V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady, pokračovať budeme o 14.00 hodine vystúpením poslanca Stanislava Husára ako spoločného spravodajcu k navrhovanému prerokúvanému zákonu. Ďakujem. Procedurálny návrh, pán Banáš? Nech sa páči.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, ja som len chcel pozvať členov delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy do zasadačky zahraničného výboru na krátku poradu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja, dovoľte, aby ešte aby som vás ja, dámy a páni poslankyne a poslanci, pozval na otvorenia návštevno-informačného centra Národnej rady Slovenskej republiky dnes o 12.30 hodine na Západnej terase. Nové priestory otvorí predseda Národnej rady pán Pavol Hrušovský, tak prosím, keby ste na 12.30 hodinu na Západnú terasu a ďalej členovia mandátového a imunitného výboru tiež majú o 12.30 hodine svoje rokovanie. Ďakujem a prerušujem schôdzu do 14.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.08 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní vládneho návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Pán podpredseda vlády Lipšic už odôvodnil vládny návrh zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Stanislavovi Husárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, ako aj na to, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči.

S. Husár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, tlač 416, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra 2003 č. 525 pridelila vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 299 z 18. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 228 z 21. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 127 z 18. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 137 z 19. novembra 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijali uznesenie k návrhu uznesenia, pretože ani v jednom výbore nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynulo 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov tak, ako ich máte uvedené v predloženej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: Spoločne o bodoch 2, 3, 4, 5, 6 s návrhom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 1 s návrhom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 27. novembra 2003 pod číslom uznesenia 343. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu. Dostal som písomné prihlášky pánov poslancov. Ako jediný za poslanecký klub Smer sa hlási pán poslanec Fico, potom ešte individuálne pán poslanec Ondriaš, Abelovský, Gál a Polka. Pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, v mene poslaneckého klubu strany Smer môžem iba zopakovať podmienky, za ktorých budeme považovať zákon o preukazovaní pôvodu majetku za efektívny a schopný potierať prípady korupcie a klientelizmu na Slovensku. Je to podmienka spätnej účinnosti tohto zákona, teda že zákon sa bude vzťahovať nielen na obdobie po nadobudnutí účinnosti, ale predovšetkým na obdobie, kedy prebiehala privatizácia a kedy bolo množstvo podozrení z korupcie a klientelizmu. Druhá podmienka je, že dôkazné bremeno musí byť výhradne prenesené na osobu, ktorá je podozrivá, že nevie preukázať pôvod svojho majetku, a tretia podmienka, že súd bude môcť v civilnom konaní rozhodnúť o prepadnutí takéhoto majetku alebo pripadnutí takéhoto majetku v prospech štátu tam, kde osoba nedokáže zniesť dôkazné bremeno. Pokiaľ bude prijatá iná verzia zákona, kde jeden z týchto troch pilierov nebude akceptovaný, poslanci strany Smer nemôžu takýto zákon podporiť.

Dovoľte mi veľmi krátko predložiť tri pozmeňujúce návrhy k zákonu o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Prvý návrh sa týka § 2 písm. b), kde navrhujeme zvýšiť sumu alebo hodnotu majetku, pri ktorej sa už stane zákon aplikovateľný, z dvestonásobku na tisícnásobok. Aby som to vysvetlil. Podľa pôvodného návrhu, ako ho predložilo ministerstvo spravodlivosti, dnes by mohlo ísť o majetok v hodnote približne 1,2 milióna korún. Ak nebude schopný vlastník takéhoto majetku vysvetliť jeho pôvod, bolo by možné postupovať podľa príslušného zákona. Domnievame sa v poslaneckom klube Smeru, že 1,2 milióna korún je suma, ktorá sa týka naozaj často bežného majetku, či to je malá rekreačná chata, auto strednej triedy alebo ďalší majetok, ktorý často môžu mať občania aj bez ohľadu na to, že majú povedzme podpriemerne nízke príjmy, pretože ľudia si často svoje rekreačné chaty napríklad vybudovali svojpomocou, že zaplatili iba za stavebný materiál a podobne. Ďalej nechceme, aby tento zákon bol nástrojom na vybavovanie si osobných účtov a na šikanovanie. Domnievame sa, že by sa mal týkať predovšetkým veľkých prípadov, keď sú tu naozaj osoby verejného, ale aj súkromného života, ktoré nedokážu zodpovedne odpovedať na otázku, kde došli k svojmu veľkému majetku. Preto navrhujeme, aby v § písmeno b) sa uvedený dvestonásobok zmenil na tisícnásobok, čo by znamenalo, že by sme sa bavili minimálne o majetku vo výške 6 miliónov korún. Približne táto suma sa bude zvyšovať s tým, ako sa bude zvyšovať minimálna mzda, ktorá je určovaná právnymi predpismi.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 4 ods. 3 návrhu, kde ministerstvo alebo teda vláda predkladá návrh, kedy sa môže osoba vyhnúť poskytnutiu vysvetlenia o spôsobe nadobudnutia svojho majetku. Podľa návrhu zákona môže takéto vysvetlenie osoba odmietnuť, ak by ním spôsobila sebe alebo blízkej osobe nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok, alebo osoba, ktorá by ním porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou, že zachová o nej mlčanlivosť ako o osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Myslíme si, že takéto ustanovenie zbytočne znižuje efektivitu zákona v praxi, preto navrhujeme v § 4 ods. 3 návrhu zákona vypustiť druhú vetu.

