 2007 sa pre kapitolu ministerstva poľnohospodárstva predpokladajú dotácie, samozrejme, plus transfery z rozpočtu európskych spoločenstiev, ktoré sú na rok 2005 12,5 mld., na rok 2006 13,9 mld. a na rok 2007 16 mld. To znamená, keď si spočítame čo i len na hrubo tieto dve čísla, národné platby alebo zdroje národného rozpočtu plus zdroje európskeho rozpočtu, už dnes možno konštatovať, že budú vyššie, ako aj vami uvádzané čísla z roku 1989, čo, musím povedať, vôbec nepovažujem za správne, pretože prehnané dotácie do poľnohospodárstva neznamenajú v žiadnom prípade najefektívnejšie využitie zdrojov a vami navrhovaný spôsob by znamenal väčšie odčerpávanie z prostriedkov daňových poplatníkov, ubratie z rozpočtov školstva, ubratie z rozpočtov zdravotníctva, kultúry a ďalších zdrojov, pretože štátny rozpočet má len tie zdroje, ktoré vyberie od daňových poplatníkov.

Ďakujem, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriáš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo.

Pán minister, vy ste povedali, že tie čísla, ktoré som dal, sú nesprávne, ale to sú presne čísla, ktoré by odpovedal minister pôdohospodárstva na otázku, aké boli dotácie do poľnohospodárstva v roku 1989 a aké sú dotácie v súčasnosti. A presne z tohto miesta, kde stojíte, mi to povedal. A je to v záznamoch Národnej rady. Ja neviem, ako dve ministerstvá majú takéto rôzne údaje, kde to ide hore-dole plus-mínus 10 miliárd. Ďakujem. Ešte by som chcel, ozaj, odpovedzte mi na to, kde sa strácajú tie miliardy. Na to som sa pýtal. Nieže nakoľko sa navýši, alebo zníži. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ja iste nebudem teraz robiť sudcu medzi dvoma ministrami, ktorí poskytli údaje, vychádzam z tých informácií, ktoré spracovalo ministerstvo financií a ktoré, predpokladám a verím, sú úplne presné. Veľmi presne som vám odpovedal na vašu konkrétnu otázku, že sa žiadne peniaze nestrácajú, pretože všetky peniaze sa tu v Národnej rade schvália v štátnom rozpočte, a potom sa použijú. Aj vy o nich rozhodujete a o nich diskutujete pri každoročnom schvaľovaní štátneho rozpočtu. Takže tvrdiť, že sa niečo stráca, je síce možno zaujímavé pre neinformovaného poslucháča, ale určite nie pravdivé.

Tak ako včera ste tvrdili, že investície alebo výdavky na sociálne zabezpečenie za socializmu boli vyššie, ako sú dnes, pričom ste zabudli na takú jednoduchú triviálnu záležitosť, že dnes sú tieto prostriedky rozdelené do viacerých kapitol a existuje samostatná Sociálna poisťovňa, ktorá v socializme, v rámci socializmu bola vedená pod jednou kapitolou. Tak ako sa dostávate k absolútne nesprávnym záverom prehliadaním takýchto zjavných súvislostí, tak sa k nesprávnym záverom dostávate aj pri charakteristike tejto problematiky, ktorá je obsiahnutá vo vašej otázke.

Skončil som, ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok a odpovedí vypršal.

Ďakujem premiérovi, členom vlády za odpovede na otázky, ktoré poslanci položili vám, ale aj členom vlády.

Budeme teraz pokračovať v rokovaní bodom programu

informácia predsedu vlády o stanovisku vlády Slovenskej republiky voči obmedzeniam na voľný pohyb osôb na pracovné trhy členských štátov Európskej únie.

Poprosím teraz pána premiéra vlády, aby informáciu poslancov Národnej rady predniesol. Nech sa páči, pán premiér.

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok a odpovedí vypršal. Ďakujem premiérovi, členom vlády za odpovede na otázky, ktoré poslanci položili vám, ale aj členom vlády.

Budeme teraz pokračovať v rokovaní bodom programu

informácia predsedu vlády o stanovisku vlády Slovenskej republiky voči obmedzeniam na voľný pohyb osôb na pracovné trhy členských štátov Európskej únie.

