Tretí deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. januára 2004 o 9.06 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o trpezlivosti, lebo mali by sme začať podľa schváleného programu dvoma bodmi, ktoré má predkladať pán minister obrany, ktorý bol upozornený, že ráno o 9.00 h začíname práve týmito bodmi. Zatiaľ neprišiel, tak, samozrejme, budem žiadať vysvetlenie, prečo Národná rada musí stáť a čakať naňho.
(Pauza pre neprítomnosť ministra obrany J. Lišku, predkladateľa návrhu zákona.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Danko a pán poslanec Hanzel. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. A takisto pán poslanec Mečiar požiadal písomne o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni.
Tak ako sme avizovali, podľa schváleného programu budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 499. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 522.
Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol plus aby nám povedal, prečo sme museli čakať 10 minút. Nech sa páči, pán minister.
J. Liška, minister obrany SR: Dobrý deň. V prvom rade mi dovoľte, aby som sa ospravedlnil za svoj neskorší príchod. To ministerstvo je trošku ďalej ako tie ostatné a ja som to podcenil, takže sa ospravedlňujem. Dúfam, že sa to už nestane. (Reakcia z pléna.) Mal som nejaké vážne veci.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona o prevode vlastníctva a nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok schválila vláda na svojom rokovaní dňa 17. decembra 2003. Ministerstvo obrany ako ústredný orgán štátnej správy a zároveň aj štátna rozpočtová organizácia, ktorej bol zverený majetok štátu na plnenie úloh v rámci predmetu jej činnosti alebo v súvislosti s ním, spravuje majetok štátu a nakladá s ním podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ministerstvo obrany je správcom majetku štátu, ktorý je tiež v užívaní ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 8 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
V nadväznosti na budúce členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii jednou z požiadaviek aliancie v rámci plnenia reformných úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky je aj transfer prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe ministerstva obrany alebo v správe vyššej vojenskej správy na iný právny subjekt. Vzhľadom na veľký rozsah a špecifický charakter tohto majetku nie je reálny predpoklad, že s týmto majetkom bude v termíne do roku 2006 naložené spôsobom podľa platnej právnej úpravy.
Súčasný právny stav by spôsoboval aj nadmernú administratívnu náročnosť pri nakladaní s takýmto majetkom, ako aj v rámci schvaľovacích právomocí ministerstva financií, ktoré na takéto prevody udeľuje súhlas. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nehnuteľný majetok špecifického charakteru, určený pôvodne na vojenské účely, javí sa vhodné, aby v rámci potrieb verejnej správy bolo na základe nového zákona umožnené nadobudnúť takýto majetok obciam a vyšším územným celkom, na ktorých území sa nachádza. Návrh zákona predpokladá, že pôjde o bezplatný prevod, pričom právnym titulom bude darovacia zmluva podľa § 628 Občianskeho zákonníka. Navrhuje sa, aby uzatvorenie darovacej zmluvy predchádzalo rozhodnutiu vlády.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie predmetného návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, ctené kolegyne, kolegovia, výbor pre obranu a bezpečnosť ma poveril podať vám informáciu o predmetnom návrhu zákona v prvom čítaní. Dovoľte mi, aby som konštatoval, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone o rokovacom poriadku, mám na mysli § 67 a 68.
Záverom mi dovoľte, aby som ako spravodajca využil oprávnenia, ktoré mi prináležia z § 73 zákona o rokovacom poriadku, a odporučil vám, aby sme sa uzniesli v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporúčam, aby uvedený návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.
Taktiež mi dovoľte povedať, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam, aby v druhom čítaní predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý by bol zároveň výborom gestorským. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní od prípadného schválenia uznesenia, ktoré som navrhol, a aby gestorský výbor tento návrh zákona prerokoval v lehote do 31 dní.
Pán podpredseda, to je všetko z informácie spravodajcu, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať bodom
návrh na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 500. Spoločnú správu výborov máte v tlači 500a.
Dávam znovu slovo pánovi ministrovi obrany Slovenskej republiky Jurajovi Liškovi. Nech sa páči, pán minister.
J. Liška, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 332 z 19. júna 2003 sa Slovenská republika priamo zúčastňuje operácie Iracká sloboda formou vyslania ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte do 85 osôb. Poslanie našej ženijnej jednotky je vysoko hodnotené hlavnými koaličnými silami.
Z hodnotenia celkovej bezpečnostnej situácie v Iraku vyplýva, že pretrvávajú každodenné organizované teroristické útoky proti koaličným silám. Vzhľadom na počet a nebezpečnosť týchto útokov vzrástla aj pravdepodobnosť ohrozenia príslušníkov ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky hlavne počas presunov a plnenia odborných úloh. Je preto v záujme Slovenskej republiky postarať sa o zaručenie bezpečnosti a zvýšenia stupňa osobnej ochrany príslušníkov našej ženijnej jednotky v tejto operácii, ktorá je mimo tábora jednotky zabezpečovaný jednotkami iných krajín koalície.
