K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister. Vláda pri zdôvodňovaní novelizácie, potreby novelizácie tohto zákona vychádza z niekoľkých východísk, ale najhlavnejšie z nich je, že exekútori, čo sa týka vymáhania pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam, nejdú v súlade so zámerom vlády a ministerstva zdravotníctva, ktorý premenili do už novelizovaného zákona 273. Ak teda exekútori nejdú v súlade s právom, sú na to opravné prostriedky, sú na to iné zákony, iné paragrafy, aby sa voči nim vyvodili patričné dôsledky. Samotná správa v zdôvodňovacej časti uvádza, že chýba stanovisko Najvyššieho súdu a následne niekoľko viet potom nasleduje právny výklad ministerstva zdravotníctva, ktorý je dôvodom pre novelizáciu tohto zákona. Všetka česť právnikom, ktorí robia na ministerstve zdravotníctva, ale zdá sa mi to trošku trúfalé, ak ministerstvo zdravotníctva disponuje právnikmi, ktorí sú lepší ako právnici Najvyššieho súdu.

Ďalej chcem zdôrazniť a pripomenúť jednu zásadnú vec. Opakovane sa dostávame do situácie, keď pod tlakom skráteného legislatívneho konania parlament prijme normu, vzápätí prax ukáže, že je to norma nedokonalá, v mnohých prípadoch aj zmätočná, nasleduje výklad člena vlády či vlády samotnej v tom zmysle, že postupujeme podľa zákona, ktorý prijal parlament! Odmietam sa spolupodieľať na týchto hrách vlády Slovenskej republiky, keď na jednej strane politicky tlačí na disciplínu, stranícku, hľadá väčšinu v parlamente na to, aby presadila svoju zákonnú normu a vzápätí obratom ruky pred obyvateľmi hodí celú zodpovednosť na parlament, ktorý je v očiach verejnosti tá inštitúcia, ktorá prináša zmätočné zákony namierené proti tomuto ľudu, a môžem pokračovať v ďalších prirovnaniach. Samozrejme, na ich konci je nekompetentný parlament, ktorý prijíma, ani nevie čo. Je to proti mojej profesionálnej cti a verím, že aj proti profesionálnej cti ostatných kolegýň a kolegov v parlamente, aby sme boli hračkou v rukách vlády pri každej príležitosti, ktorá jej vyhovuje.

Vo svojom prvom vstupe som si dovolil pripomenúť, že táto novela zákona je pripravovaná na prospech zdravotníckych zariadení tak, aby nemohli byť exekvované. Povedal som však, že to je len časť pravdy, druhou časťou pravdy je to, že táto novela zákona vytvára veľmi dobré východiská pre akciovú spoločnosť Veriteľ na to, aby pracovala s istinou, iba s istinou, prípadne percentom, nižším, ako je sto percent tejto istiny a ďalej som povedal a zdôrazňujem opäť, že účinnosť tejto novely je datovaná do 31. 12. 2004. Pričom však ministerstvo zdravotníctva a vláda Slovenskej republiky predpokladá nabiehanie účinnosti ostatných reformných zákonov v rôznych termínoch počnúc 1. júnom až končiac 31. 12. Práve v tomto medziobdobí, kedy budú platiť ešte súčasné zákony, ale už aj nové zákony, pokiaľ budú prijaté, práve tento nenápadný doplnok, novelizácia zákona 273, poskytuje veľký priestor hlavne pre akciovú spoločnosť Veriteľ.

§ 54a v bode 1 znie, že z exekúcie výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov je vylúčené splatné poistné a poistné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, poplatok z omeškania, poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty s výnimkou pohľadávok na poistnom podľa § 59. To jest štát určil, že nemusí platiť odvody do zdravotných poisťovní, nemôže byť exekučne stíhaný a snáď aj nejaký iný významný prispievateľ do zdravotného poistenia.

