V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci a poslankyňa: pán Cabaj, Tóthová, Drgonec a pán Ďaďo. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Pán Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na margo vystúpenia pána kolegu Šimka, keď hovoril súvislosti s tým, či je, alebo nie je vhodné otázku vyšetrovacích výborov zaradiť k tejto novele ústavy, chcem povedať len jednu podstatnú vec.

V tomto parlamente boli už vytvorené dve prierezové komisie zo všetkých členov poslaneckých klubov, ktoré pracovali či už to pri zákone o konflikte záujmov, alebo pracovali na novele rokovacieho poriadku, a prienikové, to, čo sa vedeli členovia komisií dohodnúť, to sa dostalo aj do týchto návrhov. Niečo obdobné je aj súčasne predložená novela ústavy. Iba to, čo sa vedeli predkladatelia zhodnúť, sa dostalo do tejto novely ústavy, tam, kde nebola zhoda všetkých, jednoducho nebolo to zaradené do tohto návrhu, pretože o týchto vyšetrovacích výboroch sa hovorilo oveľa skôr, ako sa tieto návrhy pripravovali, a jednoducho nebola zhoda, aby to mohlo byť zapracované aj do tohto návrhu preto, myslím, že novela ústavy sa nerobí každý deň. Je to zákon zákonov. A ak sa pristupovalo k novele ústavy, bolo potrebné sa zaoberať všetkými otázkami, ktoré sa momentálne objavili a ktoré bolo potrebné riešiť tak, aby sa zapracovali. Pretože aj už kolega Šimko hovoril, že vtedy Ústavný súd vyjadril nesúlad postupu podľa rokovacieho poriadku, že nemalo to oporu v ústave. Ale ak teraz pristupujeme k novele ústavy, tak máme možnosť sa vysporiadať aj s touto otázkou, pretože tento prvok do nášho právneho systému patrí, či sa to niekomu páči, alebo nie, bez ohľadu na to, aké kto má skúsenosti alebo aký má na to náhľad minimálne, parlament by týmto posilnil svoju kontrolnú funkciu voči exekutíve, pretože sme parlamentná demokracia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na názor pána poslanca, keď povedal, že je vhodné vytvoriť vyšetrovacie komisie. Európska únia v prevažnej časti štátov takéto komisie má. Aby to nevyznelo ako fráza, že sa oháňam len slovami, chcem uviesť konkrétne, že Belgicko vyšetrovacie komisie zriaďuje na základe čl. 56 ústavy, Taliansko na základe čl. 82 ich ústavy, Luxembursko na základe čl. 64 ústavy, Nemecko na základe čl. 44 ústavy, Portugalsko na základe čl. 159 ústavy, Grécko na základe čl. 68 ústavy, Španielsko na základe čl. 76 ústavy, Česko na základe čl. 30 ústavy.

Preto niektoré názory, že vyšetrovacie výbory netreba do tejto novely zahrnúť alebo že nemajú opodstatnenie, myslím, že sú nie správne a je tu podklad, ktorý hovorí jednoznačne, že tieto vyšetrovacie výbory majú svoje miesto v ústave.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Pán doktor Šimko mi hodil rukavicu, pretože v tej kauze som bol sudcom spravodajcom Ústavného súdu. Ústavný súd rozhodol o neústavnosti existujúceho modelu z dvoch príčin. Po prvé, zákon o rokovacom poriadku zriadil vyšetrovacie komisie, nie výbory, ale komisie ako štruktúru parlamentu, ktorá existovala podľa Ústavy Československej socialistickej republiky, ale nie podľa platnej ústavy. A za neústavné označil právomoci vyšetrovacích komisií, ktoré boli postavené na nerešpektovaní základných práv a slobôd. Sama vyšetrovacia činnosť parlamentu nie je svojou podstatou neústavná, to treba zdôrazniť. Národná rada Slovenskej republiky podľa ústavy, podľa čl. 86, má vykonávať kontrolnú pôsobnosť. Vyšetrovací výbor je organizačnou štruktúrou, organizačným zabezpečením kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, dá sa povedať, že bez nej to ťažko môže riadne fungovať. Z toho dôvodu riešiť otázku novelou ústavy je absolútne správne riešenie. Z hľadiska diskusií, ktoré už máme za sebou, v poslaneckom klube ANO prevláda postoj podporiť zriadenie vyšetrovacích výborov.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, aj ja budem reagovať na vystúpenie pána Šimka asi tým, že novela ústavy je azda najdôležitejší dokument, aký v tomto volebnom období tento parlament prijme. Zároveň si myslím, že nielen to, že je dôležité, aby poslanci ústavu dôsledne schválili, ale je tu dôležité i to, aby cítili svoju národnú hrdosť a suverenitu tejto krajiny. Toto sleduje práve novela ústavy, pretože sleduje záväznosť pohybu exekutívy pri jednaní v jednotlivých orgánoch Európskej únie. Podobne klub poslancov KSS konštatuje, že aj vyšetrovacie výbory, ktoré boli v návrhu, majú svoje opodstatnenie v ústave. A aby som rozplynul nejaké pochybnosti, tak po prvé podporujem to, čo pán Šimko tu skonštatoval s vyšetrovacími výbormi, a zároveň vyhlasujem, že klub poslancov KSS bez akýchkoľvek problémov návrh ústavy s týmto doplnkom schváli.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo bol posledný s faktickými poznámkami. Mali by sme pokračovať v rozprave. Pán Číž, pán poslanec, pýtam sa vás, chcete vystúpiť teraz, alebo budeme pokračovať až zajtra? (Reakcia poslanca.) Koľko prosím? 10-15 minút. Teraz? Je všeobecný názor, aby sme 10 minút ešte teraz počúvali pána poslanca Číža? (Súhlasná reakcia pléna.)

Pán poslanec Číž, nech sa páči, máte slovo.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážim si aj to, že je všeobecný súhlas, aby som vystúpil teraz, lebo pravdepodobne viac záujemcov o problematiku Ústavy Slovenskej republiky u nás nemáme.

Napriek tomu je tá situácia trošku skľučujúca, hovoríme o novele Ústavy Slovenskej republiky, hovoríme o tom, že potrebujeme ústavne upraviť ústavné prostredie po vstupe Slovenska do Európskej únie. Vo väčšine štátov takýto akt, ako je vstup do zväzku štátov, do zväzku, ktorý je nesmierne dynamický a kde každý seriózny štátnik musí jednoducho vnímať ako veľmi komplikovaný vzťah medzi národným štátom a novým prostredím Európskou úniou, ktorý je zatiaľ, predpokladáme, zväzkom štátov, že je nesmierne nevyhnutné ústavne upraviť prostredie, v ktorom sa tento štát bude pohybovať.

Ide o to, že v tomto prostredí môžu vznikať problémy, ktoré môžu mať charakter životných národných záujmov, môžu mať charakter národnoštátnych záujmov a žiadna iná cesta, ako predchádzať týmto rizikám, je venovať nesmierne množstvo intelektuálnej práce na to, aby sme predvídali možné problémy, aby sme zapojili čo najširšie prostredie odborné a predovšetkým ústavnoprávne do toho, aby sme rekognoskovali to prostredie, do ktorého ideme, aby sme sa pokúšali modelovať našu situáciu po vstupe do Európskej únie, aby sme predvídali možné - aspoň tam, kde je tá predvídateľnosť možná - ohrozenia daného vstupu a pripravili sa ako národný štát, pravda, na čo najoptimálnejšie tak v negatívnom, ako aj pozitívnom zmysle na to nové prostredie a aby sme boli pripravení.

Tvorba či vzťah výkonnej moci k problematike postavenia štátu Slovensku, k ústavnému prostrediu a vôbec k štruktúre národného štátu definovaný v základných problémoch, ktoré nás čakajú, je minimálne macošský. Chcem preto povedať, že si vážim iniciatívu, a to čiastočne osobnú iniciatívu predsedu parlamentu, ktorý aj keď ako člen vládnej koalície zobral túto skutočnosť na svoje bedrá a pokúsil sa vytvoriť aspoň trošku korektné prostredie na to, aby sme túto situáciu posúdili. Je faktom, že vznikla vcelku korektne zostavená komisia parlamentu na prípravu takejto ústavy. Faktom však je, že táto komisia mohla mať šancu vyriešiť len minimálne a nevyhnutné problémy, ktoré je potrebné vyriešiť, a to je predovšetkým postavenie národnej vlády, národného parlamentu, jeho kontrolnej funkcie, vzťahu zákonodarnej moci a najvyššej moci v tvorbe legislatívy Európskej únie, kde získava osobitné miesto vláda ako taká, vládna legislatíva. A že sa pokúsil vyrieši aspoň to najdôležitejšie, to, čo je úplne jasné až tehotné na to, aby sme to riešili.

Faktom však je, že obvyklé ústavné prostredie, hlavne zmena ústav, pripomeniem kolegom z maďarskej koalície, napríklad v Maďarsku je veľké množstvo ústav Európskej únie, kde sú procedúry možnej zmeny ústavy stanovené práve v ústave, kde sa vytvára a pokúša sa vytvárať tam, kde panuje politická kultúra, čo najkonsenzuálnejšie prostredie, kde jednoducho všetci, ktorí pristupujú k ústavnej zmene, ktorí rešpektujú stav, že na ústavnú zmenu treba ústavnú väčšinu a tú ústavnú väčšinu zatiaľ vláda nemá, že je potrebné vyvinúť mimoriadne úsilie na to, aby sme spoločne hľadali východiská v tom, že ako my vidíme priority v jednotlivých stranách a kde je možné dosiahnuť konsenzus v tom zmysle, aby sme základne národnoštátne, či už vecné, alebo technické, problémy vyriešili. Faktom teda je, že je predložený návrh zákona, s ktorým v zásade možno súhlasiť, treba však povedať, že rieši len minimálnym a rámcovým spôsobom tie problémy, ktoré nás čakajú, čo nás, pravda, nezbavuje možnosti, aby sme sa začali týmto veciam venovať ďalej.

V tejto súvislosti, pán predseda a pán navrhovateľ v jednej osobe, pripomeniem náš návrh. Hovorili sme o stálej komisii pre Ústavu Slovenskej republiky, pretože to prostredie, do ktorého ideme, je nesmierne turbulentné. Je možné, že sa ukáže potreba v priebehu pol roka, že naozaj budeme musieť opäť vstúpiť do ústavného prostredia.

Faktom je, a v tomto smere mi dovoľte opäť pokritizovať vládu, hlavný problém, o ktorom som už niekedy hovoril, poradné orgány vlády a vláda. Hľadáme skutočne, úprimne a korektne prostredie odborné, z ktorého vláda vychádza pri svojich zásadných rozhodnutiach. Každý normálny človek musí vidieť, prirodzeným partnerom pre vládu na tvorbu jej zásadných rozhodnutí v takej dôležitej otázke je Slovenská akadémie vied, Ústav štátu a práva. Takýmto partnerom by mali byť univerzity Slovenskej republiky, právnické fakulty. Pozorne sledujeme, či sú aspoň minimálne kontakty vlády, ktorá má k dispozícii grandy, má možnosť iniciovať vedecké bádanie, vedecké skúmanie. Prostredníctvom grandov a vedeckého bádania a požiadavky, ktoré vysloví, nájdu zmysel ľudia z ústavného prostredia, ktorí sa chcú venovať do budúcnosti aj intenzívne problematike ústavy, ústavného prostredia, štátoprávnym veciam, ktoré súvisia s postavením Slovenskej republiky. Takéto čosi, bohužiaľ, pán predseda, ale aj vážení kolegovia, takéto úsilie nebadáme. Necítiť ich. Objavili sa dvaja-traja právnici zo sféry štátneho, ústavného práva, ktorí ako keby získavali spoločenský monopol na interpretáciu ústavných problémov. Bohužiaľ, to, čomu sa hovorí, že chceme disponovať tou intelektuálnou elitou, ktorú Slovensko k dispozícii má, ale v prirodzenom priereze, v ktorom tá spoločnosť funguje, bohužiaľ, takéto náznaky nevidíme.

Hovorím to len preto, pán predseda, aby schvaľovanie tejto ústavy dostalo aj, alebo pri jej charakterizovaní aj tento rozmer, že to, čo hodnotíme pozitívne, že tento návrh prišiel a je tu, že jednoducho ešte potrebuje ďalšie impulzy a ďalšiu energiu do tohto prostredia, aby sme naozaj takým zásadným otázkam, ako sú otázky ústavného a štátneho zriadenia, aby sme venovali dostatočnú pozornosť, aby sme neboli v polohe, že na poslednú chvíľu stíhame riešenia a skúmame teraz, či sa navzájom vydierame alebo nevydierame cez vrcholové inštitúty, ktoré chceme dostať do ústavy.

K známemu problému vyšetrovacích výborov. Naozaj je potrebné v súvislosti s touto ústavou, ak chceme byť korektní, aby sme ešte politicky rokovali a pokúsili sa nájsť zmysel. Vyšetrovací výbor, pán predseda, rovnako je nevyhnutnou samozrejmou a integrálnou súčasťou ústav štátov Európskej únie, hovorila o tom aj pani kolegyňa. Tie štáty, ktoré nemenovala, majú iné obdobné inštitúty. Pripomeniem zo severských štátov tak veľmi známy Ústavný súd pre zlé vykonávanie funkcie a podobne. Jednoducho pre prípad štátnej krízy, pre prípad konfliktu medzi povedzmeže prezidentom, parlamentom, vládou a podobne je potrebný tento ústavný inštitút.

Ja chcem za náš klub veľmi seriózne povedať, že nejde tu o nič, čo by Smer chcel zneužívať, využívať. Ja som presvedčený, že pokiaľ na to nebude naozaj zásadná príčina, tento inštitút v najbližšom období nikto využívať nechce. Chceme sa slušne a korektne pripraviť na vstup do Európskej únie a všetci naozaj umožniť, aby sa tá spoločenská energia sústredila na rekognoskovanie problémov, ktoré nás čakajú, a na to, aby sme mali výkonný a funkčný mechanizmus riešenia vyskytnuvších sa spoločenských potrieb, aby sme ich mohli riešiť. To je podľa môjho názoru základný životný záujem všetkých strán, ktoré sú v parlamente.

Takže v danom prípade, pán predseda, ak chcem preukázať to, že ústava a jej zmysel a hlavne určovanie priorít, čo do tej ústavy, do tej zmeny sa má dostať, aby ste zobrali do úvahy aj to, že okrem vládnej koalície je tu aj opozícia, ktorá tiež má svoje priority. Vyšetrovací výbor takouto prioritou pre nás je. Sme opozícia, sme prirodzene menšinoví, takže v tomto smere iniciatíva na vytvorenie politickej kultúry atď. je prirodzene u väčšiny. Viem, že situácia momentálne je ešte zložitejšia, ako bola doteraz.

Napriek tomu by som chcel z tejto tribúny za náš klub apelovať aj na vážených kolegov z koalície. Vyšetrovací výbor je pre nás aspoň minimálne prejavom dobrej vôle, že naozaj to, čo tou ústavou chceme prijať, má byť spoločným dielom. Pevne verím, že to takto pochopíte, za svojimi slovami si stojím a pevne verím, že aj môj klub, o ktorom som v tomto smere povedal, že hovorím v jeho mene.

Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž bol posledný prihlásený v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, pána predsedu parlamentu, pán predseda, nechcete vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, prerušujem rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

Dovidenia a dobrú noc prajem.

(Prerušenie rokovania o 19.08 hodine.)