B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len chcem priblížiť plénu Národnej rady rokovanie ústavnoprávneho výboru k návrhu tohto zákona, ktoré sa jeho obsahom zaoberalo, myslím si, že nebudem preháňať, asi 10 sekúnd a jednomyseľne rozhodlo, že tento zákon je potrebné prepracovať pre elementárne legislatívne nedostatky, ktoré obsahuje. V tejto podobe, v akej ho teraz v druhom čítaní prerokúvame, je otázne, či ide už o vládny návrh zákona a že či teda ako vládny návrh zostane len v hlavičke a obsah je úplne nejaký iný, prepracovaný a akú vlastne bude mať podobu tento zákon. Skutočne, po prečítaní tohto návrhu zákona som mal pocit, že tí, čo ho písali, mali nejakú anglickú predlohu a túto veľmi zle preložili, by som povedal otrocky, a z toho vyplýva aj ten, tá neprehľadnosť pojmov, ktorými je tento zákon celý zahltený. Myslím si, že skutočnou cestou, ako vytvoriť v tomto parlamente dobrý zákon, ktorý právom spoločnosť očakáva, je, že sa veľmi rýchlo tento zákon prepracuje aj za pomoci nového riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorý by mal participovať na príprave tohto zákona, a dať mu tak možnosť, aby vniesol svoju predstavu o činnosti tohto úradu. Čiže podporujem ten návrh, ktorý pán poslanec Polka tu predniesol. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, ja by som chcel tiež podporiť návrh pána poslanca Polku. Súhlasím s tým, že rozdeľovať ľudí podľa toho, či niekto bol, alebo nebol na nejakom kurze v Moskve, sa mi zdá nenáležité; ak chceme byť objektívni, tak potom by sme mali do zákona uviesť, že aj tí, čo pracovali pre západné rozviedky a zrádzali svoju krajinu v prospech iných, cudzích tajných služieb, tiež by mali byť podľa tohto zákona nespôsobilí. Čiže ak máme mať objektívny meter, tak mali by sme mať objektívny meter pre všetkých občanov Slovenskej republiky, nielen pre tých, čo kedysi študovali v Sovietskom zväze, ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Možno v úvode som sa nechcel do rozpravy hlásiť, ale nedalo mi po viacerých vystúpeniach, kde by som si dovolil ponúknuť vlastný pohľad.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, ale vy sa hlásite, alebo ste sa hlásili s faktickou.

R. Vavrík, poslanec: Ako spravodajca sa hlásim k vystúpeniu, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: No ako spravodajca, samozrejme, máte možnosť, ale ja som predpokladal, že sa hlásite na, ako s faktickou reakciou na pána poslanca. Lebo keď nie, tak pán poslanec Polka, samozrejme, môže reagovať na predchádzajúceho.

R. Vavrík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja sa vrátim o chvíľu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páčim, pán poslanec Polka, máte slovo.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ťažko reagovať a ani by som nechcel veľmi reagovať na to, čo povedali kolegovia páni poslanci Abelovský a pán poslanec Hopta, ale chcel by som ešte raz opakovane zdôrazniť, nejde mi o žiadne politikárčenie, neberte to, prosím, ako nejaký opozičný názor, ide mi skutočne o kvalitu veci a ide mi predovšetkým o tú zásadnú vec: Bude sa Národná rada, zákonodarný zbor Slovenskej republiky miešať do záležitostí štátnej správy? To musíme rozlíšiť so všetkou vážnosťou, zodpovednosťou, a domnievam sa, že tejto diskusie by sa mal zúčastniť nový riaditeľ, minister vnútra, šéf spravodajskej služby a asi aj predseda vlády. To je zásadná, principiálna otázka, ktorú si treba zodpovedať. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, nech sa páči, samozrejme, podľa rokovacieho poriadku máte slovo.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Nechcel som sa prihlásiť s faktickou, lebo to mám na dlhšie. Myslím, že kolega Polka povedal veľa vecí, ktoré sú reálne, tak ako ich povedal, len treba povedať, že od predloženia návrhu k dnešnému dňu ten návrh doznal, teda ak prejdú pozmeňujúce návrhy uverejnené v spoločnej správe, skutočne významné zmeny, ktoré tento zákon dávajú do celkom, celkom slušnej polohy a do celkom vykonateľného stavu a najmä bol výrazným spôsobom zdemokratizovaný, keby som to takto mohol pomenovať.

Fakt je ten, že niektoré ustanovenia, ktoré tu boli, ktoré veľmi taktne pán kolega Polka nazval, že ide asi o zlý preklad alebo nejaký voľnejší preklad, otrocky prepísaný, znamenalo aj to, že podľa niektorých ustanovení, ktoré tam boli, by si mohli veľmi, veľmi subjektívnym spôsobom tí, ktorí budú posudzovať osoby, ktoré podliehajú previerkam, a mohli by rozhodovať veľmi subjektívne. Práve tou sumou 30-40 pozmeňujúcich návrhov, ktoré ponúkol výbor pre obranu a bezpečnosť, tu by som chcel vložiť jednu vetu. Sedím tu pár rokov alebo dosť rokov na to, aby som vedel posúdiť, ale nad žiadnym zákonom sme nesedeli tak precízne a tak dlho vo výbore pre obranu a bezpečnosť ako k tomuto návrhu, takže sme sa skutočne snažili vychytať čo možno všetky alebo tie najdôležitejšie momenty, ktoré v zákone boli napísané takým spôsobom, ktorý sa skutočne nezdal úplne demokratický a seriózny.

No ale treba povedať aj to, čo sa pýta poslanec Polka, či tie signály z NATO sú pravdivé, alebo nie sú, ja musím potvrdiť, čo povedala poslankyňa kolegyňa Dubovská. Minulý týždeň som sa stretol s inšpektorkou Bezpečnostného úradu NATO a dve hodiny sa práve na tento zákon vypytovali, na stabilitu riaditeľa a všetko, čo bolo povedané aj ďalšími predrečníkmi, a dokonca chcem veľmi úpenlivo snemovňu požiadať, aby sme už v takom tvare, v akom prejdú pozmeňujúce návrhy, nech prejdú, alebo neprejdú ktorékoľvek, zákon schválili, lebo skutočne je očakávaný a mali by sme to doriešiť, navyše zaviazali sme sa k novele tohto zákona, alebo k príprave nového zákona pri našom prístupovom kóde, pri prístupových rozhovoroch ku Severoatlantickej aliancii.

Treba povedať aj k tomu, pán poslanec Polka čo povedal, že rozsah bývalých pracovníkov, alebo zamestnancov, alebo príslušníkov ŠtB, že či má byť širší, užší, že ťažko posúdiť. Myslím, že tiež sme aj toto v rámci tých 8 hodín posudzovali, a dospeli sme k názoru, že ozaj tí, ktorí robili ozbrojený sprievod česko-slovenských lietadiel, najmä po únose lietadla - myslím v roku 1977 - a zavraždení kapitána Mičicu a následnom zavretí týchto únoscov v Spolkovej republike Nemecko v 1979., ďakujem pekne, pán minister, za upresnenie, kedy sa to stalo, vtedy teda federálne vnútro, žiaľ, dalo pod zložky ŠtB aj zamestnancov, ktorí robili ozbrojený sprievod česko-slovenských lietadiel. Fakt je ten, že zo skúseností ľudí, ktorí v tom robili, a ja som sa skutočne s desiatkami ľudí na túto tému stretol, tí ľudia jednoducho chránili štátny záujem, teda bola iná spoločnosť, ale tí ľudia sem nepatria a to sme tiež v pozmeňujúcich návrhoch ošetrili. Ošetrili sme aj to, čo poslanec Polka spomínal, že povedzme tí, čo chránili jadrové elektrárne, tie tiež bolo treba chrániť za akéhokoľvek režimu, aj sa to dnes stále robí všade na svete, aj tí, žiaľ, boli zaevidovaní respektívne zaradení do príslušných zložiek Štátnej bezpečnosti, ale tí tiež s najväčšou pravdepodobnosťou nerobili nič proti ďalším spoluobčanom a tak ďalej a tak ďalej, čiže pozmeňujúcim návrhom aj týchto sme dostali, alebo navrhujeme pozmeňujúcim návrhom, aby sa ich zákon netýkal, čo do príslušnosti k bývalým zložkám Štátnej bezpečnosti.

Pravdu má pán poslanec Polka aj v tom, že veľmi ťažko povedať, ako tu boli zaradení vojaci, ktorí pracovali v rozviedke, v kontrarozviedke. Fakt je ten, tiež sa podrobným skúmaním a konzultáciami na ministerstve vnútra dospelo k tomu, že existovala aj priamo, nielen trinásta správa ŠtB, kde bola kontrarozviedka vojenská, ale existovala aj hlavná správa kontrarozviedky 11 rokov po sebe, tiež sme to v pozmeňujúcich návrhoch do spoločnej správy vo výbore dali.

Pán poslanec Polka tiež spomenul, že nech to vláda zoberie späť a respektíve, nech to parlament vráti a sa to dopracuje. Ja hovorím, že 1. máj je predo dvermi, alebo teda apríl je ešte skôr ako máj, kde sa má rozhodnúť o našom členstve, a preto skutočne vás chcem pekne poprosiť, zoštudujme podrobne, alebo kto má záujem, nech si pozrie tie pozmeňujúce návrhy a myslím, že tie vylepšujú zákon do takej polohy, že ho môžeme celkom pokojne schváliť.

Jediné pre mňa je otázne, a to tiež spomínal poslanec Polka, spomínal to predseda nášho výboru Kaliňák, ako dospieť k riaditeľovi. Poslanec Kaliňák to vidí tak, že parlament a najvyššie, čo je, že sme parlamentná demokracia, bolo to aj viacerými inými spomenuté, že nech zvolí riaditeľa, na druhej strane stojí tvrdenie poslanca Polku, ku ktorému sa máličko viac v túto chvíľu ja osobne prikláňam, že vláda je na to, aby vládla a zabezpečovala exekutívu, že je otázne, či jej má do toho parlament hovoriť. Ja zastávam názor, že by si to vláda mala, riaditeľa asi riešiť, s vysokou pravdepodobnosťou ako iné ústredné orgány štátnej správy, sama. No však zase musím povedať, že s poslancom Polkom v jednej veci si dovolím nesúhlasiť, a to je práve, že kto má robiť dozor alebo odvolacie konanie voči rozhodnutiam o neudelení previerok. Toto je veľmi zaujímavá, dôležitá téma. Pozrite, vládny návrh obsahuje inštitút, že vládou vymenovaná komisia má rozhodovať o tom, či rozhodol vo veci previerok príslušný orgán dobre alebo zle, ľudovo povedané. Navyše u členov tejto komisie sa vyžaduje previerka na PT respektívne na prísne tajné, ktorú, ale keď sa nad tým tak zamyslíte, môžu tí členovia kedykoľvek stratiť, lebo úrad môže túto previerku odňať, prípadne pri ďalšom posudzovaní, keď im uplynie o pár rokov, o 2, o 3, o 4, podľa toho, kto ako dlho ju má, mu ju môžu povedzme aj nevydať za to, že rozhodol proti rozhodnutiu NBÚ a tým pádom sa mi zdá, že môžu byť členovia komisie, pokiaľ ich vymenuje vláda, závislí. Preto sme s kolegami poslancami hľadali inštitút, aby tú odvolaciu komisiu tvorili takí členovia, ktorí nie sú pod priamym vplyvom tých, ktorých prácu posudzujú, a takých sme našli, alebo zo zákona sú spomenutí, povedzme poslanci Národnej rady a členovia vlády. Preto sme aj navrhli, aby to nebola jednosmerná komisia, to znamená, aby ju nemohla, povedzme vláda keď ju vymenuje, tak je tá komisia pod jurisdikciou vlády a môže tam dôjsť k nejakému jednosmernému výkladu, preto sme navrhli parlamentnú komisiu a navyše pomerne zloženú z členov parlamentu tak, ako získali svoje mandáty vo voľbách, to znamená pomerné zastúpenie koalícia a opozícia a tým pádom by mala byť tá komisia veľmi seriózna.

No a napokon by som chcel povedať ešte jeden detail - a to už považujte možno až za záverečné slovo -, aj keď malo byť po pánovi ministrovi, k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré smerujú k rozšíreniu osôb s osobitným postavením, čo po slovensky znamená, že kto zo zákona nemusí mať previerku, respektíve kto ju má priamo zo zákona. Už som spomenul, že priamo z návrhu zákona vychádza, že túto previerku majú ústavní činitelia, ktorí sú priamo volení, mal som tým na mysli Národná rada, pán prezident, členovia vlády, ďalej sa tam spomínajú sudcovia a na rozdiel od dobovo, dnes platnej normy, kde previerku zo zákona majú ešte starostovia, sudcovia, predseda NKÚ, možno ochranca verejných práv a tak ďalej a tak ďalej, práve smernice z NATO, upozornenia z NATO boli a tie skutočne existujú na papieri, aby sa výrazným spôsobom znížil počet osôb, ktoré majú previerku bez preverenia, respektíve majú ju priamo zo zákona.

Je celkom logické, že tých, ktorých priamo zvolia občania, im ťažko robiť previerku, lebo aj takýto bol návrh, aby aj volení funkcionári si museli, alebo povedzme aj poslanci Národnej rady, že by mali mať previerku. Otázne je, ako by mohli potom ísť do volieb a že by ich ktosi lustroval, či majú alebo nemajú previerku. No a tu je teda problém, najmä teraz narážam na pozmeňujúci návrh na ochrancu ľudských práv, predsedu a podpredsedu NKÚ, pozerajúc na pani kolegyňu Laššákovú, ktorá tento návrh predložila. No, to je tak, ak sa niekto bude uchádzať v parlamente o post povedzme ochrancu ľudských práv, povedzme o predsedu Národného kontrolného úradu, ja sa domnievam - a skutočne so slobodnou mysľou -, že tí ľudia by si najprv mali obstarať, alebo nechať sa preveriť bezpečnostným úradom a potom do takýchto funkcií, ktoré nevolia priamo občania, kandidovať. Čiže môj názor je, že tieto osoby, ktoré sa navrhujú na rozšírenie, mať previerku zo zákona, by som to videl, že takýto návrh by som neodporučil. Pán podpredseda, toto je zhruba všetko, čo som chcel v rozprave povedať, ďakujem pekne za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána spravodajcu s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa Dubovská.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Opäť mám zopár poznámok k vystúpeniu predrečníka. V prvom rade, áno, chcem ešte raz zdôrazniť, že istá fáza reforiem a to hlavne v tej politicko-legislatívnej oblasti, ten rámec uzatvára a má byť uzatvorený hlavne do toho momentu, keď sa Slovensko stane členom NATO. Dovtedy musíme mať splnené niektoré z týchto úloh a sú nevyhnutné. Podliehajú aj kontrole zo strany NATO, takže dovtedy musíme zavŕšiť. Taktiež chcem oceniť prácu výboru, naozaj dôslednú prácu výboru a počet pozmeňovákov, ktoré tento zákon vylepšujú, len dúfam, aby naozaj všetky tie, ktoré je potrebné, aby boli prijaté, aby boli prijaté. V tom prípade, ak by nemali byť, tak radšej prepracujeme ten zákon, aby bol dokonalý, aby tento zákon bol na úrovni partnera, na úrovni člena NATO, lebo o to nám tu ide. A treba si aj pri tejto veci uvedomiť jednu ďalšiu dôležitú vec. Do budúcna, vlastne týmto aj hovoríme, kde je to miesto, kde sa bude rozhodovať o tom, či budeme vysielať jednotku rýchleho nasadenia do nejakej spoločnej akcie, a kde sa bude rozhodovať o tom, či budeme otvárať napríklad vzdušný priestor na prelety. Čiže do budúcna aj tu treba vlastne hľadať odpoveď dneska na túto otázku aj cez toto. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Polka...

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcel by som reagovať na niektoré úvahy a stanoviská pána poslanca Vavríka a opäť sa vrátiť k tomu môjmu procedurálnemu návrhu. Ten nevyplýva z toho, že by tu išlo o nejaké nedorozumenia, vecné, vecného charakteru, ale pozmeňujúce návrhy v tom počte, v ktorom boli podané, zásadným spôsobom menia až filozofiu tohto zákona. Ak vláda sa nevyjadrila, môžeme sa dostať do situácie, že v podstate ministra vnútra vtiahneme do situácie, že on bude musieť predložiť stanovisko vlády, a nechcel by som zažiť to, čo sa tu udialo pri schvaľovaní zákona o konflikte záujmov a ďalšieho nasledujúceho zákona z ministerstva spravodlivosti, alebo včerajšia skúsenosť s ministrom financií, ktorý mi na istú otázku v súvislosti s uplatňovaním DPH povedal: "Veď ste ten zákon schválili vy." Parlament predsa nemôže brať na zodpovednosť za nejaké zákony v tom zmysle, že sme mu to tu schválili. Tu schvaľuje pravá strana zákony, ktoré idú z vlády, a ľavá strana je v zásade proti, až na pár výnimiek. Ale v tomto zmysle ide o zákon, ktorý je prierezový, ktorý sa dotýka pôsobností a kompetencií Slovenskej informačnej služby, policajného zboru, možno ďalších inštitúcií, bezpečnostnej rady, vláda bude gestorom jeho vykonávania a teraz tu zostane zodpovednosť na ministrovi, aby prijal, alebo odmietol desiatky pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli uplatnené. Detaily o tom, či v rámci súťaže o malého eštebáka sa prijmú, alebo neprijmú, či tam bude taká alebo onaká škola, sú skutočne detaily. Opakujem, týkajú sa možno dvoch - troch ľudí. Ale aj ktokoľvek z nich, keď je poškodený, bude sa tvrdo domáhať. Ale hlavne tie ustanovenia týkajúce sa zapojenia Národnej rady do nejakých odvolacích procesov a voľby riaditeľa, páni, poviem taký príklad - prečo by nemohla komisia Národnej rady rozhodovať o udelení alebo vydaní zbrojného preukazu?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi zhodnotiť rozpravu. Tento zákon vznikol na Národnom bezpečnostnom úrade a ja ho tu obhajujem len preto, že v tejto sieni návrh zákona môže iba člen vlády obhajovať, uvádzať a ja som bol týmto poverený. Hovorím to preto, aby som nebol podozrievaný z toho, že obhajobou tohto zákona obhajujem svoj záujem. Nemám na to žiadny dôvod, ale myslím si, že s tým zákonom to nie je také zlé, ako tu zaznievali kritické hlasy, a preto návrh pána poslanca Polku nepovažujem za návrh, ktorý by bol namieste, že by sa mal vrátiť na prepracovanie. Odrobila sa naozaj veľká, veľká práca vo výboroch a aj tuto, v druhom čítaní v pléne, na tomto zákone, padlo tu veľa návrhov, ktoré to vylepšili a môžu byť schválené. Sú najmä v spoločnej správe.

Čo sa týka návrhov, ktoré predniesli poslanci pán Nagy, pani Laššáková, pán predseda Kaliňák, pán poslanec Buček, tak snáď s výnimkou jedného môžem povedať, že nie sú to návrhy, proti ktorým by boli nejaké zásadné argumenty, prečo by nemali byť schválené. Ale prosím, parlament, parlament rozhodne slobodne. Tou jednou výnimkou, na ktorú by som chcel upozorniť, je návrh pána poslanca Bučeka o spôsobe menovania riaditeľa. Tu chcem poznamenať dve veci: Po prvé, Národný bezpečnostný úrad je súčasťou výkonnej moci. Za výkonnú moc zodpovedá a výkonnú moc reprezentuje podľa ústavy vláda Slovenskej republiky a za to, ako tá celková výkonná moc funguje, za to je aj braná parlamentom na zodpovednosť. Ak je braná na zodpovednosť, tak mala by mať, samozrejme, aj všetky prostriedky a páky na to, aby táto výkonná moc fungovala dobre. Tých prostriedkov je veľké množstvo. Jedným z prostriedkov je aj personálna právomoc nad riaditeľom Národného bezpečnostného úradu. Čiže je úplne logické, aby vláda menovala a odvolávala riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

Po druhé, ten druhý argument je, vieme, že funkcia riaditeľa NBÚ viedla za posledné mesiace k istej destabilizácii slovenskej politiky, otriasala sa trošku vláda aj parlament, po dlhých mesiacoch sa podarilo nájsť riešenie a Národný bezpečnostný úrad má svojho riaditeľa. Ak by bol prijatý tento pozmeňujúci návrh, tak vlastne opäť by bola funkcia riaditeľa spochybnená a opäť by to vyvolávalo - okrem iného - otázniky aj v orgánoch NATO, ktoré od nás očakávajú seriózny prístup k Národnému bezpečnostnému úradu a aj k personálnym otázkam, ktoré s tým súvisia. Preto sa domnievam, že Národná rada by nemala schváliť tento pozmeňujúci návrh, ktorý berie vláde právomoc, personálnu právomoc nad riaditeľom Národného bezpečnostného úradu.

Záverom si dovolím poďakovať poslancom výboru pre obranu a bezpečnosť, aj poslancom iných výborov, aj iným poslancom, ktorí tu v rozprave teraz prispeli k vylepšeniu tohto návrhu zákona svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

tlač 472, spoločná správa 472a. Vládny návrh odôvodní minister vnútra, Vladimír Palko. Pán minister, nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zmluvy smeruje k vytvoreniu komplexného zmluvného systému uľahčenia hraničného vybavovania so susednými štátmi. Zmluvou sa nahradí už neaktuálna Dohoda medzi Česko-slovenskou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o spoločnej kontrole na štátnych hraniciach, ktorá bola podpísaná v Prahe 18. júna 1976. Zmluva bola uzavretá počas stretnutia ministra vnútra Slovenskej republiky s ministrom vnútra Maďarskej republiky v Bratislave 9. októbra 2003. Cieľom zmluvy je uľahčiť a urýchliť hraničné vybavovanie osôb, tovaru a dopravných prostriedkov na štátnej hranici. Zmluva upravuje vlastný výkon hraničného vybavovania. Podrobne rieši otázky aplikácie vnútroštátnych právnych predpisov pri kontrolnej činnosti na území druhej zmluvnej strany, poradie hraničného vybavovania, právne postavenie kontrolných orgánov jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany, ich súčinnosť a právomoci vrátane postupu pri porušení právomoci.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam s predloženou zmluvou vysloviť súhlas. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslankyňu Máriu Majdovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pá minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o hraničnom vybavovaní v cestnej, železničnej a vodnej doprave.

Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 533 zo 7. januára pridelil návrh zmluvy na rokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Všetky výbory zmluvu prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé vysloviť súhlas s predmetnou zmluvou a po druhé rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predmetnú zmluvu v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, toto uznesenie je prílohou tejto správy. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tejto medzinárodnej zmluve a budeme pokračovať prerokovaní bodu

Materiál ste dostali ako tlač 513, spoločnú správu ako 513a. Skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem upozorniť, že ide o informatívny materiál. Vzhľadom na jeho charakter podľa príslušných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa údaje v ňom uvedené nemajú zverejňovať. Materiál vlády uvedie minister vnútra Vladimír Palko, nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1096 z 19. novembra 2003 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia úloh uznesenia Národnej rady uložila ministrovi vnútra, po prvé, preskúmanie majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií relevantných pre dokazovanie v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových finančných subjektoch. Po druhé, v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií predložiť na rokovanie vlády vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch. Národná rada Slovenskej republiky už uznesením č. 1943 z 13. marca 2002 požiadala vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie preskúmania všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonávať ich rozporovanie, a o predloženie vyhodnotenia nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem Národnej rade Slovenskej republiky a o vyčíslenie odvetvových daní z reklamy. Uznesením č. 497 z 23. septembra 2003 Národná rada neprijala správu vlády o plnení uznesenia Národnej rady z 13. marca 2002, ktoré sa týkalo preskúmania podnikania nebankových subjektov.

Vzhľadom na uvedené dôvody bol ministerstvom vnútra v spolupráci s ministerstvom financií vypracovaný predkladaný materiál, ktorý bol schválený na rokovaní vlády 17. decembra 2003. Obsahom predkladaného materiálu je informácia o stave konania a tam, kde to bolo možné, aj o zdokumentovanom množstve finančných prostriedkov, ktoré boli použité na reklamu za účelom získania väčšieho počtu klientov. Keďže informácie uvedené v tomto materiáli sa týkajú rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, tento nie je možné sprístupniť verejnosti v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám.

Záverom mi dovoľte požiadať vás o podporu materiálu v zmysle navrhovaného uznesenia. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Mikuša, aby podal správu. Pán poslanec, hocijako sa pozerám, vy ste tu uvedený ako spravodajca. Prosím o trpezlivosť. Takže pán poslanec Mikuš ako spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády. Ospravedlňujem sa za tú chvíľku. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vo výboroch a spoločnej správe, vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti nebankových subjektov, ktorý je v tlači 513. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 534 zo 7. januára 2004 pridelil vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem trom výborom, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k vyhodnoteniu nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému vyhodnoteniu nákladov zaujali výbory Národnej rady stanoviská všetky tri, kde odporúčajú Národnej rade zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu zároveň konštatoval, že Národná rada sa touto problematikou zaoberala dvakrát a prijala k nej uznesenia č. 1943 z 13. 3. a č. 497 z 23. 9. 2003 s tým, že v roku 2003 požiadal vládu zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov, finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie. Z uznesení výborov Národnej rady nevyplynuli žiadne iné pripomienky, poznatky a podnety. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Jediný, ktorý sa písomne prihlásil, je pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, máte slovo. Páni poslanci, ešte som neotvoril možnosť sa prihlásiť ústne. Takže zbytočne sa snažíte, zatiaľ ste ako s procedurálnym návrhom. Až keď otvorím možnosť sa prihlásiť ústne, vtedy sa objavíte ako prihlásení do rozpravy. Takže, nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení poslanci. Máme prerokovať vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu. Je to tlač 513. Predložená správa je dokladom neporiadku a skorumpovanosti demokratického systému Slovenskej republiky. Potvrdzuje, že k právnemu štátu má Slovensko ešte ďaleko. Správa hovorí, že v súčasnosti prebieha vyšetrovanie 24 nelicencovaných nebankových subjektov. Ja sa sústredím len na dve najväčšie spoločnosti, a to Horizont Slovakia a BMG Invest. Podľa výsledkov vyšetrovania nebankových subjekt Horizont Slovakia za 5 rokov vynaložil na reklamu 1,344 miliárd korún, pričom podľa daňového priznania vynaložil na reklamu len 318 miliónov korún. To znamená, že 1,025 miliárd korún, to jest 76 % celkovej sumy na reklamu dokázal zatajiť. Je neuveriteľné, že až 76 % finančných operácií v prípade reklamy bolo nelegálnych. Keby nedošlo ku krachu Horizontu Slovakia, tak by pravdepodobne na to nikto neprišiel. Natískajú sa mi minimálne dve otázky: Po prvé, ako je vybudovaný korupčný systém, ktorý dovoľuje, že 76 % finančných operácií môže byť nelegálnych. Alebo sa môžu utajiť. Po druhé, koľko finančných operácií je nelegálnych v ekonomickej a finančnej demokracii na Slovensku. Je to 76 %? Ja neviem.

Prejdem k druhému nebankovému subjektu. Podľa výsledkov vyšetrovania nebankový subjekt BMG Invest vynaložil za 4 roky na reklamu 812 miliónov korún. Pričom podľa daňového priznania to bolo len 293 miliónov korún. To znamená, že 519 miliónov korún, to jest 64 % z celkovej sumy na reklamu firma dokázala zatajiť. Natískajú sa mi tie isté otázky o korupčnom systéme na Slovensku, ktoré som vám pred chvíľou uviedol. Ale prešiel by som k ďalším otázkam. Len tieto dve firmy dali na reklamu za 4 roky 2,15 miliárd korún. Verím, že viete, že táto suma nepriniesla žiadny prospech spoločnosti. Mala len za úlohu ohlupovať občanov Slovenska, aby pár jednotlivcom priniesla vysoký zisk. Dávam si ďalšie otázky: Koľko peňazí dávajú firmy na Slovensku na reklamu, aby len ohlupovali občanov a priniesli pár jednotlivcom slušný zisk? Koľko talentovaných odborníkov pracuje na reklamách, ktoré neprinášajú žiadny zisk pre spoločnosť a slúžia ozaj len na ohlupovanie občanov. Predpokladám, že každý už vie, že peniaze vynaložené na reklamu v konečnom dôsledku splácajú občania v podobe zvýšenia cien.

Nakoniec by som sa dotkol hlavných otázok, ktoré vyplývajú zo správy. Dokedy sa budú mať na Slovensku dobre bandy kriminálnikov a špekulantov? Kedy príde doba, v ktorej sa budú mať dobre poctiví ľudia, ktorí si čestnou prácou zarábajú na živobytie? Dokedy sa čestným a poctivým ľuďom budú nečestní a nepoctiví len vysmievať, ako je to v prípade nebankových finančných subjektov? A ďalšia dôležitá otázka: Kto je za takýto stav zodpovedný? Všetci vieme, že právna úprava zaistenia vkladov fyzických osôb v bankách a v nebankových subjektoch bola a čiastočne aj je nedostatočná. Ukázalo sa to najmä pri skrachovaní nebankových subjektov a niektorých investičných fondov. Na podvodoch týchto subjektov a nešťastiach mnohých ich klientov, ku ktorým v tejto činnosti došlo, má nepriamu, ale veľkú vinu i štát. Štát vydal povolenie na výkon činnosti bankových a nebankových subjektov. Ale nezabezpečil dostatočnú kontrolu nad ich činnosťou. Štát nezabezpečil ochranu vkladov fyzických osôb, ktoré týmto subjektom zverili peňažné prostriedky vo forme vkladov. Na Slovensku v bankovom sektore došlo v prípade zlých bankových úverov ku strate 100 miliárd korún. Ako sa k tomu postavila vláda? Zobrala 100 miliárd korún od občanov vo forme daní a splatila nimi zlé bankové úvery. Ako sa postavila vláda ku krachu nebankových subjektov, kde jednotliví občania prišli o úspory v hodnote viac ako 10 miliárd korún? Povedala občanom, že je to ich chyba. Nemali naletieť podvodníkom. Prečo vláda zaujala iné stanovisko ku krachu nebankových subjektov ako k nedobytným úverom v bankách? Predpokladám, že hlavne preto, lebo zo zlých bankových úverov profitovala takzvaná slovenská šľachta, ktorá môže byť často spojená s vládnymi činiteľmi. Ale na krach nebankových subjektov doplatili bežní, väčšinou chudobní ľudia. Sme rozhodne proti tomu, aby vláda zaujímala pozitívne stanovisko, keď ide o bohatých, a negatívne stanovisko, keď ide o chudobných. Sme za to, aby vláda, ktorá vyplatila zlé bankové úvery v hodnote 100 miliárd korún, odškodnila aj občanov, ktorí prišli aj jej vinou o úspory v nebankových subjektoch.

Záverom by som sa dotkol otázky fungovania nebankových subjektov. Predpokladám, že v rámci slovenskej demokracie nebankové subjekty finančne mohli podporovať politické strany a aj jednotlivých politikov a iné významné osoby, ktoré by mohli chrániť ich záujmy. V rámci riešenia tohto problému je potrebné vedieť, či to tak bolo. A ktoré strany a ktoré osoby to boli? Preto podávam návrh uznesenia, ktorý prečítam. "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z februára 2004. K vyhodnoteniu nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti nebankových subjektov, tlač 513.

Národná rada Slovenskej republiky

a) berie na vedomie vyhodnotenie nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, ktoré sú relevantné z hľadiska dokazovania v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, tlač 513.

b) žiadam vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia a vyčísliť finančné príjmy týchto subjektov z uvedených úkonov, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonávať ich rozporovanie. A predložiť správu do Národnej rady Slovenskej republiky, termín do konca júna 2004."

Stručne by som povedal z predkladacej správy k uzneseniu. Návrh uznesenia je predkladaný v nadväznosti na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 497 z 23. 9. 2003 a v nadväznosti na materiál Vyhodnotenie nákladov nebankových subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem, tlač 513. Prerokovaný materiál preukázal, že nebankové subjekty na svoju reklamu a pozitívnu prezentáciu svojich firiem použili také veľké náklady, ktoré v priebehu doterajšieho vyšetrovania nebolo možné ešte úplne vyčísliť. Ukázalo sa, že nebankové subjekty mohli zneužívať dôveru občanov, ktorým sľubovali spravidla 30 až 40 % schopné zhodnotenie ich vložených peňažných prostriedkov z dôvodu nedostatočnej legislatívnej úpravy týchto právnych vzťahov a za tichej podpory politickej moci. Preto je potrebné zistiť, ktoré politické strany a ktorí politici sa podieľali na vytváraní podmienok, na podporovaní a zakrývaní tejto trestnej činnosti a aký zisk z toho mali. Až potom bude možné zistiť celý skutkový stav veci a prijať opatrenia na riešenie tejto vážnej spoločenskej kauzy a vyvodiť dôsledky voči tým, ktorí ju zavinili a na nej sa nezákonne obohatili.

Záverom by som chcel povedať, že dúfam, že korupčný systém, v ktorom žijeme, nezabráni zisteniu týchto skutočností. A predpokladám, že všetci podporíte toto uznesenie. Od tých poslancov, ktorí budú hlasovať proti tomuto uzneseniu, to budem pokladať za priznanie, že boli podporovaní nebankovými subjektami. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo. (Hlasy v rokovacej sále.) No, ale to viete, žiaľ.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na začiatku svojho príspevku by som chcel povedať, že na mieste predkladateľa si myslím, že by bolo vhodné, aby bol aj minister financií vzhľadom na to, že veľká časť problémov, ktoré sa týkajú nebankových inštitúcií, sú aj problémom, je aj problematikou ministerstva financií ako gestora. Gestora čistého trhu alebo "clean market", ako je to bežne vo svete. Tak ako to je zvykom na Slovensku, je problematika nebankových inštitúcií riešením problému ex post, nie problému predchádzania, čiže my riešime už dnes len dôsledky, nie príčiny toho, čo sa tu stalo. Tak ako je tento materiál spracovaný, tak ako je, indície z tohto materiálu jasné, že príčinou týchto problémov je zlyhanie, ale absolútne zlyhanie štátu a inštitúcií, ktoré zabezpečujú čistotu trhu, čistotu finančného trhu na Slovensku. Myslím si, že aj táto správa v tej úvodnej časti jasne dokumentuje, že zlyhanie v tomto prípade je fakt na váhe štátu. Ja prečítam časť, ktorá v úvodnej časti popisuje to, čo je vlastne podstatou tohto problému. Podstata trestnej činnosti spočívala v tom, že niektoré obchodné spoločnosti fungujúce v rôznych právnych formách väčšinou na základe zmlúv o tichom spoločenstve alebo zmlúv o správe peňažných prostriedkov boli schopné prilákať tisícky dôverčivých občanov, ktorým sľubovali spravidla 30- až 40-percentné zhodnotenie vložených peňažných prostriedkov. V druhej časti popisu trestná činnosť podvodu spočívala v tom, že na základe masívnej reklamy získala spoločnosť základnú bázu spoločníkov, od ktorých zinkasovala prvotné vklady s dlhým termínom splatnosti, pritom obyčajne tvrdila, že peniaze vkladateľov budú dobre investované do výnosných a spoľahlivých podnikateľských projektov zaručujúcich vysoké zhodnotenie. V skutočnosti však tieto prostriedky boli využívané na prevádzkové alebo iné osobné potreby predstaviteľov obchodnej spoločnosti. A ja sa oprávnene pýtam, ak toto tu popisuje dnes, my sme to nevedeli v čase, keď tieto nebankové inštitúcie fungovali? Veď výkazy týchto nebankových inštitúcii vykazovali veľké alebo významné straty. Napríklad spoločnosť BMG a Horizont vykazovali 300-, 600- až 900-miliónové straty z roka na rok. Nikto sa nepozastavil nad tým, skadiaľ alebo odkiaľ budú tieto spoločnosti zabezpečovať ďalší chod tejto spoločnosti, kde sú tie proklamované zisky, prečo Úrad pre finančný trh, ktorý je nositeľom čistoty trhu, nezabezpečil to, aby sa "zauditovali" tieto výsledky, aby sa urobil doslova kontrolný mechanizmus na to, či tieto prostriedky sú dobre investované, či masívna reklama, ktorá tu funguje, nie je len nástrojom na to, aby ďalšie peniaze sa vlievali do týchto nebankových inštitúcií a potichučky, dá sa povedať, tak ako tu je konštatované, prostriedky využívali na prevádzkové alebo osobné potreby konkrétnych predstaviteľov týchto spoločností. Pýtam sa, kde bolo ministerstvo financií, kde boli daňové úrady, kde bol Úrad pre finančný trh? Ak dnes hovoríme o tom, že vstupujeme do kapitalizačného piliera, druhý pilier bude mať len jeden rok, bude toľko peňazí v ňom, ako je dnes. Dnes hovoríme o tom, že koľko sa stratilo peňazí v nebankových inštitúciách, tak sa pýtam, či Úrad pre finančný trh ako nositeľ kontrolných mechanizmov na to, aby jednoducho sa zabezpečila právna istota a bezpečnosť vkladateľov peňazí, aby teda sa nestali obdobné prípady, ako sa stali dnes, a myslím, že výhovorky o tom, že jednoducho neboli právne dôvody na to, aby sa tieto inštitúcie kontrolovali, nie sú v žiadnom prípade opodstatnené a myslím si, že minimálne to dáva nedôveryhodnosť do budúcna v súvislosti aj s Úradom pre finančný trh, ktorý mal byť od 1. 1. 2005 implementovaný do Národnej banky Slovenska s minimálnym počtom pracovníkov, ktorí, neverím, že budú mať dostatok priestoru na to, aj personálneho, aj technického, na to, aby zabezpečili takúto kontrolu, ktorá by zabezpečila čistotu trhu.

Pri nebankových inštitúciách by som sa analogicky zastavil aj pri obdobnom prípade, ktorý vlastne riadil štát. Veď vysokí predstavitelia ekonomického života tohto štátu deklarovali v súvislosti s Devín bankou, že táto banka je bezpečná, vklady sú chránené, alebo - pardon - vklady sú zabezpečené, že banka má dostatok likvidných prostriedkov na to, aby teda nemala problém so zabezpečovaním vlastnej likvidity, so zabezpečením výplaty vkladov. Čo sa stalo? Do dvoch - troch mesiacov táto banka vyhlásila konkurz a veľa ľudí prišlo o svoje úspory. Pýtam sa, ako je možné, že čelní predstavitelia ekonomického života takýmto spôsobom deklarujú bezpečnosť zdrojov ľudí a firiem. Na druhej strane takáto inštitúcia ako banka bezproblémovo ide do konkurzu a my sa všetci tvárime, že toto je normálne, toto je normálne na Slovensku, žiaľ, je to fakt len normálne na Slovensku, nikde inde. Ak vezmeme si prax niekde v zahraničí, vezmeme okolitých krajín, tak úrokové sadzby už o 1 % vyššie ponúkané bankovou inštitúciou sú teda alebo sú dôvodom na to, aby sa urobili doslova audit alebo kontrola týchto inštitúcii, či ich hospodárenie je dobré, či toto nie je lákadlom na to, aby zabezpečili primárne svoje zdroje alebo svoje straty, alebo problémy, ktoré sa nachádzajú v danej bankovej inštitúcii. Namiesto toho Devín banka ponúkala dvojnásobné úrokové sadzby na dolárovej báze, na korunovej báze to bolo o 50 % vyššie ako bežný štandard. Pýtam sa, ak táto banka mohla mať, alebo tento precedens sa akceptoval z úrovne štátu, tak si myslím, že i bankové inštitúcie boli ďalším len dôkazom toho, že keď si povedali, ak si štát s požehnaním teda predstaviteľov ekonomického života alebo ekonomickej vlády Slovenskej republiky takýmto spôsobom deklarujú bezpečnosť, tak vlastne pre nich nie je problémom, aby masívnou reklamou a sľubovaním nereálnych ziskov na úrovni 30 až 40 %, aby to fungovalo. Pýtam sa, prečo sa neuskutočnil audit a kde boli tie daňové kontroly? Pán Ondriaš tu "deklaroval" o tom, že sú obrovské rozdiely medzi tým, čo bolo zistené pri daňovej kontrole alebo pri audite spoločnosti a medzi tým, čo našli teda subjekty, ktoré vyšetrovali tieto nebankové inštitúcie. To sú obrovské rozdiely, ktoré sa tam vykazujú.

Ďalej sa chcem opýtať, a fakt ľutujem, že tu nie je pán minister financií, akým spôsobom sa budú alebo akým spôsobom budú "dodaňovaní" ľudia, ktorí mali v týchto nebankových inštitúciách svoje zdroje, z ktorých mali úrokové náležitosti, ale nedostali svoju istinu. Tieto úroky, ktoré zinkasovali, budú predmetom ďalšieho "dodanenia", pričom hodnota ich úspor bola niekoľkonásobne vyššia ako tie úroky, ktoré ešte z tých úrokov, ktoré získali, budú primárne "dodanení". Myslím si, že je tu absolútne zlyhanie a táto správa, si myslím, že je aj fyzickým konštatovaním toho, že je to zlyhanie štátu v pravom slova zmysle, že aby teda ministerstvo financií uvážilo, či tieto sankcie alebo tieto ešte ďalšie nadväznosti alebo náležitosti, ktoré budú trestom pre tých ľudí, ktorí v dobrej viere vstupovali do tohto procesu, a teda štát neurobil nič preto, aby tomu zamedzil, aby boli ďalej "dodaňovaní".

Poviem obvyklú prax, ktorá bola v Českej republike, ktorá môže byť pre nás ako príkladom. Viete, kampeličky v Čechách fungovali už pred nejakým obdobím a my sme sa mohli pokojne a vážne poučiť z tohto vývoja. Veď problém aj nebankových inštitúciách, ako je BMG, bol riešený v Čechách veľmi striktne a veľmi rýchlo. Dokonca u nás prebehla informácia, len jedna informácia v rádiu, že pozastavili túto činnosť tejto nebankovej inštitúcie, vzali konateľa spoločnosti do cely predbežného zaistenia, kde teda musel dokázať, akým spôsobom sa zabezpečí návratnosť týchto peňazí, akým spôsobom zabezpečí takéto vysoké úrokové zhodnotenie. A keďže to nevedel dokázať, tak museli vrátiť tieto peniaze aj s úrokovým zhodnotením, ktoré bolo sľubované, čiže úroky boli doplácané ešte z peňazí sporiteľov na Slovensku, lebo tieto peniaze boli k dispozícii na to, aby sa vyplatili tým občanom v Českej republike, ktorí vstúpili do tohto procesu a do dvoch mesiacov bola zatvorená celá spoločnosť BMG. Prečo naše orgány činné v trestnom konaní, alebo by som povedal finančné inštitúcie neurobili takúto vec? Ja viem si predstaviť, že problém dokazovania tejto nelegálnej činnosti je veľmi náročný, ťažký a je veľmi ťažký spôsob dokazovania, čo konštatuje aj táto správa. Napriek tomu musím povedať, že títo ľudia, ktorí neboli nikým informovaní, v podstate v poslednom kole dokázali riešiť svoju situáciu tým spôsobom, že namiesto peňazí dostali bezvýznamné akcie, ktoré im nezabezpečujú žiadnu návratnosť, keďže to im bolo sľubované, že tieto akcie budú potom predávané alebo nejakým spôsobom zhodnocované a tieto akcie potom predajú vlastne za hodnotu, ktorú vložili do týchto spoločností. To je ďalší taký malý podvod, ktorý bol uskutočnení v ďalších nebankových inštitúciách, ktoré takéto bezvýznamné akcie dnes držia, a dnes sa tvária všetci, alebo tieto nebankové inštitúcie, že oni im dali hodnotu, ktorá je adekvátna peniazom, ktoré do nich vložili. Ja myslím si, že aj v súvislosti s ministerstvom financií by sa bolo aj v tejto správe možno zaujímavé zamyslieť nad tým, aké boli výnosy v spoločnostiach, ktoré túto reklamu uskutočňovali. Tieto výnosy boli zdaňované a myslím si, že by druhýkrát "dodanenie" týchto ľudí, ktorí sú už raz trestaní tým, že v týchto nebankových inštitúciách prišli o peniaze, myslím, že nie je namieste.

A čo mi v tejto správe chýba, je ďalšia vec, že nie sú tu opatrenia, ktoré by zamedzili ďalším, by som povedal, takýmto počinom, ktoré môžu, dá sa povedať, nastať. Vláda vlastne urobila iba jediné opatrenie a to je prijímanie zákona - ešte od 1. 1. 2002 - o obchodníkoch s cennými papiermi, kde určitým spôsobom zamedzila alebo obmedzila, by som povedal, činnosť obchodníkov s cennými papiermi, čo sa síce dá obísť, lebo dá sa zrušiť obchodník s cennými papiermi, pokiaľ neviem zabezpečiť náležitosti v zmysle tohto zákona. Takže myslím si, že je veľmi dôležité, aby tento zákon bol dopracovaný aj o takéto opatrenia, ktoré by mali byť prijímané na to, aby sme zase o nejaký čas tu neprerokúvali a nedokazovali nejaký úmysel konkrétnych nebankových inštitúcií si zabezpečiť podvodným spôsobom získanie peňazí. Čiže ja by som ako chcel povedať procedurálny návrh, aby táto informácia sa vrátila na prepracovanie, so všetkými náležitosťami, ktoré som spomenul, so všetkými opatreniami, ktoré by mali byť, so všetkými vyjadreniami teda kompetentných úradov, či už daňových kontrol, či už konkrétnych audítorov, ktorí robili audity týchto spoločností, vyjadrením ministerstva financií, ako sa chce, by som povedal, chce prispôsobiť alebo chce teda riešiť problematiku "dodaňovania" týchto občanov a prečo, alebo ako prechádzať v budúcnosti týmto prípadom. Ďakujem za pozornosť.