B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Štyria. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Husár ako prvý a pripraví sa pán poslanec Horák.

S. Husár, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Za čas, ktorý som strávil v tejto snemovni, sa mi po prvýkrát vlastne podarilo skutočne zblízka dlho, do hĺbky aj do zákulisia sledovať, ako sa rodil návrh takéhoto významného zákona. Vďaka iniciatíve pána ministra a nominácie mojej strany som bol členom pracovnej skupiny na prípravu návrhov tohto zákona a pamätám si ešte veľmi dobre zasneženú Bratislavu, keď som minulý rok po prvýkrát odstavoval auto pred Úradom vlády.

Do čoho vstupujem, som si bol vedomý, pretože som aj v minulom volebnom období pôsobil v príslušnom výbore, ale zároveň mediálna kampaň o potrebe prijatia novely zákona zo strany ministerstva spravodlivosti a Aliancie Stop konfliktu záujmov už bežala na plno.

Teda nedávno sme v tichosti oslávili prvé výročie začatia prác na príprave návrhu zákona a je už úplne jasné, že dieťa je prenášané. Deväť mesiacov uplynulo od jeho počatia a teraz už treba iba s napätím, ako to v takýchto prípadoch býva, očakávať, či sa narodí živé a nezdeformované.

Môžeme to iba odhadnúť podľa toho, čo sme si mohli k predloženému návrhu zákona vypočuť v rámci odbornej diskusie vo výboroch, v pracovnej komisii, ale predovšetkým v médiách z úst všetkých zúčastnených aktérov.

Treba povedať, že mediálna príprava smerovala predovšetkým k občianskej pospolitosti a snažila sa ju presvedčiť o potrebe novely zákona, čo je prípustné, potrebné a samozrejmé. Od počiatku však namiesto odbornej debaty mediálne pôsobenie smerovalo predovšetkým k nálepkovaniu a deleniu zúčastnených a kompetentných na za a proti. Nakoniec sa to, bohužiaľ, iniciátorom takéhoto delenia celkom úspešne podarilo zrealizovať a tvrdím, že i v parlamente dnes vo vzťahu k niektorým ustanoveniam návrhu zákona je veľká skupina, ba prevažujúca skupina poslancov patriacich do skupinky proti. A patria do nej rovnako koaliční ako opoziční poslanci alebo naopak. Domnievam sa, že v mnohých prípadoch tento fakt vyvolala práve skutočnosť, že došlo aj k určitému podráždeniu určitej časti poslancov a hneď v úvode teda vyčítam tak pánu ministrovi, ale predovšetkým zástupcom aliancie, že volili stratégiu rozporu, pritom aj určitým pasovaním sa do roly archanjela Gabriela, ktorý teraz ohnivým mečom vyženie z raja všetkých nehodných, sa zbytočne zdramatizovalo a oddialilo prijatie tohto zákona.

Ak dovolíte, upriamil by som teraz vašu pozornosť na skutočnosť, že dochádza k zmene názvu zákona, a to z názvu ústavného zákona o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov na ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných činiteľov.

Podľa právnej teórie ich legislatívnotechnických pokynov názov zákona obsahuje stručne vymedzenie jeho obsahu. Pri podrobnejšom prečítaní predloženého návrhu však zisťujeme, že v tomto prípade je zmena názvu neodôvodnená a že obsahom tento návrh je naďalej predovšetkým zákonom o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií verejných funkcionárov a že označím to ako hrdý titul - ústavný zákon o ochrane verejného záujmu mu nie celkom patrí.

Ak vychádzame z vymedzenia pojmu verejný záujem, tak ako je formulovaný v čl. 3 ods. 2 návrhu zákona, citujem: "Verejný záujem je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom," koniec citátu, tak potom musíme konštatovať, že adresne a konkrétne sa ochranou verejného záujmu vážne zaoberá jedine ustanovenie čl. 4 ods. 1, ktoré ukladá verejnému funkcionárovi pri výkone svojej funkcie povinnosť presadzovať a chrániť verejný záujem.

Predovšetkým ochranu verejného záujmu mali na mysli naši predchodcovia, exkolegovia Bartoš a  Orosz, a predovšetkým jestvujúcemu zákonu vyčítali skutočnosť, že sa obmedzuje na konflikt funkcií a príjmov namiesto reálnej ochrany verejného záujmu.

Obidvaja mali pravdu a domnievam sa, že ju mám i ja, keď tvrdím, že ani prijatím tohto zákona sa na popísanom stave nič podstatného nezmení. Ak sa má stať z tohto zákona účinný nástroj boja proti korupcii a ochrany verejného záujmu, potom musí riešiť úlohu verejného záujmu v omnoho širšom rozsahu.

Veď čo môže lepšie prispieť k vytváraniu trvalého právneho prostredia, k úspešnému boju proti korupcii pri rozhodovaní o významných otázkach verejného záujmu, ak bude existovať zákonom stanovený orgán, ktorý pri splnení zákonných podmienok je oprávnený preskúmať ktorékoľvek rozhodnutie verejného funkcionára, ktoré sa dotýka významného verejného záujmu. Čo môže viacej posilniť ochranu verejného záujmu ako skutočnosť, že zákon nedovolí zatajovať akékoľvek rozhodnutia verejných funkcionárov, u ktorých je verejný záujem preukázateľný a daný.

Pokiaľ, vážené kolegyne a kolegovia, ani Národná rada ako ústavou stanovený orgán kontroly vlády Slovenskej republiky nemá možnosť zoznámiť sa s utajovanou časťou rozhodnutí o privatizácii strategických podnikov, nemožno pri trochu slušnosti ani potichu hovoriť o tom, že chceme prijať účinný zákon na ochranu verejného záujmu.

Veď ak by existoval, nemohli by byť prijaté pri takých významných rozhodnutiach podmienky tak poškodzujúce a ignorujúce verejný záujem, aké boli, ako sa čoraz jasnejšie a zjavnejšie ukazuje pri privatizácii SPP či telekomunikácií.

Vážené kolegyne a kolegovia, musíme si byť vedomí jednej veľmi významnej skutočnosti, že uzavretiu zmlúv s privatizérmi predchádzali rozhodnutia verejných funkcionárov o tom, čo obsahom týchto zmlúv bude.

Domnievam sa, že z tohto pohľadu sa pokúšal hovoriť o zákone aj pred chvíľou kolega Ondriaš a v tej časti s ním skutočne vrele súhlasím. Domnievam sa zároveň, že tak ministerstvo spravodlivosti, ako i vláda alebo my a prípadne naši nástupcovia budú musieť v dohľadnom čase prijať nový a oveľa účinnejší zákon o ochrane verejného záujmu.

Dôvodov nato je niekoľko, a vážnych dôvodov, a pokiaľ by som zobral do úvahy základné výhrady vybraných subjektov k platnému ústavnému zákonu, teda k stodevätnástke, tak ako boli uverejnené v publikácii Aliancie Stop konfliktu záujmov, z podstatných uvediem dve.

Nedostatočne nepresne definované povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov a spôsob a metódy preskúmavania údajov, ktoré nie sú dostatočne upravené a sú v pôsobnosti orgánu zloženého z verejných funkcionárov, ktorí sami podliehajú režimu tejto právnej úpravy. Aliancia síce túto výhradu v zozname týchto základných výhrad na svoj účet nepripisuje, ale v poznámke na strane 27 uvádza, že model s osobitným nezávislým splnomocnencom pôvodne presadzovala práve ona. Žiadna zmena smerujúca k odstráneniu tejto významnej výhrady nenastala a žiadnu zmenu návrh neobsahuje.

Túto skutočnosť považujem za veľmi významnú, pretože sa stotožňujem s názorom, že o všetkých problémoch vyplývajúcich zo zákona v konečnej podstate opäť rozhodujú funkcionári, ktorí sami podliehajú režimu tejto právnej úpravy.

Viem, že táto otázka je veľmi zložitá, viem, že je náročná na riešenie, ale myslím si, že pokiaľ chceme prijať skutočne účinný zákon, musíme ho v dohľadnom čase riešiť.

Vážené kolegyne, kolegovia. Druhá vážna výhrada boli nedostatočne nepresne definované povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov. Nemôžem naozaj povedať s čistým svedomím, že by návrh zákona túto výhradu riešil a odstraňoval v takom rozsahu, ako mu to príprava nového návrhu dovoľovala.

V článku 5 ods. 2 v otázke inkompatibility sa prijíma dokonca oproti jestvujúcemu stavu zmäkčujúce a dovolím si tvrdiť, že aj vážne diskriminujúce ustanovenie. Posledná veta článku 5 ods. 2 stanoví, že verejný funkcionár nesmie podnikať, to sa však nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať fyzická osoba za zákonom stanovených podmienok. Novou úpravou sa likviduje fakticky zákaz poberať za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu príjem presahujúci minimálnu mzdu.

Verejný funkcionár podľa tohto návrhu, aby som neišiel do cudzej kuchyne, poslanec tejto snemovne a zároveň úspešný advokát teda môže bez akýchkoľvek problémov, ak mu nato sily a čas stačia, produkovať desiatky a desiatky miliónov.

Predkladateľ tento problém, ktorý by sa v inej podobe neústavného zákona dostal do hrubého rozporu s článkom 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, rieši práve tým, že je to ústavný zákon.

Právo na slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť totižto patrí k základným právam a slobodám. V prípade verejných činiteľov je takéto obmedzenie vo verejnom záujme možné, avšak v zmysle článku 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. V tomto prípade tou jednou jedinou podmienkou je, že dotyčná osoba je verejným funkcionárom.

Ja, pán minister, akceptujem, že toto ustanovenie návrhu zákona nie je protiústavné, považujem ho však za diskriminačné a nemorálne vo vzťahu k ostatným verejným funkcionárom. Bohužiaľ, tejto výhrady sa akosi zbaviť nemôžem.

Nuž tak trošku výsmechom toho deklarovaného zámeru boja proti korupcii je ustanovenie článku 8 ods. 1. Všetci ste zrejme návrh zákona čítali, preto ho čítať nebudem. Viete, že ide o skutočnosť, že toto ustanovenie stanovuje, že ak verejný funkcionár sa zúčastní v posledných dvoch rokoch výkonu pred skončením výkonu funkcie na poskytnutí štátnej pomoci, podpore, výhody alebo odpustenia povinnosti, má následne voči subjektu, pre ktorý to urobil, celý rad obmedzení a zákazov.

Nuž ale, prepáčte, poviem to trošku tvrdšie, ale veľmi zrozumiteľne, veď toto je úplne jednoduchý a zrozumiteľný návod pre každého, aj tupšieho korupčníčka vo funkcii verejného funkcionára. Teda ak chceš bez problémov preplávať cez výkon funkcie, ak chceš ostať po jeho skončení čistý ako ľalia, tak nakŕm seba a svojich blízkych a firmu v prvých dvoch rokoch výkonu funkcie, pretože, ak by si to urobil v ďalších dvoch, budeš mať problémy dokonca také, že budeš musieť na dobu jedného roku previesť svoj podiel, akcie a tak ďalej v určitej firme na pani manželku, krstnú mať alebo niekoho podobného. Nuž ak toto nie je mierna nehoráznosť, a nieže nehoráznosť mierna, ale nehoráznosť ako fabrický komín, tak potom fabrické komíny v tomto štáte vôbec neexistujú.

A chcel by som ešte zároveň upozorniť, že toto ustanovenie nie je iba represiou voči nehodnému verejnému funkcionárovi, ale zároveň diskriminuje tretí subjekt, teda spoločnosť podnikateľský subjekt, ktorý možno veľmi štátnu pomoc, podporu alebo inú výhodu potrebuje na zachovanie svojej existencie. Len preto, že v tejto spoločnosti má náhodou verejný funkcionár akcie dve či tri z prvej vlny privatizácie, ktoré by síce mohol oželieť, neposkytne túto pomoc, ak spoločnosť všetky zákonné podmienky na jej poskytnutie spĺňa?

Nuž a z výhrad, ktoré mám a ktoré chcem upraviť aj formou pozmeňujúceho návrhu, uvediem ešte jednu. A to je článok 4 ods. 2. Paradoxná na tomto ustanovení je skutočnosť, že zakazuje verejnému funkcionárovi sprostredkovať obchodný styk s radom vymenovaných subjektov. V každom prípade ide o majetkovú účasť štátu, vyššieho územného celku, Fondu národného majetku alebo obce. Pritom paradoxné teda, ako som už začal, na tomto ustanovení je skutočnosť, že verejný funkcionár ho bude voči všetkým uvedeným subjektom prísne dodržiavať, a pritom je schopný, pretože má tie dispozície z titulu svojej funkcie, sprostredkovať obchodný styk s inými subjektmi a zaobstarať obrovský majetkový prospech pre seba, pre osoby blízke, prípadne pre iné osoby.

Samotná Aliancia Stop konfliktu záujmov uvádza vo svojej publikácii príklad, keď konateľ súkromnej spoločnosti priznal, že využíval vysokých štátnych funkcionárov na sprostredkovanie obchodného styku na predaj mrazených kurčiat Taliansku. Domnievam sa, že verejný funkcionár, pokiaľ to nevyplýva z jeho funkcie a služobných povinností, by mal mať absolútny zákaz sprostredkovania obchodného styku. Vieme obidvaja, čo máme na mysli, pán minister, pod obchodným stykom, hoci tento pojem je nie celkom právne vyjasnený, ale myslím si, že zhodne by sme na jeho aplikáciu používali Obchodný zákonník.

No a ak dovolíte, k tým niekoľkým výhradám pridám ešte hádam poslednú, nie úplnú ujasnenosť predkladateľa predovšetkým v časti, ktorá je označená ako vymedzenie základných pojmov, kde sa konflikt záujmov definuje ako skutočnosť, keď verejný funkcionár pri rozhodovaní uprednostní osobný záujem pred verejným. Ak funkcionár uprednostní pri rozhodovaní osobný záujem pred verejným, ide o hrubé porušenie tohto zákona, ktorý mu ukladá ho neuprednostniť pred verejným.

Konflikt záujmov, myslím si, že tak, ako bol definovaný v stodevätnástke, je definovaný omnoho zrozumiteľnejšie a jasnejšie, pretože v tomto prípade ide o subjektívny stav, ktorý nastane vždy pri rozhodovaní o konkrétnej veci, keď sa stretne verejný záujem so súkromným záujmom osoby, ktorá o tejto veci má rozhodovať. Myslím v takom znení, ako je táto definícia pre budúci výklad konfliktu záujmov, je definíciou zmätočnou a nemal by ju v takejto podobe návrh zákona obsahovať.

Dovoľte mi preto, aby som k tomu, čo som uviedol, predložil aj štyri pozmeňujúce návrhy, a to prvý - v článku 3 ods. 4 sa vypúšťa, druhý - v článku 4 ods. 2 písm. e) znie: "Sprostredkovať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk okrem prípadu, ak takáto činnosť alebo úloha vyplýva pre verejného funkcionára z výkonu funkcií." Tretí - v článku 8 ods. 1 sa text "v období dvoch rokov pred skončením verejnej funkcie" nahrádza textom "počas výkonu funkcie" a rovnako v ods. 3 písm. a), b) sa texty "v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie" nahrádzajú textom "počas výkonu funkcie". Štvrtý - v článku 5 ods. 2 sa druhá časť poslednej vety vypúšťa a  ods. 2 sa končí slovami "verejný funkcionár nesmie podnikať". Odôvodnenie som predniesol a je aj priložené.

Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som na záver povedal ešte niekoľko poznámok. Za mierne trápny fakt považujem, že prvých 23 riadkov všeobecnej časti dôvodovej správy predloženej parlamentu ako dôvodovú správu vypracovanú ministerstvom a prvých 23 riadkov kapitoly Konflikt záujmov, šedá politická zóna v publikácii Aliancie Stop konfliktu záujmov, ju jedna alebo druhá strana doslovne opísali.

Na druhej strane musím oceniť, že na Slovensku sa nájdu aspoň dva subjekty, ktoré v niektorej závažnej veci dokážu rozmýšľať absolútne zhodne, a to doslovne od slova do slova. Za tvrdú skutočnosť považujem fakt, že Slovensko bude jedinou krajinou, ktorá mimo ústavy, hoci v ďalšom ústavnom zákone uzákoňuje sankciu zániku mandátu priamo volených funkcionárov. Opäť budeme jedineční.

Za politickú neslušnosť považujem spôsob, akým bol médiám na pekáč podhodený kolega Vavrík. Z poverenia predsedu parlamentu plnil funkciu neformálneho predsedu poradnej skupiny zloženej zo zástupcov všetkých politických klubov a na základe ich poverenia a na základe vyjadreného súhlasu všetkých parlamentných klubov predložil k návrhu spoločné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. A za samozrejmosť považujem fakt, že návrh zákona podporím iba za predpokladu, že sa upraví do podoby právnej normy skutočne chrániacej verejný záujem, do normy úprimne, vážne a právne perfektne postihujúcej všetky deformácie zákona. Verím, že k tomu aspoň čiastočne prispejú aj moje pozmeňujúce návrhy.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

Nech sa páči, pán poslanec Madej, faktická poznámka.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na jeden bod, ktorý predniesol pán poslanec Husár, jednu nelogickosť, ktorá je pravdepodobne sčasti aj v tom naozaj pôvodnom návrhu zákona. To, že verejný funkcionár nesmie podnikať s výnimkou, že sa to nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom stanovených podmienok.

Pravdepodobne, pán minister, z tohto nemáte na mysli podnikanie na základe živnostenského zákona, to znamená, poslanci a verejní funkcionári, ministri, nikto nebude môcť podnikať na základe živnostenského zákona, ale bude môcť podnikať podľa osobitných zákonov, takže pravdepodobne ide o výkon slobodných povolaní. Vymenoval by som exekútori, notári, advokáti, pravdepodobne lekári a všetky tie zákony, ktoré sú upravené, upravené zákony o komorách, ktoré doposiaľ existujú. V rámci toho som sa dopočul, že vláda navrhuje zrušiť niekoľko, myslím 16 alebo do 20 komôr, takže už vo výbore som vás prosil, aby ste predložili napríklad správu o tom, ktoré povolania budú povolené.

Ja by som povedal naozaj konkrétny príklad. Poslanec nebude môcť mať obchod s textilom, obchod s obuvou, obchod s potravinami, lebo to môže byť predmetom korupcie, ale na druhej strane poslanec bude môcť byť notárom, advokátom, exekútorom, pretože nato sa tento ústavný zákon nevzťahuje. Je to dosť nelogické, preto sa pridávam naozaj k názoru pána poslanca Husára.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, faktická.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Obdobne ako pán poslanec Madej a Husár pripomínam pánu ministrovi, že tieto veci treba domyslieť, pretože ide o ústavný zákon. Navyše mám otázku, pán minister, uvedomili ste si vôbec, že na ústavnú rovinu dávate legálnu definíciu pojmu verejný záujem? Verejný záujem doposiaľ bol v literatúre, normy správneho práva v širokom meradle pracujú s týmto pojmom a vy prichádzate s návrhom, kde dávate ústavnú definíciu tohto pojmu bez pridania, že to platí len poprípade na pomery tohto ústavného zákona, čiže všetky zákony musia byť v súlade s ústavou, to znamená, táto legálna definícia platí pre všetky zákony. A ja vám otvorene, zodpovedne s množstvom argumentov hovorím, že táto legálna definícia je katastrofa pre niektoré zákony z oblasti správneho práva, niektoré priestupkové zákony a podobne. Čiže treba systémovo rozmýšľať. Robiť legislatívu, to nie je beletria. Netreba vedieť len písať, ale treba vedieť to systémovo domyslieť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horák. Pripraví sa, ej, pardon, pán poslanec, tri minúty, bude stačiť? Nech sa páči, bude stačiť? Nech sa páči.

V. Horák, poslanec: Ja to stihnem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem skutočne stručný. Ja by som si na základe vlastných skúseností v samospráve a na základe aj požiadavky Únie miest a Združenia miest a obcí Slovenska, ktorí zastávame rovnaký názor, že poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev a poslanci vyšších územných celkov by nemali byť podchytení týmto zákonom, preto si dovoľujem podať pozmeňujúci návrh, ktorý by týchto poslancov vylúčil z účinnosti tohto zákona, a preto podávam pozmeňujúci návrh.

V článku 2 ods. 2 vypustiť písm. p) a r), kde sú spomenutí poslanci vymenovaní. A potom písm. q) sa označí ako p), písm. s) ako q) a písm. t) ako r). Ak prejde tento pozmeňujúci návrh, tak potom ako technická zmena je potrebná aj v článku 5 v ods. 5 vypustiť prvú vetu.

Takže to je všetko, ďakujem za pozornosť. Nech sa páči.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, prerušujem rokovanie. Páni poslanci, prerušujem rokovanie. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine. Vystúpi pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Minárik. Potom by sme tento bod skončili a, samozrejme, budeme pokračovať ďalším zákonom.

Takže dobrú noc!

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)