V bode 2 ods. a) sa píše, že finančné prostriedky zdravotných poisťovní podľa § 50 a 52, ktoré sú určené na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na úhradu platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a na úhradu služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a poistencov, je z exekúcií výkonu rozhodnutia vylúčená. Vylúčené tieto finančné prostriedky. V praxi to teda znamená, že zdravotné poisťovne si prevedú tieto prostriedky na špeciálny účet a tým pádom aj pre nich sa poskytuje možnosť, že nie sú exekučne vymáhateľné pohľadávky zdravotníckych zariadení voči týmto právnickým osobám. Kto teda bude mať prospech z tejto novelizácie? Čiastočne aj zdravotné poisťovne. Kto doplatí? Poskytovateľ. A to poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti ako aj všetky subjekty, ktoré participujú na zdravotnej starostlivosti. Skutočne, pokiaľ beriem do úvahy, aká je povaha akciovej spoločnosti Veriteľ, ktorej hospodárenie vzhľadom na to, že je to akciová spoločnosť, nemá právo do hĺbky kontrolovať ani NKÚ a ide o obchodnú spoločnosť - štátnu - ani daňový úrad. Skutočne reálne vidieť, že táto novela prinesie menej prospechu poskytovateľom ako tento prospech, vyplýva zo súčasnej právnej úpravy spomínaného zákona 273. Z týchto dôvodov neodporúčame, ani náš klub nepodporí novelizáciu tejto zákonnej normy. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Soboňa. Nech sa páči, máte slovo.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Ja si myslím, že všetci sa zhodneme v tom, že niet horšieho, ako keď sa rozhodujeme s tým, že nemáme všetky informácie o tom, o čom treba hlasovať. Táto novela zákona zdanlivo nesúvisí s tými zákonmi, ktoré budeme preberať neskôr a ktoré de facto zásadným spôsobom menia systém zdravotníctva na Slovensku. Priamo by som mohol povedať, že stavajú tento systém na hlavu. Nie na prospech občana, nie na prospech zdravotníka, nie na prospech lekára. Ale ako neskôr uvidíme v rozpravách k jednotlivým zákonom, je to na prospech úzkej skupiny ľudí a táto novela veľmi jasne na túto skupinu zákonov nadväzuje. Poviem, o čom tu rozhodujeme, pretože tu pán poslanec, myslím si, že Maňka, sa pýtal, aký bude rozdiel medzi tým, ak bude exekúcia majetku po 31. decembri, ako keby prebehla teraz. Rozdiel je obrovský, pretože už nebude toho majetku, ktorý by mal byť exekvovaný, a práve o to v tomto prípade ide. Treba celý majetok, ktorý zdravotníctvo má, zachovať v takomto celku, ako je, a elegantným spôsobom cez Veriteľa a skúpenie pohľadávky celý majetok presunúť do portfólia Veriteľa. Možnože sa vám bude zdať, že preceňujem niektoré veci. Nepreceňujem a budem ich postupne dokazovať. To znamená, táto novela je účelová. Nehovoriac o chybách, že rieši nevymožiteľnosť práva na Slovensku. Ako poslanci by sme sa pod toto nikdy nesmeli podpísať, pretože ochrana majetku v zdravotníckych zariadeniach je už zákonmi a právnymi predpismi zakotvená a my posilňujeme niečo, čo je v práve zakotvené, a pomáhame robiť kroky, ktoré nie sú na prospech ani občanov, ani pacientov, ani zdravotníkov, ani lekárov. Prestavba systému zdravotníctva na Slovensku, ktorá je predložená pánom ministrom, urobí zo zdravotníckeho systému systém, ktorý bude pre širokú oblasť obyvateľstva ťažko dostupný, a urobí z lekárov a zdravotníkov otrokov tohto systému. Neskôr v rozprave objasním všetky tvrdenia, ktoré teraz tu predkladám. Takže táto novela zákona umožní dotiahnuť tie kroky, ktoré sú pripravené, a to bude totálna kontrola nad tokom finančných prostriedkov v systéme zdravotníctva úzkou skupinou ľudí, ale nie na prospech občana, ani na prospech zdravotníctva, ani zdravotníckych zariadení, ale na prospech zisku.

