P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy a vystúpi teraz, je pán poslanec Maxon. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister financií, vážení členovia vlády. Celkom na úvod aby som neopomenul tú procedurálnu vec, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som vás požiadal, v časti 4 bod a) písm. 2, je to na strane 11 spoločnej správy, a časť 4 bod c) presuny medzi kapitolami, bod 6 aby sme vyňali na osobitné hlasovanie. Ide o návrhy, ktoré boli prerokované vo výbore pre pôdohospodárstvo a vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Je to tá alternatívna možnosť doplatku priamych platieb do výšky 52,5 % a do výšky 55 %.
Celkom úvodom - a tieto slová by som chcel adresovať predovšetkým vám, pán minister, a predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky -, by som sa vrátil ešte do roku 2002, keď sme schvaľovali zákon o štátnom rozpočte na rok 2003. Nebola to podľa môjho názoru celkom náhoda. Ja som vtedy, pán predseda, kritizoval, pán predseda Národnej rady, kritizoval som predovšetkým vás, pretože podľa poradia rokovania programu ste prezidentom vrátený zákon zaradili až po rokovaní o štátnom rozpočte. Všeobecne v rozprave odznelo, že je to metodicky nesprávne a môžu vzniknúť isté problémy. Nakoniec výsledky hlasovania potvrdili, že problémy vznikli, a tie problémy rádovo boli v sumách niekoľko miliárd slovenských korún. Ja túto skutočnosť uvádzam len preto, že si nemyslíme, že opozícia vždy a vo všetkom má pravdu, ale na druhej strane si myslíme, že aspoň v tých procesných a základných veciach by mohli byť rešpektované aj pripomienky opozície. Ilustrujem to na tomto príklade, že vtedy opozícia jednoznačne mala pravdu.
A čo sa týka všeobecne ešte rozpočtu, dovoľte mi upozorniť na § 7 ods. 3 zákona 303 o rozpočtových pravidlách. A nakoniec už o tomto ustanovení, ktoré je v zákone 303, bola reč a dovoľte mi, aby som teda predovšetkým ods. 1 odcitoval: "Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený Národnou radou do 31. decembra bežného roku, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roku do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou Národnej rade Slovenskej republiky." Z toho pohľadu by som chcel upozorniť na tú skutočnosť, že ja vnímam toto ustanovenie pozitívne. Vnímam toto ustanovenie pozitívne predovšetkým v roku 2004, lebo pokiaľ by sme v roku 2004 mali postupovať podľa rozpočtu roku 2003, tak tá problematika vstupu Slovenskej republiky, spolufinancovanie niektorých aktivít v štátnom rozpočte zo zdrojov Európskej únie by bolo nemožné. Týmto ustanovením si otvárame priestor na to, aby sme aj za predpokladu, že by štátny rozpočet nezískal podporu, mohli ísť podľa tohto príslušného ustanovenia. Úplne korektne priznávam, že toto ustanovenie je, prirodzene, výhodné aj pre agrárny sektor a poľnohospodárov. Túto skutočnosť uvádzam preto, že sa často polemizovalo o tom, že pokiaľ by zákon o štátnom rozpočte nebol schválený, takže sa ide v rozpočtovom provizóriu podľa rozpočtového hospodárenia tohto roku, chcel som poukázať na tom ustanovení § 7 ods. 1, že to tak nie je.
Dámy a páni, dovoľte mi ešte povedať možno niekoľko všeobecných pripomienok k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004. Myslím si, že vláda si dala pomerne veľké ambície predovšetkým v tých makroekonomických rámcoch, ktoré teda vytvárajú priestor pre také rozpočtové hospodárenie, aké máme navrhnuté v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004. Nechcem kritizovať napríklad predkladané tempo rastu HDP na úrovni 4,1 %, ani spochybňovať projektovanú priemernú ročnú mieru inflácie na úrovni 8 alebo 8,1 %, len, dámy a páni, nie celkom sa mi zdá, že tieto makroekonomické východiská sú odrazom ekonomickej situácie krajín Európskej únie. Je jednoznačne potrebné povedať, že dosiahnuť takéto tempá rastu, dosiahnuť takúto priemernú ročnú mieru inflácie, na to treba vytvoriť aj v domácom podnikateľskom prostredí optimálne podmienky, ale ja som presvedčený, že tempo rastu HDP je bezpodmienečne viazané na tempo rastu krajín Európskej únie, a z toho pohľadu nie som až taký veľký optimista ako vláda Slovenskej republiky.
Čo sa týka oblasti príjmov, príjmy sa rozpočtujú sumou 250 mld. Sk, čo predstavuje oproti roku 2003 nárast o 14,6 miliardy. V pomere k rastu hrubého domáceho produktu je to pokles o 0,7-percentného bodu. Rozpočtovanie daňových príjmov s medziročným poklesom približne 21 miliárd Sk oproti roku 2003 si pri rozsiahlych zmenách z titulu daňovej reformy a vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vyžiada aj prijatie účinných opatrení zo strany vlády. Mám na mysli také opatrenia, aby jednorazové negatívne dopady na štátny rozpočet neboli ešte vyššie. Považujem za najväčšie riziko podľa návrhu štátneho rozpočtu to, čo som už spomínal, je to predovšetkým vývoj zahraničného dopytu. Ako som už uviedol, predpokladaný rast HDP v Slovenskej republike bude v oveľa väčšej miere ovplyvnený vývojom ekonomického rastu, respektíve vývojom ekonomického poklesu členských krajín Európskej únie, čo následne môže ovplyvniť predpokladanú úroveň príjmov.
Čo sa týka oblasti príjmov, tak dovoľte mi upozorniť ešte na jednu vec, o ktorej sa tu už niekoľkokrát hovorilo. Výber daní k 30. 9. 2003 dosiahol sumu 143 miliárd Sk, čo predstavuje približne 66-percemtné plnenie zo štátneho rozpočtu na rok 2003 a alikvotné plnenie, pokiaľ to dáme na ročnú bázu, vo výške 88,4 %. Neplnenie alikvotného podielu dane z pridanej hodnoty len na 76 % dane z príjmov fyzických osôb a závislej činnosti, na druhej strane sú plnené na ročnej báze na 92 %, dane z príjmov fyzických osôb, z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 91 % a dane vyberané zrážkou vo výške 91 % podľa môjho názoru nedáva predpoklad splnenia rozpočtu daňových príjmov v roku 2003 a naznačuje riziko ich plnenia aj v roku 2004. Je to už niekoľkokrát spomínaný veľmi veľký výpadok predovšetkým v oblasti dane z príjmov.
Dovoľte mi ešte povedať aj skutočnosti, o ktorých sa tu už hovorilo, o účinnosti výberu daní v roku 2004. Podľa môjho názoru bude mať v rámci pripravovanej daňovej reformy rozhodujúci vplyv vytvorenie stabilného, jednoduchého a jednoznačného legislatívneho prostredia. V tejto súvislosti je dôležitá dôkladná príprava noviel daňových zákonov a ich schválenie s dostatočným predstihom pred nadobudnutím účinnosti.
Dámy a páni, to je kľúčový a kardinálny problém súčasného obdobia - rozpočtové hospodárenie a daňová legislatíva - ktorá by mala platiť od 1. januára. Dnes ešte nie je zverejnená v zbierkach, ešte existuje strašne veľa pochybností, ešte očakávajú daňové úrady metodické pokyny od ministerstva financií, daňoví poplatníci očakávajú metodiku od daňových úradov. Dámy a páni, toto nepovažujem za dostatočný predstih na to, aby celá daňová oblasť bola stabilným ekonomickým prostredím. Zavádzanie daňovej reformy s predpokladaným zvýšením prílevu zahraničných investorov je podmienené zvýšením transparentnosti celého legislatívneho prostredia. Dámy a páni, ja súčasný legislatívny stav nepovažujem ani za jednoduchý, ani za transparentný. Zložitá a nejednoznačná legislatíva rovnako ako nedokonalý daňový informačný systém sú tiež príčinou - pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu o tom už hovoril -, rastu daňových nedoplatkov, ktoré k 31. augustu tohto roku dosiahli kumulatívne sumu 79,3 miliardy Sk. Dámy a páni, podľa podkladov daňových orgánov reálne vymožiteľné daňové nedoplatky ku koncu augusta tohto roku predstavujú sumu približne 35 miliárd Sk, pričom nárast daňových nedoplatkov za prvých 8 mesiacov roku 2003 predstavoval až sumu 4,3 miliardy Sk. Podľa posledných štatistík, dámy a páni, je to najdynamickejší rast daňových nedoplatkov za ostatné obdobie. Tento rast daňových nedoplatkov tiež poukazuje na nestabilnosť podnikateľského prostredia, nestabilitu legislatívneho prostredia. Problematiku vymáhania daňových nedoplatkov upravuje zákon č. 511 o správe daní a poplatkov, ktorý sme minulý týždeň novelizovali, dámy a páni, ale tá novela sa opierala predovšetkým o potrebu zefektívniť daňový systém a minimalizovať rast daňových nedoplatkov. Treba však súčasne skonštatovať, že v správe Najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrol, ktoré Najvyšší kontrolný úrad predkladal aj do Národnej rady Slovenskej republiky, v tých kontrolných záveroch bolo, že správcovia daní v niektorých prípadoch nevyužívajú pri vymáhaní daňových nedoplatkov všetky právomoci vyplývajúce z ustanovení citovaného zákona. Bolo to samozrejme ešte vo väzbe na starú päťstojedenástku, ale ak kontrolné orgány konštatujú, že ani tie možnosti, ktoré správca dane mal, nevyužíval dostatočne v oblasti správy daní, tak nie je to veľmi povzbudzujúce ani pre rozpočtový rok 2004.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som už nehovoril o tých základných veciach týkajúcich sa rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky, aby som sa skoncentroval na rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva.
Dámy a páni, pôdohospodárstvo je rezortom, ktorého sa najvýraznejšie dotkne vstup do Európskej únie. Z toho dôvodu sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi značne modifikuje prístup k rozpočtovaniu výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Zatiaľ čo v roku 2003 boli v zásade všetky výdavky kapitoly realizované z prostriedkov štátneho rozpočtu v rozsahu približne 13 mld. Sk, v roku 2004 by mali dosiahnuť 18, 3 mld. Sk. Na tom sa bude podieľať štátny rozpočet sumou 11,5 mld. Sk, prostriedky z Európskeho spoločenstva sumou 6,8 mld. Sk, zároveň sú pôdohospodárstvu k dispozícii zdroje z predvstupovej pomoci v objeme približne 1,5 mld. Sk, samozrejme, ak hovorím o tejto 1,5 mld. Sk, tak vrátane spolufinancovania. Dámy a páni, v súhrne sa vytvára priestor preto, aby pôdohospodárstvo v roku 2004 disponovalo zdrojmi v objeme 19,8 mld. Sk.