Poprosím teraz pána premiéra, aby informáciu poslancom Národnej rady predniesol. Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 28. 4. rozhodla, že nezavedie recipročné opatrenia, resp. že otvorí slovenský trh práce od 1. mája 2004 pre občanov členských štátov Európskej únie. Toľko rezultát, rozhodnutie.

Dovoľte mi, aby som vás v siedmich bodoch informoval, prečo sme sa takto rozhodli.

Predovšetkým preto, že nemáme záujem na zhoršovaní slobodného pohybu osôb, ale práve naopak. Máme záujem na tom, aby sa trh práce v Európskej únii čo najskôr a najrýchlejšie liberalizoval, aby v jednotlivých členských krajinách sa čo najskôr vytvárali predpoklady na slobodný, absolútne voľný pohyb osôb nielen za turistikou, ale aj za prácou. Došli sme k záveru a presvedčeniu, že recipročné opatrenia by boli skôr nervóznym gestom ako reálnou potrebou.

Druhým dôvodom nášho rozhodnutia je poznanie, že krajiny Európskej únie neporušili žiadne pravidlo dohodnuté v Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Neporušili žiaden dohovor, žiaden predpis, žiadne pravidlo, len využívajú niektoré krajiny viac, niektoré menej, dá sa povedať, že v zásade rozdielne, tú škálu, ktorá bola vyrokovaná, dohodnutá a vzájomne podpísaná.

Tretím dôvodom je fakt, že odborné útvary neočakávajú hromadný prílev pracovnej sily zo súčasných členských štátov na slovenský trh práce, ktorý by ohrozil jeho situáciu. Môžem vám ponúknuť niekoľko orientačných čísel, ktoré hovoria o tom, koľko Slovákov pracuje v krajinách Európskej únie a naopak.

Tak napríklad k 31. decembru, to budú čísla minulého roku, tak napríklad na Slovensku pracovalo 29 Belgičanov, ale v Belgicku 221 Slovákov. V Holandsku pracovalo 602 Slovákov a u nás len 36 Holanďanov. Z Írska sme zamestnávali 18 osôb, ale v Írsku pracovalo 485 našich ľudí. Nezamestnávali sme žiadneho občana Luxemburska, ale v Luxembursku pracovalo 74 našich ľudí. S Nemeckom je to pomer 373 Nemcov na Slovensku k 11 404 Slovákom v Nemecku. Podobne je to povedzme v proporcii aj voči Rakúsku, 152 Rakúšanov na Slovensku, ale 5 817 Slovákov v Rakúsku. Tieto proporcie jednoznačne hovoria o tom, že je dopyt po práci v zahraničí a omnoho menej výrazný je záujem alebo dopyt pracovníkov z členských štátov Európskej únie pracovať na Slovensku.

Ďalším, štvrtým dôvodom, prečo sme sa rozhodli tak, ako sme sa rozhodli, je skutočnosť, že sa usilujeme o získavanie priamych zahraničných investícií. Snažíme sa vnútornými reformami, daňovou, sociálnou politikou, inými politikami vytvárať pracovné miesta doma, ale v súčasnom štádiu je nesmierne cenné a dôležité aj získavanie priamych zahraničných investícií. Podľa nášho názoru zavádzanie recipročných opatrení by bolo skôr kontraproduktívne, pretože by predstavovalo administratívne prekážky zamestnávania. Iste nemusím zdôrazňovať, aké by to bolo nepríjemné zistenie pre pracovníkov Peugeota, Citroëna alebo niektorých ďalších významných veľkých investícií, keby odrazu zistili, že iba kvôli nejakej symetrii alebo z nervozity musia podstúpiť úkony, s ktorými pri rozhodovaní sa o vstupe na naše územie nepočítali.

Ďalším dôvodom nášho rozhodnutia je skutočnosť, že uplatnením recipročných opatrení by narástli administratívne náklady v rezorte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. To znamená náklady na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, náklady spojené s vydávaním povolení na zamestnávanie pre občanov členských štátov Európskej únie.