Tretí návrh sa týka viacerých ustanovení, ale uvediem ho spoločne. Návrh zákona, ako ho predkladá vláda, hovorí o prokurátorovi, ktorý bude oprávnený podľa zákona konať. Znamená to, že pôjde o prokurátora na nižšej úrovni, ako je generálna prokuratúra, okresného, krajského prokurátora a tu máme obavy, že by vzhľadom na takú významnú právomoc podávať návrh na začatie konania na civilnom súde mohlo dôjsť k zneužívaniu tohto oprávnenia a vraciame sa k návrhu, ktorý už bol opakovane predrokovaný v Národnej rade, že osobou oprávnenou na podanie návrhu na začatie konania by mal byť iba generálny prokurátor ako jediná osoba na území Slovenskej republiky. Takáto právna úprava platí napríklad aj vo Veľkej Británii, kde je to iba člen vlády, ktorý môže podobný - lenže majú iný súdny, právny systém -, nedá sa to porovnávať so Slovenskom. Preto v § 5 ods. 1 navrhujeme pred slovo "prokurátorovi" vložiť slovo "generálnemu" a potom rovnakú úpravu v príslušnom gramatickom tvare vykonať aj v názve § 6, v§ 6 ods. 1, v § 6 ods. 2, v § 6 ods. 3, v § 7 ods. 1, v § 7 ods. 3, v § 8 ods. 1, v § 8 ods. 2, v § 12, ods. 2.

Toto sú tri pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme v písomnej podobe, podpísané 15 poslancami. Podmienky, za ktorých strana Smer zákon podporí, som presne uviedol, pretože nemáme záujem robiť krovie zákonom, ktoré budú absolútne neefektívne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Galbavý. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja som od občanov dostala nasledujúcu otázku: Pred 10 - 12 rokmi vyhral v športke väčšiu sumu. Nikto to nezverejňoval, lebo nechcel, aby sa tieto informácie dostali. Kde zoženie potvrdenie o tom, že takúto sumu vyhral! Čiže nevedela som odpovedať, by som prosila pána poslanca. Ďalej veci získané obvykle v čase. Niekto kúpil pred 15 rokmi strieborný príbor, to je príklad, áno, bežný. To bolo za facku. Kde zoženie podklad, že v starožitnostiach tento príbor skutočne kúpil? Ja sa pýtam, lebo keď preukázať, nie je to len slovná výpoveď, pre mňa ako pre právničku, ale preukázať treba hodnoverne. Čiže ja mám na tieto momenty otázku, teraz som ju dala pánovi poslancovi, ale je to aj otázka na pána ministra, pretože on je predkladateľom. Aká je predstava predkladateľa, pretože to sú živé otázky ľudí, ktorí už majú informácie o tomto zákone. Prosila by som odpovedať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Galbavý...

T. Galbavý, poslanec: Áno, pán predsedajúci, ďakujem. Pán poslanec Fico, ja som vás pozorne počúval a musím povedať, že som náchylný a je mi celkom sympatická vaša myšlienka, čo sa týka tohto ustanovenia vašej požiadavky, ale pod tou podmienkou, že mi dokážete vierohodne odpovedať na moju otázku: Aký je rozdiel medzi majetkom povedzme nadobudnutým v rozpore so zákonom, ktorý má hodnotu 5 alebo 6 miliónov, aký je rozdiel medzi majetkom nadobudnutým v rozpore so zákonom, ktorý má hodnotu 6 miliónov a 1 korunu? To je moja prvá otázka a druhá otázka teda, že ďalší dôvod, ktorý vás viedol k tomuto kroku, je akési šikanovanie. Pýtam sa, kto by sa mal dopustiť tohto šikanovania, či by to mali byť úradníci, zrejme máte na mysli aj úradníkov a či máte na mysli ľudí, aby sme medzi nich nedávali nejaký impulz, ktorý by ich viedol k udávaniu, poškodzovaniu jeden druhého, čo to znamená, tak je to otázka výchovy tých ľudí, potom táto šikana, alebo vylučujete šikanu a zneužívanie právomoci úradníkov v prípade, že táto hodnota majetku bude nad 6 miliónov korún? Keď mi dokážete vierohodne odpovedať na tieto otázky, sľúbim vám, že vám zahlasujem za tento pozmeňujúci návrh.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico, nech sa páči, môžete odpovedať.

