V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Cagala.
M. Cagala, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne reagovať na predložený návrh rozpočtu na rok 2004, najmä v troch oblastiach. Veľa sa pohovorilo a hovorí sa aj dnes o skutočnostiach s čerpaním eurofondov. Hovoríme, že nie sme pripravení, že máme problémy v projektoch, že máme problémy i čo sa týka samotných spracovaní týchto projektov. Všetky tieto problémy možno vyriešime, lebo sú vytvorené rôzne skupiny, skupinky, ako sa nazýva po novom teraz, na pomoc pri spracovaní projektov pre čerpanie eurofondov. Myslím si, že tiež je chyba, že zbytočne sa odčerpáva časť zdrojov, navrhuje to aj každá skupina, čo to robí, chce na to nejaké zdroje. Mohli byť vytvorené na ministerstvách, ktoré majú tieto zdroje vo svojich reláciách, pracovné skupiny z úradníkov, aby takto mohli úradníci na hospodárstve, úradníci na školstve pripraviť sa na to, aby pomohli pri spracovaní projektov malým a stredným podnikateľom, ktorí na to aj peniaze nemajú, aby takéto projekty zaplatili skupinám, ktoré sa dnes vytvorili na čerpanie eurofondov. To len spomeniem okrajovo, lebo tieto problémy sa vyriešia, čo však nevyriešime, to bude problém s tým, že nebudú mať naši podnikatelia, malí, strední alebo samotní živnostníci, nebudú mať zdroje na dofinancovanie týchto projektov. Vlády krajín, ktoré už sú dnes členmi Európskej únie - a najmä nám sú predkladané ako príklady - Írsko, Portugalsko, ktoré už zdroje čerpali, čerpali ich v čase, keď do únie prichádzali ako dve krajiny vtedy, vytvorili priestor vlády týchto krajín vo svojich rozpočtoch na zvýhodnenie, dofinancovanie projektov. Týmto spoločným krokom vláda, podnikatelia, vyčerpali zdroje, ktoré únia pre ten rok, ktorý im mohla poskytnúť, na 100 %. Čiže ja práve v našom rozpočte nevidím ani jednu korunu zdrojov, o ktorých by sa uvažovalo práve s dofinancovaním, prípadne s prefinancovaním časti, kým sa financovanie môže z projektu čerpať, tento priestor tu nie je a preto si myslím, že je chybou, že v rozpočte neuvažujeme o žiadnej korune. Nie je neskoro, samozrejme, uvažuje sa, aby bol schválený zákon o doprivatizovaní niektorých firiem. Takže ja nenavrhujem z rozpočtu, skôr by som povedal z toho doprivatizovania, využiť zdroje, ktoré budú vyčlenené účel. Kladiem myšlienku vytvoriť zdroje a priestor, aby skutočne mali naši priemyselníci, podnikatelia možnosť tieto zdroje čerpať, tak ako o nich hovoríme. Teda týmto pádom sa vytvorí priestor aj na rozvojové programy a zamestnanosti.
Keď som sa dotkol zamestnanosti, aj tu v tejto oblasti máme isté riziká v rozpočte, uvažujeme, percento nezamestnanosti, ktoré nie je reálne ani dnes. Dnes isto nie je reálne číslo, ktoré sa v štatistike uvádza. Aký je pokles nezamestnanosti, pozorne sledujem štatistiku priemyselných odvetní aj služieb a v žiadnom odvetví som nenašiel taký nárast zamestnanosti, aby sa znížil počet nezamestnaných. Ani v oblasti živnostníkov. Takže si myslím, samozrejme, beriem to, že sú tí ľudia, ktorí sú vyradení z evidencie, sú ľudia, ktorí robia na vépepéčka, ale to neprináša ten priestor, toto percento, ktoré sa uvádza, že sa znížila nezamestnanosť. Možno niekde je chyba, alebo niečo sa uvádza inak, ako je v rozpočte na to upozornené. Neverím, že bude tu percento, ktoré je v rozpočte počítané.
Ďalej by som chcel povedať, že je problémová v našom rozpočte oblasť vedy a techniky, vedy a výskumu. Veľa sa o tom hovorilo, nebudem sa opakovať, niektorý môj kolega už tu o tom rozprával, chcem len pripomenúť, že keď prednášal práve pripomienky k rozpočtu v tejto oblasti, tak z vašich radov, z radov koalície zazneli posmešky. Porovnával štáty Holandsko, Francúzsko -, zazneli posmešné výroky, nech porovná Kubu a Severnú Kóreu. Nebudem porovnávať ani Holandsko, ani Francúzsko, ani Európsku úniu, ktorá dosahuje podiel k HDP 1,94 %. Porovnám len Českú republiku, Poľsko a Maďarsko.
V Českej republike je momentálne na rok 2003 podiel k HDP 0,58 %, rok 2004 uvažuje s rastom od 0,2 %, čiže podiel k HDP by sa mal dosiahnuť v Českej republike 0,6 % k HDP. To sú prostriedky vydávané na oblasť vedy a techniky. Podobný podiel je v štátoch Maďarsko, Slovinsko a Poľsko. Ako som už hovoril, priemer v EÚ je 1,94 %, sú štáty, ktoré majú 3,5 ako Švédsko a podobne, nechcem sa k nim prirovnávať. Spomeniem len správy Európskych komisií, ktoré v oblasti vedy a výskumu boli zverejňované v správach Európskej komisie k prístupovým krajinám, tým aj k nám. V roku 1999 predvýbor Európskej únie pre inovácie konštatoval, že je potreba zvýšenia výdavkov na vedu a techniku a vtedy bol pomer k HDP 0,41 %. Podobné stanoviská boli uvádzané v rokoch 2001 a 2002. 2003 výsledky zverejnené v správe Európskej komisie týkajúcej sa investícií do vedy, Slovenská republika mala najhoršie hodnotenie z 25 hodnotených krajín Európskej únie, aj krajín, ktoré do únie ešte len prídu, konkrétne citujem stanovisko, ktoré je uvedené v tejto správe. "Trvalo klesajúci trend podpory pre vedu a techniku nielen spochybňuje schopnosť Slovenskej republiky priblížiť sa k štandardom Európskej únie, ale v skutočnosti pôsobí proti vlastným záujmom prekonať súčasné ekonomické a spoločenské problémy a núti k úniku do zahraničia, k odchodu z vedy mladú perspektívnu generáciu." To je stanovisko Európskej komisie. Nie je moje, nie je vymyslené. Čiže keď hovoríme, že sme za vzdelanie, sme za to, aby každý, kto má na to, mal vysokoškolské vzdelanie. Čo budeme s týmito vysokoškolákmi robiť? Potom by bolo treba možno znížiť aj počty študujúcich na vysokých školách. Alebo pošleme všetkých do zahraničia? Tu ich vyštudujeme, za drahé peniaze školíme a potom do zahraničia ich posielame pracovať. Samozrejme, v rámci Európskej únie to bude v budúcnosti normálne, ale napriek tomu si myslím, že práve tu treba vytvoriť tiež priestor na Slovensku, aby aj u nás mladé, perspektívne kádre, perspektívni inžinieri, technici mali možnosť sa zamestnať. A to v roku 2003 je percento nižšie ako v roku 1999. V roku 2003 sme mali rozpočet 0,36% a tento rok sa neuvažuje so zvýšením už sľúbených 0,1% na vedu a techniku, ktorú vláda sľúbila Rektorskej konferencii Slovenska, ktorá sa týmto problémom zaoberala. To tiež nezakladá tento náš štátny rozpočet.
Posledná oblasť, ktorú chcem trošku pripomenúť, už o nej hovorím viac rokov, je oblasť cestovného ruchu. Opäť spomeniem len štáty V4, kde v každej krajine okolo nás sa dáva až dvakrát toľko, ako sa v rozpočte počíta, by som povedal, s výdavkami týkajúcimi sa práve rozvoja vedy, rozvoja cestovného ruchu. Práve do tejto oblasti aj u nás dnes máme minimálny objem zdrojov. Ktorý, samozrejme, beriem, že dnes ako je vo výdavkovej časti uložený, je nemenný. Vláda vo svojom vyhlásení, vo všetkých svojich vyhláseniach deklaruje podporu malému, strednému podnikaniu. Práve tu treba rozvinúť tento stav malého, stredného podnikania, lebo oblasť cestovného ruchu hodnotená vyspelými krajinami, štátmi, kde sú desaťnásobné, možno aj viacnásobné objemy obratu z cestovného ruchu, hovorí, že rok 2004 až 2020 bude najviac obratu finančných prostriedkov práve v oblasti cestovného ruchu a my na toto dôraz nekladieme, náš rozpočet nezakladá túto možnosť rozvoja tak ako v okolitých štátoch, aby sme boli konkurencieschopní okolitým krajinám. Aby sme mali príjem z tejto časti minimálne taký ako za posledné obdobie tohto roka, kedy sa troška zvýšil.
Preto mi dovoľte, aby som na základe rizík, ktoré, moji predrečníci tu hovorili, o vede a technike bude mať pozmeňujúce návrhy.
Pani kolegyňa Mušková, pokiaľ viem, mal som po nej vystupovať, viem, že sú tu riziká, ktoré boli spomínané, riziká, o ktorých som hovoril, v oblasti ako príjmovej tak i výdavkovej časti z oblasti východísk. Dávam pozmeňujúci návrh, aby nebol z rozpočtu trhací kalendár, aby sa tento rozpočet vrátil na prepracovanie a všetky tieto pripomienky boli doňho zapracované. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalšia v poradí do rozpravy bude hovoriť pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Nech sa páči. Nie, ja to mám. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister. Perspektívy rozvoja školskej sústavy na najbližšie roky uvádza Národný program výchovy a vzdelávania, ktorý prijala vláda pána Dzurindu. Dovoľte mi pripomenúť vám niektoré časti programu, ktoré sa mi v tejto chvíli javia ako veľmi dôležité. Program sa opiera o analýzu obecných trendov, ktoré sa dlhodobo uplatňujú v krajinách Európskej únie a v ostatných vyspelých krajinách sveta. Program súhrnne vymedzuje hlavné priority, ktoré majú rešpektovať a realizovať štátne a verejné orgány, ale i jednotlivé školy a školské zariadenia, pedagogickí pracovníci i všetci ostatní aktéri vzdelávacej politiky na Slovensku. Základným predpokladom úspešnosti navrhovaného programu je jeho vhodné začlenenie do stratégie celkového sociálno-ekonomického rozvoja slovenskej spoločnosti spolu s dôsledným prispôsobovaním sa princípom vzdelávacej politiky demokratických krajín. Vybrala som si tento materiál na úvod svojho vystúpenia k zákonu o rozpočte preto, lebo jasne deklaruje, citujem: "Možné stratégie rýchleho rozvoja moderného vzdelávacieho systému na Slovensku sú silne limitované najmä kritickým nedostatkom finančných zdrojov. Pre zabezpečenie nutných zmien vo výchove a vzdelávaní je preto nevyhnutná finančná a politická podpora štátnych aj samosprávnych orgánov, podnikov, sociálnych partnerov, strán, občianskych združení i jednotlivcov. Konkretizáciou tejto podpory je na centrálnej úrovni zabezpečenie potrebných zdrojov približujúcich sa k európskemu štandardu a prijatie reálnych opatrení na zabezpečenie vitálnych funkcií systému." Koniec citátu.
S dlhodobým a nedôstojným financovaním vzdelávania a vedy na Slovensku úzko súvisí aj postavenie učiteľa. Postavenie učiteľa v spoločnosti je neustále politicky proklamovaným problémom, no treba otvorene povedať, aj dodnes nevyriešeným problémom. Treba v tejto chvíli jasne definovať, čo rozumieme pod pojmom sociálne postavenie učiteľa. Citujem opäť z Národného programu výchovy a vzdelávania: "Je to také spoločenské postavenie alebo úcta, ktorú požívajú učitelia v súvislosti so stupňom uznávania dôležitosti ich funkcií a schopnosti plniť ich, ako aj pracovné podmienky, odmeňovanie a iné výhody materiálne i nemateriálne, ktoré majú v porovnaní s inými profesijnými skupinami." Vládou prijaté dokumenty na jednej strane jasne definujú, čo pre dosiahnutie tohto statusu treba urobiť, no na druhej strane sú permanentne uprednostňované problémy úplne iné ako napríklad oddlžovanie bánk, ja neviem, ďalej podpora vojenských operácií v zahraničí a podobne. Pred reálnou reformou financovania školstva... Ospravedlňujem sa, vážení kolegovia, za krátky exkurz do predchádzajúcich rokov, kde pracovníci školstva v citovanom programe jasne definovali ciele, snáď aj cesty, po ktorých sa k týmto cieľom dá dostať. Chýba však jedno - ochota vládnych predstaviteľov počuť, vidieť a hovoriť s tými, ktorí sa veci rozumejú.
Vo svojom vystúpení chcem upriamiť vašu pozornosť na časť rozpočtu, ktorá sa dotýka hlavne jeho dopadu na financovanie školstva. Po dôkladnom preštudovaní návrhu zákona štátneho rozpočtu na rok 2004 môžem konštatovať, že pre základné a stredné školy a školské zariadenia limity decentralizačnej dotácie zo štátneho rozpočtu pre zostavenie návrhu rozpočtu na rok 2004 pre oddiel 09 vzdelávanie svojím objemom nevytvárajú reálne predpoklady pre plynulé zabezpečenie chodu škôl a školských zariadení v roku 2004. Odvetvie školstva v posledných rokoch zápasí s absolútnym nedostatkom finančných prostriedkov na bežnú prevádzku škôl a školských zariadení. Plynulá prevádzka sa zabezpečuje len vďaka realizácii úsporných opatrení zameraných na hospodárne a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov a racionalizáciou siete škôl a školských zariadení a siete študijných a učebných odborov. Z dôvodu podhodnoteného rozpočtu vzniká na úseku školstva každoročne zadlženosť. Napriek oddlženiu škôl a školských zariadení k 30. 6. 2002 vznikli do konca roku 2002 neuhradené výdavky vo výške takmer 258 miliónov Sk, ktoré zaťažili poddimenzovaný rozpočet na rok 2003. Do konca kalendárneho roku 2003 sa predpokladajú ešte vyššie neuhradené faktúry z dôvodu zvýšených výdavkov za energie v novom vykurovacom období.
Školy a školské zariadenia sa dostali trvalo do pozície nedôveryhodných partnerov voči dodávateľom v dôsledku veľmi oneskoreného uhrádzania faktúr, čo dodávatelia energií prestávajú tolerovať a pristupujú k radikálnym opatreniam, k odpájaniu škôl od energií. Žiaľ, keby bola vláda, pán podpredseda, počúvala pri predkladaní minulého rozpočtu, teda v minulom roku, nemusela sa vláda dostať do trápnej situácie, keď sústavne hasí problémy škôl, a je smutné, že na začiatku tretieho tisícročia sa učia žiaci v mnohých školách za podmienok, aké mali žiaci v 19. storočí.
V limitoch bežných výdavkov na rok 2004 sa nezohľadňuje v potrebnom rozsahu predpokladané zvýšenie cien energií, zmena sadzieb dane z pridanej hodnoty a s tým súvisiace zvýšenie ostatných prevádzkových výdavkov. Navrhované limity bežných výdavkov na rok 2004 opäť nevykryjú nevyhnutné výdavky na zabezpečenie bežnej prevádzky škôl a školských zariadení v roku 2004.
Pripomeniem, čo ešte zo zákona vyplýva pre školy a čo opäť nebude možné školám dodržať. Pre nedostatok finančných prostriedkov nebude možné v potrebnom rozsahu vykonávať zákonom stanovené prehliadky a skúšky elektrických, plynovodných, zdvíhacích a tlakových zariadení, revízie komínov, revízie požiarno-technických zariadení, prehliadky telocviční a ich náradia, odberné prehliadky kotolní, ďalej nemôžu byť v plnej miere odstraňované zistené chyby. Dlhodobý deficit finančných prostriedkov znamená sústavné obmedzovanie nákupu učebných pomôcok a osobných ochranných pracovných prostriedkov, čistiacich prostriedkov, možno sa nám to zdá banálne, ale je to smutné, ako aj morálne a fyzicky opotrebovaného a znehodnoteného materiálu a vybavenia, najmä v školských stravovacích zariadeniach. Z dôvodu absolútneho nedostatku finančných prostriedkov na bežnú prevádzku sa nerealizuje v potrebnom rozsahu údržba chátrajúceho majetku správy škôl a školských zariadení. V poslednom období sa vynaložilo minimálne množstvo finančných prostriedkov do opráv škôl a školských zariadení, čo sa nepriaznivo prejavilo na často sa vyskytujúcich havarijných situáciách a v rámci údržby sa skutočne uskutočnili len tie najnutnejšie opravy budov a zariadení. Nerieši sa komplexne údržba existujúceho stavu budov a zariadení, čím dochádza k ich znehodnocovaniu a ďalšiemu rastu finančných nákladov na ich opravu v budúcich obdobiach. Návrh limitu kapitálových výdavkov na rok 2004 zostáva na úrovni roku 2003. Táto skutočnosť prinesie ďalšiu stagnáciu v znižovaní rozostavanosti investičných celkov na úseku školstva, nakoľko sa vyskytujú v častejších intervaloch nové havarijné stavy na školách a školských zariadeniach, ktoré treba neodkladne riešiť na úkor plánovaných investičných akcií.
Z dôvodu nevykonávania potrebných rekonštrukcií budov škôl a školských zariadení dochádza k znehodnocovaniu nosných prvkov a tým k celkovému znehodnoteniu budov, hrozí pozastavenie výučby v mnohých, musím povedať, v mnohých telocvičniach, dokonca i v učebniach, kde zo zatekajúcich striech do elektroinštalácií je ohrozované zdravie žiakov a zamestnancov škôl. Dlhodobým neriešením kritického stavu budov dochádza k ďalšiemu rastu finančných nákladov potrebných na ich rekonštrukciu v budúcich obdobiach. Školy a školské zariadenia preto požadujú riešiť predovšetkým rekonštrukcie zatekajúcich striech, plynofikácie kotolní, rekonštrukcie sociálnych zariadení a kanalizácie, rekonštrukcie elektroinštalácií ako aj nákup nevyhnutného vybavenia pre zariadenie školského stravovania a nákup výpočtovej techniky pre účely výchovno-vzdelávacieho procesu.
Návrh rozpočtu na rok 2004, oddielu 09 vzdelávanie, spracovaný v intenciách zákona č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Nakoľko bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený nový zákon o financovaní školstva s účinnosťou od 1. 1. 2004, bude nevyhnutné návrh rozpočtu prepracovať podľa nového zákona. V súčasnom období nie je možné spracovať návrh rozpočtu na rok 2004 podľa nového zákona, pretože nie sú schválené vykonávacie predpisy k tomuto zákonu, ktoré určia výšku normatívnych výdavkov na žiaka jednotlivých typov škôl.
Navrhnuté limity výdavkov na prevádzku škôl pre rok 2004 budú znamenať ďalšie racionalizačné opatrenia v sieti základných a stredných škôl, čo môže vyústiť až do zatvorenia niektorých škôl, ale tu pán minister školstva povedal, že sa s tým ráta, tak pravdepodobne vláda chce, aby sa mnohé školy zatvorili, a ja môžem nad týmto postojom vyjadriť iba ľútosť. Ja som sa k tomu viac vyjadrila pri vystúpení, pri zákone o financovaní základných a stredných škôl.
Ďalej by som chcela obrátiť vašu pozornosť k vysokým školám. Predstavitelia vysokých škôl reprezentovaní Slovenskou rektorskou konferenciou a Radou vysokých škôl Slovenskej republiky pozitívne hodnotia reformy prebiehajúce na vysokých školách, ktorých cieľom je rozšíriť prístup občanov k vysokoškolskému vzdelávaniu a zachovať konkurencieschopnosť slovenského vysokého školstva v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie.
Vysoké školy napĺňajú ciele reformy a očakávajú, že vláda sa v rámci transformačného procesu sústredí na účinné riešenie problému dlhodobo nedostatočného financovania vysokého školstva, ako si to predsavzala vo svojom programovom vyhlásení. Jednotne poukazuje, že doterajšie vlády vysokým školám prisľúbili postupne zvyšovať ich rozpočet o 0,1% HDP s cieľom dosiahnuť úroveň financovania porovnateľnú s krajinami Európskej únie, to je podporu z verejných zdrojov na úrovni 1% hrubého domáceho produktu. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 však v rozpore s deklarovanými zámermi uvažuje s reálnym navýšením rozpočtu vysokých škôl iba vo výške 661 miliónov Sk, ktorá predstavuje 0,05 % predpokladanej výšky hrubého domáceho produktu. Rozpočet vysokých škôl by tak dosiahol úroveň 0,73 % HDP. V tejto sume je zarátaná aj suma 450 miliónov korún, ktorú dostali vysoké školy na úpravu platu zamestnancov v uplynulom roku. Podľa názoru predsedu Rady vysokých škôl pána Libora Vozára, prezentovaného v dennej tlači, schválenie rozpočtu v navrhovanej výške nemožno vnímať ako podporu reformy na vysokých školách. Návrh reformy môže vysokým školám priniesť opäť iba uťahovanie opaskov.
K vede by som vyjadrila sa a poukázala na jarné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo v Barcelone v roku 2002. Schválilo záväzok na zvýšenie priemerných výdavkov v Európskej únii do roku 2010 na 3 % hrubého domáceho produktu, z čoho sa predpokladá 1 % z verejných financií a 2 % z podnikateľských zdrojov. V súčasnosti Európska únia vydáva na vedu a techniku v priemere 1,9 %, pritom niektoré členské krajiny už hranicu 3 % prekročili. Ako sme na tom my, to už vyjadrili /deklarovali/ mnohí moji predrečníci. Nebudem ich opakovať.
V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady vypracovala Európska komisia správu v druhej polovici roka 2002, ktorá sumarizuje možné cesty, ako sa k uvedenému cieľu prepracovať, a zaviazala sa predložiť akčný plán na zvýšenie investície do výskumu. Akčný plán bol schválený 30. 4. 2003 na úrovni kolégia komisárov. Akčný plán predstavuje viac ako 80 konkrétnych krokov, ktoré je potrebné uskutočniť na naplnenie cieľa. K samotnému akčnému plánu je príloha, kde sú vymenované indikátory, podľa ktorých sa bude merať pokrok v danej oblasti. Akčný plán na zvýšenie výdavkov na výskum je vážnym politickým krokom Európskej únie na dosiahnutie cieľa lisabonskej stratégie. Slovenská republika bude musieť prakticky okamžite formulovať svoje stanovisko a navrhnúť záväzne plán krokov, ktoré prijme v nasledujúcom období. Misia upozorňuje, že túto otázku nie je možné odkladať, lebo kritériá na jej hodnotenie sú príliš explicitné na to, aby sa dali zakryť. Už neuvedenie jasnej koncepcie v doterajšom období je problém, ktorého dosahy na pozíciu Slovenskej republiky budú čoraz kritickejšie, ale zdá sa, že to vláde neprekáža, keďže sme stále na konci, na chvoste vo financovaní vedy zo všetkých krajín Európskej únie aj z prístupových krajín.
Vážený pán podpredseda, dovolím si predniesť nasledujúce pripomienky a pozmeňujúce návrhy. Člením ich do troch kategórií.
a) V štátnom rozpočte na rok 2004 navrhujem zohľadniť nasledovné požiadavky pre regionálne školstvo: Zvýšiť objem finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky škôl, školských zariadení o 1,8 miliardy Sk v kapitole ministerstvo školstva v položke výdavky na regionálne školstvo. Odôvodnenie. V školstve prebieha rozsiahla racionalizácia, združujú sa základné školy s materskými školami, prebieha zlučovanie a tak ďalej škôl. Napriek týmto racionalizačným opatreniam, ktoré v roku 2004 nebudú ukončené, z hľadiska praxe a vývoja cien sa ukazuje, že nedofinancovanie školstva na prevádzku, ale aj skrytých dlhov, v ktorých teraz čím častejšie vybuchujú rôzne problémy, by spôsobilo problémy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a v tomto roku. V tomto roku, podčiarkujem zvlášť.
Niekoľkokrát som už v tejto sále vystúpila s nesúhlasným stanoviskom k poklesu výdavkov na školstvo z HDP o 0, 3 % v strednodobom finančnom výhľade na rok 2003 až 2006. Je to v rozpore s Programovým vyhlásením vlády a Slovensko sa posúva aj pre ďalšie roky na spodnú hranicu krajín v stupujúcich do Európskej únie z hľadiska výdavkov na školstvo. Priemery v krajinách kandidujúcich do EÚ sa priblížil k 5 %. V krajinách Európskej únie je to približne 6 %, Slovensko je na chvoste aj po prepočte výdavkov na jedného študenta. Dosahujú len 19 % HDP na obyvateľa, zatiaľ čo priemer je v Európskej únii 25 %. V Česku, pre zaujímavosť, je to 22, v Poľsku 23, v Maďarsku 24 %. Z celkových výdavkov Slovenskú republiku na vzdelanie tvoria až 96 % bežné prevádzkové náklady a len 4 % idú na investície.
b) V štátnom rozpočte na rok 2004 pre vysoké školy zohľadniť nasledovnú požiadavku: Osvojila som si návrh, ktorý podali spolu Rektorská konferencia a Rada vysokých škôl Slovenskej republiky v kapitole ministerstva školstva na rok 2004. Finančné prostriedky nezodpovedajú nárokom kladeným štátom na vysoké školstvo a ani minimálnym požiadavkám potrebným na realizáciu reformy slovenských vysokých škôl v budúcom roku. Preto navrhujem zvýšiť rozpočet kapitoly ministerstva školstva účelovo pre vysoké školy o 390 miliónov korún v kategórii 640 bežné transfery. Zdôvodnenie: Vláda vyhlásila, že v rámci transformačného procesu sa sústredí na účinné riešenie problému dlhodobo nedostatočného financovania vysokého školstva. Nebudem čítať ďalej, máte to všetci v pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložila.
Čo sa týka vedy, to je, c) po prvé v tabuľke č. 11 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku na rok 2004, zvýšiť výdavky v kapitole ministerstva školstva o 425 miliónov Sk, v tom bežné výdavky 295 miliónov a kapitálové o 130 miliónov. V tabuľke č. 11 k návrhu o štátnom rozpočte na rok 2004 výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku na rok 2004 zvýšiť výdavky v kapitole ministerstva hospodárstva o 110 miliónov Sk, v tom bežné výdavky o 110 miliónov a kapitálové nula. V tabuľke č. 11 k návrhu zákona o štátnom rozpočte, výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku na rok 2004 zvýšiť výdavky v kapitole Slovenskej akadémie vied o 50 miliónov, v tom bežné výdavky o 50 miliónov, kapitálové výdavky nula. Odôvodnenie: Predložené pozmeňujúce návrhy sa predkladajú v dôsledku nepriaznivej situácie vo výdavkovej časti vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte za oblasť výskumu a vývoja na rok 2004.
Výdavky na výskum a vývoj navrhované vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 v celkovej sume 3 984 924 000 predstavujú len 0,31 % z predpokladaného hrubého domáceho produktu, čo je v rozpore so schválenou koncepciou štátnej, vednej a technickej politiky do roku 2005. Je to, na pripomenutie, uznesenie vlády 1228/2000, v rámci ktorého sa predpokladá medziročný rast výdavkov zo štátneho rozpočtu na výskum a vývoj v sume 450 miliónov Sk. V pozmeňujúcich návrhov sa čiastočne tento problém rieši navrhovaným zvýšením výdavkov na výskum a vývoj o 585 miliónov korún, na podporu programov výskumu a vývoja v gescii Ministerstva školstva Slovenskej republiky, čím sa upravuje celková suma výdavkov na výskum a vývoj na 4 569 924 000. Prostriedky v sume 585 miliónov sa navrhujú použiť na doplnenie prostriedkov na štátne programy veda a výskum, v ktorom na kapitálovú podporu tematických štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré sú zamerané na posilnenie účinnosti výskumu a vývoja, rozvoj ľudských zdrojov, ich mobilitu, rozvoj regiónov, ochranu životného prostredia, budovanie technickej a inštitucionálnej infraštruktúry výskumu a vývoja a medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu na štátne objednávky, veda a výskum na účelovú podporu, agentúry na podporu vedy a techniky a na medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu a to prioritne na dvojstranné a mnohostranné vedecko-technickej spolupráce.
Európska únia postavila nás na Lisabonskom samite, ako som povedala, tvrdé podmienky aj pre Slovensko. Pán podpredseda, ja mám bližšie argumenty k potrebe dofinancovať vedu a výskum na Slovensku. Nebudem ich teraz čítať, pretože si myslím, mnohí najmä mnohí koaliční poslanci budú aj tak hlasovať, ako rozhodnete vy. Kto bude chcieť podporiť moje návrhy, poprosím, nech si ich prečíta, je to všetko zdôvodnené v mojom pozmeňujúcom návrhu. Každý ho dostane. Vás, pán minister, podpredseda vlády, chcem zároveň poprosiť, aby ste si tento môj návrh preštudovali, pretože nestačí len počuť, treba aj vidieť a skutočne, treba v budúcnosti podporiť vedu a výskum, pretože, myslím si, že dnes už nie je neskoro, už je skutočne päť minút po dvanástej.
Takže nebudem vás zaťažovať mojím ďalším čítaním. Na záver len by som len chcela povedať, že vláda Slovenskej republiky by si mala uvedomiť, že najväčšie bohatstvo - a to, myslím si, povedal aj pán prezident pri svojom vystúpení -, ktoré máme, je v mladých ľuďoch a už vôbec by nemala hazardovať s perspektívnym tvorivým potenciálom krajiny. Treba si pripomenúť, že v predchádzajúcom období si vláda v programovom vyhlásení stanovila školstvo ako svoju prioritu, a zaviazala sa zvyšovať podiel financovania celého školstva s vytvorením lepších podmienok pre štúdium čo najväčšieho počtu mladých ľudí. Ak chceme ísť do Európskej únie, potom nemôžeme znižovať financie na školstvo, toto si musíme uvedomiť, My nemáme žiadne zdroje, my máme len zdroje v ľuďoch. Pri dnešnom demografickom vývoji sa nám celkom ľahko môže stať, že v tomto štáte zostanú po istej dobe už iba ľudia v dôchodkovom veku a široká škála občanov patriacich do sociálnej siete a to, myslím si, nechce nikto z nás.
Verím, vážená snemovňa, že pochopíte význam vzdelávania a vedy v našej spoločnosti. Odsúhlasením mojich prednesených pozmeňujúcich návrhov pomôžete rezortu školstva odlepiť sa od posledného miesta v rebríčku štátov uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii. A na záver by som chcela ešte apelovať, ak ste dokázali podporiť úplne zbytočnú národnostnú univerzitu, verím, že podporíte aj pre - nielen pre slovenský národ - užitočné zmeny. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová...
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v tejto ctenej snemovni sme som už k problému školstva vystúpila s faktickou poznámkou včera dvakrát a nedá mi do tretice, opätovne nie. Pani poslankyňa Mušková poukázala na množstvo vážnych problémov. Nedodržania uznesenia podobne a je mi skutočne veľmi ľúto, že tu nesedí pán minister školstva. On by si to mal totiž vypočuť. Možno mu jeho poradcovia tieto skutočnosti v tých súvislostiach nepodávajú, ale ako minister mal by cítiť zodpovednosť za to, čo sa v rezorte školstva robí. On totiž vojde do histórie. Jemu sa podarilo vrátiť situáciu v školstve do obdobia rakúsko-uhorskej monarchie, keď sa deti učili v iných priestoroch, ako sú školské priestory, keď si nosili polienka do školy, keď študovali pri petrolejových lampách a to je ozaj veľmi vážna situácia, nad ktorou by sa práve on mal ako aj celá vláda zamyslieť. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Demeterová, končím možnosť ďalších faktických poznámok...
M. Demeterová, poslankyňa: Chcela by som reagovať len na pani kolegyňu Muškovú. Myslím si, že preto sme decentralizovali, preto sme prijali zákon o decentralizácii, aby sme už nikdy nemuseli o tom hovoriť, že vláda niečo robí, vláda niečo zatvára, vláda niečo. Aby si optimalizovali sieť školských zariadení a škôl samotné mestá a obce. Veď vzhľadom na demografický vývoj predsa nemôžeme povedať, že množstvo škôl bude naveky nemenné, ak to bude potrebné, budú sa školy rozširovať, ak to bude potrebné, budú sa aj zatvárať. To je, žiaľ, vývoj.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy, pani poslankyne a poslanci, pán poslanec Mikloško nás informoval, že na balkóne prišla navštíviť naše rokovanie Základná cirkevná škola Žofie Bošnákovej zo Šurian. Vitajte. (Potlesk.) Ďalší do rozpravy sa... Pardon, ďakujem za upozornenie. V reakcii na faktické poznámky pani poslankyňa Mušková...
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja si myslím, že pani poslankyňa, celé zákony, aj celá reforma v školstve je veľký alibizmus, pretože dať kompetencie dole, aj to len v úzkej súvislosti so zákonom, a nedať financie, myslím si, že nepomôžu ani školstvu a ani najmenej mládeži. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Baška. Nevidím ho! Nie je asi prítomný, stráca poradie a vystúpi v rozprave pán poslanec Paška, Pavol, nech sa páči, pán poslanec...
P. Paška, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte zamerať sa výlučne na problematiku zdravotníctva. Pán premiér vo svojom úvodnom slove pred otvorením rozpravy o štátnom rozpočte uviedol, že návrh rozpočtu v oblasti zdravotníctva je výsledkom chápania rezortu ako priority a nárast zdrojov spolu s uskutočnenou reformou zabezpečí, že slovenské zdravotníctvo bude v roku 2000 po oddlžení fungovať spoľahlivo a zabezpečí kvalitnú zdravotnícku starostlivosť a dostupnosť pre všetkých. Pre lepšiu zrozumiteľnosť a pochopiteľnosť toho, čo chcem naznačiť, budem citovať z publikácie, ktorú pripravil súčasný pán minister Zajac a ktorá sa volá Stratégia reformy zdravotníctva a reálne reformy pre občana, kde v kapitole 12 financovanie píše, citujem: "Termín financovanie zodpovedá všetkým procesom a inštitúciám, ktoré sú oprávnené vyberať finančné prostriedky na krytie všetkých aktivít spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Hlavným cieľom systému financovania zdravotníctva je zabezpečiť každému občanovi spoločensky dohodnutú a primeranú finančnú ochranu. Finančná ochrana znamená taký systém, ktorý každému občanovi garantuje, že pri platení za služby poskytované v rámci zákonného nároku za stanovený štandard nebude konfrontovaný s katastrofickými nákladmi". Musím konštatovať, že opak je, žiaľ, pravdou a zdravotníctvo a jeho financovanie a reformovanie ide presne v intenciách filozofie i vlády a tak ako všetky ostatné oblasti, skôr zvýhodňuje majetných, bohatých a diskriminuje sociálne slabých, ale - čo je veľmi paradoxné a na čo poukážem -, diskriminuje obzvlášť ekonomicky aktívnych obyvateľov. Je naivné hovoriť o solidarite a zároveň meniť verejnoprávny systém za trhový, komerčný, fungujúci na trhových princípoch a zároveň hovoriť o zdraví ako o tovare. Dovolím si na číslach dokumentovať, že označenie zdravotníctva v konštrukcii tohto rozpočtu za prioritu je politickou hrou sledujúcou jediný cieľ, politicky a následne aj mediálne vytvoriť lepšiu spoločenskú a odbornú klímu pre akceptáciu zámeru ministra Zajaca, ktorý považujeme nielen za nepripravený a nezmyselný, ale najmä spoločensky a odborne za veľmi nebezpečný a zároveň pripravujúci a sledujúci cieľ štátu postupne sa zbaviť ústavnej zodpovednosti za zdravie občanov.
Tie problémy začali od vzniku Slovenskej republiky a dajú sa identifikovať v podobe problému výšky platieb štátu, vyplývajúcich zo zákona za tých poistencov, za ktorých nesie zodpovednosť, a kde sa aj dodnes a v konštrukcii rozpočtu takisto zakladá problém deficitu financií. Tento akt nemá len zdanlivo ekonomický rozmer, ale dlhodobo zadáva neústavný stav brániaci naplneniu ústavou definovaného základného princípu solidarity.
Rozpočet roku 2004 napriek už spomínanej snahe o ekonomizujúcu kamufláž len ďalej pokračuje v tom istom trende. Uvediem niekoľko základných čísiel za posledné roky, ako sa vyvíjal trend v oblasti platieb štátu, ktoré dokazujú, že výška platby štátu za osoby, za tieto osoby je nedostatočná a že je naozaj zdrojom tvorby deficitu. Jednoducho, ani matematicky neumožňuje naplniť princíp solidarity.
Len pre zaujímavosť, v roku 1994 bola platba štátu 34 korún pri zákonom stanovenej hranici 308 korún a pri skutočných nákladoch 279 korún. Ten trend mal až do roku 2002 stúpajúcu tendenciu a spomeniem len posledné čísla, najmä roky 2000 až 2002, kde v roku 2000 bola platba štátu 283 korún, pričom však reálny náklad na poistenca štátu vzrástol až na výšku 802 Sk. Chcem podotknúť, že sú to validné údaje z databáz zdravotných poisťovní. V roku 2001, keď štát zvýšil svoju účasť platbou vo výške 336 korún, boli reálne náklady už 887 korún na poistenca štátu a v roku 2002, keď bola platba 385 korún, stúpli reálne náklady na poistenca štátu podľa údajov zdravotných poisťovní na výšku 970 korún. Rok 2003, ktorého rozpočet sme schvaľovali minulý rok, obsahoval údaje o 405 korunách, platbu poistenca štátu. Rok ešte nie je ukončený, ale odhady zdravotných poisťovní hovoria až o náklade niekde na úrovni 1200 korún za osobu alebo za poistenca štátu. Toľko len pre upresnenie.
Dovoľte malú reminiscenciu. Nie je tu pán podpredseda vlády, lebo som sa chcel naňho obrátiť. Minulý rok po schválení štátneho rozpočtu a samozrejme aj rozpočtu celého balíka zdravotníctva som sa pána vtedajšieho podpredsedu vlády pýtal, pána Mikloša, pri čaši šampanského vonku, vo foyer, kto a z čoho vykryje vtedy definovaný a plánovaný rozdiel medzi príjmami a výdajmi systému, ktoré vtedy činili zhruba 8,7 miliárd korún. Hovorím o roku 2003. Otázku som považoval za samozrejmú, pretože na rozdiel od deficitu štátneho rozpočtu, kde má vláda všetky nástroje na prefinancovanie dlhu - hovorím o štátnych dlhopisoch, štátnych pokladničných poukážkach a tak ďalej a tak ďalej -, systém zdravotníctva nedisponuje žiadnymi fiškálnymi nástrojmi a ani ich nepozná. Samozrejme, odpoveď na moju otázku som nedostal, ale zrejme som pána ministra zaujal a určite sa s pánom ministrom Zajacom touto problematikou zaoberali a našli riešenie v podobe spoločnosti Veriteľ, ale o tej sme tu už dosť nahovorili. Dovoľte len jednu poznámku. Na rozdiel od tých, ktorí prefinancúvajú deficit štátneho rozpočtu a majú z toho primerané a prislúchajúce výnosy - hovorím o bankách, o investičných fondoch a osobách, ktoré sú ochotné financovať štátny dlh, tí, čo roky vlastnými zdrojmi prefinancúvali deficit rozpočtov zdravotníctva -, nemajú nielenže primeraný výnos v podobe oprávnených príslušenstiev pohľadávok, ale dokonca sú pripravení pod tlakom aj o časť istiny a tým pádom aj svojej majetkovej podstaty. Aj to je dôsledok, dámy a páni, dlhoročného vyhýbania sa štátu platiť aspoň vo výške brániacej tvorbe deficitu, ak už nehovorím o zákonných nárokoch, hovorím o matematickej kalkulácii, to znamená prispievať za poistenca vo výške, ktorá zabezpečí aspoň udržanie rovnováhy celého systému.
Chcem ešte použiť príklad, že pri refinancovaní svojho dlhu štát nemá problém akceptovať predaj dlhopisov s výnosom tak, ako to bolo predvčerom, 5,743 % pre poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti, ktorí mesiace, ba dokonca roky čakajú na návrat svojich finančných zdrojov, zaviedol zákonom stanovenú sadzbu 0,01 %. Ako sa to myslí všetko úprimne a ako sme si všetci rovní, dokazuje aj toľko medializovaná pôžička Svetovej banky. Na jej splatenie včítane úrokovej sadzby a garancie štát bez problémov nájde riešenie, na vlastných poskytovateľov a vlastných domácich podnikateľov doma riešenie v systéme zdravotníctva nemá.
Ale dovoľte vrátiť sa k podstate a tou je platba za ekonomicky neaktívneho poistenca respektíve za poistenca štátu. Argumentácia, že ide o zásadné navýšenie, je úplne zavádzajúca. Taktne sa totiž mlčí o reálnom raste nákladov cez vstupy, prirodzenú infláciu a prirodzený nárast nákladov súvisiacich s modernými trendmi liečby. A už vôbec sa nehovorí o tom, akým brutálnym spôsobom si štát na úkor systému zabezpečil ďalšie obrovské príjmy zavedením jednotnej 19-percentnej sadzby DPH.
Možno budem teraz nie celkom presný, pretože rok 2003 nie je uzatvorený a pán minister a podpredseda vlády mi odpustí, ale ak sa pomýlim o nejakú sumu, ale tie čísla hovoria asi toľko: 5-percentné zvýšenie DPH zo 14 na 19 % len u balíka spotreby, kde najmä lieky, zdravotnícke materiály a všetky tovary, kde dochádza k tomuto rastu, včítane nielen toho, čo vynakladá či už štát alebo zdravotné poisťovne z verejných fondov, ale aj to, čo vynakladá občan a pacient "v keši", sa pohybujú v balíku niekde na úrovni 26 mld. Sk. Tých 5 %, dámy a páni, tvorí zvýšenie príjmu z DPH o 1,3 mld. Sk. Ak niekto argumentuje v konštrukcii rozpočtu, že navýšenie o skoro 2,1 miliardy je 12,5-percentným navýšením, tak práve zvýšený príjem z DPH v celom systéme ukazuje, že to nie je pravda.
Už, samozrejme, vôbec nehovorím o ostatných daňových príjmoch zo systému zdravotníctva ostatných nákladových segmentov, napríklad energie, teplo, voda, telekomunikácie a tak ďalej a tak ďalej, kde teraz som si vedomý, že u niektorých položiek dochádza k zníženiu o 1 %, hovorím o príjme ako takom, štátu ako takom, z celého okruhu zdravotníctva, kde na druhej strane si neplní zákonnú povinnosť.
Ako perličku spomeniem výpadok, aj keď je možno marginálny, ktorý - ako je to už v tomto parlamente zvykom -, vznikne po zmene spôsobu hradenia dávok za ľudí, ktorí sú pracovne neschopní. A to už nehovorím o tom, že sme našťastie minulý týždeň v tom mixovanom zákone 272 ošetrili aspoň ten legislatívny nezmysel, keď po zániku Národného úradu práce hrozil výpadok ďalších zhruba 600 miliónov korún, pretože nemal kto platiť, alebo nebol spôsob odvodu do zdrojov zdravotného poistenia. Predpokladám, že to vzhľadom na platnosť nového zákona o sociálnom poistení budeme musieť vyriešiť takisto nepriamym otvorením niektorého zo zákonov.
A ešte raz sa vráťme k dávke 485 korún za poistenca štátu za rok. Objem plánovaných prostriedkov v rozpočte je 18 59 460 000 Sk, čo jednoduchým prepočtom hovorí o 3 103 000 poistencoch štátu. Priemerný náklad na takéhoto poistenca medziročne neustále rastie a v roku 2003, tak, ako som hovoril, je odhadovaný na 1 200 Sk, možno trošku menej, možno trošku viac. Len použitím parametrov východísk konštrukcie pre rok 2004 je jasné a logické, že to bude aj v budúcom roku vzhľadom na sociálnu a spoločenskú skladbu týchto poistencov ešte viac a bude jedným zo zdrojov rastu deficitu, aj keď možno nepriamo, najmä cez služby na lôžku, kde budú najrýchlejšie rásť náklady na vstupe.
Keď už hovoríme o deficite, celý systém počíta pre rok 2004, a teraz nehovorím len o rozpočte, ale aj o verejných zdrojoch, zhruba s príjmami vo výške 63 až 65 mld. Sk, ale aj súčasný stav predpokladá rast nákladov až do objemu zhruba 68 až 70 mld. Sk napriek už spomínanej neuveriteľnej reštrikcii a stále sa zhoršujúcej dostupnosti zdravotníckej starostlivosti a stále rastúcej priamej finančnej spoluúčasti pacienta. To znamená, rok 2004 bude stále rokom tvorby deficitu, to znamená rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Preto sa znovu pýtam, tak ako minulý rok pri čaši šampanského, kto to znovu bude prefinancúvať? Hovorím rozdiel. Je to otázka likvidity, je to otázka "kešu".
Krátke vysvetlenie a dokumentovanie, ako si vláda predstavuje solidaritu. Predstavitelia vlády radi hovoria, aj robia v praxi opatrenia motivujúce k rastu zamestnanosti a k rastu ekonomických aktivít. Takzvaná rovnosť pred ústavou a zákonmi v zdravotnom poistení je azda tou najväčšou diskrimináciou ekonomicky aktívnych občanov. Tí totiž zaplatia za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť pri takomto systéme a správaní sa štátu štyrikrát. Prvýkrát v zákone odvedú spolu so svojimi zamestnávateľmi do fondu zdravotného poistenia a odvodov vo výške 14 %, 4 + 10. Druhýkrát sa podieľajú na financovaní svojimi priamymi daňami, pretože, samozrejme, daňové príjmy tvoria príjmy štátu, cez ktoré by mal potom dofinancúvať systém v podobe, o ktorej hovoríme a ktorú žiadame, tretíkrát, od budúceho roku sa bude ekonomicky aktívny občan podieľať na financovaní celého systému cez zvýšenie alebo zavedenie jednotnej sadzby 19 %, ktorý postihne celý segment zdravotníctva, lieky, materiály, výkony a tak ďalej a tak ďalej, a po štvrtýkrát - vzhľadom na koncept reformy pána ministra - čoraz väčším zvyšovaním sa priamej finančnej spoluúčasti. No a už vôbec nechcem vyzerať ako demagóg a použiť zlatý klinec, že základom koncepcie reformy je - a to má byť ten pozitívny cieľ -, že v dokonale fungujúcom trhu si zaplatí tento ekonomicky aktívny občan piaty raz poskytnutú zdravotnícku starostlivosť, napríklad aj tým, aby sa nedostal na takzvaný rating list, ale aby si vyplatil "v keši" napríklad operáciu bedrového kĺbu. (Potlesk.) Skutočne, oceňujúci. Skutočne oceňujúci neoliberálny prístup a riešenie. Dúfam, že to ekonomickí aktívni občania ocenia.
Posledná otázka na záver. V konštrukcii rozpočtu nie sú príjmy z predaja majetku štátu vo výške 18,4 mld. korún definované v príjmovej časti, ale sú súčasťou verejných financií, navyšujú schodok rozpočtu a sú určené na oddlženie rezortu zdravotníctva, to znamená dlhy, ktoré boli kumulované. Chcem sa opýtať, akú má výpovednú hodnotu toto číslo, ak sme zákon o doprivatizácii strategických podnikov prijímali po vrátení pánom prezidentom len minulý týždeň a reakcia aj pána ministra hospodárstva pána Ruska bola, že to nie je povinnosť, že to je len dispozícia. To znamená, nie je jasné, akým spôsobom a ako sa bude realizovať dopredaj. Zároveň je otázka, kedy sa príjmy z predaja majetku štátu efektívne objavia, tá skúsenosť napríklad z predaja SPP je, že efektívne finančné plnenie je časovo rozlíšené a kapitola Fondu národného majetku, ktorá bola prerokúvaná pred tým, ako sa toto dohodlo, vlastne neobsahuje túto časť, tak zrejme bude treba otvoriť znovu buď kapitolu Fondu národného majetku a zároveň, samozrejme, sa pýtame, kde sú tie garancie, aby tento objem finančných prostriedkov sa naozaj dostal do systému zdravotníctva a aby v takto konštruovanej a definovanej podobe nebol nástrojom na dofinancúvanie deficitu štátneho rozpočtu.
Takže aj z týchto dôvodov dovoľte skončiť tak, ako som začal, návrh rozpočtu zdravotníctva nasvedčuje, že ide o najmä politickú konštrukciu, ktorá má jediný cieľ - pomôcť vytvoriť prostredie pre odštartovanie, tak ako som povedal pre nás neprijateľnú, ale aj pre odbornú obec neprijateľnú zmenu celého slovenského zdravotníctva. Takýto rozpočet racionálne rozmýšľajúci človek podporiť nemôže. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)