Rozpočtové vzťahy Slovenskej republiky a Európskeho spoločenstva sú v návrhu rozpočtu kapitol Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zahrnuté v súlade s vyrokovanými zmluvnými záväzkami. Objem doplatku priamych platieb je rozpočtovaný v návrhu rozpočtu do výšky 50 % úrovne, pôvodne teda bol ten rozpočet koncipovaný do úrovne 40 % súčasných členských krajín Európskej únie, teda ak hovoríme o úrovni 50 %, tak ide o sumu 5,8 mld. Sk.
Dámy a páni, kľúčovou diskusiou a problémom v súvislosti s rozpočtom rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva je nepochybne diskusia o výške doplatku priamych platieb. Máme v spoločnej správe dva návrhy, jeden návrh, ktorý schválil výbor pre pôdohospodárstvo, a druhý návrh, ktorý odporúča výbor pre financie, rozpočet a menu schváliť, ktorý má parametre doplatku 52,5 %.
Dovoľte mi však povedať niekoľko slov, čo to znamená úroveň 50, 52,5 alebo 55 % doplatok priamych platieb. O tom niet pochybností, že ak hovoríme, že budeme mať, ak by sme dohodou a konsenzom boli schopné dosiahnuť stav, aby slovenský farmár, slovenský poľnohospodár mal doplatok do výšky 55 % farmára Európskej únie, dámy a páni, aj tak to v skutočnosti nebude 55-percentný doplatok. Nechcem vás zdržiavať zbytočnou, nie zbytočnou, ale možno trochu komplikovanou metodikou prepočtu, ale tá metodika prepočtu jednoznačne konštatuje: Ak by sme sa dohodli tu v snemovni - a prečo by sme sa mali dohodnúť, to poviem neskôr -, na doplatku do výšky 55 %, tak slovenský farmár bude mať úroveň doplatku v skutočnosti asi vo výške 40 % farmára krajín Európskej únie. Takže už je to 60-percentný rozdiel medzi farmárom Európskej únie a poľnohospodárom na Slovensku. Čo je však ďalším mimoriadne kľúčovým problémom slovenského poľnohospodára, je to skutočnosť, že zhruba s takým istým rozdielom vstupuje do nerovného konkurenčného prostredia, pretože slovenský spotrebiteľ, predovšetkým potravín, je približne o 60 % menej solventný ako spotrebiteľ krajín Európskej únie. Takže slovenský farmár vlastne bude mať o 60 % horšie podmienky a približne o 60 % horšie trhové podmienky na to, aby svoje produkty realizoval! Dámy a páni, to už je naozaj taký mimoriadne veľký hendikep, že slovenskí farmári nebudú mať reálnu šancu tento hendikep vlastnými rezervami, vlastným procesom zvyšovania efektívnosti nejakým spôsobom kompenzovať.
Poľnohospodárstvu sa mnoho vyčíta. Chcel by som vás informovať, že len v tomto roku z poľnohospodárstva odišlo približne ďalších 10 000 pracovných síl, poľnohospodárstvo je nepochybne odvetvím, kde najintenzívnejšie rastie produktivita práce. Dámy a páni, napriek tomu, že z poľnohospodárskej prvovýroby odišlo približne 10 000 pracovníkov v tomto roku, priemerná mzda, ktorá je najnižšia v národnom hospodárstve, alebo jedna z najnižších, vzrástla alebo má reálnu šancu vzrásť v tomto roku maximálne o 5 %. Samozrejme, hovorím o nominálnom raste priemernej mzdy, nemám na mysli priemerný rast nominálnej mzdy.
Nuž a, vážené dámy a páni, predtým ako poviem tie kľúčové dôvody, prečo by sme sa mali dohodnúť spoločným hlasovaním na úrovni 55 %, tak mi dovoľte poukázať na niektoré vážne nedostatky, ktoré vidím v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva.
Čaká nás mimoriadne náročné obdobie, Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o Platobnej agentúre. V rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva sa uvádza, že Platobná agentúra, ktorá v súčasnosti 63 zamestnancov, ak by mala plniť svoje funkcie, tak od budúceho roku jej bude chýbať na chod, na štandartný chod 210 osôb a mzdy vo výške 44 alebo skoro 45 miliónov Sk ako aj ďalšie výdavky spojené s činnosťou tejto agentúry. V rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva sa hovorí, že predkladaný rozpočet s týmito výdavkami nepočíta. Nuž, dámy a páni, naša existencia alebo neexistencia, naša aproximácia a možnosť alokovať platby Európskej únie cez Platobnú agentúru, to je kľúčová diskusia aj komisárov Európskej únie, aj kľúčová výhrada z hľadiska našej pripravenosti a v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva sa sucho konštatuje, že na činnosť tejto agentúry, ktorá je zriadená zo zákona, chýba 45 miliónov Sk a 210 pracovníkov. V súčasnom období už sa objavujú informácie, že už to máme vyriešené, už to máme vyriešené prostredníctvom zmeny štruktúry špecializovaných úradov štátnej správy. Vážené dámy a páni, ale my sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a my potrebujeme v tom návrhu jasne a zrozumiteľne vidieť, že tie záväzky, ktoré Slovenská republika v tomto smere má, sú pokryté štandardným procesom rozpočtovania. To je veľmi veľká výhrada, ktorú ja mám proti metodike rozpočtovania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, za ďalší veľmi vážny problém považujem to, že od 1. mája 2003 bol schválený nový kompetenčný zákon, zákon č. 139/2003 Z. z. Páni, ospravedlňujem sa ak vás náhodou ruším, ale vy mňa rušíte. (Hlasy v rokovacej sále.) Dámy a páni, chcel som, chcel by som teda pokračovať.
Od 1. mája 2003 je účinný zákon, kompetenčný zákon č. 139/2003 Z. z. O čo v tejto zmene kompetenčného zákona išlo, určite všetci viete, pretože sme sa v tejto snemovni tomuto problému venovali. Išlo o to, aby sa kompetencie v oblasti, kompetencie v oblasti vodného hospodárstva z ministerstva pôdohospodárstva presunuli na ministerstvo životného prostredia. Už nejdem vstupovať do tej vecnej diskusie, či to rozhodnutie bolo správne, alebo nie, všetky kroky poukazujú na to, s najväčšou pravdepodobnosťou, dámy a páni, áno. Ale je pre mňa absolútne neakceptovateľné, absolútne neakceptovateľné, aby od 1. mája predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy do dnešného dňa nerešpektovali zákon! Ako je to možné, že rozhodujúca časť prostriedkov pre životné prostredie alebo teda rozhodujúca časť prostriedkov pre oblasť vodného hospodárstva, ktoré má prejsť na životné prostredie, je rozpočtovaná v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva! Dámy a páni, nechcem to priťahovať za vlasy, ale to celkom pokojne by sme mohli prostriedky na Slovenskú informačnú službu rozpočtovať v rozpočtovej kapitole ministerstve kultúry! Túto skutočnosť považujem za hrubé porušenie zákona číslo 303 o rozpočtových pravidlách. My sa nad touto skutočnosťou len tak prenesieme a skonštatujeme, že ľutujeme, ale nedošlo k podpísaniu delimitačného protokolu medzi dvoma predstaviteľmi orgánov štátnej správy. Dámy a páni, toto je konkrétny a typický príklad, že predseda vlády Slovenskej republiky si svoju koordinačnú činnosť, ktorá mu vyplýva s ústavy a zákona, neplní! (Potlesk.) Ak sa dvaja ministri nevedia medzi sebou dohodnúť, tak je povinnosťou predsedu vlády - a má na to aj príslušné kompetencie -, aby v tomto smere spravil poriadok. Oni sa nedohodnú a my dostaneme rozpočet, ktorý bude v kapitole životného prostredia rozpočtovaný v kapitole ministerstva pôdohospodárstva.
Dámy a páni, vôbec nechcem vstupovať do toho politického problému, lebo v zásade by ani ten politický problém nemal existovať, pretože predstavitelia týchto dvoch ústredných orgánov štátnej správy sú predstavitelia jednej politickej strany. V tejto súvislosti mi však dovoľte konštatovať, že osobne som presvedčený, že chyba je na strane ministerstva pôdohospodárstva.
Dámy a páni, čo ma však najviac prekvapuje v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva, neviem, či v pozitívnom slova zmysle, alebo v negatívnom slova zmysle, je to dokument, ktorý prerokoval náš výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, a v tomto dokumente sa doslovne, dámy a páni, uvádza: "V predkladanom návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva pôdohospodárstva na rok 2004 sa nepodarilo zabezpečiť výdavky v plnom rozsahu, preto ministerstvo pôdohospodárstva zásadne trvá na riešení doplatku k priamym platbám pre agrárny sektor do výšky 55 % priemeru krajín Európskej únie, to jest chýbajúci objem vo výške 678 miliónov Sk, zvýšení výdavkov kapitoly rozpočtu o 204,6 milióna Sk o tovary a služby v objeme 100 miliónov Sk na zabezpečenie ukončenia rozpracovaných projektov pozemných úprav a bežný transfer pre príspevkovú organizáciu Lesoprojekt Zvolen v objeme 104,6 milióna Sk na zabezpečenie zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch v zmysle neskorších predpisov na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov. Táto suma bola ministerstvom financií Slovenskej republiky neopodstatnene z rozpočtu výdavkov vylúčená. A ministerstvo pôdohospodárstva podľa predloženého materiálu zásadne trvá na zvýšení výdavkov pre verejnoprospešnú činnosť pre Hydromeliorácie, š. p., o 40 miliónov Sk.
Dámy a páni, ja sa vecne s týmto konštatovaním ministerstva pôdohospodárstva stotožňujem, ale v tejto chvíli kladiem otázku, akým spôsobom, kde a akou metodikou ministerstvo pôdohospodárstva na týchto požiadavkách zásadne trvá! Odkedy máme na stole rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva, som ani raz, ani na jednom mieste, ani na jednom rokovaní nezaevidoval, že ministerstvo pôdohospodárstva nejakým spôsobom zásadne na týchto požiadavkách trvá. Považoval by som za úplne štandardné, keď je to v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva napísané, aby minister pôdohospodárstva trávil v tomto období rozhodujúci pracovný čas v snemovni, a uchádzal sa o to, čo čierne na bielom napísal v požiadavkách pre svoju rozpočtovú kapitolu.
Dámy a páni, naša politická, ekonomická, hospodárska zodpovednosť je aj to, že to, čo je napísané, za tým si aj stojíme a tieto veci presadzujeme. Jednoducho toto konštatujem preto, že to vnímam ako suché konštatovanie, že ministerstvo pôdohospodárstva na tom trvá, ale žiadne reálne kroky, aby sa tieto skutočnosti naplnili v poslednom období, neuskutočňuje. Nechcem tým, samozrejme, znížiť tie rokovania, ktoré nás posunuli v oblasti priamych platieb o 2,5 % dopredu.
No a, dámy a páni, prečo si myslím a som presvedčený, už nebudem zdôvodňovať tie ekonomické dôvody, prečo by sa Národná rada Slovenskej republiky mala dohodnúť na 55-percentnom doplatku. Čo považujem za kľúčové, prečo by to tak malo byť, je to, že Slovenská republika, dámy a páni, je parlamentnou demokraciou. V parlamentnej demokracii Národná rada Slovenskej republiky má veľmi veľké kompetencie a Národná rada Slovenskej republiky v oblasti poľnohospodárstva a pôdohospodárstva tieto kompetencie aj využila, súčasne aj v tejto chvíli musím smutne skonštatovať, že bez povšimnutia vlády Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, 25. apríla tohto roku Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek, na programové zameranie a vykonávanie štátnej agrárnej politiky. Dámy a páni, my sme sa nezaoberali len problematikou ekonomických vzťahov v poľnohospodárstve. Tú petíciu podpísalo viac ako 103 000 občanov Slovenskej republiky, 103 000 občanov Slovenskej republiky podpisom pod túto petíciu konštatovalo, že je povinnosťou vlády Slovenskej republiky a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vytvárať pre poľnohospodárov optimálne podmienky na to, aby sa harmonicky mohli zaradiť do vyspelej Európy. V tomto uznesení Národná rada Slovenskej republiky - je to uznesenie č. 273 -, Národná rada Slovenskej republiky zobrala petíciu poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek na programové zameranie a vykonávanie štátnej agrárnej politiky na vedomie. Národná rada súčasne požiadala vládu Slovenskej republiky v štátnych rozpočtoch Slovenskej republiky na roky 2004 až 2006 dodržať objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov Slovenskej republiky do výšky 55, 60 a 65 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie. Po druhé zabezpečiť pre potreby intervenčnej poľnohospodárskej agentúry zdroje vo výške 800 miliónov Sk, 184 miliónov Sk zrušením viazania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a 250 miliónov z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu. Po tretie zaviesť dočasné ochranné opatrenia proti nadmerným dovozom hydiny, v časti B preveriť systém automatických licencií na dovoz hydiny a počet dovozných subjektov, po štvrté prostredníctvom colného riaditeľstva preveriť colné a daňové úniky pri dovoze hydiny z dôrazom na prešetrenie uplatnenia dumpingových cien. V tom uznesení ešte boli dve veci, ktoré sa aktuálne dotýkali vtedajších a nakoniec aj súčasných problémov agrárnej politiky.
Dámy a páni, to kľúčové však bolo, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zaviazala vládu Slovenskej republiky a požiadala, aby v rozpočtoch na rok 2004, 2005 a 2006 bol doplatok priamy platieb vo výške 55, 60 a 65 %. (Potlesk.)
Dámy a páni, už v diskusii som upozornil na to, že napriek tomuto uzneseniu východiská pre zostavenie štátneho rozpočtu pre rok 2004 počítali s doplatkom priamych platieb len do výšky 40 %. Dámy a páni, som naozaj veľmi ďaleko od toho, aby som komukoľvek v tejto snemovni vstupoval do svedomia, ale naše rozhodnutia by mali mať ekonomickú, hospodársku aj politickú kontinuitu. Dámy a páni, 25. apríla za toto uznesenie hlasovalo 83 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Keď sa vtedy toho 25. apríla táto skutočnosť udiala, len tak mimochodom, bolo to presne v deň, keď zasadala Slovenská poľnohospodársko-potravinárska komora na svojom ročnom hodnotení. Treba konštatovať, že ten problém som naozaj nevnímal politicky, ten problém som vnímal profesionálne a bol som naozaj veľmi rád a som presvedčený, že aj všetci tí 83 poslanci, alebo - pardon - aj poslankyne, ktoré tento návrh podporili, že si vytvárame optimálnejšie prostredie na to, aby sme ten integračný proces Slovenskej republiky do spoločnej poľnohospodárskej politiky zvládli. To uznesenie bolo predmetom mnohých diskusií. Po ročnej prestávke Národná rada Slovenskej republiky 11. novembra tohto roku prerokovala takzvanú Zelenú správu. Pre mňa je nepochopiteľné a nebudem sa už k tomu vracať, prečo sa tak nestalo minulý rok, lebo aj tým, že sa Zelená správa minulý rok neprerokovala, bol porušený zákon. Strojcami porušenia toho zákona sme boli my, poslanci Národnej rady, my, ktorí zákony tvoríme, a mali by sme byť exemplárnym príkladom toho, že zákony treba dodržiavať. V tomto roku sa teda podarilo prerokovať, prediskutovať problémy poľnohospodárov a problematike takzvanej Zelenej správy táto snemovňa venovala podľa môjho názoru dostatok času a tá diskusia aj v tejto oblasti bola korektná, zodpovedná. Tá diskusia, dámy a páni, opäť vyústila do rozhodnutia Národnej rady a to rozhodnutie má číslo 627 a je to uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2003, tlač 407. Opäť bola tam tá obligatórna časť, že Národná rada správu o poľnohospodárstve a potravinárstve zobrala na vedomie, ale súčasne v časti b) Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu rozpracovať úlohy vyplývajúce z opatrení na realizáciu agrárnej politiky v roku 2004 do konkrétnych opatrení a úloh, polročne hodnotiť plnenie týchto opatrení - nebudem teda celé to uznesenie citovať- , ale v časti b) bod 3: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu zabezpečiť v štátnom rozpočte na rok 2004 priame platby pre poľnohospodárov do úrovne 55 % členských krajín Európskej únie."
Dámy a páni, Národná rada k jednému problému zaujala dve stanoviská. Tie stanoviská sú úplne totožné. Prečo o tom v tejto chvíli musíme diskutovať? Jednoducho preto, že zatiaľ je východisko 50 % doplatku a budeme alternatívne rozhodovať o možnosti 52,5 alebo 55 %. Dámy a páni, ak som konštatoval, že toho 25. apríla to uznesenie, ktoré zaviazalo vládu vychádzať z 55-percentného doplatku v roku 2004, ak to uznesenie vtedy podporilo 83 poslancov, za čo som im do dnešného dňa vďačný, a som presvedčený, že aj všetci poľnohospodári, tak uznesenie, o ktorom teraz hovorím, a uznesenie, ktoré je ešte svojím spôsobom čerstvé a horúce, podporilo 88 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.) Bol som spoločne s poľnohospodármi veľmi rád, že sa na tom podieľala významná časť poslancov vládnej koalície.
Dámy a páni, ak hovoríme o politickej, hospodárskej a ekonomickej kontinuite, ja vás v tejto súvislosti predovšetkým v tejto oblasti chcem poprosiť a vyzvať, aby sme tie názory, ktoré sme prezentovali v uznesení č. 273 a v uznesení č. 627, už nemenili. Poľnohospodári jednoducho majú vo väzbe na naše uznesenia zabezpečenú podstatne väčšiu šancu na to, aby mohli realizovať svoje podnikateľské zámery a aby zásadnejším spôsobom mohli efektívnejšie konkurovať farmárom Európskej únie.
Dámy a páni, ja som pri príležitosti Zelenej správy aj citoval niektoré dokumenty zo spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Využijem ešte vašu toleranciu a istý čas na to, aby som niektoré veci zopakoval. Zopakovať ich chcem, pán minister financií, predovšetkým preto, aby ste ich počuli. Tým sa vás naozaj nechcem dotknúť, že tie veci nepoznáte, ale niekedy mám taký zlý pocit z toho, keď sa niektorí členovia vlády Slovenskej republiky nie celkom pekne alebo dokonca hanlivo vyjadrujú o poľnohospodároch. Pán minister hovorí, že predpokladá, že som nemal na mysli vás. Pán minister, ak som možno aj tým chcel naznačiť, že aj vy do tej skupiny patríte, tak pokiaľ sa nám podarí spoločným úsilím dosiahnuť to, o čo ja bojujem, tak určite v tej skupine zaradený nebudete. Ak môžeme takýmto spôsobom spraviť kompromis, ktorý má cenu približne 340 miliónov Sk, budem veľmi rád a som presvedčený, že však najväčšiu radosť budú mať z toho tí, ktorí sa postarajú o príjemné prežitie našich vianočných sviatkov ako producenti potravín.
Ak som teda hovoril o niektorých veciach súvisiacich so spoločnou poľnohospodárskou politikou Európskej únie, tak mi dovoľte povedať ešte jednu veľmi vážnu kritickú výhradu. Táto kritická výhrada smeruje na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. O tom určite pán minister financií viete, že v tomto období sa finalizovali veci súvisiace so smernicami Európskej únie za tú agrárnu oblasť, predovšetkým teda oblasť pôdohospodárstva. Čo chcem povedať. Dámy a páni, smernice, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky pripomienkuje, neboli do dnešného dňa preložené do slovenského jazyka. Smernice sa pripomienkujú v anglickom jazyku. Je to problém aj pre mňa, lebo nie som rečovo vybavený, ale, dámy a páni, je to normálne v tejto krajine, aby smernice, pod ktoré sa minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky podpíše, aby ich obsah nepoznal? Ani minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky nehovorí po anglicky. Som presvedčený, že sú to ďalšie náklady, ale súčasne som presvedčený, že tie smernice pripomienkujú tí, ktorí perfektne ovládajú anglický jazyk, ale vecnú problematiku agrárnej problematiky neovládajú! (Potlesk.)
No a dovoľte mi, dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov o spoločnej poľnohospodárskej politike. A to sú veci adresované, pán minister financií, predovšetkým vám a vy nepochybne teda s tou prvou oblasťou určite ako národohospodár budete súhlasiť. Základnými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie sú tri veci. Prvá, zvýšiť poľnohospodársku produktivitu uvedením technického pokroku a zabezpečením racionálneho rozvoja poľnohospodárskej produkcie a optimálnym využitím výrobných faktorov najmä živej práce. Nepochybne, ako národohospodári sa všetci zhodneme na tom, že toto je jediná cesta efektívneho fungovania nielen slovenského poľnohospodárstva, ale aj poľnohospodárstva Európskej únie. Na to však, aby sa to mohlo naplniť, musia byť vytvorené, nielen v prechodnom období, ale aj v štandardnom období optimálne ekonomické podmienky.
Druhou kľúčovou oblasťou, o ktorú sa usiluje spoločná poľnohospodárska politika, je zabezpečiť slušný životný štandard poľnohospodárskej komunity najmä zvýšením individuálnych príjmov osôb aktívnych v poľnohospodárstve. Dámy a páni, ak budeme uskutočňovať takú agrárnu politiku, akú realizujeme v tomto období, tak nemáme reálnu šancu, aby sme tento druhý, podľa môjho názoru kľúčový bod spoločnej poľnohospodárskej politiky naplnili. No a tretím dôležitým bodom spoločnej poľnohospodárskej politiky je zabezpečiť zabezpečenie dostupnosti potravín za primerané ceny.
Dámy a páni, problematika poľnohospodárstva vždy rezonovala v Národnej rade Slovenskej republiky len z pohľadu výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Dámy a páni, pozerajme sa na poľnohospodárstvo predovšetkým z toho pohľadu, čo občanom tejto krajiny a štátnemu rozpočtu dáva. Ak nájdeme vyvážený pohľad, čo vláda poľnohospodárom dáva, čo poľnohospodári naopak odvádzajú občanom tejto krajiny, nepochybne naším styčným bodom musí byť parameter 55-percentného doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov.
Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste boli trpezliví a ochotní počúvať problémy týkajúce sa agrárnej politiky a chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili ten návrh, ktorý predložil výbor pre pôdohospodárstvo, znamená pre slovenských poľnohospodárov doplatok priamych platieb do výšky 55 %. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Na tabuli je ďalší do rozpravy prihlásený pani poslankyňa Mušková, ale došlo k dohode a súhlasí s tým, aby vystúpil pán poslanec Kiňo a prakticky vzápätí za tým dôjde k výmene poradia. Ďakujem pekne. Pán poslanec Kiňo, máte slovo.
I. Kiňo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2004. Moje vystúpenie sa nebude zaoberať konkrétnymi číslami, tie sú uvedené v predloženom materiáli, skôr sa budem zaoberať systémovými vecami a otázkami, s ktorými principiálne nesúhlasím.
Na Slovensku je už dobrou tradíciou, že rok čo rok sa traumatizujú občania. Vždy v období, keď sa schvaľuje štátny rozpočet. Som vnútorne hlboko presvedčený, že vždy prevládajú argumenty skôr politického rázu, kde si každá politická strana prihrieva svoju polievočku s cieľom získať čo najväčšiu priazeň voličov. Žiaľ, vecné argumenty postavené na odborných analýzach u väčšiny absentujú so všetkými negatívnymi dôsledkami pre prosperitu Slovenska. Pri stavbe rozpočtu treba objektívne povedať, že technika spracovania bola plne v súlade s ESA 95 a nemožno mať voči nej výhrady. Na druhej strane pri jeho konštrukcii badať snahu o čo najrýchlejšie včlenenie Slovenska vo Európskej menovej únie a z toho prameniaca nutnosť plnenia maastrichtských kritérií. Podľa môjho názoru konštrukciu rozpočtu ovplyvnili tri fenomény, ktoré môžu predstavovať potenciálne riziká. Ide najmä o daňovú reformu, ktorej dopad - či už pozitívny alebo negatívny - je ťažko predvídateľný, vstup Slovenska do Európskej únie so všetkými pozitívami, ale aj negatívami, ktoré sa len v minimálnej miere najmä u vládnych politikov pertraktujú, a decentralizácia verejnej správy nepredvídateľnými dopadmi.
Viaceré východiská štátneho rozpočtu sú spochybniteľné. Uvediem aspoň niektoré. Rast ekonomiky vo výške 6,1 % má byť stimulovaný najmä oživením zahraničného dopytu, rastom investícií a miernym zvýšením finálnej spotreby obyvateľstva. Najmä posledný faktor je značne spochybniteľný vzhľadom na dopady zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty, cien nájomného, vodného, stočného, plynu, elektrickej energie, s dopadmi na obyvateľstvo. V takejto situácii očakávať rast domácej spotreby ako faktor ekonomického rastu je podľa mňa ilúziou. Rovnako potrebné je byť rezervovaný v očakávaniach, že raz HDP bude ťahaný zahraničným dopytom vzhľadom na to, že hlavní obchodní partneri Slovenska očakávajú recesiu. Objektívne však možno pozitívne hodnotiť snahu o zníženie deficitu verejných financií, čo znamená priblíženie sa k limitu 3 %, ktoré je stanovené v maastrichtských kritériách. Medzi rozhodujúce riziká rozpočtu považujem riziká spojené s daňovou reformou, kde pôsobí fakt, že dochádza k znižovaniu váhy priamych daní a zvyšovaniu váhy nepriamych daní na daňových príjmoch. Je nespochybniteľné - teda podľa môjho názoru - že znižovaním priamych daní dlhodobo dochádza k porastovému formovaniu ekonomiky. Na druhej strane zaťaženie obyvateľstva zvýšením nepriamych daní vyvoláva zníženie reálnych dôchodkov domácností a ich reálnej kúpnej sily, čo v konečnom dôsledku vedie k zníženiu domáceho dopytu ako jedného z faktorov rastu hrubého domáceho produktu. V konečnom dôsledku to spôsobí zníženie životnej úrovne najmä sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva. Toto je moja zásadná pripomienka k daňovej reforme. Mala ju predchádzať reforma výdavkov, v ktorej by sa premietli už do konštrukcie rozpočtu na rok 2004. Žiaľ, túto cestu ďaleko zložitejšiu a politicky nepochybne rizikovejšiu si vláda, ktorá si hovorí, že je pravicová, nevybrala.
Na jednej strane sme svedkami obrovských deficitov vo financovaní školstva, zdravotníctva, cestnej infraštruktúry, ktoré dlhodobo determinujú ekonomický rozvoj najmä zaostalejších regiónov, na druhej strane nezmyselné plytvanie financiami na investičné akcie, bez ktorých štát môže prechodne fungovať. Ako príklad možno uviesť v kapitole ministerstva financií 1,2 mld. Sk na budovanie rôznych colníc, daňových úradov včítane ich technického vybavenia, keď vieme, že od 1. 5. sa stávame členmi Európskej únie a colnice ako také - hlavne na slovensko-rakúskych hraniciach a slovensko-českých hraniciach - prestávajú plniť svoju funkciu. Je legitímna otázka, či Národná rada Slovenskej republiky potrebuje 50 miliónov na podzemné garáže, 20 miliónov na zariadenie, ktoré slúži na priame prenosy zo zasadnutí Národnej rady, keď vieme, že tento parlament takmer permanentne nie je schopný schváliť ani jeden priamy prenos z nášho zasadnutia, čiže to zariadenie nám bude platné, ako som to na výbore povedal, ako mŕtvemu zimník alebo Stalinovi Kulich, 21 miliónov na najmodernejšie bavoráky pre vedenie Národnej rady, keď si uvedomím, že každý podpredseda aj predseda má 2 bavoráky, dvoch vodičov, osobne si myslím, ani tí najväčší manažéri najväčších firiem na Slovensku si nemôžu dovoliť taký luxus a Národná rada z peňazí daňových poplatníkov si to môže dovoliť. Chvalabohu, na zákrok aj tu prítomného pána podpredsedu výboru Brocku sme schválili s veľkým nadšením len jeden bavorák. (So smiechom.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kiňo, usmejte sa na rozpočet!
I. Kiňo, poslanec: Áno, aj to je súčasť rozpočtu, pán podpredseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Bavoráky netreba, ani nemusia byť a môžeme ich zrušiť hneď, ja budem prvý za to. Budem chodiť na bicykli, ale vy sa sústreďte na rozpočet, ktorý pomôže Slovenskej republike.
I. Kiňo, poslanec: Tento určite pomôže. (So smiechom.) Takýchto príkladov by sa našlo nespočetne ešte aj v iných rezortoch.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte raz si prídete pýtať zmenu poradia a ja poviem, kam sa ponáhľate. (Potlesk.)
I. Kiňo, poslanec: Diskutabilná je i odôvodniteľná štátna podpora pre zahraničných investorov vo forme, akú prezentuje vláda. Pre tento typ podpory sa používajú zmluvy, ktoré sú tajné, a pritom ide o peniaze daňových poplatníkov. Ako príklad možno uviesť akciu Peugeot, (So smiechom.) kde štátna podpora je vo výške 7 mld., čo prestavuje 700 000 Sk na jedno pracovné miesto. Ako hlavný argument sa uvádza zvýšenie zamestnanosti v oblasti. Skutočnosť je však taká, že podpora smeruje do regiónov, kde zamestnanosť nie je ten hlavný ekonomický problém.
Ako ďalší príklad by som uviedol Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Keď nám bol predložený návrh rozpočtu, s hrôzou som zistil, že priemerný zárobok v tomto úrade je 20 000 Sk, v návrhu bolo zvýšenie o 8 % a keď som si zisťoval, aké sú priemerné zárobky v štátnych a súkromných zdravotných zariadeniach, verte mi, je to neporovnateľné. Čiže úradníci, ktorí majú robiť obsluhu pre lekárov, ktorí znášajú všetky riziká a zodpovedajú do slova a do písmena za zdravie tohto národa, sú neporovnateľne horšie honorovaní ako úradníci kontrolovaní vládou.
Takto možno polemizovať nad jednotlivými položkami rozpočtu, či sú primerané, alebo nie, donekonečna. Kľúčovou otázkou zostáva podstata a to systémová kreácia štátneho rozpočtu. Podľa môjho názoru rozpočet nemôže byť postavený lepšie, ako je. Ak nie je zaručená dynamika ekonomiky cez ekonomický rast a nie nepodložené očakávanie rastu, finálnej spotreby obyvateľstva a zahraničného dopytu. Existujú riziká a neistota príjmov prameniaca z daňovej reformy, existujú riziká dôchodkovej reformy zdravotnej a sociálnej reformy a reformy školstva. Existuje nejasné financovanie vyšších územných celkov a kalkuluje sa s jednorazovými príjmami z doprivatizácie strategických podnikov.
Nebudem sa bližšie zmieňovať o dlhoch, ktoré rastú do astronomickej výšky, dnes sa to pohybuje okolo15 mld. dolárov, pričom len vo výdavkoch štátneho rozpočtu sa počíta s úrokovým zaťažením okolo 30 mld. Sk. Existuje teda reálna hrozba, že podobne, ako to bolo v rozpočte na rok 2003, je nereálne nadhodnotená príjmová časť, keď makroekonomické ukazovatele a východiská sú nereálne nastavené. Veď len za 9 mesiacov tohto roku boli dane vybrané o 26 mld. Sk menej, ako boli rozpočtované.
Záverom by som len dodal, že takto formulovaný rozpočet je neakceptovateľný z toho dôvodu, že všetky nevyhnutné fiškálne reštrikcie dopadajú len na bedrá občanov a podnikov, pričom vláda odmieta prijať opatrenia, ktoré by obmedzili jej vlastné výdavky a nehospodárnosť. Ďakujem. (Potlesk.)