Ďalším dôvodom je skutočnosť, že Zmluva o pristúpení Slovenska k Európskej únii ponecháva Slovensku možnosť reagovať na prípadné prijatie ochrannej klauzuly voči novým členským štátom v prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia nášho trhu práce.

No a nezanedbateľná je aj skutočnosť, že občania Slovenskej republiky koniec koncov tak, ako som to uviedol na tých niektorých príkladoch, majú aj dnes možnosť zamestnať sa a táto možnosť sa neobmedzuje, neumenšuje, ale, naopak, sa zvyšuje. Deje sa tak na základe bilaterálnych dohôd, ktoré má urobené Slovensko s krajinami Európskej únie. Tieto dohody hovoria buď o kvótach, ktoré má Slovensko voči týmto krajinám, alebo sa to rieši individuálnymi žiadosťami a individuálnymi rozhodnutiami, individuálnymi povoleniami.

Chcem vám oznámiť, že túto tému som mnohokrát otváral a otváram aj bilaterálne a naposledy, keď boli v Bratislave premiéri Belgicka a Holandska, tak obaja ma ubezpečili, že na budúci rok budú tie kvóty alebo počet individuálnych pracovných povolení vyššie, ako boli tohto roku, ako boli v minulých rokoch. A rovnako sa nám dostáva ubezpečenia, že ak by tie stanovené kvóty nestačili a naši ľudia mali reálne prácu, že je vôľa riešiť tento záujem individuálne. Teda počet našich pracovníkov v krajinách Európskej únie narastá a máme nástroje aj v týchto súčasných podmienkach, ako im umožniť zamestnanie, ak sa im takáto možnosť reálne črtá.

Panie poslankyne, páni poslanci, verím, že práve takýto racionálny postoj povedie k rýchlejšej liberalizácii trhu práce. Myslím, že ta rozumnosť sa prejavila napríklad aj v tom, že len pred niekoľkými dňami švédsky parlament zrušil rozhodnutie vlády, ktorá chcela zaviesť prechodné opatrenie na dva roky, a po rozprave vo švédskom parlamente aj vzhľadom na reformy, aj vzhľadom na získavanie investícií na Slovensku švédsky parlament toto rozhodnutie vlády zrušil a vo Švédsku od 1. mája, podobne ako v Británii, ako v Írsku, prakticky nie sú prekážky pre zamestnanie našich občanov. Myslím, že práve takýto prístup povedie aj v ďalších krajinách, že neuplatnia nieže to celé sedemročné obdobie, ale ani obdobie podstatne kratšie. Koniec koncov niektorí kolegovia mi to aj v rozhovoroch hovoria, že sú ochotní už po prvom roku trh práce voči novým krajinám otvoriť.

Myslím, že istým svedectvom o tom, že sme sa rozhodli pre racionálny a správny postoj, svedčí aj to, že podobne sa k problému postavilo aj ďalších sedem krajín, ktoré spolu s nami vstupovali do Európskej únie. A že z desiatich štátov sú len dva také, ktoré zavádzali recipročné opatrenia.

Samozrejme, náš postoj znamená aj to, že presadzujeme a naďalej budeme presadzovať skrátenie prechodných období, ktoré si niektoré krajiny zvolili. Budeme sa usilovať, aby toto prechodné obdobie trvalo minimálne. Budeme sa tak usilovať a usilujeme sa tak na všetkých úrovniach. Viackrát som takto vystúpil aj na samitoch Európskej únie, takto vystupuje minister zahraničných vecí, takto vystupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a v tomto úsilí budeme aj naďalej pokračovať.

