B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím predsedu zahraničného výboru, poslanca Jána Figeľa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

J. Figeľ, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctená snemovňa. Správu vlády o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za minulý rok a zameranie zahraničnej politiky na tento rok, tlač 589, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 611 z 19. februára na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň vo svojom rozhodnutí určil ako gestorský výbor zahraničný výbor.

Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbor pre obranu a bezpečnosť na 29. schôdzi prijal uznesenie č. 207, ktorým odporučil Národnej rade vziať na vedomie správu vlády o plnení zahraničnej politiky za rok 2003 a o zameraní zahraničnej politiky na rok 2004. Zahraničný výbor podobne na svojej 34. schôdzi prijal uznesenie č. 84, ktorým odporučil Národnej rade vziať na vedomie túto správu.

Predmetná správa o prerokovaní správy vlády o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2004 bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 85 zo dňa 1. marca 2004. Máte ju vo svojich laviciach ako tlač 589a.

Na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať predmetnú správu na vedomie.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu, informujem vás, že som dostal prihlášku troch poslancov. Za klub KSS vystúpi teraz pán poslanec Ďaďo a ďalší poslanci, ktorí sa prihlásili individuálne je pán poslanec Ondriaš a pán poslanec Banáš.

V. Ďaďo, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Problém zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky je kapitola, ku ktorej sa vyjadruje veľa našich občanov, a to bez rozdielu na to, či sú to ľudia, ktorí sa zúčastnili na voľbách, alebo nie, či volili opozičné politické subjekty, alebo súčasnú koalíciu.

Aj keď koaličné kluby považujú túto správu snáď za príležitosť na zdôraznenie úspechov vlády Slovenskej republiky v uplynulom roku, my sa k tomuto materiálu staviame pragmatickejšie. Pragmatickejšie s väčším dôrazom na rešpektovanie názorov občanov a suverénnosti Slovenskej republiky. Náš kritický pohľad nie je preto kritický, že sme v opozícii, ale predovšetkým z vecného hľadiska reagujúc na skutočný stav.

Prvým významným úspechom z pohľadu mnohých politikov bolo to, že dňa 10. apríla roku 2003 Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so vstupom Slovenskej republiky do NATO. Mala to byť najvýznamnejšia udalosť, čo potvrdil aj svojím podpisom pod ratifikačné listiny prezident Slovenskej republiky.

V čiernom rámčeku tejto udalosti však zostane pre históriu skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky ani my, Národná rada Slovenskej republiky, sme neumožnili občanom, aby o tejto mimoriadne závažnej a dôležitej otázke rozhodli občania prostredníctvom priamej demokracie. Nie. Nie je to nerešpektovanie toho, čo Národná rada schválila. Je to ale konštatovanie, že o takej závažnej otázke, ako je zapojenie sa do takejto štruktúry, majú právo a mali by mať právo občania rozhodovať vždy a v každom systéme vo svojom referende.

V súvislosti s naším vstupom do NATO bola vytvorená v rámci rezortov nová rozpočtová kapitola účelovo viazaných prostriedkov vo výške 1,275 miliardy Sk. Táto odčerpáva a bude odčerpávať také potrebné prostriedky pre školstvo, zdravotníctvo, kultúru a iné sféry života. Nesmierny vábny záujem o vstup do NATO znamenal ďalšie politické rozhodnutia o angažovanosti Slovenskej republiky v operáciách NATO a v koaličných operáciách. Tu je potrebné sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, či sme konali vždy tak, ako sme pri týchto akciách konať mali.

Slovenská republika sa tak zapojila podľa nášho názoru v rozpore s Chartou OSN do dobrodružstiev Spojených štátov amerických, do jeho lživých tvrdení a mocenských ambícií byť svetovým žandárom. Zaradila sa medzi agresorov proti suverénnemu štátu, proti suverénnemu štátu Organizácie Spojených národov, ktorým je Irak, pod zámienkou, o ktorej dnes celý svet vie, že to bola zámienka účelová a sfabrikovaná.

Možno mnohí z nás i z vás z koalície ste vtedy súhlasili s účasťou našich vojakov v americko-britskom dobrodružstve a dnes prehodnocujete a možno si spytujete svoje svedomie za túto činnosť. Domnievam sa totižto, že v tomto dobrodružstve stratilo mnoho ľudí, mnoho nevinných ľudí životy a životy skutočne len pre dobrodružstvo, pretože to masírovanie občanov, ktoré nastávalo zbraňami hromadného ničenia a ďalšími záležitosťami, sa nikdy nepotvrdilo a ani sa už asi nepotvrdí, a ak si niekto z vás myslí, že v tomto prípade som extrémista alebo dogmatický, tak potom musí byť extrémista aj predstaviteľ Nemeckej republiky pán Schröder, respektíve ďalší a musí to byť aj prezident Francúzskej republiky a ďalší predstavitelia významných štátov, ktorí konštatujú v tomto prípade, že situácia je taká, aká je. Na tom sa nedá, pán minister, kolegyne, kolegovia, nič zmeniť, že to je holý fakt a hlavná vec, ktorá sa preukazovala ako dôvod agresie, sa nepotvrdila.

Domnievam sa, že by sme mali skôr v zahraničnej politike ako v tejto časti sa venovať iným otázkam. Venovať sa otázkam prezentácie Slovenskej republiky a úspechu nášho hospodárstva a ekonomiky v iných krajinách, napríklad cez Tlmače v Čínskej ľudovej republike a mnoho ďalších iných akcií, ktoré sa usporadúvajú, kde Slovensko v medzinárodnom meradle dosahuje dobré podmienky a môžeme povedať, že s tým i reprezentuje našu krajinu.

Ak by sa naša zahraničná politika mala uberať takým smerom, ako to bolo pri Iraku, tak náš mladý štát ponesie historickú zodpovednosť za agresiu, za otrasenie medzinárodnoprávneho systému založeného na Charte OSN. Je to tvrdé konštatovanie, ale treba si ho uvedomiť, pretože v histórii Československa i Slovenskej republiky už takéto udalosti boli a jednoducho vrátiť sa k nim s tým, že sa ospravedlníme, síce je pekné, ale nikdy nevráti naspäť to, keď človek urobí chybu, ktorá spôsobí stratu mnohých životov.

Ďalšou kapitolou, o ktorej chcem hovoriť vo svojom vystúpení, je vstup Slovenska do Európskej únie. Predložená správa konštatuje. Citujem: "Slovenská republika do roku 2003 vstupovala s prioritným cieľom zahraničnej politiky, ktorým bolo procedurálne ukončenie prístupového procesu a ratifikácie zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do EÚ." Koniec citátu. Týmto konštatovaním správa hoci nechtiac, ale veľmi presne pomenovala podstatu problému, príčinu zlyhania v záverečnej etape negociácií zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie.

Totiž tým, že sa naša reprezentácia sústredila na procedurálne, ako to je konštatované v správe, to som si nevymyslel, ukončenie prístupového procesu, a nie meritórne, konečná verzia zmluvy má celý rad dier, celý rad vábnych formulácií a nedoriešených problémov, ktoré budú dlhodobo negatívne poznamenávať náš život a znevýhodňovať naše členstvo v rovnoprávnej Európskej únii, po ktorej sme všetci túžili.

Komunistická strana Slovenska jasne odporučila svojim voličom a sympatizantom a dala najavo signál pre ostatných občanov, aby v referende hlasovali za vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, ale vyššie uvedené skutočnosti, ignorantstvo voči názorom vlastných občanov a akási úcta až servilnosť voči požiadavkám iných nás viedla k nepochopeniu a k nepodporeniu prístupovej zmluvy. Málo sme si totiž uvedomili, že váha a sila Slovenskej republiky v akýchkoľvek rokovaniach nie je daná počtom obyvateľov alebo malým počtom obyvateľov našej vlasti, lebo je to len jeden atribút, a že za oveľa dôležitejšie treba považovať podstatu a silu myšlienok, argumentáciu, s ktorou dokáže politik presadzovať záujmy svojej vlastnej krajiny, z vôle ktorých občanov ju reprezentuje.

Opakujem, treba v tejto situácii reprezentovať nie záujmy stranícke, ale predovšetkým záujmy občianske. Je to vážne varovanie pre politikov Slovenskej republiky v Európskej únii, pretože prílišná stranícka úzkoprsosť má odraz v deficite demokracie, čo znamená minimum priestoru na uplatnenie rozumového potenciálu, a tým i hľadanie uplatnenia našich možností v inej krajine.

Realizácia zahraničnej politiky vlády v prístupových rokovaniach mala svoje nedostatky a chýbal jej pocit väčšej zodpovednosti pri presadzovaní národných záujmov a suverenity Slovenskej republiky.

Toto konštatovanie zdôvodňujem na nasledujúcich aspoň dvoch príkladoch, aby som využil aj možnosť faktickej argumentácie. Voľný pohyb osôb patrí medzi základné slobody a práva, na ktorých je princíp a spolupráca Európskej únie založená.

Pýtam sa, aká bola sila našich argumentov pri prístupovej zmluve uplatnenia prechodného obdobia pri voľnom pohybe osôb? Ako chceme dnes vysvetliť radovému občanovi, že to, čo ste vy vláda, čo sme my poslanci a čo médiá konštatovali o trhu práce, už nie je pravda, že sme o tom pol roka klamali a verejne dávali, áno klamali, a verejne dávali v médiách najavo, ktorá krajina umožní našim občanom sa zúčastniť na pracovnom procese, a dnes to tak nie je. My všetci sme v týchto očiach občanov klamári, pretože sme nehovorili pravdu. Ja nehovorím, že to tak bolo. Tvrdili sme tie veci, ktoré mali byť dodiskutované, ale z hľadiska diplomacie je nevyhnutné, obaja páni, si uvedomiť, že tu mali byť také podmienky, ktoré zabránia akémukoľvek špekulovaniu v ďalšej oblasti. Nie je to kritika pre kritiku, je to snáď len argument, ktorý by mal v budúcnosti byť braný do úvahy.

Argumenty iných krajín Európskej únie sú prointegračné alebo viac národné ako argumenty Slovenskej republiky? Pýtam sa. V tomto prípade asi tie ich argumenty sú silnejšie a ešte to ani nie je dôvod, aby sa obávali nejakých hromadných náletov občanov Slovenskej republiky na trh ich práce. Bránia sa i krajiny V4 a ja sa pýtam čo my? Diplomaticky mlčíme, vyčkávame, či príde chvíľa, či nepríde chvíľa, Česká republika má svoj postoj, Poľská republika má svoj postoj, my sme zatiaľ v oblasti diplomatického vyčkávania, čo niekedy môže byť na prospech, ale je tu i otázka toho, či sme skutočne nie ovplyvnení tak, že nevieme reprezentovať záujmy vlastného národa.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením vám stanovila, páni, postup vo vláde k ďalšej razantnejšej práci a myslím si, že dosť jasne stanovila potrebu hranice, kde by sa mal člen vlády v budúcnosti pri rokovaniach s Európskou úniou pohybovať. V tejto súvislosti si myslím, že je na nás poslancoch Národnej rady najvyšší čas, aby sme prestali spochybňovať to, že v novele ústavy, ktorá bude v tejto Národnej rade, verím, schválená, bude záväznosť hraníc pohybujúc sa ministra pri rokovaní v Európskej únii.

Konštatujem a ostáva mi len veriť jedna vec, že ústava, ktorú sme my všetci tu neschválili pre naše úzkoprsé, a nie opozičné, ale pre naše úzkoprsé myslenie všetkých poslancov, bude predložená v krátkej dobe vládou Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie a že vláda Slovenskej republiky bude taká hrdá, že sama v tom návrhu navrhne, aby príslušný minister exekutívy rešpektoval záväznosť Národnej rady v rokovaniach, aby nedošlo napríklad k tomu, že potom sa zmení trh práce a predáme aj Oravu.

V predpísaných rokovaniach druhý bod v začlenení Slovenskej republiky do Európskej únie sa naša diplomacia dopustila ďalšej vážnej chyby, a táto bude mať dopad na slovenskú ekonomiku a dovolím si tvrdiť, že dosť závažný a negatívny dopad. Zástupcovia Slovenskej republiky sa totiž, ľudovo povedané, nechali detinsky zviesť rečami o bezpečnosti alebo nebezpečnosti jadrovej elektrárne a rečami o tom, že v prípade neodstavenia bude vetovaný náš vstup do Európskej únie.

Páni, úplne iný postup zvolila Česká republika a nekapitulovala skôr, ako súper ukázal svoje kvality, ale bojovala do poslednej chvíle, aby si uchránila to, čo pre ekonomiku v Českej republike je podstatné. Vôbec vám teda, páni, nevadila realita, že vaším postojom ste výrazne poškodili ekonomiku Slovenskej republiky tým, aj vám poviem čím, tým, že ste sľubom dali záväzok odstaviť jadrovú elektráreň V1, zahodili ste vlastnú energetickú suverenitu a zaviazali ste sa k neefektívnemu dovozu elektrickej energie a s tým súvisiacim nárastom cien, a tým aj menšej konkurencieschopnosti výrobkov Slovenskej republiky v zahraničí. To je fakt, ktorý sa nedá zmeniť, to je skutočnosť, ktorá týmto spôsobom bude, lebo ak energiu dovezieme, musíme za ňu zaplatiť. Ak ju vyrobíme, tak ju nebudeme platiť, ale budeme ešte na nej získavať.

To, ak si zase niekto konštatuje niečo iné a myslí, tak, prosím, už ste to tu počuli, ja vám to zopakujem znova. Aj súčasná Európska únia prehodnocuje a vážne prehodnocuje vzťah v jadrovej energetike, pretože si uvedomuje dôležitosť a potrebu byť alebo nebyť závislý od dovozu a táto situácia je skutočne situáciou, ktorá potvrdzuje moje slová a pred vás dáva morálnu obžalobu vo veci ekonomickej efektívnosti hospodárstva Slovenskej republiky i našej suverenity.

Isteže sa na tieto slová budete snažiť nájsť spôsob obhajoby vašich krokov, no realita a súčasný vývoj svetovej ekonomiky vám nedá za pravdu a ja konštatujem, že tieto vaše snahy obhájiť túto oblasť, to je nosenie vody v koši. Vždy vám to vytečie. Vyslovujem však presvedčenie, že túto kritiku nebudete chápať ako nenávisť voči vašej činnosti za každú cenu, pán minister, ale že ju možno pochopíte ako iný názor politika a ústavného činiteľa, ktorému záleží predovšetkým na najlepších ekonomických, a tým aj sociálnych úspechoch našej vlasti. Je to môj názor, ktorý je odlišný od vás, a bol by som nerád, keby sme sa tu bavili o nejakých extrémistických rečiach, pretože potom by som aj ja musel konať rovnako.

Tento postoj môžeme pochopiť aj v kontexte nasledujúcich riadkov. Klub Komunistickej strany Slovenska súhlasí s postulátom správy, že členstvom v EÚ vzniká nový priestor na aktívne presadzovanie záujmov Slovenskej republiky. Máte v tom plnú podporu.

Európska politika sa stáva vnútornou politikou Slovenskej republiky, pričom sa optimálne pokladáme my dosiahnuť, aby sa národné záujmy Slovenskej republiky dostali do polohy záujmov Európskej únie. Zase však jeden citát. "My však zdôrazňujeme aj reciprocitu, aby sa v záujme EÚ dostali do polohy životných záujmov Slovenskej republiky, nielen záujmov EÚ, ale aj životných záujmov v Slovenskej republike."

Nebuďme idealisti a uvedomme si, že hlasovacie právo, ktoré získa Slovenská republika 1. mája, umožní aktívne a automaticky presadzovanie záujmov našej vlasti v Európskej únii. Bude to a takto chápeme zložitý proces, ktorý dokážu zvládnuť len kompetentní odborníci, a to pri zohľadnení a rešpektovaní záujmov ostatných členských štátov Európskej únie.

Slovenská republika si pri tejto práci bude musieť najmä v oblasti zahraničnej politiky a vonkajších ekonomických vzťahov byť vedomá svojho reálneho postavenia a predovšetkým jednoty národných záujmov v kompromise so záujmami Európskej únie ako celku.

Predčasné tvrdé vyhlásenia jednotlivých členských štátov a naša prílišná zhovievavosť sa totiž môžu veľmi rýchlo stať zdrojom prekážok, a nie konsenzu, ktorý je potrebný a veľmi potrebný aj pri prijatí textu Ústavnej zmluvy Európskej únie.

Konštatujeme, že pôsobenie Slovenskej republiky v štruktúrach Európskej únie je a musí byť podmienené nielen fungujúcim systémom koordinácie záležitostí medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami, ale i vhodným spôsobom koordinácie a spolupráce na národnej úrovni. Takáto koordinácia by mala byť zbavená arogancie, krajného egoizmu a snahy po dominantnosti, ktoré sa, žiaľ, tak často prejavujú v niektorých prostrediach, i tu v prostredí Národnej rady.

V obsahu zahraničnej politiky Slovenskej republiky sa však musíme zjednotiť na jednom. Zmyslom praxe má byť presadzovanie našich politických, ekonomických a iných záujmov v zahraničí, a nie presadzovanie záujmov iných štátov na území Slovenskej republiky. Samotné monitorovanie zahraničných reakcií alebo akcií, ktoré sa tam usporadúvajú, politické, nemôže mať prednosť pred našimi kritickými pomenovaniami, lebo potom by bolo možné konštatovať, že pre našu vládu je niekedy dôležitejšie to, čo si myslia vo Washingtone, ako to, čo si myslia občania Slovenskej republiky u nás doma.

Tomuto konštatovaniu nasvedčuje aj fakt, že predložená správa za strategický cieľ Slovenska v EÚ považuje, citujem: "Citlivosť sa spája do transatlantickej diskusie a podporovať integračné procesy v Európe kompatibilné s posilňovaním transatlantickej spolupráce." Koniec citátu. Domnievam sa, že strategický cieľ Slovenskej republiky v EÚ má byť hlavne to, ako sa bude vyvíjať situácia a pomery u nás doma, ako žijú občania Slovenskej republiky vrátane Rómov či Cigánov, ako sa naša ekonomika a diplomacia presadí v európskom superštáte. To sú hlavné ciele, na ktoré by sme sa snáď mali sústrediť a potom tie diplomatické ťahy a diskusia s inými krajinami.

Nie, nie sme nepriatelia Spojených štátov amerických, ale musíme mať na pamäti aj našu hrdosť, a nie vtieravosť. Ostáva len veriť, že toto si uvedomia aj predstavitelia vlády vo svojej ďalšej činnosti a ich politika sa nebude robiť spôsobom, ako to bolo v rámci príprav agresie voči Iraku.

Dámy a páni, možno sa vám hlavne v koalícii bude zdať táto časť stanoviska k zahraničnej politike Slovenskej republiky ako tendenčná. Verte mi, nie je tomu tak, a preto vám na zamyslenie predkladám i túto skutočnosť s otázkou: Je správne, že v správe sa nič nehovorí, čo chce, respektívne bude robiť slovenská diplomacia v záujme nastolenia reciprocity vo vízových vzťahoch so Spojenými štátmi americkými? Ak nie nič viac, tak si myslím, že by sa mala usilovať aspoň o taký model, ako má v tomto vzťahu k USA Česká republika a iné krajiny Európskej únie. Pochopenie tejto snahy zo strany USA by bolo nielen gestom dobrej vôle, ale aj dôkaz o tom, za koho nás Američania považujú.

Princíp reciprocity je pilierom medzinárodných vzťahov a, samozrejme, i diplomacie. Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré by mali byť hlavnými garantmi jeho dôsledného uplatňovania, ho dôsledne neuplatňujú, čo je na úkor vlastnej krajiny a jej občanov a vážne to poznamenáva našu identitu, pretože tak degradujeme úroveň našich medzinárodných vzťahov a staviame nás do úlohy druhotriednych občanov. Je to vážne konštatovanie, ale konštatujem ďalej.

Podstata vízovej povinnosti nie je len v platení vízových poplatkov, ale hlavne v celom rade obmedzení našich občanov v porovnaní s krajinou, ktorá voči nám zaviedla vízovú povinnosť. Je to predkladanie žiadostí, poskytovanie podrobných osobných údajov a čo hlavne, jednostranná možnosť a právo odmietnuť udelenie víza z druhej strany bez udania dôvodu. A tu sme teda nerovnoprávni a nerovnocenní s občanmi inej krajiny.

Vláda Slovenskej republiky má za úlohu v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky neodkladne oficiálne vyjadriť zásadný nesúhlas voči obmedzeniam voľného pohybu osôb.

Klub poslancov KSS očakáva, že si plne uvedomí, že to, čo sa dnes deje v oblasti zavádzania dočasných opatrení v členských krajinách EÚ na pracovnom trhu, patrí do istej kategórie deklasovania našich občanov v rámci Európskej únie.

Je tu namieste otázka. Budeme občania EÚ, alebo teda nebudeme? Ja tvrdím, že budeme, ale ak sa niekto správa tak, že nám dáva podmienky iné, tak potom je tu každá spoločnosť v demokracii postavená na rovnosti občanov.

Postavme si teda otázku, ktorú som nepostavil. My už dnes poskytujeme už tisíckam občanov členských krajín EÚ pracovné príležitosti u nás. Rozdiel je však v tom, že naši občania pomerne ťažko dostanú, alebo ak dostanú, tak buď musia ťažko pracovať, alebo tam pracujú ako lacná pracovná sila, a oni u nás majú riaditeľské funkcie a rozhodujú o existencii tých občanov, ktorí sú našimi občanmi a  u ktorých majú ruky v mzdových otázkach, zamestnaneckých otázkach a ďalších veciach.

Venujme sa teda radšej nášmu národu a upevňujme postavenie Slovenskej republiky vo svete, nesnažme sa byť úctivými služobníkmi a nezasahujme do vnútorných záležitostí iných krajín. Tak ako napríklad nenápadne je to konštatované voči Bielorusku, pretože takýto postup, pán minister, ak by sme chceli robiť, tak to bude v rozpore s Chartou OSN a záverečným aktom Konferencie bezpečnosti a spolupráce v Európe, ktoré by sme si mali plne ctiť a my za KSS si ho aj plne ctíme.

Ďakujem vám všetkým za pozornosť a konštatujem jednu vec na záver. Bolo to úprimné vyznanie toho, ako by mala zahraničná politika podľa našich predstáv v niektorých veciach vyzerať, kde sú a prejavili sa nedostatky, aby ste pred sebou nemali len správu, ktorá chváli všetko za vynikajúce, ale kde my vidíme aj určité nedostatky.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Přidal. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

A. Přidal, poslanec: Vážený pán kolega, ja by som len chcel zareagovať na úvod vášho vystúpenia, kde ste sa dovolávali referenda o vstupe Slovenska do NATO, a ja som presvedčený, že keby občania pociťovali potrebu tohto referenda, tak by sa bolo našlo dosť podpisov, aby sa toto referendum uskutočnilo, ale predpokladajme teda, že by sa bolo uskutočnilo a občania by povedali, že áno, že súhlasia. Pýtam sa, ako by ste boli vy hlasovali, komunistická strana, v tomto prípade, či by ste podporili vstup, alebo nie, pretože v úspešnom referende o pristúpení Slovenska do EÚ občania povedali áno a poslanci za KSS v Národnej rade hlasovali proti a nikto vám to nevyčítal.

Všetky relevantné politické strany mali vo svojich volebných programoch vstup Slovenska do NATO. To, že sa referendum neuskutočnilo, to len znamenalo, že sa ušetrilo minimálne 100 miliónov korún. A v závere ste sa ukázali ako zástupca voľného bezvízového pohybu osôb. A skutočne ma prekvapujete, že ste takto nevystupovali aj pred rokom 1989, neviem, či sa ešte pamätáte na devízové prísľuby a či sa pamätáte, ako sa pred rokom 1989 dalo napríklad vycestovať do susedného Rakúska.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči, môžete reagovať.

V. Ďaďo, poslanec: Nemá zmysel, aby som sa vracal pred rok 1989, pretože vy pán Přidal ani neviete o tom, ako som ja vtedy čo hovoril. To ja môžem konštatovať niečo iné, čo ste vy vtedy rozprávali, alebo nie a bude to v nesúhlase.

História bola a tá nie je predmetom správy. My sa bavíme o súčasnosti a budúcnosti a správa má aspoň názov Zahraničná politika v roku 2003 a vízie do roku 2004. Takže tieto vaše pohľady pokladám za pohľady spiatočnícke, ktoré sú schopné pohľadom raka, pretože neustále sa vracať do histórie, to by som sa ja musel vracať ešte kdesi ďaleko pred obdobie druhej svetovej vojny a postoje vaše, ktoré tu existovali.

Čo sa týka ostatných záležitostí, ja vás neobviňujem ani z klérofašizmu, ani z iných záležitostí, bolo to, tá história prešla a pre mňa je koniec.

Čo sa týka referenda. Pozrite sa, referendum je také, aké je. My sme sa zachovali pri výsledku referenda tak, ako sa vy zachováte pri referende, ktoré bude o predčasných parlamentných voľbách. Pre nás je referendum záväzné, a to stanovisko, ktoré tu existuje, je takým, akým je. Druhý je politický program, s ktorým strana išla a s ktorým musí každý počítať, a aký bol výsledok.

V Európskej únii nemáte absolútne pravdu, pretože v Európskej únii sme verejne aj mojimi ústami, aj ďalších poslancov deklarovali a žiadali sme občanov, aby vstúpili do Európskej únie. Kolegovia z koalície sa ani nikdy nepomýlia, ale to sú géniovia, to je ďalšia poznámka, a čo sa týka prístupovej zmluvy, ja som zdôvodnil prečo. Ja som zdôvodnil prečo. Preto, že to, čo vy dnes vidíte, sme my videli vtedy, ale nikto z klubu KSS neskonštatoval, že nesúhlasí so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. To sú len vaše fantazmagórie a výmysly, na ktorých chcete diskreditovať našu stranu. (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. Pripraví sa pán poslanec Banáš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení poslanci. Mám poznámku ku správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003. Je to tlač 589.

V mojom vystúpení sa obmedzím len na prístupovú zmluvu Slovenskej republiky k Európskej únii a len na jej časť, ktorá hovorí o poľnohospodárskych kvótach, a tým aj o potravinovej bezpečnosti Slovenska. Pripomínam, že v Národnej rade Slovenskej republiky klub KSS bol jediný, ktorý nepodporil prístupovú zmluvu. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie bol prioritným cieľom zahraničnej politiky vlády. Ale zrejme prioritným cieľom nebolo vyjednať vhodné poľnohospodárske kvóty pre Slovensko.

Ja by som ukázal na troch obrázkoch, aké kvóty sme vyjednali. Tieto obrázky alebo podobné som už ukázal aj v iných súvislostiach. Prosil by som si, mohli by ste ma prepnúť?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja takéto možnosti nemám, ani vypnúť nemôžem niekoho. (Smiech.)

Páni technici, keby ste mohli pánovi poslancovi pomôcť. (Ruch v sále.)

K. Ondriaš, poslanec: Pán poslanec, som veľmi rád, že ste si osvojili moje obrázky, ale zatiaľ mám pocit, že nie všetci poslanci sú vždy v sále, keď ich ukazujem. (Smiech.)

Páni koaliční poslanci, ja viem, že pravda vás strašne bolí a bolí vás, keď občania Slovenska vidia, aká je.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj, nech sa páči, pán poslanec, môžete prednášať.

K. Ondriaš, poslanec: Na obrázku č. 1 by som ukázal kvótu, ktorú vyjednalo Slovensko na mlieko. V roku 1988 Slovensko produkovalo 2 miliardy litrov mlieka a boli sme sebestační v potravinách. Po roku 1989 produkcia mlieka klesla a v roku 2000 bola už len 1 miliarda. Takúto kvótu sme aj s Európskou úniou vyjednali. Je to tá palička úplne napravo. Nesmieme vyrábať viac mlieka ako 1 miliardu litrov, čo je hodnota, ktorú socialistické poľnohospodárstvo dosiahlo už v roku 1960. To znamená, že kvóta na mlieko vráti našu výrobu mlieka 30 rokov späť. Takto sa plánovane zakonzervuje naša výroba mlieka na úroveň 60. rokov. Keď počítam len 10 korún za liter mlieka, tak je to strata 10 miliárd korún ročne.

Na ďalšom obrázku ukážem kvótu na ovce a kozy. Počet oviec na Slovensku v roku 1988 dosiahol stav 650-tisíc oviec. Ale v roku 2000 už len 350-tisíc. Kvóta, ktorú sme dostali na počet oviec a kôz, je okolo 300-tisíc, čo je menej ako v roku 1936 a je porovnateľná so stavom oviec na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Neviem, aká je hodnota produkcie 350-tisíc oviec ročne. Keby bola len 1 000 korún, tak ročne strácame 350 miliónov korún.

Na treťom obrázku ukážem kvóty na plochu vinohradov. Plocha vinohradov v roku 1988 dosiahla 32-tisíc hektárov, v roku 2000 klesla na 22-tisíc hektárov, t. j. klesla o 31 percent, a také sme vyjednali aj kvóty. Plocha vinohradov, a tým aj výroba hrozna a vína sa vrátila a zakonzervuje do 60. až 70. rokov minulého storočia. Aké to predstavujú straty z produkcie hrozna a vína ročne, ja neviem, ale vinári to budú určite vedieť.

Mohol by som hovoriť o ďalších kvótach, ale nechcem zdržovať. Podstatné je, že kvóty, ktoré sa vyjednali s Európskou úniou a v prístupovej zmluve podpísali, zabezpečujú, že produkcia nášho poľnohospodárstva zostane na úrovni 60. a 70. rokov, že mnohé poľnohospodárske produkty, ktoré sme tu so socialistickou ľahkosťou vyrábali, budeme dovážať. Dokladom toho je aj obchodná bilancia Slovenska, kde len v roku 2002 čistý dovoz potravín a nápojov bol za 11 miliárd korún. Preto klub KSS nepodporí správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2003.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, šokovali ste ostatných poslancov. Čakali, že budete dlhšie hovoriť. (Smiech.) Ale ďakujeme a dal by som slovo pánovi poslancovi (hlasy v sále), áno, počkáme, kým naskočí obrazovka, na ktorú sme si zvykli.

Takže faktické poznámky dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán Přidal, nech sa páči.

A. Přidal, poslanec: Vážený pán kolega, za vašej vlády bolo všetko, ale v Amerike, kde ste žili. My sme žili tu. Hovoríte o tom, ako rástla produkcia. Aj minule ste hovorili - oviec, mäsa, mlieka, vajec, ale kde boli, čo ste ich hádzali do mora? V obchodoch a mäsiarstvach nebolo nič. Ja som bol v krajine vášho vzoru, kde včera znamenalo zajtra. Bol som v mäsiarstve plnom päťlitrových uhorkových fliaš. Možno to bolo vegetariánske mäsiarstvo.

A ešte by som vám chcel povedať, ako to bolo s tými vajcami. Keď som bol malý, tak boli v obchodoch vajcia, ktoré boli opečiatkované červenou farbou. Ja som tomu celkom nerozumel a moja babka kupovala tieto vajcia domov a ja som ich s takou handričkou čistil od týchto červených pečiatok a potom sme ich vracali do obchodu, aby mohla splniť kontingent, ktorý ste im vy predpísali. Tak, a produkcia vajec rástla. (Smiech a potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hamarčák.

I. Hamarčák, poslanec: Vážený pán kolega, ja si pamätám, inač mimochodom, tie grafy sa mi veľmi páčili, sú farebné. Prednedávnom na jedno vaše vystúpenie môj kolega reagoval takým známym heslom, že jedzte syry, jedzte maslo, budete jak Fidel Castro. Pri príležitosti včerajšieho nedožitého 70. výročia narodenia Jurija Gagarina ja k tomu len dodám, že "jedzte syry, margarín, budete jak Gagarin". (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Banáš. Nech sa páči. Pán poslanec, zbytočne mávate rukami, že chcete reagovať. Mali ste zatlačiť také malé tlačidlo (smiech), no ale dobre, však, samozrejme, vyjdem vám v ústrety, ale chcem každého upozorniť, že ak chce reagovať, musí sa prihlásiť elektronicky.

Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, môžete reagovať na faktickú.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som len poslancom odkázal. Na Slovensku žije 5,3 milióna ľudí a oni vedia, ako to bolo a ako to je.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Banáš, máte slovo.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. No ja som chcel začať vážne, ale nedá mi, aby som nepokračoval v tomto úsmevnom tóne. Ja chcem kolegovi Ondriašovi povedať príbeh, ktorý sa stal môjmu susedovi ešte za starého režimu. Bol hrozne žiarlivý a prišiel domov skôr zo služobnej cesty, prepáčte, a "vymákol" manželku v posteli so susedom a spustil strašný krik a reve na manželku: "Tak počúvajte, vy tu blbnete a zatiaľ majú v búde pred barákom pomaranče." (Smiech.)

Ja by som chcel začať moje krátke vystúpenie z pohľadu najmä dvoch delegácií, ktoré mám tu česť viesť pri PZ NATO, pri PZ Rade Európy. Chcem povedať, že výhodou zahraničnej politiky je, že je konsenzuálna, to znamená, na rozdiel od ostatných politík sa na nej väčšinou dohodnú aj koaličné, aj opozičné strany. To je jej veľká výhoda, iste tí mnohí kolegovia, s ktorými mám tu česť byť v spomínaných delegáciách, mi dajú za pravdu, že dokonca i to správanie sa poslancov, pokiaľ sme vonku, tak ako by stieralo tie koaličné, opozičné rozdiely a všetci spoločne zastupujeme Slovenskú republiku.

Ja chcem povedať na margo materiálu, ktorý predložilo ministerstvo zahraničia, že to je veľmi dobrý konsenzuálny materiál. Veľmi oceňujem aj to, že v porovnaní s minulým rokom, pán minister, bol materiál predložený podstatne skôr, a oceňujem aj ten váš prísľub, čo sa týka vízie na budúce roky, tak budeme o týchto materiáloch hovoriť v závere predchádzajúceho roka.

Dovoľte mi povedať zopár poznámok k nášmu vstupu do NATO, Únie v tom zmysle, ako boli spomínané aj v správe. Ja chcem jednoznačne povedať, že v kontexte globalizácie Slovenská republika i tak nemá žiadnu inú možnosť, ako sa do tohto procesu zapojiť či z pohľadu bezpečnostného, alebo hospodárskeho. Možno, že použijem taký sarkazmus, povedal to tuším Theodore Rooswelt svojho času, "It is better to serve in heaven, than to reigu in hell". Je lepšie slúžiť v nebi, ako byť pánom v pekle.

Je to možno trošku prehnané, ale ja si naozaj neviem predstaviť, že by Slovenská republika ostala mimo hlavných prúdov, ktorými dnes Európa ide, ktorá sa stáva vážnym globálnym hráčom. Je tu agenda Lisabon 2010 a všetci máme ambíciu, aby sme i my tou našou troškou prispeli k tomu, aby sa Európa stala najkonkurencieschopnejšou jednotkou v rámci sveta.

Kladiem si otázku, ako môže Slovensko prispieť k stabilite v Európe, ako môže prispieť k tomu stabilnému alebo bezpečnostnému trojuholníku stability Francúzsko, Nemecko a ja doň zahŕňam aj Rusko. Sme malý slovanský národ, ktorý na rozdiel povedzme od našich poľských susedov nikdy nebol v histórii z vlastnej vôle v konflikte s našimi susedmi.

Nazdávam sa, že toto môže byť jedna veľmi veľká a cenná devíza, pretože naša najmä energetická napojenosť na Rusko a Ukrajinu je známa, sú to elementy našej hospodárskej politiky, ktoré jednoducho musíme brať na zreteľ, a Slovenská republika, i keď bude, samozrejme, rešpektovať záväzky z budúceho členstva v NATO a v Únii, bude musieť mať na zreteli pozitívny, dobrý susedský vzťah s Ukrajinou aj s Ruskom. Čiže si myslím, že by sme tu mohli zohrať istú úlohu takého interpreta, a mám taký pocit, že naša diplomacia už aj týmto smerom ide.

Pokiaľ môžem ešte povedať pár slov k tomu, čo naznačil pán minister, že bude v závere mája v Bratislave Parlamentné zhromaždenie NATO. Ja chcem aj túto príležitosť využiť, aby som zdôraznil, že to bude najväčšia politická akcia od vzniku Slovenskej republiky. Vieme, že PZ NATO má nejakých 314 členov zo 45 krajín, ale keď zarátame, že príde i administratívny, technický, spoločenský sprievod, už do dnešného dňa máme prihlásených asi 540 ľudí. Takže viete si predstaviť, čo to bude znamenať z hľadiska organizačného a bezpečnostného. Mal som tú česť pred krátkym časom v Bruseli hovoriť aj s generálnym tajomníkom NATO s pánom Jaapom de Hoopom Schefferom, ktorý sa teší na Bratislavu. Informoval ma, že hovoril veľmi často s pánom ministrom a že pokiaľ sa nič mimoriadneho nestane, tak pán generálny tajomník na PZ NATO určite príde.

Môžem vám s radosťou povedať, že i po našej prezentácii vlani na PZ NATO v Orlande sme, dovolím si tvrdiť, vzbudili záujem o Slovensko a mnohí významní európski poslanci, senátori, americkí kongresmani sa na Bratislavu tešia.

Moju krátku časť o NATO by som len chcel uzavrieť tým, čo aj materiál spomína. Týka sa to takisto centrály NATO, ale aj jednotlivých členských, ale aj prístupových krajín. Nazdávam sa, že treba zintenzívniť to, čomu hovoríme verejná diplomacia, pretože priznajme si, že stále tu ešte zotrvávajú reminiscencie z toho minulého, že NATO je náš nejaký imperialistický nepriateľ a je potrebné, aby sme najmä tej staršej a strednej generácii priblížili NATO i z tej stránky, že to je hlavný garant bezpečnosti a stability.

Pokiaľ ide o náš vstup do Európskej únie, samozrejme, to sú témy, ktoré by mohli zabrať celý seminár, ale ja chcem zdôrazniť niekoľko momentov. Napriek tomu, že v materiáli sa hovorí o tom, že sa bude posilňovať po vstupe úloha ministerstva zahraničia, ja mám skôr pocit, že sa bude relativizovať, pretože európska politika sa stane našou vnútornou politikou. Stále viac rezortov, stále viac inštitúcií štátnej, verejnej správy, regiónov sa proste bude nieže zapájať, ale budú vťahovaní prirodzeným spôsobom do európskych procesov.

Chcem v tejto súvislosti položiť jednu veľmi vážnu otázku. Myslím si, že ju naznačil aj pán kolega Ďaďo, že akí vlastne budeme v tej Európe? Akú úlohu tam budeme hrať?

Chcem opakovane povedať to, čo som už niekoľkokrát aj na pôde Národnej rady zdôraznil, všetko bude záležať na ľuďoch. Ak budeme mať kvalitných ľudí či v administratíve, či v parlamente, som hlboko presvedčený, že Slovenská republika napriek svojej relatívnej malosti bude dôstojne zastúpená.

Tu mi nedá, nemajte mi za zlé, nechcem pôsobiť ako permanentný kritik, ale nedá mi nepripomenúť spôsob výberu niektorých strán za europoslancov. Mám informáciu od ostatných kolegov z iných krajín, ktoré pristupujú, že tieto krajiny podrobili generálnemu testu odbornosti aj kvality všetkých, ktorí boli navrhovaní. Tí, ktorí prešli, na základe toho si potom politické strany zostavovali svoje poradia. Ja mám troška smútok v duši, že mám dojem, že Slovenská republika poňala voľbu do Európskeho parlamentu skôr ako takú prvoligovú súťaž vo futbale, a nie ako otázku reprezentačného mužstva.

Pevne verím, že sa nenaplnia tie obavy, ktoré aj vyslovili niektorí europoslanci, keď som sa s nimi zhováral, že tí poslanci, ktorí prídu zo Slovenska, tak budú reprezentovať nielen svoju krajinu, ale svoje frakcie a svoje kluby nie veľmi presvedčivým spôsobom.

Chcem povedať, máme tu čerstvú skúsenosť výberu našich administratívnych pracovníkov. Hrdili sme sa ešte pred troma mesiacmi, že zo Slovenska sa prihlásilo, respektíve prešlo našimi vnútornými testmi najviac mladých ľudí a po prísnom výbere v Bruseli sa ukázalo, že vlastne tie kvalitatívne kritériá neboli až také náročné.

V tejto súvislosti jednoznačne zdôrazňujeme, ak niečo potrebujeme preto, aby sme úspešne obstáli v Európe, je to vzdelanie. Ja sa tak usmievam vždy, keď vidím, je to, samozrejme, pochopiteľné, keď vidím našich ľudí, ktorí majú nejaké heslá, transparenty, že chceme prácu. Ja hovorím, že vtedy už bude Slovensko ďaleko, keď budú mať heslá, chceme vzdelanie. Pretože i prístup alebo vstup povedzme firiem ako Citroen, Peugeot alebo Hyundai na Slovensko vnímam najmä v tom kontexte, a to ma veľmi teší, že sa v tých lokalitách posilňuje vzdelanie na strednej a na vysokoškolskej úrovni.

Ja sa chcem ešte tak nejako rétoricky zamyslieť i nad tým, že kto budú, alebo aké sú úvahy ministerstva zahraničia, kto budú naši spojenci? Je to možno otázka nenáležitá, ale už teraz sa objavujú, a už sme tu o tom diskutovali, úvahy o nejakej dvojrýchlostnej Európe, úvahy o nejakej "Kerneurópe", úvahy o nejakej Európe posilnenej spolupráce, možno aj tieto pojmy by sa mohli lepšie vydefinovať, ale nerobme si ilúzie, bude to 25 krajín a v rámci týchto 25 krajín, aj keď, samozrejme, budú jednotné politiky a tak ďalej, predsa len si vždy budú niektoré krajiny bližšie. Ja stále hovorím tú tézu, že by sme mali mať niekoľko silných krajín, ktoré budú takpovediac minimálne so Slovenskom sympatizovať.

Dovoľte mi v závere jednu poznámku k tomu, čo už tu tiež bolo nastolené, a to je otázka prezentácie Slovenska v zahraničí. Ešte keď som svojho času v Rakúsku absolvoval jeden taký marketingový kurz a tí, čo robia marketing, vedia, čo je to "Unique Special Product", to je proste istá vlastnosť, istý produkt, ktorý daná firma alebo daná krajina, to je jedno, ktorá je pre danú firmu alebo pre danú krajinu typická.

Ja som veľmi uvítal, aj v tej správe zmienku o tom, že je vážna úvaha, to je moja otázka na vás, pán minister, aby sa aktivoval výbor vlády na prezentáciu Slovenska v zahraničí. Ja sa nazdávam, že je najvyšší čas, aby sme takúto inštitúciu so všetkou zodpovednosťou spustili. Tí, čo cestujeme a vidíme, ako je Slovensko vnímané, musíme otvorene povedať, že, žiaľ, naša reputácia neoprávnene nie je veľmi pozitívna.

Ja si mnohokrát robím taký súkromný prieskum a pýtam sa kolegov z iných krajín, čo viete o Slovensku. To, že si nás permanentne pletú so Slovinskom, nad tým sa už pomaly ani nevzrušujeme. Ale skutočne treba povedať, že ak o nás niečo vedia, tak je to prevažne hokej. Možno niektorí vedia o opere, ale najviac o nás vedia, bohužiaľ, vďaka tomu, že máme na východnom Slovensku Rómov.

Myslím si, že aj túto tému by sme mohli veľmi kultivovane a zrozumiteľne interpretovať. Nazdávam sa, že na Slovensku máme celý rad iných vecí, ktoré sú v kultúre. Ja neviem, koľko Slovákov vie, že Bratislava je jediné hlavné mesto v celej Európe, ktoré leží nielen na hranici troch krajín, ale na hranici troch kultúr. A toto je napríklad taký fenomén, ktorý dokážeme, alebo by sme mali dokázať lepšie predať.

Priatelia, dovoľte mi na záver opäť zdôrazniť, lebo si myslím, že iná cesta nie je, aby sme všetci spoločne pracovali na tom, aby sme mali kvalitných, vzdelaných, duchovne silných ľudí, pretože som presvedčený, že nie je také dôležité, aby bývali malé duše vo veľkých príbytkoch, ale dôležitejšie je, aby bývali veľké duše trebárs v malých príbytkoch.

Želám slovenskej diplomacii do budúceho obdobia veľa úspechov a pevne verím, že spolupráca s Národnou radou bude pokračovať veľmi úspešne.

Ďakujem.