B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, pýtam sa vás, či chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, môžete sa vyjadriť. Máte slovo.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Ja by som možno rád odpovedal na niektoré otázky, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlavne by som rád odpovedal pani Belohorskej, ktorá sa pýtala konkrétne a myslím, že išla k meritu veci.

Pred rokom Národná rada schválila vyslanie 85 vojakov do Iraku a keby sme neschválili vyslanie, alebo keby sme neschválili zvýšenie počtu tejto jednotky o ďalších 25, tak tá rotácia by tak či tak pokračovala ďalej. Čiže merito veci je, či stojí za to vyslať tých 25, či skutočne budú plniť to, čo plniť majú - a to je ochrana našej jednotky, a prečo takýto počet? No zvážilo sa to preto, lebo nie všetky činnosti, ktoré zabezpečujú naši vojaci humanitárne, stíha pokryť poľská armáda, ktorá tam je v počte nad 1 200 vojakov. Usúdili sme, že týchto 25 vojakov bude dostatočných na to, aby - pokiaľ robíme na 2-3 miestach - tú jednu činnosť pokrývala naša jednotka. Sú to vojaci na túto činnosť vycvičení, my sme ich nazvali prieskumno-ochranná obrana.

Ale ďalšie vaše otázky smerovali k tomu, či sú dostatočne vystrojení. Už v tých predkladaných materiáloch v Národnej rade, vo výboroch Národnej rady bolo napísané, že 11 mil. stál výstroj a výcvik. Podľa mojich informácií a stretol som sa s vojakmi, ktorí sa už vrátili aj z Kosova, som sa pýtal hlavne na tieto otázky, či majú dostatočný výstroj. Bolo mi povedané, že určitá časť výstroja sa už doplnila v Kosove, teraz bolo nakúpené, hlavne ide o goratexové topánky, bavíme sa o goratexových pláštenkách, ktoré sú nepremokavé. Čiže tento výstroj sa kupuje. Preto to trvalo údajne tak dlho, ja som sa informoval, lebo podľa zákona prebiehajú tu vševojskové skúšky. Akýkoľvek materiál, ktorý sa nakupuje do armády, je mi to ľúto, budem sa snažiť zmeniť možno tú činnosť, keď sú odskúšané v iných armádach po dlhý čas, tak u nás by to nemalo trvať tak dlho a tam treba možno nejakou novelou zákona toto napraviť. To je informácia krátka. Ja som bol pred týždňom na Lešti, kde som sa zaujímal, aj ako sú vycvičení títo vojaci. A čo sa týka, aj ako je dôležitý kontakt s rodinou, áno, je to veľmi dôležité. Budeme mať zapožičané satelitné mobilné telefóny tak, aby sa títo vojaci mohli spojiť so svojimi rodinami. Čiže tento telefón je zapožičaný od Orange Slovakia. A takisto predpokladáme, že zajtra, respektíve dneska v noci odchádzam do Afganistanu navštíviť našu jednotku, takisto im chcem priniesť tento telefón, aby sa mohli spojiť so svojimi rodinami.

Čo sa týka poistenia. Poistenie vyplýva zo zákona o sociálnom zabezpečení profesionálnych vojakov. Je dostatočné, pokiaľ niektorí z nich chcú, samozrejme, môžu sa pripoistiť. Neboli výhrady, čo sa týka voči poisteniu, a viem, že minimum z nich sa pripoisťuje. Bavili sme sa teda aj na túto tému. No a myslím, že som nezabudol z tých základných vecí na nič.

Čo sa týka, pán Cabaj, vy ste sa pýtali, že ako mienime pokračovať v boji... (Reakcia poslanca.) Prosím? (Reakcia poslanca.) Tento návrh? (Reakcia poslanca.) Lebo vláda to schvaľovala 17. 12. Medzitým... (Reakcia poslanca.) To bolo najskôr. No už keď som ja nastúpil do funkcie, to bolo 10. októbra. Len čo vznikla táto požiadavka, tak sa to spracúvalo a ja som tam vyslal inšpekčnú cestu, lebo prvé podnety prišli vlastne od nášho spravodajcu od pána Mečiara, ktorý tam písal o tom, že sú tam nejaké konflikty. Ihneď tam cestovala inšpekčná skupina z ministerstva obrany, vedená pánom generálom Gajdošom, ktorá mi spracovala informácie v novembri, okamžite hneď na prvej vláde toto bolo predkladané. Preto. Čiže... (Reakcia poslanca.) No tých 20 % schválila Národná rada, takže každý občan je povinný platiť daň. My to riešime tým, že zatiaľ sa budeme snažiť zvyšovať určitý počet finančných prostriedkov tak, aby neboli moc krátení. Ale treba objektívne povedať, že najviac to postihuje tých, ktorí, keďže máme na báze dobrovoľnosti túto činnosť, tak tí, ktorí sú v súčasnosti tam, a teda sú v tom prechodnom období, že dajme tomu išli v októbri do misie a vrátia sa na jar už za iných podmienok. A tí, ktorí idú teraz, vedia presne, za akých podmienok idú, a keďže to je na báze dobrovoľnosti, tak nerád by som túto otázku nejako rozoberal. Tie finančné veci sú jasné.

Čo sa týka pani Bollovej, pána Ondriaša, áno, súhlasím, najbezpečnejšie je vtedy, keď vojaci sú doma, ale myslím, že teraz neriešime, že to merito veci je to, že my tam tých 85 vojakov máme, a bavíme sa o tom, či 25 vojakov zvýšenia prospeje našej jednotke, či bude tá jednotka bezpečnejšia. A ja si myslím, že áno. Spracovala to skupina profesionálov, nemá o tom zmysel pochybovať.

A možno čo sa týka ešte na záver tých úplatkov. No práve preto, že sme toto riešili niekoľko mesiacov, nie je také ľahké dostať sa k tým informáciám, že takéto niečo prebieha, a keď sme tú informáciu mali, tak sme všetko pre to robili a trvalo to niekoľko mesiacov, než sa nám to v spolupráci s Policajným zborom podarilo realizovať. A včera došlo k tomu predaju týchto finančných prostriedkov tak, že táto pani podplukovníčka je vo vyšetrovacej väzbe a na to sú už zákony a Trestný poriadok, že ako to bude postihované. Takže, samozrejme, budeme sa snažiť naďalej svojou činnosťou, svojimi spravodajskými službami pôsobiť tak, aby sme zabraňovali takejto činnosti, ktorá by nemala byť.

Asi toľko, ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 517. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 502.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Drgoncovi, aby návrh zákona odôvodnil a uviedol. Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, predstupujem pred vás s veľmi stručným návrhom na zmenu ústavy, napriek tomu ide o návrh, ktorý má zásadný význam práve pre pôsobenie v parlamente, pre pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky, a má zásadný význam pre postavenie vlastne každého, kto je momentálne poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Článok 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je predmetom návrhu, znie v súčasnosti takto: "Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá."

Predmetom mojej úpravy je tretia veta o občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá nie je dotknutá. Táto úprava sa zaviedla v roku 2001, teda je účinná od 1. júla 2001. V predkladacej správe k zmene ústavy z roku 2001 sa na odôvodnenie tohto ustanovenia uvádza: "Na základe uvedeného sa navrhuje, aby za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne naďalej nebolo možné poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu, na druhej strane sa však navrhuje, aby uvedeným nebola dotknutá občianskoprávna zodpovednosť poslanca. Predložený návrh vychádza zo skutočnosti, že zmyslom prejavov poslancov, ktoré sú prednášané v Národnej rade alebo v jej výboroch, má byť výmena myšlienok a politických názorov. Tieto nesmú byť využívané na neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti kohokoľvek." Toľko časť dôvodovej správy.

Dôvodová správa je buď neuvážene stručná, alebo je vedome manipulujúca s mienkou vtedy hlasujúcich poslancov v prospech predloženého návrhu. Ústava nehovorí o ochrane osobnostných práv, ústava hovorí o občianskoprávnej zodpovednosti. Je to teda oveľa širšia kategória než len ochrana za zásah do osobnostných práv. Táto ochrana zahŕňa množstvo konkrétnych foriem, ktoré sa netýkajú tej možnosti, že jeden poslanec sa bude nad mieru únosnosti vyjadrovať nelichotivo o inom poslancovi. Je to napríklad o možnosti. A tu sa uchýlim k istej fikcii, pretože aj toto moje vystúpenie podlieha platnej právnej úprave, a teda mohol by som za ňu znášať zodpovednosť. Takže majme za to, alebo film Limonádový Joe má dve firmy, má teda dva výrobky, objavuje sa tam Cola-Loca a objavuje sa tam Whis-Cola, majme za to, že v súvislosti s predloženým návrhom zákona o veľkých obchodných reťazcoch poslanec bude obhajovať alebo, naopak, napádať praktiky Cola-Locy, v dôsledku čoho neskôr Whis-Cola podá na toho poslanca žalobu, lebo v zmysle ustanovení na ochranu pred nekalou súťažou porušil Obchodný zákonník. Obchodný zákonník má ustanovenia o subsidiárnom použití Občianskeho zákonníka, čiže aj takéto vystúpenie poslanca by mohlo byť predmetom žaloby. Rovnako predmetom žaloby proti poslancovi by mohla byť situácia, keď sa tu prerokúva návrh na odvolanie člena vlády, poslanec, ktorý je za odvolanie, vystúpi, člen vlády neskôr nebude odvolaný, čím sa potvrdí jeho dobrá povesť, trebárs, a za to neodvolaný člen vlády podá žalobu na toho poslanca, ktorý vystúpil v rozprave za jeho odvolanie.

Takýchto situácií je množstvo. Je to teda o tom, že nie hanlivé výroky, používajúce nevhodné slovné pomenovanie, sú predmetom ochrany, ale vlastne čokoľvek, čo poslanec povie priamo v pléne Národnej rady, je žalovateľné. V prípade, že by taká žaloba bola podaná, hrozí každému poslancovi možnosť, že súd rozhodne v neprospech poslanca o jeho povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v realite našich súdnych rozhodnutí môže znamenať niekoľko stotisíc korún, môže znamenať niekoľko miliónov finančného zadosťučinenia. Inak povedané, trestná zodpovednosť, ktorá podlieha obmedzeniam, pretože len plénum parlamentu môže rozhodnúť o vydaní poslanca na trestné stíhanie, je vlastne oveľa menej nebezpečná pre poslanca než občianskoprávna zodpovednosť, tak ako je daná platnou právnou úpravou. Je to teda úprava, ktorá výrazným spôsobom zasahuje do najpodstatnejšej zložky právneho postavenia poslanca, je to zásah nie do imunity, je to zásah do poslaneckej indemnity, ktorá je vlastne nedotknuteľná v ústavnom práve bežného civilizovaného štátu. Napriek tomu na Slovensku práve indemnita je pod hrozbou občianskoprávnej sankcie, občianskoprávnej zodpovednosti zo strany kohokoľvek, kto akýmkoľvek spôsobom bude dotknutý alebo sa bude cítiť dotknutý vystúpením poslanca.

Z toho dôvodu navrhujem túto jednu vetu zrušiť a vrátiť poslanecký status do vlastne ústavného štandardu, do normálu právneho postavenia poslanca tak, ako by mal byť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 13. januára určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že ústavná úprava poslaneckej imunity touto zmenou nie je dotknutá. Návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtov obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie navrhovanej zmeny.

Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Z doložky vyplýva, že problematika nie je upravená v práve Európskej únie, nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie, nepatrí tiež medzi priority uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie.

Tu mám trošku čas na priestor pre vlastnú úvahu. Môžem povedať len toľko, že so všetkým tým, čo hovoril pán predkladateľ, súhlasím, ale chcel by som zároveň vyzvať ctenú snemovňu a pánov poslancov, aby popritom rozmýšľali aj nad tou skutočnosťou, ktorú tu spomenul pán predkladateľ, a tá sa týka výrokov aj takých, ktoré by mohli narušiť osobnú integritu niektorých poslancov, myslím tým, čo sa nestalo zatiaľ, na možnosť naozaj tvrdých vystúpení, ktoré by boli vulgárneho charakteru, ale tým by sme sa mali zaoberať napríklad zvýšením pokút potom pri prerokúvaní novely rokovacieho poriadku.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučiť uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 502 z 22. decembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Pán poslanec Číž ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Len veľmi krátko. Chcem v mene nášho klubu podporiť predložený návrh zákona a chcem len pripomenúť autorom, ktorí sa nachádzajú medzi nami, takto nesmierne závažné skutočnosti, ktoré uvádzal pán navrhovateľ, ktoré sú však elementárnym predpokladom na výkon našej práce v parlamente, upozorňovali sme na to, upozorňoval na to právnický svet. Chcem len také malé memento, že naozaj venujme právnym otázkam dostatočnú pozornosť. Skutočne potrebujeme menej voluntarizmu a oveľa viac expertnej právnickej práce. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem len uviesť, že zrejme verejnosť a mám obavy, aby aj nie novinárska verejnosť zle chápala návrh pána poslanca Drgonca. Tu nejde o zlepšenie, o utuženie, áno, nášho postavenia, našej imunity, tu ide o niečo, čo je úplne iné. Do textu ústavy sa dostalo také znenie, ktoré vlastne dostáva poslanca do situácie, že keď aj v rámci interpelácie na základe informácií občana uvedie niečo, čo nasvedčuje, že niekto sa dopustil trestného činu alebo podobne, v momente dotyčný môže dať žalobu na ochranu osobnosti, občianskoprávnu, a poslanec musí dokazovať. Čiže ak by toto nebolo, tak vlastne aj interpelácie, aj rôzne otázky poslancov, poprípade ich vyjadrenia na problémy spoločnosti sú proste situáciou, ktorá by znemožňovala výkon poslaneckého mandátu. Žiaľ, my sme si to uvedomili až pri jednom prípade, keď pán poslanec Jarjabek poukázal na určitú skutočnosť a skoro sa dostal do občianskosúdneho sporu. Pritom skutočne vychádzal z informácií občanov a poukazoval na nedostatok. Čiže to je garancia lepšieho fungovania výkonu poslaneckého mandátu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž, nech sa páči, môžete reagovať.

M. Číž, poslanec: Chcel by som iba reagovať na faktickú poznámku váženej kolegyne. No, ďakujem za podporné stanovisko a chcem ešte len pripomenúť, toto je nehoráznosť, toto je fakt chyba, ktorá sa dostala do znenia ústavy, ktorá jednoducho je až nepochopiteľná vzhľadom na to, že predsa len je to aj istý právnický substrát a tak. Ale tá chyba je na jednej strane aj prejavom istej politickej arogancie, opätovne to pripomínam ako memento, že sa tam vôbec dostala, ale na druhej strane autormi tejto situácie boli právnici, ktorí aj dneska veľmi aktívne vystupujú ako ústavní právnici vo vzťahu k referendu a neviem k čomu. Je to trošičku malicherné z mojej strany, ale predsa len som považoval za potrebné aj na pôde parlamentu sa k týmto veciam vyjadriť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 504. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 514.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, ctená snemovňa, návrh zákona o európskom zoskupení hospodárskych záujmov sa predkladá do legislatívneho procesu na základe plánu legislatívnych úloh ešte na minulý rok. Prijatie uvedeného zákona predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej budúceho členstva v Európskej únii a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie.

Návrhom zákona sa vykonáva nariadenie Rady z 25. júla 1985 o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ide o priamo aplikovateľný akt Európskej únie, čo znamená, že sa stane u nás priamo záväzným od 1. mája tohto roku. Z tohto dôvodu by mal byť v tomto období ukončený legislatívny proces vo vzťahu k vykonávaciemu zákonu k tomuto nariadeniu, ktorý by umožnil priamu aplikáciu nariadenia na našom území. Dátum vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je z uvedeného dôvodu aj referenčným dátumom vo vzťahu k predpokladanej účinnosti predloženého návrhu zákona.

Ak ide o otázku priamej záväznosti nariadenia na území členského štátu únie, znamená to, že v prípadoch priamo upravených nariadením je vylúčená aplikácia domáceho práva a právo členského štátu uvedené otázky nemôže upraviť spôsobom odlišným od nariadenia. Národné právo členského štátu je v dôsledku uvedenej skutočnosti v zásade možné aplikovať iba v prípadoch, ktoré nie sú nariadením upravené, alebo v prípadoch, keď sa nariadenie priamo odvoláva na národné právo členského štátu a predpokladá prijatie takzvanej doplnkovej úpravy. Predložený návrh zákona je práve touto doplnkovou právnou úpravou.

Účelom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov v zmysle predmetného nariadenia rady je slúžiť užšej spolupráci podnikateľských subjektov v rámci spoločenstva. Zoskupenie má umožniť spájanie podnikateľských subjektov, či už ide o právnické alebo fyzické osoby, do osobitnej európskej právnej formy, ktorá má zabezpečiť uľahčenie a rozvoj predovšetkým tých aktivít, ktoré majú cezhraničný charakter.

Návrh zákona vymedzuje európske zoskupenie hospodárskych záujmov ako právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra a ktorá právnu subjektivitu nadobúda práve týmto zápisom.

Ďalšími základnými pojmovými znakmi európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov podľa nariadenia a návrhu zákona sú: Ako subjekt zapisovaný do Obchodného registra je európske zoskupenie hospodárskych záujmov súčasne podnikateľom v zmysle § 2 Obchodného zákonníka, na ktorý sa primerane použijú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach. Najdôležitejším pojmovým znakom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov je vymedzenie jeho účelu. Týmto účelom je, ako už bolo povedané, uľahčenie alebo rozvoj hospodárskych aktivít členov zoskupenia, a to s cieľom zlepšiť alebo zvýšiť výsledky týchto aktivít, to znamená, že prvoradým účelom zoskupenia nie je dosahovanie vlastného zisku. V zmysle preambuly k nariadeniu je práve tento znak zoskupenia základným diferencujúcim znakom, ktorým sa zoskupenie líši od klasickej obchodnej spoločnosti. Činnosť zoskupenia pritom musí súvisieť s činnosťou jeho členov, nesmie ju však nahrádzať.

Ďalším podstatným znakom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov je, že jeho členovia ručia spoločne a nerozdielne za záväzky zoskupenia, čoho dôsledkom je aj to, že európske zoskupenie hospodárskych záujmov nemusí povinne vytvárať základný kapitál.

Dôležitým, významným znakom, ktorým možno charakterizovať európske zoskupenie hospodárskych záujmov, je znak hospodárskej viacnárodnosti zoskupenia. Nariadenie priamo vyžaduje, aby aspoň dvaja členovia zoskupenia mali miesto, odkiaľ je podnik riadený, alebo aby vykonávali svoje hlavné aktivity v rozličných členských štátoch. V prípade, keď zoskupenie prestane spĺňať materiálnu požiadavku hospodárskej viacnárodnosti, musia jeho členovia rozhodnúť o zrušení zoskupenia. Z dôvodu zabezpečenia flexibility pri spolupráci podnikateľov ustanovuje nariadenie pre zoskupenie tzv. externý vonkajší manažment konateľov, ktorí zabezpečujú obchodné vedenie zoskupenia a sú jej štatutárnym orgánom. Ich postavenie sa z tohto pohľadu podobá postaveniu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným podľa slovenského právneho poriadku a z uvedeného dôvodu je taktiež podobne upravené.

Návrh zákona je v súlade s našou ústavou, právom Európskych spoločenstiev a našimi zákonmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Miklušičákovi, nech sa páči.

J. Miklušičák, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážený pán predsedajúci, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. januára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov. Podľa § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy ďalej vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov obcí. Nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, patrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (Biela kniha) a je krátkodobou prioritou Národného programu pre prijatie acquis communautaire.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 514 z 31. decembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: 1. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, 2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a 3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám jednu otázku. Pripúšťam, že tá otázka je moja neznalosť, preto, pán minister, berte to ako otázku z neznalosti. Tuto v podstate sa zakladá eseročka, spoločnosť s ručením obmedzeným, áno, zákonom. Dozaista obidvaja sa zhodneme na tom, že je to neobvyklá forma zákonom založiť konkrétnu eseročku. Pre mňa je. (Reakcia ministra.) Prosím? (Reakcia ministra.) Prepáčte, potom je to skutočne nedorozumenie, áno. Lebo ja som myslela, že konkrétnu. Čiže toto je postavený vzťah európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov - je to v jednotnom čísle. Je tu nariadenie, na základe ktorého, áno, je možné "upraviť postavenie, právne vzťahy zoskupenia so sídlom", je tu jednotné číslo, "na území Slovenskej republiky". Čiže to ma nutne viedlo k tomu, že ide o jeden subjekt, áno, zoskupenia. Čiže tento zákon upravuje postavenie a právne vzťahy vzniklých zoskupení - alebo množné číslo. Buďte taký dobrý, prečo je to jednotné číslo, tento text má ako zmiatol. Prosím, buďte taký dobrý dať určité vysvetlenie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do všeobecnej rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k tejto otázke.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Asi to je naozaj nedorozumenie, aj keď ma to prekvapuje, tá otázka, lebo legislatíva sa píše v jednotnom čísle. Obchodný zákonník máte tiež v jednotnom čísle. Je tam akciová spoločnosť napriek tomu, že ich máme tisícky na Slovensku. Je tam s. r. o., napriek tomu, že ich máme desiatky tisíc na Slovensku. Je to typ obchodnej spoločnosti. A legislatíva určite aj za vašich čias sa písala tak, že sa písala v singulári. Nejde o konkrétnu spoločnosť, ide o typ obchodnej spoločnosti v zmysle citovaného nariadenia rady.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi podpredsedovi, aj pánovi poslancovi.

Teraz nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 470. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 484.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby návrh zákona odôvodnil a uviedol. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona, ktorý predkladám, je kodifikácia všeobecných zásad nakladania s majetkom vo vlastníctve verejnoprávnych inštitúcií, ktoré boli zriadené zákonom alebo na základe zákona.

Verejnoprávna inštitúcia ako samostatné právnické osoby a subjekty vlastníckeho práva vznikali v Slovenskej republike od roku 1991. Po svojom vzniku naďalej spravovali majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky a súčasne nadobúdali majetok do svojho vlastníctva. Niektoré verejnoprávne inštitúcie, napríklad verejné vysoké školy, umelecké fondy a od 1. januára 2004 aj Slovenský rozhlas, sa stali vlastníkmi majetku štátu, ktorý spravovali.

Generálna právna úprava v oblasti nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií nie je doteraz v našom právnom poriadku obsiahnutá. Len čiastočne je táto problematika riešená v zákonoch, ktorými boli verejnoprávne inštitúcie zriadené. Keďže ide o majetok nadobudnutý z verejných zdrojov, v záujme jeho ochrany je potrebné legislatívne upraviť základné pravidlá nakladania s ním.

Predložený návrh zákona obsahuje základné pravidlá nakladania s majetkom verejnoprávnej inštitúcie. Pritom sa navrhuje, aby tieto základné a všeobecné pravidlá platili len vtedy, ak osobitný zákon, ktorým boli verejnoprávne inštitúcie zriadené, neustanovuje inak. Návrh zákona upravuje postupy nakladania s nepotrebným majetkom, ako aj s majetkom, ktorý verejnoprávna inštitúcia dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. V záujme hospodárneho a transparentného konania návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii realizovať nepotrebný majetok formou obchodnej súťaže. Verejnoprávna inštitúcia je oprávnená uzavrieť kúpnu zmluvu so subjektom, ktorý vo svojom návrhu ponúkol najvyššiu cenu. Majetok, ktorý verejnoprávna inštitúcia dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, môže prenechať do nájmu alebo výpožičky. V prípade nájmu návrh zákona ukladá verejnoprávnej inštitúcii povinnosť dohodnúť trhové nájomné. Osobitne sú upravené niektoré spôsoby nakladania s pohľadávkami vo vlastníctve verejnoprávnej inštitúcie podľa Občianskeho zákonníka s odchýlkami ustanovenými v tomto zákone.

Návrh zákona splnomocňuje prokurátora podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva majetku verejnoprávnej inštitúcie, ak pri jeho prevode boli porušené ustanovenia tohto zákona. V rámci boja proti korupcii návrh zákona vymedzuje okruh fyzických a právnických osôb, ktoré nemôžu nadobúdať majetok verejnoprávnej inštitúcie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím predloženého vládneho návrhu zákona sa legislatívne upraví nakladanie s majetkom vo vlastníctve verejnoprávnych inštitúcií, preto vás žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z., ktorý máme pod tlačou 470, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy, ktorú práve teraz otváram. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 494. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 520.

Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona reaguje na potrebu harmonizácie slovenského práva s právom Európskej únie. Vládnym návrhom zákona sa ukladá povinnosť informovať príslušné úrady zmluvných štátov a Komisiu Európskych spoločenstiev o orgáne Slovenskej republiky oprávnenom poskytovať, požadovať alebo prijímať pomoc pri vymáhaní finančných pohľadávok. Týmto orgánom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ďalej sa podrobne upravuje doručenie písomností ministerstvom, ktoré sa vzťahujú k vymáhaniu pohľadávky, postupy ministerstva pri vymáhaní pohľadávky, podávanie informácií elektronickými prostriedkami a poskytovanie informácií Komisii Európskych spoločenstiev.

Predložený vládny návrh zákona súčasne upravuje aj postupy pri úhrade nákladov súvisiacich s poskytovaním pomoci pri vyhľadávaní pohľadávky, ak je vymáhanie pohľadávky spojené s ťažkosťami, predstavuje nadmerne vysoké náklady alebo súvisí s bojom proti organizovanému zločinu a postupy pri úhrade nákladov spojených s neoprávneným vymáhaním pohľadávky, ak ich zavinil zmluvný štát zastúpený príslušným úradom tohto zmluvného štátu. Vládnym návrhom zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok sa dosiahne úplná zhoda s právom Európskej únie a Európskeho spoločenstva.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Tento zákon poslanci dostali ako tlač 494. Vystupujem ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Tento návrh zákona bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím teda boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh zákona posúdil a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že tento návrh zákona rieši problematiku takým spôsobom, ako je potrebné upraviť v predmetnom návrhu zákona.

Vážený pán podpredseda, skončil som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do všeobecnej rozpravy? Nikto. Konštatujem, že môžem uzavrieť všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 495. Rozhodnutie na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v tlači 521.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrh uviedol. Nech sa páči.