B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu k týmto piatim bodom a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie.
Budeme pokračovať ďalším
návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 584).
Návrh pána predsedu na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 599.
Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona. Pán poslanec Šimko ešte predtým procedurálny návrh, nech sa páči.
I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som pekne poprosiť Národnú radu o prijatie procedurálneho návrhu na odsunutie rokovania o bode č. 33 o návrhu zákona o voľbách na zajtra vzhľadom na to, že pripravujeme pozmeňujúci návrh a neočakávali sme, že tento návrh príde na program už dnes. A ten pozmeňujúci návrh ešte nemáme celkom hotový, tak chceme požiadať o zhovievavosť a o odklad dozajtra rána.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, teda pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom pána poslanca. (Reakcie z pléna.) Nie. Takže mali by sme hlasovať vzhľadom na to, že momentálne nevidím dostatok poslancov, tak budeme hlasovať, samozrejme, vtedy, keď ich bude dosť.
Budeme pokračovať, nech sa páči, pán poslanec Madej, môžete uviesť návrh zákona.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2004, upravuje prvý pilier dôchodkového systému založenom na priebežnom systéme financovania. V porovnaní s právnym stavom platným do 31. decembra 2003 zákon okrem iného zúžil aj okruh fyzických osôb podliehajúcich povinnému dôchodkovému poisteniu, za ktoré platí poistné štát. Napriek zavedeniu poistného princípu ako jedného zo základných zásadných atribútov, na ktorých bol zákon postavený, je v § 128 ods. 5 upravený okruh osôb, za ktoré platí poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie štát. Do tohto systému nie sú však zahrnuté fyzické osoby, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie a ktoré sú zároveň nezaopatreným dieťaťom. Ide o študentov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ktorí sa sústavne pripravujú na povolanie v období do dovŕšenia 26 rokov veku. Uvedené osoby teda nie sú zúčastnené na povinnom dôchodkovom poistení. Zákon im umožňuje v § 15 ods. 6 zúčastniť sa na dôchodkovom poistení výlučne na báze dobrovoľnosti, a to aj napriek tomu, že ide aj o osoby, ktoré nemajú príjem z vlastnej zárobkovej činnosti.
Vážené dámy a páni, ak sa spýtate na jednotlivé pobočky sociálnych poisťovní, úradov práce, tak zistíme, že mizivé percento, nebude to ani 1 % študentov, ktorí sa pripoistili sami. Účelom predloženého návrhu zákona je rozšíriť osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia o osoby, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie a ktoré sú zároveň nezaopatreným dieťaťom. Ide o študentov stredných škôl a študentov vysokých škôl, teda o mladých ľudí od 16 roku veku, ktorí nemajú vlastný príjem. Tu sa navrhuje, aby za uvedený okruh osôb, za týchto študentov, platil príspevky na starobné poistenie a na invalidné poistenie štát.
Dovoľte mi k tomu povedať, že pripravované opatrenia, či už ich vláda stiahla na 2 mesiace a bude spoločnosť pravdepodobne zase traumatizovaná poplatkami na vysokých školách, zvýšia veľmi neúmerne náklady na životné náklady študenta za mesiac na vysokej škole. Kým teraz sú v priemere 5 000 korún na študenta, ktorý žije mimo svojho bydliska, študuje na škole, dochádza, tak pravdepodobne po spoplatnení vysokoškolského štúdia, po zmene systému financovania internátov, tak ako sa to plánuje, že internáty budú mesačne stáť 2 000 korún a viac, a po už platnej úprave zavedenia si dobrovoľných, ale de facto nevyhnutných odvodoch, ktoré si študent musí platiť sám, tak tieto náklady stúpnu na 8,5-tisíc korún minimálne na priemernej škole. Na fakultách, ktoré zavedú spoplatnenie v sumách 21 000 korún ročne, bude náklad na študenta, životné náklady až do 10 000 korún. Z tohto si pravdepodobne uvedomíme, že prvé, na čom budú študenti šetriť, je platenie odvodov na starobné a invalidné poistenie.