R. Fico, poslanec: Veľmi krátko zareagujem, predovšetkým na otázku, ktorú postavil pán poslanec Galbavý. V Trestnom zákone poznáme určitú hranicu škody, ktorú teba spôsobiť, aby nešlo o priestupok, ale o trestný čin, takže niekedy naozaj to môže byť jedna koruna, ktorá urobí z priestupku trestný čin. Ak niekto ukradne vec v hodnote, ktorá je povedzme nižšia ako minimálna mzda, tak ide o priestupok. Ak však ukradne vec v hodnote, ktorá je vyššia ako minimálna mzda, tak už to nie je priestupok, ale trestný čin. Takisto treba postaviť nejaké kritériá finančného charakteru aj pri zákone o preukazovaní pôvodu majetku. My hovoríme o 6 miliónoch, čo by mala byť suma, ktorá zodpovedá veľkým prípadom. Opakujem, na Slovensku máme veľa ľudí, ktorí si nakúpili povedzme starý stavebný materiál, staré tehly a potom si prostredníctvom svojich priateľov cez soboty a cez nedele postavili rekreačné chaty alebo rodinné domy. Prečo vystavovať týchto ľudí podľa zákona určitému preverovaniu? Sústreďme sa na ľudí, kde ten rozdiel majetku, ktorý nevedia vysvetliť, je naozaj veľký. A 6 miliónov korún v súčasnosti je suma, ktorá zodpovedá realite, pretože milión korún, to je naozaj obyčajné, priemerné, štandardné auto, už ani nehovorím o hodnotách nehnuteľností, ktoré dnes išli prudko hore.

Pokiaľ ide o šikanovanie, mám na mysli práve toto, aby nedochádzalo k podávaniu rôznych falošných udaní medzi ľuďmi, ale aby išlo o podania, ktoré budú prichádzať ako kvalifikované, z finančnej polície, ktoré budú prichádzať z práce prokuratúry, teda všade tam, kde zlyhá trestný systém, pretože nemáme dostatok dôkazov na preukázanie viny, že bol spáchaný trestný čin, nastúpi ďalší mechanizmus v civilnom konaní, kde bude osoba preukazovať, že majetok, ktorý má k dispozícii, získala legálnym spôsobom. Myslím si, že takú istú otázku, že aký je rozdiel medzi 6 miliónmi a 6 miliónmi a 1 korunou , možno postaviť, aký je rozdiel medzi 1,2 mil. a 1,2 a 1 koruna. Toto je asi... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš, pripraví sa pán poslanec Abelovský.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, som myslel, že odchádzate. (Smiech v sále.) Neviem, prečo sa ma bojíte. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mám len niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona.

Prvá poznámka. Účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť osobitný spôsob odnímania majetku osobám, ktoré nie sú schopné hodnoverným spôsobom preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojich majetkových prírastkov. Zákon má byť aplikovateľný na ktorúkoľvek osobu, ktorá nevie preukázať pôvod svojho majetku. Predpokladá sa preto, že zákon bude postihovať najmä ústavných činiteľov, preto bude záujem o jeho zmenu s cieľom zmierniť ho a zabrániť následkom jeho aplikácie, aby nedochádzalo k takýmto legislatívnym zmenám, mal by to byť ústavný zákon.

Druhá poznámka. Definícia majetku a stanovenie jeho výšky pre účely tohto zákona by mala vystihovať v danom prípade jeho objektívnu realitu. Predmetom preukázania majetku by mal byť majetok nadobudnutý z čistého príjmu. Z hrubého príjmu by mali byť odpočítané náklady na spotrebu a náklady na prevádzku a údržbu.

Štvrtá poznámka. V uvedenom ustanovení navrhovaného zákona nie sú uvedené tie najväčšie zdroje príjmu a nadobúdania majetku, kde najčastejšie dochádza k nezákonným konania a k získavaniu nelegálnych príjmov, najmä privatizácia, likvidácia štátneho majetku, likvidácia obchodnej spoločnosti, konkurz, vyrovnanie, reštitúcia, úplatok, úžera, zabezpečenie záväzku prevodom práv, provízia, dar, zisk, obchodný podiel, zmenka, vklad, peňažná zábezpeka, zabezpečenie záväzku prevodom práv, bezdôvodné obohatenie z nepoctivých zdrojov.

Piata poznámka. V predpokladanom návrhu zákona nie je vymedzený pojem nezákonný príjem a legalizácia príjmu. Mal by to byť príjem alebo akákoľvek majetková výhoda, ktorá sa nadobudla v rozpore so zákonom alebo na základe vedomého obchádzania zákona. Legalizáciou by sa malo rozumieť konanie, ktoré sleduje zakrytie nezákonného pôvodu, príjmu s cieľom vytvoriť dojem, že ide o príjem nadobudnutý v súlade so zákonom.

Šiesta poznámka. Prokurátor by mal podať návrh vždy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nepodala vysvetlenie, akým spôsobom nadobudla majetok uvedený v podnete. Nemalo by to zostať len na vôli prokurátora.

Siedma poznámka. Fyzická osoba môže získať majetok nielen z nelegálnych príjmov, ale aj z výhod, ktoré sú v rozpore so zákonom, napríklad oddialenie splácania úveru na základe privatizačnej zmluvy a použitie zisku z privatizačného majetku na obohatenie seba alebo svojich blízkych. V zákone by mal byť uvedený aj tento dôvod.

