P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. S faktickými poznámkami, pani poslankyňa... Najskôr faktické poznámky, páni poslanci. Pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Mária Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Čaplovič, dovoľte mi krátko zareagovať na vaše veľmi zaujímavé v úvodzovkách a zvláštne vystúpenie. Bývalý komunistický režim sa 40 rokov snažil z verejného, rodinného, súkromného života vymazať všetko, čo súviselo s náboženstvom aj v rodinách a boli situácie, keď učitelia, tí, ktorí dnes možno budú učiť etickú výchovu, hovorili rodičom, že nedávajte deti na náboženstvo, lebo sa nedostanú do škôl ani na vysokú školu. A pamätajú si ľudia túto situáciu, keď tí istí učitelia, ktorí ich vystríhali pred náboženstvom, dnes budú vyučovať tú etickú výchovu alebo tú etiku, o ktorej ste vy hovorili, o tej univerzálne platnej etike a globálnej etike.

Váš predrečník, váš predseda strany, keď vystupoval vo svojej rozprave, tak hovoril o tom, že my tu meníme charakter štátu, vy ste zvolili inú rétoriku, vy ste hovorili o tom, že deti, ktoré nebudú chodiť na etickú výchovu, lebo budú chodiť len na náboženskú výchovu, že sú alebo budú ochudobnené.  To, ako ste si pomáhali argumentmi alebo spomínali mená, alebo situácie od evanjelickej besiedky na senickej fare cez Jána Pavla II., cez Antona Srholca a dokonca profesora Zasępu, mne zastáva rozum, pán kolega, to bola taká orvelovština, akú ste tu predviedli.

Ja mám na záver len jednu radu aj pre vás, aj pre všetkých - nechajte to na rodičov. Tak ako v komunistickom režime, pán kolega, jednoducho my sa nemýlime na rozdiel od rôznych -izmov, ja viem, čo je pre moje deti najlepšie a na rozdiel od...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som vám len chcela povedať možno tri vety. Hovorili ste tu o právach dieťaťa na slobodu a o tom, ako keby už rodič, ktorý rozhoduje a vlastne pripravuje toto dieťa na zodpovedný život, nemohol do toho hovoriť. Hovorili ste o tom, aké to bude mať problémy vo vyučovacom procese. Myslím si, že práve tým, že sa ustanoví ako riadny rámec vyučovania, sa zjednoduší systém aj v štátnych školách.

Keď si zoberiete, a vy ako človek v rokoch, myslím si, že viete zhodnotiť, čo prinieslo možno takéto vyučovanie náboženskej výchovy aj v minulosti, kde sa zúčastňovali na takýchto hodinách aj deti zo židovských rodín a z rôznych konfesií, ktoré nemali trebárs vyučovanie, prinieslo to len a len pozitívny vplyv na morálku od detí do dospelého veku, a myslím si, že od vás ako od vysokoškolského učiteľa by som bola očakávala aspoň nejakú líniu. Vy ste z extrému do extrému zhodili všetko, o čo táto spoločnosť, aby postavila trošku morálky do spoločnosti, zápasí. Skutočne som mimoriadne sklamaná vaším vystúpením ako vysokoškolského učiteľa.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Pán Brocka a pani kolegyňa, pani poslankyňa Sabolová, akceptujem váš názor, máte naň právo, ale nespájajte veci nespojiteľné, ako som ja hovoril, vy to, ako keby ste vytrhávali z kontextu aj tie mená. Ja som len zdôvodňoval, že odmietam, a poviem to rovno osobne, odmietam akékoľvek príkazníctva, akékoľvek zákony. Skôr hovorím o tom, žeby sa všetko malo kreovať na spôsob dobrovoľnosti, však ja ako historik vám poviem, čo vyšlo zospodu dobrovoľne, že sa rozhodla rodina, rozhodli sa rodičia, rozhodli sa deti, rozhodli sa študenti, to všetko pretrvalo. Čo bolo vlastne spôsobom nejako kreované a čo napĺňalo tie námety, ktoré sú obsiahnuté v obidvoch zmluvách alebo respektíve v dohode, často môžu viacej poškodiť náboženstvu, cirkvám, ako im môžu pomôcť. A nespájajte mená, ktoré som uvádzal, so zdôvodňovaním. To sa týkalo celkom inej oblasti, jednej časti, samozrejme, etiky, ale druhej časti predovšetkým sociálneho rozmeru, ktorý mi chýba v zmluvách, v jednotlivých čiastkových zmluvách a dohodách.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyňa Brestenská, Hopta a pán poslanec Zala. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene nášho klubu ANO, ale hlavne vo svojom mene povedala tiež len veľmi stručne pár názorov a možno aj námetov, nad ktorými sa treba zamyslieť skôr, než teda pristúpime k hlasovaniu.

Naše presvedčenie je, že skutočne vec je, ja si myslím každého v tomto, nemusíme polemizovať, je hlavne vec rodiny a vec cirkvi a potom vec školy. Myslím si, ak niekto nemá dobré základy z rodiny, cirkevné, tak tá škola niečo pomôže, ale asi veľa nezmení, ak to v tej rodine nie je budované odmalička, ako sa narodí to dieťatko, a necíti to aj, a potom nakoniec aj nerozpráva sa v rodine o tom.

Druhá vec je taká, že v rámci tohto návrhu zmluvy nemáme problém s návrhom cirkevných škôl, štatútu, jeho obsahu, vzdelávania a tak ďalej. Skôr diskusia a problém je práve v tých štátnych a verejných školách.

Ja by som si dovolila poznamenať a len veľmi stručne uviesť niekoľko príkladov, aby sme boli korektne v obraze, ako to je v Európskej únii. Hovorí sa tu európsky rozmer, nech tu zaznie aj naozaj tak, ako to v niektorých štátoch je. Ja som si vybrala príklad niektorých štátov, o ktorých si myslím, že sú katolícke štáty a presne je definované, napríklad Francúzsko. Vyučovanie náboženstva je úlohou cirkví a náboženských obcí, ktoré vyučujú náboženstvo mimo školy. Vo Francúzsku existuje malý počet konfesionálnych súkromných škôl, kde sa vyučuje náboženstvo ako voliteľný predmet.

Ja som veľmi zato, aby naozaj vo verejných školách bol voliteľný predmet. Veľmi si vážim náboženstvo a myslím si, že chýba v školách. Ale keď je to povinne voliteľný, v mnohých ľuďoch, ja mám skúsenosť, hovorím za seba, čo rozprávam, aj moje skúsenosti osobné mi hovoria, keď je povinne voliteľný, už ten povinne vytvára určitý tlak na ľudí, a to voliteľný problém nie je.

Podobne Írsko, kde si myslím, je veľmi silne katolícky štát a v štátnych školách je náboženstvo nepovinný predmet a nemusí sa vyučovať.

Ďalší príklad je Taliansko. Vyučovanie náboženstva je voliteľný predmet, kde si študenti môžu vyberať z viacerých predmetov. Ak nechcú katolícku výchovu, môžu si vybrať z alternatívnych predmetov, kde majú najmenej tri možnosti a dokonca ďalšie, že decko môže opustiť školu a môže sa zúčastňovať mimo na iných aktivitách. Pritom 90 percent detí sa zúčastňuje na vyučovaní náboženstva, čo je veľmi pozitívne. Áno, ja si to veľmi vážim a presne takto by som to chcela vnímať aj u nás.

Španielsko, áno, Španielsko, takisto si myslím, že je vysoko katolícka krajina, vyučovanie náboženstva je voliteľný predmet. Existujú alternatívne predmety, spoločnosť, kultúra, náboženstvá, iné rôzne študijné aktivity vzťahujúce sa na kultúru a sociálny život. Tieto predmety nemajú svoje učebné osnovy a nie sú známkované. A takisto tu chodí väčšina na náboženstvo.

To sú pre mňa veľmi významné, by som povedala, ukazovatele a ja som hlboko presvedčená, že ak aj u nás by bol voliteľný predmet náboženstvo v štátnych a verejných školách, aj u nás si ľudia budú vyberať, väčšina ľudí, ktorá je presvedčená, rodín a detí, náboženstvo ako tento predmet.

Druhá vec je, že mnohé krajiny majú, že od 14 rokov si deti samostatne môžu voliť, na ktoré náboženstvo alebo aké náboženstvo budú navštevovať. Takže to sú také konkrétne, by som povedala, fakty, ktoré dávam tu do nášho pléna, aby sme zvážili, či to musí byť povinne voliteľné.

Ďalší rozmer, ktorý ma tu trošku navádza, v diskusii sa tu rozprávalo o ňom, je ten rozmer kvality a ten ekonomický rozmer. Viete, keď sa prijíma nový zákon a nová zmluva, mal by tu korektne aj zaznieť, a my sme sa aj vo výbore pýtali pána ministra, nejaké takéto vyčíslenie aj, lebo ja si myslím, že sú tu určité ekonomické náklady a nielen priamo na výučbu, ale s týmto súvisí zriadenie špeciálnych metodických centier, samostatnej cirkevnej správy, ďalších aktivít a tak ďalej, učebníc a podobne.

Mali tieto ekonomické faktory možno tiež tu zaznieť a takisto si myslím, že táto zmluva je nad rámec našich štátnych zákonov a trošku evokuje v ľuďoch takú možno, zase hovorím zo svojich skúseností a diskusií, možno práve to privilegovanie cirkevných škôl nad verejné a štátne školy. Práve ja som hlboko presvedčená o tom, žeby to malo byť na jednej úrovni, rovnaké pravidlá hry a zvlášť teraz, keď je vládny zákon o tom, že má nastať racionalizácia siete škôl v súvislosti s efektívnym využitím finančných prostriedkov.

Ja poviem skúsenosť za našu vo VÚC, my síce racionalizujeme, zmenšujeme počty škôl základných, štátnych, ale máme už mnohé žiadosti na zriadenie nových cirkevných. Ak budú platiť a jednoznačne platia všetky rovnaké pravidlá pre vznik aj zánik škôl, nie je obava, ale ak neplatia, tá obava tu je. To znamená, to sú veci, ktoré snáď práve táto zmluva dáva tým, že sa nadraďuje nad tie naše alebo zákony Slovenskej republiky, evokuje to privilegovanie práve týchto cirkevných škôl.

To sú, myslím si také vážne veci, ktoré by sme mali zvažovať predtým, než ideme hlasovať a ešte taký posledný moment by som zvážila, my sme mali vo výbore aj diskusiu o tom obsahu a kvalite vzdelávania. Mne trošku vadí, neviem, ako to pozmeniť, lebo už tie pozmeňujúce návrhy tam nemôžu ísť, kontroly hospitácie na hodinách v cirkevných školách sú riadené len cirkevnými organizáciami. V štátnych a verejných školách pán minister povedal, že nielen cirkevní môžu byť tam hospitujúci, ale aj verejní, by som povedala, alebo teda chodia aj učitelia, aj rodičia.

Ja by som veľmi prijala, aby aj tie cirkevné školy mali možnosť normálnej štátnej inšpekcie, nielen cirkevné inšpekcie, lebo ja si myslím, keď hovoríme o kvalite, lebo tu je hovorené len o cirkevnej inšpekcii. Keď ja hovorím, v cirkevných školách, tam sú, len cirkevná inšpekcia je definovaná. Čiže ak hovoríme o kvalite, ja si myslím, že nie je čoho sa obávať, lebo inšpekcia má byť verejná a tam má ktokoľvek mať prístup na hodiny hospitácie, aby vedel, aká je kvalita vyučovania.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím si, že treba súhlasiť s pani poslankyňou, že inšpekcie by mali byť aj štátne, ale myslím si, že pani poslankyňa nepochopila, keď nám tu uvádzala zahraničné, v čom je ratio predlohy. Veď aj v zmysle týchto zmlúv je voliteľné náboženstvo. To slovo povinné sa vzťahuje nato, že si treba voliť z dvoch ponúknutých. Teda buď etickú, alebo náboženskú. A to je súladné so všetkými zahraničnými vo vzťahu k možnosti zvoliť si náboženstvo. Náboženstvo je u nás voliteľné. Môžete ísť na náboženstvo, alebo pôjdete na etickú výchovu. A to je, myslím si, v poriadku.

Takže som nevedela pochopiť, čo vám vadí na predložených materiáloch, pretože tu je skutočne voľba. Povinnosť sa týka zúčastniť sa na voľbe.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hopta. Pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Môžem reagovať? K pani Tóthovej by som len reagovala, že si myslím, ja dobre chápem, čo je v ostatných európskych štátoch. Tam je jednoznačne slovo voliteľný, nie povinne voliteľný. Ja chápem veľmi veľký rozdiel medzi voliteľný a povinne voliteľný, lebo, ako som uviedla v Taliansku, voliteľný znamená päť alternatív, nie dve.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ivan Hopta. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi, aby som začal tak trošku nadľahčene, že vystupujem, a trošku mám aj strach, lebo ako mi hovoril na chodbe pán Mikloško, že ak nezahlasujem za zmluvu, budem sa tritisíc rokov pražiť v pekle, no tak (so smiechom)... To je môj osud. Ale teraz vážne.

Vážené dámy, vážení páni, uvedomujem si, že každý poslanec, ktorý tu bude hovoriť za Komunistickú stranu Slovenska, sa môže dostať do podozrenia a budú sa porovnávať naše názory terajšie s názormi do roku 1989 a s praxou, ktorá tu bola do roku 1989.

Chcem povedať, že túto zmluvu podľa môjho názoru treba porovnávať z viacerých hľadísk. Predovšetkým z právneho hľadiska si treba uvedomiť, že náš štát uzatvára zmluvu so štátom Vatikán.

Z morálneho hľadiska a z finančného hľadiska, čo nás to bude stáť. Môj kolega Ondriaš tu hovoril o niektorých aspektoch.

Dovoľte mi, aby som aj ja pripomenul niektoré veci, ktoré sú problematické pre nás ako poslancov Komunistickej strany Slovenska.

Po prvé. Je to problém, že Slovenská republika sa v ústave zaviazala, že sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Myslíme si, že táto zmluva to svojím spôsobom porušuje, pretože práve preferuje určitú ideológiu alebo určité náboženstvo.

Problematický je aj ďalší bod zmluvy, ktorý hovorí o tom, že zriaďovateľ katolíckej školy má právo vymenovať, odvolať riaditeľa školy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ja chcem trošku polemizovať s týmto názorom, lebo podľa môjho názoru, ak sa mýlim, tak pán minister ma určite opraví, v cirkevných školách neexistujú rady škôl, respektíve tieto uznesenia rady škôl o voľbe riaditeľov by mali byť záväzné potom aj pre zriaďovateľov, čiže cirkevné organizácie.

Po tretie. Zriaďovateľ katolíckej školy schvaľuje kritériá na prijímanie žiakov. Nejako mi tu chýba, že sa vypúšťa, že tieto kritériá by mali byť v súlade s kritériami, ktoré určí aj štát.

Po štvrté. Slovenská republika nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej výchove a vzdelávaniu. Ja plne súhlasím s tým, že ak sa bude vyučovať náboženská výchova a rešpektujem, že naše deti budú mať na výber z dvoch možností, čiže z etickej výchovy a náboženskej, že plne by som chápal, že obsah vzdelávania náboženskej výchovy by zodpovedal náboženskej problematike. Ale ak táto otázka rieši celkovú výchovu a vzdelávanie v cirkevných školách, že má zodpovedať katolíckej výchove, tak sa obávam trošku z obsahovej náplne vyučovania predovšetkým prírodovedeckých predmetov.

Po ďalšie. Slovenská republika sa v tejto zmluve zaväzuje, že katolíckym školám sa poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako majú všetky ostatné školy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Súhlasím s tým, len na druhej strane katolícke školy tým svojím spôsobom budú trošku uprednostnené voči štátnym školám, pretože štát aj iným spôsobom prispieva cirkvi, čiže dáva napríklad zhruba 600 miliónov korún ročne.

Po ďalšie. Katolícke pedagogické a katechetické centrum zriadené Konferenciou biskupov Slovenska podporované Slovenskou republikou bude po dohode s ministerstvom školstva zabezpečovať odborné a metodické riadenie katolíckych škôl. Ja si myslím, že na prvom mieste by nemalo byť katolícke pedagogické a katechetické centrum, ale na prvom mieste by odborné riadenie škôl predsa len mal zabezpečovať štát, čiže štát by mal byť garantom tohto procesu a, samozrejme, nenamietam, ak sa budú na tom podieľať potom v rámci cirkevných škôl aj cirkevné organizácie, ale garant štátu by mal byť alebo štát by mal byť prvoradým garantom.

Slovenská republika, po ďalšie, a katolícka cirkev budú spolupracovať v procese prípravy a tvorby výchovno-vzdelávacích programov v oblasti vzdelania, výchovy v katolíckych školách. Ja som už o tom hovoril, čiže výchovno-vzdelávacie programy by mali byť jednotné pre celé územie Slovenskej republiky, a ak by mala vstupovať cirkev do tejto problematiky, tak mala by vstupovať predovšetkým do vyučovania náboženstva.

Pre mňa je veľmi problematický článok 2 bod 3 - Slovenská republika umožní v zhode s vôľou rodičov alebo zákonným zástupcom vyučovanie katolíckeho náboženstva aj v predškolských zariadeniach.

Pri všetkej úcte a pri rešpekte, že vyznávame iné svetonázory, myslím si, že zaťahovať výučbu náboženstva už do predškolských zariadení by podľa môjho názoru nesplnilo to, čo by malo splniť, a ja si neviem ani z technického hľadiska predstaviť situáciu, ktorá môže vzniknúť najmä v dedinských materských školách, kde otvorene hovorím, kde väčšina občanov sa hlási k náboženstvu. Na mnohých dedinách je to rôzne náboženstvo. Sú však aj deti, ktorých rodičia si nebudú želať, ako sa bude zabezpečovať tento vyučovací proces alebo výchova v predškolských zariadeniach, keď dve deti budú mať také náboženstvo, dve iné a trebárs tri nebudú mať žiadne náboženstvo. Čiže môže tu nastať naozaj veľký problém a už aj tak zaťažené financovanie našich predškolských zariadení podľa môjho názoru utrpí ďalšiu finančnú ujmu.

Piaty bod hovorí o tom, že katolícke náboženstvo sa vyučuje podľa určených plánov, učebných osnov, ktoré schvaľuje Konferencia biskupov Slovenska po vyjadrení ministerstva školstva. S tým môžem len súhlasiť, pretože obsah, naozaj do toho by, ak sa dohodne štát, mali hovoriť cirkevné organizácie. Nemôžem súhlasiť s tým, že hospitácia alebo školské inšpekcie by mali byť garantované v katolíckych školách len v podstate zo strany cirkví. Hospitáciu na vyučovaní katolíckeho náboženstva vykonávajú osoby poverené príslušnou vrchnosťou katolíckej cirkvi. Riaditelia školy im umožnia túto činnosť vykonávať. Dostávame sa do situácie, že riaditeľ školy de facto svojím spôsobom podľa tohto paragrafu nebude mať právo sa zúčastňovať na týchto hospitáciách. Ak nie je pravda, pán minister, tak potom som rád, že sa mýlim, to znamená, že riaditeľ školy kedykoľvek bude mať možnosť o tejto problematike hovoriť.

Veľmi problematický je článok päť, ktorý zavádza vysokoškolské pastoračné centrá na vysokých školách.

Vážené dámy, vážení páni, ja si veľmi dobre pamätám a mnohí z vás takisto, že na vysokých školách do roku 1989 existovali ústavy marxizmu-leninizmu. Dnes de facto tieto ústavy marxizmu-leninizmu sa menia na vysokoškolské pastoračné centrá. Štát ich bude svojím spôsobom financovať, ale riadiť z odbornej stránky ich bude rektor vysokoškolského pastoračného centra, ktorý je na základe poverenia vrchnosťou katolíckej cirkvi.

Chcem vám pripomenúť, že aj vtedy existovali ústavy marxizmu-leninizmu do roku 1989, aj vtedy si komunistická strana neosvojovala právo vymenovať týchto riaditeľov, že zostalo to v rukách štátu, zostalo to v rukách ministra školstva, ktorý vymenoval riaditeľov týchto ústavov.

Čiže my sme sa dostali do paradoxnej situácie, že jedny ideologické ústavy nahrádzame inými ideologickými ústavmi. Ja si neviem predstaviť situáciu, ktorá by existovala trebárs do roku 1989, že vtedajšia Československá socialistická republika by uzatvorila zmluvu so štátom Vatikán a na základe tejto zmluvy by štát v štáte Vatikán podporoval nejaké ústavy marxizmu-leninizmu na svojej pôde, lebo v podstate je to obdobné. My uzatvárame zmluvu s iným cudzím štátom, uzatvárame zmluvu so štátom Vatikán a v podstate ideológia, ktorú reprezentuje tento štát, sa bude vykonávať u nás vo vysokoškolských centrách za naše finančné prostriedky s tým, že štát nemá do toho čo hovoriť.

Čiže sú to mnohé problematické otázky, o ktorých je možné diskutovať, a myslím si, že v tejto situácii naozaj musím súhlasiť so svojimi predrečníkmi zo strany Smer, že Slovenská republika, ktorá bola budovaná a mala by byť budovaná ako občianska spoločnosť, prijatím tejto zmluvy sa de facto mení svojím spôsobom na cirkevnú spoločnosť, kde jedna ideológia je povýšená nad ideológiu druhú, a môj kolega Ondriaš to veľmi pekne povedal. Prosím, ak súhlasíme s touto otázkou, potom poďme riešiť nielen ostatné cirkvi, ale poďme riešiť aj tých, ktorí sa nehlásia k žiadnej ideológii, pretože aj títo občania sú daňoví poplatníci Slovenskej republiky, aj oni majú právo vyznávať a vyznávajú určité hodnoty, a ak štát prispieva finančne na jednu ideológiu, potom by mal prispievať aj na ideológiu iným.

Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný do rozpravy prihlásený je pán poslanec Zala. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

B. Zala, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ja nepochybujem ani chvíľku o tom, že je potrebná istá duchovná obnova v našej spoločnosti. Škola, výchova, vzdelávacie inštitúcie, médiá, spoločenské organizácie a v neposlednom rade aj cirkvi by mali mať na tom ten najväčší a podstatný podiel.

Na druhej strane je pravdou, že vlády Slovenskej republiky už veľmi dlhé obdobie rezignovali na vzdelávaciu, mravnú aj duchovnú obrodu spoločnosti. Istou falošnou ideológiou, že všetko zariadi trh a všetko sa stane dokonalé privatizáciou, sa vzdala svojej základnej morálnej i osvietenskej funkcie - rozvíjať pokrok rozvojom ducha.

Nepochybne vítam všetky aktivity cirkví na Slovensku, ktoré chcú znovu obnoviť tú základnú schopnosť, ktorá z človeka robí morálnu bytosť. Rozlišovať dobro a zlo. Myslím si, že to potrebujeme. Na druhej strane oproti tejto veľkej morálnej aktivite spoločnosti je tu štát, ktorého jednou zo základných hodnôt, na ktorých stojí Európa posledných 400 rokov, je to, že tento štát má sekulárny charakter.

Hodnota sekulárneho charakteru štátu nie je v tom, že by bol proticirkevný a protináboženský. Opačne. Jej základným zmyslom je práve zabezpečenie slobody svetonázoru a slobody vierovyznania. Aby však táto sloboda bola zabezpečená pre každého jednotlivca, musí štát ostať civilný, svetský, sekulárny. Nesmie podliehať žiadnej viere. Ani komunistickej, ani liberálnej, ani katolíckej, ani akejkoľvek inej práve preto, aby všetky mohli slobodne pôsobiť a spolupôsobiť v spoločnosti. Lebo ak zvíťazí jedna a podriadi si štát, tak automaticky likviduje ostatných. Táto tendencia je nebezpečná a je protieurópska.

Ak sa z týchto princípov pozrieme na predkladané zmluvy, môžem konštatovať, že je potrebné zriaďovanie cirkevných škôl.

Na druhej strane je potrebné prísne zachovanie občianskeho charakteru štátnych škôl.

Po tretie je to rovnosť všetkých žiakov a študentov v školách bez ohľadu na osobné a rodinné svetonázory a viery.

Po štvrté je potrebné riešiť vzťah medzi požadovaným financovaním cirkevných škôl zo štátneho rozpočtu, teda od všetkých daňových poplatníkov, kedy a za akých okolností je to možné. Ak je cirkevná škola rovnako financovaná zo štátneho rozpočtu ako štátna, musí byť zabezpečená jej všeobecná prístupnosť. Zdôrazňujem, všeobecná prístupnosť pre každého žiaka bez ohľadu na vieru.

No ja by som k tomu poznamenal, keď mi tu kolegovia posielajú poznámky, že nie je. Moja dcéra študovala strednú školu v cirkevnej škole, musím zdôrazniť, veľmi kvalitnej cirkevnej škole. Boli sme mimoriadne spokojní s touto školou, ale musím poznamenať, že do tejto školy nemal nikto iný prístup iba tí, ktorí boli toho vierovyznania, v ktorej táto cirkevná škola pôsobí, to znamená, že bol narušený princíp všeobecnej prístupnosti tejto školy.

Článok 1 ods. 7 je vyslovene v protiklade s povinnosťou štátu zabezpečiť všeobecné a objektívne vzdelanie, lebo sa obmedzuje, aby predmety neboli v protiklade s katolíckou výchovou a vzdelávaním. Prosím, na toto chcem zvlášť upozorniť. To, samozrejme, priamo obmedzuje slobodu myslenia, vyznania aj svetonázoru a vytvára princíp netolerancie v týchto školách.

Povinná školská dochádzka je totiž daná štátom. Je daná zákonom, ale ak je povinná, tak štát je povinný zabezpečiť pre žiakov rovnoprávne, všeobecné, vedecké vzdelanie a výchovu. Táto zmluva to nezabezpečuje. To je práve druhá stránka tej zmluvy, že zo strany štátu nie sú do zmluvy zakotvené tie povinnosti, ktoré štátu vyplývajú zo zákona, ktorým zriaďuje povinnosť školskej dochádzky.

Náboženská výchova v štátnych školách, prechádzam k štátnym školám, je priamym potlačením civilného a všeobecného charakteru školstva. To, že sú dané alternatívy, nerieši problém. Jeden svetonázor, jedna viera začne získavať dominanciu v štátnom systéme. Nech ju získava v spoločnosti, nech ju získava medzi ľuďmi, nech ju získava evanjelizáciou, ale nie zákonom, zmluvami a inštitucionálnou formou prostredníctvom štátnej moci. (Potlesk).

O absurdite, akou je vyučovanie katolíckeho náboženstva v predškolských zariadeniach v tomto inštitucionálnom zmysle ani nehovorím. Štát teda bude platiť školu, ale aj tvorbu, výrobu a distribúciu učebníc a riaditelia škôl nebudú môcť uskutočňovať hospitáciu na hodinách. (Článok 2 ods. 8.)

Kolega Mikloško tu vykrikuje, ja mu poviem, je to článok 2 ods. 3 vyučovanie katolíckeho náboženstva v predškolských zariadeniach. To, že sa zo zákona môžu vo verejnej štátnej škole organizovať iné mimovyučovacie aktivity katolíckej cirkvi, je priamym porušením verejného a civilného charakteru školy.

Pokiaľ ide o vysoké školstvo. Katolícka univerzita je verejná vysoká škola, konštatuje sa to aj v danom zákone. Nepochybne katolícke univerzity patria v Európe k univerzitám s veľmi dobrým menom a patria k špičkovým univerzitám, ale práve preto, že prísne dodržujú jej verejný charakter, teda slobodu bádania, slobodu vyznania aj vlastných študentov.

Katolícka univerzita nesmie robiť cenzus a výber študentov podľa viery, ona poskytuje služby všetkým, áno, môže tam študovať aj Moslim. Ak sa vám to všetko zdá také všeobecné, v slovenskej praxi je to vždy ináč.

Moja skúsenosť z Trnavskej univerzity. Vyučoval som na Trnavskej univerzite na požiadanie vtedy dekana fakulty pána Leza, ja hneď k tomu poznamenám, to nie je katolícka, pán kolega, nechajte ma rozprávať, ja teraz hovorím o Trnavskej univerzite, kde som vyučoval predmet sociálna filozofia a kde bývalý rektor Hajduch roztrhal moju zmluvu, to už som vyučoval, počas vyučovania so slovami, že on na univerzite žiadneho ľavičiara trpieť nebude. To popisujem, čo vyplýva v praktickej realizácii z vecí, ktoré v zmluve sú, a Trnavská univerzita ani nie je oficiálnou katolíckou univerzitou.

Poznamenávam, všetci moji študenti ma informovali o tom, že pri prijímaní na túto školu vyslovene sa ich bolo pýtané a požadované, akého náboženského vyznania sú veľmi jednoznačne a ešte poviem jeden kuriózny príklad, aby sme vedeli, aké atmosféry potom vládnu na týchto univerzitách. Nebol som ja jediný vyhodený z tejto školy, bola to napríklad známa slovenská psychologička pani Plichtová, ktorú pán rektor Hajduch vyhodil preto, že vraj podľa neho hrala v nejakom v lascívnom sfilmovaní Maupassantovej poviedky.

To sú reality slovenské a to je to, čo nás vedie k obave, ako to dopadne v praktickej realizácii, nie to, čo je napísané iba na papieri, ale aj to, do akej praxe sa to napokon dostane.

O vysokoškolských pastoračných centrách ani nehovorím, lebo tie principiálne narúšajú verejný charakter vysokého školstva a likvidujú pravý zmysel toho, čo nazývame akademickou pôdou.

Vážené kolegyne, kolegovia, dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami je kópiou zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Prvá zmluva vytvára diskrimináciu medzi občanmi Slovenskej republiky, druhá dohoda konštatuje túto diskrimináciu. Všimnime si to.

Dohoda, ktorá má vzniknúť medzi štátom a ostatnými registrovanými cirkvami, aj dokonca vo svojom úvode hovorí, že je dohodou preto, že ju pociťujú ostatné cirkvi ako diskrimináciu. To znamená, že prvá dohoda zavádza priamo diskrimináciu a snaží sa ju táto druhá dohoda odstrániť vo vzťahu k vlastným cirkvám. Tým sa, samozrejme, ale diskriminácia voči všetkým tým, čo sú mimo dosahu týchto zmlúv, ešte prehĺbi.

Čakajme, že sa nám do parlamentu ešte dostane návrh zmluvy medzi Slovenskou republikou a neveriacimi alebo zelenými alebo o ateistickej výchove v školách, alebo o zelenej výchove v školách a podobne.

Výchova v školách nesmie byť ani zelená, ani katolícka, ani ateistická, ale založená na všeobecných vedeckých poznatkoch, všeobecne uznávaných mravných hodnotách a princípoch občianskej slobody. To sa dá len pri prísnom civilnom charaktere štátnych škôl, zdôrazňujem, ale, samozrejme, aj civilizačnej vyspelosti cirkevných škôl, ktoré, znovu zdôrazňujem, nepochybne potrebujeme a mal by ich štát v tomto zmysle podporovať.

Ak by sme podporili tieto hodnoty, je potrebné, aby sme tieto návrhy, ktoré vytvárajú diskriminačný charakter, odmietli. Myslím si, že by bolo vhodné, ja to nebudem oficiálne navrhovať, ale od navrhovateľa, aby stiahol tieto zákony a aby pripravil dohody tak, aby vyriešil tieto vnútorné problémy, ktoré vytvárajú diskrimináciu a napätie medzi občanmi Slovenskej republiky. Inak principiálne narušíme demokratické hodnoty a základné ústavné istoty občanov Slovenskej republiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave k obidvom prerokúvaným návrhom zmlúv. Áno.

Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Veľmi stručne by som sa chcel vyjadriť k veciam, dámy a páni. Musím povedať, že veľa vecí tu zaznelo s tým, že musím konštatovať, že ste asi dobre nepochopili alebo neprečítali si tie zmluvy a ich znenia a ja uvediem niekoľko príkladov. Ak sa hovorí v tej zmluve o možnosti, nie o povinnosti náboženskej formácie v materských školách, treba povedať, že je to obsiahnuté v základnej zmluve v čl. 13 v bode 5. Je tam ale hovorené len o možnosti.

De facto ja sa odvolám aj na poslanca Čaploviča, ktorý vo výbore povedal, že drvivá väčšina vecí, ktoré potvrdzuje táto zmluva, sú de facto obsiahnuté v našich legislatívnych normách. Jediná vec sa mení v tom, že tu sa to oproti základnej zmluve trošku detailizuje, upresňuje, akým spôsobom sa to bude robiť.

Takisto sa vrátim k tomu, čo hovorí základná zmluva. Táto zmluva vznikla na základe nielen programového vyhlásenia, ale na základe čl. 13 ods. 9, kde sa presne hovorí, že takto to bude ďalej upravené podrobnejšie, takisto sú tam v čl. 13 ods. 8 uložené povinnosti katolíckej cirkvi.

Keď si prezriete článok o inšpekcii, je jasne povedané, že inšpekciu robí školská inšpekcia po dohode s príslušnou, v tomto prípade katolíckou cirkvou, ale len pre vyučovanie náboženstva. Jednoducho zákon o školskej inšpekcii hovorí, že kde vstupuje, ako to robí, nič sa takéto nedeje.

Dámy a páni, páni poslanci a panie poslankyne, nechcem predlžovať čas, som ochotný mnohé tie rozporné veci osobne vysvetliť, pretože si myslím, že to je naozaj nepochopenie, a chcem vás vážne poprosiť o podporu obidvoch zmlúv, pretože len obidve zmluvy založia možný právny stav, ktorý sa dá realizovať v školskom systéme. Ak by ste podporili len jednu zmluvu a ktorúkoľvek druhú nie, tak si myslím, že by vznikol vážny rozpor, ktorý by bol aj v rozpore s ústavou.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Chce sa vyjadriť ešte pán spoločný spravodajca? Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, zaznel jeden procedurálny návrh od pána poslanca Čaploviča, aby hlasovanie bolo tajné, čiže pravdepodobne o ňom budeme musieť hlasovať ako o prvom. Ale dovoľte mi, aby som využil možnosť spravodajcu a veľmi stručne sa vyjadril k trom bodom.

Po prvé, chcel by som povedať, že obidve tieto zmluvy ako s cirkvami registrovanými, tak s katolíckou cirkvou nespadli z akéhosi neba. Tieto zmluvy, ktoré upresňujú alebo nejakým spôsobom detailizujú vzťah štátu a cirkví v oblasti školstva a výchovy založila tradícia prvej Československej republiky z roku 1918, ktorú potvrdil konkordát z roku 1927. Chcem povedať, že ešte aj po prevrate v roku 1948 štát prevzal taký istý model vzťahu štátu a cirkví, náboženstvo sa učilo v školách. Chcem povedať, že v tejto istej tradícii sa pokračovalo po roku 1989, čiže je to niečo, čo sa v tomto priestore udomácnilo za vyše 100 rokov a sa v tom pokračuje.

Druhá vec. Zmluva s Vatikánom je medzištátna, lebo katolícka cirkev je tak konštituovaná, ale zmluva s ostatnými cirkvami dokonca by som povedal, že je týmto chránená, pretože kým zmluvu medzištátnu je veľmi ťažko vypovedať a má to už aj svoje medzinárodné dôsledky, vo chvíli, keď by ju niekto zmenil zákonom, zmluvy s ostatnými cirkvami pred ústavným súdom, nemá nádej, aby Ústavný súd nepovedal, že ostatné cirkvi sú diskriminované podľa ústavy voči katolíckej cirkvi.

Čiže medzištátna zmluva spolu so zmluvou, ktorá bude v Zbierke zákonov s ostatnými cirkvami, práve naopak potvrdzuje a posunie postavenie menších cirkví.

A po tretie. Najdiskutovanejší je bod povinné náboženstvo. Kolegyne, kolegovia, na Slovensku je 3 500 škôl, 2 500 základných a 1 000 stredných. Z týchto 3 500 škôl je 180 cirkevných všetkých vierovyznaní a väčšinou na 99,9 percenta v mestách. Nie je najmenšia nádej, aby na dedinách existovali cirkevné školy a z toho dôvodu je povedané, že jedna hodina v týchto školách bude náboženstvo alebo etika. Ak hovorím náboženstvo, tak to bude náboženstvo podľa potreby tých veriacich, ktorí tam žijú, to znamená jedna hodina bude pre všetky cirkvi v týždni a takisto pre neveriacich alebo ktorí sa rozhodnú, to bude etická výchova.

Ak sa hovorí o povinnej voliteľnosti, tak je to preto, aby to bolo v rámci riadneho vyučovacieho procesu, aby to nemohlo byť poobede, čím by sa vytvorili práve podmienky na to, žeby sa všetko sťažovalo deťom.

Chcem povedať, že tu je základ tolerancie, aby deti videli od začiatku, že vedľa seba žijú evanjelici, katolíci, pravoslávni, gréckokatolíci a podobne, aby to videli v štátnych školách a nie, aby boli zatlačení každý do svojich get, farských úradov a kostolov, aby sa na seba pozerali ako na svätých, ktorých nikto nikdy nepozná.

Tu v školách sa dá vytvoriť prirodzený kontakt a prirodzená úcta jedných náboženstiev k druhým a celá voliteľná povinnosť je vlastne už zabehnutá od 4. ročníka, tu sa to len, by som povedal, extrapoluje tak, že to bude táto možnosť daná vlastne od začiatku.

Dámy a páni, opačne, Slovenská republika vytvára zatiaľ zásadným spôsobom tolerantné vzťahy medzi cirkvami. Ani v jednej krajine sa nepodarilo vytvoriť také vzťahy medzi pravoslávnymi a gréckokatolíkmi ako na Slovensku, a toto je takisto krok k tomu, aby sme vytvárali ovzdušie vzájomnej úcty, vzájomného poznávania sa a aby všetky cirkvi boli takýmto spôsobom úplne rovnocenné.

Prosím vás preto o podporu pre obidve tieto zmluvy.

P. Hrušovský, predseda NR: Ďakujem pánovi poslancovi Mikloškovi. Pani poslankyne, páni poslanci, viacerí predsedovia poslaneckých klubov ma požiadali o desaťminútovú prestávku pred záverečným hlasovaním o vrátených návrhoch zákonov pánom prezidentom. Vyhovujem ich požiadavke. Budeme pokračovať o 17.10 hodine. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 21. schôdze hlasovaním o štyroch prerokovaných bodoch programu. Najskôr budeme hlasovať o pánom prezidentom vrátených zákonoch.

Prosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzala hlasovanie k vrátenému zákonu zo 16. decembra 2003 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie.

Pani poslankyňa Navrátilová. Páni poslanci, pán poslanec Miklušičák, pani poslankyňa Brestenská. Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Prosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby uvádzala jednotlivé návrhy hlasovania k zákonu, ktorý pán prezident vrátil, ktorý prerokúvame ako tlač 519.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o alternatívach pána prezidenta uvedených v štvrtej časti spoločnej správy.

Pán predseda, dajte hlasovať o alternatíve č. 1, ktorá sa týka 8-percentného zvýšenia od februára 2004.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 144 prítomných, 68 za návrh, 13 proti, 60 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Neschválili sme pripomienku pána prezidenta pod alternatívou č. 1.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o alternatíve č. 2, ktorá sa týka 6-percentného zvýšenia dôchodkov od februára 2004.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o alternatíve č. 2 pána prezidenta Slovenskej republiky. Pán poslanec Galbavý, nekomentujte pripomienky pána prezidenta.

(Hlasovanie.) 145 prítomných, 70 za návrh, 8 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Teraz, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť.