P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Hanzel. Na zahraničnej služobnej ceste nie je nik z pánov poslancov, takže iba jeden pán poslanec je neprítomný podľa ospravedlnenia. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

Včera sme prerušili rokovanie rozpravou. Do rozpravy sú ešte prihlásení dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Minárik. Poprosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána Madeja. spoločného spravodajcu, pána poslanca máme prítomného. Ešte predtým pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie Národnej rady, a to z toho dôvodu, že včera Národná rada väčšinou hlasov odhlasovala, aby boli zabezpečené záznamy z rokovania Národnej rady. Včera som bol ochotný akceptovať, že chvíľu potrvá televízii, kým zabezpečí kamery, aby toto mohla zrealizovať. Mali na to celú noc. Nie je to zariadené, preto predkladám tento procedurálny návrh.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Ešte pred hlasovaním vás chcem informovať, že včera okamžite po schválení tohto uznesenia som pánovi riaditeľovi Slovenskej televízie zaslal uznesenie ako aj list, v ktorom som ho informoval o požiadavke Národnej rady Slovenskej republiky. To je všetko, čo v tejto veci ako predseda Národnej rady urobiť môžem. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pán poslanca Cabaja, ktorý odporúča prerušiť rokovanie až do chvíle, keď Slovenská televízia bude schopná zabezpečiť. Pani poslankyňa Tóthová nemá kartu, prirátame vás k hlasovaniu 44, 45 poslancov.

(Hlasovanie.) 45 prítomných, 26 za návrh, 8 proti, 7 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

26, ja som hovoril. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

Páni poslanci, zjavne nie je prítomný dostatočný počet poslancov na uznášaniaschopnosť Národnej rady. Pán poslanec Cabaj, v zmysle rokovacieho poriadku pokračujeme ďalej. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek...

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu. Toto hlasovanie si dovolíme zopakovať tesne pred hlasovaním pred 11.00 hodinou, keď bude, samozrejme, snemovňa uznášaniaschopná. Ja považujem to, čo sa v súčasnosti deje, za zavádzanie a prepáčte, za zavádzanie aj zo strany niektorých politických strán, ktoré priamo ovplyvňujú ústredného riaditeľa Rybníčka, tak ako ho ovplyvňovali vtedy, keď Slovenská televízia neodvysielala istý šot a citujem podpredsedu pána Csákyho, ktorý konkretizoval jednu politickú stranu, ktorá mala zámer na tom, aby tento šot odvysielaný nebol. A ústredný riaditeľ Rybníček mal vyplatených 350 000 z vlády a istá koaličná strana, pán predseda, vy budete iste vedieť ktorá, mala záujem, aby tento šot nebol odvysielaný, čo považujem za priame ovplyvňovanie ústredného riaditeľa Rybníčka, a bol by som rád, keby tá istá koaličná strana ovplyvňovala ústredného riaditeľa Rybníčka aj v tom... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov žiadam o prerušenie schôdze a zvolanie poslaneckého grémia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ktorých troch poslaneckých klubov, pán poslanec?

V. Ďaďo, poslanec: Hnutia za demokratické Slovensko, Ľudovej únie a Komunistickej strany Slovenska.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Zvolávam rokovanie poslaneckého grémia.

(Prestávka.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že budeme pokračovať v rokovaní o 10.00 hodine, pretože som prizval na rokovanie poslaneckého grémia ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý vysvetlí dôvody, prečo Slovenská televízia dnes ráno nezačala robiť záznamy z rokovania 21. schôdze Národnej rady, takže by som poprosil o trpezlivosť a pochopenie tohto dôvodu prerušenia schôdze do 10.00 hodiny. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prebieha rokovanie na grémiu s pánom ústredným riaditeľom Slovenskej televízie. Predpoklad je, že by sme mohli skončiť o takých 30 minút, takže budeme sa snažiť teda začať rokovanie Národnej rady o 11.00 hodine. To znamená o 11.00 hodine by sme pokračovali. Preto, lebo, pán poslanec, ty si tu nebol ráno. Bol tu návrh, na základe toho návrhu sa rokuje s ústredným riaditeľom Slovenskej televízie. To je jednoduché. Takže o 11.00 hodine.

(Prestávka.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, skončilo sa rokovanie poslaneckého grémia, ospravedlňujem sa všetkým poslancom, že sme nie dosť efektívne využili prvé dve hodiny rokovania, ale niekedy je dobré, ak sa rokuje aj dlhšie a hľadá sa dohoda, ktorá je dobrá. Predsedovia poslaneckých klubov vás budú informovať o výsledku rokovania s ústredným riaditeľom Slovenskej televízie.

Budeme pokračovať v rozprave o ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Poprosím pána ministra spravodlivosti, aby sa dostavil do rokovacej sály a bol prítomný pri rozprave o tomto návrhu ústavného zákona, ktorého za vládu Slovenskej republiky je predkladateľom. Nech sa páči, pani poslankyňa, no? Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, pani poslankyňa, veď... (Hlas v rokovacej sále.) Prosím pána ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby sa dostavil do rokovacej sály. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, pán minister je prítomný. Poprosím pánov poslancov, ktorí sú najbližšie k dverám rokovacej sály, aby zatvorili dvere. Ďakujem pánovi kameramanovi televízie TA3. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, zároveň podpredseda vlády pre legislatívu, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Myslím že netreba zdôrazňovať dôležitosť zákona, ktorý v súčasnosti prerokúvame, nielen z hľadiska jeho obsahu, ale z hľadiska jeho právnej sily. Je to ústavný zákon, ktorého dikcie budú platné, aj pokiaľ ide o legislatívne pojmy, aj pre celú právnu sústavu. Nie je frázou, že považujem tento zákon za dôležitý, pretože som sa ešte ako predsedníčka legislatívnej rady a podpredsedníčka pre legislatívu v roku 1994 veľmi intenzívne zasadzovala za to, aby bol tento zákon prijatý, a pokiaľ si pamätáte, bol v tom čase aj do parlamentu postúpený vo variácii dosť prísnej, dovolím si povedať, okrem možnosti straty mandátu svojimi podmienkami, kde sme žiadali aj na rodinných príslušníkov dopad tohto zákona v prísnej podobe, až v parlamente vzhľadom na potrebu 90 hlasov nadobudol takú podobu, akú dodnes prijatý zákon má.

Budem mať vo svojom vystúpení niektoré základné právne otázky, ktoré vás možno prekvapia, že sú v druhom čítaní v pléne, ale dovolím si na svoje ospravedlnenie uviesť, že do parlamentu som nastúpila 4. 12., to znamená, keď už bol v rozbehu a prejdený všetkými výbormi tento vládny návrh, a teda nemala som možnosť svoje návrhy, názory tlmočiť skôr a keďže ich považujem nie za zanedbateľné, tak ich budem tlmočiť teraz a poviem aj svoj názor.

Prvú pripomienku, ktorú som včera už vo faktickej poznámke za prítomnosti len pár poslancov v pléne uviedla, je moja pripomienka k časti 3 základné pojmy. Pokiaľ vieme - a právnici, ktorí tu sedia, vedia, že je to skutočne tak -, pojem verejný záujem sa vyskytuje v mnohých právnych predpisoch, najmä z oblasti správneho práva. Pri rozhodovaní, pri aplikácii, pri postupoch orgány verejnej správy sú často zákonom viazané, aby dbali na verejný záujem. Doposiaľ niet legislatívneho vymedzenia tohto v práve frekventovaného pojmu. Predložený zákon, ktorý vlastne svojím nadpisom hovorí, že je o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, v spomínanom článku robí legislatívnu definíciu verejného záujmu. Verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Keďže ide o definíciu pojmu verejný záujem na ústavnej rovine, pretože ide o ústavný zákon, aplikácia všetkých zákonov v praxi - zdôrazňujem najmä v oblasti verejnej správy -, bude musieť tento legálny pojem verejného záujmu brať do úvahy. Ja viem, že pán minister mi povie iný prospech všetkých občanov, ale aj slovo prospech má svoj obsah a nemôžem pod neho zahrnúť napríklad ochranu určitých práv v oblasti životného prostredia, záujmy v oblasti životného prostredia, záujmy lokálne, ktoré niekedy treba pred individuálnymi presadiť a podobne. Čiže považujem túto definíciu pojmu verejný záujem za nie dostatočnú a podľa môjho názoru úzku.

Ďalšiu otázku, ktorú by som rada uviedla, je otázka fikcie, ktorú tento zákon, ústavný zákon zakotvuje. Ak si pozrieme čl. 11 ods. 2, tam sa hovorí, že ak sa verejný funkcionár nevzdal alebo nevykonal tie povinnosti, ktoré mal, uplynutím lehoty sa považuje, že podal demisiu alebo bol odvolaný z funkcie. Je to právna fikcia vykonania úkonu. V práve sa prevažne zakotvujú fikcie pozitívneho alebo negatívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zatiaľ si rozumieme, pán minister. Tieto fikcie sú bežné, na nich nie je problém. Fikcia straty určitého práva alebo určitého postu je veľmi zriedkavá fikcia, veľmi zriedkavo sa uplatňuje a treba s ňou veľmi opatrne narábať. Opatrne preto, že v čl. 12 ods. 2... Maličký moment, lebo nemám písomne pripravené... Ods. 2 sa hovorí, že rozhodnutie, v ktorom sa vyrieklo strata fikcie, je vykonateľné až vtedy, keď ho tento medzinárodný orgán potvrdil, to znamená v prípade, ak sa uplatnia opravné prostriedky až na Štrasburg, v zákone, v ústavnom zákone každý verejný funkcionár má ústavnú garanciu, že môže ostať vo funkcii až do vyrieknutia rozhodnutia medzinárodným súdnym orgánom.

Opakujem, pán minister, čl. 12 ods. 2. Ak chcete, prečítam vám celé. Krútite hlavou, čítajte so mnou. Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje možnosť pre verejného funkcionára obrátiť sa na medzinárodný orgán so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo verejná funkcia, a verejný funkcionár sa obráti na tento medzinárodný orgán, obráti sa, berme tú alternatívu, možno z desiatich jeden. Možno ani jeden, ale v ústavnom zákone mu túto možnosť garantujete. Čiže ak sa obráti na orgán so žiadosťou o preskúmanie takéhoto rozhodnutia, považuje sa takéto rozhodnutie o strate mandátu alebo strate verejnej funkcie za právoplatné - a teraz je to podstatné - a vykonateľné až vtedy, keď ho tento medzinárodný orgán potvrdí. Ja myslím, že aj neprávnikom je to jasné, že stratiť funkciu môže až vtedy, keď ho medzinárodný orgán potvrdí. Ale v čl. 11 ods. 2 hovoríte, že keď sa rozhodlo o strate funkcie, má lehotu 30 dní a uplynutím tejto lehoty, že dňom uplynutia lehoty podľa ods. 1 sa považuje, že podal demisiu alebo bol odvolaný z funkcie. Tak čo bude v praxi platiť? Keď ho odvoláte, alebo sa budete k nemu správať ako k odvolanému, bude sa dovolávať svojho práva na základe ústavného zákona, že môže toto byť vykonané, lebo tam máte pojem: "...je rozhodnutie vykonateľné až vtedy, keď ho tento medzinárodný orgán potvrdí". Pán minister, zrejme ma vo svojej odpovedi znosíte pod zem, poviete, že som neporozumela, alebo poviete, že je to inak. Ja v každom prípade do Justičnej revue, keď prejde tento zákon, v momente budem musieť reagovať, pretože nie je možné, aby boli v slovenskej legislatíve na úrovni ústavného zákona takéto rozpory. Ja to považujem za vážny rozpor.

Inak sú ďalšie chyby. Dovolím si upozorniť na čl. 7 ods. 1, v ktorom v prvom odseku hovoríte o verejných funkcionároch a poslancoch, ktorí sú vo funkcii. Ďalej hovoríte o tých, ktorí už skončili funkciu, a pod písm. b) aj tým, ktorí skončili funkciu, dávate povinnosť oznámiť, ktoré funkcie po roku odídenia z funkcie popri funkcii vykonávajú. Tak ako tam môže byť "...vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára", keď v návestí je slovo A, teda máte tam dve skupiny. Skupinu, ktorí sú vo funkciu, skupinu, ktorí nie sú vo funkcii. Pán minister, mohla by som ešte hovoriť ďalšie veci. Mohla by som hovoriť o zlej terminológii. Napríklad v ústavnom zákone raz hovoríte "funkcia verejného funkcionára", inde hovoríte o "verejnej funkcii", čiže tieto pojmové zvraty sú veľmi nepresné a dovolím si povedať, že legislatíva nie je beletria. V beletrii sa mení slovosled, možné variácie vyjadrenia daných kategórií, pojmov, vnemov a pocitov sa označujú rôznymi spojeniami, ale v práve keď raz poviete, že je to verejná funkcia, nemôžete o tom istom hovoriť ako o funkcii verejného funkcionára. Sú to nesprávnosti, pretože slovosled niekedy môže byť niečo iné.

Poviem vám príklad. Pojem štátna správa a správa štátu sú prehodené postupy, ale obsahovo, v práve majú úplne iný obsah. Preto každý dobrý legislatívec veľmi dbá na to, že raz keď označí určitého verejného funkcionára, hovorí o verejnej funkcii, teda ako o statuse, funkcia verejného funkcionára, nebude to pliesť. A takýchto pojmových vecí by bolo viacej, ale myslím, že druhé čítanie nie je miestom pre menšie legislatívne zádrhy, ktoré by v ústavnom zákone nemali byť, ale tieto dve, hlavne tú druhú, ktorú som uviedla, považujem skutočne za vážnu, pretože strata verejnej funkcie je jedna z kardinálnych otázok - ukončenie - a keď tam je úprava taká, ktorá dáva rôzne výklady a je protichodná, to v ústavnom zákone nie je možné.

Z uvedeného dôvodu ako poslankyňa nemôžem podporiť tento zákon a chcem povedať, že nepatrím medzi tých, ktorí by nechceli tento zákon. Preto, pán minister, dávam skutočne, aby ste zvážili, či ho nestiahnete, a veci - a nielen tieto - ktoré nie sú presné a ktoré sú legislatívne a obsahovo zmätočné, či ich neupravíte a neprídete do parlamentu pred poslancov s novým a vylepšeným legislatívnym návrhom, pretože, opakujem, nejde o obyčajný zákon, ide o ústavný zákon, o ústavnú rovinu. Ďakujem vám všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Do rozpravy sa hlási, samozrejme, pán spravodajca, ktorý podľa rokovacieho poriadku má na to právo. Takže nech sa páči, dávam vám slovo a potom ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik.

R. Madej, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Ako spravodajca som bol požiadaný podať niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Najprv začnem pozmeňujúcim návrhom, ktorý nadväzuje na pozmeňujúci návrh pána poslanca Horáka, aj keď osobne musím povedať, že mám k tomu rezervovaný postoj, ale v hlasovaní sa vyjadrím tak, ako sa vyjadrím, ale jedine ako spravodajca, už môže byť doplňujúci pozmeňujúci návrh podaný, pretože ak by bol prijatý len samostatne jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Horák, vznikli by problémy, lebo ďalšie články tohto zákona nadväzujú na vypustenie poslancov VÚC, vyšších územných celkov a mestských zastupiteľstiev.

Dovolím si preto tento pozmeňujúci návrh prečítať. Po prvé, v čl. 7 ods. 5 sa vypúšťajú písm. b), c) a v písm. d) sa vypúšťajú slová "a poslanec zastupiteľstva vyššieho územného celku". Po druhé, v čl. 9 ods. 1 v písm. b) sa vypúšťajú slová "a p" a v písm. c) sa vypúšťajú slová "a r". V čl. 9 ods. 11 v písm. b) sa vypúšťajú slová "a p" a v písm. c) sa vypúšťajú slová "a r". Odôvodnenie: Je to nadväznosť a doplnenie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Horáka, ktorý navrhuje vyňať samosprávu.

Druhý pozmeňujúci návrh ešte predkladám v nadväznosti na stretnutie predsedov poslaneckých klubov. Ide o bod 1, v čl. 9 sa vypúšťa ods. 8. Bod 2, v čl. 10 sa vypúšťa ods. 1. Bod 3, v čl. 10 ods. 2 sa vypúšťajú slová "podľa ods. 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo" a slová "s výnimkou podľa čl. 12 ods. 2".

Po štvrté, v čl. 10 ods. 3 sa vypúšťajú slová "ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo" a slová "s výnimkou podľa čl. 12 ods. 2".

Po piate, v čl. 12 sa vypúšťa ods. 2. Nasledujúce odseky sa prečíslujú. Vzhľadom na to, že Ústava Slovenskej republiky upravuje stratu mandátu poslanca a Národnej rady, je vhodné pouvažovať o tom, aby sa takáto úprava zahrnula, skôr by bolo vhodnejšie v Ústave Slovenskej republiky. Každopádne som využil právo spravodajcu a podal tieto pozmeňujúce návrhy na prerokovanie. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. V rozprave vystúpi pán poslanec Minárik. Nech sa páči. Ešte to vrátime. Je tam pán Robert Fico s faktickou poznámkou? Nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Rád by som sa vo faktickej poznámke vrátil k návrhu, ktorý predložil spoločný spravodajca a ktorý sa týka sankcie za porušenie zákona o konflikte záujmov. V prípade, že ho prijmeme, naozaj strata mandátu poslanca Národnej rady je ústavnoprávne významne kontroverzná a malo by nám záležať na to, aby bol prijatý zákon, hoci ústavný, ktorý nebude vyvolávať žiadne otázky do budúcnosti. Navyše Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí, kedy poslanec Národnej rady stráca mandát, je to vtedy, ak je právoplatne odsúdený za závažný trestný čin úmyselného charakteru, čiže dostatočne vieme pokryť extrémne situácie, keď poslanec Národnej rady zlyhá morálne, zlyhá právne alebo iným spôsobom, pri ktorom nastupuje sankcia v podobe trestu alebo odsúdenia podľa Trestného zákona.

Návrh, ktorý podal spoločný spravodajca, bol podaný so súhlasom alebo po dohode na porade predsedov poslaneckých klubov, s tým, samozrejme, že predsedovia poslaneckých klubov nedávali zatiaľ garanciu, ako budú k tomuto návrhu pristupovať jednotliví poslanci. Chcem však požiadať všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa v poslaneckých kluboch vážne touto otázkou zaoberali, pretože je tento návrh mimoriadne kontroverzný a bol by som rád, keby sa Národná rada dohodla, aby to bol spoločný zákon podporený čo najväčším počtom poslancov Národnej rady a aby tento návrh, ktorý spoločný spravodajca predniesol, zobrali poslanci na zreteľ. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujeme vystúpením pána poslanca Minárika v rozprave.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov predložil 5 pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, tlač 262. Tieto návrhy sú v dvoch skupinách, prvá, 1 až 3, návrhy sa týkajú okruhov osôb, ktoré by mali spolu s verejným funkcionárom podávať a deklarovať majetkové pomery a druhá sa týka kvór, preto by som potom prosil, aby sa o týchto návrhoch hlasovalo takto, spoločne, teda v dvoch skupinách: 1 až 3 a potom 4 a 5, pretože len spolu dávajú dobrý zmysel. Teraz predkladané návrhy. Prvý, v čl. 7 ods. 1 písm. e) znie: "e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktoré s ním žijú v domácnosti vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu". Po druhé, v čl. 7 ods. 8 sa slová "blízkych osôb, ktoré" nahrádzajú slovami "manžela a neplnoletých detí, ktorí". Po tretie, v čl. 7 ods. 10 sa slová "svojich blízkych osôb, ktoré" nahrádzajú slovami "svojho manžela a neplnoletých detí, ktorí". Odôvodnenie tejto trojice návrhov: verejné deklarovanie majetkových pomerov by sa nemalo vzťahovať len na verejného funkcionára, ale aj na osoby, ktoré sú mu najbližšie a žijú s ním v spoločnej domácnosti, teda na manžela, manželku a neplnoleté deti. Preto navrhujem deklarovať aj majetkové pomery manžela a manželky a neplnoletých detí žijúcich v spoločnej domácnosti a tým zúžiť možnosť prepisovania majetku verejného funkcionára na tieto osoby a de facto obchádzať povinnosť deklarovať svoje reálne majetkové pomery. Rovnaká právna úprava je aj v zákone č. 285/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a myslím si, že by mali byť tieto práva zladené a rovnako posudzované.

Pod bodom 4 a 5 predkladám návrhy k inému okruhu problémov kvóra na prijatie rozhodnutia výborom Národnej rady. Tieto znejú: Po štvrté. V čl. 9 ods. 9 znie: "rozhodnutie podľa ods. 6 musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých členov výboru alebo nadpolovičnou väčšinou všetkých členov orgánu podľa ods. 1 písm. b) až d), inak sa má za to, že sa konanie zastavuje". A po piate, v čl. 9 ods. 12 sa slová "najmenej dvojtretinová väčšina prítomných" nahrádza slovami "nadpolovičná väčšina všetkých". Odôvodnenie k bodom 4 a 5. Považujem za potrebné zvýšiť kvórum na prijatie rozhodnutia výborom Národnej rady Slovenskej republiky a rovnako znížiť kvórum na zastavenie konania vo výbore, preto navrhujem zmeniť jednotretinovú väčšinu potrebnú na prijatie rozhodnutia na nadpolovičnú väčšinu všetkých členov, to je bod 4 a zmeniť dvojtretinovú väčšinu potrebnú na zastavenie konania rovnako na nadpolovičnú väčšinu všetkých členov výboru. To je obsahom článku 5. Vzhľadom na to, že tieto moje návrhy kolidujú s návrhmi zo spoločnej správy č. 8 a 13, to je tá prvá trojica, žiadam, aby sa o týchto návrhoch hlasovalo osobitne a spolu a tá druhá dvojica s bodom 18 spoločnej správy, a preto tiež žiadam, aby sa o bode 18 spoločnej správy hlasovalo osobitne. Ďakujem pekne za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Minárik bol posledný prihlásený ústne do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Končím rozpravu, niet ďalších prihlášok. Pýtam sa, pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi sa vyjadriť stručne k prebehnutej rozprave, najmä k pozmeňujúcim návrhom a výhradám, ktoré boli sformulované. Najskôr vystúpil pán poslanec Husár, takže by som začal jeho vystúpením. Spomenul, že ústavný zákon nerieši otázku zverejňovania niektorých informácií, ktoré prijímajú verejní funkcionári a ktoré sú veľmi kľúčové a zložité. To ani nie je ambícia ústavného zákona. Zmeňme zákon o slobodnom prístupe k informáciám, rozšírme jeho rozsah, na tom sa môžeme zhodnúť, ale predmet tohto zákona nie je prístup k informáciám o rozhodnutiach verejných funkcionárov, ale predmetom je upraviť rozpor medzi záujmom verejným, záujmom osobným, obmedzenia, zákazy a takisto povinnosť deklarovať majetok. Pán poslanec spomenul, že podľa jeho názoru by bolo vhodné, aby konflikt záujmov posudzoval osobitný orgán, osobitný splnomocnenec. Nie som veľkým prívržencom, že s novým zákonom musí vždy prísť aj nový orgán, pretože nám bujnie štátna administratíva a na Slovensku máme štátnych orgánov až priveľa. Skôr si myslím, že systém, ktorý sme navrhli, je dobrý. Každé rozhodnutie o sankcii bude preskúmateľné Ústavným súdom. Podľa mojej mienky niet lepšej garancie ako definitívne rozhodnutie Ústavného súdu a nevytvorí to problém s vytvorením nového orgánu.

Takisto pán poslanec hovoril o čl. 5 ods. 2 v poslednej vete, ktorá sa týka podnikania verejného funkcionára. O tom bola dlhá diskusia, nakoniec prevážilo väčšinové stanovisko, na základe ktorého by výnimka mala nastať v tých prípadoch, kde pokračovanie vo výkone profesie je podmienkou na jej ďalšie vykonávanie. Má to nejaké racio, ale nebránim sa ani vášmu pozmeňujúcemu návrhu, pán poslanec. Racio to má v tom, že, podľa mojej mienky, nie je dobré, keď máme len profesionálnych politikov. Paul Johnson vo svojej knihe Dejiny 20. storočia napísal, že najväčšou tragédiou na mnohých kontinentoch v minulom storočí, či to bola Európa, Ázia, Južná Amerika, Afrika, boli profesionálni politici, ktorí nemali žiadnu inú profesiu ako výkon politickej práce. A preto má význam, aby slobodné profesie, či sú to lekári, veterinári, právnici, architekti, stavební inžinieri, mohli vykonávať aj svoju profesiu, aby si zachovali zručnosti, aby sa do nej mohli vrátiť. Ale nechám pozmeňujúci návrh na hlasovanie parlamentu. Taký bol prevažujúci názor skupiny poslancov, ktorý má svoje racio, ale ja osobne nemám problém s vypustením poslednej časti čl. 5 ods. 2.

Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Husára, ktorý sa týka čl. 8 ods. 1, je to pozmeňujúci návrh pod bodom 3, tak tým vlastne navrhuje zrušiť postzamestnanecké obmedzenia, lebo by sa už netýkali dvoch rokov po skončení funkcie, len výkonu funkcie. Ale obmedzenia počas výkonu funkcie sú predsa obsahom čl. 4, nie čl. 8, tam rozpor nie je žiaden, oveľa prísnejšie sú obmedzenia počas výkonu funkcie, ako, samozrejme, po jej skončení a má to racionálny dôvod.

Takisto pán poslanec navrhol, ako tretí pozmeňujúci návrh, aby sa v čl. 4 ods. 2 písm. e) širšie formuloval zákaz sprostredkovať obchodný styk, a povedal, že obchodný styk podľa jeho názoru je akákoľvek činnosť vykonávaná podľa Obchodného zákonníka. Znamená to, že by už verejný funkcionár potom nemohol uzavrieť zmluvu o úvere, ktorá patrí medzi absolútne obchody podľa § 261 Obchodného zákonníka? To by asi bol dôsledok absurdný. Preto je ten text podľa mojej mienky správny a špecifický, že zakazuje verejnému funkcionárovi sprostredkúvať v rámci obchodného styku obchod s nejakým subjektom verejnej moci. Tak to je formulované aj dnes a je to presná formulácia, ktorá by tam podľa mojej mienky mala zostať. Pozmeňujúci návrh, ktorý je pod poradovým číslom 2, by naozaj mohol viesť k absurdným dôsledkom.

Čiže k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Husára, si myslím, že bod 1, kde navrhuje vypustiť definíciu, s tým nesúhlasím, podľa mňa by mal právny poriadok obsahovať definície, je to práve v záujme právnej istoty osôb, ktoré sú adresátmi konkrétnej právnej normy. Čl. 2 obchodný styk som povedal, tam by to mohlo viesť k úplne absurdným dôsledkom, aj podľa interpretácie pána poslanca. Bod 3 znamená zrušenie postzamestnaneckých obmedzení, ktoré sa týkajú - to by som chcel zdôrazniť - exekutívnych funkcií, kde majú aj svoj reálny význam. Bod 4 sa týka otázok podnikania, to nechávam na zváženie, samozrejme, snemovni, obidva argumenty majú svoje racio a nebránim sa ani pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Husár.

Dovoľte mi vyjadriť sa k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Horáka, ktorý je veľmi dôležitý a významný, pozmeňujúci návrh, s ktorým však kategoricky nesúhlasím. Ide o návrh, ktorý by vypustil z jurisdikcie celého zákona územnú samosprávu. Dnes prebieha proces decentralizácie a samosprávy hospodária s obrovským majetkom, s obrovskými rozpočtami, či sú to vyššie územné celky alebo sú to naše mestá. Je veľmi dôležité, aby aj majetkové pomery predstaviteľov samosprávy podliehali kontrole verejnosti a aby existovala právna úprava, ktorá bude zamedzovať konfliktu medzi osobným záujmom a záujmom verejným. Nevidím absolútne žiaden legitímny dôvod, aby predstavitelia samosprávy, či regionálnej alebo obecnej, boli z návrhu ústavného zákona vyčlenení.

K pani poslankyni Tóthovej. Ja si myslím, že je dobré, ak právny poriadok definuje pojmy a ja som ani jednu kritiku nepočul, v čom sa vám definícia verejného záujmu nepáči, len tvrdíte, že nie je možno vhodná pre celý právny poriadok. Ale nič nebráni zákonodarcovi, aby v prípade, ak potrebuje inú definíciu pre špecifický zákon, upravil ju v špecifickom zákone. Podľa mňa, pani poslankyňa, je lex specialis smerodajný, ale nepočul som ani jednu výhradu konkrétnu, okrem všeobecnej, prečo by táto definícia verejného záujmu nebola vhodná aj pre oblasť správneho práva.

Čo sa týka čl. 11 ods. 2 prezumpcie straty funkcie, tá, pokiaľ viem, je aj v platnom ústavnom zákone, ktorý ste pripravili v legislatívnej rade vlády pod vaším vedením. A ten problém, na ktorý ste poukázali s tou zmluvou - nemusíme čítať spolu, máme to pred sebou -, ten sa týka niečoho iného! Ten sa týka medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo ustanovuje možnosť konkrétneho verejného funkcionára obrátiť sa na medzinárodný orgán so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia. Takou zmluvou nie je Rímsky dohovor, pani poslankyňa, pretože Rímsky dohovor nikomu nezaručuje právo na verejnú funkciu. Čiže ten argument sám osebe je nezmyselný. Poviem vám, o čo ide! Ide o prípad, konkrétny, guvernéra Národnej banky Slovenska, pretože po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie môže byť odvolanie z funkcie guvernéra NBS definitívne právoplatné až po preskúmaní Európskym súdnym dvorom, ak guvernér NBS využije svoje právo a podá žiadosť o takéto preskúmanie rozhodnutia. To znamená, musí byť špecifická norma v medzinárodnej zmluve upravujúca takúto možnosť. Takú normu Európsky dohovor o ľudských právach, ako dobre viete, neobsahuje.

Čo sa týka pripomienok legislatívnych, tie boli tiež len veľmi všeobecné. Samozrejme, že druhé čítanie je aj na to, aby sa návrh zákona vylepšil, a ak máte problém s legislatívnymi pripomienkami, ja by som bol rád, keby ste ich predložili. Týmto spôsobom sme sa, žiaľ, veľmi ďalej nepohli. Spomenuli ste tiež, že nie ste z tých, ktorí zákon nechcú. Veď taký nie je nikto, veď predsa všetci tvrdia, že zákon chceme. Otázka je, aký zákon a, samozrejme, že definitívne rozhodne až hlasovanie tejto snemovne.

Na záver sa vyjadrím k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Madeja, ktorý považujem tiež za pozmeňujúci návrh, ktorý výrazne zoslabuje navrhovanú právnu úpravu tým, že vypúšťa z návrhu ústavného zákona najprísnejšiu sankciu, ktorou je strata mandátu. Strata mandátu je naviazaná na rozhodnutie ústavnej väčšiny v parlamente a na preskúmanie Ústavným súdom. Sú tam absolútne garancie, ktoré naša ústava poskytuje, aby nebolo možné uloženie tejto sankcie zneužiť. Po druhé, sankciu straty mandátu bude možné uložiť len pri recidíve, to znamená, ak už verejný funkcionár raz porušil svoje povinnosti, potvrdil to Ústavný súd, ak sa naňho obráti a až pri recidíve bude možné pristúpiť k zániku mandátu ako k najvyššej sankcii. Ja sa pýtam, aká bude potom najvyššia sankcia? Je jedna iná alternatíva, ktorú som poslancom ponúkal, ktorá je štandardná v Taliansku, v Španielsku, vo Francúzsku a ktorá spočíva v tom, že opakované porušenie zákona je definované ako samostatná skutková podstata trestného činu v Trestnom zákone. A po odsúdení hrozí samozrejme nielen strata mandátu podľa našej ústavy, ale aj iný trest, ktorý predpokladá Trestný zákon. Táto forma bola prevažnou väčšinou poslaneckých klubov odmietnutá. Takže jediné, čo zostáva, je, aby strata mandátu bola v návrhu ústavného zákona zahrnutá a prijatie pozmeňujúceho návrhu pána spravodajcu by znamenalo výrazné zoslabenie razancie a vykonateľnosti ústavného zákona.

Čo by som bol najmenej rád, by bolo, keby sa ústavný zákon stal mŕtvou literou, ako sa ňou stal zákon z roku 1995, ktorý ani raz nebol realizovaný v praxi.

Na záver sa ešte len vyjadrím stručne k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Minárika, ktorý predstavuje podľa mojej mienky racionálny a z môjho pohľadu maximálny kompromis v dvoch kritických oblastiach. Jedna sa týka podávania majetkových priznaní aj za tretie osoby a tam je návrh, aby sa to týkalo len manžela, manželky a neplnoletých detí žijúcich s verejným funkcionárom v spoločnej domácnosti. Ak sme vedeli takúto povinnosť zakotviť sudcom, prokurátorom, vysokým štátnym úradníkom, v podobnej verzii policajtom a colníkom, mali by sme ju vedieť dať aj sami sebe. Je to podľa mojej mienky principiálne rozhodnutie. Je to štandardné v Írsku, v Taliansku, v Británii, v Poľsku, nie je to nič osobitné, priamo k tomu vyzýva dohovor OSN o boji proti korupcii podpísaný v Meride minulý mesiac v decembri.

Druhý kompromisný návrh, ktorý predložil pán poslanec Minárik, sa týka otázok kvóra konsenzu, ktorým bude parlament vyslovovať súhlas s uložením sankcie, a ten kompromis spočíva v tom, že by na úrovni výboru Národnej rady rozhodoval výbor nadpolovičnou väčšinou všetkých členov a na úrovni pléna potom väčšinou ústavnou. To znamená, práve preto, aby opozícia nemala dojem, že je zneužiteľný zákon voči jej poslancom. Ale prijať verziu, ktorá je v spoločnej správe, že budú rozhodovať 3/5 všetkých poslancov - aj výbor, aj plénum, znamená procesné zablokovanie zákona a jeho nevykonateľnosť tak, ako je to v prípade platného ústavného zákona. Návrh ústavného zákona nie je ideálny, preto sa tvoril, ako pán poslanec Husár vo svojo vystúpení včera uviedol, dlhé mesiace. A dlhé mesiace sa rodili kompromisy a ešte dnes ten konsenzus stále nie je istý. Ale je to návrh, ktorý môže prispieť k dôvere verejnosti v politický systém.

Dnes aj Slovensko prežíva krízu dôveryhodnosti verejnosti v politický systém a osoby, ktoré ho reprezentujú. Ja si myslím, že je dôležité, aby parlament prijal ústavný zákon, ktorý tieto obavy sčasti vyvráti, a preto si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov vo verzii, ktorá bude niečo reálne znamenať a bude vykonateľná. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, záverečné slovo má pán poslanec Madej, spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo šesť poslancov, z toho piati páni poslanci predložili pozmeňujúce návrhy. Dovoľte mi, aby som sa len krátko, veľmi krátko k niektorým vyjadril. Čo sa týka sankcie pozmeňujúceho návrhu, ktorý som si ako spravodajca v danom čase už len mohol osvojiť, je to naozaj pozmeňujúci návrh na určený na diskusiu. Ja by som sa však chcel zamerať skôr na dve myšlienky z toho zákona, ktorý je, samozrejme, veľmi potrebný, a to je výnimka v rámci podnikania, ktorá bola upravená. Tá výnimka pre podnikanie v rámci slobodných povolaní bola už v pôvodnom vládnom návrhu zákona. Samozrejme, tento pozmeňujúci návrh, ak si dobre pamätám, som na ústavnoprávnom výbore predkladal ja, som rád, že ho teraz predložil pán poslanec Husár, jednoducho je tu diskriminácia, ak si myslíme, že niekto, kto má obchod s obuvou, s textilom, je živnostník, remeselník, dostane sa do parlamentu, nemôže to vykonávať, niekto, kto je právnik, advokát, notár, exekútor, ten môže. Je tam disproporcia, buď všetkým dovoliť, alebo všetkým zakázať, takže sa pripájam naozaj za podporu pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Husára.

Čo sa týka legislatívnej definície verejného záujmu - a tu si naozaj dovolím prikloniť sa k právnemu názoru pani profesorky Tóthovej, neviem, pán minister, ale podľa mňa je viac právna norma vyššej právnej sily ako zásada lex specialis, pretože aj podľa legislatívnych pravidiel zákony, ktoré schvaľuje Národná rada, musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a tak ďalej, to znamená, že ak definujeme nejakú definíciu v rámci zákona, mohlo to byť urobené, pre účely tohto zákona sa verejným záujmom myslí a tak ďalej, a tak ďalej, ale v zásade verím, že ak bude tento návrh zákona, návrh ústavného zákona prijatý, bude môcť byť vykonateľný a bude účinným prostriedkom v boji proti korupcii.

Dovoľte mi ešte, pán predsedajúci, požiadať podľa § 83 ods. 4, keďže zákon o rokovacom poriadku hovorí, aby sa po predložení pozmeňujúcich návrhov hlasovalo o danom návrhu zákona až nasledujúci deň, ako spravodajca žiadam plénum Národnej rady, aby sa hlasovalo o týchto pozmeňujúcich návrhov o 17.00 hodine dnes s tým, že by ešte mohla prebehnúť schôdza poslaneckého grémia. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Hlasovanie o prerokovaných zákonoch bude o 17.00 hodine dnes, ďakujem pekne, teraz budeme, teraz sme ukončili rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem toto rokovanie a pristúpime ďalej k druhému čítaniu o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 416, spoločnú správu máte ako tlač číslo 416a. Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán predseda.

D. Lipšic, minister spravodlivosti Slovenskej republiky: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide znovu asi o jeden z najviac diskutovaných zákonov v tejto snemovni, ide o návrh zákona, ktorý významný spôsobom vstupuje aj do nášho právneho poriadku a ja ho vnímam ako jeden z veľmi dôležitých nástrojov boja proti osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, a je legitímnym záujmom štátu snažiť sa s týmto problémom vysporiadať. Tým verejným záujmom v danom prípade je snaha štátu zabrániť zneužívaniu ústavne garantovanej slobody subjektom súkromného práva, nadobúdať majetok a nakladať s ním na úkor ostatných subjektov a štátu v rozpore s platnou právnou úpravou. Podľa môjho presvedčenia čl. 20 ústavy nechráni majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov, ale len majetok nadobudnutý z príjmov legálnych. Tento verejný záujem sa procesnoprávne v návrhu zákona realizuje prijímaním preventívnych opatrení, ktoré spočívajú v dočasnom obmedzení nakladania s peňažnou zábezpekou zloženou za majetok nadobudnutý fyzickou alebo právnickou osobou z nelegálnych príjmov. Tieto opatrenia môžu viesť až k postihnutiu tejto osoby prepadnutím zloženej peňažnej zábezpeky v prípade, že v dodatočne ustanovenej lehote 5 rokov nevyjdú najavo dôkazy, pomocou ktorých preukáže, že majetok nadobudla z príjmov získaných v súlade s naším právnym poriadkom. Rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní o nadobudnutí majetku z nelegálne získaných príjmov nie je rozhodnutím o vine osoby na spáchaní trestného činu ani trestom za tento trestný čin. Aj z tohto dôvodu orgány Rímskeho dohovoru, teda najmä Európsky súd pre ľudské práva a bývalá Európska komisia považujú civilné právne úpravy o odnímaní majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov za zlučiteľné s požiadavkami Európskeho dohovoru, pretože ju hodnotia ako dovolenú kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné financie, ale vyvolá potrebu zvýšiť stav Finančnej polície a prokuratúry, ktoré budú primárne zodpovedné za vykonávanie návrhu zákona.

Pani poslankyne, páni poslanci, veľká diskusia zrejme bude - a už aj prebehla - o ťažiskovej otázke návrhu zákona, ktorým je § 8 ods. 1 dôkazné bremeno. Dovoľte mi vyjadriť sa k stanovisku v spoločnej správe výborov, ku ktorej nemám výhrady, s výnimkou bodu 6, ktorý sa týka práve dôkazného bremena. Podľa návrhu vládneho zákona prokurátor znáša bremeno tvrdenia, to znamená, bude musieť preukázať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že rozdiel medzi legálnymi príjmami a skutočným majetkom je vyšší ako x-násobok minimálnej mzdy. To znamená, v praxi si vyžiada daňové priznania od doby, keď bola osoba pracovne činná, zistí, aký bol jej legálne zdanený príjem a pokiaľ príde k záveru, že na základe znaleckých posudkov reálny majetok tejto osoby je viac ako x-násobok minimálnej mzdy, je tam rozdiel viac ako tento, tak bude môcť iniciovať súdne konanie, to znamená, to prvotné bremeno tvrdenia bude niesť prokurátor. A len potom sa prenesie bremeno na odporcu, ktorý bude musieť preukazovať, alebo vyvracať tvrdenie prokurátora. Vzniká vyvrátiteľná právna domnienka, ktorú však odporca môže novými dokumentmi vyvrátiť. V spoločnej správe je však problém - navrhuje sa druhá veta vypustiť, čo podľa mojej mienky môže spôsobiť absolútny právny zmätok. Reálne dokonca môže zhoršiť situáciu odporcu, pretože výkladom zostávajúceho znenia ods. 1 v spojení so znením ods. 2 možno dôjsť k záveru, že súd bude rozhodovať len na základe dôkazov predložených prokurátorom bez toho, aby umožnil odporcovi účinne sa brániť predložením dôkazov o opaku, teda o legálnom nadobudnutí majetku. Samozrejme, zdôvodnenie v spoločnej správe je diametrálne odlišné, zdôvodnenie je, že dôkazné bremeno bude niesť len prokurátor. Ale ide o veľmi citlivý právny predpis a preto otázka dôkazného bremena musí byť jasne vyriešená v návrhu zákona a nemôže vzniknúť zmätok. Nemôže vzniknúť v našej justícii zmätok vo výklade ustanovenia § 8 ods. 1 bez druhej vety. A to reálne hrozí! Musím zároveň povedať, že otázka konštrukcie dôkazného bremena je nastavená úplne rovnako ako v návrhu zákona, ktorý zrejme získa podporu tejto snemovne, a tým je antidiskriminačný zákon. Áno, iste, predmet zákona jedného a druhého je odlišný, ide aj o iné právne odvetvia, dopad je odlišný, aj s tým súhlasím, ale princíp je rovnaký, princíp je rovnaký a skutkovo si myslím, že bude mať ťažšie zamestnávateľ dokazovať, že nediskriminoval, ako bude mať odporca dokazovať, že majetok má z legálneho príjmu.

Dovoľte mi, vážení páni poslanci, vážená snemovňa, na záver odcitovať jednu pasáž z Parížskej deklarácie, ktorú podpísali významné osobnosti Európskeho práva, traja nositelia Nobelovej ceny, viacerí významní sudcovia a prokurátori, ktorou vyzvali tieto osobnosti jednotlivé štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti korupcii. Odcitujem: "Štáty musia zabezpečiť, aby verejní činitelia mali zákonnú povinnosť poskytnúť vierohodné vysvetlenie o pôvode svojho majetku a zabezpečiť prepadnutie aktív v tých prípadoch, ak nebudú vedieť k spokojnosti súdu poskytnú rozumné vysvetlenie.". Ja akceptujem mnohé právne pripomienky a zrejme sa k nim vyjadríte aj v rozprave. Otázku dôkazného bremena však považujem za kľúčovú vec v navrhovanom znení zákona. My sme veľmi dlho konzultovali práve túto kľúčovú otázku s ústavnými právnikmi, ten návrh zákona sa netvoril ani deň, ani týždeň, tvoril sa niekoľko mesiacov tak, aby spĺňal garancie ústavnosti a garancie, ktoré našim občanom poskytuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu vládneho návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Ďakujem za pozornosť.