I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vypracovanie vládneho návrhu zákona bolo vyvolané potrebou harmonizácie slovenského práva s právom Európskej únie a v súvislosti s prijatím smernice Rady č. 2003/1993ES.

Vo vládnom návrhu zákona sa novelizuje zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, v ktorom sa upravuje, že pri medzinárodnej pomoci a spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty sa bude postupovať podľa nariadenia Rady č. 1798/2003. Ďalej ukladá Ministerstvu financií Slovenskej republiky povinnosť informovať Komisiu Európskych spoločenstiev a príslušné úrady zmluvných štátov o ustanovení nových daní, zmene alebo zrušení doterajších daní a navrhuje umožniť delegovať kompetencie z ministerstva financií na nižšie organizačné zložky.

Predloženým vládnym návrhom zákona sa ďalej novelizuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov. Novelou zákona o správe daní sa upravujú nadväzne na pripravovaný nový zákon o dani z pridanej hodnoty príslušné ustanovenia exekučného konania, rozširujú sa práva daňových subjektov na poskytovanie informácií a upravuje sa doručovanie písomností.

Ďalej sa v novele zákona o cestnej dani vypúšťajú tie ustanovenia, v ktorých sa rieši zdaňovanie vozidiel v rámci medzinárodnej prepravy, a ustanovenia o sankciách, ktoré sa jednotne upravujú v zákone Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, prijatím predloženého vládneho návrhu zákona sa dosiahne úplná zhoda s právom Európskej únie, preto vládny návrh zákona odporúčam schváliť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky uvedené v § 72 zákona o rokovacom poriadku, to znamená v lehote 15 dní pred rokovaním o tomto návrhu v prvom čítaní. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

Predmetný návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska ho už uviedol pán minister a uviedol i to, že z dôvodu potreby harmonizovať náš právny poriadok v tejto oblasti s právom Európskej únie bolo nevyhnutné vypracovať tento návrh novely zákona. Ja sa s týmito dôvodmi stotožňujem.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že pán poslanec Šulaj. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prerokúva zákon č. 472 o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Z vecnej a obsahovej stránky v podstate ide o spoluprácu medzi jednotlivými štátmi aj Európskej únie pri vymáhaní daňových preplatkov alebo nedoplatkov, a teda z obsahovej a vecnej stránky si myslím, že je potrebné, aby sme takýto zákon prijali. Tento zákon by sa mal týkať všetkých daní, ktoré sú platné na Slovensku k 31. 12. 2003, teda napríklad daní z príjmov, daní z prevodu a prechodu nehnuteľností, spotrebných daní a tak ďalej. Ak však hovoríme o zákone o dani z príjmov, myslím si, že je to jeden z nosných zákonov, ktorý bol pertraktovaný už aj v predchádzajúcom období v Národnej rade, a teda každý z poslancov vie o tom, že to bol jeden z nosných zákonov takzvanej daňovej reformy, na ktorú opozícia aj koalícia mala rôzny názor.

Z formálnovecnej stránky však nesúhlasím s jednou skutočnosťou, ktorá je definovaná už priamo v citácii vládneho návrhu zákona. Pýtam sa: Ako je možné zmeniť zákon č. 366/1999 Z. z., ktorý sme zákonom č. 595, teda novelou zákona o daniach z príjmov zrušili, a teda či tento obsah alebo vecná a formálna stránka tohto zákona je v poriadku, v súlade s prerokúvanou novelou zákona alebo novým zákonom č. 472? Veď to sú v podstate skutočnosti, ktoré by mali byť jasné tak predkladateľom zákona, ako aj nám, poslancom. Hovoril som, že ide o podstatný zákon, ktorý zasahoval aj do štátneho rozpočtu, kde bola silná diskusia k tomuto zákonu a tak ďalej.