Z uvedených dôvodov vyplýva potreba posilnenia našej súčasnej ženijnej jednotky o čatu prieskumu, obrany a ochrany v počte 20 osôb a obsadenie ďalších 5 dôstojníckych miest vo veliteľských operáciách na základe predpokladaných budúcich požiadaviek velenia operácie. Maximálny počet početného stavu slovenského kontingentu v Iraku sa tak zvýši z 85 na 110 osôb. Termín zvýšenia počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku je z hľadiska logistiky a finančnej efektívnosti vhodné realizovať v rámci pravidelnej rotácie vyslanej jednotky v dňoch 27. až 29. januára 2004.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s predloženým návrhom na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Jozefa Šimka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu vlády na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 507 z 31. decembra 2003 pridelil návrh vlády na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory súhlasili s návrhom vlády na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na zvýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda o 25 osôb. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode. Jediná písomne prihlásená poslankyňa za klub KSS je pani poslankyňa Bollová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
D. Bollová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte na začiatok vystúpenia uviesť niekoľko všeobecne známych faktov.
Zapojením sa do operácie s názvom Iracká sloboda Slovenská republika vedome vstúpila do vojnového stavu s Irakom, prijala riziko vlastného ohrozenia zo strany teroristov a vystavila priamemu nebezpečenstvu života svojich občanov, vyslaných vojakov ženijnej jednotky. Národná rada Slovenskej republiky väčšinou hlasov podporila rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktorá sa medzi prvými zaradila medzi spojencov USA, čo minister zahraničných vecí zdôvodnil okrem iného sarkastickou perspektívou možného profitovania našej ekonomiky pri obnove vojnou zničenej krajiny, neberúc do úvahy ľudské obete tohto arogantného dobrodružstva.
Slovenská republika urobila tento krok napriek tomu, že Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov nedala súhlas na agresiu. Slovenská republika pokračuje v tomto spojenectve so Spojenými štátmi americkými napriek tomu, že v Iraku žiadne zbrane hromadného ničenia, ktoré boli uvádzané ako hlavný dôvod invázie, nenašli a celá operácia tým totálne stratila legitímnosť. Slovenská republika sa zúčastňuje doteraz na tomto škandalóznom klamstve Spojených štátov amerických, ktoré mali plán na vpád do Iraku a na Arabský polostrov už pred 30 rokmi a ich jediným cieľom bolo vtedy ovládnuť iracké naftové ložiská, druhé najväčšie na svete. To už, vážené kolegyne, kolegovia, možno nie je všeobecne známy fakt, preto si dovolím stručnú informáciu.
Posledný deň roku 2003 anglické archívy, štátne archívy, odtajnili prísne tajné dokumenty, ktoré potvrdzujú, že tento neokoloniálny vpád bol smerovaný na začiatok arabského embarga, ktoré trvalo od októbra 1973 po marec 1974. Arabské krajiny sa v tom čase pokúšali využiť tzv. naftovú zbraň proti bezvýhradnej podpore izraelských okupačných vojen zo strany Spojených štátov amerických a predpokladali, že prinútia Izrael odísť z okupovaných arabských území. Vtedajší minister obrany USA James Schlessinger, ako hovorí jeden z odtajnených dokumentov, oboznámil s plánovanou akciou anglického veľvyslanca v USA lorda Krammera. V lordovej informácii pre premiéra Edwarda Heata v Londýne sa hovorí: "Obsadenie nálezísk nafty bolo vždy na prvom mieste v úmysloch Američanov, keď hovorili o použití sily." V súlade s plánmi rozpracovanými pre prezidenta Nixona sa predpokladalo, že počas bleskovej operácie vzdušných síl musia byť obsadené najdôležitejšie náleziská ropy v Saudskej Arábii a Kuvajte.
Vtedy Angličania varovali Američanov pred nepriateľskou reakciou arabského sveta i pred možným nesúhlasom v západných krajinách. Citujem z jedného dokumentu: "Pretože USA budú tvrdiť, že pôsobia pre blaho celého Západu, budú žiadať od svojich spojencov plnú podporu, čo môže seriózne poškodiť európsko-americké vzťahy." Koniec citátu. Potom, keď bolo embargo na dodávky nafty zo strany arabských zemí zrušené, Spojené štáty americké založili svoje plány do zásuvky. Teda v marci 2003 ich len vytiahli, aby ich aktualizovali a realizovali.
Vrátim sa k známym faktom. Americký senát vyjadril nespokojnosť s vývojom situácie v Iraku a znížil výdavky z rozpočtu na zbrojenie. Vláda Spojených štátov amerických v súvislosti s totálnym nezvládnutím situácie v Iraku požiadala o pomoc Organizáciu Spojených národov. Predstavitelia Spojených štátov amerických vykonali oficiálne návštevy vo viacerých krajinách sveta s priamou požiadavkou na spoluúčasť pri riešení vlastných súčasných problémov, ktoré, ako tvrdia, majú zabezpečiť demokratizáciu Iraku.
Ďalší fakt. V utorok 20. novembra španielsky kráľ Juan Carlos rozpustil parlament. Jedným z dôvodov je stále silnejšie sa prejavujúci nesúhlas obyvateľstva s rozhodnutím o účasti Španielska vo vojne v Iraku.