Môžeme hovoriť o tom a naozaj ja osobne si to myslím, že vek počas štúdia je čas, ktorý podľa môjho názoru študent vysokej školy pracuje pre spoločnosť určite tým, že zvyšuje svoju kvalifikáciu a že aj spoločnosť do neho investuje svoje úsilie, ktoré daný absolvent vysokej školy má spoločnosti vrátiť naspäť tým, že ostane pôsobiť v danej krajine, ktorá je povinná alebo by mala mu vytvoriť na to svoje podmienky. Ale môžeme hovoriť aj o tom, či sa tento čas naozaj má rátať medzi odpracované roky. Podľa môjho názoru áno. Prepočítali sme, že pravdepodobne tento dosah by mal zvýšiť dôchodok v rozsahu 350 až 500 korún po odpracovaní si rokov a po odchode do dôchodku. Samozrejme, môžeme hovoriť o tom, či je to vysoká suma, alebo nie, každopádne názor, ktorý hovorí o započítaní aj tohto času medzi odpracované roky, by mal byť náležitý.
Čo sa týka invalidného poistenia, myslím si, že je to všeobecne veľmi dobre známe, že pokiaľ študent, ktorý si určité obdobie neplatí invalidné poistenie, utrpí úraz alebo nejaké ochorenie, na základe ktorého sa stane invalidom, nebude si celý život môcť vykonávať prácu, resp. povolanie, ktoré sa snažil, úprimne snažil vyštudovať, tomuto, keďže si neplatil invalidné poistenie, nebude prináležať invalidný dôchodok. Ministerstvo dôvodí, v tom prípade má nárok na dávku v hmotnej núdzi, ale tá je tiež, keď si porovnáme invalidné dôchodky, ktoré zaručujú aspoň akú-takú životnú úroveň, okolo 5,5-tisíc korún mesačne, tak dávka v hmotnej núdzi je predsa nastavená na 1 450 korún. Nehovoriac o tom, že ak daný študent žije spolu s inými osobami, teda s jeho rodičmi, v spoločnej domácnosti, ktoré majú príjem, nedostane ani tieto peniaze od štátu. To znamená, pravdepodobne nedostane nič.
Mnohí študenti a celá verejnosť minimálne v tomto bode považujú zmeny v dôchodkovom systéme za úder pod pás mladej generácii. A naozaj je na zváženie, ako vyriešiť na základe možno rôznych teórií tento problém. Ale je to návrh na diskusiu, pričom si myslím, že je to kvalitný návrh, ktorý by mohol byť prijatý. Samozrejme, má dosahy na štátny rozpočet, ktoré vyžaduje každá zmena systému. Je to len zmiernenie toho, ktoré je, samozrejme, neprijateľné pre nás, ale bolo prijaté a je účinné od 1. januára tohto roku.
Vážené dámy a páni, myslím si, že som dostatočne odôvodnil túto novelu zákona o sociálnom poistení a budem sa veľmi rád uchádzať o vašu podporu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Navrátilovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Účelom predloženého návrhu zákona podľa predkladateľov je rozšíriť osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia o osoby, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie a ktoré sú zároveň nezaopatrenými deťmi. Ide o študentov stredných škôl a vysokých škôl. Z toho dôvodu, že študenti denného štúdia spravidla nemajú vlastný príjem, sa navrhuje, aby za uvedený okruh osôb platil príspevky na starobné poistenie a invalidné poistenie štát.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 599 zo 16. februára 2004 prideliť návrh zákona (tlač 584) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne prihlášky do všeobecnej rozpravy som nedostal žiadne. Ústne podanie prihlášok. Je príležitosť teraz. Prihlásila sa pani spravodajkyňa plus pani poslankyňa Tóthová.
Pani spravodajkyňa, máte slovo. Ďalej uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážené dámy a vážení páni, chcem vám pripomenúť to obdobie, keď sme prijímali vážnu normu, ktorou bol zákon o sociálnom poistení. Pokiaľ si dobre pamätám, tento zákon má 280 alebo 296 paragrafov a bol prijímaný v časovej tiesni a pri prijímaní tu odznelo množstvo pozmeňujúcich návrhov. Je prirodzené, že keď sa prijíma takáto závažná norma, ktorá sa dotýka vlastne celého obyvateľstva Slovenskej republiky, je potrebná nielen celospoločenská diskusia, ale je aj potrebná zhoda medzi koalíciou, ako aj opozíciou. Je tu totiž nebezpečenstvo, že v prípade, že sa nedohodneme, ako má takáto norma vyzerať, výmenou vlády takáto norma bude zrušená. Niet nič horšie pre obyvateľstvo ako neistota v sociálnej oblasti.
Príkladom takej nedomyslenej veci, ktorá v tomto zákone je, je aj záležitosť dôchodkového a invalidného poistenia stredoškolákov a vysokoškolákov. Pán kolega Madej a pán kolega Fico tu predkladajú návrh na vydanie zákona, ktorým sa otvára zase zákon o sociálnom poistení. Ja plne súhlasím s nimi, že nie je dobré, aby naši stredoškoláci a vysokoškoláci neboli poistení aspoň invalidne. Ale vnímam ten problém trošku odlišne. V mojom videní tohto problému nie je ani také dôležité, aby boli vysokoškoláci a stredoškoláci dôchodkovo poistení. Najdôležitejšie z tejto celej záležitosti je invalidné poistenie a dnešná konštrukcia tohto zákona nedovoľuje samostatné invalidné poistenie. A nie je pravda, čo odznelo v médiách a čo bolo vytlačené v médiách, že existuje možnosť samostatného invalidného poistenia. Definícia poistenca totiž pripúšťa len - nebudem hovoriť okruh osôb - osobu, ktorá je dôchodkovo poistená. To znamená aj starobne, aj invalidne poistená. Preto považujem za mimoriadne vážne, aby sme sa dohodli, a možnože je to táto príležitosť, zhrnuli všetky pripomienky, ktoré sú k zákonu o sociálnom poistení, a nie je ich málo, a vytvorili si vzájomne priestor, spísali tieto pripomienky, prerokovali ich s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a so Sociálnou poisťovňou a rozdelili ich na tie, ktoré sú akútne, a tie, ktoré si vyžadujú dlhšiu diskusiu, lebo sú tam aj problémy, ktoré, priznám sa, aj ja som nedomyslela.
Navrhujem, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, ale zároveň si myslím, že by sme mali vážne premýšľať o tom, či neotvoriť ten zákon trochu inak, či nezadefinovať nanovo poistenca a neumožniť poistencom, ktorými by mali byť stredoškoláci a vysokoškoláci, buď dobrovoľnú schému takéhoto poistenia, lebo to nie je veľká položka, a zároveň prepočítať, či administrácia takéhoto dobrovoľného poistenia nebude nákladnejšia ako tá situácia, v ktorej by platil toto poistné štát.
To sú naozaj témy, ku ktorým by sme sa mali stretnúť vo výbore pre sociálne veci a bývanie spolu s predkladateľom a zároveň sa dohodli, ako túto situáciu riešiť, pretože 4,4 mld. korún, ktoré vyžaduje táto novela, môžu byť lepšie použité pre školstvo. Samotný ten návrh, ktorý by bol založený len na invalidnom poistení, by sa podľa mojej mienky pohyboval v miliónoch ročne. To dôchodkové poistenie je v miliardách.
Takže využívam túto príležitosť a chcem pozvať všetkých, ktorí majú záujem o diskusiu na túto tému, aby sme sa stretli, určili si nejaký termín a s vlastnými poznatkami o aplikácii zákona o sociálnom poistení spísali všetky pripomienky, ktoré momentálne máme, a skúsili urobiť spoločný návrh, opakujem, spoločný návrh, v ktorom by boli zapracované tieto pripomienky. A myslím si, že by sme mohli dosiahnuť takú zmenu tohto zákona, ktorá bude akceptovateľná pre celé politické spektrum v tomto parlamente.
Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalšia pani poslankyňa v rozprave vystúpi pani Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, vzhľadom na osobitné želanie budem veľmi, ale veľmi stručná. Nedá mi nevystúpiť, pretože pôsobím na vysokej škole a dostala som otázky od študentov na túto tému, a keď som im vysvetľovala, o čo vlastne ide, tak boli veľmi zarazení a skutočne môžem použiť slová predkladateľa, tvárili sa ako pri údere pod pás. Takto to asi bolo povedané. Preto si myslím, že tak žiaci, t. j. stredoškoláci, ako aj študenti vysokých škôl denného štúdia by mali byť poistení na dôchodkové poistenie a mal by to platiť štát. Ja som interpelovala v tejto veci aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, zatiaľ som nedostala odpoveď.
Vyjadrím sa aj k vystúpeniu pani poslankyne Navrátilovej. Osobne si myslím, že nie je úlohou poslancov robiť systémové opatrenia v nelogickostiach a v dierach vládnej legislatívy, ktorej úlohou je vlastne toto robiť a má podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorého úlohou je okrem iného koordinovať tieto otázky. Preto osobne vzhľadom na to, čo som povedala, sa mi zdá byť tento legislatívny návrh opodstatnený.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpila najprv pani poslankyňa Navrátilová, ktorá je aj spravodajkyňou. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za podporu. Úplne súhlasím s vami, to, čo ste hovorili, že nemožno oddeliť invalidné a starobné poistenie v tomto zmysle a v prípade, ak by sme chceli urobiť závažnejšiu zmenu, zásah do tohto zákona, tak by bolo potrebné definovať celý inštitút poistenca a ďalšie veci.
Z titulu a z postavenia poslanca Národnej rady som sa snažil spolu s pánom poslancom Ficom poukázať na tento jav a nájsť najjednoduchšie a najrýchlejšie, najefektívnejšie riešenie, ktoré, samozrejme, v legislatívnom procese môže byť upravené, dokonca zefektívnené aj tak, že dosahy na štátny rozpočet budú oveľa nižšie, čo by mohol byť naozaj veľmi, ale veľmi dobrý kompromis. Je naozaj potrebná, myslím si, diskusia a posunutie tohto zákona z prvého do druhého čítania preto, aby sa tento zákon neodohrával len na politickej, ale najmä na odbornej úrovni vo výboroch, čo naozaj prosím. Myslím si, že naozaj, ak by išiel spoločný návrh z výboru pre sociálne veci, tak takýto návrh by bol určite prijateľný pre nás a verím, že prijateľný aj pre vládnu koalíciu. Ak by mal na mysli minimálne invalidné poistenie študenta a pokiaľ bude vôľa, možno aj dôchodkové. Ale, samozrejme, je to na uváženie. Veľmi dôležité je, nech je to jeden prípad z desaťtisíc, ale nech študent, ktorý sa náhodou stane invalidom, nech cíti podporu od štátu, pretože nie je to lajdák, je to ten, ktorý utrpí úraz alebo ťažkú chorobu a nezaslúži si, aby ho štát dal do kúta.
Ďakujem veľmi pekne aj pani profesorke Tóthovej za vystúpenie. Sme určite zo spoločného prostredia, aj keď som úplne v inom postavení, a cítime tie potreby študentov a vidíme ich názory, preto si myslím, že tento návrh zákona naozaj je potrebný pre stotisíc študentov denného štúdia na vysokých školách.
Takže z toho dôvodu si naozaj myslím, že Národná rada Slovenskej republiky, ak posunie tento návrh do druhého čítania, urobí veľký kus práce v tom, aby sa o tomto probléme diskutovalo a našla sa spoločná zhoda a dúfam, že aj riešenie.
Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, žiadate si vystúpiť? Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pani poslankyňa Tóthová má absolútnu pravdu v tom, že poslanci nie sú tu na to, aby vytvárali legislatívu. Na druhej strane môj apel nešiel na to, aby sme my tu vytvárali nový zákon, môj apel išiel, smeroval k tomu, aby sme svoje poznatky z aplikácie, tak ako vznikli poznatky u vysokoškolákov, sú poznatky u dôchodcov, to nebudem opakovať, že v prípade invalidity vysokoškoláka, ak je ženatý, nevzniká ani vdovský dôchodok, pokiaľ má deti, nevzniká ani sirotský dôchodok. Takže ten problém má naozaj väčší dosah, ako sa na prvý pohľad zdá. Ale ja si myslím, že môžeme urobiť dobré zadanie pre ministerstvo, aby domyslelo celú tú legislatívu, a v tomto prvom kroku odstrániť z toho zákona len to, čo vieme sami odstrániť. To znamená tie akútne veci. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 515. Informáciu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona máte ako tlač 515a.
Dávam slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Pavlovi Hrušovskému, ktorý za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v krátkom čase už druhýkrát predstupujem pred vás, aby som sa za skupinu navrhovateľov, teraz však už v rámci druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky, uchádzal o podporu predloženého návrhu na vydanie novely Ústavy Slovenskej republiky.
V zmysle zákona o rokovacom poriadku som pridelil návrh na prerokovanie všetkým výborom. Ešte predtým, ako krátko zaujmem k obsahu návrhu svoje stanovisko, chcem sa poďakovať všetkým pánom poslancom, ale aj predkladateľom za veľmi korektnú, otvorenú, konštruktívnu a vecnú diskusiu vo výboroch, kde sme mali možnosť veľmi dlho si vysvetľovať svoje názory a postoje aj k tomu, čo bolo v mnohých prípadoch nejasné, a som veľmi rád, že návrh novely ústavy vo viac ako desiatich výboroch našiel podporu.
Myslím, že poslanci Národnej rady si uvedomujú, že v súvislosti s naším plnoprávnym členstvom v Európskej únii je nevyhnutná aj zmena v Ústave Slovenskej republiky a práve táto zmena reflektuje na plnoprávne členstvo v únii. Je potrebné a žiaduce, aby sme v našom základnom zákone v ústave vyjadrili všeobecné podmienky akceptovania základného ľudského práva vyjadrené v ústave, a to právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu spôsobom takým, ako to predpisujú všetky dokumenty Európskej únie. Návrh reflektuje na túto zmenu a umožňuje, aby nielen občania Slovenskej republiky, ale občania členských štátov Európskej únie mohli, ak budú mať na území Slovenskej republiky v čase, v deň konania volieb trvalý pobyt, mohli využiť svoje volebné právo. Ďalej vyjadrením návrhu je aj vôľa poslancov uznesenia Národnej rady, ktoré sme prijali v marci minulého roku, o nezlučiteľnosti mandátu poslanca Národnej rady s mandátom poslanca Európskej únie. A ďalej navrhovatelia akceptujú právne záväzné akty Európskej únie v hierarchii našich všeobecne záväzných právnych predpisov. A napokon sa pokúšame nanovo stanoviť vzťah medzi výkonnou a zákonodarnou mocou pri prijímaní právnych predpisov a iných aktov na úrovni Európskej únie.
Keďže ústavnoprávny výbor neschválil spoločnú správu, máme k dispozícii iba informáciu o rokovaní výborov, dovoľte, aby som sa za skupinu navrhovateľov krátko vyjadril k jednotlivým bodom, ktoré sú v nej uvedené.
Pod bodmi 1 a 2 sú legislatívnotechnické úpravy, s ktorými navrhovatelia súhlasia.
Bod 4 obsahuje splnomocnenie pre predsedu Národnej rady vydať úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky v Zbierke zákonov, čo považujem taktiež za logické, keďže v roku 2001 bola schválená rozsiahla novela ústavy a je výhodnejšie, aby celý obsah ústavy bol publikovaný v Zbierke zákonov.
Ďalej pod bodom 5 je navrhnuté posunutie účinnosti nezlučiteľnosti mandátu poslanca Európskej únie s mandátom poslanca Národnej rady, a to tak, že lehotu stanovujeme na 20. júl. Ide nám o to, aby sme preklenuli obdobie medzi 1. májom a 20. júlom, keď je zvolané ustanovujúce zhromaždenie novozvolených poslancov Európskeho parlamentu, a aby v čase od 1. mája až do ustanovujúcej schôdze nevznikol konflikt medzi poslancom Národnej rady a poslancom Európskeho parlamentu, aby sme nemuseli túto nezlučiteľnosť mandátu vyjadriť už nastupovaním náhradníkov v tomto termíne alebo v tomto období.
Vyhol by som sa bodu III informácie o výsledku rokovania výborov.
Poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, ale aj stranu Smer navrhujú možnosť zriaďovať v Národnej rade Slovenskej republiky tzv. vyšetrovacie výbory. Keďže ide o návrh, ktorý nebol súčasťou pôvodnej novely, ktorej základnou ambíciou bolo reagovať na naše plnoprávne členstvo v Európskej únii, nebudem sa k tomuto návrhu zatiaľ vyjadrovať. Predpokladám však, že navrhovatelia vysvetlia Národnej rade a poslancom dôvody, ktoré ich k tomuto vedú, a ozrejmia aj právomoci a kompetencie, ktoré by mal v prípade, ak takýto vyšetrovací výbor zriadený bude, akými kompetenciami by mal tento výbor disponovať.
Chcem upozorniť, že navrhovaný text je prevzatý z textu českej ústavy, kde postavenie generálnej prokuratúry, polície a súdov je v úplnom vzťahu ako postavenie Národnej rady, kde chceme takéto výbory zriaďovať, s orgánmi činnými v trestnom konaní. Preto ja by som chcel poprosiť navrhovateľov, aby si naozaj uvedomili, že v tomto návrhu išlo v prvom rade o vysporiadanie sa s niektorými nevyhnutnými zmenami v ústave súvisiacimi s plnoprávnym členstvom a aby zvážili tento návrh, či je vhodné, aby sme v tejto euronovele dopĺňali jej text o ďalšie návrhy, ktoré nesúvisia meritórne s tým, čo navrhovatelia zamýšľajú.
Na záver vám chcem povedať, že návrh bol konzultovaný a dlho pripravovaný s rôznymi skupinami právnikov, odborníkmi na ústavné právo, diskutovaný aj s Ústavným súdom, ale aj vedeckými inštitúciami, preto by som vás chcel podporiť, aby ste návrh tejto novely ústavy podporili.
Oceňujem najmä tú skutočnosť, že aj po rokovaní vo výboroch zostalo v súlade s predstaviteľmi predkladateľov zachované silné postavenie nášho národného parlamentu. Ako priamo volení predstavitelia občanov Slovenskej republiky máme jedinečnú šancu získať reálny vplyv a kontrolu na rozhodovanie v Európskej únii. Verím, že túto šancu dnes využijeme a 1. mája vstúpime do Európskej únie ako štát, ktorého ministri budú môcť na rokovaniach v Bruseli vystupovať s plnou legitimitou odvodenou od mandátu národného parlamentu. Prospeje to budovaniu národnej hrdosti, posilneniu princípu zastupiteľskej demokracie a posilní to aj postavenie samotnej Slovenskej republiky v rodine 25 štátov Európskej únie. Toto ustanovenie tiež vytvorí priestor na posilňovanie politickej kultúry aj komunikácie medzi opozíciou a koalíciou - v akejkoľvek vláde, v ktoromkoľvek volebnom období. Podporiť túto novelu je štátnym záujmom.
Verím, vážené kolegyne a kolegovia, že tento záujem nás spojí k potrebnej ústavnej väčšine, za čo sa vám chcem vopred poďakovať. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu ústavného zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca informoval o priebehu rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. januára 2004 č. 720 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 410 z 25. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 300 z 19. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 155 z 19. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 198 z 18. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 193 z 24. februára 2004, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 80 z 24. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 185 z 24. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 93 zo 17. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu uznesením č. 46 zo 17. februára 2004 a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uznesením č. 21 zo 4. februára 2004.
Ostatné výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov neprijali uznesenie, keďže odporúčanie Návrh zmien a doplnenie Ústavy Slovenskej republiky schváliť nezískalo súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod č. 1 až 5 v informácii, ktorú máte pod tlačou 515a. Ide o nasledujúce návrhy: V článku... (Reakcia z pléna.) Potom nemusím čítať.
Gestorský výbor rokoval o návrhu ústavného zákona 25. februára 2004. Spoločnú správu neschválil. Uznesením z 25. februára 2004 č. 429 poveril poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vlastimila Ondrejku, aby podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov.
Využívajúc oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z citovaného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby po prednesení tejto informácie bola otvorená rozprava a po rozprave sa hlasovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyplývajúcich z informácie ako o prvých, potom o ostatných, ktoré odznejú v rozprave, v poradí, ako budú prednesené, a o zákone ako o celku.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne sa hlásia do rozpravy páni poslanci Ondriaš, Miššík, Číž, pán poslanec Šimko. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý bude v rozprave hovoriť pán poslanec Ondriaš, máte slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni, pôvodne som chcel podať dva pozmeňujúce návrhy, ale, bohužiaľ, na to treba 30 podpisov a okrem nášho klubu Komunistickej strany som nemohol, alebo zohnal veľmi málo podpisov. Ale dovolím si vás aspoň oboznámiť, o čo nášmu klubu ide.
Chcel som podať pozmeňujúci návrh, ktorý by zakazoval zriaďovať cudzie vojenské základne alebo cudzie vojenské útvary a prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenskej republiky. V prípade cvičenia by to mohlo byť po dobu nie dlhšiu ako 60 dní.
Chcel som podať ďalší pozmeňujúci návrh. Pretože Slovensko vstupuje nielen do Európskej únie, ale aj do NATO, preto si myslím, že aj po vstupe Slovenska do NATO si musí Národná rada Slovenskej republiky ponechať svoju suverenitu vo forme vplyvu na tvorbu politiky NATO, ktorej výkonnú úlohu a zodpovednosť bude mať vláda Slovenskej republiky a jej členovia. V pozmeňujúcom návrhu som navrhol zmeny, ktoré by upravili vnútroštátnu parlamentnú kontrolu vládnej politiky voči NATO a otázku Národnej rady Slovenskej republiky na vnútroštátnej príprave návrhov, o ktorých sa má rozhodnúť v NATO.
Prekvapilo ma, že ctení poslanci Národnej rady neboli ochotní sa podpísať pod tieto návrhy. Prekvapilo ma, že mnohí poslanci, ktorí pred 15, 20 rokmi vehementne robili všetko pre to, aby cudzie základne a cudzie vojská odišli zo Slovenska, zrazu je im jedno, keď pravdepodobne cudzie vojská prídu opäť na Slovensko. Ale zrejme títo poslanci sa k nim budú správať ako k nie cudzím vojskám.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Miššík. Malý moment, pán poslanec. S faktickou poznámkou?
Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Šimkovi na vystúpenie s faktickou poznámkou, prosím.
I. Šimko, poslanec: Zrejme som stlačil zlý gombík, ospravedlňujem sa.
Pán poslanec Ondriaš, mňa naozaj zaujalo, rád by som vedel, ktorí poslanci pred 20 rokmi vehementne vystupovali proti základniam cudzích vojsk na Slovensku.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Ondriaš, v reakcii na faktickú poznámku? Zapnite mikrofón pánovi Ondriašovi, prosím vás.
K. Ondriaš, poslanec: Môžem povedať, že neviem, ale z rétoriky, ktorá tu bola po roku 1990, som mal pocit, že všetci poslanci, ktorí sa dostali do parlamentu v roku 1992, 1994. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať svojím vystúpením pán poslanec Miššík. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som tiež pôvodne chcel podať pozmeňujúci návrh k novele ústavy a tak, ako som to urobil v jednotlivých výboroch, alebo teda v gestorskom ústavnoprávnom výbore, ten pozmeňujúci návrh sa dotýkal najmä jednej zásadnej veci, ku ktorej naša politická strana SDKÚ má trošku iný názor, ako predniesol pán predkladateľ a predseda parlamentu Pavol Hrušovský.
My sme stále boli za to, aby bolo postavenie národného parlamentu a vlády vyvážené. K tomu smerovali aj všetky moje pozmeňujúce návrhy. A najdôležitejšia tam bola tá otázka, či Národná rada má mať tú kompetenciu, aby sa uznášala na právne záväzných stanoviskách aktov Európskej únie a aký by mali mať charakter vo vzťahu k vláde. Tento návrh novely ústavy hovorí o tom, že ten charakter toho vzťahu má byť zaväzujúci. Moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal vo výbore, hovorili o tom, že by to mal byť partnerský vzťah, a teda aj charakter týchto návrhov by mal mať odporúčací charakter.
Z tohto všetkého, čo som tu povedal, jednoznačne vyplýva, že my sme za novelu ústavy a sme za to, aby táto novela ústavy bola takmer v takom stave, ako je. Toto je jediné naše stanovisko, ktoré sa odchyľuje od tejto predloženej právnej úpravy. Preto som sa rozhodol nepodať pozmeňujúci návrh a podporím novelu ústavy tak, ako je predložená. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pán poslanec Šimko.
I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som veľmi stručne podporil návrh novely ústavy, napokon som ho aj podpísal. Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky je vrcholným orgánom, ktorý predstavuje suverenitu štátu, a preto si myslím, že aj ten vzťah voči vláde je naozaj v tomto prípade vyvážený a správne a jednoducho ústavný tak, ako je vo vnútroštátnych vzťahoch, tak sa tento vzťah vlastne transformuje aj do vzťahov v rámci Európskej únie.
Vystupujem však nie tak celkom k návrhu novely ústavy, ale zaujal ma návrh, o ktorom hovoril pán predseda, ktorý odznel vo výbore, myslím, ústavnoprávnom, ktorý predložili poslanci členovia ústavnoprávneho výboru a týkal sa takzvaných vyšetrovacích komisií alebo vyšetrovacích výborov. Pretože toto je čosi, čo tu v tomto parlamente existovalo, existovalo to do roku, myslím, 1996, keď Ústavný súd na môj návrh a návrh skupiny poslancov, ktorých som zastupoval, zrušil možnosť vytvárať vyšetrovacie komisie, ktoré predtým existovali na základe zákona o rokovacom poriadku a nemali v ústave jednoducho podklad na to, aby mohli vykonávať niektoré úkony, ktoré boli potrebné na to, aby sa mohli objasniť veci, ktoré tieto vyšetrovacie komisie skúmali. Ten návrh, resp. to rozhodnutie Ústavného súdu bolo nutné rešpektovať a aj sa tak stalo a na základe toho vlastne tento inštitút z nášho právneho poriadku vypadol. Bolo to v konkrétnej politickej situácii, keď existovala tzv. Macuškova vyšetrovacia komisia, ktorá prešetrovala podpisy Demokratickej únie a istou reakciou na to bolo, že sme tento inštitút viac-menej takýmto spôsobom zrušili.
Musím však povedať, že do istej miery sme vyliali s vodou z vaničky aj dieťa, pretože inštitút parlamentných vyšetrovacích orgánov je štandardným demokratickým inštitútom na objasňovanie vecí vo verejnom záujme. A myslím si, že by bolo dobré, keby sme tento inštitút obnovili v našom právnom poriadku, aj keď je možno pravda, že je to nie celkom organické v súvislosti s touto novelou ústavy a že by stálo možno za to pripraviť osobitný návrh. Ale nazdávam sa, že takýto inštitút by bol užitočný aj v našom právnom poriadku. Napokon takmer každá parlamentná demokracia a nielen parlamentná demokracia, ale každý demokratický štát, aj povedzme Spojené štáty, ktoré majú systém deľby moci, poznajú vyšetrovacie komisie, a keď vznikne nejaký problém, ktorý je verejným problémom, tak spravidla parlamenty vytvárajú takéto vyšetrovacie orgány, ktoré zisťujú, aký je stav veci, a potom informujú verejnosť. Spravidla nemajú alebo vo všetkých prípadoch, čo poznám, tak nemajú tie zistenia vplyv na, alebo teda nie sú záväzné pre orgány činné v trestnom konaní, môžu slúžiť len ako podklad v prípade, že niečo zistia, čo by odôvodňovalo trestné stíhanie, ale je to predovšetkým na objasnenie veci vo verejnom záujme, na to, aby občania mali možnosť sa dozvedieť o tom, ako vlastne to je.
Myslím si, že v situácii, kde existuje mnoho, mnoho podozrení, mnoho, mnoho, v rámci politického zápasu sa často s veľmi veľkou ľahkosťou vyslovujú rozličné obvinenia a niektoré sú naozaj vážne, ale potom príslušné orgány ani veľmi nemajú prečo konať, ani nekonajú a často nám občania vyčítajú, že sa veci nedoťahujú do konca. Inštitút parlamentného orgánu na objasňovanie vecí vo verejnom záujme s vyšetrovacími právomocami by bol takým inštitútom, ktorý by umožnil tie závažné záležitosti dotiahnuť do konca v tom zmysle, že by sa občania mohli dozvedieť, aká je pravda. A samozrejme, ak by vzniklo vážne podozrenie z toho, že bol spáchaný trestný čin, tak by to bolo možné posunúť orgánom činným v trestnom konaní.
Preto si myslím, že tá myšlienka je dobrá, aj keď súhlasím s pánom predsedom, že táto novela je o niečom inom. Ďakujem za pozornosť.