Chcel by som vás, opäť ako príklad, len informovať, že o našom rozhodnutí informoval minister zahraničných vecí 29. apríla všetky veľvyslanectvá členských štátov Európskej únie, ktoré sú u nás akreditované, a oboznámil ich aj s vyhlásením vlády, ktoré k danej téme znie takto:

"V súvislosti s nadchádzajúcim členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. mája 2004 vláda Slovenskej republiky vyjadruje svoj zásadný nesúhlas s opatreniami, ktoré prijímajú súčasné členské štáty na zamedzenie prístupu občanov nových členských krajín na svoje pracovné trhy. Problematika otvorenia pracovných trhov pre nové členské štáty Európskej únie po vstupe do EÚ bola viac než dostatočne diskutovaná v rámci prístupových negociácií, kedy viaceré členské štáty mali počas rokovaní iný, otvorenejší prístup. Obavy s voľným pohybom pracovníkov existovali už pri predchádzajúcich rozšíreniach Európskej únie, avšak v konečnom dôsledku sa nepotvrdili.

Vláda Slovenskej republiky apeluje na členské štáty Európskej únie, aby nedali priestor predsudkom a vychádzali z reálnych predpokladov migrácie, keďže prechodné obdobia nie sú zdôvodniteľné ani politicky.

Slovenská republika je zástancom štyroch základných slobôd garantovaných občanom Európskej únie, čoho dôkazom sú uskutočňované reformy v našej krajine. K implementácii cieľov stanovených lisabonskou stratégiou, ku ktorým sa Slovenská republika jednoznačne hlási, je otvorený, flexibilný a jednotný trh práce Európskej únie, je jednou zo základných podmienok pre dosiahnutie kohézie a udržateľného rozvoja Európskej únie v podmienkach rozšírenej Európskej únie.

Vláda Slovenskej republiky napriek opatreniam, ktoré členské štáty EÚ prijímajú na zamedzenie prístupu slovenských občanov na svoje trhy práce, oznamuje, že trh práce Slovenskej republiky otvára pre všetkých občanov Európskej únie bez obmedzenia."

Dámy a páni, presadzujeme záujmy občanov Slovenskej republiky. Snažíme sa ich však presadzovať tak, aby sme dosahovali pozitívne výsledky, nie aby sme prijímali kontraproduktívne opatrenia.

Verím, že už prvé mesiace nášho začlenenia alebo vstupu do Európskej únie potvrdia, že nevstupujeme do Európskej únie preto, že chceme masívne zaplavovať trhy práce členských štátov Európskej únie, ale aby sme, využijúc solidaritu a ďalšie možnosti príležitostí, ktoré náš vstup ponúka na to, aby pracovných príležitostí pribúdalo najmä u nás doma, dokázali, že nie sme žiadnou hrozbou pre Európsku úniu, ale naopak, že sme pre ňu prínosom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi za predloženie informácie o stanovisku vlády voči obmedzeniam na voľný pohyb osôb na pracovné trhy členských štátov.

Páni poslanci, budeme pokračovať ďalej v rokovaní bodmi programu tak, ako sme si schválili v programe 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým vás chcem poprosiť, aby sme zajtra ráno začali rokovať o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. To sú zákony, ktoré vláda predložila na skrátené legislatívne konanie, ktoré by mali odstrániť istú absenciu práva pri konaní volieb do Európskeho parlamentu. Pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Ďalej vás chcem poprosiť o súhlas, na budúci týždeň v utorok sme si schválili prerokovať šesť návrhov zákonov súvisiacich s reformou zdravotníctva, aby sme o všetkých šiestych návrhoch hlasovali až po prerokovaní všetkých týchto šiestych návrhov, aby sme nerozdelili to hlasovanie na dve hlasovania, ale aby sme hlasovali v poradí jednotlivých prerokovaných návrhov zákonov až po všetkých prerokovaných bodoch programu. Je s takýmto návrhom, páni poslanci, súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Poprosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol

vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik,

ktorý prerokúvame ako tlač 550. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 550a.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, na druhé čítanie.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy, ktorá vyplynula z poštovej politiky do roku 2004, je transformácia štátneho podniku Slovenská pošta na akciovú spoločnosť so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu. Tento zákon špecificky rieši otázku zakladateľa akciovej spoločnosti, ktorým je štát zo zákona zastúpený ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Zákon upravuje odchylne od Obchodného zákonníka niektoré podmienky súvisiace so založením akciovej spoločnosti a tiež vylučuje použitie niektorých ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré by mohli komplikovať založenie akciovej spoločnosti a vykonávanie jej základnej činnosti, t. j. poskytovanie univerzálnej poštovej služby. Ide napríklad o spôsob určenia hodnoty nepeňažného vkladu a jeho splatenie, vytvorenie rezervného fondu či nadobudnutie vlastníckeho práva akciovej spoločnosti k nehnuteľnostiam.

