B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo, úplne krátko. Treba k tomu dodať, ako tento návrh zákona vznikol a ako bol prijímaný v snemovni v decembri a ako prebiehalo rokovanie vo výboroch, pretože členom výboru je aj pán poslanec Bódy, ktorý asi najlepšie pozná túto problematiku. On vytvoril priestor na rokovanie výboru, kde sme sa stretli dvakrát alebo trikrát tí poslanci, ktorí mali jednak čas alebo mali o to záujem, aby sme sa stretli s tými záujmovými skupinami, ak sa dobre pamätám, bolo ich na pôde výboru asi trinásť. Ten zákon, ako bol schválený alebo predložený, a tie pozmeňujúce návrhy boli kompromisné návrhy, s ktorými súhlasili všetci tí, ktorí sú zainteresovaní, všetkých tých trinásť záujmových skupín. Samozrejme, nemohli sme každému vyhovieť, pretože to by potrebovalo ešte 1,5 miliardy korún so štátneho rozpočtu.
Ja fakt ľutujem, že musím to ešte raz povedať, ale je len na škodu veci, že na týchto rokovaniach výboru sa ani raz nezúčastnil pán poslanec Hrdlička na rokovaniach so záujmovými skupinami. A je na škodu veci, že napríklad vtedy, keď sme minulý týždeň rokovali o tomto vo výbore, o prezidentom vrátenom návrhu, že ste nepovedali tieto svoje dôvody, ktoré vás viedli k tomu, aby prezidentom vrátené body ste teraz tu rozoberali, a nechcem sa vracať ku všetkému, ale preto, že tam boli aj legislatívci, bol tam vysvetlený napríklad aj ten prvý bod, o ktorom ste tu hovorili, že keď je miera funkčného zaťaženia nižšia ako 50 percent, ako sa to spočítava.
Ďakujem za slovo, to som potrebovala povedať, pretože to tiež patrí k tomu, ako ku schvaľovaniu tohto zákona vo výbore došlo. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prerokovaniu
návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 543, spoločnú správu výborov máte v tlači 543a.
Návrh vlády odôvodní minister školstva Slovenskej republiky Martin Fronc. Nech sa páči.
Páni poslanci, vážené panie poslankyne, pán poslanec Mikloško má procedurálny návrh, ktorý ale mohol dať zo svojho miesta.
F. Mikloško, poslanec: Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na už vyšší vek nevládzem ísť naspäť. Prepáčte, že dávam procedurálny návrh odtiaľto. Ideme preberať dve zmluvy, ktoré sú úplne identické. Navrhujem preto, aby bola každá zmluva osobitne teda zdôvodnená na začiatku aj so spravodajskou správou, aby sme spojili rozpravu, pretože ide o úplne identické texty dvoch rôznych kategórií zmlúv. Čiže prosil by som, aby sme si týmto spôsobom zracionalizovali náš postup.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom pána poslanca Mikloška? Áno. Ďakujem pekne. To znamená, pán minister, potom vás poprosím, aby ste uviedli najprv, áno, obidve, to znamená... Áno, samozrejme, takže najprv, ako som teda povedal, Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní, potom, samozrejme, pán poslanec k tomu aj spravodajskú správu, a potom by ste, pán minister, uviedli druhú Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, tlač 542, a potom by sme, samozrejme, spojili rozpravu s tým, že každý, kto chce vystúpiť, povie, ku ktorému, poprípade k obidvom. Ďakujem pekne za súhlas.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na rokovaní zástupcov jedenástich cirkví a náboženských spoločností 16. júla 2003 bol schválený návrh Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.
Tento návrh sa opiera o Zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, uverejnenou v Zbierke zákonov pod č. 250/2002, ktorá v čl. 12 ods. 2 dáva právo rodičom vychovávať deti v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami vlastnej registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti uznávajúc právo na vzdelanie a výkon tohto práva pri náboženskej výchove podľa zásad jednotlivých registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Zároveň sa uvedený návrh dohody opiera o Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.
Schválenie tejto dohody odstráni nerovnoprávne postavenie ostatných registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ktoré by nastalo schválením Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.
Dohoda bola prerokovaná a schválená vo vláde Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2003. Nakoľko predseda Ekumenickej rady cirkví Slovenskej republiky predložil zmeny, na ktorých sa dohodlo 11 registrovaných cirkví a náboženských spoločností na svojom zasadnutí 17. septembra 2003, bol uvedený návrh dohody upravený, predložené pripomienky sú obsiahnuté v predkladacej správe a návrh dohody bol následne prerokovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 14. januára 2004.
Návrh tejto dohody zohľadňuje i potreby a špecifiká menšinových cirkví a náboženských spoločností. Zohľadnenie týchto špecifík, ktorými Slovenská republika vychádza v ústrety menšinovým cirkvám a náboženským spoločnostiam, odstraňuje podozrenie z možností majorizácie náboženských menšín v školskom systéme Slovenskej republiky a je dôležitým znakom demokratických princípov, ku ktorým sa Slovenská republika hlási.
Panie poslankyne a páni poslanci, prosím vás o podporu tejto dohody.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Mikloška, ktorého poveril výbor pre školstvo, vedu, vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, aby informoval o výsledku rokovania o návrhu v gestorskom výbore, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal správu o výsledku prerokovania návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelaní, tlač 543, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelaní, tlač 543, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. januára 2004 č. 548 na rokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá.
Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Výsledky prerokovania návrhu. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu šport a mládež, kultúru a médiá zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať so súhlasom na vedomie predmetnú dohodu.
Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať so súhlasom na vedomie návrh na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelaní a rozhodnutie vlády Slovenskej republiky uverejniť Dohodu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výchove a vzdelaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Pán predseda, to je všetko. Návrh na uznesenie prečítam po skončení rozpravy, keď budeme osobitne hlasovať o tejto zmluve.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Na základe spoločného súhlasného stanoviska pristúpime teraz k
návrhu na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.
Poprosím pána ministra školstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh uviedol.
M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odôvodnenie bude veľmi podobné, keďže ide o zmluvy, ktoré sa až na veľmi malé detaily málo líšia. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky dňa 4. novembra 2002 vychádzajúc z čl. 13 ods. 9 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, podpísanej 24. novembra 2000 vo Vatikáne, odporučilo pripraviť rezortu školstva čiastkovú zmluvu so Svätou stolicou v oblasti školstva.
Predkladaný návrh zmluvy vytvára východiskový rámec pre oblasť výchovy a vzdelávania, ktorá je poskytovaná na základe záujmov občanov Slovenskej republiky. Predmetná zmluva rieši túto oblasť obdobným spôsobom, ako je riešená aj v iných krajinách Európy. Pri jej tvorbe sme vychádzali z krajín, ktoré majú podobné spoločenské a historické pozadie, ako aj štatistické zloženie obyvateľov vo vzťahu k príslušnosti ku katolíckej cirkvi. Napríklad môžem uviesť Chorvátsku republiku, kde je takáto zmluva takisto podpísaná.
Na príprave pracovného materiálu sa v rámci pracovných rokovaní podieľa spoločná pracovná skupina. Za Slovenskú republiku v zložení, ktoré som určil ja ako minister školstva a za katolícku cirkev v zložení určenom predsedom Konferencie biskupov Slovenska z poverenia Svätej stolice.
Na rokovaniach bol vypracovaný spoločný návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní. Materiál bol po prvýkrát prerokovaný a schválený vo vláde dňa 9. júla 2003. Svätá stolica predložila k nemu v decembri 2003 návrh pripomienok, ktoré sú obsiahnuté v predkladacej správe. Uvedené pripomienky sa týkali otázok patriacich do pôsobnosti Svätej stolice, nemali charakter pozmeňujúcich vecných pripomienok, ale iba precizovali text niektorých ustanovení a boli v upravenom znení zmluvy akceptované.
Nové upravené znenie bolo schválené na rokovaní vlády dňa 14. januára 2004. Uvedená zmluva upravuje otázky týkajúce sa slobody myslenia, náboženského vyznania viery, ako aj práva na vzdelanie a je prezidentskou zmluvou medzinárodného charakteru v oblasti ľudských práv podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá si vyžaduje pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky. Z toho dôvodu je navrhovaná zmluva zmluvou medzinárodnou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tejto zmluvy.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Dvaja prezidentskí kandidáti si podávajú ruku. Poprosím pána poslanca Mikloška, aby z poverenia výboru informoval o výsledku prerokúvania návrhu, ktorý predniesol pán minister školstva z poverenia vlády.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Správa o výsledku prerokovania návrhu na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, tlač 542, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, tlač 542, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. januára 2004 č. 547 na rokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Výsledky prerokovania návrhu. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predmetnou zmluvou vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá neprijal uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelaní a rozhodnúť, že ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu k obidvom bodom programu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili za poslanecké kluby pán poslanec Robert Fico za poslanecký Klub Smer a páni poslanci Ondriaš a Čaplovič.
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
R. Fico, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, páni, vážený pán minister. Na úvod by som chcel povedať, že je veľká škoda, že v takomto komornom prostredí prerokúvame dokumenty, ktoré menia charakter štátu. Myslel som si, že keď Národná rada rokuje o zmluvách alebo dohodách, ktoré významne zasahujú do charakteru štátu, ako bol definovaný v Ústave Slovenskej republiky, že tu bude vecná a profesionálna diskusia, že budeme prinášať argumenty proti a za a že nakoniec ten, kto bude presvedčivejší, si môže odniesť pravdu z tohto parlamentu.
Mám niekedy pocit, že tri štvrtiny parlamentu si neuvedomujú závažnosť zmluvy a dohody, o ktorých teraz rokujeme, a neuvedomujú si, aký dopad budú mať na reálny život v našich školách, ale aj v celej spoločnosti.
Politická strana Smer, vážené dámy a páni, cieľavedomo presadzuje vo svojej politike hodnoty sociálnej solidarity, spravodlivosti a rovnosti príležitostí. Ide o hodnoty, ktoré sú typické pre stredoľavé subjekty podporujúce sociálny rozmer trhovej ekonomiky a občiansky charakter spoločnosti.
V rámci takýchto pohľadov vítame úlohu, ktorú v spoločnosti plnia registrované cirkvi a náboženské spoločnosti najmä pri pomoci slabým, chudobným a prestarnutým a pri presadzovaní hodnôt plne zapadajúcich do modelu modernej občianskej spoločnosti.
Smer mal už pri schvaľovaní základnej Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a Svätou stolicou jasné výhrady k jej obsahu. Presne ich definoval, a to bol aj dôvod, pre ktorý mal Smer k tejto zmluve zdržanlivý, až odmietajúci postoj. Išlo však o postoj legitímny, ktorý určite privítala značná časť verejnosti. Postoj, v ktorom sme upozorňovali na rôzne riziká spojené s aplikáciou základnej zmluvy a osobitne s aplikáciou špecifických zmlúv, ktoré mali na základnú zmluvu nadviazať.
Pri dôslednom štúdiu zmlúv, o ktorých dnes rokujeme, sa naše obavy napĺňajú. Zastávame názor, že náboženská výchova a vzdelávanie a osobitne katolícka výchova a vzdelávanie a podmienky ich realizácie sú v uvedených zmluvách upravené nadštandardne. Realizácia zmlúv v praxi bude znamenať ďalší silný prielom okrem tak či tak už existujúceho do vzdelávania detí a mladých ľudí počnúc tými najmenšími v predškolských zariadeniach až po vysokoškolákov.
Smer chce rešpektovať šírenie náboženskej výchovy v cirkevných školách, ako aj mieru tolerancie štátu k vytváraniu cirkevných škôl. Ale nemôže súhlasiť s takým výrazným presadzovaním náboženskej výchovy v štátnych školách, kde musí dominovať štát a občiansky princíp. Ak dobre čítame Ústavu Slovenskej republiky, nikde v nej nenachádzame ustanovenia potvrdzujúce, že Slovensko by bolo štátom cirkevným. Takýto spôsob presadzovania jedného druhu ideológie do štátneho školského systému vyvoláva potrebu urýchliť diskusie na tému demokratického a moderného spravovania vzťahu medzi štátom a cirkvami, ktorý v sebe skĺbi najlepšie tradície postavenia cirkvi na Slovensku s požiadavkou postupného oddeľovania štátu a cirkvi.