Ak sa pozriem do materiálu, ktorý bol predkladaný, to je, myslím, že článok 2, ktorý novelizuje časť 511, a to je daňové tajomstvo, odsek 11, tak je tam povedané, že my musíme doplniť zákon č. 366 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo - sú tam bodky. My už nemôžeme podľa môjho názoru, ja sa to tak domnievam ako nie právnik, dopĺňať zákon č. 366/1999 Z. z. a takisto nový zákon č. 595 nie je v znení zákona č. 366. Zákon č. 595 o daniach z príjmov, ktorý je platný a účinný od 1. januára, totiž je podľa mňa nezávislý zákon a nejde o dopracovanie alebo nové znenie zákona č. 366.

Takže z tohto dôvodu, keďže sú podľa môjho názoru takéto právne nejasnosti v tomto vládnom návrhu, ja mám procedurálny návrh, aby tento vládny návrh zákona bol stiahnutý a bol daný vláde na jeho prepracovanie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 501. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 513.

Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh zákona.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Daň z pridanej hodnoty patrí medzi prioritné oblasti aproximácie národného práva s právom Európskej únie od prijatia Európskej dohody o pridružení. Konkrétne ide o článok 70 uvedenej dohody, ktorý rieši nepriame zdaňovanie. Problematika dane z pridanej hodnoty je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire a je tiež prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Doterajšia právna úprava dane z pridanej hodnoty platná od 1. januára 1993 bola od 1. januára 1996 nahradená zákonom Národnej rady č. 289/1995 Z. z., ktorý bol doteraz trinásťkrát novelizovaný. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z potreby aproximácie nášho práva s právom Európskej únie, ktorá si vyžiadala novú štruktúru zákona, bolo rozhodnuté pripraviť nový zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorým sa súčasne dosiahla plná aproximácia nášho práva s právom Európskej únie, k čomu sa Slovenská republika zaviazala v rámci prístupového procesu.

Nový zákon o dani z pridanej hodnoty je takzvaným eurozákonom, ktorý je svojou štruktúrou porovnateľný so VI. smernicou Rady 77/388 EHS, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zo súčasne platnej legislatívy boli do návrhu zákona prevzaté všetky ustanovenia, ktoré sú v súlade so VI. smernicou a boli doplnené o oblasti, ktoré sa stanú aktuálne až naším vstupom do Európskej únie. Ide predovšetkým o celý komplex zdanenia tovarov a služieb medzi členskými štátmi v rámci vnútorného trhu, obstarávanie a dodávky nových dopravných prostriedkov, zásielkový predaj tovaru, nová registrácia subjektov pre daň, osobitná úprava zdaňovania zberateľských predmetov a starožitností, investičného zlata a podobne.

Keďže je nevyhnutné, aby uvedené úpravy boli prijaté tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť ku dňu nášho vstupu do Európskej únie, návrh zákona odporúčam schváliť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty (tlač 501) bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze. Predmetný návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

V rámci prístupového procesu bol prijatý záväzok Slovenskej republiky dosiahnuť úplnú aproximáciu nášho práva s právom Európskej únie v tejto oblasti. Pre časté novely tohto zákona v predchádzajúcich rokoch tento zámer sa dosiahne najlepšie vypracovaním nového zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý by úplne odpovedal legislatíve Európskej únie. Ja sa s týmto postupom aj z vecnej stránky stotožňujem ako spravodajca rozpočtového výboru.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec Šulaj. Zároveň uzatváram možnosti ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prerokúva nový zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý by mal platiť pre podmienky vstupu Slovenska do Európskej únie. Z formálnovecnej stránky je potrebné konštatovať, že naozaj je potrebné prijať novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože tento nový zákon rieši aj problematiku tretích štátov Európskej únie, vzťah Slovenska k tretím štátom voči členským štátom Európskej únie, dovozy, vývozy a prispôsobuje sa aj aproximácii práva Slovenska na daňové podmienky Európskej únie.

Z hľadiska vecného a z hľadiska obsahového sme už vyjadrili niektoré naše pripomienky, či už pri štátnom rozpočte, kde sme nesúhlasili s jednotnou sadzbou dane z pridanej hodnoty vo výške 19 %. Tu máme iný názor na daňovú legislatívu a na jej vývoj, pretože jednotná 19-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty podľa nášho názoru spôsobuje aj určité sociálne problémy, či už v potravinách, v energii, v tlači, vo farmaceutikách, v stavebníctve atď. Ak sa pozrieme na vývoj približovania sa jednotnej 19-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty za rok 2003, pretože už to približovanie v roku 2003 pomaly prebiehalo, išli sme z 10-percentnej sadzby na 14-percentnú, z 23-percentnej na 20-percentnú, môžeme sa opýtať, či toto približovanie dosiahlo také ekonomické a finančné výsledky alebo príjmy štátneho rozpočtu, aké sme očakávali v roku 2003. Ministerstvo financií na svojej webovej stránke predložilo predbežnú správu o plnení príjmov štátneho rozpočtu za rok 2003, takže z tej budem vychádzať a chcel by som upozorniť na tieto skutočnosti.

V roku 2003 dosiahli skutočné daňové príjmy štátu sumu 200 mld. korún, čo je o 15,4 mld. korún menej, ako predpokladal schválený rozpočet. Najväčší výpadok daňových príjmov bol zaznamenaný v dani z pridanej hodnoty, ktoré dosiahli v roku 2003 sumu 83,8 mld. korún, čo je o 15,6 mld. korún menej. Ja sa teda pýtam, či to približovanie, ktoré začalo už v roku 2003, ak malo takéto negatívne dôsledky, vieme, že tam boli aj metodické problémy, ale vieme, že tam boli aj problémy v maloobchodnom obrate, kde maloobchodný obrat klesal oproti roku 2002, sa nebude prejavovať aj v roku 2004 pri plnení príjmov štátneho rozpočtu.

Ak sme konštatovali v roku 2003, že sa mali zvýšiť daňové príjmy na dani z pridanej hodnoty z dôvodu zmeny metodiky sadzieb, myslím, že to bolo okolo 8,3 mld. korún navyše, v roku 2004, myslím, že pre štátny rozpočet to bolo okolo 13 mld. korún, ale vychádzali sme z rozpočtu alebo z plánovaného rozpočtu roku 2003. Teda ak skutočné daňové príjmy na DPH sú 82 mld. korún a pri rovnakej metodike príjmov štátneho rozpočtu rokov 2003 a 2004, budem používať metodiku roku 2004, by sme mali dosiahnuť 113 mld. korún, myslím si, že je to veľmi silný progresívny nárast tejto dane, čo si myslím, že nie je reálny v roku 2004. Nárast 82 na 113 mld. bezhotovostných príjmov alebo hotovostných 97,7 je podľa mňa príliš progresívny a nezodpovedá ekonomickým trendom, ktoré môžu nastať v ekonomike štátu v roku 2004.

Môžeme sa baviť takisto o jednotnej sadzbe dane, pretože aj tento nový zákon vychádza z tejto jednotnej 19-percentnej sadzby, teda vychádza z daňovej reformy, tak ako bola prezentovaná pánom ministrom financií, a môžeme hovoriť o tom, či tá jednotná sadzba dane je uplatniteľná alebo aplikovateľná vo viacerých štátoch. Na túto tému sme už hovorili niekoľkokrát. Myslím si, že tú jednotnú sadzbu DPH uplatňuje Dánsko. Neviem o niektorých ďalších prípadoch Európskej únie. Teda pýtam sa, či keď sa približujeme z legislatívnej stránky princípom Európskej únie, či aj z daňovej stránky rešpektujeme takisto princípy alebo sadzby, ktoré sú uplatňované v krajinách EÚ, aj keď viem, že smernice Európskej únie umožňujú používať rôzne sadzby dane z pridanej hodnoty.