Predmetom tohto zákona je taktiež umožniť akciovej spoločnosti ako právnemu nástupcovi štátneho podniku pokračovať vo vykonávaní podnikateľskej činnosti, ktorú oprávnene vykonával štátny podnik, najmä pokračovať v poskytovaní poštových služieb podľa zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Konštatujem, že navrhovaná právna úprava nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať ani dosah na verejné financie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

Ďakujem, pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz poprosím pána poslanca Jasovského, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

Pán poslanec, máte slovo.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovolím si predložiť spoločnú správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátneho podniku.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 803 z 3. marca 2004 pridelila vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, ako tlač 550 na prvé konanie v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004 a predložila ho Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikaní. Iné výbory návrh zákona neprerokovali ani poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona o transformácii prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto: ústavnoprávny prerokoval 21. apríla 2004 a neprijal uznesenie, z celkového počtu osôb 11 poslancov bolo prítomných 8, ale za návrh nehlasoval nikto. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 14. apríla a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v prílohe tohto uznesenia. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takisto odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh 20. apríla a odporučil Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k § 14, pričom za § 14 sa vkladá nový § 15, ktorý vrátane nadpisu znie: § 15 je prioritný investičný majetok tak, ako je to uvedené v spoločnej správe, a preto mi dovoľte, aby som nečítal celý tento pozmeňujúci návrh. Je v spoločnej správe aj s poznámkami pod čiarou uvedený. K § 16 takisto je zmena: "k 1. máju" nahradzujú sa slová "k 1. júlu 2004" a pritom v bode 3 spoločnej správy je uvádzané, že v zákone bude potrebné schváliť niektoré jazykové úpravy, ale nebudú mať dosah na vecnú zmenu tohto zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský odporúča Národnej rade o bodoch 1 až 3 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, pričom gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v zmysle rokovacieho poriadku takisto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátneho podniku, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu o transformácii Slovenskej pošty v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 322 z 29. apríla 2004, pričom výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Vážený pán predseda, je možné otvoriť rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, okrem pána poslanca a spoločného spravodajcu, či sa hlási ešte niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Vážny, pán poslanec Šulaj. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, ja som k návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty hovoril už v prvom čítaní, kde som poukazoval na to, že celkove zákon nemôžem považovať za excelentný, a nemyslím si, že je úplne dobre pripravený. Ale je tu, máme ho na stole a rokujeme o ňom, máme spoločnú správu výborov.

Ja som vo svojom vystúpení upozorňoval na niektoré skutočnosti, že možno nie vždy transformácia a následná privatizácia alebo možná privatizácia rieši problémy podniku, ktoré určite aj v štátnom podniku sú, a nakoniec aj pripravovaný poslanecký prieskum v tomto štátnom podniku zrejme poukáže na mnohé problémy, ktoré sa tu za obdobie posledných rokov nakopili. Hovoril som o tom, že nie všade prebehla transformácia, pretože napríklad vo Francúzsku stále pôsobí francúzska pošta v pozícii štátneho podniku. To znamená, že nie je jediným riešením transformácia na akciovú spoločnosť. Skôr som poukazoval na to, že by bolo ideálnejšie, keby vedenie Slovenskej pošty dokázalo pripravovať projekty, ktoré by dokázali posunúť dianie Slovenskej pošty dopredu tak, aby Slovenská pošta dokázala naplniť svoju prepravnú sieť, svoje prepravné kapacity a najmä sieť 1 628 pôšt. Hovoril som o tom, že projekty, ktoré boli akceptované, aplikované na Slovenskej pošte, priniesli skôr stratu pre Slovenskú poštu ako zvýšenie ich výkonov alebo výnosov. A takisto som poukázal na to, že nie je celkom správne likvidovať zamestnanosť Slovenskej pošty, kde prezentovaných 10 % bude znamenať prakticky stratu zamestnania u 2 000 osôb. Domnieval som sa, že by bolo vhodnejšie práve týchto pracovníkov využiť, to znamená týmto smerom sa pokúsiť riešiť vyššiu výnosovosť, resp. vyššie výkony Slovenskej pošty.

