B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Anton Danko, Árpád Duka-Zolyómi, Robert Fico, Gustáv Krajči a Rudolf Žiak. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška. Budeme pokračovať v rokovaní a to druhým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 454 a informáciu o prerokovaní tohto ústavného zákona máte v tlači 454a. Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predložený návrh novely ústavného zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 371 zo 14. mája 2003 k návrhu koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy. Uvedeným uznesením vláda schválila koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy ako východisko a podklad na legislatívne zabezpečenie zmeny organizácie miestnej štátnej správy a na jej základe jednotliví ministri vypracovali vo svojej odvetvovej pôsobnosti v súlade s pripravovanou zmenou návrhy zákonov, v ktorých sa určujú orgány miestnej štátnej správy na vykonávanie štátnej správy na úsekoch, ktoré sú v pôsobnosti terajších krajských úradov a okresných úradov. Keďže ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v čl. 9 a 10 upravuje pôsobnosť bezpečnostných rád krajov a bezpečnostných rád okresov, je potrebné v súvislosti s uvedenou zmenou organizácie miestnej štátnej správy upraviť aj pôsobnosť týchto orgánov, čo je cieľom predkladanej novely ústavného zákona. S pripomienkami obsiahnutými v informácii o výsledku prerokovania vládneho návrhu vo výboroch súhlasím v zmysle odporúčaní uvedených v informácii. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený návrh ústavného zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto ústavného zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor rokoval o spoločnej správe k návrhu zákona na svojej 28. schôdzi. Návrh nezískal k spoločnej správe potrebnú trojpätinovú väčšinu. Z uvedeného dôvodu vám preto predkladám informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu ústavného zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 680 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 48. schôdzi neprijal platné uznesenie k predmetnému návrhu zákona, nakoľko nezískal podporu potrebnej trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 10. Za návrh uznesenia hlasovali 6 poslanci, proti návrhu hlasovali 3 poslanci a 1 poslanec sa zdržal hlasovania. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu vo svojich uzneseniach, súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona schváliť s týmito pripomienkami: Nebudem ich čítať, máte ich uvedené k informácii pod číslom 454a. To sú štyri body. Z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, navrhujem, aby sa o jednotlivých bodoch hlasovalo takto: Spoločne o bodoch 1, 2 a 4 a tieto navrhujem schváliť. Samostatne o bode 3 a tento neschváliť. Ako spravodajca na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon, vyjadrených v ich uzneseniach uvedeným pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom a v znení neskorších predpisov odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, prednesených v rozprave. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať druhým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 435. Spoločnú správu výborov máte v tlači 435a. Prosím teraz znovu pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby vládny návrh uviedol.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Splnomocnenie na vydanie predloženého návrhu zákona vyplýva z ustanovenia čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa tohto ustanovenia podrobnosti fungovania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru ustanoví osobitný zákon. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie režimu právnej regulácie činnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru. Tomu zodpovedá aj obsahová štruktúra návrhu zákona. Predkladaný návrh zákona vymedzuje pôsobnosti, vymedzuje podrobnosti o pôsobnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, reglementuje zasadnutia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, upravuje práva a povinnosti jej predsedu a členov a ustanovuje právnu úpravu zloženia a činnosti jednotlivých výborov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. S pripomienkami obsiahnutými v spoločnej správe výborov súhlasím.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený návrh zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Lajosovi Ladányimu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

L. Ladányi, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 681 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, tlač 435, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 48. schôdzi neprijal platné uznesenie k predmetnému návrhu zákona, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 8. Za návrh uznesenia nehlasoval nikto. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci a 5 poslanci sa zdržali hlasovania. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh ústavného zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe č. 435a.

Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: Spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4 a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených k rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh ústavného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených k rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 191 na svojej 28. schôdzi. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a zároveň vás chcem upozorniť, že je tu trochu väčší hluk, ako je znesiteľné, takže bolo by dobré, keby sme sa upokojili všetci, nielen predsedajúci. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pán spravodajca, ďakujem pán minister. Nasleduje druhé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 452, spoločnú správu výborov máte ako tlač 452a. Vzhľadom na to, že som dostal informáciu, že pán minister vnútra je už na ceste, ja odporúčam aby sme tých pár minút počkali bez prerušenia rokovania. Predpokladám, že o pár minút tu pán minister bude, takže do tej doby vás prosím, aby sme ostali v rokovacej sále a počkali na pána ministra.

Vítam pána ministra vnútra, pán minister, len aby ste vedeli, my sme čakali na vás, a nie na Godota, takže nech sa páči, môžete uviesť vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa za malé meškanie ctenému parlamentu. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po prerokovaní tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady určených uznesením Národnej rady č. 682 z 12. decembra 2003 vypracoval výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností spoločnú správu obsahujúcu 63 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, po odhlasovaní ktorých odporúča tento návrh zákona schváliť v znení prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Zdanlivo vysoký počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odzneli na rokovaniach výborov, sa týkali ako vecných, tak aj legislatívnotechnických úprav vyplývajúcich najmä z dodatočných požiadaviek zástupcov Rady Európskej únie a Komisie Európskej únie uplatnených až po predložení návrhu zákona na prerokovanie, ako aj z potreby zosúladenia tohto návrhu s inými zákonmi, ktoré boli medzičasom schválené. Zapracovanie návrhov, zmien a doplnkov do návrhu zákona prispeje k upresneniu práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti ochrany utajovaných skutočností a vylúčeniu možného nesúladu niektorých navrhovaných ustanovení zákona s ústavou, takže problémy v súčasnosti existujúcej právnej úpravy ochrany utajovaných skutočností vyplýva z doterajšej aplikačnej praxe ako aj opatrenia a podmienky súvisiace s prístupovým procesom Slovenskej republiky do NATO a EÚ budú normatívne upravené, čo bolo základným cieľom tohto návrhu zákona. S týmito zmenami a doplnkami v návrhu zákona je možné vysloviť súhlas, preto si dovoľujem požiadať vás o jeho podporu v znení týchto zmien a doplnkov a v treťom čítaní ho schváliť. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Romanovi Vavríkovi, ktorého som tu videl ešte pred chvíľou, ale medzičasom nám ufujazdil. Pán poslanec Vavrík, čakáme na vás. Musím konštatovať, že dnešný deň sme začali veľmi dobre, vždy čakáme na niekoho. Pán poslanec, máte slovo a prosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Prajem pekný deň. Ďakujem za slovo, pán podpredseda, tajomník mi priniesol dokumenty k tomuto bodu, práve. Vážená Národná rada, dovoľte aby som vám podal, alebo predložil spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý máte predložený pod tlačou 452.

Predložený návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva a ako gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote, ktorú určila uznesením Národná rada. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.

Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie, v ktorom odporúča plénu Národnej rady vrátiť predmetný vládny návrh zákona na dopracovanie. Výbor Národnej rady pre verejnú správu nesúhlasil s predmetným vládnym návrhom zákona, ďalej výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien taktiež nesúhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rady vrátiť predmetný návrh na dopracovanie. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS nesúhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil taktiež Národnej rade vrátiť navrhovateľovi návrh späť na dopracovanie. Ostatné výbory, ktoré rokovali o tomto návrhu vo svojich uzneseniach, súhlasili s predmetným návrhom zákona a odporučili ho Národnej rade schváliť s viacerými pripomienkami a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré máte uverejnené v spoločnej správe pod tlačou 452a. Pozmeňujúcich návrhov je celkom 63. Gestorský výbor na základe stanovísk ďalších výborov k vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktoré som už spomenul, sú uverejnené v časti III spoločnej správy, odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v časti III a o ktorých navrhuje výbor hlasovať spoločne o väčšine prijať a o niektorých neprijať, tak ako je to uverejnené na strane 32 spoločnej správy. Pán predsedajúci, toľko môj výňatok zo spoločnej správy, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Štyria, piati. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Nagy ako prvý, pripraví sa pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči, pán poslanec.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, predkladám krátky pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností. Môj návrh sa týka postavenia a právomoci verejného ochrancu práv. Ako možno mnohí sa pamätáte a mnohí to viete, že verejný ochranca práv patrí do kategórie ústavných činiteľov, ktorí majú isté osobitné postavenie aj podľa ústavy, aj podľa príslušných zákonov. Zákonodarca prijal zásadu, ktorá určuje, že oprávnenou osobou s osobitným postavením bude aj verejný ochranca práv. Naviac charakter práce verejného ochrancu práv je taký, že v opodstatnených prípadoch by mal mať ako doteraz naďalej právo sa oboznamovať s istým okruhom utajovaných skutočností, ktoré sa týkajú rozhodnutia orgánov vo veciach ľudí, u ktorých by mohli byť porušené ich základné ľudské práva. Predmetný návrh zákona zmení a mení doterajšiu skutočnosť, keď doteraz verejný ochranca práv takúto právomoc mal a mal možnosť nahliadnuť, respektíve mal prístup k istému okruhu utajovaných skutočností, preto navrhujem, aby tento pôvodný stav bol zachovaný. Takýto návrh som predložil aj na rokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, kde tento návrh bol jednomyseľne schválený, ale vzhľadom na naše záverečné uznesenie potrebujem predniesť aj tento návrh tu. Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh. Tento sa týka § 34 ods. 1 a navrhujem, aby za písm. c) sa doplnilo nové písm. d), ktoré znie: "d) Verejný ochranca práv". Pôvodné písm. d) a e) sa označia ako písm. e) a f) a v nadväznosti na navrhovanú zmenu sa vykonajú primerané úpravy v ďalších ustanoveniach zákona, vrátane § 40 ods. 2 a zrušovacích ustanovení. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Laššáková. Pripraví sa pán poslanec Kaliňák.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, prerokúvame vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme predložený ako tlač 452. Dovoľte mi, aby som k prerokovanému vládnemu návrhu zákona predložila pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka čl. I § 34 a čl. I § 35. Navrhujem, aby sa v § 34 ods. 1 písm. d) na konci vypustila spojka "a" a v § 34 ods. 1 sa vložilo nové písm. f), ktoré znie: "f) predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky." Pokiaľ v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte predložený v laviciach, je aj ďalší návrh, a to písm. g) aj verejný ochranca práv. Vzhľadom na to, že pán poslanec Nagy predložil takýto pozmeňujúci návrh, sťahujem tento návrh a ďalej navrhujem, aby v § 35 ods. 3 sa za slovom "advokát" vypustil "komerčný právnik". Stručne odôvodním predložený návrh. V § 34 predloženého návrhu zákona v písm. a) a f) je vymedzený okruh oprávnených osôb s osobitným postavením. Medzi oprávnenými osobami nie je uvedený predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Predpoklady na zvolenie predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu sú stanovené v čl. 61 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa uvedených článkov do funkcií môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, teda za predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý je voliteľný do Národnej rady. Ústava ani iný zákon neustanovuje na zvolenie poslanca Národnej rady a teda aj zvolenie predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu ako ďalší predpoklad oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Na zosúladenie predkladaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky je preto potrebné uvedené ústavné orgány uviesť ako osoby s osobitným postavením vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam. Chcem len upriamiť vašu pozornosť na to, že takáto úprava platí aj v Českej republike aj v ďalších štátoch Európskej únie.