Druhá vec, ktorá je veľmi podstatná, je vytvorenie akciovej spoločnosti Veriteľ, kde sa pohľadávky zhromaždia, a okrem toho, že bude môcť pohľadávkami táto obchodná spoločnosť obchodovať a obchodovať podľa svojho zváženia, nastáva ešte jedna veľká hrozba, a to je, že tento majetok bude podobne ako majetok Slovenského plynárenského priemyslu sprivatizovaný. A teraz vyzývam kresťanských demokratov oboch razení a ďalších, ktorí sú v tomto parlamente, že nastane situácia, ktorá nemá obdobu v Európe. Bude vyradený štát, bude knokautovaný a diskvalifikovaný štát a o zdraví národa bude rozhodovať súkromný kapitál. Pokiaľ si preštudujeme teóriu štátu, nie je možné, aby súkromný kapitál zabezpečoval také istoty, ako sú sociálne istoty a starostlivosť o zdravie. Je to vylúčené! Súkromný kapitál alebo kapitál akéhokoľvek druhu nepozná súcit. Nemá sociálne cítenie, kapitál pozná len jedno, a to je miera zisku. Prosím, aby ste zvážili kroky, ktoré budete robiť a pri hlasovaní o jednotlivých zákonoch, ale už aj o tomto zákone, o tejto novele, ktorá je predložená. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto programe za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Úprimne povedané, všetky väzby, aj väzby úloh štátu, kapitálu sú mi známe. Nie je mi celkom známa funkcia Veriteľa v transakcii, do ktorej ho chcete dať. Asi neviete o tom, že vláda v tejto chvíli dokončuje svoje zásadné rozhodnutie, ako bude vo Veriteľovi narábať s pohľadávkami voči zdravotným poisťovniam a voči nemocniciam. Ale v každom prípade tieto pohľadávky budú likvidované regulárnym spôsobom na úkor štátneho rozpočtu.

Po druhé. V prechodných obdobiach, ako hovoril pán poslanec Džupa, zákony, ktoré sú len pripravené teraz na prvé čítanie, hovoria, že tú takzvanú ochranu, ktorú my teraz chceme urobiť na zdravotné poisťovne do 31. 12., povinnosť v zdravotných poisťovniach, parlament prijme zákony, je transformačná perióda 9 mesiacov.

Po tretie. Keď sa dovolávajú poslanci zákonov, ktoré ešte neboli prerokované, tak to nemá nič spoločné s ochranou pohľadávok. Všetky pohľadávky a záväzky si dnešné verejnoprávne poisťovne musia zobrať so sebou. To znamená, nijakým spôsobom nebudú ani zbavení práva súkromní vlastníci k svojím pohľadávok, ani nebude vytvorené nič iné. Ide tam napríklad o vloženie podniku, ak by ste dobre čítali § 87 a vyššie. Chcem povedať, že ochrana, ktorú požadujem pre zdravotnícke zariadenia a verejné poisťovne, je ochrana časovo obmedzená len z toho dôvodu, že nejde o exekúcie. Pán poslanec Džupa sa hlboko mýli, keď si myslí, že ja som ten, kto má vydávať zjednocovacie ustanovenia, ale rôzne súdy na rôznej úrovni vydávajú veľmi rôzne rozhodnutia. Boríme sa teraz problémom ako postupovať, keď v roku 2001 právoplatným rozhodnutím súdu exekútor exekvoval prikázaním pohľadávky na prospech tretieho subjektu. Firma X zaplatila rozhodnutím exekútora svoje poistné tretiemu subjektu. A tento rok prehrala firma súd so Všeobecnou poisťovňou, ktorá žiada to isté poistné ešte raz zaplatiť do Všeobecnej na základe právoplatného rozhodnutia súdu. To znamená, budú tieto peniaze, ktoré raz išli tam a raz inam, slúžiť zdravotnej starostlivosti? Máme zjednocovacie ustanovenie Najvyššieho súdu, ako postupovať v interpretácii § 54a? Máme milión dvestotisíc dôvodov hovoriť, prečo nechceme tento galimatiáš, ktorý sa volá verejnoprávne poistenie, ktorý umožňuje rôzne narábanie s pohľadávkami, rôzne interpretácie. Znova opakujem, pochádzam zo súkromného sektora a uvedomujem si, že sme na hranici toho, že bránime súkromnému sektoru získať jeho prostriedky. Keď sa vláda vlani zaviazala, že zníži svoje dlhy voči verejným lekárňam, tento sľub splnila a dnes lekárne nie sú ohrozené, čo sa týka svojich pohľadávok. Vláda znižuje dlhy voči zdravotníckym zariadeniam a hľadá priestor, ako znížiť dlhy voči väčším zdravotníckym zariadeniam. Uvoľnila vláda vyše 9 miliárd korún, ktoré do systému už vošli a niektoré čísla sú len zle interpretované. Za rok 2003 systém vytvoril dlh 4,3 miliardy. Všeobecné poistné systémy 400 miliónov, nemocnice zo zriaďovateľskej pôsobnosti štátu niečo na úrovni 1,9 miliardy a nemocnice, ktoré boli decentralizované v zmysle zákona 416, ten zvyšok. Čo neznamená, že je dobrý výsledok, ale rast dlhu bol znížený. Kto chce, sa dočíta, že verejné poisťovne v prvom štvrťroku 2004 majú o 13,6% nižšie výdavky na lieky ako v porovnateľnom období minulého roku. Len si to musí chcieť načítať, že tie prostriedky znižujú rast dlhu a slúžia na prospech našich občanov. V tejto chvíli konštrukcie cez akciovú spoločnosť Veriteľa, cez šesť reformných zákonov až po kapitál a funkciu štátu sú konštrukcie, na ktoré sa ťažko dá racionálne reagovať. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu. Zároveň chcem sa opýtať, nakoľko je už šesť hodín, či je všeobecný súhlas, po tom, keď teraz to odhlasujeme, či je všeobecný súhlas, aby sme zajtra hlasovali o jedenástej o všetkých prerokovaných veciach? (Hlasy v rokovacej sále.) Dobre. Takže, pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie...

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či je súhlas prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 68, proti 53, 10 sa zdržali hlasovania.

Nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelí predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo tento návrh prerokuje ihneď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 82, proti 23, zdržalo sa 27 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Ďakujem, pán minister, aj pani spravodajkyňa. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 684).

Vládny návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 684. Návrh na pridelenie tohto návrhu na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 713. Pán podpredseda vlády Daniel Lipšic, nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som už uviedol obsah návrhu novely ústavy, keď som uvádzal návrh na skrátené legislatívne konanie. Je veľmi stručný návrh novely. Rieši inkompatibilitu mandátu poslanca Európskeho parlamentu a mandátu poslanca národného parlamentu a priznáva Ústavnému súdu právomoc rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu. Ako som spomenul, riešenie prieskumu zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu je riešené alternatívne, jednak novelou ústavy a na ňu nadväzujúcou novelou zákona o organizácii Ústavného súdu a druhá alternatíva je novela zákona o voľbách do Európskeho parlamentu. Obidve alternatívy majú svoje výhody aj nevýhody. Nevýhodou tohto návrhu je, že by sa schválila ústava v skrátenom legislatívnom konaní, čo nie je z môjho pohľadu štandardné riešenie. Nevýhodou druhej alternatívy je, že by sa priznala kompetencia rozhodovať o zákonnosti volieb Najvyššiemu súdu, pričom u všetkých iných volieb tú kompetenciu má Ústavný súd. Takže to riešenie, samozrejme, je na hlasovaní snemovne, ale je potrebné, aby jedna z alternatív prešla tak, aby voľby do Európskeho parlamentu neboli právne spochybniteľné. Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslancovi Gáborovi Gálovi. Nech sa páči, pán poslanec.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. mája 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady z 11. apríla 2004. Návrh ústavného zákona obsahuje po formálnej i právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh ústavného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu ústavného zákona. Problematika vládneho návrhu ústavného zákona je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právnymi normami Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 713 z 30. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 14. mája 2004 a v gestorskom výbore do 18. mája 2004. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 646).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 686. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 715. Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol tento vládny návrh zákona.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide o tú druhú alternatívu, to znamená v prípade, ak neprejde novela ústavy, tento návrh zakotvuje právomoc Najvyššieho súdu rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu. Je tu upravený postup pri rozhodovaní o vyslovení neplatnosti volieb, vyslovenie neplatnosti hlasovania alebo vyslovenie neplatnosti voľby kandidátov. Ja by som v prípade, že tieto návrhy prejdú do druhého čítania, navrhoval skôr potom poradie trošku iné. To znamená, najskôr potom hlasovať o novele ústavy a na ňu nadväzujúcu novelu zákona o organizácii Ústavného súdu a ako o poslednom bode hlasovať o tomto návrhu zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, lebo v prípade, ak prejde tá prvá alternatíva, tak ja by som tento návrh zákona potom musel vziať späť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslancovi Robertovi Madejovi. Nech sa páči, pán poslanec Madej, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. mája 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., tlač 686. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 11. apríla 2004. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím o väčší kľud v rokovacej sále. Nie je počuť, čo hovorí pán poslanec Madej. Ďakujem.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí. Nebude mať vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv ani na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe a návrh zákona je úplne kompatibilný s právnymi normami Európskej únie.

Vážené dámy a páni, dovolím si využiť priestor pre vlastnú úvahu spravodajcu a dovolil by som si povedať len, že všetko začína a končí pri vyšetrovacích výboroch. Bola dohoda urobená na ústavnoprávnom výbore pri novelizácií Ústavy Slovenskej republiky a vzhľadom na to, že táto dohoda nebola rešpektovaná, neprešla vtedy novela ústavy. Toto riešenie, do istej miery sčasti nesystémové, na druhej strane nie je veľmi tiež dobré v skrátenom konaní ústavu novelizovať takýmto spôsobom. Jedno však pravdepodobne určite budeme musieť vybrať, takže s veľmi veľkou výhradou sa podporili obidve riešenia s tým, že ústavnoprávny výbor pravdepodobne bude musieť rozhodnúť o tom, ktorý variant je lepší.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 715 z 30. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 14. mája 2004 a v gestorskom výbore aby bol predmetný vládny návrh zákona prerokovaný do 18. mája 2004. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Nikto sa nehlási, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu skončenú. Ďakujem, pán spravodajca, a budeme pokračovať ďalším prvým čítaním a to o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 688).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 688, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu pod č. 717. Prosím vás, pán podpredseda vlády, aby ste uviedli aj tento vládny návrh. Nech sa páči.

D. Lipšic, minister spravodlivosti a podpredseda vlády SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh priamo nadväzuje na návrh novely ústavy, ktorou sa zveruje kontrola ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu Ústavnému súdu. Návrh zákona rieši aj niektoré otázky, ktoré sa ukázali ako problematické v rámci praxe, napríklad zmeny v súvislosti so zákonom o štátnej službe a opätovné zavedenie inštitútu vedľajšieho účastníka konania. Ďakujem, pán predseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa...

J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú správu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. mája 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., ktoré máme ako tlač 688. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa, t. j. 11. mája 2004. Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v kapitole Ústavného súdu v výške 2 274 759 Sk, nebude mať dopad na rozpočty obcí, nebude mať vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právnymi normami Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 717 z 30. apríla 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 14. mája 2004 a v gestorskom výbore do 18. mája 2004. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Teraz otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. A znovu sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Teraz by sme mali pristúpiť k bodu č. 10. Nakoľko Správu vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov, tlač 596, už sme na minulej schôdzi prerokovali, hlasovať, samozrejme, budeme až zajtra, takže pristúpime k ďalšiemu bodu a to je

návrh na zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a odvolacej komisie podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností (tlač 677).

Návrh ste dostali ako tlač 677. Návrh na zriadenie uvedeného výboru bol vypracovaný v súlade s § 72 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a § 60 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Návrh na zriadenie odvolacej komisie bol vypracovaný v súlade s § 30 zákona o ochrane utajovaných skutočností. Osobitný kontrolný výbor má mať zloženie podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Na základe dohody všetkých poslaneckých klubov sa navrhuje, aby osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu mal 12 členov, odvolaciu komisiu podľa § 30 uvedeného zákona tvorí 11 poslancov, ktorých volí Národná rada na základe princípu pomerného zastúpenia podľa počtu poslancov politických strán zvolených v parlamentných voľbách. Otváram teraz rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Teraz budeme pokračovať prerokúvaním ďalších bodov a to

návrh na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (tlač 643).

Návrh ste dostali ako tlač 643, teraz dávam slovo generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky pánu Dobroslavovi Trnkovi a prosím ho, aby návrh uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

D. Trnka, generálny prokurátor SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, váženie panie, vážení páni, posledná novela zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry mi uložila povinnosť predložiť Národnej rade návrh na voľbu špeciálneho prokurátora, ktorý by mal stáť na čele Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Doktor Dušan Kováčik je mnou predložený kandidát na túto funkciu, ktorý vzišiel z výberového konania, ktoré sa uskutočnilo 14. apríla tohto roku na generálnej prokuratúre, pričom výberovú komisiu tvorilo päť prokurátorov, z toho traja z generálnej prokuratúry a dvaja krajskí prokurátori. Výberového konania na funkciu špeciálneho prokurátora sa zúčastnili štyria uchádzači: Dr. Kováčik, Dr. Bernát, Dr. Zanovit a Dr. Palkovič. Všetci splnili zákonom ustanovené podmienky na výkon tejto funkcie a podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu sú osobami oprávnenými na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Súčasťou výberového konania bolo aj absolvovanie náročného psychodiagnostického vyšetrenia zameraného na zistenie a posúdenie psychických predpokladov na výkon obsadzovanej funkcie. Vyšetrenie na naše požiadanie vykonalo Centrum personálneho marketingu personálneho Úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky so sídlom v Nitre. Je potrebné povedať, že všetci uchádzači mali v týchto psychotestoch vyhovujúce výsledky. Návrh na Dr. Kováčika som vykonal po dôkladnom zvážení a posúdení odborných, pracovných ako aj osobnostných predpokladov všetkých uchádzačov. Ide o prokurátora, ktorý okrem odborných vedomostí má riadiace schopnosti, je dôsledný vo výkone funkcie a v neposlednej miere aj jeho rodinné zázemie a morálne zásady sú predpokladom úspešného zvládnutia funkcie, do ktorej som ho navrhol. Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Miššíka, aby podal Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia. Zákonom č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zriaďuje Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s pôsobnosťou pre celú územie Slovenskej republiky. Na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor, ktorého volí do funkcie Národná rada Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na základe výberového konania. Za špeciálneho prokurátora môže byť zvolený iba prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia "prísne tajné". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa návrhom generálneho prokurátora na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, máte to v tlači 643, zaoberal na svojej 60. schôdzi 29. apríla 2004. Uznesením č. 481 konštatoval, že návrh na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bol predložený v súlade so zákonom č. 154/2001 Zb. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 458/2003 Z. z. a navrhnutý kandidát na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Dr. Dušan Kováčik spĺňa predpoklady ustanovené § 24 ods. 1 a § 24b ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 458/2003 Z. z. Ústavnoprávny výbor citovaným uznesením zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vykonať voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky tajným hlasovaním s tým, že, po prvé, navrhnutý kandidát bude zvolený do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ak zaňho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Po druhé, ak navrhnutý kandidát nebude zvolený do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, uskutoční sa nová voľba na základe nového návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky po novom výberovom konaní podľa ustanovenia § 24 a ods. 1 zákona 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. A po tretie, v novej voľbe nemožno navrhnúť kandidáta, ktorý nebol zvolený do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v bezprostredne predchádzajúcej voľbe. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Z poslancov nikto, pán podpredseda vlády Lipšic, nech sa páči, ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Máte slovo, pán podpredseda.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pred pol rokom snemovňa prijala podľa mojej mienky jeden z kľúčových zákonov na boj proti organizovanému zločinu a korupcii, ktorým bol zriadený Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. Dnes snemovňa bude rozhodovať už o naplnení tohto zákona, ktorý naozaj považujem za dôležitý práve preto, aby sa na jednej strane prelomili personálne väzby na úrovni regionálnej, lokálnej, ktoré často zabraňujú konzekventnému vyšetrovaniu korupčných káuz, káuz spojených s organizovaným zločinom, ale aj preto, aby v týchto závažných kauzách prokurátori a sudcovia, ak chceme, aby rozhodovali slobodne, mali adekvátne garantovanú bezpečnosť. Zákon bol prijatý v podobe, ktorá garantuje, aby prokurátormi Špeciálnej prokuratúry, sudcami Špeciálneho súdu boli vysokokvalifikované osoby, aj po stránke morálnej, preto potrebujú previerku NBÚ, aj po stránke odbornej, preto prechádzajú rigoróznym výberovým konaním. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste podporili navrhovaného kandidáta Dr. Kováčika na funkciu špeciálneho prokurátora. Slovenská republika potrebuje obnoviť dôveryhodnosť našich občanov v štát, v štátne inštitúcie, v to, že budeme mať právny systém, ktorý bude dávať šancu všetkým, nielen nejakej malej skupine vyvolených. Aj o tom je tento zákon, aby práve v oblasti korupcie a organizovaného zločinu sme Slovensko mohli posúvať smerom dopredu, a preto verím, že návrh, ktorý bol predložený, získa aj vašu podporu. Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Teraz budeme pokračovať rokovaním o návrhoch na voľbu štyroch kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh a stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 631. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Jozefa Miklušičáka, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k voľbe kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nech sa páči.