Čo je však dôležité pre zákon o dani z pridanej hodnoty na rok 2004? Keď sme prijímali novelu zákona o dani z pridanej hodnoty k 1. 8., ktorá je platná od 1. 8. 2003, vystúpil som s kritickými pripomienkami, ktoré sa týkali procesného charakteru uplatňovania tohto zákona, a vtedy som ich odovzdal aj pánovi ministrovi. Týkali sa predplatieb a vôbec spôsobu zdaňovania predplatieb pri dani z pridanej hodnoty. Odvtedy sme nedostali žiadne oficiálne stanovisko ministerstva financií a myslím si, že tento problém predplatieb sa takisto ťahá aj v novele, teda v návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty na rok 2004, platnej teda od 1. 5.

V podstate sa v praxi nedá použiť problematika zdaňovania predplatieb, lebo u nás nie je dobre legislatívne riešená. Predplatbami sme spôsobili veľké ekonomické a finančné problémy predovšetkým tým subjektom, ktoré chcú čisto a dobre legislatívne podnikať. Veď my sme povedali, že najprv musíme vystaviť zálohovú faktúru, potom nám príde zaplatená tá zálohová faktúra a vtedy vieme dátum zdaniteľného plnenia, musíme vystaviť daňový doklad a teraz nastáva problém. Máme dve plnenia v zmysle starého zákona 13, v zmysle nového zákona 19, je to tak isto. Máme aj plnenie pri zálohových platbách, ale máme aj plnenie pri dodaní tovaru a služieb. Teda na jedno plnenie kvázi môžeme mať dve zdaniteľné plnenia. Nebolo by to v rozpore s legislatívou vtedy, ak by sme povedali, že následne musí dôjsť k oprave základu dane, a to aj z dôvodu predplatby. My sme túto opravu základu dane nechali len v pôvodných intenciách, to znamená, že môžem opraviť základ dane vtedy, ak sa menia kvantitatívne alebo kvalitatívne zmluvné podmienky. Teda ak som mal doviezť 1 000 kg banánov, a bol to kúpno-predajný vzťah, ja som doviezol 900 alebo 1 100, môžem dofakturovať. Alebo ak tie banány boli v inej kvalite, môžem spraviť opravu základu dane. A toto u nás v našom zákone nebolo aplikovateľné v roku 2003 a nie je podľa môjho názoru aplikovateľné na rok 2004.

Čo to teda znamená? Nastáva totálny chaos pri prechode rokov 31. 12. a 1. 1. Prečo? Pretože máme iné sadzby. Do 31. 12. platila sadzba 14 % a 20 %, od 1. 1. platí 19-percentná sadzba. Pýtam sa: Ak som teda v roku 2003 vyfakturoval alebo prijal zálohu a zdaňoval som ju 14-percentnou sadzbou, lebo to malo byť teoreticky na stavebníctvo, mám dodaniť ten zvyšok zálohy 19-percentnou, alebo mám opraviť základ dane, keď ho opraviť nemôžem, pretože to v zákone nemáme? Všetci to tak robia, daňové úrady to aplikujú, ale prečo nechceme opraviť ten základ dane a dopracovať to do tej legislatívnej podoby, ktorá by platila.

Viete, opozícia vám nemohla dávať návrh zákona alebo na zmenu. My sme vám dali naše pripomienky a čakali sme, že ich zapracujete v tejto novele zákona už aj starej. Ja som nesúhlasil s predplatbami, a preto nebudem dávať pozmeňujúce návrhy na to, ako ich zlepšiť. Ja ich budem kritizovať. Mám na to svoj vlastný názor a upozorňujem na tie paragrafy, ktoré sú v rozpore so zákonom. Ak teda nemáme riešené takto daňové dobropisy a daňové ťarchopisy, pýtam sa: Ako je riešený § 19, ako je riešený § 20, keď už hovorím o novom zákone, oprava základu dane? Ako máme riešené vôbec vedenie záznamov na dane, pretože k tej predplatbe musím mať aj dobropis a zákon mi hovorí, že musím mať, ak vystavím dobropis, to isté číslo, ako bol pôvodný daňový doklad. Pýtam sa: Ako je riešená problematika treťou osobou, ak postúpim pohľadávku a tretia osoba ju zaplatí? Je to zdaniteľné plnenie.

Pýtame sa, pán minister, v podstate na to isté, čo sme vám dali v roku 2003 pri novele zákona o dani z pridanej hodnoty a nedostali sme na to odpoveď.

Je smutné pre mňa ako osobu, že neviem to ani ja vyložiť na podmienky roku 2004 a ide o zákon, ktorý živí tento štát, ktorý má najpodstatnejšie príjmy z hľadiska zákona o štátnom rozpočte. Prosím vás, pristupujme k nemu s takouto zodpovednosťou a dôraznosťou, aby teda už subjekty, ak dostanú určitý legislatívny návod alebo povinnosť si ju plniť, aby si ju aj mohli plniť. Lebo v opačnom prípade bude tento zákon ťažko použiteľný.

Mal som to vystúpenie pripravené v konkrétnom zmysle slova, ale myslím si, že ešte v druhom, treťom čítaní sa k tomu dopracujeme. Ja by som vás, pán minister, chcel poprosiť, aby boli riešené z metodickej stránky tie veci, na ktoré sme vás už upozorňovali aj v predchádzajúcom zákone. Máte to aj na ministerstve. Ja som to posielal dokonca aj mailom na ministerstvo. Ak bude záujem, sme ochotní z vecnej stránky pri tomto zákone pomôcť.

Nemôžeme ho však podporiť z hľadiska sociálno-ekonomického, kde som sa už vyjadroval k tejto jednotnej 19-percentnej sadzbe dane, kde máme odlišné názory na túto sadzbu dane, a teda toto je základný rozpor medzi opozičnou stranou Smer a medzi koaličným návrhom zákona, i napriek tomu, že si uvedomujem, že je nevyhnutnosť a nutnosť prijať zákon, ktorý by bol platný od 1. 5. 2004.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie, ďakujem. Pán spravodajca? Tiež nie. Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov... (Reakcie z pléna.)

Tak môžem sa vrátiť, pán minister, ak teda... V poriadku. Takže pán minister by rád pokračoval podľa poradia, čo sme schválili. A má pravdu, takže nemám inú možnosť.

Takže budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. .../2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 506).

Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona o miestnych poplatkoch, ktorý je výsledkom prehodnotenia najmä tých druhov miestnych poplatkov, ktorých poberanie na úrovni samosprávy nie je v súlade so smernicami Európskej únie. Konkrétne ide o poplatok z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, poplatok zo vstupného a poplatok z reklamy, pri ktorých je základ poplatku tržba, resp. cena, v ktorých sú už premietnuté nepriame dane plniace fiškálnu úlohu a ďalšie poplatkové zaťaženie na úrovni samosprávy s rovnakou funkciou sa má vylúčiť najneskôr dňom vstupu Slovenska do Európskej únie. Navrhuje sa preto tieto druhy miestnych poplatkov ku dňu vstupu zo zákona vypustiť.

V predloženom vládnom návrhu novely zákona sa ďalej upresňuje predmet poplatku za kúpeľný a rekreačný pobyt a za jadrové zariadenie a medzi fakultatívne poplatky sa zaraďuje poplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. S účinnosťou od 1. januára 2005 sa navrhuje vypustiť aj poplatok za ubytovaciu kapacitu, ktorého charakter zodpovedá majetkovej dani. Vo vládnom návrhu novely zákona sa vypúšťa ustanovenie o sankciách, ktoré od 1. januára 2004 už vyplývajú zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa tiež zrušiť splnomocnenie pre obce na individuálne riešenie spoplatňovania, čím sa sleduje zníženie možnosti korupcie a úplatkárstva, ako aj subjektívneho rozhodovania v konaní o poplatkoch.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam vládny návrh novely zákona o miestnych poplatkoch schváliť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Vladimírovi Horákovi. Pán poslanec, nech sa páči.

V. Horák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Prosím, pán predsedajúci, keby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne prosím, kto sa hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Uzatváram možnosť ústnych prihlášok. Ak sa pán navrhovateľ a pán spoločný spravodajca nechcú vyjadriť, prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 508. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 516.

Prosím navrhovateľa pána podpredsedu vlády, aby uviedol vládny návrh zákona. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona prináša významné zmeny, ktoré súvisia predovšetkým s nariadením Rady č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 81, 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktoré nadobudne účinnosť 1. mája 2004 a dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nadobudne účinnosť aj v Slovenskej republike.

V zmysle čl. 35 tohto nariadenia je Slovenská republika ako budúci členský štát zaviazaná splnomocniť orgány, ktoré budú zodpovedné za aplikáciu komunitárneho práva v zmysle tohto nariadenia, a to do 1. mája 2004. Predložený vládny návrh zákona zabezpečuje splnenie tejto povinnosti tým, že sa rozširuje právomoc Protimonopolného úradu aplikovať články 81, 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva tak, ako to predpokladá čl. 3 uvedeného nariadenia. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok kvalifikovanie takého postupu zo strany Slovenskej republiky v čase po pristúpení k Európskej únii ako neplnenie si povinností členského štátu.

Samotnému nariadeniu prikladá Európska komisia veľký význam, pretože je výsledkom tzv. procesu modernizácie antitrustu, ktorého cieľom je zabezpečenie efektívnej a konzistentnej aplikácie článkov 81, 82 zmluvy. Toto nariadenie je právnou bázou na vytvorenie európskej súťažnej siete tvorenej komisiou a národnými súťažnými orgánmi. Komunitárne hmotné právo bude aplikované na základe procesných národných úprav a národných sankčných ustanovení, ktoré musia byť prispôsobené tak, aby dokázali zabezpečiť efektívnu vynútiteľnosť tohto hmotného práva.

Právomoci úradu je potrebné posilniť vzhľadom na potrebnú kooperáciu medzi národným Protimonopolným úradom a Európskou úniou, ku ktorej bude povinný Protimonopolný úrad. Na dodržanie súťažného orgánu iného členského štátu, ktorý vedie konanie o porušení článkov 81, 82 v zmysle nariadenia, vykoná Protimonopolný úrad v mene tohto orgánu úkony a šetrenia, avšak podľa národného práva. Posilnenie týchto kompetencií úradu je nevyhnutné najmä pokiaľ ide o právomoc vykonávať inšpekcie v podnikateľských a nepodnikateľských priestoroch. Samotná komisia bude vykonávať v zmysle nariadenia inšpekcie v podnikateľských i nepodnikateľských priestoroch aj slovenských podnikateľov. Orgány členských štátov sú povinné poskytnúť asistenciu komisií a za tým účelom musia upraviť svoje národné právo, ktoré konkretizuje, ako sa uskutoční napríklad, keď sa podnikateľ odmietne podrobiť inšpekcii komisie. Vládny návrh zákona na toto reaguje konkrétne, v tomto prípade napríklad tak, že ako komisii, tak úradu zabezpečí ochranu a súčinnosť útvarov Policajného zboru.

Ďalej sa v záujme ďalšieho doladenia slovenského súťažného práva s právom EÚ upúšťa v zmysle predloženého návrhu od notifikačného systému pri udeľovaní tzv. individuálnych výnimiek pre dohody obmedzujúce súťaž. Návrh zákona zjednodušuje, najmä z pohľadu podnikateľa, kritériá na posudzovanie skutočností, či jeho koncentrácia podlieha kontrole úradu. Vypúšťa sa kritérium podielu na trhu, ktoré má relatívny charakter, a vystavuje tak podnikateľa riziku nesprávneho posúdenia a následne sankcie za neoznámenie koncentrácie úradu. Návrh zákona prináša aj viacero zmien týkajúcich sa ustanovení o koncentráciách, ktoré majú zabezpečiť väčšiu právnu istotu a odstrániť problémy praktickej aplikácie súčasného znenia zákona.

Návrh zákona v článku 2 novelizuje tiež Občiansky súdny poriadok. Nevyhnutnosť novelizácie je rovnako vyplývajúca z nariadenia 1/2003, z ktorého vyplývajú určité úlohy aj pre národné súdy. Ďalej je to aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá nadväzuje na navrhované zmeny zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Vzhľadom na význam tohto návrhu zákona z pohľadu zabezpečenia povinností vyplývajúcich z nariadenia 1/2003 pre Slovenskú republiky ako budúci členský štát, ktoré musí začať plniť od 1. mája 2004, odporúčam prijať návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Robertovi Nemcsicsovi. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Nemcsics, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 264 z 15. januára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 508).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Zároveň konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo samotného znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy a tento návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie nie je problematika návrhu upravená.

Problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa skríningu - kapitola 6 Hospodárska súťaž a 23 Ochrana spotrebiteľa a zdravia. Návrh zákona je úlohou zahrnutou do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky a je prioritou vyplývajúcou pre Slovensko z prioritnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 516 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Končím možnosť ústnych prihlášok.

Prosím, chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ? Asi nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 509. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 524.

Prosím, pán podpredseda vlády, uveďte zákon.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novelu zákona o štátnej pomoci je potrebné prijať v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie k 1. 5. 2004. Zo zákona o štátnej pomoci je potrebné vypustiť tie právne úpravy, ktorými boli transponované príslušné nariadenia Rady a nariadenia Európskej komisie pre štátnu pomoc, ktoré sú priamo záväzné pre všetky členské krajiny EÚ.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie bude poskytovanie štátnej pomoci schvaľovať Európska komisia, a preto je potrebné aj novo vymedziť úlohy Slovenskej republiky v tejto oblasti. Prevažná časť kompetencií Úradu pre štátnu pomoc vrátane oprávnenia schvaľovať poskytovanie štátnej pomoci prechádza na Európsku komisiu, preto sa navrhuje k 1. 5. 2004 Úrad pre štátnu pomoc zrušiť. Zriadenie a fungovanie Úradu pre štátnu pomoc ako nezávislého orgánu štátnej správy malo svoje opodstatnenie do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. V členských štátoch EÚ nie sú zriadené samostatné Úrady pre štátnu pomoc.

Koordinácia štátnej pomoci vo vzťahu k EÚ a vo vzťahu k poskytovateľom štátnej pomoci je zabezpečovaná útvarmi štátnej pomoci, ktoré sú zriadené na niektorom vybranom ministerstve. Navrhuje sa, aby úlohy v oblasti štátnej pomoci zabezpečovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy a oprávnenia ministerstva financií sa navrhujú tak, aby Slovenská republika mohla zabezpečiť úlohy v oblasti štátnej pomoci v rozsahu a v termínoch, ako pre ňu vyplývajú z príslušných nariadení Rady a nariadení Európskej komisie. Ministerstvo financií bude najmä spolupracovať s Európskou komisiou pri schvaľovacom procese poskytovania štátnej pomoci, zabezpečovať úlohy v oblasti monitorovania štátnej pomoci a bude vypracúvať priebežné a ročné správy o poskytnutej štátnej pomoci v Slovenskej republike. Pretože od vstupu Slovenskej republiky do EÚ bude poskytovanie štátnej pomoci schvaľovať už Európska komisia a nie Úrad pre štátnu pomoc, je potrebné túto zásadnú zmenu upraviť aj v zákone o investičných stimuloch a v banskom zákone.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Zsoltovi Komlósymu. Nech sa páči, pán poslanec.

Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, ktorý sme dostali ako tlač 509, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v návrhu zákona.

Po rozprave budem navrhovať, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, a súčasne budem navrhovať, aby tento návrh zákona prerokoval okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom odporúčam, aby uvedené výbory prerokovali tento návrh do 30 dní a gestorský výbor, ktorým bude výbor pre financie, rozpočet a menu, prerokoval predmetný návrh do 31 dní od dnešného prerokúvania v prvom čítaní.

Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Otváram možnosť ústnych prihlášok. Nikto sa nehlási. Končím možnosť ústnych prihlášok a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 510. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 517.

Prosím pána podpredsedu vlády, aby predložil uvedený vládny návrh zákona.