Úterý 11. května 2004

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky 25. februára 2004 schválila návrh na vymenovanie Jána Kľučku, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky za sudcu Európskeho súdneho dvora a Daniela Švábiho, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, za sudcu I. stupňa. Obaja sudcovia podľa oznámenia predsedu Ústavného súdu z 28. apríla 2004, č. správy 486/04, sa funkcie sudcu Ústavného súdu vzdali dňom 26. apríla 2004 a prestávajú pôsobiť na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať, to znamená v tomto prípade štyroch. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky môže byť podľa ustanovenia čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V určenom termíne, t. j. do 19. apríla 2004, bolo predložených celkom 15 návrhov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrhy prerokoval na svojej 57. schôdzi 20. apríla 2004. Uznesením č. 47 skonštatoval, že všetci 15 navrhovaní - Gabriela Dobrovičová, Milan Ďurica, Ján Gereg, Jozef Kravec, Peter Kresák, Tibor Kubík, Darina Ličková, Ivetta Marušáková, Ladislav Orosz, Juraj Seman, Marián Schmidt, Soňa Smolová, Tibor Šafárik, Jozef Štefanko a Martin Vladik spĺňajú predpoklady ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a možno o nich na schôdzi Národnej rady hlasovať. Základné údaje o navrhnutých kandidátov sú uvedené v predkladanom materiáli. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa schváleného programu by sme mali rokovať teraz o

návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o krokoch zabezpečujúcich vyššiu mieru ochrany územia a občanov Slovenskej republiky.

Predkladateľom je pán poslanec Kozlík, ktorý nás poprosil, či by sme tento bod presunúť na neskoršie vzhľadom na to, že musel veľmi rýchlo teraz odcestovať. Mal nejaký problém. Takže pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Áno, ďakujem pekne. Takže v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 673),

ktorý ste dostali ako tlač 673. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 680. Za skupinu poslancov návrh tohto ústavného zákona uvedie predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vám v mene skupiny navrhovateľov predniesť návrh ústavného zákona o vzťahu medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou po plnoprávnom členstve Slovenskej republiky v Európskej únii. Napriek tomu, že o vzťahu parlamentu a vlády vo vzťahu k Európskej únii diskutujeme už niekoľko mesiacov, táto otázka nebola nikdy taká aktuálna ako dnes. Dnes je Slovensko už členom Európskej únie. Naši ministri odchádzajú do orgánov Európskej únie ako plnoprávni zástupcovia Slovenskej republiky rokovať o pripravovaných právnych predpisoch a hlasovať o nich. Je to veľmi silná právomoc, ktorá musí byť kontrolovaná parlamentom. Ministri v pozícii členov výkonnej moci schvaľujú priamo záväzné právne normy a predpisy, ktoré sme povinní takmer bez zmeny transponovať do nášho právneho poriadku. Myslím si, že nikto nepochybuje o tom, že je dôležité, aby slovenský parlament mal aj na tieto oblasti, ktoré by inak spadali podľa ústavy do jeho právomoci, dosah. Vzťah parlamentu a vlády je otázkou, o ktorej diskutujeme už veľmi dlho. Preto budem stručný a nebudem v tomto úvodnom slove opakovať ďalšie argumenty, ktoré sú všetkým známe, ale zameriam sa na nové prvky návrhu možnej spolupráce medzi Národnou radou a vládnou Slovenskej republiky. Opakovane sa uchádzam spolu so skupinou poslancov o vašu podporu návrhu, ktorý v spresnenej podobe navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej rady tak, aby Národná rada schvaľovala stanoviská Slovenskej republiky s právnym aktom a ďalšími záležitosťami Európskej únie. Tento návrh opakovane obsahuje záväzný charakter tohto stanoviska. V tomto pozmenenom modeli sme sa naďalej snažili rešpektovať autoritu parlamentu a zároveň ponechať vláde dostatok priestoru na vyjednávanie. S týmto cieľom sme sa snažili vyriešiť všetky situácie, ktoré môžu pri schvaľovaní stanovísk nastať a ktoré by mohli spôsobiť napríklad blokovanie celého procesu.