Ďalší fakt. Pred niekoľkými dňami vyslalo do Iraku Japonsko 30 vojakov, parlament však vyslovil podmienku, že ak tam zahynie čo i len jeden vojak, premiér japonskej vlády musí podať demisiu.
Slovenská republika bude mať po dnešnom dni v Iraku 110 vojakov. Nepochybujem totiž, že táto Národná rada odsúhlasí vládny návrh, ktorým zrazu vláda prejavuje zvýšené obavy o životy doteraz vyslaných 85 vojakov. Svoj návrh vláda zdôvodňuje veľmi starostlivo. Napríklad, citujem z predloženého zdôvodnenia, z dôvodovej správy: "Podpora bezpečnosti a stability v Iraku zostáva kľúčovou úlohou pre koaličné sily." Koniec citátu. Vieme pritom, že úlohou USA je získať kontrolu nad ťažbou ropy. Úlohou silných spojencov je zaistiť si podiel na rekonštrukcii Iraku a niektorých slabších, t. j. i nás, je deklarovať bezvýhradné spojenectvo a poslušnosť vo vzťahu k Spojeným štátom americkým.
Druhý odsek návrhu, ktorý sa volá "Výklad medzinárodných súvislostí" je fatálnym farizejstvom spojeným s logickými nezmyslami. Posledný odsek bodu 1 uvádza, že je "želateľné" zapojenie sa do obnovy územia Iraku, hoci v marci 2003 bolo akoby zabezpečené. Absolútne bez súvislosti sa spomínajú naše tradície. Už sme azda niekedy bojovali proti Iraku? A keď sa hovorí o forme pomoci, opäť bez logickej nadväznosti na predtým povedané. Celý text je, prepáčte, zlátanina, ktorá nemôže presvedčiť ani priemerne vzdelaného človeka. Mám však obavy, že mnohých z tu prítomných presvedčí.
Bod 2 v prvom odseku nás informuje, že "najväčšou hrozbou pre civilné obyvateľstvo je prítomnosť veľkého množstva protitankových a protipechotných mín a iných nástrah". Ďalej v texte sa vysvetľuje, že naša jednotka zničila 170 protitankových mín. O protipechotných sa nehovorí. Ako o nich predkladateľ vie? A taktiež neviem, či zničených 110 protilietadlových nábojov predstavuje vyššie uvedené iné nástrahy. Vyčistené územie sa na strane 4 zámerne uvádza v m2, aby čísla vyzerali dôstojne. Po zrátaní metrov štvorcových územia prevereného ručne pomocou komplexu Božena a tanku T-55C so zariadením KNT dostaneme sumár 7 337 695 m2, čo sa, prosím, rovná ploche necelých 7,5 štvorcového kilometra za pol roka. Ak si uvedomíme, že Irak má rozlohu 438 317 km2, pýtam sa - ako dlho bude naša jednotka čistiť územie Iraku?
Rozšírenie jednotky o 25 osôb, z čoho bude 5 dôstojníkov, má zabezpečiť urýchlené vytvorenie čaty prieskumu, obrany a ochrany. Dovoľte mi spýtať sa: Doterajšia formácia azda nemala prieskumnú čatu?
Predložený návrh obsahuje, alebo vyvoláva viacero otázok. Prečo je naša jednotka nazvaná na strane 5 kontingentom? Veď to sú povinné odvody a dávky. Akú sumu predstavuje štátny dlh Iraku voči Slovenskej republike, ktorý predložený materiál nazval "Históriou našich hospodárskych záujmov"? Pôsobením našej jednotky sa vlastne zvyšuje, alebo si myslíme, že naši vojaci zabezpečenia jeho návratnosť? Mimochodom, tak sa mi zdá, že v minulom roku sme dlh Iraku odpustili.
Vážené kolegyne, kolegovia, tlmočím za Klub poslancov Komunistickej strany Slovenska názor, že s plnou vážnosťou chápeme nebezpečenstvo, v akom sa nachádzajú naši vojaci na bojových poliach v Iraku. Vzhľadom na stupňujúci sa odpor domáceho obyvateľstva voči Spojeným štátom americkým, myslím v Iraku, vystupujúcim v úlohe tútora nad nesvojprávnymi bytosťami, sa stávajú tie bojové polia stále horúcejšími. Zdieľame i obavy o zdravie a životy slovenských vojakov - a hovorím to úprimne. Nepovažujeme za dostatočnú ochranu doplnenie jednotky o 25 osôb. To si predsa nemôže seriózne myslieť ani vláda, ktorá už oznámila, že odchádzajú, hoci by mala čakať na prerokovanie svojho návrhu v parlamente. Naše dnešné rokovanie o tomto bode je teda čisto formálne a mnohí z nás budú ochotne štatistami nie v prvom tu predvádzanom divadelnom predstavení. Pretože náš klub odmieta takúto úlohu, nebudeme hlasovať, vážený pán minister obrany, za váš návrh a odporúčame, aby ste v záujme zachovania životov a zdravia našich vojakov odvolali celú jednotku z Iraku. Doma budú predsa len bezpečnejší a možno, že bude aj menej dôvodov na včera zistenú korupciu.
Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Banáš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, máte slovo.
J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Je veľmi ťažké, samozrejme, obhajovať situáciu, ktorá je v Iraku, musím povedať, že s mnohými vecami, čo pani Bollová povedala, jednoznačne treba súhlasiť, ale musím povedať aj niekoľko faktov, ktoré jednoducho status quo z Iraku dáva.
1. Ja nemôžem povedať, že v Iraku sa nenašla zbraň hromadného ničenia. Zbraň hromadného ničenia v Iraku bol predsa Saddám Husajn, ktorý vyvraždil desaťtisíce obyvateľov... (Reakcia z pléna.)
No to mi nemôžete odmietnuť, pán kolega. To po prvé.
2. Naši vojaci sú v humanitárnej misii, nie sú tam s bojovým určením, ale čo je podstatné, priatelia, ak by sa stiahli všetky vojská, ktoré sú v Iraku, tak hrozí obrovská hrozba konfliktu v Iraku občianskej vojny. Hrozí, že to prerastie do globálneho konfliktu. Je to oblasť, kde sú najväčšie zásoby nafty na svete, ako bolo povedané. Neviem si predstaviť tie prúdy utečencov, ktoré by smerovali aj do Slovenskej republiky. Neviem si predstaviť, keby Slovenská republika v tejto chvíli stiahla svojich vojakov, ako by sme pôsobili na medzinárodnom poli. Musím povedať, že ani jedna vláda, ani japonská, ani španielska, ani bulharská, napriek tomu, že tam mali problémy, že tam boli úmrtia, svoje vojská nestiahli. Ja viem, že je veľmi ťažké toto obhajovať, lebo mi niekto potom povie, Banáš tu obhajoval tých, ktorí možnože niekedy niekoho zabijú, ja to napriek tomu pri plnom vedomí hovorím.
A posledný argument, ak by sme nechránili týchto našich ženistov, tak sa môžeme dostať do konfliktu, respektíve vláda s rodinnými príslušníkmi tých vojakov, ktorým by sa eventuálne niečo mohlo stať.
Len toľko poznámok som chcel povedať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Bollová, hlásite sa do rozpravy ústne? (Reakcia poslankyne.) No v poriadku, ale mali ste skôr, ale nič to, dám vám, samozrejme, slovo, ale vždy sa musíte prihlásiť skôr, lebo potom, keď už otvorím druhý krok, tak sa nedá.
Takže, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Bollovej, chce reagovať na faktickú poznámku. (Reakcia z pléna.) No ja viem, však hľadajú vás, lebo ste sa nezapli, to znamená, že oni vás musia nájsť v zozname a zapnúť. Už máte, nech sa páči.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, ospravedlňujem sa, nebudem zdôvodňovať, prečo som sa prihlásila neskoro.
Reagujem len na pána kolegu Banáša. Som veľmi rada, že ste niektoré tie moje dôvody uznali. Som rada, že hovoríte o tom, že tú ochranu vojakov treba zabezpečiť. Pán Banáš, vy si myslíte, že tých 25 ľudí tam ochráni tú našu jednotku, ak by trebárs tam prišlo k bombardovaniu? Ja si to nemyslím. Ale o tom nebudem s vami polemizovať. Najviac ma zaujala vaša poznámočka, také metaforické vyjadrenie o tom, že Saddám Husajn je zbraň hromadného ničenia. Musím sa nad tým pousmiať, všakáno, o to vôbec nešlo.
Ďakujem, to je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy.
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.
I. Belohorská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, veľmi ma mrzí, že ak prerokúvame tento bod programu, nie je tu predseda vlády, pretože ide o veľmi vážny krok, a možno by to bola aj dobrá príležitosť na prediskutovanie vôbec celého problému okolo Iraku, stavu a situácie, v ktorej sa momentálne nachádza aj medzinárodné spoločenstvo, a, samozrejme, hovoriť treba aj o účasti Slovenska či už v dnešnom konflikte, alebo v perspektíve do budúcna. Možno aj to je jedno malé cvičenie aj pre nás, pre poslancov, aby sme vedeli, aké je miesto Slovenska v budúcej Európskej únii, akým spôsobom budeme vedieť komunikovať a participovať na veciach, ktoré momentálne možno nie sú problémom číslo jeden na Slovensku, ale ktoré jednoducho ako jeden suverénny štát by sme si mali vedieť zastať.
Možno budem hovoriť podobne, ako hovoril kolega Banáš, že aj s predrečníčkou pani Bollovou sa v niektorých veciach dá súhlasiť a, samozrejme, každý z nás má svoj názor v niektorých veciach zase nesúhlasiť. Ale nerada by som sa dnes vracala k dôvodom konfliktu a k problému, ktorý bol vyvolaný v Iraku. Treba hodnotiť situáciu, ktorá dnes je. Máme tam vojakov a tak, ako sme mali vojakov aj v predchádzajúcich rôznych zahraničných misiách, slovenskí vojaci vždycky boli hodnotení medzi najlepšími. Druhá strana veci však je, čo by nás malo zaujímať, akým spôsobom sú napĺňané aj potreby týchto vojakov, akým spôsobom sú títo vojaci zabezpečovaní, pretože plnia reprezentačnú úlohu číslo jeden a, samozrejme, plnia vysoko humánne ciele. Vysoko humánne ciele práve preto, že je to jednotka, ktorá zabraňuje ďalším smrtiam.