K bodu 3 môjho predloženého pozmeňujúceho návrhu chcem uviesť, že prijatím zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii došlo k zrušeniu zákona o Komore komerčných právnikov a povolania komerčného právnika. Z uvedeného dôvodu je potrebné zosúladiť predložený návrh zákona s právnym stavom. Vzhľadom na to, že v spoločnej správe je tento návrh uvedený pod bodmi 33, 34, 35, navrhujem, aby na osobitné hlasovanie boli zo spoločnej správy vyňaté body 33, 34, 35, a keďže tieto body navzájom súvisia, navrhujem, aby sa o nich hlasovalo spoločne. O mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby sa hlasovalo o bode 1 a 2 spoločne a o bode 3 osobitne. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Číž. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec. Zapnite mikrofón poslancovi Čížovi. Nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko. Iste je v tejto sále veľa odborníkov na prerokúvanú problematiku, myslím skôr teda špecialistov, ale napriek tomu chcem podporiť návrh pani kolegyne Laššákovej a aj pána predsedu výboru Nagya. Ide totiž o to, že akoby sme nedoceňovali úlohu Národnej rady v politickom systéme a úlohu Národnej rady pri kreovaní mimoriadne dôležitých štátnych orgánov, ako je Najvyšší kontrolný úrad, ako je - rovnako - verejný ochranca práv. Chcem zdôrazniť tú skutočnosť, že predsa obidvoch volí Národná rada a predsa jedine Národná rada je nositeľom najvyššej moci v štáte. Predsa oprávnenie Národnej rady nemožno obmedzovať pôsobením nepochybne dôležitého úradu, akým je NBÚ, ale z hľadiska ústavného ja dokonca vidím isté prvky neústavnosti, keby oprávnenie Národnej rady mal v tomto smere blokovať takýto špecializovaný úrad. Nepochybne viem si predstaviť - a to je otázka tvorcov zákona, aby trošku viac popracovali s týmito politickými inštitútmi, aby prípadne hľadali nejaké formy predbežnej účasti úradu pre Národnú radu, ale v žiadnom prípade nie týmto spôsobom. Takže obidva návrhy, myslím si, že je potrebné, aby sme skutočne premysleli, aby sme ich prípadne schválili. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák, pripraví sa pán poslanec Buček.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Po mojom vystúpení vystúpi pán poslanec Buček, ktorý predloží pozmeňujúce návrhy skupiny poslancov, ja by som rád niektoré návrhy, keďže sme ich preberali ešte vo výbore, v skratke odôvodnil. Predovšetkým v prvom návrhu, ktorý máte v poslaneckých laviciach a ktorý sa dotýka § 14 menovaného zákona a ktorý rozoberá základnú definíciu bezpečnostného rizika, je navrhované, aby bolo zaradené slovíčko "aktívne" v kontexte vety "bezpečnostným rizikom sú tí, ktorí boli zaradení a aktívne pracovali v zložkách bývalej ŠtB". Tento návrh je podávaný z viacerých dôvodov, ale predovšetkým preto, že mnohí z dnešných aktívne pracujúcich príslušníkov Policajného zboru, ale aj Slovenskej informačnej služby boli v čase krátko pred rokom 1989 zo svojich pozícií v Policajnom zbore alebo aj v civilnom živote, na Právnickej fakulte, priamo prijatí do zložiek Štátnej bezpečnosti a odvelení na vysokú školu do Prahy, ale nikdy aktívne do služieb Štátnej bezpečnosti nenastúpili, pretože buď prišla revolúcia a škola bola následne zrušená a nikdy sa do zložiek nevrátili, alebo sami niekedy zo školy odišli. Myslím si, že 14 rokov po nežnej revolúcii perzekvovať tých, ktorí nikdy v zložkách štátnej služby aktívne nepracovali a boli dajme tomu personálnym rozkazom prevelení z Verejnej bezpečnosti priamo do služieb Štátnej bezpečnosti a hneď na vysokú školu, by bolo minimálne nespravodlivé. Preto teda poprosím pánov poslancov, aby podporili tento pozmeňujúci návrh, ktorý naozaj zmierňuje určité tvrdosti, ktoré tento zákon so sebou prináša. Nikto z nás nepochybuje o dôležitosti boja s bývalými príslušníkmi ŠtB, ktorí naozaj predstavovali tie najväčšie negatíva bývalého režimu. Ale tí, ktorí sa aktívne nepodieľali na práci Štátnej bezpečnosti a z ich spisového materiálu to úplne jasne vyplýva, to znamená Národný bezpečnostný úrad to bude môcť veľmi dôkladne preštudovať, tí by nemali byť 14 rokov po nežnej revolúcii, keď mali dostatok času preukázať lojalitu k tomuto systému, by nemali byť perzekvovaní. Takže to je jeden z prvých návrhov, ktorý bude prednášať pán poslanec Buček.

Druhou časťou je pozmeňujúci návrh, dotýkajúci sa kontroly úradu Národnou radou Slovenskej republiky, kde tento pozmeňujúci návrh predpokladá vytvorenie osobitného kontrolného orgánu, podobne ako je to v prípade Slovenskej informačnej služby alebo v prípade Vojenského obranného spravodajstva. Keďže Národný bezpečnostný úrad sa stáva veľmi významnou inštitúciou rozhodujúcou o personálnom obsadení bezpečnostných zložiek, ale aj vysokých funkcií v štátnej správe a môže dôjsť k tomu, že bude mať veľmi silné personálne veto v týchto otázkach, je dôležité, aby bola naozaj špecifická kontrola Národného bezpečnostného úradu zo strany Národnej rady. Preto v druhom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme zriadiť takýto osobitný kontrolný orgán, myslím si, že je to na mieste práve pre udalosti a niekoľko škandálov, ktoré sa v poslednom období odohrali. V tejto chvíli je Národný bezpečnostný úrad kontrolovaný, respektíve je v gescii výboru pre obranu a bezpečnosť, je jedným zo štyroch orgánov, ktorým sa výbor venuje, myslím, že osobitný výbor by mal šancu naozaj dôsledne sledovať prácu NBÚ a dokonca v prípade, ak prejde pozmeňujúci návrh, ktorý je aj v spoločnej správe ohľadne komisie, obidva orgány by mohli predstavovať jeden, teda mohli by byť tým istým úradom alebo tým istým orgánom a poslanci pôsobiaci v tomto orgáne by mohli byť naozaj v tejto oblasti veľkí odborníci. To je druhý návrh.

A posledný návrh hovorí o voľbe riaditeľa, dobrý deň, pán predseda, o voľbe riaditeľa úradu v parlamente a hovorí predovšetkým o tom, že by sme mali voľbu riaditeľa úradu preniesť do parlamentu. V poslednom období, predovšetkým, sú to zhruba asi 4 mesiace, Národný bezpečnostný úrad svojho riaditeľa nemal a predovšetkým preto, že vo vládnej koalícii nebolo možné, aby došlo k dohode na jednom mene. Tým pádom politická nominácia a politické obchody, ktoré sa odohrávajú vo vládnej koalícii aj o túto stoličku, rozhodne neprospievajú dôveryhodnosti tohto úradu. Zahraniční partneri, predovšetkým zo Severoatlantickej aliancie, ktorí medzičasom navštívili Slovenskú republiku, niekoľkokrát prízvukovali, aké je dôležité, aby sa situácia v NBÚ stabilizovala, že Národný bezpečnostný úrad a jeho dôveryhodnosť je určitou základnou vizitkou Slovenskej republiky vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii. Tento návrh teda priamo reaguje na problémy, ktoré tu za posledných 6 mesiacov vznikli, a navrhuje, aby riaditeľ Národného bezpečnostného úradu bol volený parlamentom. Myslíme si, že je potrebný podstatne väčší konsenzus na jeho osobu a tým pádom voľba v parlamente garantuje podstatne väčšiu nezávislosť ako iba obyčajná väčšina vo vláde, ako sme už boli svedkami, ktorá bola niekoľkokrát zneužitá, nielen proti opozícii, ale aj proti samotným členom vládnej koalície. Dúfam, že tieto návrhy, drahí kolegovia, podporíte, tým pádom by zákon naozaj mohol nabrať podstatne väčší demokratický charakter. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči...

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán kolega, chcela by som na vás iba krátko reagovať, na jedno vaše vyjadrenie, že príslušníci ŠtB alebo spolupracovníci sú perzekvovaní, ak nevystupujú vo vedúcich funkciách, ak na to teda musia mať nejaké špeciálne oprávnenie, aby tam mohli vystupovať. Ja si myslím, že to v žiadnom prípade nie je po časoch, ktoré sme tu prežili, žiadna perzekúcia, ale že by to mala byť samozrejmá vec.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská...

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela tiež podporiť a doplniť ešte vlastne len tou informáciou, lebo som sa vrátila z Bruselu, mali sme tam minulý týždeň rokovanie, kde znovu bolo zdôrazňované, že aj naša tajná služba, aj tieto všetky pridružené inštitúcie, ktoré budú v budúcnosti sa zaoberať informáciami, ktoré sa týkajú informácií utajovaných alebo s vysokou hodnotou, je dôležité, aby sedeli ľudia, ktorí budú zodpovední a ktorí budú preverení a ktorí budú istí, ktorí tieto informácie nezneužijú. Preto aj pre vyššiu transparentnosť pri výbere týchto ľudí si myslím, že ten parlamentný systém je dostačujúci a je najideálnejší. Sme predsa parlamentná demokracia, takže aj na tomto princípe by sme týchto ľudí mali vyberať. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Buček, pripraví sa pán poslanec Polka.

J. Buček, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, skupina 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 452. K § 14 - v navrhovanom § 14 ods. 1 sa za slová "bol pracovne zaradený a" vkladá slovo "aktívne". Za § 70 sa vkladajú nové paragrafy 71 až 73, ktoré znejú: "Kontrola úradu Národnou radou Slovenskej republiky - § 71. Kontrolu činnosti úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán (ďalej len kontrolný orgán).

2. Členovia kontrolného orgánu majú právo v sprievode príslušníka úradu vstupovať do chránených priestorov úradu, oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami súvisiacimi s činnosťou úradu, ak to nie je v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

3. Porušenie tohto zákona, ktoré kontrolný orgán zistí pri výkone svojej právomoci, je povinný oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, podľa povahy veci informuje vládu Slovenskej republiky.

4. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie kontrolného orgánu a na jeho práva a povinnosti jeho členov primerane osobitný predpis".

§ 72. Národná rada Slovenskej republiky volí na začiatku každého volebného obdobia členov kontrolného orgánu, určuje počet členov, zloženie a spôsob práce tohto orgánu. Ak vystúpi poslanec, člen kontrolného orgánu z klubu poslancov, stráca členstvo v tomto orgáne. Za takého člena navrhne klub poslancov nového člena.

3. Schôdze kontrolného orgánu sú neverejné. Kontrolný orgán sa schádza najmenej raz za štvrťrok. Pri rokovaní postupuje podľa svojho rokovacieho poriadku. Zvolanie kontrolného orgánu môže požadovať každý člen tohto orgánu.

4. Kontrolný orgán vykonáva svoju činnosť aj po skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ v novom volebnom období Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nový kontrolný orgán. Skutočnosti, o ktorých sa členovia orgánu dozvedia pri výkone svojej funkcie, oznamujú len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu kontrol podľa tohto zákona.

2. Členovia kontrolného orgánu sú povinní zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie. Povinnosť zachovať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie člena kontrolného orgánu a tejto ich môže zbaviť len Národná rada Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Navrhuje sa tak, ako je to v prípade SIS a Vojenského spravodajstva, aby NBÚ podliehal kontrole Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom osobitne vytvoreného kontrolného orgánu. Za § 70 sa vkladá nový § 71, ktorý znie: § 71, riaditeľ úradu. Na čele úradu je riaditeľ úradu.

2. Riaditeľa úradu, ak spĺňa predpoklady podľa § 10, vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Funkčné obdobie riaditeľa úradu je 7 rokov a začína plynúť odo dňa vymenovania do funkcie riaditeľa úradu.

3. Tú istú osobu možno vymenovať za riaditeľa úradu najviac na dve funkčné obdobia.

4. Funkcia riaditeľa úradu sa nezlučuje s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.

5. Výkon funkcie riaditeľa úradu sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie riaditeľa úradu len, a) vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie, b) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

6. Riaditeľ úradu sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie riaditeľa úradu o vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi Slovenskej republiky, ak nedôjde k inej dohode po dni zániku výkonu funkcie riaditeľa a úradu medzi prezidentom Slovenskej republiky a riaditeľom úradu.

7. Národná rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby riaditeľa úradu odvolal z funkcie na základe schváleného návrhu najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ak riaditeľ úradu a) do troch mesiacov od vymenovania do funkcie neodstránil dôvody nezlučiteľnosti výkonu funkcie uvedené z odseku 4; b) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie, c) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu, d) bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, e) stratil štátne občianstvo, f) stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia, g) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu dlhšie ako jeden rok; h) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, i) stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 28 a 29.

8. Riaditeľ úradu je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcom po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie. Odôvodnenie: Navrhujeme to vzhľadom na osobitný charakter činnosti Národnobezpečnostného úradu a potreby dosiahnutia určitej nezávislosti ustanovenia jeho riaditeľa do funkcie od výkonnej moci, aby vymenovanie riaditeľa NBÚ bolo v právomoci prezidenta Slovenskej republiky. Spôsob jeho vymenovania ako aj odvolanie sa navrhuje obdobne ako u iných takto vymenovaných funkcionárov. Žiadam, aby sa o týchto troch pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo osobitne. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Polka, nech sa páči, máte slovo.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona. Môžem otvorene povedať, že taký proces prerokúvania návrhu vládneho návrhu zákona, aký bol, akého sme boli svedkom na brano-bezpečnostnom výbore, som dlhú, dlhú dobu nezažil. Možno to porovnať len snáď s krátkym porevolučným obdobím. Zákon prišiel v podobe, by som povedal, zvlášť surovej, ja tu chcem ešte oceniť prácu legislatívcov NBÚ, pretože sa pohybovali pomerne v neznámom teréne a neviem, či z vládnej legislatívy im bola poskytnutá primeraná pomoc, ale, žiaľ, je osudom súčasnej vládnej legislatívy, že mnoho návrhov - a budem o tom hovoriť aj v iných súvislostiach s inými zákonmi -, je odôvodňovaných tak ledabolo, že to skutočne je podceňovanie významu zákonodarnej právomoci tohto štátu a zákonodarného orgánu. Prekáža mi v tomto zákone množstvo nesmierne vágnych ustanovení. § 14 ods. 2, ktorý vymedzuje bezpečnostné riziká preverovaných osôb, používa niektoré výrazy, ktoré si skutočne zasluhujú pozornosť, a treba oceniť prácu ľudí v branno-bezpečnostnom výbore, členov branno-bezpečnostného výboru, ktorí strávili niekoľko, možno desiatok hodín úpravami po konzultáciách s legislatívcami z NBÚ a s legislatívcami Národnej rady, aby sme sa dostali do prijateľných polôh. Príklad ako nadmerné požívanie alkoholických nápojov by znamenalo, že vo vedomí zlého úmyslu nejakého alebo so zlým úmyslom nejakým osobným, čo na Slovensku nie je vylúčené pri počte obyvateľov, kde každý každého pozná, je možné týchto ľudí eliminovať bez mihnutia oka, počínajúc od poslancov až po nejakých okresných náčelníkov na východnom Slovensku.

Ustanovenie o nátlaku na príbuzných a blízkych priateľov je pre mňa ako pre právnika bodnutie do chrbta, pretože blízkych priateľov si nie každý dobrovoľne vyberáme. Ja môžem mať pocit o blízkom priateľovi k Ferovi, Paľovi, Janovi, ale či oni majú pocit blízkeho priateľstva ku mne a či oni budú konať niekde pod cudzím nátlakom, je opäť v našich slovenských pomeroch veľmi, veľmi diskutabilné a obávam sa, že ide o nekompatibilný a taký násilný preklad nejakých inštrukcií alebo nejakých smerníc, či už NATO alebo niektorého iného štátu, kde sa čerpali údaje. Náš Občiansky zákonník pozná jasnú kategóriu osoba blízka, žiadny blízky priateľ, alebo kamoš, alebo kamarát, alebo niečo podobné. Takže nemôžeme sa takouto terminológiou skutočne stotožňovať napriek existencii takejto terminológie v nejakých smerniciach. Obdobne to je pri nátlaku z dôvodov finančnej situácie. Myslím si, že tisícky našich učiteľov a zamestnancov štátnej správy sú v dennom, v denno-dennom nátlaku z hľadiska finančnej situácie, pretože ich finančné ocenenie im spôsobuje niekoľko dní pred výplatou vážny finančný nátlak, ktorý, dúfajme, že cudzia moc nebude nikdy využívať.

Veľmi vážnym bolo ustanovenie, ktoré vymedzovalo - v prílohe 1 alebo 2 - a položilo základ súťaže o najmenšieho eštébáčika v bývalom Česko-Slovensku. Ja skutočne sa odmietam angažovať v takýchto súťažiach a hodnotiť eštébáka podľa toho, či bol tam alebo onam, ale nerozumiem tomu, prečo niektoré služby ŠtB vypadli s odôvodnením toho, že tí boli iba tam a tí boli tam a tam. Ak sme principiálne mali riešiť členstvo v ŠtB a vyčíňanie niektorých v ŠtB, tak to bolo treba robiť v roku 1990, 1991 možno, raz a navždy a nevracať sa k tomu po 14 rokoch a skúmať, či sprievody na lietadlách boli zlé alebo dobré z hľadiska príslušnosti k ŠtB, či ochrankári boli dobrí eštébáci alebo zlí eštébáci a či napríklad pasováci, ktorí z nevedno akých príčin boli v štruktúrach ŠtB, boli dobrí alebo zlí. Kto toto chce súdiť, prosím, nech sa páči. Nedávno som čítal, asi pred dvoma alebo troma dňami, že Ústav pamäti národa už až desiatim ľuďom umožnil nazeranie do spisov ŠtB. Myslím, že táto psychóza je za nami.

V tej súvislosti by som chcel poukázať aj na niektoré ďalšie ustanovenia týkajúce sa bezpečnostného rizika spočívajúceho v štúdiu na školách v bývalom Sovietskom zväze. V bývalom Sovietskom zväze je tam výpočet taký viac menej náhodný, ešte, myslím si, že aj nie celkom presný. Bola to pre príslušníkov vtedajšieho Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov armády jediná možnosť. Neviem si predstaviť, že by Česko-slovenská ľudová armáda vedená Komunistickou stranou Česko-Slovenska vyslala svojich ľudí na štúdium vo West Pointe. Chodili tam, kde ich poslali. Ustanovenia o tom, že niekto 30 dní sa zúčastnil na kurze v Moskve na inštitúte alebo v akadémii vnútorných vecí, prepáčte, ale 30 dní od kedy? Od vycestovania z hlavnej stanice v Bratislave, alebo od prístupu na akadémiu alebo od kontaktu s nejakým kágebákom, alebo ukončenie kedy, akých 30 dní? A čo to znamená 30 dní? Ak považujeme bývalých funkcionárov alebo bývalú KGB za hlupákov, tak prosím. Domnievam sa, že to hlupáci neboli. Myslím v tom zmysle, že by si pozývali docenta Ivora napríklad, aj iných ľudí, ktorí dnes pracujú vo významných spoločenských i štátnych funkciách, na kurz, spravodajský na Akadémiu ministerstva vnútra. Tak buď všetky alebo nikto a limit 30 dní, 5 dní, ja sa domnievam, že ten limit by mal byť niekde inde, a nie tridsaťdňový. Veľmi čudné je tam ustanovenie o príslušnosti k spravodajskej správe Generálneho štábu Česko-slovenskej ľudovej armády. Táto zložka mala minimálne tri útvary, z ktorých jeden sa zaoberal starostlivosťou, "starostlivosťou" v úvodzovkách o vojenských a leteckých pridelencov, ďalší sa zaoberal organizáciou takzvaného prieskumu od úrovne roty vyššie a tretí bol ten, na ktorý sme asi mysleli. To bol ten, ktorý organizoval spravodajskú činnosť vnútri armády, pomimo vojenskej kontrarozviedky, ale nemáme to tu vyšpecifikované a vzniká tu riziko. Ja viem, že v praktických prípadoch ide možno o 10-15 ľudí v rámci celej Slovenskej republiky, ale ublíženie čo len jednému človeku, pokiaľ ide o občianske práva, znamená nerešpektovanie občianskych práv.

Chcel by som vyjadriť aj niekoľko pochybností o niektorých ustanoveniach, ktoré vznikli z tej bohumilej činnosti branno-bezpečnostného výboru a niektorých ďalších. Mám veľmi vážne pochybnosti o úspešnosti a o vhodnosti zapájania sa zákonodarného zboru, konkrétne X počtu poslancov do nejakého hodnotiaceho a do nejakého odvolávacieho procesu voči rozhodnutiam NBÚ. Priznám sa, že nerád by som patril medzi tých 11 odvážlivcov, ktorí budú hodnotiť ako poslanci Národnej rady v rámci odvolacieho konania činnosť zložiek Slovenskej informačnej služby, Policajného zboru a v záverečnej fáze NBÚ a potom povedať s bohorovným pokojom a čistým svedomím: Toto rozhodnutie nie je dobré alebo je zlé z takých a takých dôvodov. Páni, je to porušovanie trojdelenia štátnej moci, na ktorej je založený náš demokratický právny štát. Pevne verím, že demokratický a právny. Je to skutočne veľmi vážna pochybnosť, ktorú by sme mali riešiť a mal by sa k tomu vyjadrovať nielen ústavnoprávny výbor, ale aj odborná obec.

Obdobne je to aj s voľbou riaditeľa. Ja fandím a chápem názor predsedu branno-bezpečnostného výboru i vo viacerých súvislostiach, že chce, aby parlament rozhodol voľbou o ďalšom konaní v prípade či už šéfa SIS alebo šéfa NBÚ, ale neviem si predstaviť živnejšiu pôdu pre politikárčenie, ako je parlament, ale v tom dobrom slova zmysle. Kde inde sa majú ruvať politické sily, ak nie v parlamente? Ja si skôr myslím, že je to systémová chyba, že naša vláda doposiaľ nemá zodpovedného podpredsedu alebo ministra, ktorý by riadil spravodajské služby vrátane NBÚ, aj keď viem, že to je iná, a nie spravodajská zložka. Činnosť týchto služieb, dôležitých služieb pre existenciu štátu je vo vláde veľmi vágne upravená, prelieva sa z vlády na bezpečnostnú radu štátu. A posledný polrok, možno trištvrťrok sme toho svedkami, že táto zodpovednosť sa vyvodzuje skutočne len politicky a veľmi, veľmi vágne.

Záverom mi dovoľte - alebo tesne pred záverom - povedať ešte jednu skutočnosť. Po veľkých, veľkých peripetiách sa vláda zhodla na vymenovaní nového riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Ja neviem, aké sú dôveryhodné informácie, že v NATO niekto niekomu povedal: No, no, no, na Slovensku keď nebudete mať riaditeľa NBÚ a keď nebudete mať zákon o utajovaných skutočnostiach, budete popoťahovaní. Myslím si, že vedia pochopiť, že k tomu pristupujeme zodpovedne, vážne a chceme mať dobrý zákon, a chceli sme mať zodpovedného a dobrého riaditeľa NBÚ, ale chcel by som vám navrhnúť, dajme novému riaditeľovi šancu, aby aj on mal možnosť vo vláde, v bezpečnostnej rade a prostredníctvom ministra vnútra i v parlamente vyjadriť svoj názor, svoje postoje k činnosti orgánu a k činnosti samotnej, ktorú bude - možno, dúfajme - niekoľko rokov riadiť. A on bude tým, ktorý bude zasielať správy do príslušných orgánov NATO a on bude tým, ktorý bude v príslušnom orgáne NATO zodpovedať za činnosti NBÚ. Takže dovoľte mi, aby som predložil procedurálny návrh vrátiť tento materiál na - zdôrazňujem - rýchle dopracovanie a predloženie do parlamentu na včasné prerokovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.