Domnievam sa, že je veľmi jednoduché zlikvidovať 10 % zamestnanosti v čase, keď viem, že mzdové náklady predstavujú objem okolo 64 % celkového objemu nákladov. To znamená, že je veľmi ľahko vypočítateľné, čo táto úspora dokáže na znížení nákladov Slovenskej pošty urobiť. Nie som presvedčený, že cieľom Slovenskej pošty by malo byť dosiahnutie zisku 500 mil. korún. Skôr sa domnievam, že Slovenská pošta by mala ísť iným smerom. Je to však rozhodnutie vedenia Slovenskej pošty. V čase, keď som ja bol generálny riaditeľ Slovenskej pošty, som mal na veci iný názor a orientoval som fungovanie Slovenskej pošty iným smerom.

Moje pozmeňujúce návrhy sú uvedené v spoločnej správe, kde ich schválil gestorský výbor a schválili ich aj ostatné výbory, ktoré schvaľovali spoločnú správu. Myslím si, že je to len určité minimum, to, čo sa vkladá do predkladanej novely zákona. Domnievam sa, že skôr by bolo bývalo ideálnejšie, keby sa v zákone bolo objavilo, že naďalej vlastníkom Slovenskej pošty, resp. 100-percentným vlastníkom Slovenskej pošty aj po transformácii na akciovú spoločnosť by mal byť štát. Viem, že v ďalšom riadení a v rokovaní vlády sa objavoval návrh na 51 %, nešťastným zásahom odborárov je týchto 51 % preč. Aj preto je tam ten mechanizmus tzv. prioritného investičného majetku, aby v Slovenskej pošte ostala možnosť, resp. ak by Slovenská pošta prestala plniť kritériá kvality a Poštový regulačný úrad by jej zobral licenciu, aby prípadne iný operátor mohol naskočiť na sieť Slovenskej pošty a mohol poskytovať služby, ktoré, samozrejme, bez poštovej siete poskytovať nie je možné. Pozri príklad Slovenských telekomunikácií, kde doteraz žiadny z iných operátorov nemá podpísanú zmluvu na využívanie siete Slovenských telekomunikácií.

Vo svojej rozprave nechcem sa teda ďalej rozširovať, pretože som veľmi podrobne hovoril na túto tému už viackrát v tomto parlamente. Chcem predložiť, dámy a páni, pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona, ktorý tiež síce nie je ideálny, ale domnievam sa, že je potrebné, aby bol v tomto návrhu zákona, a preto si ho dovolím predniesť.

Znenie § 13 navrhujem doplniť o nový odsek 3 s týmto znením: "Na vloženie podniku ako nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti podľa tohto zákona sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu." Pričom pod osobitným predpisom je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Odôvodňujem to tým, že vloženie podniku ako nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti nadväzne na ustanovenia tohto návrhu zákona, resp. tohto zákona 222, by spôsobilo finančné následky pre akciovú spoločnosť. Vzhľadom na predpokladanú výšku hodnoty, ktorá sa pohybuje vo výške mnoho sto miliónov slovenských korún, by prechod majetku a jeho zaťaženie 19-percentnou sadzbou dane z pridanej hodnoty predstavovalo značnú finančnú sumu, čo by mohlo mať nepríjemný dosah na chod novovznikajúcej akciovej spoločnosti. Existuje reálny predpoklad, že akciová spoločnosť bude poskytovať v prevažnej miere poštové služby vo verejnom záujme za regulované ceny, a preto ešte toto doplnenie do novely tohto zákona, resp. do zákona o transformácii Slovenskej pošty. Aj keď znovu opakujem, hovorili sme s niektorými kolegami, že toto riešenie mohlo byť oveľa excelentnejšie, mohlo byť iné, ale je to predložené asi v tomto znení.

To som chcel predniesť. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP