Středa 10. prosince 2003

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Chovanec...

M. Chovanec, poslanec: Chcem v krátkosti nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Paška. Za situáciu v zdravotníctve, aká vládne dnes, niet pochýb, že je to i preto a je to i daňou za to, ako sa predchádzajúce štyri roky za prvej vlády pána premiéra Dzurindu nekonalo. Včera som to vo faktickej pripomienke konštatoval ako reakciu na vystúpenie pána premiéra Dzurindu. Pýtam sa i dnes pána podpredsedu vlády, kto nesie politickú zodpovednosť za tie štyri roky prvej vlády Dzurindu, že sa nekonalo v zdravotníctve, že sa šafárilo v zdravotníctve. Znovu dávam otázku pánu podpredsedovi vlády, kto nesie konkrétnu zodpovednosť, kto konkrétne šafáril s finančnými prostriedkami v predchádzajúcich rokoch v zdravotníctve, tak ako ste to aj vy a váš podriadený konštatovali i na výbore pre zdravotníctvo. Nedomnievam sa totiž, že môžeme len tak akosi šírom-šárom hospodáriť, ako ste sa vyjadrovali, a bez toho, aby sme konkrétne pomenovali vinníkov za to, že do zdravotníctva išli finančné prostriedky a neboli využité tak, akoby by mali byť. Nakoniec vystúpenie pána poslanca Pašku to potvrdilo.

Využívam ďalšiu príležitosť, pán podpredseda vlády, aby ste informovali túto snemovňu, kto za to môže. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pani poslankyňa Antošová.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 v oblasti výstavby a regionálneho rozvoja ako aj v oblasti verejnej správy je podľa môjho názoru zlý. Ako celok je nedemokratický, reštrikčný, neprehľadný, chaotický a nevyvážený. Niektoré postupy jeho schvaľovania dokonca protirečia Ústave Slovenskej republiky. V nasledujúcej časti vám oznámim dôkazy, ktoré ma viedli k uvedeným tvrdeniam.

Predseda vlády Slovenskej republiky sa pri prosbe o podporu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 okrem iného odvolával na Programové vyhlásenie vlády. Dokonca v jeho závere pozval všetkých, ktorí si želajú lepšiu budúcnosť Slovenskej republiky ku spolupráci na diele národnej obnovy. Ale ako má táto spolupráca podľa neho vyzerať v oblasti regionálneho rozvoja, dokazuje napríklad spôsob rokovania o rozpočtoch samosprávnych krajov. Dzurindova vláda vedome zvolila takú taktiku odporujúcu demokracii, že v skutočnosti nevytvorila pre diskusiu na túto tému žiaden priestor a fakticky postavila zástupcov vyšších územných celkov pred hotovú vec. Zopakovala sa tak situácia z minulého roka, hoci vtedy vláda sľúbila, že sa podobná situácia už nebude opakovať. Som presvedčená, že tento postup vlády nie je náhoda, ale je prejavom strachu vlády zúčastniť sa na otvorenej a objektívnej diskusii.

Vláda sa bojí diskutovať s predstaviteľmi regiónov o rozpočte, pretože by preukázala, že nie je schopná efektívne pokračovať v reforme verejnej správy, ale že je schopná len populistických vyhlásení a v prípade, že sa vôbec odhodlá k rozhodnutiu, tak tieto činy sú zväčša zmätočné, či dokonca priamo chaotické. Napríklad už niekoľkokrát som tu pred zákonodarným zborom upozorňovala, že delimitácia nemovitostí sa vo viacerých prípadoch vykonala bez majetkovoprávneho vysporiadania a pod nátlakom. Vláda vyhlásila, že tieto nemovitosti oddlží, ale nepovedala ako a nepovedala kedy. Nehovoriac už o tom, že v práve platí základná premisa, že dlh sa viaže na majetok. Takýto postup vedie k odporu zo strany postihnutých a tak sa niet čo čudovať, že čoraz viac starostov a primátorov v zúfalstve hľadá spôsob, ako sa takýchto nechcených darov zbaviť.

Takéto poznatky som nazbierala aj počas nedávnych stretnutí v krajoch Banská Bystrica, Trenčín a Nitra. Mám však informácie, že podobná situácie je aj v iných krajoch a okresoch na Slovensku. Navyše si v takejto situácii dovolí štátny tajomník ministerstva školstva presviedčať v spravodajstve Slovenskej televízie, ako sa vláda chystá zabezpečiť poukázanie peňazí na školy a v tom istom spravodajstve, v ktorom bol aj príspevok, že vo Vajnoroch už niekoľko dní žiaci nechodia do školy z dôvodu nedostatku peňazí. Nie je to zarážajúce? Pýtam sa preto, je ešte treba jasnejší dôkaz o neschopnosti tejto vlády zabezpečiť základné potreby pre občanov?

Už len na doplnenie k tejto téme si dovolím prečítať tituly agentúrnych správ z posledných dní. Tu sú. "Na prevádzku škôl v Novom Meste chýbajú dokonca roka 2 mil. korún. V Prievidzi sa uskutočnili protestné zhromaždenie za dofinancovanie škôl. Michalovskému školstvu chýba 6,4 mil. korún. Odborári žiadajú na tohtoročnú prevádzku základných a stredných škôl 398 mil. korún. Odborári žiadajú navýšiť rozpočet škôl na budúci rok až na 1,5 mld. korún. Primátori krajských miest združení v klube K 8 vyjadrili vážne znepokojenie z doterajšieho prístupu vlády Slovenskej republiky k akceptovaniu požiadaviek samosprávy pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2004. Takisto predsedovia samosprávnych krajov sú znepokojení negatívnymi javmi sprevádzajúcimi decentralizáciu štátnej správy. Potvrdením problémov sú aj závery z rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtoch vyšších územných celkov, v ktorých sa konštatuje finančné poddimenzovanie rozpočtov samosprávnych krajov jednotlivo od 200 po 700 mil. Sk.

Podľa podpredsedu spomínaného výboru nedostatok financií pre "vúcky" názorne preukazuje rozdiel medzi 6 miliardami korún, ktoré tvoria navrhovaný celkový objem financií pre VÚC v štátnom rozpočte na rok 2004 oproti očakávaniu štátneho splnomocnenca pre pokračovanie reformy verejnej správy Viktora Nižňanského, ktorý predpokladal, že najnižšou hranicou v návrhu štátneho rozpočtu na jeden samosprávny kraj by bolo 1,5 mld. korún. To znamená, že na 8 vyšších územných celkov predpokladal v návrhu štátneho rozpočtu minimálne 12 mld. Predsedovia vyšších územných celkov preto v spomínanom komuniké vyjadrujú skutočne vážne obavy, že nedokážu zabezpečiť všetky funkcie vyplývajúce z relevantných zákonov. Čiže sme svedkami vládou zamýšľaných reštrikčných opatrení namiesto deklarovaných rozvojových impulzov.

Predsedovia vyšších územných celkov upozorňujú, že kroky v oblasti reformy verejnej správy sa dejú bez ich účasti. Najvyšší predstavitelia samosprávnych krajov majú vážne výhrady proti zaradeniu VÚC do systému štátnej pokladnice. Súčasný systém vytvára nerovné postavenie miestnej a regionálnej správy a samosprávy pred zákonom. V praxi to konkrétne znamená, že okrem iného prichádzajú zhruba o 15 mil. Sk ročne, ktoré by mohli získať na úrokoch za svoj majetok. Aj preto žiadajú, aby pre každý vyšší územný celok bol v štátnom rozpočte vytvorený osobitný vzťah medzi štátnym rozpočtom a ôsmimi rozpočtami vyšších územných celkov.

V navrhovanom systéme v rámci návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 podľa rozhodnutia ministerstva financií sú priamo vyčíslené len originálne kompetencie regionálnych samospráv, ale prenesené kompetencie štátnej správy na vyššie územné celky sú súčasťou kapitol jednotlivých rezortov. Tento systém je preto veľmi neprehľadný a sťažuje prácu zástupcom vyšších územných celkov. Predsedovia VÚC dôrazne protestujú aj proti vytvoreniu krajských školských úradov s kompetenciami krajskej samosprávy. Takýto systém znemožňuje riadenie škôl v pôsobnosti VÚC a berie všetky možnosti na ich efektívne riadenie.

V prípade schválenia tohto zákona v navrhovanej podobe nemôžu v plnom rozsahu garantovať chod stredných škôl. Zároveň žiadajú vládu Slovenskej republiky, aby uplatňovala princíp Európskej charty regionálnych samospráv. A ja už len pripomínam, že vláda sa k tomu zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. A tento bod je obzvlášť citlivý krátko pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Jasné definovanie financovania zdrojov a mechanizmov ich používania úplne absentuje v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, čo je v príkrom rozpore s deklaráciami členov súčasnej vlády. Priama a aktívna účasť vyšších územných celkov na spomínaných procesoch je nevyhnutná aj pre ich kvalitnú prípravu na programovacie obdobie od roku 2007 až 2013, kedy budú hrať v regiónoch primárnu úlohu. Diskusia vo výbore pre verejnú správu však odhalila aj malú iniciatívu predstaviteľov vyšších územných celkov, z ktorých len dvaja predložili pozmeňujúce návrhy k limitom stanoveným ministerstvom financií. A to aj napriek tomu, že vo svojich vystúpeniach všetci zhodne skonštatovali poddimenzovanie limitov pre samosprávne kraje zo strany návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004.

Postup vlády pri zostavovaní rozpočtu odhalil aj jej nerešpektovanie nášho ústavného systému, a to jasné rozdelenie moci medzi prezidenta, zákonodarný zbor a exekutívu. Dôkazom toho je, že hoci zákon stanovuje, že o rozpočte Najvyššieho kontrolného úradu rozhodujú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, podľa mojich informácií získaných od predstaviteľov úradu, pán minister Mikloš so svojimi spolupracovníkmi to nerešpektuje a výborom schválený rozpočet NKÚ znížil.

Vážení kolegovia, na začiatku predseda vlády vyzval na vecnú diskusiu. Ťažko si predstaviť čo pod tým myslel, pretože, keď sa ho vo faktickej poznámke kolegyňa profesorka spýtala, či má vláda spracovanú analýzu dôsledkov v prípade prijatia ich návrhu rozpočtu, jej odpovedal, že on sa potešil jej návratu, zatiaľ čo ona ho vyzýva k odstúpeniu. Naozaj, prítomných to rozveselilo, no ťažko povedať, čoho je v tejto odpovedi viac. Či vyhýbavosti, či arogancie. Podstatné je však to, že sa opäť dokázalo, že nie všetky krasoreči sú pravdivé a že náš premiér vodu káže a víno pije. Avšak víno je opojné, tak ako aj moc a mal by si dať pozor, aby za súčasného opojenia nestrácal súdnosť.

Na základe uvedeného nebudem hlasovať za prijatie predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 a odporúčam takýto postup aj vám, vážení kolegovia. Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončila som takmer na sekundu. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Výborne, výborne! Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny, rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky započne o 14.00 hodine. Dovoľte, aby som vás ešte informoval, kolegyňa poslankyňa Brestenská oznamuje, že sa našiel väčší zväzok kľúčov vo dverách ženskej šatne. Sú uložené u informátora. Snáď je to vážna informácia pre toho, kto tie kľúče stratil, ale napriek tomu všetkému mi dovoľte, aby som vám túto informáciu odovzdal. Príjemnú dobrú chuť vám prajem a teším sa na pokračovanie o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to v rozprave k štátnemu rozpočtu. Ďalej má vystúpiť pán poslanec Džupa. Pripraví sa pán poslanec Cabaj, potom ešte pán poslanec Vážny, Rehák a Baška. Zároveň vás vyzývam aj tých, ktorí sú na chodbách, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pán poslanec Džupa, nech sa páči, máte slovo.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, pán vicepremiér. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 má zásadný význam pre Slovenskú republiku v budúcom roku. Zakladá východiská a priority na roky najbližšie, najmä na rok 2005. Je prijímaný v období, keď nie sme, ale realizovaný bude v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie. Vyplýva z toho pre Národnú radu Slovenskej republiky veľká zodpovednosť pri zhodnocovaní, pripomienkovaní a schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v pozitívnom i negatívnom zmysle slova. Uvedené priority sme zvažovali v klube poslancov Ľudovej strany HZDS Národnej rady Slovenskej republiky. K hodnoteniam a príspevkov kolegov pripájam názor aplikovaný na kapitolu zdravotníctvo. Podľa nášho názoru musí zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 zohľadňovať celé spektrum poskytovateľov a činností, ktoré zabezpečujú celé spektrum zdravotnej starostlivosti. Žiadna jej súčasť nie je dôležitejšia ani menej podstatná. Súbežne s garanciou funkčnosti zdravotnej starostlivosti musí byť štátny rozpočet aj základom perspektívy jej ďalšieho rastu a napredovania. V elementárnej podobe uvedená požiadavka predpokladá odbornú zdatnosť pracovníkov všetkých kategórií, základnú sieť zdravotníckych zariadení a vybavenie týchto zariadení prinajmenej v podobe a stave ich budov, prístrojového vybavenia a techniky. Minimálne tieto musia byť zákonom o štátnom rozpočte na rok 2004 zabezpečené. Povedané ináč, ak to tak nebude, znevýhodňujú štartovaciu pozíciu slovenského zdravotníctva, ale aj Slovenskej republiky pre rok 2005. Ohrozujú existenciu siete zdravotníckych zariadení, jej konkurencieschopnosť, vnútornú, ale aj v Európskej únii. Niektoré zdravotnícke zariadenia budú bojovať o existenciu, iné budú zavalené rutinou, nebudú mať priestor a čas na špičkové projekty, porovnateľne s úrovňou v Európskej únii. Už dnes si celkom jasne uvedomujeme, akým tempom idú v zdravotníckej starostlivosti naši najbližší susedia, najmä Česká republika. S akousi nevysvetliteľnou diskrétnosťou nechceme otvorene povedať, že v bežnej medicínskej, ale aj vrcholovej praxi, česť výnimkám, zaostávame. Čo je bolestnejšie, medzera možností a úrovne slovenského zdravotníctva sa rozširuje a prehlbuje. Obava má jasné kontúry pre najbližšie roky. Odborný a intelektuálny potenciál slovenského zdravotníctva si totiž jasne uvedomuje, že deficit proporcionality starostlivosti štátu o ľudí, sieť, budovy a techniku v zdravotníctve hrozí nasledujúcou skutočnosťou. Čo najlepšia, porovnateľná kvalifikácia a skúsenosti, zručnosti z jej vyplývajúce z dôvodu, že nebudú mať priestor a podmienky na realizáciu, neuspejú v konkurenčnom prostredí. Vo vnútri krajiny rovnako ako v porovnaní nie iba so špičkovými, ale všetkými štátmi Európskej únie, vrátane tých, s ktorými do tohto exkluzívneho zoskupenia vstupujeme. Prinesie to prepad a devalváciu jestvujúcej kvalifikácie, tým akceptácie našich zdravotníckych pracovníkov všetkých stupňov. Ohrozí následne a prejaví sa na znížení úrovne dostupnosti kvality a množstva poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Následne kvality života všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, bez ohľadu na to, aký subjekt volili v parlamentných voľbách 2002. Povedané ináč, medzera medzi úrovňou zdravotnej starostlivosti u nás a v susedných krajinách - nieto vo vyspelých krajinách Európskej únie - tu je. Nesmieme dovoliť, aby sa rozšírila a prehĺbila, lebo ju nebude možné zaceliť, prekročiť ani preskočiť. Preto hovoríme dnes o elementárnych predpokladoch fungovania slovenského zdravotníctva, o kvalifikácii pracovníkov, o sietí a o jej vybavení. Žiaľ, zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, jeho štruktúra a špecifikácia ako celok a aj v kapitole zdravotníctvo uvedené obavy nerozptyľuje. Nedáva záruky, že naplní základné predpoklady pre funkčnosť a konkurencieschopnosť slovenského zdravotníctva v najbližších dvoch rokoch.

Uvediem aspoň niektoré príklady, ktoré vyhliadky proklamovaného úspechu rozpočtu na rok 2004 spochybňujú. Dávajú zároveň vážny dôvod hľadať iné východiská a výstupy aj pre kapitolu zdravotníctvo. Zadlženie zdravotníckych zariadení. Vláda slovenskej republiky aj včerajším vystúpením pána premiéra vyhlasuje, že sa zadlžovanie zdravotníckych zariadení zastavilo. Ktoré zadlženie? Priame, či aj nepriame? Nič, alebo takmer nič sa nehovorí napríklad o balíku dlžôb, ktoré sa preklápajú z roka na rok. Navyše svojej istiny zaťažených o penalizáciu, úroky z omeškania, exekučnými rozhodnutiami, súdnymi a inými konaniami a podobne a to ešte nehovorím o skrytej zadlženosti. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 predpokladá ďalšiu optimalizáciu nákladov zdravotníckych zariadení. Zabúda, alebo hovoriť nechce, že od 1. januára príde nie zanedbateľné navýšenie vstupov na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení energiou, daňovým systémom počnúc, nákladmi na lieky a špeciálny zdravotný materiál končiac. Uvedenú skutočnosť zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 nemá zakalkulovanú. Vyplýva z toho nepríjemný záver: Takzvanú optimalizáciu nákladov zdravotníckych zariadení bude možné zabezpečiť majoritne iba radikálnym znížením počtu výkonných pracovníkov a krachom niektorých zdravotníckych zariadení. Rozpočet predpokladá zákonné nakladanie s verejnými zdrojmi, v zatiaľ nejasnom, iba naznačenom, ale v každom prípade ešte neschválenom legislatívnom prostredí. Jeho prípadné schválenie zmeny financovanie zdravotníckej starostlivosti a zdravotníckych zariadení zatiaľ nejasne definovaným spôsobom, navyše dôjde k nemu v priebehu trvania rozpočtového roka.

Východiská štátneho rozpočtu na rok 2004 berú do úvahy poskytovanie poddimenzovanej zdravotníckej starostlivosti v roku 2003, limitovanej viac či menej opodstatnenými zásahmi zdravotných poisťovní. Myslím tým vynútenými alebo chcenými zásahmi zdravotných poisťovní. Navyše všetko v prostredí, keď sa bude zásadným, ale zatiaľ nevedno akým spôsobom meniť ich náplň, štruktúra, výkon a pravdepodobne aj vlastnícke vzťahy. Opäť v priebehu trvania rozpočtového roka.

Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 až na malé výnimky nezohľadňuje stagnujúci stav zdravotníckych zariadení, najmä lôžkových. Myslím tým stav budov, prístrojov a techniky zaťažených minimálnou mierou realizovaných rekonštrukcií, revíznych opráv, zastavení investičnej výstavby, minimálnou mierou obmieňania základnej prístrojovej vybavenosti. Nehovoriac už o jej reprofilizácii a inovácii. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 tvrdo poddimenzuje zdravotnícke zariadenia, ktoré prešli, alebo za krátky čas prejdú pod správu vyšších územných celkov, samospráv, transformovali sa na iné neštátne zdravotnícke zariadenia či verejnoprávne zdravotnícke zariadenia. Opäť a najmä lôžkovej starostlivosti. Z návrhu vlády je patrný aj reštriktívny dopad na výkony a množstvo poskytovaných služieb v primárnej i sekundárnej ambulantnej starostlivosti bez ohľadu na to, kto ich prevádzkuje či vlastní.

Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 nedáva, nezakladá nové investičné impulzy v oblasti nemovitostí rovnako ako v prístrojovej a inej technike. Orientovaný je na splátky dobiehajúcich. Z nich mnohých takých, ktoré ešte nesplatené budú vyžadovať ďalšie investície prevádzkového charakteru, a pritom o rozvojových, odborných a organizačných projektoch v tejto chvíli ani nehovorím. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 vstupuje reštriktívne do oblasti medicínskej vedy, výskumu pre postgraduálne a pregraduálne vzdelávanie. Na súvislosti a dopady takéhoto prístupu poukázali už mnohí predrečníci v súvislosti s vedou ako takou, školstvom a podobne. Nebudem ich opakovať. Konštatujem iba, že sa dotýkajú rovnako aj zdravotníckej vedy, výskumu a školstva. Rovnako je z návrhu jasné, že spoluúčasť pacienta na financovaní zdravotnej starostlivosti nebude nižšia, naopak, musí stúpať. Neklesne tiež počet chorých, ktorí si zdravotnú starostlivosť nebudú môcť dovoliť, alebo si ju dovolia iba čiastočne. Ak opomeniem zdravotné a sociálno-zdravotné dôsledky takého vývoja, niet pochýb, že to prispeje k vyostreniu vzťahu pacient - zdravotník a to na každej úrovni tohto vzťahu.

Akou-takou náplasťou na negatívne dopady vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v rezorte zdravotníctva je zaujímavá rezerva ministerstva zdravotníctva, niečo vyše 800 mil. korún, rozšírená o pôžičku od Svetovej banky, zatiaľ bližšie vo výške a špecifikácii nezverejnenej. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 neobsahuje, ale zjavne kalkuluje práve cez rezervu vlády a rezortného ministerstva, s finančným mimorozpočtovým prísunom prostriedkov za predaj majetku nepotrebného pre výkon predmetu činnosti zdravotníckych zariadení. Veľmi rezervovaným odhadom pôjde o sumu najmenej dvoch miliárd korún. Sumárne vzaté, v hre je pomerne veľká suma, významným spôsobom rozširujúca rozpočet, ktorú tvorí v rozpočte zakotvená predpokladaná rezerva a zahraničná pôžička, no zákon o štátnom rozpočte neobsahuje ani náznak vízie režimu, rámcové vymedzenie priorít, na riešenie ktorých budú určené aj v oblasti zdravotníctva. V tejto chvíli sa zrazu pripomína doba spred roka 1989. Zdravotníci a nie iba oni vtedy kategoricky kritizovali spôsob, akým sa za starého režimu definovala a zabezpečovala sieť zdravotníckych zariadení. Dominoval viac politický a lobisticko-teritoriálny aspekt pred reálnou situáciou, rozborom počtu obyvateľov, jeho štruktúrou, inými demografickými údajmi, ale hlavne pred existujúcou regionálnou chorobnosťou - myslím tým prevalenciu a incidenciu - a úmrtnosťou. Všetci sme chceli zásadnú zmenu. Žiaľ, vláda Slovenskej republiky a jej predĺžený návrh v podobe zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 chtiac-nechtiac pripomína uvedené praktiky starého režimu, ktorých sme sa pred 14 rokmi vzdali, odmietli ich a odsúdili. Opäť z mála štátneho rozpočtu, z rezervy vlády a z rezortného ministerstva niektorí dostanú investičné a iné finančné stimuly, iní nie, opäť budú rovní a rovnejší, opäť bude rozhodovať strana, strany, či skôr super strana, vláda Slovenskej republiky. Vytvára to priestor pre klientelizmus? Zaiste! Hoci v podmienkach poddimenzovaných zdravotníckych zariadení, skôr v úvodzovkách prepukne tvrdý boj o prežitie. Ako pripomenul pán poslanec inžinier Sergej Kozlík, momentálna legislatíva bola vládnou koalíciou už skôr nastavená tak, že pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 je Národná rada Slovenskej republiky vo zvláštnej situácii. Celý parlament vrátane poslancov vládnej koalície buď príjme rozpočet, alebo bude platiť vládou slovenskej republiky už schválený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Veľmi to pripomína inú skúsenosť z minulého režimu, keď sme absolvovali základnú vojenskú prezenčnú službu. Vtedy platil veľmi známy, nepísaný, ale aj prísne dodržiavaný takzvaný zakl. jedna jedna. Podľa neho a aplikované na popisovanú situáciu platí: veliteľ alebo vláda má vždy pravdu. Ak to neplatí, platí zakl. jedna dva, ktorý znie: Vždy platí zakl. jedna jedna. Dnes si na pamätný zakl. jedna jedna spomíname aj s úsmevom. Nikdy sme sa nenazdali, že v demokratickom štáte, kde moc je rovnomerne rozložená medzi parlament, vládu a súdy, sa dočkáme situácie, v ktorej sa dnes úsmevná spomienka na neúsmevné praktiky bývalého režimu bude opakovať. Žiaľ, je to tak.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 mal podľa nás v kapitole zdravotníctvo obsahovať priznanie vlády, že za posledných päť rokov v oblasti zdravotníctva zlyhala. Stav v rezorte je horší, než aký ho prezentovala a prezentuje. Aby vláda Slovenskej republiky definovala logiku financovania nevyhnutnej siete zdravotníckych zariadení s dôrazom na akútnu a plánovanú medicínu a jej hodinovú dostupnosť. Garantovala plnú funkčnosť tejto siete v celom spektre jej výkonov a služieb a zobrala za ňu zodpovednosť, nie sa jej zbavovala. Definovala prepojenie najmä akútnej medicíny na podobný systém v Európskej únii. Potvrdila priehľadný systém vysporiadania sa s dlžobami. Dala garancie financovania akútnej i následnej zdravotnej starostlivosti. Jasne definovala rozvojové projekty a impulzy, spôsoby, ako ich bude zabezpečovať a presadzovať. Vymedzila poradie a postupnosť, akými tieto programy postupne rozšíri na celé spektrum zdravotnej starostlivosti vrátane vedy, výskumu a zdravotníckeho školstva, najmä s výhľadom na roky 2004 - 2005. Až následne mohla vláda Slovenskej republiky predstúpiť pred Národnú radu s požiadavkou, aby parlament ešte raz prejavil trpezlivý a zhovievavý prístup, a uchádzala sa o podporu svojho návrhu zákona o štátnom rozpočte v kapitole zdravotníctva, lebo chrbát vláde, hlavne pred verejnosťou, bude držať parlament.

Uviedol som niektoré z pripomienok poslaneckého klubu Ľudovej strany - HZDS v Národnej rade Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v kapitole zdravotníctvo. Spolu s ďalšími vymedzujú zásadné prekážky, pre ktoré zákon roka podporiť nemôžeme. S plným uvedomením si skutočnosti, že v očiach odbornej i občianskej verejnosti nesieme spoluzodpovednosť, lebo sme členmi zákonodarného zboru a napriek tomu, že predložený zákon o štátnom rozpočte hlasovaním nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj, pripraví sa pán poslanec Vážny.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vystúpil pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte a predniesol niekoľko myšlienok a zároveň chcem predložiť o tom aj jeden pozmeňujúci návrh v dvoch alternatívach. Týka sa to samosprávy. Samozrejme, dovoľte najskôr k tej všeobecnej časti, pretože je také osobitné prerokúvanie tohto zákona o štátnom rozpočte. Možno už tým to začalo, že predstúpil pred parlament predseda vlády, ktorý najskôr uviedol niektoré pohnútky vlády, ktoré ju viedli k tomu, čo do parlamentu predložili, a následne potom predkladateľom je podpredseda vlády a minister financií. Ja už som v reakcii na jeho vystúpenie hovoril o niektorých veciach a ak by som ho mal parafrázovať, tak by som musel povedať, že rád by som veril niektorým tým veciam, tak ako to on má vo zvyku hovoriť, že snažia sa napraviť chyby a omyly z minulosti. Tie chyby a omyly najmä z predchádzajúcich štyroch rokov najmä preto, že už sme to tu zažili v tomto parlamente. Síce došlo k určitému posunu v rámci vládnej koalície, že z tejto koalície vypadli bývalí partneri SDĽ a SOP, doplnila ich strana ANO, ale v podstate piaty, respektíve už teraz šiesty rok pokračuje Dzurindova vláda. Na Slovensku už nemá ani najmenší dôvod sa vyhovárať na svojich predchodcov. Už by mala urobiť odpočet z toho, čo dokázala spraviť v prospech občanov Slovenskej republiky. Tým je práve zaujímavý tento rozpočet, pretože zažili sme to pred rokom, keď sa prerokúval návrh rozpočtu na tento rok, nehovoriac o tých chybách a omyloch, ktorých sa dopustili vtedy, zhrnulo sa to na ministerských úradníkoch, ale ten vládny rozpočet je preto vládny návrh, že ho prijala vláda. Vo vláde tento návrh niekto predkladal. Je to ten istý pán minister a ten potom prišiel do parlamentu a hľadal spôsob, ako v daniach nahrabať tie peniaze, ktoré jednoducho v rozpočte neboli. Je to znova ten pán, ten istý minister, ktorý nám predkladá znova rozpočet, a nie som si istý, na koho sa bude po prijatí tohto rozpočtu potom vyhovárať, lebo tak ako zaznela informácia, tí, ktorí niesli zodpovednosť za chyby, ktoré sa na ministerstve urobili, jednoducho už tam nie sú. Tak bude treba nájsť ďalších, ktorí budú niesť zodpovednosť, pretože ak som mal možnosť porovnávať niekoľko rozpočtov za tie roky, čo pôsobím v parlamente, skutočne, tento návrh rozpočtu je v príjmovej časti do značnej miery nadhodnotený a nie som si istý, že sa ho, pán minister, podarí naplniť, aj keď myslím, že návrh rozpočtu bol spravený ako domáca úloha z matematiky, keď máte výsledok a potom dopracúvate všetky postupné kroky, lebo výsledok sa dal odpísať zo zbierky úloh, kde vždy vzadu bývajú napísané výsledky k jednotlivým príkladom.

Takže dovoľte, aby som sa dotkol jednej problematiky, ktorá ma výsostne trápi. Veľa sa na tú tému hovorilo a včera sa pán predseda vlády hrdil tým, že prebiehajú niektoré reformy. Nie som si istý a vôbec nie už presvedčený o tom, že tie reformy, ktoré sa urobili na úseku štátnej správy, že smerovali ku skvalitneniu alebo zlepšeniu niečoho, pretože mal som možnosť pri stretnutiach, ktoré robíme v rámci svojich výjazdov po Slovensku, viete, a keďže za minulej vlády ste do funkcií dosadili vy ľudí, ktorí pôsobia - teraz končiacich v štátnych úradoch štátnej správy -, mal som možnosť sa s viacerými rozprávať a veľmi sa čudujú tomu, čo, ako bude fungovať štátna správa, pretože je pár dní do konca roka, a nevedia, ako budú zabezpečovať jednotlivé chody, ako budú zabezpečovať úlohy v prospech občanov, na všetky tieto skutočnosti sme upozorňovali, že pri prijímaní zákonov jednoducho nevytvárate priestor na to, aby nielen tí, ktorí majú zabezpečiť plnenie zákonov, aby mali možnosť sa s týmito zákonmi oboznámiť, ale už vôbec nepozeráte na občanov, že tí budú musieť podľa týchto zákonov nakoniec žiť.

Ja verím, že bude tu priestor, aby sme sa v Národnej rade zaoberali opätovne otázkou tej takzvanej reformy štátnej správy, pretože budeme všetci to zažívať a určite Národná rada bude hromozvodom oprávnených sťažností občanov, pretože tak ako je reforma prijatá v zákonoch, ako ju odhlasovala vládna väčšina, jednoducho, takto veľmi ťažko sa dá zvládnuť na prospech občanov Slovenskej republiky, tí budú musieť podanie aj po Novom roku postupovať. Navyše sú tam ďalšie termíny, ktoré sa jednoducho nestíhajú.

Ale ak sa predkladal návrh rozpočtu do parlamentu, malo to aj svoju predohru. V minulom roku pri prijímaní rozpočtu sme zažili, že takmer tá istá koalícia a mnohí tí istí poslanci v predchádzajúcom volebnom období, kde boli rôzne sociálne dávky, kompenzácie, v záujme toho, aby sa naškriabalo na rozpočet na rok 2003. Výsledok ukazuje, že asi šťastné riešenie to nebolo, ale, jednoducho, poslanci sa tak správali, pretože o tom rozhodla koaličná rada, a bolo treba - už bolo po voľbách -, zrušiť zákony, ktoré boli prijaté pred voľbami ako lákadlo pre voličov, aby podporili strany vládnej koalície.

Teraz máme takú zaujímavú predohru zase pri tomto rozpočte, pretože veľmi málo kolegov a kolegýň si všimlo, že ak sa prijímal zákon o rozpočtových pravidlách, tak nenápadne sa s niečím aj kalkulovalo a pripravili sa pozície pre vládu, tak aby sa mohla opäť vysmiať - a do očí - týmto poslancom Národnej rady, pretože ak si zoberiete to, čo tento parlament schválil v novele zákona o rozpočtových pravidlách, potom budete vedieť, o čom hovorím.

Hneď v prvom odseku zákona o rozpočtových pravidlách táto Národná rada prijala: "Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený Národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od prvého januára rozpočtového roku do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou Národnej rade". Ešte niekto ma bude presvedčovať, že už teda sa nepripravovala aj vláda na to, že jednoducho neboli schopní pripraviť dobrý a kvalitný rozpočet, pretože podľa toho istého zákona o rozpočtových pravidlách a uzneseniach Národnej rady k 15. októbru je povinná vláda predložiť návrh rozpočtu do Národnej rady. Vláda tento termín dodržala. Predložili návrh zákona o štátnom rozpočte do parlamentu, pričom všetky zákony, ktoré súvisia s reformami a ktoré idú do ďalších bodov, jednoducho postupne Národná rada prijíma a ak si dobre pamätám, tri máme momentálne pred sebou, ešte aj hlasovať, ešte nie sú ani odhlasované v tomto parlamente, a už v nich sa tvrdo kalkuluje v tomto návrhu rozpočtu. Takže celá príprava smerovala k tomu, že pán minister určite kalkuloval s tým, že nič sa nedeje, poslanci, neschváľte mi rozpočet, však ja mám ako pokračovať, ja to mám zabezpečené. Dokonca priamo zabezpečené zo zákona o štátnom rozpočte.

Ak som upozorňoval na skutočnosť, že vláda si z tohto parlamentu urobila slúžku, opätovne sa k tomu hlásim, pretože tak ako sa pripravili návrhy zákonov a v jednotlivých termínoch, nedá sa to absolútne stihnúť. Poslanci sa dostávajú do časového stresu a potom nič iné nezostáva, len rýchlo odhlasovať, pritom nikto nekalkuluje s tým, že ešte je priestor, aby sa otázkou zaoberal pán minister, tak ako sa stalo, že úplne v posledný deň, pokým bola možnosť, podpísal zákon o rušení okresných úradov, takže zrejme v tejto istej pozícii sa momentálne nachádza aj Národná rada, pretože takto sme sa nechali do tejto roviny dotlačiť. Treba však povedať, že viacerí poslanci vládnej koalície zrejme asi s radosťou tú hlavu strčia do jarma a zatiahnu, pretože takým nepísaným pravidlom je, že úlohou vládnych poslancov je chrániť svoju vládu, ale všetko má svoju hranicu, pokiaľ, jednoducho, tí poslanci ešte sú ochotní ísť, a potom, či sa to niekomu páči, alebo nie, ak sa nechajú do tejto skutočnosti dotlačiť, potom tí poslanci sú spolupáchatelia a nesú za to zodpovednosť za to, do čoho ich vláda dotlačila.

Takže na toto chcem upozorniť, keď sa budete rozhodovať, ktoré pozmeňujúce návrhy prijať, alebo neprijať a ako pokračovať v zákone o štátnom rozpočte.

Dosť sa tu už v jednotlivých vystúpeniach hovorilo k otázkam samosprávy, ako nie je vyvážená a vôbec nie patrične zabezpečená táto oblasť v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Pán minister určite bude argumentovať a vysype niekoľko argumentov, prečo nemá dostatok finančných prostriedkov, aby tieto veci zabezpečil. Upozorňovali sme na to už pri minulom zákone o štátnom rozpočte. Život ukázal a dal nám zapravdu, že jednoducho teraz sú už pozatvárané školy, pretože ministerskí úradníci pre samosprávu vyčlenili málo finančných prostriedkov, pretože nie je to samospráva vtedy, keď je odkázaná na to, či nejaký ministerský úradník uvoľní, alebo neuvoľní finančné prostriedky v prospech samosprávy.

Prebehol ďalší rok od obdobia, keď ste nastúpili do vlády a opäť, stále sa len odďaľuje termín finančnej decentralizácie, pretože pokiaľ nebude urobená - a to sme už hovorili pri predkladaní úvah, ktoré sa v tomto parlamente predkladali ešte v minulom funkčnom období -, že akékoľvek územné zmeny a zmeny v organizácii štátnej správy má logiku robiť vtedy, keď najskôr bude urobená finančná decentralizácia, pretože ak budú prostriedky, potom sa budú riešiť všetky ostatné náležitosti. Pokým to ostane na ministerských úradníkoch, aj to tak bude vyzerať, ako to momentálne vyzerá.

Mrzí ma, že opäť sme museli mať pravdu a že doplatili zase na to len občania, pretože i ministerskí úradníci sa vedia s tým vysporiadať. Horšie je to s tými jednoduchými občanmi, ktorí sú odkázaní žiť od kolena k ústam, ale to už je potom vizitka vlády.

Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tlači 426, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde v príslušnej tlači predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh, a to v § 3 ods. 1 pôvodné znenie je: "V roku 2004 sa do rozpočtov obcí poskytne časť výnosu dane z príjmov fyzických osôb, príjmov zo závislej činnosti v sume 8 mld. 703 mil. Sk", Navrhujem túto sumu upraviť v dvoch alternatívach, z jednoduchého dôvodu, zástupcovia štátu z poverenia vlády Slovenskej republiky podpísali s odborármi kolektívnu dohodu na rok 2004 v rozpore so zákonom o verejnej službe, dohoda bola podpísaná aj bez účasti zástupcov obcí. Predpokladaný odhad v tejto oblasti je, že v rozpočte obcí bude chýbať zhruba 220,3 mil. Sk bez vyčíslenia dopadu nárastu podielu zamestnávateľov na financovanie doplnkového dôchodkového poistenia o 1 %. Dopad podpísanej kolektívnej dohody na rozpočty obcí je v návrhu štátneho rozpočtu riešený len vo vzťahu k presunutým zamestnancom obcí s novými kompetenciami, nie však vo vzťahu k pôvodným zhruba 25 000 zamestnancom. Predbežným návrhom sa odstraňuje možný nesúlad zákona o štátnom rozpočte s § 50 zákona o verejnej službe a s § 51 zákona o rozpočtových pravidlách a takisto medziročný nárast podielových daní pre obce je navrhovaný v objeme 472 mil. Sk, čo je 4,58 %. Tento nárast má obdobne ako u kapitol štátneho rozpočtu zohľadniť medziročný nárast výdavkov na tovare a služby zodpovedajúci inflácii a dopadu Národnou radou schváleným zvýšením nepriamych daní.

Dovoľte, aby som teda predložil ten návrh tak, ako, myslím, že bol už kolegom rozdaný, je v alternatívnych zmenách, hoci teda tieto dopady sú podstatne vyššie, tak ako som to uvádzal po rokovaní so zástupcami Združenia miest a obcí predkladám návrh v prvej alternatíve, kde by sa pôvodná suma 8 mld. 703 mil. Sk upravila o 410 400 000 Sk, teda pôvodnú sumu 8 mld. 703 mil. Sk nahradiť sumou 9 130 400 000. Sk.

Alternatíva druhá, to je to ozaj najkrajnejšie riešenie, s ktorým by sa naše obce ešte vedeli vysporiadať, alternatíva č. 2, kde navrhujem sumu 8 mld. 703 mil. Sk nahradiť sumou 8 893 100 000 Sk, teda tá druhá alternatíva je úprava o 190 100 000 Sk. To odôvodnenie, ktoré už som uvádzal, ste mali možnosť počuť.

Ja vás chcem, vážené kolegyne a kolegovia, poprosiť o podporu, pretože mám snahu a hľadali sme riešenie, aby rozpočet nebol len za každú cenu porovnávaný z tej alebo z onej oblasti, ale aby sme v rámci rozpočtu hľadali možnosti riešenia, preto aj tú tie dve alternatívy, to znamená, že tá prvá zohľadňuje skutočnú potrebu, tak ako je matematicky vyrátaná, čo by mala obsahovať, tá druhá je ten druhý mantinel, v ktorom sa ešte nachádzame, kde by obce vedeli ešte svoje úlohy zabezpečiť, teda v tejto alternatíve. Takže v takomto alternatívnom znení predkladám svoj pozmeňujúci návrh, verím, že získame preň podporu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude v rozprave pán poslanec Vážny. Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je kladený dôraz na dopravu a výstavbu. Keď si dovolím zacitovať, v súlade s prijatou európskou dopravnou politikou: "Vláda zabezpečí realizáciu zámerov aktualizovaných zásah štátnej dopravnej politiky Slovenska, najmä v oblasti zreálnenia tempa modernizácia a rozvoja dopravnej infraštruktúry v trasách multimodálnych dopravných koridorov 4, 5, 6 a podporí rozvoj dopravnej infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch Slovenska".

Ďalej: "Vláda bude naďalej podporovať rozvoj bývania vytváraním legislatívnych inštitucionálnych a finančných podmienok. Ďalšou decentralizáciou verejných financií vláda vytvorí na úrovni obcí lepšie podmienky pre napĺňanie miestnej bytovej politiky. V súlade s možnosťami štátneho rozpočtu bude vláda pokračovať v podpore bývania, v bonifikácii hypotekárnych úverov a v podpore stavebného sporenia s cieľom stimulovať súkromné investovanie do bytovej výstavby. Pre podporu novej bytovej výstavby a obnovu existujúceho bytového a domového fondu vláda prehodnotí dnešný systém a navrhne efektívnejší, vrátane zváženia systému stimulačných daňových nástrojov." Tu si dovolím poznámku, "systém stimulačných daňových nástrojov pre bytovú výstavbu" v úvodzovkách pocítime od 1. 1. 2004 všetci nárastom DPH pre stavebníctvo o 5 %. Ďalej citujem: "Vláda podporí dosiahnutie kritérií európskej úrovne stavania, kvalifikácie firiem, úspor energie a energetickej certifikácie budov."

Tento záväzok, vážené dámy a páni, súčasnej vlády ako posolstvo smerom k svojim voličom, ale aj k ostatným občanom a podnikateľom je pretavený do štátneho rozpočtu na rok 2004 ako dôležitej súčasti jeho naplnenia nasledovne: V kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii je na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií vyčlenených 8,751 mld. Sk, na výstavbu a rekonštrukciu ciest 1,068 mld. Sk, výdavky na spolufinancovanie postupových programov Európskej únie 0,344 mld. Sk, na modernizáciu železničných dopravných ciest 1, 15 mld. Sk. V kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja je na transfer do štátneho fondu rozvoja bývania 2,519 mld. Sk a transfer na podporu bývanie 1,275 mld. Sk. Takto vyčlenené prostriedky považujem za nedostatočné, respektíve riešené nesystémovo a nekoncepčne. Veď dostatok peňazí investovaných do týchto hospodársky hybných rezortov, ktoré sú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 finančne poddimenzované, je dôležitým nástrojom rozhýbania ekonomiky, samozrejme, so sprievodným pozitívnym javom rastu zamestnanosti, t. j. ten známy multiplikačný efekt.

Ak chceme zabezpečiť rozvoj Slovenska, musíme sa zaoberať oblasťou dopravy a výstavby, koncepčne, musíme si zadefinovať potreby v danom čase, ktorým sa musí prispôsobiť štátny rozpočet. V opačnom prípade nasmerujeme všetko do spotreby, sociálnej sféry, zdravotníctva, s postupným kolapsom štátneho rozpočtu. Veď výdavky rozvinutých krajín, akými sú Taliansko, Nemecko, Francúzsko do oblasti dopravy a výstavby, sú v percentuálnom vyjadrení v pomere k hrubému domácemu produktu dvojnásobné.

Okrajovo sa dotknem niektorých podrobností v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 v doprave a výstavbe. Najskôr k doprave. Už niekoľko rokov tvrdím a stále opakujem, že tomuto štátu chýba taký závažný dokument, akým je štátna dopravná politika Slovenskej republiky, myslím tým záväzná štátna dopravná politika. Dokument, ktorý by bol z dlhodobého hľadiska záväzný pre jednotlivé vlády bez ohľadu na ich politické zloženie, dokument, v ktorom by bol zadefinovaný pevný a reálny časový harmonogram, v ktorom by boli jasne zadefinované priority a ciele Slovenskej republiky v oblasti dopravnej politiky ako aj spôsoby a nástroje na ich dosiahnutie. Zjednodušene by som takýto dokument mohol nazvať aj dopravná doktrína štátu. V predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa absencia takéhoto dokumentu, takejto doktríny prezentuje v plnej nahote.

Chcem v danej súvislosti poukázať na kapitolu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, konkrétne na sumu vyčlenených prostriedkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na rok 2004. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 26. júna 2003 schválila aktualizáciu nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň schválila alternatívu 1b dokončenia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest medzi Bratislavou a Košicami. Podľa tejto alternatívy má byť diaľnica D1 v úseku Bratislava - Košice odovzdaná do užívania v roku 2010 a rýchlostná cesta R1 v úseku Trnava - Banská Bystrica a niektoré obchvaty na R2 a D3 majú byť dokončené do roku 2012. Celkovo si táto alternatíva vyžiada prostriedky vo výške 160,583 mld. Sk. Mohli by sme konštatovať, že všetko je v poriadku a vláda sa rozhodla správne. Pozrime sa však na špecifikáciu zdrojov ročných výdavkov a to z viacerých pohľadov. Jedným z príkladov, akým spôsobom súčasná vláda pristupuje k takej závažnej veci, ako je rozvoj dopravnej infraštruktúry, je nasledovná skutočnosť: V spomínanej špecifikácii zdrojov ročných výdavkov, podotýkam vládou schválenej alternatívy 1b, je na rok 2004 počítané s výdavkami zo štátneho rozpočtu - bez zdrojov z Európskej únie - v objeme 9,414 mld. Sk. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, ktorý máme pred sebou, je však vyčlenená suma podstatne nižšia, a to 8,571 mld. Sk. Ako je to možné? Vysvetlenie možno nájsť v stanovisku Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie hospodárskej politiky z 9. 5. 2003, v ktorom sa uvádza, že podľa východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 majú byť kapitálové výdavky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest maximálne vo výške 8,5 mld. A hrozí skutočnosť, že by ministerstvo dopravy mohlo pri tvorbe štátneho rozpočtu na rok 2004 uvedenú sumu rozporovať. Porada ekonomických ministrov preto odporučila predkladateľovi, t. j. ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií v návrhu uznesenia neuvádzať vyššie požiadavky na štátny rozpočet oproti východiskám štátneho rozpočtu na rok 2004 a predkladateľ toto odporúčanie akceptoval. Pýtam sa preto, či sa má štátny rozpočet krajiny v takejto prioritnej oblasti, akou je výstavba diaľnic a rýchlostných ciest bezpochyby je, zostavovať podľa stanovených východísk, alebo sa má zostavovať podľa skutočných potrieb a na základe vládou Slovenskej republiky schválených dokumentov. Aký význam má potom schvaľovanie takýchto projektov vo vláde, keď po polroku základné údaje v nej uvedené nekorešpondujú s tou istou vládou navrhnutým štátnym rozpočtom na príslušný rok! Ďalej sa pýtam, bude vláda takto postupovať aj následne? Čiže pokojne môže nastať situácia, že takýmto prístupom vlády sa v roku 2004 prijme nový materiál, nová aktualizácia už aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Takisto môže nastať situácia, že návrh výdavkov na financovanie výstavby diaľnic zo štátneho rozpočtu uvedených v uznesení vlády č. 253/2003 na rok 2005 vo výške 9,5 mld. sa počas prípravy štátneho rozpočtu na rok 2005 zmení napríklad na 6 mld. Pýtam sa, kde je potom záväznosť súčasnou vládou s veľkou pompou prezentovaného aktualizovaného projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest zhruba pred polrokom.

Druhým momentom, na ktorý by som vás, dámy a páni, chcel upozorniť, je spôsob naplánovania výdavkov jednotlivých rokov 2004 až 2012. Kým suma výdavkov zo štátneho rozpočtu od roku 2005 má postupne klesať z úrovne cca 9,5 mld. na 7,5 mld. v roku 2006 a 6,5 mld. v roku 2009, suma celkových výdavkov potrebných na výstavbu diaľnic bude rapídne stúpať. V roku 2005 by mala byť 12,7 mld., v roku 2007 už 23 mld. a v roku 2009 dokonca 29 mld. Sk. V rokoch 2006 až 2010 počíta vláda Slovenska so vstupom súkromného kapitálu do výstavby diaľnic v objeme 64 mld. Sk a s výnosmi zo zavedenia mýta od roku 2008 do roku 2012 v sume skoro 19 mld. Sk. Ak vláda pristúpi na znižovanie výdavkov na výstavbu diaľnic zo štátneho rozpočtu, čo sa teraz deje, kalkulujúc pritom s potenciálnym zahraničným investorom, potom to nemôžem nazvať inak ako hazard s budúcnosťou tejto krajiny, ktorá bez kvalitnej cestnej infraštruktúry nemá šancu uspieť v konkurencii iných členských štátov Európskej únie. Zdá sa, že aj v tomto volebnom období sa vládna koalícia správa tak, ako to bolo v roku 1998, keď prijala zákony systémom po nás potopa a keď opäť vyhrala voľby, musela ich okamžite novelizovať. Podobná paralela sa javí aj v plánovaní výdavkov na výstavbu diaľnic, ktoré majú rapídne vzrásť až od roku 2006, aj to len za predpokladu vstupu súkromného investora, čo tvrdím, že bez štátnej garancie a bez štátneho úveru je prakticky nemožné. Neodpustím si pri tejto príležitosti jednu poznámku. Pokiaľ bude vo výške výdavkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest rozhodovať minister financií v záujme dosahovania ním stanovených kritérií štátneho rozpočtu a magických čísiel, a nie minister dopravy, pôšt a telekomunikácii, ktorý by mal mať k danej problematike už spomínanú koncepciu štátnej dopravnej politiky ako záväzný materiál, dovtedy nebude vývoj a rozvoj dopravnej infraštruktúry na Slovensku napredovať tempom, aké je pre rozvoj zaostalejších regiónov Slovenska nevyhnutné. Ak na druhej strane minister dopravy, ktorý sa pri príprave štátneho rozpočtu do poslednej chvíle nezasadzuje za vyššie výdavky na rozvoj cestnej infraštruktúry aj za cenu prekročenia stanoveného limitu deficitu štátneho rozpočtu, nie je dobrým ministrom. (Potlesk.) Rozvrhnúť výdavky v sume 161, 583 mld. Sk na obdobie 9 rokov nie je veľký problém. Rozvrhnúť ich spôsobom, akým to urobila táto vláda, ktorá od roku 2006 plánuje ešte výraznejšie znížiť výdavky štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic, kalkulujúc s hypotetickými zdrojmi privátneho sektoru, to už problémom začína byť. Nehovoriac už o tom, či máme na Slovensku stavebné kapacity, ktoré by v rokoch 2007 až 2010 boli schopné absorbovať troj- až štvornásobok objemu finančných prostriedkov, ktoré boli do výstavby diaľnic investované v minulých rokoch. Vo svojom programovom vyhlásení sa síce vláda Slovenska zaväzuje, citujem: "zabezpečiť realizáciu zámerov aktualizovaných zásad štátnej dopravnej politiky Slovenskej republiky", dovoľte mi však podotknúť, že ide len o zásady, a nie o ucelenú a hlavne záväznú dopravnú politiku tohto štátu. S čistým svedomím môžem konštatovať, že tieto zásady sa buď neplnia, respektíve kontrola ich plnenia sa neuskutočňuje. Keby súčasná vláda mala jasne definované kľúčové priority, ktoré by aj plnila, a keby existoval dokument, o ktorom som hovoril hneď v úvode, to jest záväzná štátna dopravná politika, nebolo by dnes potrebné ani moje vystúpenie a ani každoročné diskusie pri schvaľovaní štátneho rozpočtu vo výške vyčlenených prostriedkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.

Suma 8,751 mld. Sk na rok 2004 je nedostatočná, spôsobí nabaľovanie problému v nasledujúcich rokoch, spomalí tempo výstavby a ohrozí tak splnenie časového harmonogramu na dokončenie citovaných úsekov, ktoré si táto vláda predsavzala dodržať. Ostáva mi len zopakovať, že súčasná vláda nešetrí sľubmi, pokiaľ ich plnenie je v neskoršom časovom horizonte ako po roku 2006, čoho jasným príkladom je aj sľub vlády spred polroka o spojení Bratislavy a Košíc diaľnicou do roku 2010, čo bez potrebného pridelenia finančných prostriedkov na tento účel jednoducho nejde. Už spomínaná záväzná koncepcia absentuje aj v železničnej doprave, kde je poddimenzovaná modernizácia trate sever - juh pri tempe v štátnom rozpočte vyčlenených peňazí, aj pri spolufinancovaní z prostriedkov Európskej únie bude trvať modernizácia tejto trate najskôr do roku 2010 a naše dopravné koridory budú dopravcovia obchádzať, čím znížia dopravné výkony na Slovensku.

Neriešia sa systémové chyby na železniciach typu výkonov vo verejnom záujme, zefektívnenia dopravy, riešenie nadštandardu v oboch železničných spoločnostiach, ale rieši sa to systémom: Čo si zapýtate, to štát zaplatí. Obdobné nesystémové výdavky sú vynakladané na výstavbu cesty spájajúcej Oravu a Kysuce, spomínaná Nová Bystrica - Oravská Lesná. Ďalším hazardom v cestárine je prechod ciest druhej a tretej triedy na vyššie územné celky, keď sme navrhovali, aby sa tak udialo až po skončení zimnej sezóny, koalícia nesúhlasila. Výsledkom je nepripravená delimitácia k dnešnému dňu a ani jedna podpísaná dohoda o prechode majetku medzi vyšším územnými celkami a štátom a poddimenzovaný rozpočet vyčlenený v štátnom rozpočte na cesty na cesty druhej a tretej triedy systémom: Veď uvidia, budú mať, čo chceli. Takto sa však nedá chápať regionálna politika ani v doprave, ani pri celkovom prechode kompetencií na vyššie územné celky a obce.

Ďalším nesystémovým výdavkom je 20 mil. Sk na kombinovanú dopravu. Kedy už konečne z úrovne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii príde odpočet výsledkov dosiahnutých vložením peňazí do tohto obchodu. Štát vynaložil a stále vynakladá veľké prostriedky a výsledkom nekoncepčnosti v dopravnej politike sú prázdne terminály a vyhodené peniaze zo štátneho rozpočtu, rádovo v stovkách a miliónoch slovenských korún, napríklad Čierna nad Tisou, kde sú len obyčajné sklady jednoduchých trubiek, žiadny terminál ani kombinovaná doprava tam nefunguje. Čo je to za koncepcia?!

Ďalej sa dotknem oblasti výstavby. V oblasti výstavby sa v rámci programu úspory energii dotknem zatepľovania budov. Na Slovensku je viac ako 800 000 bytov v bytových domoch a takmer to isté množstvo v rodinných domov, prevažná väčšina z nich dnes nespĺňa normatívne požiadavky na tepelnú priepustnosť konštrukcií a spotrebu energie. Náklady na kúrenie sú preto neúmerne vyššie ako v krajinách Európskej únie. Nákup palív - pretože Slovensko cez 90 % palív dováža -, zaťažuje zahraničnú obchodnú bilanciu krajiny. Riešenie zateplenia objektov je preto mimoriadne dôležité. Vláda tým, že pripúšťa zvýšenie cien energií, presúva bremeno zvýšených platieb na občana bez možnosti riešenia úniku z tohto stavu. Je preto nevyhnutné, aby vláda ako systémový rastový krok k nepopulárnemu zvýšeniu cien energií prijala pre občana dotačný program na zatepľovanie bytov financovaný z úspor štátneho rozpočtu na energiách, na cenách energií. Tu je priestor na únik bežného občana s nižšími príjmami zahnaného do kúta, priestor pre perspektívne riešenie jeho zvýšeného finančného zaťaženia. Dotačný program však musí byť riešený rastovo, stimulačne pre občana, to je tak, aby vyhovoval jemu, a nie úradníkom ministerstva výstavby alebo Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Na záver by som sa chcel ešte dotknú ešte jednej oblasti a to je výška štátnej prémie poskytovaná stavebným sporiteľom. Už pri prerokúvaní novely zákona o stavebnom sporení v Národnej rade v prvej polovici tohto roka som zdôrazňoval, že je potrebné do stavebného sporenia zaviesť systémový mechanizmus. To znamená stanovovať výšku štátnej prémie raz ročne podľa pevne stanoveného mechanizmu, transparentného pre občana, pre stavebné sporiteľne, ale aj pre štát. Mal som na mysli matematický model adekvátny modelom používaným v krajinách Európskej únie, ktorý by umožnil stabilizovať čerpanie prostriedkov štátnej prémie zo štátneho rozpočtu a zároveň by dlhodobo zabezpečil stabilitu systému stavebného sporenia bez potreby zasahovať doň každoročne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, respektíve v priebehu volebného obdobia. Musím konštatovať, že ministerstvo financií ani pre rok 2004 nebolo schopné takýto model pripraviť. V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 je v § 4 ods. 1 uvedená výška štátnej prémie poskytovaná stavebným sporiteľom zo štátneho rozpočtu vo výške 1500 Sk. Pred sebou však máme aj spoločnú správu gestorského výboru, v ktorej sa časti 3 v bode 8 navrhuje zvýšiť túto sumu na úroveň 2 500 Sk. Takýto návrh, ktorý síce zníži súčasnú prémiu o 500 korún, môžem len podporiť. Zaujímavejšie je však odôvodnenie tohto návrhu. Píše s a v ňom, že na základe prepočtov stavebných sporiteľní, ktoré boli prerokované s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, je v návrhu štátneho rozpočtu vyčlenený dostatok prostriedkov na pokrytie dvaapoltisícovej prémie. Neodpustím si preto jednu poznámku: Ak sú v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý pripravovalo ministerstvo financií, uvedené jednotlivé konkrétne sumy, predpokladám, že ich prepočty a rokovania o nich prebiehajú ešte predtým, ako je štátny rozpočet schválený vládou a následne predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Dovolím si vyjadriť pochybnosti. V priebehu nasledujúceho roku opäť minister financií zistí, že ním uvádzané a kalkulované na strane príjmov ako aj výdavkov štátneho rozpočtu sú nesprávne, a koalícia bude v priebehu roku nútená pripraviť balíček reštriktívnych opatrení, ktoré dopadnú na občana Slovenskej republiky. Svedkami takéhoto počínania sme boli aj v roku 2003. Obdobný problém sú hypotéky na bývanie. Ministerstvo financií namiesto toho, aby do poskytovania príspevkov poberateľov hypotekárnych úverov zaviedlo motivačné prvky, napríklad zvýhodnenie výstavby nových bytov a podobne a aby odstránilo systémové chyby, napríklad fiktívne prevody nehnuteľností v rámci jednej rodiny s cieľom získania lacného kapitálu na iné účely, ako je podpora výstavby, to znamená ministerstvo pristúpilo k triviálnemu zníženiu tohto príspevku na 1 %, čím tento významný nástroj na získanie zdrojov úplne znehodnocuje.

Záverom chcem skonštatovať, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, že výdavky štátneho rozpočtu do oblasti dopravy a výstavby sú z veľkej časti nekoncepčné, nesystémové, neriešia skutočnú minimálnu potrebu na rozvoj Slovenska, neriešia plynulý postup v investíciách. Tieto skutočnosti sa negatívne vrátia v blízkej budúcnosti, napríklad za až 5 rokov, kedy Slovensko bude chcieť zabrániť dopravným kolapsom a rozvinúť stavebníctvo, ale bez plnohodnotnej prípravy a nábehu investícií to nebude možné.

Za účelom odstránenia uvedených nedostatkov predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy: Po prvé, v § 1 ods. 1 zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu na sumu 312 012 485 000 Sk, to jest o 2 miliardy, v § 1 ods. 2 zvýšiť schodok štátneho rozpočtu na sumu 61 985 mil. Sk, to jest o 2 miliardy, následne v prílohe č. 1 urobiť takú istú zmenu, v prílohe č. 2 urobiť obdobnú zmenu a v prílohe č. 7 v kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii zvýšiť sumu kapitálových výdavkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na sumu 10 571 460 000 Sk, to jest o 2 miliardy Sk. Odôvodnenie: Je všeobecne známa potreba rýchlejšieho postupu vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, čo je priamo naviazané na zvýšené prostriedky zo štátneho rozpočtu do tejto oblasti, ktoré budú investované.

Po druhé, v prílohe č. 7 v kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií navrhujem zvýšiť položku výstavba a rekonštrukcia ciest, kapitálové výdavky na sumu 1 668 767 000, to jest o 0,6 miliardy slovenských korún s účelovým viazaním tohto zvýšenia pre vybrané mestá, kde je už v súčasnosti dopravné zaťaženie neúnosné, a zároveň znížiť položku výstavba štátnej cesty 2/50 Nová Bystrica - Oravská Lesná na sumu nula, to znamená znížiť 0,6 miliardy Sk. Odôvodnenie: Väčšina krajských miest, najmä Banská Bystrica, Trenčín, Prešov, Košice ako aj hlavné mesto Slovenska už dnes pociťujú dopravný kolaps, ktorého riešenie bez spoluúčasti štátneho rozpočtu je v nedohľadne. Zrušenie výstavby štátnej cesty 2/50, je nevyhnutné pri výstavbe ciest aspoň minimálne rešpektovať základné pravidlo efektivity investícii a to je vzťah medzi cenou cesty a hustotou dopravy, takzvaný index IER, to je index vnútornej výnosnosti, ktorý v prípade tejto investície nie je ani v prvej stovke priorít v cestnej doprave.

Po tretie, v prílohe č. 1 znížiť výdavkovú položku A/3 tovary služby na sumu 35 013 485 000 Sk, to jest o jednu miliardu. Takto získanú sumu použiť tak, ako je uvedené v bode 4. Odôvodnenie: Občania ako aj podnikatelia sa budú musieť v roku 2004 vysporiadať so zavedenou liberalizáciu cien energií, so zvýšením DPH a vzrastom cien tak, že opäť budú nútení siahnuť na svoje rezervy, respektíve znížia svoj štandard. Ústredné orgány štátnej správy, naopak, a ich podriadené zložky si jednoducho navýšili požiadavku na zvýšenie cien energií a zvyšovanie cien tovarov podľa jednotlivých kapitol cca o 3% v položke tovary a služby. Uvedený pozmeňujúci návrh núti aspoň sčasti pri tom navrhovanom znížení cca o 3%, ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené zložky správať sa efektívne, systémovo, hľadať rezervy, tak ako to budú musieť po zvýšení cien energie robiť občania a podnikateľský sektor.

Po štvrté, navrhujem zvýšiť výdavky na účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v prílohe č. 7 nasledovne: V kapitole ministerstva dopravy zvýšiť položku údržba a opravy ciest na sumu 3 087 308 000 Sk, to jest o 0,5 miliardy korún a v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja zvýšiť položku transfer na podporu bývania, to jest dotačný program na sumu 1 775 mil. Sk. To jest o 0,5 miliardy zvýšenia. Odôvodnenie: Údržba a oprava ciest najmä nižších tried je dlhodobo podkapitalizovaná a existuje hlavne na strednom a východnom Slovensku modernizačný dlh, s ktorým sa i noví majitelia - nižšie územné celky a obce - nebudú vedieť bez navýšenia vysporiadať. Transfer na podporu bývania, ktorý navrhujem, tú spomínanú pol miliardu, jeho účelom je umožniť pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva riešiť zateplenie svojich bytov tak, že skombinujú získanie zdrojov z úveru a štátnu dotáciu, zároveň úspory na spotrebe energie, čo má aj výrazný environmentálny efekt pre celý štát. Podpísaný pozmeňujúci návrh odovzdávam spravodajcovi. Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP