B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, samozrejme, môžete reagovať.

K. Ondriaš, poslanec: Ja by som chcel len povedať, že odkedy vládnete vy, aj dôchodcovia už prestali plávať, a je možné, že od roku 1989 ste sa s dôchodcami ani nerozprávali, keď takto hovoríte.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Do rozpravy ústne sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Kozlík ako prvý, pripraví sa pani poslankyňa Navrátilová, a posledný do rozpravy pán poslanec Burian.

Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

S. Kozlík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia. Základným argumentom vládnej koalície, ale aj, samozrejme, predstaviteľov vlády k vyššej valorizácii dôchodkov, základným argumentom je, že vláda by dala, aj vládna koalícia by dala, keby bolo dosť prostriedkov, ona by rada dala.

Tak ja by som sa dotkol zdrojov, ktoré je možné použiť a ktoré tu reálne fungujú, a pritom vláda sa chváli, že robí programové financovanie v rámci štátneho rozpočtu a verejných financií.

Kde je prvý základný zdroj, ktorý by mal umožňovať korektnejšie riešenie valorizácie dôchodkov najzraniteľnejšej skupiny občanov Slovenskej republiky.

V prvom rade práve od skupiny dôchodcov, a spomínal to už aj môj kolega Blajsko, štátny rozpočet získava najvyššie príjmy od tejto skupiny občanov práve v dôsledku zjednotenia sadzieb dane z pridanej hodnoty na 19 percent. Predsa táto skupiny vo svojom spotrebnom koši má najväčší podiel produktov či energií, či bytových služieb, či potravín, liekov, na ktoré sa vzťahuje zvýšená sadzba zo 14 na 19 percent, a predsa tento rozdiel vstupuje do štátneho rozpočtu ako prírastok, s ktorým počíta štátny rozpočet v roku 2004. Hneď prvý zdroj na riešenie, keby vláda používala programové financovanie a dôsledne sledovala, odkiaľ má toky, odkiaľ prichádzajú príjmy, aspoň čiastočne ich vracala späť, kde vznikajú.

Druhý zdroj na korektné zvýšenie dôchodkov je rast cien. Opäť rast cien či už v dôsledku daní, ktoré som popísal, ale, samozrejme, aj v dôsledku krytia vyšších nákladov, ale aj v dôsledku toho, čo hovorí Regulačný úrad, a ide ma z toho trafiť šľak, že 12 percent naše sieťové odvetvia potrebujú mať zisk, aby to bolo porovnateľné s vyspelými západnými krajinami, pričom sa neanalyzuje, či tento zisk je potrebný trebárs z hľadiska budúcich investícií a že tento zisk sa neinvestuje, ale je v značnej miere a bude vyvážaný mimo hraníc tohto štátu a veľké nadnárodné spoločnosti budú investovať v úplne iných lokalitách, ako je Slovensko, a je to normálne a legitímne, tak toto dramatické zvýšenie cien trebárs v sieťových odvetviach, najmä v oblasti cien plynu, energií, vodného, stočného, sa predsa odrazí či vo vyšších výnosoch dividend opäť cez Fond národného majetku do štátneho rozpočtu, alebo cez dane z príjmov právnických osôb do štátneho rozpočtu. Kto zaplatí tieto zvýšené ceny? No predsa aj dôchodcovia. Tak je tu ďalší zdroj, ktorý reálne vzniká, platia ho aj dôchodcovia, ale vráti sa im len v čiastočnej miere.

Tretí zdroj je viazaný nato, že je plánovaná inflácia 8 percent, to znamená, že je to pomerne vysoká inflácia, odráža rast daňového zaťaženia v oblasti spotreby, odráža rast cien predovšetkým energií, potravín, bytových služieb a tak ďalej, a táto inflácia bude vytvárať tlak aj na rast nominálnych miezd, to znamená, že v kolektívnych zmluvách toto už bolo premietnuté, mnohé podniky počítajú s tým, že priemerné nominálne mzdy budú rásť minimálne v tej miere 8 percent, a podobne to bolo vyjadrené aj v štátnom rozpočte na rok 2004, kde zvýšenie nominálnych miezd pre pracovníkov verejnej správy bolo zdvihnuté z 5 na 7 percent, takže u týchto skupín zamestnancov sa prihliadlo na vyššiu infláciu, ktorí si ešte vedia nejakým spôsobom možno pomôcť, ale u dôchodcov sa na takéto niečo neprihliada, pričom na nich plne inflácia bude dopadať v roku 2004, ale keď dokončím túto myšlienku, tak rast nominálnych miezd bude, samozrejme, vytvárať aj prírastky zdrojov Sociálnej poisťovne.

Ďalej bude vytvárať aj rast príjmov z daní fyzických osôb, to znamená, máte tu ďalšie dva zdroje pre Sociálnu poisťovňu a pre štátny rozpočet, ktorý sa bude odvíjať z rastu cien, z rastu priemerných nominálnych miezd a z odvodu či zisku z daní z príjmov fyzických osôb, alebo cez odvody odvodené z nominálnych miezd do Sociálnej poisťovne.

Takže v tomto smere nemožno prijať argument vlády, žeby ona rada dala, keby mala, jednoducho vláda neurobila zodpovednú kalkuláciu, na koho to vie, na koho dopadnú či cenové, či daňové úpravy, ale nespravila zodpovednú kalkuláciu z hľadiska projektového financovania a navrátenia aspoň časti zdrojov, ktoré vznikajú platbami občanov, ktorí sú v dôchodku, dôchodcov smerom k štátnemu rozpočtu alebo k iným verejným inštitúciám.

Ja chcem pánovi Ondriašovi pripomenúť jednu vec. Pán kolega, pokiaľ sa používajú priemerné čísla, ony platia, ale chcem pripomenúť, že v rokoch 1995 až 1998 reálne dôchodky vzrástli zhruba o 20 percent, takže tam došlo k istému dorovnaniu aj reálnych príjmov, aj dôchodkov, ale ony potom po roku 1998 zase prudko spadli, a vy hovoríte len počiatočné a koncové stavy.

Ja by som bol rád, keby ste v budúcnosti, keď prezentujete čísla, trošku aj postihli vývoj v priebehu rokov 1989 až 2003 alebo 2004, aký priebeh tých kriviek bol.

Takže dovoľte mi uzavrieť toto vystúpenie. Ja si nemyslím, že na túto tému treba dlho hovoriť, možno skôr vecne hovoriť, že ak základnou účtovnou rovnicou je má dať - dal, tak vo vzťahu k dôchodcom vláda uplatňuje vzťah má dať - nechce dať.

Ak som popísal reálne zdroje na riešenie valorizácie dôchodkov najzraniteľnejšej skupiny občanov, pričom vieme, že rast cien alebo inflácia pre spotrebu tejto skupiny občanov nebude tých priemerných 8 percent, ale až 12 percent vzhľadom na štruktúru spotrebného koša, tak minimálna úprava o 8 percent pre dôchodcov je úplne opodstatnená a takúto úpravu, samozrejme, za Klub HZDS podporíme.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, predpokladám, že faktickú, nie procedurálny. Áno, nech sa páči, poslankyňa Tóthová, faktická poznámka.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, myslím si, že zvažovať o tomto legislatívnom návrhu by sme mali aj v súlade s našimi životnými skúsenosťami. Neverím, že poslanci vládnej koalície, keď idú do terénu medzi občanov, že sa nestretávajú s informáciami, zúfalými informáciami dôchodcov, ktorí, keď zaplatia najzákladnejšie životné potreby, ostávajú im na prežitie od jedného dôchodku do druhého minimálne, niekedy až sumy, ktoré sa nedajú ani na týždeň použiť. Takže myslím si, aj keď budete politicky rozmýšľať, rozmýšľajte v súlade s ľudskými citmi a so svojimi skúsenosťami v...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Burian.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Téma zvyšovania dôchodkov je v parlamente vždy predmetom veľkých politických turbulencií a domnievali sme sa, že pokiaľ uzákoníme spôsob zvyšovania dôchodkov, vyhneme sa týmto nepríjemným diskusiám a prestane sa z tejto témy vytĺkať politický kapitál. Ocitli sme sa však v zvláštnej situácii, a respektíve v situácii neštandardnej. Neštandardnosť tejto situácie je v tom, že prišla daňová reforma, ktorá postihuje isté časti obyvateľstva, a najmä dôchodcov, ktorí sa dokážu najmenej brániť.

Ak sa pozrieme na prezidentom vrátený zákon o dôchodkovom sporení, ktorý na tejto pôde bol predmetom vážnych sporov a nakoniec sa ho podarilo prijať v podobe, ktorá je pre mňa nielen prijateľná, ale zodpovedá aj mojim predstavám o dôchodkovom sporení, chcem pripomenúť, že vládny návrh zákona neobsahoval žiadne kompenzácie dopadov zvyšovania, predovšetkým dane z pridanej hodnoty.

Chcem pripomenúť, že to bola pani poslankyňa Bauer, ktorá, dá sa povedať, že na poslednú chvíľu predložila doplňujúci návrh, ktorým sa zvyšovanie dôchodkov oproti zákonu o dôchodkovom sporení zmenilo tak, aby sa aspoň čiastočne od začiatku roka kompenzovali zvýšené náklady dôchodcov.

Rozpočet Sociálnej poisťovne ráta so zvýšením dôchodkov roku 2004 vo výške 8 percent na pol roka, čo predstavuje, ako to už bolo uvedené, 3 549 tisíc korún. Toto zvýšenie, ktoré by malo byť realizované 1. júla, je vlastne zvýšenie na šesť mesiacov.

Pán prezident nehovorí nič iné, len nás žiada, aby sme osempercentné zvýšenie schválili od 1. februára. Ja by som s týmto návrhom nemala problém. Problém mám s niečím iným. Keby zároveň pán prezident zrušil ďalšie zvyšovanie dôchodkov v decembri, bola by som zdvihla za tento jeho návrh ruku. Avšak ďalšie zvyšovanie dôchodkov v decembri podľa schváleného zákona o dôchodkovom sporení bude znamenať podľa môjho odhadu nárast o ďalšie 3,5 miliardy korún, to znamená, že východisková situácia pre rok 2005 bude zvýšenie asi vo výške 13 percent rozpočtu Sociálnej poisťovne. Ak k tomu pripočítame ďalších 6,7 percenta, ktoré predpokladám, že bude valorizácia v budúcom roku, za dva roky by sa zvýšili dôchodky o 20 percent. Niežeby to bolo nejako veľmi veľa, ale na rozdiel od mojich predrečníkov ja by som chcela byť aj zodpovedná voči Sociálnej poisťovni, a myslím si, že zvýšenie o 25 percent zdecimuje zdroje Sociálnej poisťovne tak, že tí dôchodcovia nakoniec nebudú mať zvýšené dôchodky vôbec. Domnievam sa, že táto neštandardná situácia sa musí riešiť neštandardným spôsobom.

Poslanci Slobodného fóra nezahlasujú za návrh predložený pánom prezidentom, ale zároveň pripravia opatrenia, ktoré, po prvé, budú kompenzovať tieto zvýšené náklady do konca roka, a po druhé, nevytvoria pre Sociálnu poisťovňu východiskovú situáciu pre rok 2005, ktorá nebude finančne zvládnuteľná.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pán prezident vrátil zákon o dôchodkovom starobnom sporení s pripomienkami na valorizáciu dôchodkov. Moja otázka znie, ako súvisí druhý kapitalizačný pilier s valorizáciou dôchodkov? Prečo bolo nutné do tohto zákona implementovať valorizáciu dôchodkov? Prečo na poslednú chvíľu vláda predložila tento návrh a prečo neuvažovala možno o už spomínanej jednorazovej kompenzácii dôchodcom? Tieto otázky majú jedného spoločného menovateľa - nesystémový prístup a nepredvídanie, respektíve nedocenenie dopadov rastu životných nákladov od 1. 1. 2004 na ekonomicky najslabšiu časť našej populácie, a to dôchodcov.

Prečo nesystémový prístup? No, jednoducho preto, že už predsa minimálne od polroka roku 2003 vláda vedela o tom, že sa bude zvyšovať alebo bol schválený zákon o dani z pridanej hodnoty, zvýšenie zo 14 na 19 percent, jasne sa vedelo o tom, že dereguláciou cien v energiách sa zvýšia náklady, pokiaľ ide o energiu, plyn, vodné, stočné. Bolo jasné, že takéto zvýšenie nákladov od 1. 1. 2004 bude mať výrazný dopad na náklady hlavne obyvateľstva, ako som spomenul, najslabšej časti obyvateľstva.

Napriek tomu ministerstvo práce, sociálnych vecí na poslednú chvíľu zaradilo valorizáciu dôchodkov v zásade nesystémovú do zákona, ktorý nemal viac-menej nič spoločné s touto problematikou, namiesto toho, aby sa táto problematika riešila samostatnou novelou alebo samostatným zákonom.

Naskytá sa tu tiež otázka, prečo práve sa do tohto zákona snažila vláda vniesť zvyšovanie dôchodkov? Budem veriť tomu, že táto vláda mala záujem uspokojiť dôchodcov, alebo chcela vyjsť v ústrety touto valorizáciou, ale nie spôsobiť tým alebo primať opozíciu hlasovať za tento zákon, za zákon o dôchodkovom starobnom sporení, ktorý, a teda využiť v opačnom prípade nehlasovanie opozície za tento zákon, využiť ako argument, že opozícia nie je ochotná rozprávať, alebo nie je ochotná snažiť sa o zvýšenie dôchodkov od 1. 2. 2004.

Musím povedať, že je to síce nesystémové opatrenie, ale v konečnom priereze celého roku 2004 toto opatrenie neprinesie dôchodcom zvýšenie ani o korunu viac ako to, čo je v zákone o sociálnom poistení, teda valorizácia tým, že bude upravená od 1. februára 2004 o 4 percentá, alebo aký bol návrh, a tým, že bude upravená od 1. 12. 2004 tiež o 4 percentá, neprinesie zvýšenie dôchodkov, v podstate len kompenzuje určitým spôsobom alebo urýchľuje vyplácanie zvýšeného dôchodku namiesto dátumu 1. 7., keď malo byť zvýšenie v predpokladanej výške inflácie o 8 percent.

Nesystémovým prístupom ministerstva práce a sociálnych vecí sa stalo to, čo sa dalo asi predpokladať, že pán prezident vrátil tento zákon do Národnej rady s pripomienkami, ktoré predpokladajúc vychádzajú z ekonomických východísk a z ekonomickej situácie dôchodcov. Spustila sa vlna kritiky o tom, že pán prezident vracia tento zákon z politickej motivácie alebo z politického konania, pričom zabúda sa práve na to, že nekoncepčným a nesystémovým konaním si práve táto koalícia zapríčinila sama alebo vláda zapríčinila tento problém, že ho neriešila v predstihu už spomínanou samostatnou novelou alebo samostatným zákonom.

Myslím si, že práve vrátením tohto zákona, aspoň dúfam, vládna koalícia sa zamyslí nad tým, akým spôsobom, alebo ako sa bude pozerať na zvyšovanie nákladov, ktoré od 1. 1. 2004 stoja pred nami. Myslím si, že zvýšenie dôchodkov alebo navrhované zvýšenie dôchodkov pánom prezidentom vo variantnom riešení 6 alebo 8 percent má logické opodstatnenie minimálne v týchto nasledovných bodoch.

Prvým hlavným dôvodov je už spomínaná deregulácia cien, zvýšenie dane z pridanej hodnoty.

Druhým vážnym argumentom je to, že už v roku 2003, keby sme prihliadali na zákon o sociálnom poistení, zvýšenie dôchodkov by sa muselo realizovať minimálne na úrovni 8 percent, to, čo navrhovala strana Smer, ešte v čase teda prerokúvania tohto zákona o valorizácii dôchodkov. Preto si myslím, že dnes, že tým, že sa prijala valorizácia v roku 2003 alebo zvýšenie dôchodkov o 6 percent, vlastne dnes ďalšie zvýšenie o 2 percentá by nič iné len krylo to, čo sa zameškalo v roku 2003, keď reálna inflácia v roku 2003 je na úrovni 9,3 percenta, čo aj 8 percent len určitým spôsobom vo väčšej miere kompenzuje a kopíruje rast životných nákladov.

Po tretie. Argumenty, či Sociálna poisťovňa má, alebo nemá na túto valorizáciu minimálne na úrovni 6 percent, nie sú pravdivé. Sociálna poisťovňa pracuje s prebytkom rozpočtu. V priebehu roku 2003 pracovala s prebytkom svojho rozpočtu na úrovni 12 miliárd Sk.

Po štvrté. Schválením zákona o sociálnom poistení sa predĺžil odchod do dôchodku za každý rok o deväť mesiacov. Myslím si, že aj týmto spôsobom alebo aj týmto zákonným opatrením ušetrí Sociálna poisťovňa dosť veľký balík peňazí nato, aby táto kompenzácia zvýšenia dôchodkov bola opodstatnená.

Po piate. Prepad dôchodkov, to, čo už tu bolo spomínané oproti roku 1989, a priemerný dôchodok vo výške na úrovni približne 43 percent z priemernej mzdy na Slovensku je veľmi nízky a dáva nedobrý základ nato, aby títo dôchodcovia po vstupe do Európskej únie a po raste ďalších životných nákladov dokázali s takýmito dôchodkami slušne prežiť.

Na záver by som chcel pripomenúť už vládnou koalíciou spomínanú zodpovednosť za štátny rozpočet, zodpovednosť alebo zodpovedný prístup pri zvyšovaní deficitu štátneho rozpočtu. Musím upozorniť nato, že je to len verbálne proklamované, a nie reálna skutočnosť.

Myslím si, že práve tým, že štátny rozpočet, tvrdím, že štátny rozpočet nebude mať schodok verejných financií 3,9 percenta, ale 5,3 percenta už vzhľadom nato, čo bolo prijaté pri štátnom rozpočte v pozmeňujúcom návrhu, a preto si myslím, že takisto ako výdavky Sociálnej poisťovne sú okruhom verejných financií, takisto výdavky alebo na oddlženie zdravotných zariadení sú tiež výdavkom štátneho rozpočtu, a preto to, čo bolo prijaté v spoločnej správe pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, to, že použitie peňazí získaných z privatizácie a predaja majetku prostredníctvom Fondu národného majetku a tieto peniaze prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, ktorú nemusím zvlášť predstavovať, tieto peniaze budú použité na oddlženie zdravotníckych zariadení, tak toto oddlženie zdravotníckych zariadení vo výške 18,3 miliardy nie je vôbec zahrnuté do schodku verejných financií. Ak budeme rátať, že 18,3 miliardy potajomky alebo potichu táto vládna koalícia alebo vláda týmto spôsobom umelo znížila deficit verejných financií, tak tvrdím, že takisto ako výdavky, pokiaľ idú na valorizáciu dôchodkov, takisto oddlženie zdravotníckych zariadení je súčasťou schodku štátneho rozpočtu, a ak rátame tento schodok alebo tento výdavok vo výške 18,3 miliardy, navýšime schodok verejných financií na 5,3 percenta.

Takže pokiaľ rozprávame o vážnej zodpovednosti za deficit štátneho rozpočtu, hovoríme o vážnej zodpovednosti za to, že nie je dostatok peňazí na valorizáciu a takýmto spôsobom potajomky urobíme takú, by som povedal, nejakú malú partizánčinu na to, aby sme zabezpečili, by som povedal, splnenie cieľov cez spoločnosť Veriteľ, tak ja dnes dávam otázku, či by sme nemali založiť takú spoločnosť ako Dôchodca, a. s., a takýmto spôsobom urobiť valorizáciu. Potajomky cez Fond národného majetku vydáme nejaké, povedzme, ja neviem 3 miliardy, spomínané 3,5 miliardy, ktoré sú nutné na ďalšie zvyšovanie dôchodkov, a týmto spôsobom sa nám to vôbec nedotkne deficitu štátneho rozpočtu, my takýmto spôsobom, ak by sme urobili ešte ďalších päť veriteľov, pre nás nie je problém, aby sme takýmto spôsobom, dokonca nieže schodkový rozpočet by sme urobili, ale možno aj prebytkový rozpočet.

Takže myslím si, že neobstoja tu celkom úvahy o tom, či teda toto je zodpovedný, alebo nezodpovedný prístup. Ja teda tvrdím, že už dnes sme zasadili v tomto štátnom rozpočte precedens, ktorý môže byť ako ďalším precedensom pre ďalšie náležitosti a, bohužiaľ, myslím si, že takisto ako Herald Tribune definoval gambling shocking therapy, ako definoval v podstate šokovú terapiu, myslím si, že sa dotkne práve tej najslabšej časti obyvateľstva a práve tá udržateľnosť pomerov na Slovensku je veľmi dôležitá nato, aby proklamované transformačné alebo reformné snaženie bolo akceptované. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme zabezpečili aj pre tú najslabšiu časť obyvateľstva dostatočné zdroje na ich reálne prežitie.

Takže musím povedať, že strana Smer podporí návrh pána prezidenta na zvýšenie dôchodkov alebo valorizáciu dôchodkov k 1. 2. minimálne o 6 percent.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Do rozpravy sa hlási ešte pán minister. Nech sa páči, máte slovo.

Pán minister Kaník.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Pán predsedajúci, vážená Národná rada, nikto nepochybuje o tom, že situácia niektorých skupín obyvateľstva a predovšetkým dôchodcov, ale aj mladých ľudí, mladých rodín je zložitá a ťažká. Súvisí, samozrejme, so stavom ekonomiky, stavom výkonnosti ekonomiky, a keď chceme zlepšiť tento stav, musíme prijať systémové opatrenia. K tomu smeroval a smerujú všetky opatrenia prijímané minulého roku, a keď hovoríme o dôchodcoch konkrétne, práve tento zákon, o ktorom sa dnes bavíme, pretože vo svojej podstate sa nebavíme o zákone o dôchodkovom sporení, ale o zákone o dôchodkovom poistení, ktorý bol schvaľovaný dávno, ktorý bol vrátený už raz prezidentom, znova schválený a teraz ide len o novelu jedného z ustanovení tohto zákona.

Tu by som chcel najprv povedať, že veľmi kvitujem, že pán prezident nijakým spôsobom sa nedotkol ustanovení zákona o dôchodkovom sporení, čo považujem za veľmi významné, pretože tento zákon, zákon o dôchodkovom sporení, vytvára reálne zásadné a systémové predpoklady na rast dôchodkov v budúcnosti a na budúce slušné, seriózne dôchodky, ktoré zabezpečia dobrú a primeranú životnú úroveň budúcim dôchodcom. Že sa nedá preskočiť do tohto želaného stavu zo dňa na deň, myslím si, každému seriózne uvažujúcemu poslancovi alebo aj občanovi tejto krajiny musí byť úplne jasné. A že tá cesta, keďže minulý systém nebol dostatočne výkonný, nebol dostatočne spravodlivý a nebol nejakým spôsobom motivačný, musí niekde začať a musí istú dobu trvať.

Veľmi dobrou črtou tohto nového systému bolo to, že sa zrušilo politické rozhodovanie o výške dôchodkov. Ja som bol veľmi rád po schválení tohto zákona, že už nikdy v Národnej rade nebude prebiehať takáto diskusia o tom, koľko treba pridať dôchodcom, ako prebieha aj teraz. Žiaľbohu, mýlil som sa, pretože došlo k zásahu do tohto mechanizmu.

Mechanizmus a rozpočet Sociálnej poisťovne predpokladal na budúci rok, a tak je aj schválený, zvýšenie dôchodkov o 8 percent. O tú čiastku, ktorá sa objavuje aj v návrhu pána prezidenta. Samozrejme v súlade s mechanizmom od 1. júla.

Keďže došlo k politickému rozhodnutiu, že treba urýchliť nárast dôchodkov, a tak kompenzovať dopady zmien, muselo sa, žiaľbohu, ja hovorím, zasiahnuť do tohto mechanizmu, čo vytvorilo a prinieslo znova na pôdu Národnej rady, ale aj vôbec verejnosti diskusie o tom, koľko vo vzťahu k inflácii a rastu životných nákladov je možné a dobré zvýšiť dôchodky.

Keďže máme však schválené rozpočty, keďže máme schválené prostriedky, ktoré sú vyčlenené, politické rozhodnutie zároveň hovorilo o tom, že 8 percent sa prerozdelí, a to je negatívna črta tohto zásahu, a ja teraz druhýkrát, dúfam, že tentoraz sa už nebudem mýliť, poviem, že už dúfam, že nikdy na pôde Národnej rady sa nebude rozhodovať o percentách a o výškach, ale že o tom budú rozhodovať reálne ekonomické ukazovatele, výška inflácie, rast miezd v národnom hospodárstve a tie presne vždy a jednoducho a objektívne určia nárast dôchodkov.

Tiež by som chcel povedať, že ten mechanizmus, ktorý je zvolený, každým rokom reálne bude dvíhať úroveň dôchodkov, aby dobiehala postupne ten zameškaný čas, keď došlo k ich reálnemu znehodnoteniu. Samozrejme, keďže sme realisti a musíme byť, aj zodpovedne pristupovať, treba zároveň povedať, že to tiež nebude z roka na rok, ale v priebehu troch rokov, počínajúc týmto rokom a týmto upraveným mechanizmom sa zvýšia dôchodky zhruba o 20 percent, pokiaľ bude napredovať vývoj ekonomiky takým tempom, ako napreduje dnes a pokiaľ sa nezmení reformné smerovanie tejto krajiny a všetky pozitíva z toho vyplývajúce, predovšetkým rast ekonomiky.

Chcel by som len uviesť na pravú mieru. Pani poslankyňa Navrátilová trošku opísala ten proces, ako tento návrh vznikol, a keď chceme byť objektívni, nemôžem s ňou súhlasiť. Ako povedal koniec koncov aj pán poslanec Burian, dohoda a rozhodnutie o tom, že sa takýmto spôsobom upraví mechanizmus, nevzniklo náhodou, nevzniklo v poslaneckej snemovni, nebola to iniciatíva toho či onoho poslanca, ale bolo to politické rozhodnutie, ktoré vzniklo v októbri, a keďže vtedy už bol zákon v legislatívnom procese, nebolo možné iným spôsobom ako poslaneckým návrhom doňho vstúpiť.

Takže buďme trošku objektívni a takto reálne popíšme túto situáciu. Nespadol tento návrh z neba, ale bol pripravený na základe politickej dohody ministerstvom a poskytnutý poslancom, aby ho mohli predložiť ako poslanecký návrh.

Myslím si, že keďže tento zákon bol jediným zákonom v závere rokovania, ktorý hovoril o dôchodkoch, bolo úplne prirodzené, že sa novelizačné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, to znamená iného zákona, práve priradilo k tomuto zákonu. Nebolo to ani náhodou, ani neprirodzene a legislatívna cesta samostatného zákona by bola omnoho dlhšia. My sme, samozrejme, dúfali, že pán prezident tento návrh nevráti, pretože nepovažujem za možné, žiaľbohu, z obmedzených možností realizovať ináč tento návrh, ale taký bol úmysel a podľa mňa úplne prirodzené doplnenie, keďže týmto zákonom sa novelizovali aj iné ustanovenia zákona o sociálnom poistení z dôvodu nastolenia legislatívneho stavu, ktorý umožní spustiť druhý pilier dôchodkovej reformy.

Na záver znova len zopakujem, že som veľmi rád, že pán prezident nenapadol ani jedno z ustanovení zákona o dôchodkovom sporení, a že dúfam, že po schválení, opätovnom schválení Národnou radou sa tak vytvoria reálne predpoklady na rast dôchodkov, zosúkromnenie dôchodkových úspor a na možnosť dedenia týchto dôchodkových úspor.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ja by som chcela reagovať na vystúpenie pána ministra. Pán minister, ja som sa chcela vyhnúť nejakej konfrontácii, v každom prípade vám musím pripomenúť jednu vec. Keď sme viedli dlhé diskusie o prvom aj druhom pilieri, mnohokrát sme rozprávali o tom, že tieto zákony budú mať dopad na obyvateľstvo. Mnohokrát sme rozprávali o tom, že bude potrebné kompenzovať aj dopad vplyvov daňovej reformy. To, čo sa nakoniec udialo, že to bola politická dohoda, to už bol len dôsledok, dá sa povedať, nášho kriku a kriku pani Bauer, kde sú tie kompenzačné opatrenia. Áno, záver bol taký, ako ste ho popísali, ale impulz k tomu, aby sa prijali tieto opatrenia, bol niekde úplne inde.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým a tretím čítaním

o zákone z 5. decembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač 518. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Kláre Sárközy.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru pri rokovaní o zákone z 5. decembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Podávam nasledujúcu správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. decembra 2003 č. 505 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vrátený zákon odporúča schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 188 z 15. januára 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokoval dňa 14. januára 2004, ale neschválil uznesenie výboru, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z.

Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky máte uvedené v tretej časti jeho rozhodnutia. Pán prezident odporučil zmeniť pôvodný návrh zákona v trinástich bodoch, gestorský výbor z týchto bodov odporúča schváliť tri a ostatné neschváliť. Potom po rozprave budeme o týchto bodoch hlasovať osobitne.

Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Dostal som jedinú písomnú prihlášku pani poslankyne Angyalovej.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

E. Angyalová, poslankyňa: Vážené dámy a páni, pán predsedajúci. Smer tento návrh zákona pri predchádzajúcom schvaľovaní v pléne nepodporil a nepodporí ho ani teraz a ja vás prosím, aby ste mi dovolili povedať pár slov k tomu, prečo je to tak.

Nikto z nás zo Smeru nikdy nespochybnil, že je dôležité väčšinu časti sociálneho systému reformovať. Bola to naša agenda, že je potrebné zvýšiť adresnosť vyplácania dávok zo sociálneho systému a že je potrebné nájsť čierne diery v systéme, že kritériá prideľovania ktorejkoľvek dávky by mali byť jasné, jednoduché a odstraňujúce korupciu. A tento náš postoj sa nezmenil.

To, prečo dnes nie sme ochotní podporiť tento zákon, rovnako ako sme v minulom roku nepodporili mnoho obdobných, je filozofia, s akou k reformovaniu systému pristupuje vláda. Keď si prečítame dôvodovú správu k tomuto zákonu, ako aj doložku finančných vplyvov, sú východiská predkladateľa zrejmé.

Je tam spomínaný minister financií, ktorý súhlasí so všetkým v tomto zákone, ak sa udrží limit výdavkov 5 miliárd korún. Tým sa oproti očakávanému stavu, keby predkladané zmeny neboli urobené, ušetrí 1,5 miliardy korún.

Neskúma sa, aké sú potreby ľudí v systéme, ako sa zmenia po tých konkrétnych opatreniach, nie je žiadna analýza spotreby týchto ľudí, spotrebného koša, nie je tu analýza dopadov deregulácie cien energií ani zvýšenej DPH hlavne pri tovaroch dennej spotreby, taká analýza tam proste nie je. Základom rozhodovania je to, že sa usporia náklady.

Teraz sme prerokúvali zvyšovanie dôchodkov. Nemáte pocit, že všetci účastníci sociálneho systému, ktorí závisia iba od sociálneho príjmu, nech je akýkoľvek, sú už tak vystavení reštrikcii svojej osobnej spotreby, že to ide do ich podstaty? Keď uznávame nejaký nárok dôchodcov na valorizáciu, podľa môjho názoru aj títo ľudia žijúci z iných sociálnych príjmov majú na takú valorizáciu nárok, ale k tomu, aby sme došli, ako má valorizácia v úvodzovkách vyzerať, musíme vedieť, akú majú spotrebu a ako na nich jednotlivé opatrenia v minulom roku aj v tomto roku, ktoré boli naplánované od 1. 1. dopadli, a takú analýzu tu nemáme.

Prvým východiskovým bodom každého tohto návrhu je, že sa povie, že je takýto rozpočet a iný nie je a podľa môjho názoru sa tu z času na čas z ministerstva sociálnych vecí stáva nejaký rukojemník ministerstva financií. Že pán minister financií povie, že rozpočet je taký a iný nemôže byť, a tým to zhaslo. A toto je prístup, ktorý nám proste v Smere vadí. Lebo ja mám naozaj pocit, že pán minister financií si už niekedy z deficitu verejných financií, či štátneho rozpočtu, či z iných rozpočtov, robí fetiš. Ja som ekonómka a dobre chápem makroekonomické dopady toho, keď sa spraví deficit. Ale myslím si, že najprv má prísť analýza toho, aké budú dopady, a potom sa máme baviť o tom, kde nájsť na to prostriedky tak, aby sme splnili tie úlohy, ktoré uznávame, že štát voči občanom plniť má.

V tomto návrhu zákona sa okresávajú dávky za ošetrovanie blízkych osôb. Kde je analýza, ako sa zachovali ľudia, ktorí doteraz ošetrovali za takéto dávky svojich blízkych a teraz to už pravdepodobne z finančných dôvodov robiť nebudú? Nie je to náhodou tak, že ľudia, ktorých ošetrovali, aspoň v niektorých rodinách ich budú musieť dať do domovov, čím sa nakoniec výdavky štátu ešte podstatne zvýšia.

Podľa môjho názoru nikto nezíska, všetci stratili, lebo máme dočasne úspory, ale na konci tie náklady budú oveľa vyššie. A mne tento prístup k riešeniu existencie ľudí proste vadí. A vadí aj mojim kolegom zo Smeru, lebo si myslím, že politika musí najprv byť o ľuďoch, potom o číslach (potlesk). A tento zákon taký nie je, a preto ho nepodporíme.

Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu? Pán poslanec Hrdlička ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Hrdlička, máte slovo.

J. Hrdlička, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni. Dovoľte mi, aby som v mene poslancov za Komunistickú stranu Slovenska veľmi stručne a krátko vyjadril podporné stanovisko k faktu, že prezident republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 5. decembra o sociálnej pomoci a taktiež vyjadril podporné stanovisko jeho pripomienkam.

Viacerí poslanci počas uplynulej rozpravy označovali túto novelu zákona o sociálnej pomoci, ktorou sa menia podmienky poskytovania, ako aj výšky vybraných druhov peňažných príspevkov na kompenzáciu, ktorej cieľom by mala byť predovšetkým podpora sociálnej integrácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím v živote za silno reštrikčnú a nespravodlivú.

Schválený zákon podľa nás veľmi hrubo potláča základnú filozofiu kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sami ste boli svedkami, že na nás poslancov sa počas schvaľovania zákona obracali viacerí jednotliví občania, ale aj rozličné občianske združenia postihnutých občanov, či Slovenská humanitná rada a jej ďalšie inštitúcie, a vyzývali nás nepodporiť túto novelu pre jej značný spiatočnícky a protisociálny charakter. No tieto hlasy nikto nepočúval a vládna koalícia tento zákon bezproblémovo schválila.

V klube Komunistickej strany Slovenska si myslíme tak podobne, ako to vyjadrila kolegyňa Angyalová zo Smeru, že jediným cieľom tohto zákona je zníženie objemu finančných prostriedkov v roku 2004 o cca 100 miliónov Sk v oblasti kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a cca 1 miliardy korún v oblasti príspevkov za opatrovanie, teda že nejde o nič iné, len o šetrenie na občanoch najviac životom skúšaných, na zdravotne postihnutých bez ohľadu na to, aké dôsledky môže zákon v praxi mať.

V tejto súvislosti podporujeme prezidentove pripomienky, ktoré obrusujú nedokonalosť a zreteľnú asociálnosť tohto zákona. Prvá pripomienka prezidenta republiky týkajúca sa vypustenia ods. 5 v § 50 schváleného zákona podľa nás správne poukazuje na fakt, že v praxi zabráni možnosti zvyšovať mieru funkčnej poruchy u občanov s viacerými funkčnými poruchami. Považujeme to za špekuláciu a ostrú reštrikciu, ktorá vedie k zúženiu okruhu občanov majúcich nárok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia o tých hendikepovaných spoluobčanov, ktorí žijú s viacerými funkčnými poruchami, ktoré však nedosahujú 50 percent potrebných na možnú kompenzáciu.

Vládou predložené a parlamentom schválené riešenie tejto problematiky jasne znevýhodňuje občanov s viacerými funkčnými poruchami, komplikuje snahu o adaptáciu v živote a míňa sa svojmu účinku, ktorým by mala byť snaha o adresnosť a nie, ako som už spomenul, len čistá snaha ušetriť predpokladaných 100 miliónov korún v tejto oblasti.

Jednoznačne vyjadrujeme podporu prezidentovmu návrhu v § 50 ponechať ods. 5 a vypustiť v čl. 1 tretí bod.

Za ďalší krok späť v zhode s pánom prezidentom považujeme nové ustanovenie mesačnej výšky peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Právna úprava likvidačne zužuje skupinu porúch a chorôb vyžadujúcich si kompenzáciu, príspevok na diétne stravovanie, ako sú napríklad viackrát spomínaní diabetici.

V súčasnej dobe, keď dochádza k zvyšovaniu cien tovarov, služieb a energií, a keď vstup do Európskej únie prinesie zrejme značný stupeň sociálneho zaťaženia pre našich spoluobčanov, a predovšetkým tých najviac skúšaných, považujeme túto vládnu snahu prinajmenšom za neférovú a v tejto súvislosti súhlasíme s ponechaním v platnosti doterajšej zákonnej úpravy a bod 8 čl. 1 prílohu k čl. 13 k schválenému zákonu obsahujúci prehľad chorôb a porúch s ustanovením výšky peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vypustiť.

Nesúhlasíme taktiež s tou časťou zákona, momentálne myslím § 64 ods. 3, ktorá zreteľne zužuje účel zabezpečenia pomoci celodenným opatrovaním občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá smeruje k nezabezpečovaniu pomoci pri prácach v domácnosti. Tento krok môže značne sťažiť život človeka odkázaného na pomoc iných.

V zhode s prezidentom taktiež považujeme za reštrikčné tie ustanovenia zákona, ktoré smerujú k zužovaniu okruhu fyzických osôb, ktorým má byť možné poskytovať peňažný príspevok za opatrovanie. V tomto bode sa zákon vyznačuje podľa nás extrémnou snahou dosiahnuť úspory na peňažnom príspevku za opatrovanie, čo považujeme absolútne za neprijateľné. Súhlas, samozrejme, vyjadrujeme i s ďalšími viac-menej technickými pripomienkami, ktoré prezident republiky tejto snemovni vyjadril.

Chcem v krátkom vystúpení vyjadriť presvedčenie, že fakt, že prezident republiky využil svoje ústavné právo a vrátil Národnej rade zákon o sociálnej pomoci, nikto z nás nepovažuje za akt populizmu, ale ako úsilie o snahu o zdokonalenie zákona riešiaceho problematiku veľmi úzko sa dotýkajúcu života našich spoluobčanov a v tomto prípade tých zdravotne postihnutých a odkázaných na pomoc iných.

Som presvedčený, že v tomto pléne využijeme šancu zákon vylepšiť a prijatím prezidentových pripomienok zachováme pre našich zdravotne postihnutých spoluobčanov také podmienky, ktoré im umožnia aktívnu účasť v živote a, samozrejme, v živote našej spoločnosti.

Chcem povedať, že klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska podporuje prezidentovu iniciatívu a, samozrejme, jeho pripomienky k prerokúvanému zákonu.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)