Je, možno by som povedala, aj nezodpovedné brať týchto vojakov ako vojakov, ktorí útočia a ktorí by niekomu svojou činnosťou mohli ublížiť. Nejdem sa vracať už k bývalému režimu, ale Česko-Slovensko bolo jedným z najväčších výrobcov a exportérov nášľapných mín, takže nech nám slúži ku cti, že vieme proti týmto mínam bojovať a zabraňovať nešťastiam, ktoré spôsobujú, a že naši vojaci takýmto spôsobom aj ochraňujú - a za tým si ozaj stojím - iracký ľud a, samozrejme, aj ďalších vojakov, ktorí toho času v Iraku sú.
Mrzí ma však znovu to, že slovenskí vojaci sú horší ako popolušky a ich materiálno-technické zabezpečenie je podstatne horšie ako kohokoľvek iného. Ja by som si dnes priala, aby sa pred nás vedel postaviť aj minister financií a podpredseda vlády pán Mikloš, ktorého rovná daň pripravila týchto ľudí ešte o ďalšie prostriedky. Lebo zobrať 20 % z platu, ktorý v rámci skoro všetkých zahraničných misií je najnižší, je nezodpovedné. Je nezodpovedné práve preto, že títo ľudia sú vystavení riziku straty života podstatne viac ako kdekoľvek inde.
Musím vám povedať niektoré skúsenosti, ktoré som mala z návštevy, ktorej som mala možnosť sa zúčastniť ako poslanec v Kosove, kde sa zúčastnila aj pani poslankyňa z SDKÚ, vedela by vám povedať dôvody, ktoré ma vedú k tomuto vystúpeniu. V Kosove pôsobí česko-slovenská jednotka, teda česká a slovenská jednotka pod velením jedného veliteľa, ktorý je Čech, a výzbroj Slovákov a Čechov je veľmi rozdielna. Je rozdielna až tak, že napríklad vojak, ktorý ide na celú noc, má kanady, ktoré má premočené v tých podmienkach, ktoré tam sú, za pol hodinu, čiže za hodinu má nohy mokré a v chlade, ale úprava českých kanád je na primeranej úrovni. Predchádzajúci pán minister obrany prisľúbil nápravu, neviem, či sa udiala. Vybavenie vetroviek. Chlapi, ktorí tam čelia, pretože v noci tam bolo miestami až -10, -12 stupňov, mali vetrovky, ktoré znovu za pol hodinu v daždi mali premočené, čiže ich váha stúpla o ďalšie 3-4 kilá, boli v chlade, ale česká výbava bola v poriadku.
Česká vláda vedela zabezpečiť dohovor s Eurotelom a pokrývali toto územie, takže českí vojaci kedykoľvek mohli byť v kontakte so svojimi rodinami. A ten, kto nebol vonku dlhšie ako mesiac, pravdepodobne by vedel pochopiť, ten, kto bol vonku, o čom hovorím, ako je dôležité práve v takýchto extrémnych životných situáciách počuť aspoň raz za čas hlas svojej rodiny. Áno, slovenským vojakom to umožňovali ich kamaráti Česi, že občas im požičali mobil, aby si mohli z toho telefónu zavolať na Slovensko. Čo je hanba, hanba pre nás, pretože ak my dávame na vyslanie tejto jednotky 100 mil., tak potom vyšlime o 10 vojakov menej, ale zabezpečme ich tak, ak chceme, aby reprezentovali určitú stratégiou slovenskej zahraničnej a obrannej politiky, aby zodpovedala aspoň tomuto medzinárodnému štandardu. A znovu nebudem hovoriť o finančnom ohodnotení, ktoré miestami bolo o 1 000 dolárov na mesiac, o 1 000 dolárov na mesiac menšie. A nehovorím o vedúcich funkcionároch jednotky, o vedení, ale budem hovoriť o vojakoch.
Takže tento pocit, ktorý mali slovenskí vojaci v jednotke v Kosove, predpokladám, že nebude v Iraku. A tam by som chcela vedieť odpoveď pána ministra na tieto veci. Momentálne situácia v Iraku sa rieši aj vzhľadom na veľké straty, ktoré majú Spojené štáty vlastne Dohovorom s OSN. Americká vláda požiadala OSN, aby vyslali jednotku pozorovateľov, aby sa dohodlo, kedy by mohli byť voľby v Iraku, akým spôsobom by mali byť zabezpečené a dokedy je nutná prítomnosť vojakov. Som o tom presvedčená, že Slovensko, samozrejme, môže aj tu určitým spôsobom vstúpiť do veľkej svetovej politiky, a vôbec nebudem hovoriť ako útočník ani ako vo vojnovom konflikte s Irakom, ale, práve naopak, pevne verím, že aj budúca iracká vláda požiada slovenských vojakov v rámci osobitných jednotiek OSN, aby sa zúčastnili na odmínovaní. Pretože míny ešte stále aj v krajinách bývalej Juhoslávie spôsobujú smrť civilných obyvateľov, veľakrát detí, ktoré sa hrajú.
Pán minister, možno práve aj to finančné ohodnotenie, o ktorom som hovorila, spôsobila aj tá dnešná správa, ktorá bola smerom k obyvateľstvu, že na Slovensku je ešte niekto na našich vojakoch schopný sa priživiť, možno by tiež stálo za to, keby ste sa k tomu vyjadrili. Akým spôsobom chcete zabezpečiť, aby vojaci, ktorí sú tam vysielaní, ešte neboli nielen okrádaní, by som povedala, možno zákonom, ktorý ich pripraví o 20 %, ale ešte aj nezodpovednými pracovníkmi.
Veľmi si vážim misionárske akcie Slovákov, ktoré sa robia v mnohých krajinách Afriky. A v dennej tlači sme informovaní o tom, ako odchádzajú misionári, ako odchádzajú učitelia učiť africké deti a podobne. Bola by som veľmi rada, keby si možno viacerí uvedomili, že možno by bolo dobré vyslať misionárov aj do niektorých cigánskych osád na Slovensku a učiť ich presne to, čo sa snažíme učiť iných na svete alebo pomáhať iným štátom. Aj ja som prispela na Kvapku vody, keď sa robí akcia na zbieranie, aby bola zabezpečená voda v niektorých štátoch Afriky. Mrzí ma však, keď vieme o tom aj my ako poslanci, že až 90 až 95 % cigánskych osád nemá kanalizáciu a pitnú vodu. Bolo by teda veľmi dobré, aby sme vedeli riešiť aj medzinárodné, alebo zapájať sa do riešenia medzinárodných konfliktov, ale vždycky aj z pozície účasti Slovenskej republiky a obhajovania práv Slovákov.
Čiže, pán minister, teraz nebudem hovoriť o vyslaní jednotky: áno - nie. Vidieť, že vláda Slovenskej republiky nevenuje tomuto problému ten dôraz, ktorý by táto problematika mala vyvolať. Sledovala som diskusiu, ktorá prebiehala aj v českom parlamente, aj vzhľadom na to, že český parlament sa nebojí vysielať aj takéto informácie smerom k svojim obyvateľom. A znovu opakujem, prosím vás, aby ste ako minister tlmočili vláde Slovenskej republiky, že je škoda, že tu dnes nesedí aj minister zahraničných vecí, aby nám povedal svoj postoj ako ministra k budúcnosti Iraku alebo k účasti Slovenskej republiky na budúcnosti Iraku. Možno aj práve v spolupráci s tými zdrojmi, o ktorých hovorila pani poslankyňa Bollová. A myslím si, že aj vláda Slovenskej republiky, ak sa viacerí zastávajú kandidáta na prezidenta, nemal by sa obávať kandidát na prezidenta vystúpiť k takejto problematike. Pretože byť prezidentom republiky, to je nielen pohoda, to nie sú len recepcie a potriasanie rúk, ale to je aj otázka postavenia vojakov, aj otázka ich zabezpečenia, lebo upozorňujem, aj to sú občania Slovenskej republiky - a to by vám malo byť predovšetkým jasné.
Ešte raz zdôrazňujem, zaujíma ma postavenie slovenských vojakov a ich materiálno-technické zabezpečenie. Zaujíma ma, akým spôsobom sa vyriešila otázka ich zdravotného a životného poistenia. Chcem vedieť poisťovňu, ktorá kryje všetky tieto ich riziká.
Musím vám povedať, že viem, že v predchádzajúcom období sa veľakrát zdôvodňovalo aj napríklad ich nedostatočné poistenie tým, že sa povedalo: Jednoducho, oni išli do rizika a podnikajú ako osoby, ktoré to robia dobrovoľne, takže ich poistenie nebolo zabezpečené na tej úrovni, ako by malo byť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami - traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vy ste povedali, že Česko-Slovensko dodávalo zbrane do Iraku. Chcel by som k tomu povedať toto: Po vojne v Iraku v roku 1991 vyšla odborná štúdia v Spojených štátoch amerických, ktorá dokumentovala, ktoré štáty vyzbrojovali Irak a aká bola dôležitosť ich obchodov. Ja mám z internetu ten graf na obrazovke. Ja vám prečítam relatívnu dôležitosť obchodov v percentách: Nemecko 20 %, Spojené štáty 4 %, Švajčiarsko 14 %, Veľká Británia a ostatné štáty majú asi 3, 4 %, budem ich čítať - Brazília, Taliansko, Rakúsko, Francúzsko, Belgicko, Japonsko, Saudská Arábia. V tejto štúdii sa hovorí, že Sovietsky zväz financoval zbrojenie Iraku 2 %, Poľsko 1 %, Česko-Slovensko menej ako 1 %. Chcel by som k tomu dodať. Táto štúdia povedala, že krajiny ako Nemecko, Švajčiarsko, Spojené štáty, Taliansko vyzbrojovali Irak zbraňami hromadného ničenia. Dávali im komponenty zbraňami hromadného ničenia. Bol by som rád, aby všeobecná prijatá teória, že to boli socialistické krajiny, ktoré vyzbrojovali korupčné režimy, je klamstvom. Aby to už raz prestalo.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej. Nie je tu síce pán minister, ale zrejme počúva na chodbe. Chcem sa ho spýtať na niekoľko vecí, pretože ak sa vysielali vojaci do Iraku pred pár mesiacmi, prečo sa vtedy neuvažovalo o ich ochrane a bolo to vtedy zodpovedné voči ich rodinám, keď teraz sa odôvodňuje touto zodpovednosťou vyslanie vojakov, ktorí majú zabezpečovať tú časť, kto to zapríčinil a prečo teda je to v takejto rovine?
A takisto sa chcem spýtať, prečo tento návrh je do parlamentu predložený tak neskoro, pretože už informácia prenikla, že vojaci sa pripravujú a znova vláda si robí z tohto parlamentu slúžku, pretože od tohto parlamentu chce takú maličkosť. Len to odsúhlasiť, aby mohli pokračovať ďalej. Takže to by som takisto chcel vedieť.
A zároveň podľa toho, ako sme mali možnosť počuť včera pána ministra Palka, skoro sa to javilo ako bežná prax, to, čo sa dokázalo pani podplukovníčke na Generálnom štábe, takže chcem sa ho spýtať, aké tie opatrenia sa vykonali a či náhodou v priebehu tých 24 hodín od toho incidentu sa mu nepodarilo zistiť, aká je vlastne taxa za Irak, keď v Eritrei je to 500 dolárov. Samozrejme, zároveň chcem vedieť, aké opatrenia vykonal, pretože ak odhlasovaním vyslania vojakov do zahraničia máme vytvárať podmienky na korupciu štátnych úradníkov, tak potom za taký návrh nehodlám hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Belohorská, ďakujem vám, že ste vyjadrili aspoň čiastočný súhlas s tým, čo som hovorila. I ja súhlasím s vami, že naši vojaci nešli pôvodne do Iraku bojovať. Ale pokiaľ viem, išli sme tam ako spojenci Spojených štátov amerických a tí Irak napadli. Čiže i my sme agresori. A taktiež je faktom, aspoň som o tom presvedčená, že iracká vláda nás o žiadnu pomoc nepožiadala. A ak hovoríte, aká mizerná je výbava našich vojakov, veď to bolo známe od ich príchodu do Iraku. Tam už Česi museli opravovať niektoré prístroje, ktoré si naši doviezli, aby boli vôbec schopné prevádzky. Takže možno budete súhlasiť aj s tým, čo teraz poviem, že ak na čosi nemáme, tak to nemáme robiť. Takže ak sú mizerne platení, mizerne vybavení, Iračania nás nepožiadali o pomoc, tak nech idú domov.
Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská, môžete reagovať, samozrejme, na faktické.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi ma mrzí, že aj kolega Ondriaš, aj pani poslankyňa Bollová nepočúvali moje vystúpenie tak, ako zvyknem počúvať ja ich, keď chcem reagovať. Nepovedala som, že Česko-Slovensko vyzbrojovalo Irak. Ja som povedala, že Česko-Slovensko bolo jeden z najväčších výrobcov a exportérov spolu s Talianmi na svete v nášľapných mínach a že je našou cťou, že práve máme takúto jednotku, ktorá vlastne svet týchto mín zbavuje. Takže poprosím vás, aby ste si opravili. A potom označovať ma za klamára nie je korektné.
A, pani poslankyňa Bollová, znovu nebolo by dobré vytŕhať, že súhlasím s vami a nesúhlasím. Ja som práve v tom ohľade nesúhlasila s vami, aby sa dnes neotváral dôvod. A ja si veľmi dobre pamätám, ako som vystúpila, keď išlo o vyslanie tejto jednotky, a pozrite si to. My sme nevysielali jednotku do Iraku, my sme vysielali jednotku do Kuvajtu a protichemická jednotka chránila predovšetkým civilné obyvateľstvo, ako aj všetkých vojakov na obidvoch stranách.
Ešte k pánu poslancovi Ondriašovi. Nepovedala som, že nás požiadala iracká vláda, ja som povedala, že verím, že budúca iracká vláda požiada túto jednotku, aby čo najdlhšie pôsobila na ich území. Lebo znovu opakujem, aj v bývalej Juhoslávii ešte aj dnes míny zabíjajú nevinné obete. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, úvodom by som chcel povedať, ja som vôbec nemyslel, že vy klamete, to by som si nikdy nedovolil, ja som použil formuláciu, že fáma, ktorá hovorí, že boli to socialistické krajiny, ktoré veľmi podporovali korupčné režimy vo svete, je klamstvo. To som povedal. Ak to bolo inak pochopené, tak sa ospravedlňujem. (Reakcie z pléna.)
Vážení prítomní, zhruba pred rokom 29. 1. 2003 v návrhu na vyslanie ženijnej jednotky do Iraku, ktorý ste odsúhlasili, sa píše: "Inšpekcie potvrdili, že Irak vlastní veľké množstvo zbraní hromadného ničenia a že je dokázanou skutočnosťou, že sa ich neštíti použiť." To bolo v januári 2003. Poslanci z koalície v rozprave pred rokom argumentovali, že Irak podporuje terorizmus, že vyrába a vlastní zbrane hromadného ničenia a nechce to priznať. Že zbraňami hromadného ničenia môže ohroziť nielen priľahlý región, ale aj nás. A preto aj my máme právo a česť sa zúčastniť na jeho vojenskom zničení a obsadení. Dnes už vieme, že všetko to bolo klamstvo, ktoré malo len jeden cieľ - ospravedlniť IX. križiacku výpravu do Iraku pod názvom Trvalá sloboda, aby sa dve sofistikované vojenské skupiny mohli zmocniť druhých najväčších zásob ropy na svete.
Dokladom toho je aj v súčasnosti publikovaná kniha v Spojených štátoch amerických Cena lojality, v ktorej exminister financií americkej vlády Georga Busha Paul O´Neill tvrdí, že "prezident Bush zvrhnutie režimu Saddáma Husajna plánoval od prvej chvíle, ako prišiel do Bieleho domu", teda 8 mesiacov pred teroristickými útokmi na New York a začiatkom vojny proti terorizmu. Paul O´Neill okrem iného tvrdí, že "George Bush a jeho administratíva nikdy nemali dostatok dôkazov o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku a že vojna v Iraku bola motivovaná ropou". V podstate toto isté sme tvrdili aj my v našich prezentáciách v Národnej rade o Iraku, len to nevyšlo knižne v Spojených štátoch amerických, takže koaliční poslanci to nebrali vážne.
Pre Slovensko a pre širokú verejnosť by bolo prospešné, aby každý slovenský exminister napísal knihu Cena lojality a pravdepodobne okrem mnohých zaujímavých vecí by sme sa dozvedeli, aká je cena lojality Slovenska v prípade Iraku.
V súčasnosti v televízii môžeme sledovať fungovanie globálneho imperializmu v priamom prenose. Často môžeme vidieť, ako sa bombarduje štvrť v meste v Iraku len preto, lebo sa tam ukryl niekto podozrivý. Vidieť, že globálny imperializmus je taký silný, že sa môže vysmievať Charte ľudských práv a medzinárodným zákonom. A namiesto toho, aby vojenských agresorov súdil Medzinárodný súd, agresori v súčasnosti rozhodujú o deľbe koristi.
Náš názor však je, že operácie Iracká sloboda sa zúčastňujeme zo strachu. A bojím sa, aby sa to nestalo slovenskou tradíciou.
Aj ďalšie formulácie vo vládnom návrhu patria do Encyklopédie slovenských paradoxov a do knihy Cena lojality, z ktorej predbežne uvediem aspoň niektoré. Vo vládnom návrhu sa píše, že "pre stabilizáciu situácie a obnovu mierového života v Iraku je nevyhnutné odstrániť následky predošlých bojových operácií". Úplne súhlasím s týmto názorom. Len neviem, prečo na odstraňovaní následkov bojových operácií sa máme podieľať my, ktorí sme ich nespôsobili, a dokonca občania Slovenska majú platiť ich odstraňovanie. Zrejme takto funguje globalizovaná demokracia. Dokonca to ide až tak ďaleko, že slovenská vláda, aby podporila rekonštrukciu Iraku, nebude od neho vyžadovať peniaze, ktoré nám dlhuje.
Vo vládnom návrhu sa zdôrazňuje humanitárne pôsobenie našej jednotky v Iraku, ktoré je vysoko hodnotené koaličnými okupačnými silami. Paradoxne v návrhu sa nepíše, ako hodnotia humanitárne pôsobenie našej jednotky v Iraku jej obyvatelia. Prečo - ako hovorí správa - narastá počet organizovaných teroristických útokov proti koaličným silám a zvyšuje sa koordinácia útokov a prepadov? Prečo sa Irak bráni našej humanitárnej pomoci? Z uvedeného vyplýva, že naša vojenská účasť v Iraku je len symbolická a má sa len využiť ako dôkaz nášho formálneho priradenia na stranu okupačnej koalície, ktorá si háji svoje ekonomické a politické záujmy. Slovensko má vyčleniť 1 mld. Sk na pomoc pri obnove Iraku. Predpokladám, že sa tak stalo pod vplyvom vedenia koaličných síl a že pomoc Iraku bude vojenská.
Z vyššie uvedených dôvodov Komunistická strana Slovenska je proti zvyšovaniu počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda a ďalšej vojenskej pomoci Iraku. Sme za to, aby sa ženijná jednotka ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátila späť na Slovensko. Nesúhlasíme s tým, aby vojaci vykonávali humanitárnu pomoc. Sme aj proti humánnemu bombardovaniu a proti humánnym preventívnym vojnám ako súčasti globálnej demokracie. Navrhujeme, aby sme v Irackej republike namiesto podpory vojenskej ženijnej jednotky a ďalšej vojenskej pomoci financovali alebo aj civilne postavili v cene do 1 mld. Sk polikliniku alebo nemocnicu, alebo základné školy v Iraku, ktoré by niesli meno slovensko-irackého priateľstva. Som presvedčený, že takáto základná škola alebo nemocnica nebude potrebovať ochranu našich vojakov. Tomu my hovoríme humanitárna pomoc.
Milé poslankyne, vážení poslanci, bojovníci za slobodu a demokraciu, za ľudské práva a za humanitárnu pomoc, bol by som rád, keby ste neodsúhlasili vyslanie ďalších vojakov do Iraku, podporili náš názor na civilnú humanitárnu pomoc a stiahnutie všetkých príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky zo zahraničia domov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)