Smer sa nemôže ubrániť ani dojmu, že niektoré politické sily sa snažia využiť náboženské cítenie a tradície. Takýto prístup škodí všetkým a nezodpovedá ani predstavám veriacich, ako aj neveriacich o praktickej realizácii slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania, viery, ako aj práva byť bez náboženského vyznania. Ak je niekto nábožensky orientovaný, to ešte neznamená, že automaticky súhlasí s povinne voliteľným náboženským vzdelávaním v štátnych školách a s nekompromisným a necitlivým prienikom tohto druhu ideológie do suverénneho, neideologického a štátom kontrolovaného priestoru, tak ako ateista automaticky nemusí súhlasiť s opačnými extrémami zacielenými proti cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Smer by privítal, keby sa v praktickej politike takýchto politických subjektov viac objavovalo rešpektovanie sociálnej náuky cirkvi. Sociálnej náuky, ktorá je hlboko humánna, ľudská a ktorá je svojím obsahom v úplnom kontraste s praktickou politikou vykonávanou subjektmi otvorene sa hlásiacimi ku kresťanským hodnotám.
Vážené dámy a páni, dnešné hlasovanie nebude preto o tom, či je niekto veriaci, alebo neveriaci. Bude o tom, či chceme rešpektovať ten charakter spoločnosti a štátu, ku ktorému sme sa prihlásili v roku 1992 pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky a či chceme vzdať úctu jednému k najzákladnejších ľudských práv - k rovnocennému postaveniu všetkých občanov.
Vzhľadom na obsah dnes prerokúvaných dokumentov a konzistentnosť postojov politickej strany Smer poslanci tohto politického subjektu súhlas s citovanou zmluvou a dohodou nevyslovia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami? Nie. Áno. Pán poslanec Brocka, nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými... Nie. Prosím?
Áno, nech sa páči, pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Pán kolega Fico, dovoľte mi, aby som aspoň krátko zareagoval na vaše vystúpenie. Ja si nemyslím, že by sme prijatím týchto zmlúv menili charakter tohto štátu.
Pán kolega, povinne sa bude v základných školách vyučovať etická výchova alebo náboženstvo. Povinne. Ja ako rodič štyroch detí sa rozhodnem možno pre vyučovanie náboženstva. Vy ako rodič alebo iný rodič, ktorý nemá, teda nehlási sa k žiadnej cirkvi, tak sa možno rozhodne pre etickú výchovu. Je to povinnosť. Ja si myslím, že táto povinnosť formovať už od útleho detstva deti a pestovať v nich morálne zásady a etické normy nie je proti nikomu a naopak je pre všetkých.
Ja by som sa mohol spýtať napríklad, prečo sa moje deti alebo moja dcéra musí povinne učiť chémiu alebo fyziku, keď k nej nemá vzťah. Má vzťah k jazykom. Ale zdravý sedliacky rozum a spoločný záujem nás alebo by som povedal spoločné dobro hovorí, že musí sa učiť aj fyziku, aj matematiku, lebo pre život to bude potrebovať. Ale ja si myslím, že formovať deti k morálke a etike, to je, pán kolega, aj vo vašom záujme, nielen v mojom záujme.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr k prvému návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a jedenástimi registrovanými cirkvami mám k tomu jednu poznámku.
Podľa sčítania ľudu v roku 2001 druhá najpočetnejšia ideologická skupina na Slovensku sú ľudia bez konfesie alebo ateisti. Je to až 13 percent obyvateľov Slovenska. Pripomínam, že ateistické organizácie na Slovensku, ako je napríklad Prometeus, nedostáva žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu na rozdiel od niektorých cirkví alebo náboženských organizácií. Myslím si, že týmto sa porušuje Ústava Slovenskej republiky č. 1 ods. 1, kde sa hovorí: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo." Koniec citátu. Preto v rámci dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky navrhujem uzavretie podobnej dohody medzi Slovenskou republikou a ateistickými organizáciami na Slovensku. To je moja poznámka k prvému návrhu.
Druhý návrh. Otázku Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výchove a vzdelávaní pokladám za veľmi dôležitú. Preto budem vystupovať nielen ako politik, ale sčasti aj ako vedecký pracovník a na úvod musím povedať, že si rovnako vážim ľudí nábožensky založených i bez konfesie.
Ešte raz hovorím, že otázka viery a neviery je veľmi dôležitá, pretože viera alebo neviera modifikuje zmysel života jednotlivca, ciele a význam národa, štátu a našej civilizácie. K tomu by som uviedol suché fakty. V súčasnosti na svete je 175 štátov. OSN každý rok vydáva správu o stave ľudstva, kde štáty okrem iného posudzuje podľa životnej úrovne alebo kvality života občanov. Zo správy je zrejmé, že mnohé krajiny Latinskej a Južnej Ameriky, Afriky, Blízkeho a Ďalekého východu, t. j. štáty, kde fundamentálne náboženstvo má veľký vplyv na život občanov, nielenže nie sú na špici vedecko-technickej revolúcie, ale ani ich životná úroveň nie je vysoká. Naproti tomu, keď si pozrieme v správe OSN štáty, kde je vysoká životná úroveň, vysoký rozvoj vedy a techniky, tak zistíme, že tam fundamentálne náboženstvo nehrá významnú úlohu v živote spoločnosti.
Po roku 1989, keď sa náboženské morálne zásady "nezabiješ, nepokradneš, nezosmilníš" a tak ďalej slobodne a masovo hlásajú, na Slovensku stúpol počet rozvodov, vrážd, krádeží, podvodov, úžery, násilných trestných činov a tak ďalej. Podobne to platí pre všetky krajiny strednej a východnej Európy.
Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, najmä ústavy, ako som už zopakoval, Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. V návrhu na registráciu cirkví alebo náboženských spoločností sa zaväzujeme, že budeme plne rešpektovať zákony a všeobecne platné predpisy.
Ja si uvedomujem, že v období socializmu sme žili v ideologickom tlaku ateizmu. Ale taktiež mám pocit, že teraz žijeme v ideologickom tlaku viery. Preto chcem poukázať na základné princípy vzťahu cirkvi, náboženských organizácií a ateistických spoločností a štátu, ktoré by sa mali v demokratickom štáte dodržiavať.
Poviem aspoň niektoré. Všetky cirkvi a náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti musia byť rovné, musia mať rovnaké postavenie s rovnakými právami a povinnosťami. Cirkvi a náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti nesmú svojím pôsobením a činnosťou narúšať suverenitu Slovenskej republiky. Postavenie cirkví, náboženských spoločností a ateistických spoločností a právnu subjektivitu ich orgánov presne vymedzí zákon, zákon taktiež stanoví, za akých podmienok budú upravené vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností, aby boli v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, aby navzájom právny dualizmus a konflikty výkladu týchto dvoch právnych systémov nenastával.
Cirkvi a náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti musia mať povinnosť viesť zákonom stanovenú účtovnú evidenciu použitých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce, ktorá podlieha kontrole v zmysle osobitného zákona vrátane sankcií za protiprávne použitie týchto finančných prostriedkov. Zástupcovia cirkví a náboženských spoločností a správcovia cirkevného majetku musia zostavovať súpis všetkého hnuteľného a nehnuteľného imania a majetkových práv cirkví a náboženských spoločností, ich zložiek a predkladať ich štátu, aby štát mohol efektívne a demokraticky prispievať na činnosť cirkví, náboženských a ateistických spoločností. Mnohé tieto zásady v praxi nefungujú.
Zákonná úprava o slobode náboženskej viery a postavenia cirkví a náboženskej spoločnosti je zlá a nerieši sa problematika ateizmu. Základné registračné dokumenty cirkví a náboženských spoločností a ich právnych subjektov nie sú oprávnené, upravené jednotne. Chýba presné vymedzenie právnej subjektivity právnych subjektov reprezentujúcich cirkví a náboženskej spoločnosti navonok. Chýba presné vymedzenie, kedy a za akých podmienok platia všeobecné záväzné právne predpisy a kedy vnútorné predpisy cirkví, náboženských spoločností a ateistických spoločností. Kontrola štátu nad rozpočtami a záverečnými účtami cirkví a náboženských spoločností sa zrušila. Neexistuje súpis ich majetku a majetkových práv cirkví a náboženských spoločností. Cirkvi, najmä katolícka, a náboženské spoločnosti sa domáhajú ich zvýšeného financovania zo štátneho rozpočtu, a pritom nemáme kontrolu zo strany štátu.
Musím zopakovať, že navrhovaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výchove a vzdelaní je súčasťou ideologického tlaku na Slovensku. Dá sa predpokladať, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výchove a vzdelávaní neprispeje optimálne k všestrannému rozvoju Slovenska. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výchove a vzdelávaní nerešpektuje dohovor o právach dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia aj náboženstva.
Nie je jasnou pravdou, že kresťanská výchova bude pozitívne vplývať na morálku spoločnosti, pretože morálka a etika na Slovensku po roku 1989 značne upadla.
Preto Klub poslancov KSS nepodporí túto zmluvu. Budeme podporovať všetky cirkvi, náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti, ktoré morálne, vzdelanostne a sociálne povznesú úroveň občanov v celej Slovenskej republike.
Navrhujem, aby cirkvi, náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti vyučovali náboženstvo alebo ateizmus ako nepovinný predmet po skončení riadneho vyučovacieho procesu. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky uložila vláde Slovenskej republiky vypracovať morálny a etický kódex občianskej spoločnosti Slovenskej republiky, ktorý by mal charakter zákona, ktorý by sa povinne vyučoval v základných a stredných školách, na jeho vypracovaní by sa podieľali všetky cirkvi a náboženské spoločnosti a ateistické spoločnosti a občianske združenia.
To je všetko, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca. Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, hovorili ste o tom, že morálka našej spoločnosti je na nízkej úrovni, hovorili ste o vraždách a o podobných veciach. Musím povedať, že máte pravdu. Stretávam sa s kolegyňami učiteľkami, ktoré hovoria, že deti nie sú také ako predtým. Sú ťažšie zvládnuteľné, sú horšie, nie z roka na rok, ale z mesiaca na mesiac. Ak ste si všimli, náboženská výchova je slobodne voliteľná a etika v alternatíve k nej myslím si, je veľmi potrebná. Tak by som vás veľmi chcela poprosiť, aby ste porozmýšľali a zmenili svoj názor.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.
D. Podracká, poslankyňa: Taktiež sa chcem vyjadriť k takzvanému ideologickému tlaku viery, pretože s týmto termínom nesúhlasím, ako povedal pán Brocka, ide o voľbu. Čiže človek sa môže rozhodnúť, či bude mať etickú výchovu, alebo náboženskú výchovu. Dokonca si myslím, že aj keby bola náboženská výchova povinná pre všetkých, nebolo by to proti človeku.
Keď bol Dostojevský v gulagu, teda na Sibíri v lágri, tak tam prišiel na skvelú myšlienku, že aj keby mi niekto dokázal, že Boh neexistuje a legenda o Kristovi nie je pravda, zostal by som radšej s Kristom ako s pravdou. Chcem tým povedať, že príbeh Krista je najväčším príbehom o človeku, a ak je súčasťou náboženskej viery, treba sa vlastne stotožniť s príbehom aj s vierou, lebo bez viery sa nedá vytvoriť nič veľké. Výchova bez viery je podľa môjho názoru začiatkom duchovného vyprázdňovania človeka, ale aj spoločnosti. Tí, čo boli vo vojne, hovoria, že v zákopoch sa...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Banáš. Končím možnosť ďalších prihlášok. S faktickými poznámkami na vystúpenie poslancov bude reagovať pán poslanec Ondriaš.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Banáš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja chcem na vystúpenie pána poslanca Ondriaša povedať, že nemôžem zásadne súhlasiť s tým, že viera je čosi, čo človeka demoralizuje. Nechcem tú tému rozoberať, lebo to je veľmi široká téma, ale chcem povedať k predloženému návrhu zákona dve poznámky.
Prvá je, ak by, priatelia, bola táto snaha Svätej stolice orientovaná skôr na etiku, ako je tu zdôrazňované, tak by sa predsa zmluva mala volať Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o etickej výchove a vzdelávaní, ale volá sa o náboženskej výchove. Ja ako liberál, veriaci liberál hovorím: "Viera je podstatná vec, ale do škôl nepatrí" a chcem ešte využiť prítomnosť pána ministra Fronca, keď je tu.
Pán minister, my ideme do Európskej únie a najväčší problém budeme mať s jazykmi. Dajte, prosím vás, povinnú angličtinu na...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič. Ešte pred ním pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ja sa priznám, že odpoveď by bola na veľmi dlhú diskusiu. Ja som nepovedal, že viera demoralizuje. Ja som len povedal, že treba zrovnoprávniť cirkevné organizácie, cirkvi a ateistické organizácie, lebo 13 percent populácie na Slovensku sú ateisti, a je to druhá najväčšia ideologická skupina. Keď sa vláda stará alebo robí dohodu s cirkvami, nech robí aj s ateistami. Toto hovorí naša ústava a to je demokratické.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená Národná rada.
"Žijeme vo svete relativizmu. Všetko je premenné. Karl Poper nás presvedčil o tom, že to, čo nemôžeme dnes a okamžite spochybniť, nemôže byť ani pravda. Čo platí teraz a tu, zajtra už nebude. Všetko je sfalzifikované." Problém kresťanov je, že túto vedeckú tézu si bez námietok a nekriticky prisvojili. Dokonca ju intenzívne začali aplikovať aj v duchovnom živote. Obklopuje nás reálny menlivý svet, v ktorom my sami podliehame zmenám a menia sa aj naše hodnoty. Ak teda nejestvuje nemenná hodnota, hodnotová stupnica pre ľudský život, potom stupníc, ktoré podliehajú vývoju, môže byť prinajmenšom toľko, koľko je na svete ľudí, alebo aspoň toľko, koľko je cirkevných spoločenstiev.
Etické hodnoty sa premenili na komoditu na trhu. Nastala súťaž hodnotových stupníc. Sebavedome hlásame, že my a iba my sme vlastníkmi pravdepodobne konečnej pravdy, na jednej strane prijímame výzvu modernej vedy, že: "Všetko je relatívne a všetko podlieha zmene, no na druhej strane tento princíp hrubo porušujeme." V konkurenčnom zápase na trhu s duchovnými hodnotami popierame reflexívnosť. V cirkevných komunitách zdôrazňujeme slovko my, my kresťania, my baptisti, my evanjelici, my katolíci. Je to slovník skopírovaný zo života sekulárnej spoločnosti, veď aj tu často počujeme my demokrati, my socialisti, my liberáli, my kresťanskí demokrati, my podnikatelia, my Slováci, my Maďari a podobne." Toľko celý citát.
Tieto slová som nepovedal ja, ale vyslovil ich a napísal Štefan Markuš, bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarskej republike v príhovore na ekumenických bohoslužbách v Maďarskom parlamente pri príležitosti miléniových osláv roku 2000 a napokon vo svojom príspevku Kríza kresťanskej jednoty v nedávno, koncom minulého roka vydanej monografii Maďari pod lupou. Odporúčam túto monografiu vám, ctené poslankyne, vážení poslanci, si preštudovať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Tento citačný vstup som si vybral zámerne, aby som mohol odborne a veľmi citlivo vstúpiť do diskusie k predkladanému návrhu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní, ale aj návrhu na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.
Budem hovoriť k obidvom návrhom, pretože sú takmer, ako to povedal aj predkladateľ, aj spravodajca, identické a majú jediný cieľ - vytvoriť predpoklady na výučbu náboženstva v našich predškolských zariadeniach, vo všetkých tentoraz už základných a stredných školách, to znamená aj na prvom stupni, to znamená v prvom aj štvrtom ročníku, ďalej vytvoriť predpoklady na činnosť pedagogických a katechetických centier s celoslovenskou pôsobnosťou, teologického vzdelávania a výchovy na bohosloveckých fakultách, kňazských seminároch a teologických inštitútoch i pastoračnej duchovnej a vzdelávacej činnosti vo vysokoškolských pastoračných centrách.
V záujme otvorenej, úprimnej výmeny názorov upozorním na niektoré problémy, ktoré schválením týchto zmlúv môžu nastať v praxi. Ďalej poukážem na následne očakávané kroky tentoraz zo strany cirkví a náboženských spoločností vo vzťahu k občanom i k ich štátu či novému štátnemu zväzku, t. j., a to by som zvlášť tu chcel pripomenúť, našej budúcej dvojdomovosti, dvojobčianstvu vo vzťahu k Slovenskej republike a súčasne aj k Európskej únii, ako aj stále istej nerovnosti v postavení návrhu vnútroštátnej dohody a medzinárodnej zmluvy.
Chcem ešte pripomenúť, že Smer nie je ateistická strana, že je za slobodu uplatňovania náboženského vyznania, slobodné postavenie a nezávislú činnosť cirkví a náboženských spoločností, zabezpečovania vyučovania náboženstva, tak ako ho poznáme v demokratických štátoch, nielen v Európskej únii. Plne rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne čl. 24 v znení jeho ods. 1 až 4, ale na druhej strane pripomíname čl. 1 ods. 1 tejto ústavy, že Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát a neviaže sa na žiadnu ideológiu a ani na náboženstvo.
Dovolím si pripomenúť poučenie z dejín, že náboženstvo, jeho hodnoty sú najúčinnejšie, ak sa nikomu nevnucujú, len vtedy každého oslobodzujú a nabádajú rozvíjať jeho individualitu a schopnosti. Ak sa tak nedeje, ak sa formujú takmer jednostranné záväzky, škodí to a negatívne vplýva na vzťah občan a cirkev, občan a náboženská spoločnosť. Kým dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní nemá doložku prednosti pred zákonmi v Slovenskej republike v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, návrh na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, keďže ide o medzinárodnú zmluvu, túto doložku má. Už v tomto existuje isté ich vzájomné, možno pre dakoho len formálne nerovnoprávne postavenie.
Beriem na vedomie, že v Národnej rade Slovenskej republiky bola v roku 2000 schválená a neskôr vo Vatikáne prezidentom Slovenskej republiky parafovaná či podpísaná základná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a ako demokrat akceptujem daný právny stav.
Naďalej je pre mňa však nepochopiteľné, že aj zo základnej zmluvy vyplývajú povinnosti prijatia štyroch čiastkových, svojím charakterom medzinárodných zmlúv napriek tomu, že čl. 13 tejto základnej zmluvy je zodpovedajúco ošetrený a je tu ošetrený aj vzťah štátu a katolíckej cirkvi v oblasti vzdelávania a výchovy Slovenskej republiky. Prečítajte si tento čl. 13 a tam máme jednoznačne konštatované to, čo je ďalej, by som povedal, doslovne špecifikovane rozvíjané v tejto čiastkovej zmluve. Podobne je to obsiahnuté aj v zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami z roku 2002.
Som presvedčený o tom, že pre dobré vzťahy medzi štátom na strane jednej a cirkvami i náboženskými spoločnosťami na strane druhej úplne a štandardne postačuje schválený zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z., ďalej jednoznačne články Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992 a obidvoch veľkých zmlúv, ktoré sú v európskom kontexte štandardné a v niektorých oblastiach si dovolím trúfať až nadštandardné.
Opäť sa pýtam. Vstupujeme po 1. máji 2004, ako som to už povedal v minulom roku, do Európskej únie, respektíve do Vatikánu? V štátoch Európskej únie okrem Holandska sú cirkevné školy považované za súkromné s príspevkom štátu na konkrétne vzdelávacie, kultúrne a športové aktivity a jednotlivé projekty.
Doterajšie praktické kroky štátu svedčia o tom, že sa veci riešia, riešili v prospech cirkví a náboženských spoločností. Napokon v oblasti školstva ich až nadštandardné postavenie voči civilným, verejným takzvaným štátnym školám bolo schválené v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, napríklad, povedal som to aj v gestorskom výbore, že samosprávne orgány v cirkevných školách neexistujú, o takmer všetkom rozhoduje zriaďovateľ, t. j. cirkevná vrchnosť, a v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý sa navonok javí ako zrovnoprávnenie financovania na žiaka, čo považujem za pozitívne, ale zabúda sa na vytvorené možnosti dokonca viaczdrojového dofinancúvania najmä cirkevných, ale, samozrejme, aj súkromných škôl. Cirkevné školy majú aj ďalšie výhody a pán minister mi vo výbore nato neodpovedal, napríklad nemusia uskutočňovať verejné zaobstarávanie.
Som presvedčený o tom, že na riešenie týchto vzťahov by plne postačovali len vnútroštátne čiastkové zmluvy, respektívne dohody, ktoré by v mnohom potvrdili už existujúci právny stav vyplývajúci napríklad v oblasti školstva zo spomínanej schválenej, respektíve pripravovanej legislatívy.
Nikto mi doteraz logicky nezdôvodnil, prečo je potrebné takto nadštandardne postupovať, kto má takýto záujem. Postavenie oboch zmlúv ako vnútroštátnych by vytvorilo porovnateľnosť záväzkov štátu k obom dohodám, respektíve k zmluvám, a nevytváralo by v jednom prípade prednosť jej obsahu pred zákonmi Slovenskej republiky. Žiaľ, to tak nie je. Pre mňa je kontroverzné na zmluve a dohode najviac to, že hovorí iba o záväzkoch štátu na strane jednej a nehovorí o záväzkoch cirkví a náboženských spoločností na strane druhej. Pre mňa je nepochopiteľné, že jednoducho povedané štát má platiť cirkevné školy, podporovať zavedenie a financovanie náboženstva ako povinný voliteľný predmet od prvej triedy základnej školy, dokonca umožniť vyučovanie náboženstva aj v predškolských zariadeniach, ale môže sa len nezáväzne vyjadrovať k obsahu náboženskej výchovy nielen v cirkevných školách.
Cirkevné školy budú financované štátom, len nebudú učiť, čo je v rozpore s ich učením, napríklad evolučnú teóriu, iné pohľady na križiacke výpravy, iné pohľady na reformáciu a protireformáciu, iné pohľady na obdobie prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1945 a odmietajú a odmietnu, samozrejme, sexuálnu výchovu a výchovu k občianstvu.
To sa umocní po prijatí pripravovanej tretej čiastkovej zmluvy a dohody o uplatňovaní výhrady svedomia. Napríklad v oblasti sexuálnej výchovy by sa mala akceptovať Charta sexuálnych a reprodukčných práv - IPPF, kde sa explicitne píše: "Nikto nesmie byť počas svojho života diskriminovaný, pokiaľ ide o prístup k informáciám, zdravotnej starostlivosti alebo službám, ktoré súvisia so sexuálnym a reprodukčným zdravím, sexuálnymi a reprodukčnými právami na základe pohlavia, veku, sexuálnej orientácie a telesného či duševného postihnutia."
Odmietam pokusy, ktoré tu už odznievajú často, aj počujem kolegov, ktorí hovoria z lavíc, ideologizovať tento problém najmä v takom citlivom prostredí, ako je školstvo. Tak ako som bol kritický voči jednostranným krokom niektorých predstaviteľov Ministerstva školstva Slovenskej republiky voči cirkevnému školstvu v rokoch 1998 až v roku 2002, tak aj teraz som kritický voči často jednostranným krokom niektorých predstaviteľov Ministerstva školstva Slovenskej republiky voči civilným školám, to znamená verejnému takzvanému štátnemu školstvu. Je to čisto odborný a podotýkam pedagogicko-psychologický problém, či je potrebné zaviesť už do dosť prehustenej výučby na prvom stupni základných škôl medzi povinne voliteľné predmety náboženstvo, samozrejme, v aprobácii alebo v rozhodovaní s etikou. Či to nepostačuje tak ako doteraz od druhého stupňa základných škôl.
To, že sa navrhuje zaviesť výučbu náboženstva od prvej triedy základnej školy, má svoju príčinu, ktorú vo svojom vystúpení prezentoval ešte na začiatku minulého roku pán minister tu prítomný Martin Fronc. Citujem: "Deti majú problémy zostávať v škole v popoludňajších hodinách, majú problémy s cestovaním a zavedenie náboženstva im pomôže aj v príprave na sväté prijímanie a konfirmáciu." Nuž a to je pravá príčina zavedenia povinne voliteľného predmetu náboženstva od prvého ročníka. Ak sú problémy s cestovaním pre malé deti, tak stačí pokračovať v terajšom stave výučby od druhého stupňa základných škôl v alternácii s etikou a prípravu na sväté prijímanie a konfirmáciu realizovať mimo škôl, konkrétne v autonómnom prostredí cirkví.
Pamätám si, ako sme sa tešili na nedeľné besiedky na evanjelickej fare v Senici. Taktiež terajšiu alternáciu vyučovania náboženstva s etikou, ktorá sa zaviedla po roku 1993, považujem za nešťastnú. Prečo? Pretože deti navštevujúce náboženstvo sú vzdelanostne diskriminované. Deti navštevujúce etiku, náuku o mravnosti, sa učia všeobecnú etiku, t. j. etiku o sústave noriem o mravnom, morálnom a spoločensky vhodnom správaní ľudí v dejinách, kde je náboženská, konkrétne kresťanská etika jedným zo segmentov etickej výchovy. Deti chodiace na náboženstvo sa venujú len tomuto segmentu a sú ochudobnené v dejinách o prijímané a uplatňované morálne normy aj svetského života, hodnoty antickej civilizácie, humánne, osvietenecké a demokratické hodnoty v minulosti a, samozrejme, aj v súčasnosti.
Porozmýšľajme o výhodách, o nekonfesionálnom vyučovaní náboženstva v civilných školách, tak ako to prebieha v mnohých štátoch Európskej únie, dokonca aj v štáte, kde je evanjelická cirkev štátnym náboženstvom, ako je Švédsko, pritom v cirkevných školách je celkom prirodzené, že náboženstvo bude vyučované konfesionálne.
Máme dostatočný počet kvalifikovaných katechétov náboženstva a pedagógov etiky aj pre prvý stupeň základných škôl? Keď vieme, že je ich nedostatok na druhom stupni, ale najmä aj na stredných školách, ale predovšetkým v oblasti etiky. Nebudú katechétov nahradzovať v školách kňazi či farári? Je výučba náboženstva pripravená tak, že môže prijateľne komunikovať so žiakmi prvého stupňa a v predškolských zariadeniach takým spôsobom, že to bude dialóg či škola hrou, alebo monológ a náročné vysvetľovanie dogiem, alebo to bude o hodnotách?
Z tohto hľadiska mám vážnu obavu, aby sme neuškodili viac, ako pomohli. Najviac sa obávam situácií v tých školách, ktoré sú multináboženské. Či nebudú často stavané proti sebe deti, ktoré tam budú chodiť na náboženstvo a potrebný fenomén tolerancie obsiahnutý v ekumenizme nebude nahradený vzájomnou revnivosťou, nevraživosťou, ba až nenávisťou. Zvládnu to deti v školách najmä v triedach prvého stupňa 1 až 4? Východiskom by bola jedna učebnica náboženstva pre všetky cirkvi a náboženské spoločnosti. Tomu sa však musia dopracovať cirkvi v Slovenskej republike, ktorá bude obsahovať výchovu o hodnotách, nie o dogmách, a histórii jedného náboženstva, ktoré v dejinách často stálo voči druhému náboženstvu.
Vo Švédsku, opakujem, kde je evanjelická cirkev štátnou cirkvou, sa zaviedla ekuména v tom najširšom zmysle aj v učebnici náboženstva, ktorá nesie názov Náuka o náboženstve, ktorá je postavená na všeobecne platných hodnotách, morálnych pilieroch, ktoré prežili svoje dejiny a stali sa pre ľudstvo všeobecne platnými.
To je výzva aj pre cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku, potom nebude potrebná súčasná diverzifikácia v jeho výučbe, ktorá veľmi sťažuje organizáciu alebo bude sťažovať organizáciu vzdelávacieho procesu v civilných školách. A pri prerokúvaní týchto dokumentov by sme nemali zabúdať na tu už spomínaný a možno často obchádzaný v našom parlamente Dohovor o právach dieťaťa, ku ktorému sme pristúpili ako Slovenská republika, ktorá tento dohovor uznáva s právom dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, aby sa záujem dieťaťa stal prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek činnostiach týkajúcich sa detí, nech sú uskutočňované verejnými alebo súkromnými zariadeniami, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. O tom, že dieťa má právo na slobodu prejavu, slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky každého druhu. Podľa voľby dieťaťa zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa musí štát venovať patričnú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a úrovni. Bude sa to diať aj na prvom stupni základných škôl a v predškolských zariadeniach?
Preto nemôžem súhlasiť so zavedením povinne voliteľného predmetu náboženstva v alternácii s etikou na prvom stupni základných škôl civilného charakteru a vstupom náboženstva na pôdu civilných materských škôl, čo však deťom nebráni slobodne navštevovať náboženstvo mimo výchovného a vyučovacieho procesu, tak ako som ho absolvoval v prvých ročníkoch školy v rámci hodnotných nedeľných besiedok v prostredí senickej farnosti.
Čo sa týka postavenia pedagogických a katechetických celoslovenských centier, sledujeme, a to by som chcel podčiarknuť pozitívne, ako povedal aj pán minister, skôr cestu vytvárania oddelení pri existujúcich štyroch metodických centrách.
Postavenie pastoračných centier je už zrejme finančne ošetrené. V § 99 druhá veta v prijatej novele zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorá znie. Citujem: "Osobitným druhom podpory športových činností a kultúrnych činností študentov je podpora vysokoškolských telovýchovných jednôt, vysokoškolských športových klubov, akademických umeleckých súborov a univerzitných pastoračných centier." Toľko citát.
V osobitnej časti, t. j. zdôvodnenia navrhovanej zmeny v schválenej novele zákona predkladateľ, t. j. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, píše: "Formálna úprava znenia ustanovenia a doplnenie univerzitných pastoračných centier ako subjektu podporovaného zo zdrojov na podporou športových a kultúrnych aktivít študentov vysokých škôl." Nuž toto je trošku viac-menej v rozpore dokonca aj s navrhovanou čiastkovou zmluvou v oblasti výchovy a vzdelávania.
Prekvapuje ma, že v základnej zmluve a v základnej dohode nie je obsiahnuté sociálne určenie cirkví. Napríklad, ako sa akceptovala myšlienka Jána Pavla II. z roku 1981, konkrétne z 15. septembra, z jeho encykliky Labore exercens, v ktorej kritizoval akýkoľvek druh násilia, aj sociálneho, keď vyzýva rešpektovať dôstojnosť pracujúceho človeka, a upozornil, že, citujem: "Je síce pravda, že človek je určený a povolaný pracovať, ale predovšetkým je tu práca pre človeka, a nie človek pre prácu." Aby sme ľudí neodstavovali od chleba, a potom im z neho veľkoryso ponúkali omrvinky, ako to napísal a povedal nedávno Milan Rúfus. Doslovného odmietnutia ekonomiky antisociálneho neoliberalizmu.
Vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, na záver mi dovoľte povedať, ako sa pozerám v ekumenickom duchu na budúcnosť cirkví a náboženských spoločností v treťom tisícročí, napokon v tomto duchu bolo prednesené aj moje vyjadrenie v predloženej dohode a zmluve. Malo by obsahovať a spĺňať v duchu názorov Hansa Künga, profesora teológie, tieto štyri podmienky: Nepozerať sa do minulosti, cirkev nesmie byť patriarchálna, nesmie byť konfesionálna, t. j. podliehať konfesionálnej výlučnosti, a teda musí byť ekumenická, a napokon nesmie byť eurocentrická, uplatňovať výlučne kresťanské nároky, t. j. musí byť znášanlivou univerzálnou cirkvou. Znamená to prechod ku globálnej etike, t. j. hľadania spoločnej etiky pre celé ľudstvo, čo môžu podporovať všetky cirkvi a náboženstvá, ba aj neveriaci či ľudia bez náboženského vyznania.
A tu by som chcel podčiarknuť, čo sa tu často spomína, pretože neveriaci neexistujú v duchu pohľadu modernej religionistiky, aj neveriaci verí a uznáva, či sa riadi ľudskými hodnotami. Moderní kresťanskí myslitelia upozorňujú, že naša planéta bez globálnej celosvetovej etiky neprežije a nie je možné stavať jednu etiku proti druhej.
O to sa musí usilovať spoločenstvo kresťanov a najmä inštitúcie kresťanov, korí sú neustále na ceste. Znamená to odmietnutia antagonistických koncepcií, t. j. v našom prípade vo výchove a vzdelávaní hľadať také cesty, ktoré nebudú stáť tak medzi veriacimi, praktizujúcimi veriacimi, ale aj medzi civilným občianskym štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami, t. j. putovať po ceste dobrovoľnosti, vo vzájomných vzťahoch, nie príkazníctva, vynucovania či nanucovania prostredníctvom dohôd, zmlúv a paktov. Stavať mosty a rúcať múry. Napokon dnes prevažná väčšina kresťanov, náboženských spoločenstiev, a to ma nesmierne teší, na našej planéte vo svete prakticky vykonáva autentický ekumenizmus v súlade s Evanjeliom, a to aj napriek odporu mnohých cirkevných štruktúr.
Cesta navrhovaných dohôd a zmlúv medzi štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami sa vzďaľuje od týchto prístupov a je, dovoľte mi to povedať, istý návrat späť, späť do minulosti. Opakujem. Musíme si uvedomiť, či vstupujeme do Európskej únie ako moderný, kultúrny a civilný štát so zachovaním autentickej slobody cirkví a náboženských spoločností. Dialóg spoločnosti, vzájomnú úctu nemôže nahradzovať diktát v úvodzovkách a zvýhodňovanie jedných proti druhým. Anton Srholec upozornil, že medzi ateistami a veriacimi nie je nijaká hrubá čiara, že nemali by sme jednoducho oddeľovať náboženské od svetského. Svedomie funguje rovnako u človeka veriaceho i "neveriaceho". Napokon náboženské v našom živote sa čoraz viac presúva do súkromia, a preto som presvedčený, že vieru, nábožnosť, zbožnosť si nemožno vynucovať, ba dokonca aj legislatívne priklincovať.
Všestrannými vysoko kultúrnymi osobnosťami sa z mladej generácie stanú najmä tí, ktorí nebudú o nič ochudobnení, to znamená, aby sme v človeku rozvíjali intelektuálne danosti, pestovali na jednej strane vedecké poznanie, na strane druhej aj morálne hodnoty. Pretože ak potrieme intelekt a zvýrazníme len morálku, dospejeme, ako povedal profesor katolíckej univerzity v Lubline Tadeus Zasępa, iba moralizátorstvo. Len uplatňovaním princípov vyváženosti a podčiarkujem dobrovoľnosti môžeme sa stať soľou zeme a svetlom sveta.
V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 34 a § 38 podávam procedurálny návrh, aby sme o Dohode medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní a Zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní hlasovali tajne, a to v zmysle § 39 ods. 8.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)