Šiesty deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. marca 2004 o 9.09 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch, chcem vás informovať, že podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a páni poslanci Irena Belohorská, Monika Beňová, Anton Blajsko, Anton Danko, Ján Gabriel, Pavol Kubovič, Vladimír Mečiar, Ján Mikuš, Milan Rehák a Jozef Ševc. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.
Chcel by som upozorniť predsedov poslaneckých klubov, ale aj poslancov, aby vždy pred neúčasťou na rokovaní Národnej rady svoju neúčasť ospravedlnili v zmysle zákona o rokovacom poriadku a uviedli presný dôvod neúčasti na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. V opačnom prípade, ak sa tak nestane, neospravedlním poslancom ich neprítomnosť na rokovaní.
Budeme teraz pokračovať rokovaním o bodoch, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Ako o prvom bode o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (New York, 9. 9. 2002),
ktorý prerokúvame ako tlač 533, spoločnú správu výborov máte ako tlač 533a.
Poprosím teraz pána ministra zahraničných vecí, aby návrh z poverenia vlády uviedol a odôvodnil.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá na základe čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu.
Slovenská republika patrí medzi 60 zakladajúcich štátov Medzinárodného trestného súdu so sídlom v Haagu. Zakladajúci dokument Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu nadobudol platnosť dňa 1. júla 2002. Článok 48 Rímskeho štatútu stanovuje, že súd používa na území každého štátu zmluvnej strany také zásady a imunity, ktoré sú potrebné na splnenie jeho účelu. Zhromaždenie štátov zmluvných strán Rímskeho štatútu prijalo na základe tohto článku na svojom prvom zasadnutí 9. septembra 2002 Dohodu o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu. K dnešnému dňu túto dohodu podpísalo 45 krajín. Z tohto počtu ju 5 krajín aj ratifikovalo. Slovensko podpísalo zmenenú dohodu dňa 19. decembra 2003.
Medzinárodný trestný súd má medzinárodnú právnu subjektivitu a jeho postavenie je obdobné medzinárodnej vládnej organizácii, ktorej členmi sú štáty.
Cieľom predkladanej dohody je zabezpečiť nevyhnutné výsady a imunity pre súd ako právnickú osobu na predstaviteľov štátov a medzinárodných organizácií zúčastňujúcich sa zhromaždenia zmluvných strán Rímskeho štatútu, ďalej pre sudcov, prokurátora, zástupcov prokurátora, tajomníka a pracovníkov sekretariátu súdu. Ďalej zabezpečujú nevyhnutné výsady a imunity pre právnych zástupcov a obhajcov, ktorí budú zastupovať obvinených v konaní pred súdom, pre svedkov a znalcov, ako aj obete trestných činov zúčastňujúcich sa na konaní pred súdom.
Slovenská republika je zmluvnou stranou viacerých obdobných medzinárodných dohôd, akými sú napríklad Dohoda o výsadách a imunitách OSN, Dohoda o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií, Všeobecná dohoda o výsadách a imunitách Rady Európy či Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo.
Predkladanú dohodu považujeme za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Preto po jej podpise je potrebné vyslovenie súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky a ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky.
Zároveň navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, keby ste chvíľku počkali.
Páni poslanci, trošku väčší pokoj v rokovacej sále. Nedá sa takto rokovať, keď nepočujeme ani to, čo hovorí pán minister. Nech sa páči.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem. Pri ratifikácii dohody navrhujeme urobiť vyhlásenie podľa čl. 23 dohody, ktoré umožňuje určité obmedzenia výsad a imunít pre osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, na základe uvedeného si aj vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu s pripojením vyhlásení Slovenskej republiky a zároveň rozhodla o tom, že dohoda má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Jozefa Miklušičáka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto materiáli. Nech sa páči.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, tlač 533.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (New York, 9. septembra 2002) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 576 zo 4. februára 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, tlač 533, pridelený, ho prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 416 zo 17. februára 2004 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 75 z 24. februára 2004.
Obidva výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlasu s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu s uplatnením vyhlásenia a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, tlač 533, vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé vysloviť súhlas s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu s uplatnením vyhlásení a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, tlač 533, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 426 z 25. februára 2004.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 531, spoločnú správu výborov máte v tlači 531a.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči, máte slovo.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu je hlavným súdnym orgánom Organizácie Spojených národov. Jeho úlohou je rozhodovať právne spory medzi štátmi a podávať poradné posudky o právnych otázkach na základe žiadostí hlavných orgánov OSN a odborných organizácií systému Organizácie Spojených národov.
V zmysle čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora môže štát vyhlásením vysloviť súhlas s jurisdikciou Medzinárodného súdneho dvora. Takýmto vyhlásením štát uznáva príslušnosť Medzinárodného súdneho dvora posudzovať a rozhodovať právne spory s ktorýmkoľvek iným štátom, ktorý urobil rovnaké vyhlásenie.
Vyhlásenie v zmysle čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora k dnešnému dňu urobilo 64 členských štátov OSN vrátane 11 súčasných členských krajín Európskej únie. K výraznému nárastu počtu vyhlásení došlo v poslednom desaťročí. Je to výsledok úsilia na pôde Organizácie Spojených národov, kde k takémuto kroku opakovane vyzvalo Valné zhromaždenie OSN v rámci dekády Organizácie Spojených národov pre medzinárodné právo. Takýto krok sa predpokladá aj v zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2002, ktoré vláda schválila svojím uznesením č. 179 z 27. februára 2002.
Vyhlásenie Slovenskej republiky bude vyjadrením podpory presadzovaniu, uplatňovaniu a rešpektovaniu medzinárodného práva vo vzťahu medzi štátmi, ako aj demokratického a civilizovaného riešenia sporov.
Navrhuje sa, aby vyhlásenie nemalo retroaktívny účinok a netýkalo sa sporov vo vzťahu, ku ktorým existujú zmluvné záväzky či dohody o ich riešení inými metódami mierového urovnania sporov. Navrhovaný text vyhlásenia zároveň vylučuje z pôsobnosti spory so štátmi, ktoré by uznali jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora iba účelovo. Ďalej sa jurisdikcia Medzinárodného súdneho dvora nebude vzťahovať na spory týkajúce sa ochrany životného prostredia a na spory, ktoré podľa medzinárodného práva spadajú výlučne do vnútornej právomoci Slovenskej republiky.
Keďže ide o prevzatie záväzku podľa štatútu Medzinárodného súdneho dvora, ktorý je súčasťou Charty OSN, takéto vyhlásenie je v zmysle ústavnej úpravy oprávnený urobiť prezident Slovenskej republiky. Keďže Charta OSN je medzinárodnou politickou zmluvou, ako i zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii podľa čl. 7 ods. 4 ústavy v súlade s čl. 86 písm. d), podlieha takýto návrh súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne a páni poslanci, na základe uvedeného si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru Jozefa Miklušičáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 608 zo 16. februára 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531, pridelený, ho prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 17. februára 2004 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 77 z 24. februára 2004.
Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia vysloviť súhlas nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v súlade s čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531, vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v súlade s čl. 36 ods. 2 štatútu Medzinárodného súdneho dvora.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky o uznaní príslušnosti Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, tlač 531, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 531a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 427 z 25. februára 2004.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.
Nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 553, spoločnú správu výborov máte v tlači 553a.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 93 zo dňa 4. februára 2004 vyslovila súhlas s uzavretím protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov a poverila predsedu vlády predložiť protokol po jeho podpise Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu.
Protokol k Európskej dohode o pridružení a posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov, ďalej budem používať skratku PECA, nadobudol účinnosť 1. júla 2003 a má zatiaľ päť sektorových príloh. Dnes vám predkladám návrh na doplnenie ďalších siedmich sektorových príloh. Ide o tieto oblasti: jednoduché tlakové nádoby, výťahy, plynové spotrebiče, energetická účinnosť elektrických chladničiek, mrazničiek pre domácnosť a ich kombinácia, teplovodné kotly, rádiové a koncové telekomunikačné zariadenia a váhy s neautomatickou činnosťou.
Aj keď je reálna pravdepodobnosť, že rozšírený protokol bude účinný iba mesiac, teda do doby nášho vstupu do Európskej únie, predsa má svoj význam pre slobodný pohyb tovaru. Od 1. 5. tohto roku sa totiž na našom trhu budú môcť uvádzať len výrobky, ktoré sú v zhode s právom spoločenstva. V konkrétnom prípade by to mohlo znamenať, že naši podnikatelia a dovozcovia výrobkov pochádzajúcich mimo krajín rozšírenej Európskej únie a Európskej zóny voľného obchodu, teda Lichtenštajnsko, Nórsko, Island a Švajčiarsko, a mimo krajín Európskeho hospodárskeho priestoru výrobkov, ktoré ešte neboli uvedené na trh spoločenstva, by so svojimi žiadosťami o posúdenie zhody zahltili kapacity slovenských skúšobní a určité obdobie by mohli stratiť trhy čakajúc na príslušný certifikát.
Ak si vyberú notifikovaný orgán mimo Slovenskej republiky, museli by počítať s tým, že máloktoré filiálky skúšobných domov budú akceptovať podklady a technickú dokumentáciu v slovenskom jazyku. Slovensko je malý trh na to, aby si zahraničné notifikované orgány pre možné objednávky zo Slovenska držali slovenského znalého experta. Navyše, cenové relácie v týchto skúšobniach sú podstatne vyššie ako na Slovensku.
Druhá vlna PECA slúži teda najmä na to, aby slovenské skúšobne mohli včas vydávať certifikáty s číslami notifikovaného orgánu v príslušných výrobkových skupinách. Podľa údajov Európskej komisie, aj keď PECA stráca účinnosť vstupom Slovenskej republiky do EÚ, čísla notifikovaných orgánov sa meniť nebudú.
Ďalším dôvodom je, že v oblastiach, ktoré sú upravované PECA, dostávajú voľnú cestu na slovenský trh výrobky, ktoré sú označené CE aj bez vyhlásenia o zhode vydaného slovenskou právnickou alebo fyzickou osobou. Uznáva sa vyhlásenie o zhode a označenie CE vyhotovené výrobcom alebo jeho splnomocnencom so sídlom v Európskej únii.
Pre slovenské podnikateľské subjekty, pre ktoré ešte oznam v úradnom Vestníku Európskej únie nemá právnu silu, zverejnil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo na základe zmocnenia so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody zoznam notifikovaných osôb, ich číslo a rozsah ich notifikácie. Naše skúšobne, certifikačné a inšpekčné orgány týmto spôsobom získajú možnosť ponúknuť služby posudzovania zhody podnikateľským subjektom z celého sveta v rozsahu notifikácie, a to pre celý trh Európskej únie rozšírený o Slovenskú republiku.
Panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky svojím súhlasom s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA potvrdí svoju jednoznačnú podporu zjednodušovaniu procedúr vytvárajúcich relevantné podmienky pre slobodný pohyb výrobkov zo Slovenskej republiky na trhy Európskej únie a opačne.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Ľubomíra Vážneho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, vážený pán minister. Dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi, aby som vás oboznámil a predložil vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane, ktorých predmetom je posudzovanie zhody a uznávanie priemyselných výrobkov, takzvaná PECA, tlač 553.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 88 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov - PECA, tlač 553a.
Po prvé. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 581 z 11. 2. 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie dvom výborom, a to výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade tento podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch vrátane lehoty v gestorskom výbore určil do 27. februára 2004.
Po druhé. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 19. 2. 2004 a uznesením č. 291 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení PECA. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 24. 2. 2004 a uznesením č. 76 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s doplnením siedmich príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení PECA.
Po tretie. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 27. 2. 2004 uznesením č. 300. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnením nových siedmich sektorových príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane, ktorých predmetom je posudzovanie zhody a uznávanie priemyselných výrobkov PECA.
Zároveň predkladám návrh na uznesenie k návrhu na vyslovenie uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s doplnením príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov PECA.
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s doplnením siedmich príloh k Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov PECA.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán spravodajca.
Nasledujúcim bodom programu je
správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2004.
Správu vlády ste dostali ako tlač 589, spoločnú správu výborov máte v tlači 589a.
Správu vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Nech sa páči, máte slovo.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Predkladám dnes na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky materiál, ktorý je pripravovaný každoročne, preto by sa mohol javiť ako rutinný materiál.
Vyhodnotenie zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003 a návrh jej zamerania na rok 2004 sú však v niečom, možno v mnohom výnimočné. Ide o roky, v ktorých bolo ukončené naše viac než desaťročné integračné úsilie vo vzťahu k Európskej únii a k Severoatlantickej aliancii. Naša krajina v týchto týždňoch a mesiacoch končí jednu historickú epochu a začína novú. V dnešnej dynamickej dobe nemáme vždy dostatok času, aby sme si detailne uvedomili a vlastne úplne docenili túto skutočnosť.
Napriek tomu alebo práve preto chcem zdôrazniť, že prakticky až v tomto roku sa de facto i de iure končia politické dôsledky nepriaznivej medzinárodnej situácie našej krajiny z polovice minulého storočia. Na tomto krátkom pripomenutí nie až takej dávnej minulosti chcem dokumentovať, aké dôležité môžu byť pre osud krajiny i národa dôsledky rozhodnutí v oblasti zahraničnej politiky. Treba vždy včas a správne rozpoznať riziká, ktoré nám eventuálne môžu hroziť a účinne im čeliť. O to viac by sme mali oceniť možnosti, ktoré sa nám ako výsledok spoločného úsilia otvárajú v súčasnosti ako budúcim členom Európskej únie a NATO.
Ako ste si určite všimli, mojím krédom pôsobenia Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne je primeranosť a realizmus, a to tak v definovaní cieľov, ako aj v ich presadzovaní. To sú podľa mňa ingrediencie, s ktorými môže Slovenská republika vo svete uspieť. Predkladané správy sú preto v mnohom odrazom práve tohto prístupu.
Realizmus a primeranosť si netreba zamieňať s alibizmom a nerozhodnosťou. Diplomacia je jemná mechanika nenásilného presadzovania vlastných záujmov, ale aj umenie dosiahnutia prijateľného kompromisu. Nesmie sa stať ani obeťou parciálnych tlakov, ani iných subjektívnych ambícií. Samotné princípy primeranosti a realizmu sa okrem určovania cieľov týkajú aj technológie načasovania a spôsobu prezentácie záujmov.
Úspech diplomacie sa nemeria tým, ako rýchlo sa k niečomu vyjadríme. Hlavnou výbavou diplomata musí byť rýchlosť myslenia a kvalita analýzy, nie rýchlosť jeho ústneho prejavu. Jeho črtou by mala byť premyslenosť vyjadrení, nie ich rozsah. Pre Slovenskú republiku nepovažujem za správnu cestu, ak by sme u zahraničných partnerov, osobitne v Európskej únii a v NATO, mali byť vnímaní ako permanentný oponent všetkého, čo je navrhnuté bez schopnosti hľadať a nachádzať kompromisy.
Práve Európska únia aj aliancia majú hlboko zakorenenú kultúru hľadania kompromisov v prospech spoločnej veci, možno niekedy aj so škrípajúcimi zubami. O tom v acquis communautaire nestojí nič, to si musíme zažiť v dennej praxi. Uvedené však neznamená, že nemôžeme a nebudeme zásadným a aktívnym oponentom návrhov v tých oblastiach, kde máme osobitné záujmy a ktoré dobre poznáme.
V minulom roku sme zmluvne pripravili náš vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Doslova o pár týždňov sa staneme plnoprávnymi členmi týchto dvoch v európskom a svetovom meradle kľúčových zoskupení. Tu vám určite netreba pripomínať, že cesta k členstvu v nich nebola vždy priamočiara a jednoduchá. Túto skutočnosť netreba ani obchádzať, ani zamlčovať. Ocenenie a vďaka patrí preto všetkým tým, ktorí prispeli k dosiahnutiu tohto strategického zahraničnopolitického cieľa.
V tejto súvislosti mi dovoľte poďakovať Národnej rade a jej poslancom za dobrú a korektnú spoluprácu v uplynulom roku a vysloviť nádej, že slovenská diplomacia sa aj v budúcnosti bude môcť v zásadných otázkach alebo veciach národného záujmu oprieť o poslancov svojho parlamentu.
Slovensko do integračných zoskupení vstupuje ako akceptovaný rovnocenný partner. Tento fakt plne potvrdzuje oprávnenosť rozhodnutia o našej samostatnej ceste spred jedenástich rokov. Členstvo v NATO a hlavne v Európskej únii je jedným z prostriedkov nášho priaznivého vývoja v budúcnosti. Je možnosťou a šancou a hlavne na nás záleží, ako ju využijeme. Tým nemyslím, ako iste rozumiete, len využívanie finančných prostriedkov kohézneho a štrukturálnych fondov, hoci aj pri nich ide v najbližších rokoch o kľúčovú otázku.
Nedá mi pri tejto príležitosti nezdôrazniť ešte jeden pre mňa dôležitý moment. Naše neoddiskutovateľné výsledky hovoria, že môžeme byť právom hrdí na to, čo sme dosiahli. Je potrebné pestovať možno v nás samých také zdravé sebavedomie. Budeme ho veľmi potrebovať v nových podmienkach, ktoré nás čakajú už o necelé dva mesiace.
Je a bude nielen úlohou môjho rezortu postupne meniť uhol pohľadu u nás doma z pozície kandidáta na členstvo na pozíciu členskej krajiny. Počas nášho pozorovateľského obdobia v Európskej únii, ale aj v NATO od polovice minulého roku som zistil, že táto premena vôbec nebude jednoduchá. Už nemôžeme vyčkávať alebo načúvať, čo hovorí Brusel, už treba primárne rozmýšľať o tom, aký je náš záujem, aký máme názor, respektíve postoj k nastolenej otázke, aké riešenie je pre nás a pre celú spoločnú vec najvýhodnejšie. To znamená, zmeniť sa z prijímateľa a "konzumenta" rozhodnutí na ich spolutvorcu.
Panie poslankyne, páni poslanci, naše členstvo v Európskej únii a v NATO neznamená zánik národných záujmov Slovenskej republiky, ako sa to niektorí odporcovia integrácie snažia prezentovať. Práve naopak, väčšina právomocí je a zostane v kompetencii jednotlivých členských štátov. Niektoré z našich záujmov však skutočne bude potrebné realizovať v rámci inštitúcií, členmi ktorých sa staneme.
Úlohou slovenskej diplomacie bude správne rozoznať, čo, kde, kedy a ako treba robiť, aby sme dokázali obhájiť naše národné záujmy a boli pritom platným a akceptovaným členom euroatlantických inštitúcií. Primárnymi a prvotnými pri rozhodovaní zostávajú národné štáty. Ak členské štáty odovzdali niektoré kompetencie nadnárodným inštitúciám, urobili tak dobrovoľne a my sme sa k týmto podmienkam takisto dobrovoľne pripojili v prístupovej zmluve.
Slovensko má aj v zahraničnopolitickej oblasti špecifické schopnosti, skúsenosti, ktoré môže vniesť ako pridanú hodnotu do Európskej únie a do NATO a prispieť tak k ich úspešnému rozvoju a pôsobeniu. Ide o skúsenosti so samotnou povahou problému, špecifické vzťahy a väzby, akými sú jazyková príbuznosť, historické konotácie alebo objektívne geografické a geopolitické danosti Slovenskej republiky.
Slovenská republika získa doplnkovú možnosť ovplyvňovať politiku EÚ a NATO v konkrétnych oblastiach. Národné záujmy Slovenskej republiky sa môžu, ba dokonca by sa mali čo najviac prelínať so záujmami EÚ a NATO. Optimálnym prípadom bude, keď sa slovenskej diplomacii bude dariť urobiť zo svojich národných záujmov agendu pre úniu a alianciu. Dôležité je nájsť vnútri týchto organizácií spojencov, ktorí by mali zhodné alebo podobné záujmy a boli pripravení ich presadzovať. To je kultúra kompromisu, ktorá sa v EÚ a NATO formovala 50 rokov.
V dnešnej dobe nadobúda čoraz viac podobu variabilných koalícií v závislosti od agendy. Po 1. máji tohto roku sa Slovenská republika bude musieť naučiť efektívne pôsobiť v Európskej únii a v NATO. Osobitne v EÚ pôjde často o otázky súvisiace s bezprostredným dopadom na komfort alebo celkom zjednodušene povedané na peňaženky našich občanov. Legislatívne návrhy Únie bude potrebné veľmi detailne sledovať na úrovni expertov, ale v neposlednom rade, samozrejme, aj na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky.
Mechanizmus medzirezortnej koordinácie sa od apríla minulého roku, myslím si, celkom úspešne dolaďuje, mechanizmus bezprostredného kontaktu s príslušným výborom parlamentu je pred dokončením.
Zároveň však chcem jasne povedať to, čo hovorím aj našim partnerom v Európskej únii. My nevnímame naše členstvo v EÚ len cez snahu o zvýšenie hospodárskej úrovne krajiny. Pre nás je minimálne rovnako dôležitá politická stabilita, predvídateľnosť vývoja a spoločné hodnoty.
Členom NATO sa zrejme staneme o pár dní skôr ako členom Európskej únie. V roku nášho vstupu máme impozantný nástup. Slovensko bude koncom mája hostiť jarné zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO. Na budúci týždeň sa uskutoční Bratislavská konferencia II, ktorá má predpoklad stať sa významným medzinárodným podujatím v kontexte prípravy na Istanbulský summit aliancie.
Transatlantický rozmer našej zahraničnej politiky je nezastupiteľný. Vysoká úroveň vzťahov so Spojenými štátmi je jeho jasným prejavom. Ochrana hodnôt a bezpečnosti bude v kontaktoch so Spojenými štátmi naďalej prioritou. V otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ako aj v bezpečnostných aktivitách NATO ide Slovensku o dosiahnutie komplementarity medzi NATO a Európskou úniou a zamedzenie zbytočnej duplicity.
Za hlavnú prioritu slovenskej zahraničnej politiky popri vstupe do Európskej únie a NATO sme vždy považovali dobré susedské vzťahy. Na tom sa nič nemení ani po našom vstupe, veď efektívne pôsobenie v EÚ a NATO je do veľkej miery možné len za predpokladu dobrých vzťahov s jej členmi, osobitne tými, ktorí sú aj naši susedia. V rámci spoločného členstva v EÚ sa však mnohé vzťahy posunú z bilaterálnej roviny do roviny politiky Európskej únie. Jediným susedným štátom, ktorý nie je členom EÚ ani NATO a v bezprostrednej budúcnosti asi ani nebude, je Ukrajina. S Ukrajinou bude Slovensko mať hranicu jednak ako člen EÚ a NATO, no zachová si, samozrejme, aj bilaterálny charakter vzťahov a záujmov.
Z tohto faktu sa odvíja množstvo oblastí, v ktorých Slovenská republika môže a musí byť aktívna, či už samostatne, alebo spoločne, so svojimi partnermi.
Len ako príklad uvediem celý komplex schengenských otázok - ochrana hraníc, vízový režim, boj proti organizovanému zločinu a s tým spojené otázky migrácie, azylu a podobne. Slovensko si však vo vzťahu s Ukrajinou musí trúfať na viac. Musí si trúfať aj na to, aby spolu s ďalšími susedmi veľmi intenzívne pomáhalo nášmu východnému susedovi stabilizovať progresívnu a pozitívnu orientáciu k prosperujúcej a efektívne fungujúcej demokratickej krajine.
V rámci susedskej politiky naďalej vidíme zmysel a priestor pre existenciu Vyšehradskej štvorky. Vyšehradská štvorka napĺňa svoje historické poslanie, ktorým bol vstup jej štátov do Európskej únie a NATO. Mnohí partneri sa nás preto pýtajú, aký je zmysel držať ju pri živote. Odpoveďou je, že za roky svojej existencie vytvorila Vyšehradská štvorka mechanizmy komunikácie medzi účastníckymi štátmi, ktoré sú cenným know-how. Bolo by škoda ich ďalej nevyužívať. Dôležité však bude nájsť nové impulzy, ktoré toto neformálne regionálne fórum ďalej posilní. To si vyžaduje okrem iného aj veľa úprimnosti. Očakávanie, že V4 bude v Európskej únii blok presadzujúci vždy spoločné záujmy, je nereálne. Ani jeden z mnohých prvkov, ktoré zbližujú štáty V4, nie je univerzálnou garanciou spoločných záujmov. Tento politický koncept regionálnej spolupráce musí ostať založený na báze rešpektovania tak príbuznosti, ako aj niektorých rozdielov v záujmoch účastníckych štátov. Budeme preto hľadať hlavne styčné plochy, v ktorých existuje politická vôľa postupovať spoločne. Významnou témou pre Vyšehradskú štvorku budú určite vzťahy s novými susedmi Európskej únie a transatlantické vzťahy.
Slovensko vstupuje do Európskej únie a do NATO s tézou o solidarite a podpore politiky otvorených dverí. Budeme podporovať vstup Rumunska a Bulharska do Európskej únie. V NATO a v EÚ chceme lobovať za štáty západného Balkánu, osobitne Chorvátsko pri jeho rýchlom postupe a Srbsko a Čiernu Horu v snahe o pozitívny proeurópsky vektor vývoja.
Západný Balkán je tiež priestorom pre slovenskú expertízu v Európskej únii a v NATO. Už teraz sme v otázkach spojených s týmto regiónom konzultovaní ako renomovaní znalci pri všetkej skromnosti. Slovenská republika môže reálne poskytovať expertízu a pôsobiť ako mediátor, nakoľko má dôveru mnohých štátov regiónu aj vzhľadom na špecifické danosti. Také, ako je fakt, že sú to slovanské národy, že sme si jazykovo blízki a podobne.
V polohe znalca vidíme aj svoje miesto pri formulovaní politiky Európskej únie a NATO voči Ruskej federácii. Slovenská republika má pomerne dobrú znalosť teritória, disponuje odborníkmi, má ľudské zdroje s jazykovou vybavenosťou. Slovenská republika predstavuje pre Ruskú federáciu hlavnú tranzitnú krajinu jeho energetických surovín do západnej Európy a Slovenská republika má voči Ruskej federácii aj svoje špecifické záujmy, okrem iného nevyrovnanú obchodnú bilanciu a ruský dlh.
V Bielorusku môže byť Slovenská republika zaujímavý kanál pri sprostredkúvaní demokratizácie spoločnosti. Neexistuje tu historický sentiment. Slovensko nemá žiadne ambície voči Bielorusku ani naopak. Skôr existujú predpoklady pre ovzdušie dôvery. Sme slovanský národ, existuje jazyková príbuznosť.
Slovenská republika tradične poskytuje dobré služby ako mediátor pre strany konfliktu na Cypre, kde, zdá sa, môže v krátkom čase dôjsť k očakávanej dohode medzi gréckou a tureckou komunitou. Na Cypre pôsobí jedna z najväčších slovenských mierotvorných jednotiek. Zapojenie a angažovanie sa v takto politicky exponovanom konflikte je pre slovenskú diplomaciu prestížne a vytvára nám dobrú pozíciu aj v jednotlivých štátoch, členoch Európskej únie a NATO, najmä zúčastnených strán Grécka a Turecka.
Panie poslankyne a páni poslanci, napriek tomu, že v mojom úvodnom slove zďaleka nevyčerpám všetky témy, ktorým sa naša zahraničná politika v minulom roku venovala a v tomto roku bude venovať, nemôžem a nechcem obísť regióny, ktoré stáli v popredí medzinárodného diania.
Prvým z nich je bezpochyby Irak a celý región Stredného a Blízkeho východu. Vieme dobre, že v súvislosti s Irakom sme spoločne prijali neľahké, avšak principiálne stanovisko. Ak si chce medzinárodné spoločenstvo udržať kredibilitu, skutočne nemôže dlhodobo nečinne tolerovať stav, keď jeden jeho člen flagrantne porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ďalšie princípy medzinárodného práva a dokonca vlastné obyvateľstvo obetuje na udržanie diktátorských pomerov. Vývoj v Iraku dnes zostáva komplikovaný. K jeho stabilizácii okrem iných príspevkov prispievame aj našou vojenskou jednotkou, ktorá je zameraná na humanitárne ciele. Slovensko podporuje uskutočňovanie krokov smerujúcich k odovzdaniu správy vecí verejných v Iraku legitímne zvoleným irackým zástupcom. Dohoda na texte dočasnej irackej ústavy je v tomto smere pozitívnym krokom.
Ďalšou krajinou, ktorá zostáva v centre pozornosti svetového diania, je Afganistan. Napriek zjavnej stabilizácii situácie, hlavne v centrálnych oblastiach, čaká krajinu aj medzinárodné spoločenstvo ešte dlhá cesta k vytvoreniu normálnych podmienok pre bežný život občanov. Ďalším impulzom na tejto ceste bude určite ministerská konferencia k Afganistanu zvolaná na koniec tohto mesiaca do Berlína ministrami zahraničných vecí Nemecka a Afganistanu.
S vývojom v zmienených krajinách bezprostredne súvisí situácia na Blízkom východe. Napriek snahe všetkých zúčastnených, v prvom rade kvarteta, zostáva situácia napätá a k naplneniu cestovnej mapy treba urobiť ešte mnoho zásadných rozhodnutí a opatrení. Slovensko sa už aj v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie bude snažiť hľadať východiská na upokojenie situácie, vyvážený prístup k obidvom stranám konfliktu a realizáciu takých opatrení, ktoré vytvoria priestor na rokovania.
Dámy a páni, ak by u niekoho vznikol dojem, že som nespomenul to či ono, chcem na vysvetlenie dodať: mojou snahou bolo sústrediť sa na otázky, kde Slovenská republika z rôznych dôvodov môže a musí byť aktívnym účastníkom medzinárodného diania. To však v nijakom prípade neznamená, že v iných oblastiach nenájdete viacero porovnateľne významných otázok.
Keď som pred chvíľou spomenul krajiny, na ktoré sa v uplynulom období sústreďovala pozornosť v rámci medzinárodných vzťahov, chcel som tým potvrdiť, že Slovensko sa nevyhne a nechce sa ani vyhýbať účasti v diskusiách o aktivitách pri globálnych alebo takzvaných veľkých témach. Ak máme byť hodnoverný a rešpektovaný partner, musíme byť iniciatívni tam, kde reálne môžeme byť platnou súčasťou spoločného postupu, prípadne tam, kde budeme môcť vniesť svoj špecifický prínos.
Diplomacia nie je ani súťaž v originalite, ani kontaktný šport. Súhlasiť s kompromisom, pripojiť sa k stanovisku iných alebo nesúhlasiť s ním nie je hanba či hriech, ale je to normálna zahraničná politika.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.