Ôsma poznámka. Majetok nadobudnutý z nelegálnych zdrojov alebo z výhod, ktoré sú v rozpore so zákonom v konaní podľa tohto zákona, by mal byť zabezpečený nielen peňažnou zábezpekou, ale aj zábezpekou prevodom práva. U nehnuteľností a nadobúdaní majetku privatizáciou alebo reštitúciou by mala byť zábezpeka vždy prevodom práva. Odporca po dobu preukázania jeho spôsobu nadobudnutia by mal mať povinnosť starať sa o tento majetok naďalej starostlivosťou riadneho hospodára. Zabezpečenie záväzku prevodom práva by sa realizovala písomnou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, ktorú súdom v stanovenom termíne a vo vymedzenom rozsahu by uzavrel odporca s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Táto zábezpeka na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky by sa vyznačila do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Nakladanie a zrušenie zábezpeky prevodom práva by sa uskutočňovalo obdobne ako u peňažnej zábezpeky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zruší s odporcom zmluvu o zábezpeke prevodom práva po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení uznesenia podľa § 9 ods. 4 predloženého zákona a rieši to spolu s úrokmi vypočítanými z hodnoty zábezpeky. Zábezpeka prevodom práva by prepadla v prospech štátu do vlastníctva štátu a peňažná zábezpeka je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Už v návrhu na súd by mal prokurátor uviesť formu zábezpeky, hodnotu majetku a špecifikáciu majetku s jeho opisom.

Deviata poznámka. Dôkazy ktoré vyjdú najavo po právoplatnosti uznesenia podľa ods. 3 predloženého návrhu, aj keď ich bez svojej viny odporca nemohol použiť v konaní o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov alebo z výhod, ktoré sú v rozpore so zákonom a tieto dôkazy môže preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nemôže mať vplyv na vrátenie peňažnej zábezpeky alebo zrušenie zábezpeky prevodom práva. Preto sa tým odporca ešte "nevyvinil". V praxi sa toto ustanovenie bude často zneužívať. Preto by bolo dobré ods. 2 až 5 vypustiť.

Desiata poznámka. Predložený vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, umožní riešiť jeden z najvážnejších spoločenských problémov dnešnej doby. I keď máme pocit, že nie dôsledne. Pretože vo viacerých ustanoveniach predložený návrh zákona je nejasný a je ho možno obísť, ale i napriek tomu Komunistická strana Slovenska podporí návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Abelovský. Pripraví sa pán poslanec Gál.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Možno, že toto vystúpenie som mal predniesť vtedy, keď zákon bol v prvom čítaní, ale povedal som si, že radšej ho predniesť teraz ako nikdy. Návrh tohto zákona považujem za zlý. V zásade vychádza z toho, že podľa predkladateľa tu existuje legitímny dôvod pre jeho prijatie a spočíva v tom, že je namierený proti korupcii a zabráneniu alebo náprave nelegálne nadobudnutých majetkov. V tomto smere je to exemplárny prípad ukážky machiavelizmu a politickej objednávky, teda účel svedčí prostriedky, alebo ináč, ako sa hovorí po slovensky, keď sa rúbe les, lietajú triesky. V právnom a demokratickom štáte by takýto zákon podľa mňa nemal mať miesto. Demokratický štát nesmie a podľa môjho názoru a ani nemôže prijať zákon proti občanovi a štvať proti nemu inštitucionalizovaných udavačov, závistlivcov a nenávistníkov. Nútiť ho nad mieru obvyklú chodiť a podávať všelijaké vysvetlenia, púšťať na základe takéhoto zákona do svojho súkromia cudzích ľudí, nútiť ich, aby preukazovali svoje majetky, smerom dozadu. Ak si niekto myslí, že chytanie jednotlivcov, ktorí nadobudli majetok trebárs aj v rozpore so zákonom, je vyšší ako sloboda jednotlivca, veľmi sa mýli. Nemožno potom takýto zákon označiť ináč ako zákon totalitný. Preto, ak som povedal, že ide o politickú objednávku, v podstate je to tak. Ak v spoločnosti, v ktorej vládnu pocity závisti alebo nenávisti, ktoré najmä vyplývajú zo sociálnej nerovnosti, umožňujú rozpútať tento nezmyselný kolotoč, nemá miesto v právnom poriadku demokratického štátu. Prijatie tohto zákona neodôvodňuje ani poznanie, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí nadobudli majetok nelegálnym spôsobom, alebo sú podozriví z takejto činnosti. Na základe takéhoto zákona nie je prípustné vystaviť všetkých občanov potenciálnemu a neodôvodnenému šikanovaniu, čo po prijatí tohto zákona sa podľa mňa bude diať.

Zákon predpokladá navýšenie úradníkov na systematizované miesta prokurátorov, príslušníkov polície a podobne. Peniaze daňových poplatníkov sa podľa mňa nesmú míňať na takéto pofidérne projekty.

Chcel by som sa zastaviť pri jednej skutočnosti, ktorá má vzťah k tomuto zákonu, ale myslím, že možno hovoriť aj vo všeobecnosti. Tu pán spravodajca prečítal spoločnú správu, ktorú prijal ústavnoprávny výbor, preto hovorím, že budem hovoriť v širších súvislostiach, neplatí to len k tejto spoločnej správe, ale aj k iným, ktoré sme tu prerokúvali a ku ktorým ústavnoprávny výbor zaujal svoje stanovisko. V Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky pracujú dve tretiny právnikov, ktorí pôsobia v Národnej rade. Ak sme prijali do spoločnej správy určité závery, ktoré odôvodňujú minimálne obavu z protiústavnosti niektorých inštitútov, ktoré sú zakotvené v predloženom návrhu, stalo sa tak jednomyseľne. Snáď ani nemusím pripomenúť, že ústavnoprávny výbor je zložený podľa pomerného zastúpenia strán, ktoré sa zúčastnili vo voľbách. Je tu do určitej miery - a to by som povedal, zase platí všeobecne pri iných zákonoch -, status ústavnoprávneho výboru, ktorý skutočne v záujme toho, aby cez Národnú radu prešli len zákony, ktoré ani by som povedal, v náznaku neodôvodňujú obavu z ich protiústavnosti, pri jej rozhodnutiach sa v pléne nerešpektujú. Nakoniec sme to nedávno konštatovali na ústavnoprávnom výbore, že to považujeme potom za takú márnu prácu našu a v podstate za to, že vôbec práca právnikov sa považuje za také nutné zlo, za to, že právnici problémy, ktoré vznikajú, len zbytočne komplikujú, ale potom, keď je zle, tak sú volaní preto, aby veci naprávali. To nepovažujem za správne a preto dávam do vašej pozornosti, že ústavnoprávny výbor prijal tieto odporúčania plénu v podstate jednomyseľne s tým, že skutočne pri niektorých ustanoveniach, ktoré predkladateľ predložil, ich považuje za aspoň ohrozujúce ústavnosť nášho právneho poriadku.

Ja nakoniec stále chápem postavenie predkladateľa a ministra, ktorý tu je v pozícii prosebníka, a výlučne záleží od nás, akým spôsobom sa postavíme k argumentácii a k tomu, čo tu odznelo.

Postavenie občana v spoločnosti musí byť založené na princípe, že občan nie je povinný preukazovať štátu, ako nadobudol svoj majetok. Štát na základe platných zákonov musí dosiahnuť, aby majetok, ktorý nadobudol občan v rozpore so zákonom, bol vrátený. Predložený zákon je v podstate mimo iného aj špeciálnou procesnou normou, ktorá bude vzhľadom na jeho konštrukciu smerom k Občianskemu súdnemu poriadku v pozícii špeciálneho zákona, teda lex specialis. Nemám pochybnosti o tom, že zákon, ak bude schválený v predloženej verzii, bude protiústavný. Nakoniec, nech predkladateľ sa poučí aspoň z toho, že takýto pokus už raz Národná rada schválila. Bola to novela § 200i Občianskeho súdneho poriadku, teda špeciálneho ustanovenia, ktorý má vzťah k žalobe na ochranu osobnosti, kde práve prenesením dôkazného bremena na odporcu a určitú... predvídanie jeho zavinenia Najvyšší súd z ustanovení § 200i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vyhlásil za protiústavný. Z tohto dôvodu nebudem môcť za takýto návrh zákona hlasovať.

Mám dva procedurálne návrhy. Prvý návrh. Vzhľadom na to, čo som povedal, navrhujem, aby sme nepokračovali v prerokúvaní návrhu tohto zákona. Ak by tento procedurálny návrh neprešiel, navrhujem vzhľadom na to, že pri prerokovaní tohto zákona prakticky, dá sa povedať od jeho vzniku a spôsobu medializácie a určitých tlakov a podozrievania jednotlivých poslancov, že tu zastávajú záujmy lobistických skupín, dokonca ochraňujú alebo snažia sa ochraňovať práve osoby, ktoré nadobudli majetok z nestatočných zdrojov, a aby sme sa tomu vyhli, prípadného aj určitého politického pôsobenia zo strany poslaneckých klubov navrhujem, aby o tom, či zákon bude schválený ako celok, sa hlasovalo tajným spôsobom. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej poznámky. Nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Skutočne, chcem potvrdiť to, čo hovoril pán poslanec Abelovský, v ústavnoprávnom výbore bola nezvyklá zhoda na tie otázky, ktoré tu boli prednesené, a väčšinou sa hovorí: Dvaja právnici - tri názory, teraz to tak nebolo, preto si to dovoľujem takto uviesť. Ale chcem povedať, že ani v ústavnoprávnom výbore mi kolegovia nevedeli dať uspokojivú odpoveď na tie otázky, ktoré som tu pred chvíľou položila, preto by som prosila pána ministra, aby v rámci rozpravy, nie až keď bude záverečné slovo, keď mu nie je možné, proste spraviť s ním diskusiu, takto by som to povedala, zodpovedal, aká je predstava predkladateľa na dôkaze neviny, lebo že skutočne sú peniaze z poctivých zdrojov a že ten majetok bol náležite získaný, ako som spomínala, výhry v športkách, kúpy v starožitnostiach a iné veci, ktoré úplne niekedy boli za smiešne sumy, a nie je možné dokázať, že za také sumy sa veci kupovali. Aká je predstava predkladateľa? To nie sú zanedbateľné sumy, sú obrazy v státisícových hodnotách. Napríklad strieborné príbory pre viac osôb vo viac ako stotisícových hodnotách. Nie je to môj prípad, žiaľ, ale ja sa pýtam.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abelovský, nech sa páči, môžete reagovať.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem, ja len teraz som bol upozornený, že som vo svojom vystúpení povedal, že najvyšší súd rozhodne, mal som, samozrejme, na mysli ústavný súd, tak sa ospravedlňujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gál, pripraví sa pán poslanec Polka.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, už pri prvom čítaní tohto návrhu zákona som vystúpil v tom smere, že Strana maďarskej koalície súhlasí s návrhom zákona i s jeho cieľmi, ale mala obavu, či určité inštitúty, ktoré zavádza tento návrh zákona, neporušia ústavou chránené práva našich občanov. Po podrobnom preskúmaní, preštudovaní tohto návrhu sme dospeli k tomu, že sú tu určité otázniky, sú tu určité nedostatky, ktoré by sme mali odstrániť minimálne teraz v druhom čítaní. Preto ak dovolíte, prednesiem svoje pozmeňujúce návrhy, celkovo ich je šestnásť, a by som ich aj v krátkosti odôvodnil. Prvý sa týka § 4 ods. 1, kde sa na konci pripája táto veta: "Finančná polícia overuje totožnosť osoby, ktorá podala písomné oznámenie podľa § 3 ods. 2 a na požiadanie oznámi osobu oznamovateľa fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej písomné oznámenie smeruje." Ak chceme, aby z tohto zákona fakt nebol zákon "bonzácky", ako sa to v niektorých médiách alebo v diskusiách nazývalo, tak bude potrebné, aby ten oznamovateľ bol "čeknutý", že o koho ide, lebo síce sme v spoločnej správe dali tam takú povinnosť oznamovateľovi, aby toto oznámenie podpísal alebo opatril pečiatkou, ale chytím telefónny zoznam, vypíšem tam meno, adresu a podpíšem sa a už to nie je anonymné oznámenie, no a mám oznámenie, ktoré je z formálnej stránky perfektné, ale predsa som to podal ako zakrytý "bonzák". A preto je tam ten, aj ten návrh, že aby na požiadanie bola ozrejmená dotknutej osoby osoba oznamovateľa. Druhý bod sa týka § 7 ods. 3, kde sa za slová "súd môže" vkladajú slová "na návrh prokurátora". Ide len o upresnenie, aby bolo jasné, že na návrh prokurátora môže súd vydať predbežné opatrenie. Tretí bod je asi najmarginálnejším bodom a najvážnejším pozmeňujúcim návrhom z týchto šestnástich bodov a týka sa to dôkazného bremena. Týka sa to § 8 ods. 1 prvej vety, ktorú navrhujem, aby znela: "Prokurátor v konaní pre súdom preukazuje, že odporca nadobudol majetok z nelegálnych príjmov". Čiže ako je to teraz v Občianskom súdnom poriadku a je to správne, keď niekto niečo tvrdí, aby to aj dokázal. A hlavne vzhľadom na závažný postih, ktorý občanovi odporcovi hrozí, ako aj na to, že v konaní ide o zásah štátu do vlastníckeho práva, je dôležité, aby skutočnosti tvoriace podklad rozhodnutia boli jednoznačne preukázané. Toto obrátené dôkazné bremeno, ako je navrhnuté v návrhu zákona, mi troška pripomína inkvizíciu alebo spôsoby vybavovania si účtov v totalitných režimoch, ale aspoň aj tam sa snažili nejako formálne zakryť tú svoju dôkaznú núdzu. Štvrtý bod je pozmeňujúci návrh, § 9, ktorý celkom zmením a navrhujem, aby znel nasledovne: Odsek 1: "Súd na návrh odporcu rozhodne o nahradení peňažnej zábezpeky čiastočne alebo úplne vecnou zábezpekou, ktorou môže byť, a) zloženie hnuteľných vecí vo vlastníctve odporcu do súdnej úschovy v prospech štátu podľa všeobecného predpisu v konaní pred súdom, b) ak ide o zaknihovaný cenný papier, pozastavenie práva nakladať s cenným papierom vo vlastníctve odporcu vrátane zákazu použiť tento cenný papier na zabezpečenie záväzku. To je odkaz na zákon číslo... Občiansky súdny poriadok § 185a až 185f. c) zákaz prevodu nehnuteľnosti, ktorú odporca vlastní, vrátane zákazu použiť túto nehnuteľnosť na zabezpečenie záväzku. Odsek 2 - návrh je možné podať do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 8 ods. 3. Odporca v návrhu musí, a) ak ide o návrh na nahradenie peňažnej zábezpeky vecnou zábezpekou podľa ods. 1 písm. b) uviesť náležitosti cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch, § 12. B) ak ide o návrh na nahradenie peňažnej zábezpeky vecnou zábezpekou podľa ods. 1 písm. c) uviesť údaje potrebné na identifikáciu nehnuteľnosti a priložiť k návrhu list vlastníctva preukazujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti a znalecký posudok, ktorý obsahuje cenu nehnuteľnosti. Odsek 3. Súd rozhodne o zložení hnuteľných vecí do súdnej úschovy podľa všeobecného predpisu v konaní pred súdom, zas odkaz na Občiansky súdny poriadok, len ak ide o vec hodiace na úschovu a nepodliehajúce skaze. Do súdnej úschovy je možné zložiť akúkoľvek hnuteľnú vec, najmä cenné papiere, okrem cenných papierov v zaknihovanej podobe, šperky, drahokamy, drahé kovy, originály umeleckých diel a iných predmetov umeleckej alebo zberateľskej hodnoty. Do súdnej úschovy nie je možné zložiť zvieratá. Odsek 4. Rozhodnutie o nahradení peňažnej zábezpeky pozastavením práva nakladať s cenným papierom obsahuje náležitosti cenného papiera, ktorého sa týka. Súd po vykonaní rozhodnutia bez zbytočného odkladu podá návrh na registráciu pozastavenia tohto práva podľa osobitného predpisu, odkaz na zákon o cenných papieroch, § 28, spolu s návrhom na zápis zákazu použiť cenný papier na zábezpeku záväzku do evidencie podľa osobitného predpisu. Tiež odkaz na zákon o cenných papieroch § 99. Odsek, súd v rozhodnutí o nahradení peňažnej zábezpeky pozastavením práva nakladať s cenným papierom a v rozhodnutí o úschove listín a cenného papiera uloží povinnosť emitentovi poukázať všetky výnosy z tohto cenného papiera na účet podľa § 11 ods. 1. Ak suma výnosov dosiahne sumu nahradenej peňažnej zábezpeky, pozastavenie práva nakladať s cenným papierom zaniká a táto suma výnosov sa použije ako peňažná zábezpeka. Súd je v takomto prípade povinný bez zbytočného odkladu podať návrh na zrušenie registrácie, pozastavenie právo nakladať s cenným papierom, na výmaz zákazu použiť cenný papier na zabezpečenie záväzku a na výmaz zápisu podľa odseku 4 poslednej vety. Odsek 6. Ak sa zmení forma cenného papiera z listinnej na zaknihovanú, súd podá návrh na registráciu pozastavenia nakladania s týmto cenným papierom. Ak sa zmení forma cenného papiera zo zaknihovanej na listinnú, je emitent tohto cenného papiera povinný odovzdať cenný papier do úschovy súdu. Odsek 7. Ak súd do úschovy súdu, ak súd do úschovy súdu zložené akcie v listinnej podobe, súd je povinný zabezpečiť, aby po dobu úschovy nikto nevykonával práva spojené s týmito akciami.

Odsek 8. Súd rozhodnutiu o nahradení peňažnej zábezpeky zákazom prevodu nehnuteľností vrátane zákazu použiť nehnuteľnosť na zabezpečenie záväzku označí nehnuteľnosť, ktorej sa to týka, a vysloví zákaz jej prevodu a zákaz jej použitia na zabezpečenie záväzku. Súd bez zbytočného odkladu po vydaní rozhodnutia podá návrh na zápis tohto zákazu do katastra nehnuteľností. Odo dňa zápisu, počas trvania tohto zákazu je prevod nehnuteľností neplatný. Po deviate, proti rozhodnutiu súdu o nahradení peňažnej zábezpeky vecnou zábezpekou je prípustné odvolanie. Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí odporcovi do vlastných rúk. Odsek 11. Hodnota hnuteľných vecí podľa odseku 1 písm. a) a hodnotách nehnuteľností podľa odseku 1 písm. b) sa určí znaleckým posudkom okrem prípadu, ak má vec nominálnu hodnotu na nej uvedenú. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku znáša odporca. Peňažnú zábezpeku nie je možné nahradiť zložením do úschovy ani pozastavením práva nakladať so zmenkou, šekom, cestovným šekom, náložným listom, skladištným listom, skladiskovým záložným listom a tovarovým záložným listom. Doterajšie odseky, doterajšie paragrafy 9 až 14 sa označujú ako § 10 až 15. A doterajšie odkazy sa tiež zmenia, že 8 až 14 sa označujú ako odkazy 12 až 18. Tento nový paragraf 9 chce nahradiť ten lapsus, tú nespravodlivosť, ktorá by sa mohla týkať tých občanov, ktorí nedisponujú finančnými prostriedkami. Čiže keď budú musieť zložiť kauciu, a nemajú finančnú hotovosť, tak nastupuje exekúcia. Môžu im exekuovať povedzme nehnuteľnosť, rodinný dom alebo vilu. Ak v tej dodatočnej päťročnej lehote sa im podarí predsa len preukázať, že ich majetok je nadobudnutý legálne, tak sa im vráti len suma, ktorá sa exekuovaním získala. Povedzme niekto má dom za 11 miliónov, v exekúcii taký dom sa určite nepredá drahšie ako 6 a on už naspäť nezíska dom za 11 miliónov, ale získa tých 6 miliónov. Ten dom mu už nikto nevráti.

Preto sme navrhli v tomto novom § 9, aby odporca sám na svojom uvážení podal návrh na súd, či túto peňažnú zábezpeku nenahradí nejakou hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou. Keď podá návrh, súd o tom musí rozhodnúť. Súd musí akceptovať všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré sú spôsobené na súdnu úschovu podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Tie ďalšie odseky sa týkali cenných papierov, nakoľko je tá problematika, čo sa týka cenných papierov a výkonu práva, výnosov z nich, treba upraviť ako som už to prečítal v tomto § 9. Bod 5. Nadpis pod novooznačeným § 10 znie: "vrátane peňažnej zábezpeky a predmetu vecnej zábezpeky." Bod 6. V novooznačenom § 10 sa v celom texte sa slová "peňažnej zábezpeky" vkladajú slová "a predmetu vecnej zábezpeky". Bod 7. Nadpis pod novooznačeným § 11 znie: nakladanie s peňažnou zábezpekou a predmetom vecnej zábezpeky". Bod 8, v novooznačenom § 11 ods. 2 sa slová "podľa § 9 ods. 4" nahrádzajú slovami "podľa § 10 ods. 4". Ide o legislatívnotechnické úpravy a upresnenie v súvislosti s doplnením nového paragrafu 9. V paragrafe, bod 9 - v novooznačenom § 11 - za sa odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "Súd vráti predmet vecnej zábezpeky a podá návrh na výmaz zákazu prevodu nehnuteľností do katastra nehnuteľností bez zbytočného odkladu po právoplatnosti rozhodnutia o udržaní uznesenia podľa § 10 ods. 4 odporcovi. Ide o upresnenie v súvislosti s doplnením možnosti odporcovi poskytnúť namiesto peňažnej zábezpeky vecnú zábezpeku. Bod 10. V novooznačenom § 11 ods. 4 sa za slová "peňažná zábezpeka" vkladajú slová "predmet vecnej zábezpeky" a slová "je vylúčená" sa nahrádzajú slovami "sú vylúčené".

Bod 11, nadpis pod novooznačeným § 12 znie: prepadnutie peňažnej zábezpeky a predmetu vecnej zábezpeky. Bod 12. V novooznačenom § 12 ods. 1 sa za slová "peňažná zábezpeka" vkladajú slová "a predmet vecnej zábezpeky" a slová "ktorá nebola vrátená podľa § 9, prepadá" sa nahrádzajú slovami "ktoré neboli vrátené podľa § 10, prepadajú".

Bod 13. V novooznačenom § 12 ods. 2 sa v celom texte slová "peňažnej zábezpeky" vkladajú slová "a predmetu vecnej zábezpeky" a za slová "peňažná zábezpeka" sa vkladajú slová "a predmet vecnej zábezpeky". K bodom 10 až 13 ako odôvodnenie predkladám, že ide o legislatívnotechnickú úpravu a upresnenie tiež súvislostí s § 9, keď bude možné nahradiť peňažnú zábezpeku aj vecnou zábezpekou.

Bod 14. V novooznačenom § 12 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: "Ak predmet vecnej zábezpeky presahuje sumu peňažnej zábezpeky určenej v rozhodnutí podľa § 8 ods. 3 a súd tento predmet predá vo verejnej dražbe, zo získanej sumy prepadá v prospech štátu suma určenej peňažnej zábezpeky a zvyšok je súd povinný vrátiť odporcovi. Ak sú predmetom vecnej zábezpeky cenné papiere, z ktorých plynuli výnosy poukazované na účet podľa § 11 ods. 1, prepadajú v prospech štátu najprv tie výnosy a potom cenné papiere použité ako vecná zábezpeka a to do sumy súdom určenej peňažnej zábezpeky. Ostatné cenné papiere sú povinní dať odporcovi." Ide o to, aby ak niekto zloží vec, ktorá hodnotou presahuje tú zábezpeku, ktorú požadoval súd, ak hrozí, že po tých piatich rokoch tá vec prepadne v prospech štátu, aby prepadla len tá hodnota, ktorú súd určil v tej peňažnej zábezpeke. Čiže keď niekto zloží, musí zložiť peňažnú zábezpeku v hodnotu 10 miliónov korún a on zloží nehnuteľnosť v hodnote 15 miliónov korún, čiže tá nehnuteľnosť sa odpredá, 10 miliónov zostane súdu a 5 miliónov, keď sa to predá za 15 miliónov, 5 miliónov by sa malo vrátiť odporcovi.

Bod 15. V novooznačenom § 13 ods. 1 sa slová "podľa § 7 až 9" nahrádzajú slovami "podľa 7 až 10". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

A konečný bod 16. V novooznačenom § 14 za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: "Na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis." Odkaz na zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmeny niektorých zákonov. Doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 3. Tento pozmeňujúci návrh, ten bod 16 sa týka toho, aby štát zodpovedal za škodu, za majetkovú škodu i nemajetkovú škodu, ujmu fyzickej alebo právnickej osoby v prípade, ak postupom podľa tohto zákona alebo nečinnosti orgánov verejnej moci pri postupe podľa tohto zákona jej bola spôsobená škoda. Nakoľko ten tretí bod je takého marginálneho charakteru, navrhujem, aby sme ho vyňali na osobitné hlasovanie a hlasovali o všetkých bodoch en bloc a o tom treťom bode zvlášť. Ďakujem za slovo.