Navrhujeme tri riešenia pre tri situácie. Čo sa stane, ak Národná rada schváli návrh stanoviska, čo sa stane, ak ho neschváli, a po tretie, čo sa stane, ak parlament nebude vôbec konať. Prvú situáciu navrhujeme riešiť záväzným mandátom. Ak Národná rada schválila stanovisko Slovenskej republiky, člen vlády ním bude viazaný. Samozrejme, ponechávame priestor na to, aby sa v prípade potreby pri rokovaniach a hlasovaní od stanoviska odchýlil, ak to bude v záujme Slovenskej republiky. Následnou povinnosťou ministra však bude o tomto postupe informovať parlament. Pre druhú situáciu, ak Národná rada nebude v stanovenej lehote konať, navrhujeme, aby člen vlády nebol nečinnosťou parlamentu alebo výboru blokovaný, ale aby postupoval podľa návrhu a stanoviska vlády. To vytvorí priestor, aby sa Národná rada nezaoberala návrhmi, ktoré nebude považovať za dôležité, a aby zároveň neblokovala ministrov. Tu si viem predstaviť skrátiť navrhovanú trojtýždňovú lehotu na schválenie stanoviska Národnou radou alebo výborom na kratšiu dobu, najmenej však na dva týždne. A do tretice mi dovoľte povedať, že ak k situácii, ak Národná rada nebude s vládou navrhnutým stanoviskom súhlasiť, bude potrebné, aby schválila iné stanovisko, podľa ktorého bude minister postupovať. Ak Národná rada tak neurobí, minister bude aj v tomto prípade postupovať podľa návrhu stanoviska vlády. Toto riešenie je vlastne konštruktívnym nesúhlasom parlamentu, ktorý môže návrh stanoviska odmietnuť, ale nemôže nechať ministrov bez možnosti konať. Ak teda v danej veci neprijme Národná rada iné stanovisko, člen vlády bude postupovať podľa stanoviska, ktoré navrhla vláda.

Panie poslankyne, páni poslanci, toľko stručne k návrhu ústavného zákona, ktorý by mal dovŕšiť náš ústavný poriadok o nový, veľmi dôležitý prvok. Naším cieľom je, aby okrem funkčnej a efektívnej spolupráce medzi parlamentom a vládou v záležitostiach Európskej únie ostala občanom aspoň čiastočne ponechaná možnosť rozhodovať prostredníctvom nás, volených zástupcov, o svojej budúcnosti. Verím, že schválime tento ústavný zákon a v spolupráci s vládou budeme mať možnosť presadzovať v Európskej únii záujmy Slovenskej republiky a vplývať na jej ďalší vývoj. Pán predsedajúci, pán podpredseda, ďakujem. Toľko k odôvodneniu návrhu skupiny poslancov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán predseda Národnej rady, ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Miklušičákovi. Nech sa páči. Páni poslanci, trošku väčší kľud.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 29. apríla 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 673. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh ústavného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 680 z 23. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 11. júna 2004 a v gestorskom výbore do 14. júna 2004. Pán predsedajúci, ďakujem. Otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem, pán predseda aj pán spravodajca. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (tlač 613).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 613, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 650. Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ministerstvo zdravotníctva predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Cieľom navrhovaného zákona je najmä zmena spôsobu výpočtu nárokov na náhradu za bolesť a náhradu za sťažené spoločenské uplatnenie a zmena samotnej výšky nárokov. Keďže doteraz podľa platnej vyhlášky č. 32 odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia bolo možné iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, neobmedzene zvyšovať výšku odškodného na maximálne stanovené odškodné vo výške 240 000 korún, čo sa v súdnej praxi začalo zneužívať. Návrh zákona ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti, zásady pre hodnotenie bolesti a zásady pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Eskalácia súdnych rozhodnutí za nemateriálnu ujmu ohrozuje fungovanie systému povinného zmluvného poistenia. Deficit zo starého systému zákonného poistenia sa v dôsledku tvorby rezerv na žalované sumy vyšplhalo už na 2 miliardy korún zo začiatku roku 2002 na súčasných 5 miliárd korún. Prognóza ďalšieho nárastu v prípade neprijatia zákona je až do výšky 10 miliárd korún. Podľa dostupných informácií výška požadovanej náhrady za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie v podaných žalobách na súdoch Slovenskej republiky v tomto období už presahuje sumu 5 miliárd. Súdna prax je nezjednotená a rozhodnutia sú založené na voľnej úvahe súdu. Ani v jednom prípade doteraz sa však nepodarilo využiť nástroje slúžiace zjednoteniu súdnej praxe. Návrh preto reaguje na narastajúci počet súdnych rozhodnutí, v ktorých boli priznané neprimerane vysoké sumy odškodnenia. V navrhovanom zákone stanovujeme presne metodiku a spôsob odškodnenia tak, aby sme boli v súlade v hornej desiatke krajín Európskej únie, vo výhodnej pozícii oproti krajinám okolitých štátov, čo môžete nájsť v dôvodovej správe.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam, aby tento zákon bol prerokovaný, až vyslovíte súhlas s jeho znením a pustíte ho do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, predsedníčke gestorského výboru pre zdravotníctvo, pani poslankyni Záborskej. Nech sa páči, pani predsedníčka, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako spravodajkyňa vyjadrila k vládnemu návrhu zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťažené spoločenské uplatnenie, tlač č. 613. Uvedený návrh zákona spĺňa všetky legislatívnotechnické podmienky vyplývajúce zo zákona o rokovacom poriadku a preto na základe uznesenia predsedu Národnej rady o pridelení vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom dávam návrh, aby tento zákon prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. K vládnemu návrhu zákona ako gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Čo sa týka lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní, navrhujem vo výboroch do 11. júna, v gestorskom výbore do 14. júna 2004. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa hlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Džupa vystúpi ako prvý, pripraví sa pán poslanec Blanár.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Do prvého čítania sme dostali bezpochyby veľmi potrebnú zákonnú normu, ktorá pre prax a praktický výkon činnosti, ktorú zabezpečuje takmer každý lekár, už dlhšiu dobu chýba. Ako bolo v dôvodovej správe konštatované, doteraz sa orientujú a bodové hodnotenie vykonávajú zväčša teda lekári na základe vyhlášky ministerstva zdravotníctva a boli z toho určité legislatívne a právne problémy, ktoré umožnili rôzny výklad účinnosti tejto vyhlášky. O tomto fakte sme vedeli už minimálne pred rokom. Už minimálne pred rokom sme vedeli o tom, že do 31. decembra 2003 je potrebné prijať zákonnú normu v podobe zákona, ktorá umožní aj po 1. 1. 2004 právoplatnosť rozhodnutí lekárov. Ubehol rok, mali sme niekoľko pokusov o to, akým spôsobom premeniť vyhlášku na zákon, dokonca dosť originálnym spôsobom, keď bola v rámci poslaneckého návrhu novely ponúkaná do zákona o opiátoch. Vo všetkých týchto predbežných krokoch, ktoré zatiaľ neviedli k úspechu v podobe prijatého zákona, bolo diskutovaných niekoľko zásadných vecí. Prvou, tou, ktorou aj argumentoval pán minister, bolo, že doterajší systém neuzatvára hornú hranicu a priznania hodnotenia za bolesť, keď to teraz tak mám použiť, podľa tejto novely, za poškodenie na zdraví, to by bolo presnejšie, čo umožňovalo, samozrejme, aj rôznu interpretáciu zo strany tých, ktorí zastupovali poistenca alebo osobu, ktorá utrpela úraz. V materiáli je jedna tabuľka, ktorá dáva rozpätie v rôznych krajinách od - do. Tabuľka, ktorá je, alebo číslo, ktoré je uvedené za kolónku Slovensko, považujem za prehnané. Považujem za prehnané, ak z jednotlivých prípadov urobíme prierezovú záležitosť, pretože naozaj prípadov, keď súd rozhodol o priznaní náhrady za poškodenie zdravia vo výške 30 miliónov korún, nie je to signifikantné, aj keď, samozrejme, ide o veľkú sumu.

V štátoch Európskej únie - a to treba dať predkladateľovi zapravdu, sú rôzne mechanizmy, ktoré umožňujú zákonným spôsobom určiť hornú hranicu priznanej sadzby za bodové hodnotenie poškodenia zdravia. Ale podľa výkladu ministra spravodlivosti a odborných pracovníkov ministerstva spravodlivosti, ktorí boli na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, súčasný právny stav Slovenskej republiky s prihliadnutím na iné zákony, nie zdravotnícke, neumožňuje určiť hornú hranicu, ergo priznáva súdom ako definitívnej inštitúcii určiť túto hornú hranicu. Táto novela určuje hornú hranicu a zrazu vláda ako predkladateľ tohto návrhu zákona ide proti sebe, aspoň z môjho pohľadu! Odborní pracovníci, minister spravodlivosti tej istej vlády tvrdí niečo, odborní pracovníci a minister zdravotníctva tej istej vlády pripravil novelu takýmto spôsobom. Čiže tu je jeden prvý vážny rozpor, ktorý treba doriešiť, do týchto chvíľ nebolo a nevieme o tom, aby prišlo iné stanovisko ministra spravodlivosti alebo ministerstva spravodlivosti k tejto záležitosti. Druhým veľmi vážnym krokom alebo vážnou výhradou pri legislatívnom procese, doteraz existujúcom alebo pokusoch o legislatívny proces, bola výhrada voči tomu, aby zákon nemal retroaktivitu. Táto novela, tento návrh retroaktivitu nemá, aj keď, ak by sme išli do podrobností, rôzne výklady môže vyvolať hlavne ten paragraf, ktorý hovorí o novom prvku, doteraz v praxi neužívanom, dohadovacom konaní a táto časť je napísaná skutočne filigránsky. Takým spôsobom, že len pri voľnej interpretácii, takpovediac laickej interpretácii, dáva tušiť netušené možnosti komerčných poisťovní pri interpretácii jednak tohto dohadovacieho konania a jednak, so spätnou platnosťou, aj na účinnosť samotných iných častí a paragrafov tohto zákona.

Ďalšiu vážnu výhradu máme, že hovoríme o vládnom návrhu zákona o náhrade za bolesť, je to málo. Trochu odbočím a uvediem príklad, možno primitívny, človek, ktorý utrpí ťažké pomliaždenie mozgu a od prvého okamihu je v bezvedomí, bolesť nepociťuje, ale má vážnym spôsobom ohrozené zdravie a život. Upozorňujem, že v tomto prípade ide o vážne ohrozenie a poškodenie zdravia, ktoré sa musí ohodnotiť bodovým spôsobom, a nie o vyhodnotenie bolesti, ktoré vyplýva z vážneho poškodenia zdravia. Na týchto dvoch termínoch, myslím si, že legislatívci si poriadnym spôsobom premyslia právny výklad týchto dvoch základných kategórií. Aj keď je pravda, že v tabuľkovej časti je tam použitý termín klasifikácia poškodenia na zdraví, nič nemení to na skutočnosti, že ide o zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Ďalšou novinkou oproti jestvujúcemu stavu je skutočnosť, že súčasťou tohto zákona je aj bodové hodnotenie choroby z povolania. Do týchto chvíľ vyhodnocovaná, kategorizovaná iným spôsobom. Je pravda, že hlavné body doteraz platných smerníc a noriem pre hodnotenie týchto typov poškodení zdravia sú skoro úplne prebraté a zapracované do tohto zákona, napriek tomu ide o veľmi zložitý proces, ale hlavne o zložitý problém, ktorý z hľadiska posudzovania oslovuje alebo zaväzuje celkom iný okruh pracovníkov zdravotníkov (Hlas podpredsedajúceho.) a iných. Vyrušuje ma to, pán podpredsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ale to chráni aj vás, lebo vás vyrušuje práve to, keď niekto telefonuje a vyrušuje vedľa ešte sediaceho kolegu a zároveň porušuje rokovací poriadok, takže ja si myslím, že takto by to malo platiť. Nech sa páči.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Oceňujem vašu obetavosť. Takže v tejto chvíli vstupuje do bývalej vyhlášky celkom nový prvok, s ktorým naozaj treba veľmi citlivo a zodpovedne pracovať, pretože jeho dôsledky z hľadiska posudzovania života a následkov choroby a chorôb našich pacientov a klientov sú veľké. Ďalší faktor, na ktorý chcem upozorniť. Novela zákona predpokladá účinnosť od 1. júla 2004. Dá sa teda povedať, že je to šibeničný termín. Aj keby tento návrh zákona bol postúpený do druhého čítania, bude potrebných veľmi veľa a veľmi intenzívnej práce na tom, aby sa pochybnosti, z ktorých časť som si dovolil zverejniť v tejto časti svojho príspevku, boli odstránené.

Z uvedených dôvodov, vážený pán podpredseda Národnej rady, si dovoľujem dať procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v prerokúvaní tohto zákona, aby bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu - HZDS predložený návrh vládneho zákona v tejto podobe nepodporí. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej by mal vystúpiť pán poslanec Blanár. Chcem sa opýtať, pán poslanec, či vám bude stačiť tých sedem minút. Nech sa páči, potom by sme prerušili rokovanie, ale keďže hovoríte, že áno, nech sa páči, máte slovo.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Konečne sme sa dočkali. Vyhláška č. 32 je z roku 1965 a veľmi dobre viete, že sa venujem problematike povinného zmluvného poistenia od svojho nástupu do tohto parlamentu a od začiatku som upozorňoval, že ak nebude zmenená táto vyhláška, či už to bude návrhom zákona alebo nejakým iným spôsobom, novelizáciou vyhlášky, tak hrozí kolaps. Nie tak ako je napísané v dôvodovej správe, že ohrozuje fungovanie systému, ja hovorím kolaps systému povinného zmluvného poistenia, pretože tak ako pán minister uviedol, dnes sa odhaduje tento deficit už na 10 miliárd Sk. Nemôžem dnes povedať pánovi ministrovi, prečo to už nie je skôr, mám na mysli od 1. 1. 2002, keď bola demonopolizácia povinného zmluvného poistenia a už vtedy sa vedelo, že dlh z tohto titulu je veľký a nevie sa, akým spôsobom sa bude vyvíjať. No u nás sa vyvíjal takým spôsobom, že neviem, či to môžem nazvať klientelistický, korupčný a neviem ešte aký. Až dnes sa zamýšľame nad tým, že tu máme nejaký problém, ktorý musíme riešiť. Kto si toto odskáče - všetci tí, ktorí vlastnia motorové vozidlo, všetci tí platia dnes zvýšené poistné práve kvôli tomu, že tento deficit je taký vysoký. Prečo tento zákon tu nebol minimálne od roku, keď došlo k demonopolizácii, už ťažko sa spýtať, pretože už tí, ktorí to robili, nie sú ani vo vláde a možno ani veľa poslancov, ktorí to vtedy schvaľovali. Ale určite je namieste otázka, pán minister, prečo to nie je hneď od nástupu tejto vlády, pretože sa o tom probléme vedelo! A medzitým mnoho prípadov vzniklo, ktoré jednoducho môžu dopadnúť tak, ako niekoľko ich dopadlo, že dnes to odškodné, ktoré je tu uvedené, Slovensko, od 5 do 30 miliónov, v podstate tá hranica nebola stanovená, ale už sú prípady, ktoré sú na súde, a pohybujú sa okolo 65 miliónov, dokonca som počul, že v Malackách je taký prípad, kde sudca to zvýšil na 65 miliónov! Prečo to nebolo hneď na začiatku nástupu tejto vlády riešené, tento problém, na to by som skutočne chcel odpoveď pána ministra, aspoň nejakú uspokojivú pre občanov, ktorí budú pozerať aj toto vystúpenie, že prečo oni musia dnes platiť také vysoké zmluvné poistenie, pretože okrem toho, že poisťovne si do výšky sadzby poistného dávajú aj svoju maržu, samozrejme, musia riešiť aj tento dlh, ktorý tu vzniká, a myslím si, že na túto otázku určite budú chcieť počuť aj oni odpoveď.

Dnes sa nemôžem vyjadriť k obsahovej stránke tohto predkladaného zákona, pretože nie som odborník, čo sa týka zdravotných záležitostí, stanovovanie jednotlivých bodov, ale minimálne jedno viem povedať s určitosťou. A to je to, že je tam stanovená maximálna hranica, ktorú už nebudú môcť svojvoľne sudcovia zvyšovať podivným spôsobom, tak ako pán minister povedal, že to nie je zjednotené, to by som povedal, že je mierny až veľmi kulantný výraz, ja si myslím, že to bolo zneužívané, veľmi hrubozrne to bolo zneužívané a naopak sa domnievam, že je potrebné, aby bol tento zákon prijatý v tejto Národnej rade, a bol by som rád, ak sú tam nejaké nedostatky, tak v druhom čítaní aby sme vyčistili tieto nedostatky, pretože čím väčšmi budeme odďaľovať prijatie tohto zákona, tým viacej bude narastať prípadov, ktoré už nebudú spadať pod jurisdikciu tohto zákona, ktorý, je potrebné, aby to riešil. A, samozrejme, zaplatíme to my všetci a zaplatia do občania Slovenskej republiky, pretože viete o tom, že dnes jednoducho už je kompletná demonopolizácia, a, samozrejme, aj liberalizácia cien povinného zmluvného poistenia a pri všetkých balíčkoch opatrení, ktoré dnes sú prijímané v tejto Národnej rade, to už jednoducho ľudia nebudú môcť zvládnuť a budú platiť také poistné, že bude veľakrát prevyšovať samotnú hodnotu niektorých áut predovšetkým nižších sociálnych skupín. Ďakujem za pozornosť a rád by som, pán minister, odpoveď na moju otázku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: To asi ťažko, lebo sa hlási pán poslanec Muňko a Džupa s faktickými poznámkami. Faktické poznámky až zajtra, ráno budeme pokračovať týmto zákonom, lebo by som mohol jednému dať, (Hlasy v rokovacej sále.) no neexistuje, jednému dám a druhému nie? O 19.00 skončíme, to sa nedá, ak jednému umožním vystúpiť, druhému by som tiež mal a to, takže až zajtra, pán poslanec Muňko, potom pán poslanec Džupa. Samozrejme, bude môcť na to reagovať pán poslanec Blanár. Uzavrieme rozpravu a pán minister, ak bude chcieť, tak môže reagovať, samozrejme, aj pani spravodajkyňa, na rozpravu.

Takže prerušujem rokovanie, zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine v rokovaní. Takže zatiaľ dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.)

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP