P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Blajsko, nech sa páči.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, pani poslankyne, poslanci, pán minister, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 obsahuje viaceré zásadné zmeny. Ide predovšetkým o zmeny súvisiace so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, so schválenými a pripravovanými reformami v daňovej, sociálnej, dôchodkovej oblasti, ako aj s reformami verejnej správy a verejných financií.

Pokiaľ ide o konštrukciu návrhu štátneho rozpočtu, výraznejšou zmenou je uplatnenie programového rozpočtovania orientovaného na dosiahnutie určených vecných cieľov. Zmeny sa premietajú tak do príjmovej, ako aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Tieto zmeny spôsobujú zložitosti pri hodnotení vývojových tendencií tak v príjmoch, ale najmä výdavkoch štátneho rozpočtu, pričom značné pohyby finančných tokov sú aj medzi štátnym rozpočtom a ďalšími zložkami verejných financií, mám na mysli NÚP, Sociálnu poisťovňu, miestnu štátnu správu a podobne. Z uvedených dôvodov sa veľmi ťažko hodnotí primeranosť vyčlenených rozpočtových prostriedkov vo vzťahu k základným úlohám a poslaniu štátnej a verejnej správy.

Návrh štátneho rozpočtu nastoľuje tvrdé rozpočtové obmedzenia. V takýchto podmienkach vyznievajú vyhlásenia uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, že všetky zložky verejných financií vrátane zdravotníctva, regionálneho školstva a pod., budú v roku 2004 hospodáriť bez dlhov, ako mimoriadne optimistické.

Návrh štátneho rozpočtu znamená ústup od sociálneho charakteru štátu deklarovaného aj Ústavou Slovenskej republiky, keď uplatňuje viaceré reštrikcie v sociálnej oblasti s dopadom na sociálne najslabšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Mám na mysli zníženie dávok v hmotnej núdzi, príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátnej prémie v stavebnom sporení a podobne. Treba konštatovať, že plnenie podmienky deficitu verejných financií na úrovni 3,9 % predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu sa má dosiahnuť aj reštriktívnymi opatreniami v sociálnej sfére. V návrhu štátneho rozpočtu sa medzi hlavnými úspornými opatreniami menovite uvádzajú úspory v sociálnom systéme, pričom výdavky klesajú nielen v stálych, ale aj v nominálnych cenách v nadväznosti na predpokladané zámery v poklese miery nezamestnanosti vo väzbe na reformu sociálneho systému so zdôrazňovaním vyššej adresnosti a nižšej miery zneužívania sociálneho systému.

Nazdávame sa, že pre jednotlivé legislatívne opatrenia v sociálnych dávkach a peňažných príspevkoch občanov s ťažkým zdravotným postihnutím boli určujúce stanovené limity výdavkov vrátane požadovanej absolútnej úspory oproti roku 2003. Preto možno legislatívne opatrenia v sociálnej sfére, menovite v dávkach hmotnej núdze a v príspevkoch občana s ťažkým zdravotným postihnutím, chápať tak, že slúžia na dosiahnutie zámeru v deficite štátneho rozpočtu, ale neslúžia na zmiernenie ťažkej sociálnej situácie obyvateľstva. Vzhľadom na to, že realizácia reštriktívnych opatrení v sociálnej sfére podmieňuje návrh štátneho rozpočtu s navrhnutými parametrami, možno pochopiť úsilie koaličných strán, schvaľovať reštriktívne legislatívne opatrenia v sociálnej sfére.

Treba kriticky poukázať na to, že medzi priority štátneho rozpočtu sa nezaradili žiadne opatrenia, ktoré by sa dotýkali sociálnej sféry, resp. výdavkov sociálneho charakteru. Ako priority návrhu štátneho rozpočtu sa uvádzajú: zabezpečenie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, podpora vzdelávania v školstve, zabezpečenie prostriedkov na viaceré reformné projekty v spravodlivosti, podpora reformného procesu v zdravotníctve, rast výdavkov na obranu a vyčlenenie rastúcich prostriedkov na pôdohospodárstvo. Nejde z mojej strany o spochybňovanie uvedených rozpočtových priorít, ale o to, aby v prioritách mali svoje miesto aj priority vo vzťahu k sociálnej sfére, predovšetkým orientáciou prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce a ich efektívne využívanie na vytváranie pracovných príležitostí a riešenie značných regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti, ako aj prijatie kompenzačných opatrení v sociálnej oblasti na zmiernenie dopadu pripravovaných cenových úprav na obyvateľstvo tak, aby sa neprehlboval prepad občanov do chudoby.

V makroekonomických ukazovateľoch v návrhu štátneho rozpočtu sa uvádza rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách oproti roku 2003 o 4,1 %, priemerná miera inflácie je 8,1 %, priemerná miera evidovanej nezamestnanosti je 14,9 %. Z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných rast hrubého domáceho produktu má byť generovaný predovšetkým zahraničným dopytom, hlavná časť domáceho dopytu má byť pokrytá investičnými aktivitami, mám na mysli rast spotreby obyvateľstva, má byť svojím spôsobom utlmený. Inflácia má byť generovaná hlavne rastom regulovaných cien pre domácnosti, pri zemnom plyne o 35,3 %, elektrickej energii o 2,2 %, teple o 2 %, vode, vodnom teda o 32 %, stočnom o 29 %. Poznamenávame, že miera inflácie môže byť ešte vyššia, pretože už v súčasnosti sa avizujú zvýšenia cien, napr. zvýšenie cestovného v železničnej a autobusovej doprave pri súčasnom redukovaní zliav.

V roku 2004 nemožno počítať s rastom reálnych miezd, čo sa negatívne odrazí na životnej úrovni obyvateľstva. Predpokladá sa len určité zmiernenie poklesu reálnych miezd z 1,9 % v roku 2003 na 0,6 % v roku 2004. Tendencia poklesu reálnych miezd sa vylepšuje odhadmi Ministerstva financií Slovenskej republiky o možnosti rastu čistej reálnej mzdy o 1,5 % v rámci prebiehajúcej daňovej reformy.

Predpokladaná miera inflácie 8,1 % sa len sčasti premieta do rastu bežných výdavkov, najmä výdavkov na tovary a služby, aj v takých citlivých odvetviach, akými sú sociálne služby a sociálna pomoc. V príslušných kapitolách štátneho rozpočtu vrátane finančných vzťahov k obciam a vyšším územným celkom sa zohľadňuje 5-percentný rast výdavkov na tovary a služby. V takýchto podmienkach sú výdavky na sociálne služby a sociálnu pomoc reálne zabezpečené na nižšej úrovni ako v roku 2003. Preto aj v roku 2004 možno očakávať v sociálnej sfére problémy s finančným zabezpečením služieb a nemožno vylúčiť ani výskyt a narastanie dlhov.

Predpokladaná miera nezamestnanosti 14,9 % má byť ovplyvnená miernym rastom zamestnanosti približne o 1 %. Popri miernom raste výkonnosti ekonomiky bude vývoj na trhu práce ovplyvňovaný však aj procesom reštrukturalizácie ekonomiky a zefektívňovania verejnej správy, v rámci ktorého sa môžu uvoľniť pracovné sily, ktoré nebude schopné absorbovať trh práce. Pri takejto prognóze treba očakávať prehĺbenie už i tak značných regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti. Sme toho názoru, že programy efektívnej zamestnanosti , najmä v regiónoch postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti by mali mať výraznejšiu podporu v ekonomickej a finančnej politike štátu, ktorých nástrojom je aj štátny rozpočet.

Návrh štátneho rozpočtu počíta s celkovými príjmami 250,227 500 mld. Sk, z toho sú prostriedky z Európskej únie 14,332 400 mld. Sk, s celkovými výdavkami 310,012 500 mld., z toho predstavujú výdavky na odvody do rozpočtu Európskej únie 9,012 mld. korún a výdavky na použitie prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na realizáciu spoločných projektov 11,292 400 mld. Sk a schodok 59,985 mld. Sk. V porovnaní so schváleným štátnym rozpočtom na rok 2003 sa zvyšujú celkové príjmy o 14,627 500 mld. Sk, celkové výdavky o 18,575 300 mld. Sk a schodok štátneho rozpočtu o 3,947 800 mld. Sk. Deficit verejných financií sa rozpočtuje na úrovni 3,9 % tvorby hrubého domáceho produktu, v roku 2002 to bolo 7,2 % z hrubého domáceho produktu.

Realizácia veľkej časti výdavkov štátneho rozpočtu v rámci projektov financovaných z rozpočtu Európskej únie bude podmienená včasným a kvalitným spracovaním projektov, ich úspešnou realizáciou a zodpovedným čerpaním. Dotýka sa to aj projektov v sociálnej sfére, ako sú Sektorový operačný program Ľudské zdroje, program rozvoja aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie, ako aj projektu transformácie existujúcich zariadení sociálnych služieb financovaného z pôžičky Rozvojovej banky Rady Európy a projektu výplaty sociálnych dávok financovaného z pôžičky Svetovej banky. Pre informáciu uvádzame, že len v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa rozpočtujú prostriedky z Európskej únie vrátane prostriedkov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v objeme viac ako 1,7 mld. Sk.

Štátne sociálne dávky, dávky hmotnej núdze, príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a nesystémové dávky sociálneho poistenia sa rozpočtujú v celkovej sume 32 mld. Sk, čo je oproti rozpočtu v roku 2003 menej o 1,4 mld. Sk. Úspory sa týkajú predovšetkým systému celoplošného poskytovania prídavkov na deti, 500 Sk na dieťa mesačne, v dôsledku čoho sa objem prídavkov na deti znižuje medziročne o 1,2 mld. Sk. Možno povedať, že úspora z prídavkov na deti z veľkej časti kompenzuje zníženie príjmov štátneho rozpočtu z titulu daňového bonusu pre zárobkovo činných rodičov poberajúcich prídavok na dieťa. Kvantifikácia zníženia daňových príjmov z tohto titulu uvedená v návrhu štátneho rozpočtu je 2,3 mld. Sk. Znamená to, že krytie zníženia daňových príjmov sa zabezpečilo predovšetkým v rámci systému štátnych sociálnych dávok.

V sociálnej sfére sa reformné zmeny inštitucionálneho i systémového charakteru dotýkajú predovšetkým kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Uvedená rozpočtová kapitola sa objemom celkových výdavkov 47,7 mld. Sk stáva v roku 2004 z hľadiska rozsahu výdavkov najväčšou rozpočtovou kapitolou, keď jej výdavky tvoria až 15, 4 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu. I v oblasti príjmov štátneho rozpočtu príjmami v sume 1,6 mld. Sk sa zaraďuje medzi rozhodujúce kapitoly. Sociálna sféra prechádza najvýraznejšími zmenami, ktoré súvisia s novým usporiadaním štátnej správy, vznikom špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a zamestnanosti, so zánikom verejnoprávnej inštitúcie Národného úradu práce a presunom jej pôsobnosti na špecializovanú štátnu správu a na Sociálnu poisťovňu, mám na mysli výber poistného a výplatu dávok v nezamestnanosti a z garančného fondu, s legislatívnymi zmenami v sociálnom poistení, v štátnych sociálnych dávkach, dávkach hmotnej núdze, príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov, ťažkého zdravotného postihnutia a podobne. Treba poznamenať, že návrh štátneho rozpočtu, menovite výdavkov sociálneho systému bol vypracovaný v podmienkach, keď sociálne zákony upravujúce jednotlivé problematiky neboli ešte schválené Národnou radou Slovenskej republiky, resp. neboli v účinnosti.

Sme toho názoru, že rozsiahle zmeny v sociálnej sfére dotýkajúce sa príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v značnom rozsahu by si boli zaslúžili v návrhu štátneho rozpočtu podstatne väčšiu pozornosť. Ide predovšetkým o definovanie východiskovej základne pre vypracovanie návrhu rozpočtu a všetkých premietnutých vplyvov tak, aby bolo možné seriózne posúdiť úroveň ich finančného zabezpečenia v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, ale najmä efektívnosť realizovaných zmien tak z aspektu verejných financií, ako aj systémových a inštitucionálnych hľadísk. Takéto komplexné zhodnotenie dopadov a efektívnosti zmien chýba tak v návrhu štátneho rozpočtu, ako aj v návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rok 2004 je rokom zániku verejnoprávnej inštitúcie Národného úradu práce a rokom vzniku špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. Z návrhu štátneho rozpočtu vrátane návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nemožno získať komplexný ucelený obraz o príjmoch a výdavkoch špecializovanej štátnej správy, o jej personálnom zabezpečení, mám na mysli počty zamestnancov, priemerné mzdy a pod., materiálne a technické zabezpečenie, budovy, informačné technológie a pod., rovnako nemožno posúdiť, či v rámci nového usporiadania štátnej správy dochádza k úsporám v počtoch zamestnancov a v nadväzujúcich druhoch výdavkov. Nie je jasné, či v rámci nového usporiadania štátnej správy dôjde aj k uvoľňovaniu zamestnancov z organizačných dôvodov, či sú finančne zabezpečené nároky pri uvoľňovaní. Zrušením Národného úradu práce sa síce na jednej strane zhoršuje schodok štátneho rozpočtu zhruba o 3 mld. Sk, na druhej strane je to toto zhoršenie kompenzované prebytkom zdrojov v Sociálnej poisťovni. Zdroje Sociálnej poisťovne sa presunmi zostatkov fondov z Národného úradu práce k začiatku roka 2004vylepšujú o viac ako 9,9 mld. Sk.

V sociálnej sfére sa premietajú aj niektoré veľmi výnimočné a špecifické riešenia, keď v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa rozpočtuje dotácia pre obce na výkon opatrovateľskej služby v sume 962 mil. Sk. Treba uviesť, že výkon opatrovateľskej služby patrí do originálnej pôsobnosti obcí. Nie je jasný spôsob, aspoň pre mňa, poskytovania tejto dotácie obciam.

Toľko k základnému stanovisku.

Chcem však ešte upozorniť na jednu skutočnosť, že pokiaľ ide o štátom platené poistné na starobné a invalidné poistenie za vybrané skupiny občanov, nie sú zhodné údaje uvedené v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne a v návrhu štátneho rozpočtu, menovite v návrhu rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Štátom platené poistné v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne sa uvádza v sume 5,389 mld. Sk a v návrhu štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa uvádza v sume o 359 mil. korún vyššej, t. j. v celkovej sume 5,748 mld. Sk. Žiada sa tieto údaje zosúladiť, lebo pre mňa sú to voľné zdroje. Nemožno posúdiť, kto vyčísľuje tento druh poistného správne. Možno len usudzovať, že Sociálna poisťovňa je podľa mojich aj zisťovaní má dostatočnú údajovú základňu pre rozpočtovanie týchto platieb. Správnosť údajov z návrhu štátneho rozpočtu mierne spochybňuje skutočnosť, že v samotnom návrhu štátneho rozpočtu sa uvádza štátom platené poistné v rôznych sumách. V návrhu zákona, v návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva práce je to v sume 5,748 mld. Sk, ako som spomenul, v návrhu rozpočtov ostatných zložiek verejných rozpočtov pri návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je to dokonca v sume 5,741 001 mld. Sk, treba to uviesť do pomeru.

Vážené poslankyne, poslanci, pán minister, predložím 4 pozmeňujúce návrhy a prosím, aby boli zaevidované, tak ako ich budem čítať, lebo keby sa schválil prvý pozmeňujúci návrh, bol by som ochotný stiahnuť ten druhý.

Prvý pozmeňujúci návrh na zmenu k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004 (tlač 426) je: zvýšiť záväzný limit dotácií vyšších územných celkov na rok 2004 (príloha č. 5 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2004) na bežné výdavky zo sumy 5,744 729 mld. Sk na 6,094 729 mld. Sk, t. j. o čiastku 350 mil. korún, na celkové výdavky zo sumy 6,545 116 mld. Sk na 6,895 116 mld. Sk, t. j. o 350 mil. Sk, na základe tohto návrhu upraviť orientačný ukazovateľ dotácie VÚC na sociálne zabezpečenie, na bežné výdavky zo sumy 3,166 227 mld. Sk na 3,516 227 mld. Sk, na celkové výdavky zo sumy 3,375 362 mld. Sk na 3,725 362 mld. Sk. Ako kompenzáciu zvýšenia dotácie pre vyššie územné celky v rámci Slovenskej republiky navrhujem znížiť rozpočtové zdroje kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na rok 2004, ide o štátom platené poistné a starobné a invalidné poistenie za vybrané skupiny občanov, v celkovej sume 5,748 mld. Sk o 359 mil. Sk, pričom v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne sa uvádza štátom platené poistné v sume, ako som už uviedol, 5,389 mld. Sk.

Zdôvodnenie. Sociálne služby sú v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v platnom znení špecializované činnosti na riešenie hmotnej alebo riešenie sociálnej núdze občana. Sú teda právnym prostriedkom na realizáciu čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky zaručených sociálnych práv občana, čo determinuje špecifické postavenie sociálnych služieb v rámci verejných služieb, verejného sektora. Tomuto špecifickému postaveniu musí byť oprávnene prispôsobený mechanizmus ich financovania, organizácie, inštitucionálneho zabezpečenia, hmotno-právnych podmienok ich poskytovania, procesno-právne postupy, ich kontrolné mechanizmy. Sociálne služby sú integrálnou súčasťou verejných služieb a vzhľadom na skutočnosť, že ide o poskytovanie vecných plnení, resp. špecializované činnosti vo vzťahu k občanom, ktorí sú v hmotnej alebo sociálnej núdzi, ako aj nákladovosť ich zabezpečenia, nemožno v ich prípade uplatňovať princíp redukcie verejných zdrojov. Vzhľadom na skutočnosť, že sociálne služby sú právnym prostriedkom na riešenie stavu hmotnej alebo sociálnej núdze občana, musí byť poskytovanie sociálnych služieb oprávneným občanom príslušným orgánom aj garantované. To je toľko na zdôvodnenie tohto prvého pozmeňujúceho návrhu.

Druhý pozmeňujúci návrh. Nebudem čítať jeho zdôvodnenie, lebo je obdobné a posudzuje ten istý problém, ale ako lokálpatriot, že som z Prešovského vyššieho územného celku a poznám, urobil som 100-stranovú analýzu stavu sociálnych služieb v tomto regióne a aj návod, ako riešiť tieto problémy, ak by neprešiel ten návrh, tak dávam potom ten regionálny návrh, nebudem vás unavovať tými číslami, ktoré sú tu. Ide o navýšenie, všeobecne to poviem, 30 mil. korún. Je to presne hodnota, ktorá súvisí so 40-percentným podhodnotením právnických, fyzických osôb, ktoré poskytujú sociálne služby. Je to súčasný stav.

Tretí pozmeňujúci návrh je orientovaný na komplex problémov vyššieho územného celku mimo sociálnych vecí. Navrhujem zvýšiť záväzný limit dotácií VÚC na rok 2004 (príloha č. 5 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2004) na bežné výdavky zo sumy 5,744 729 mld. Sk na 5,812 424 mld. Sk, t. j. o 67,695 mil. Sk, na kapitálové výdavky zo sumy 800,387 mil. Sk na 842,380 mil. Sk, t. j. o 42 mil. Sk, na celkové výdavky zo sumy 6,545 116 mld. Sk na 6,654 811 mld. Sk, t. j. o 109,695 mil. Sk, na základe tohto návrhu upraviť orientačný ukazovateľ dotácie vyšších územných celkov na náhradu straty alebo jej časti alebo iné vyrovnania dopravcom pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme vo verejnej pravidelnej autobusovej doprave a na zabezpečenie obslužnosti územia, a to na bežné výdavky zo sumy 1,229 446 mld. Sk na 1,258 530 mld. Sk, t. j. o 29,084 mil. Sk, ďalej upraviť orientačný ukazovateľ dotácie na činnosť úradov vyšších územných celkov, na bežné výdavky zo sumy 514,776 mil. Sk na 527,031 mil. Sk, t. j. o 12,255 mil. Sk, na kapitálové výdavky zo sumy 80 mil. Sk na 110 mil. korún, t. j. o 30 mil. korún a celkové výdavky zo sumy 594,776 mil. korún na 637,031 mil. Sk, spolu je to 42,255 mil. Sk, ďalej upraviť orientačný ukazovateľ dotácie na kultúru, na bežné výdavky zo sumy 834,28 mil. Sk na 860,636 mil. Sk, t. j. o 26,356 mil. Sk, na kapitálové výdavky zo sumy 167,77 mil. Sk na 179,77 mil. Sk, t. j. o 12 mil. korún, na celkové výdavky zo sumy 1,002 050 mld. Sk na 1,040 406 mld. Sk, t. j. o 38,356 mil. Sk. Túto úpravu záväzného limitu dotácií vyšších územných celkov na rok 2004 žiadam pre Prešovský VÚC. V dôsledku navrhovaného zvýšenia dotácií žiada sa v rámci celkového zvýšenia dotácií VÚC zvýšiť dotáciu pre Prešovský VÚC, a to nasledovne: na bežné výdavky z 875,822 mil. Sk na 942,517 mil. Sk, t. j. o 67,695 mil. Sk, na kapitálové výdavky z 220,826 mil. Sk na 242,826 mil. Sk, spolu je to 42 mil., na celkové výdavky z 1,076 648 mld. Sk na 1,186 343 mld. Sk, čiže celkove je to navýšenie o 109,695 mil. Sk. Ako kompenzáciu zvýšenia dotácie pre Prešovský VÚC navrhujem znížiť návrh rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa na rok 2004 v oblasti rezervy vlády Slovenskej republiky zo sumy 1,05 mld. korún, viem, že už boli nejaké úpravy, ale je to môj návrh.

Zdôvodnenie, pokiaľ ide o Prešovský samosprávny kraj ako úrad.

Úrad samosprávneho kraja rozpísal predbežný limit bežných výdavkov na mzdy pre 130 zamestnancov a odvodové povinnosti zamestnávateľa v objeme 34,7 %.

V objeme mzdových prostriedkov sú zakomponované aj platy predsedu, podpredsedu, hlavného kontrolóra samosprávneho kraja a riaditeľa úradu samosprávneho kraja. Nárast objemu mzdových prostriedkov napočítaných ministerstvom financií oproti roku 2003 zohľadňuje nárast počtu zamestnancov - civilná ochrana -, ceny a valorizáciu miezd, avšak už v roku 2003 nebola zohľadnená skutočnosť, že predsedom samosprávnych krajov patrí zo zákona odmena, čo nebolo ani nie je v limitoch zapracované. Objem kompetencií, ktoré boli prenesené zo štátu na samosprávny kraj, nezodpovedá počtu zamestnancov v pridelenej výške objemu mzdových prostriedkov.

Prevádzkové výdavky boli upravené o 5-percentnú infláciu, čo podľa nás nezohľadní všetky dopady tak cenové, ako aj daňové v štáte v roku 2004. V rámci prevádzky je nutné počítať s nájomným a službami s tým spojenými, ako aj s bežnými výdavkami na zabezpečenie činnosti úradu, zastupiteľstva, komisií a iných nevyhnutných činností, ktoré samosprávny kraj zabezpečuje navonok, ide aj o reprezentáciu, cezhraničnú spoluprácu, činnosť regionálneho rozvoja, územného plánovania a podobne.

Pre rok 2004 chýbajú finančné prostriedky na spolufinancovanie projektov. Podľa návrhu štátneho rozpočtu by mali byť na tento účel spolufinancovania projektov v rámci Európskeho spoločenstva zabezpečené v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu ako celok pre mestá, obce, vyššie územné celky, štátne organizácie a iné. Preto navrhujem, aby z týchto zdrojov bol prenesený, vyčlenený objem finančných prostriedkov na jednotlivé samosprávne kraje. V prípade, že k takémuto rozdeleniu nedôjde, nie je možné pripravovať a finančne zabezpečovať projekty, čo samosprávne kraje vedie k tzv. projektovej a finančnej určitej neistote.

Vplyvom platnosti zákona o štátnej pokladnici a nerešpektovania podmienok samosprávnych krajov predkladateľom samosprávne kraje nebudú mať úročené finančné prostriedky ani si nebudú môcť zriaďovať termínované vklady na dočasné, voľné finančné prostriedky. Samosprávne kraje boli zaradené medzi štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie. Absolútne bol týmto zákonnom potlačený princíp samosprávy, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko samosprávne kraje hospodária so svojím majetkom, a nie s majetkom štátu a taktiež hospodária aj s vlastnými príjmami. Dokonca aj rezervný fond, ktorý je výsledkom hospodárenia samosprávneho kraja, bude vedený v štátnej pokladnici bez možného úročenia a taktiež to bude aj pri účtoch podnikateľskej činnosti, čo je úplne absurdné. Pre samosprávny kraj vznikne rozdiel vo finančnom zabezpečení v objeme zhruba 15 mil. Sk, ktoré boli použité nielen na financovanie originálnych kompetencií, ale v mnohých prípadoch aj na financovanie prenesených kompetencií, čo mala byť v prvom rade záležitosť štátu v zmysle platných zákonov.

V rámci kapitálových výdavkov úrad samosprávneho kraja zabezpečuje financovanie komplexného informačného systému, do ktorého sa zapojili úrady samosprávnych krajov v rámci Slovenskej republiky. Doposiaľ nie je doriešené umiestnenie úradov samosprávnych krajov s výnimkou Banskej Bystrice a Košíc. Navrhovaný orientačný limit kapitálových výdavkov na základe uvedeného nie je postačujúci. Nedostatok finančných bude evidentný aj pri prípadnom poskytnutí budov od štátu po reforme štátnej správy na umiestnenie úradov, nakoľko budovy je nutné upraviť, rekonštruovať.

Oblasť dopravy. Predbežný limit bežného transferu zo štátneho rozpočtu pre rok 2004 bol oznámený v objeme 201 mil. Sk. V oblasti dopravy ide o prenesenú kompetenciu štátu, ktorú je povinný štát vykrývať v plnej miere. Limit výdavkov na dopravu pre rok 2004 nebude postačujúci na zabezpečovanie vykrývania strát vo verejnom záujme. Už v roku 2003 samosprávny kraj vykrýva straty iba v objeme 60 %. V závere roka sa rieši rušenie dopravných liniek na základe oznámenia prepravcov, že zhoršuje situáciu v zabezpečovaní prepravy obyvateľov prešovského regiónu.

Aj napriek úprave návrhu limitu bežného transferu oproti pôvodnému limitu tento nezohľadňuje v potrebnej miere zvýšenie DPH na 19 %, zvýšenie cien pohonných hmôt a podobne. Prešovský región zabezpečuje obslužnosť najväčšieho územia v rámci Slovenskej republiky. Ide o 2 487, 3 km tratí, ktoré sú prevažne v hornatom prostredí.

Kultúra. Bežný transfer pre oblasť kultúry na rok 2004 bol oznámený v objeme 160,76 mil. Sk. Oproti roku 2002, ako aj roku 2003 je limit upravený iba o valorizáciu mzdových prostriedkov na stav zamestnancov, ktorí boli k 1. aprílu 2002 delimitovaní. Objem prostriedkov nezohľadňuje platové postupy zamestnancov a absolútne nezohľadňuje infláciu, cenové nárasty energií, nárast DPH a podobne.

K oblasti zabezpečovania prevádzky kultúrnych zariadení. K zmene prideleného objemu finančných prostriedkov na prevádzku nedošlo podľa zistení od roku 2001. Kultúrne zariadenia boli prevzaté v stave, keď štát neinvestoval v potrebnej miere do kultúrnych pamiatok, v ktorých sú prevažne umiestnené tieto inštitúcie. Kultúrne inštitúcie požadujú finančné prostriedky hlavne na nevyhnutné opravy, často na riešenie havarijných stavov a ich odstraňovanie. Aj napriek viaczdrojovému krytiu výdavkov bežný transfer nebol a nie je postačujúci na zabezpečenie bežného chodu inštitúcií a ani vonkoncom nie je možné zabezpečovať z nich opravy alebo riešiť havarijné stavy. To by sme museli realizovať na úkor mzdových prostriedkov kultúrnych zariadení. Celková situácia vo financovaní kultúry je nepriaznivá a zo strany štátu neriešená. Dôsledkom tejto finančnej politiky a kultúry teraz a v kultúre je neodvratné chátranie kultúrnych pamiatok a postupná likvidácia kultúry národa samotného.

Kapitálové transfery v oblasti kultúry. Orientačný limit kapitálového transferu sa odvíja od objemu kapitálového transferu z rokov 2002 až 2003. Objem prostriedkov nezohľadňuje skrytú zadlženosť kultúrnych zariadení v čase delimitácie. Odvíja sa iba od objemu rozostavaných investičných akcií, a to napriek tomu, že požiadavky zo strany samosprávneho kraja boli vyššie. Snahou je realizovať financovanie rekonštrukčných prác, kultúrnych pamiatok v rámci projektov. Avšak pridelený objem kapitálových prostriedkov pre rok 2004 nie je postačujúci na spolufinancovanie projektov.

Posledný, štvrtý pozmeňujúci návrh. Navrhujem zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu na rok 2004 pre kapitolu Ministerstva školstva Slovenskej republiky (tabuľka č. 5, strana 1) na bežné transfery zo 43,316 747 mld. korún na 34,327 047 mld. Sk, ide o 10,3 mil. korún, na kapitálové transfery zo sumy 1,478 563 mld. Sk na 1,488 563 mld. Sk, t. j. o 10 mil. Sk, na celkové výdavky zo sumy 41,291 953 mld. Sk na 41,312 253 mld. Sk, spolu to činí 20,3 mil. Sk. Túto úpravu zvýšenia výdavkov pre kapitolu Ministerstva školstva Slovenskej republiky žiadam účelovo použiť z rozpočtu Univerzity Komenského pre Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Ako kompenzáciu zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 navrhujem znížiť návrh rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa na rok 2004 v oblasti rezervy vlády Slovenskej republiky zo sumy 1,05 mld. Sk.

Zdôvodnenie. Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave je fakultou univerzitnej vedeckej vysokej školy a od svojho vzniku v roku 1960 prispieva k vzdelávaniu mnohých telovýchovných odborníkov pre školskú telesnú výchovu, šport na školách, šport pre všetkých, výkonnostný, vrcholový šport, šport ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotným oslabením, ako aj k rozvoju vedy a vedeckovýskumnej činnosti.

Ako jediná v Slovenskej republike pripravuje budúcich pedagógov a trénerov takmer pre všetky odvetvia športu. Ako jediná má doteraz právo vzdelávať v treťom stupni vzdelávania - doktorandské štúdium pre 3 študijné odbory (športová edukológia, športová kinantropológia a športová humanistika). Rozvíja kompletne vedy o športe a v rámci nich snaží sa vytvárať podmienky na rozvoj aj viacerých aplikovaných vied o športe - športová psychológia, športová medicína, športová sociológia či filozofia športu.

Veľkým zásahom do vybavenia športovými objektmi bola výstavba mosta Lafranconi, čím fakulta prišla o 2 hádzanárske ihriská, tenisové ihrisko a tenisovú stenu, o futbalové, volejbalové, basketbalové ihrisko a takisto o časť atletickej dráhy. Treba poznamenať, že fakulta za to nedostala žiadnu náhradu a pre dnešné potreby vzdelávania je to pre fakultu veľký handicap.

Dnes po takmer 40 rokoch pociťuje fakulta nesmierne problémy s objektmi, s nízkou inováciou materiálneho vybavenia učební a športovísk. Je to aj preto, že už po viac rokov všetky financie, ktoré prichádzajú zo štátneho rozpočtu, sú vynakladané na zabezpečovanie len základnej prevádzky fakulty, najmä na úhrady energií, prenájom priestoru, prevádzku bazénu, internátu a podobne. Nezostávalo dostatok peňazí na postupné a systematické úpravy, renovácie a moderné vyučovacie prostriedky a techniky.

Dnešná situácia je kritická, a to najmä z týchto aspektov.

Telocvičňa pre športové hry, ktorá bola vybudovaná v akcii Z v roku 1986 s charakterom ako stavby dočasná, mala najprv predĺžené povolenie prevádzky do roku 2000 a potom ďalším rozhodnutím do roku 2005. Toto spôsobí, že v najbližších rokoch nebude môcť uskutočňovať bežné vyučovanie halových športov v týchto priestoroch, a iný krytý objekt nemajú k dispozícii žiadny. Takže už v roku 2004 je aktuálne začať s prípravou projektu a stavby novej telocvične. Plaváreň sa vyžaduje súrnu opravu priamo bazénového telesa z hľadiska presakovania vody z bazénu. Gymnastická telocvičňa má v zlom technickom stave okná, cez ktoré prechádza hluk a najmä chlad, čo spôsobuje, že vyučovanie tu prebieha často pri teplote 13 ^oC. Podľa vyjadrenia vedúcej internátu nebola v študentskom domove vykonaná inovácia zariadení 20 rokov, čo znamená nákup nových zariadení a renováciu priestorov. Fakulta nemá reprezentačnú miestnosť na zasadanie vedeckej rady a ukazuje sa aktuálna potreba stavebnými úpravami v existujúcich priestoroch vytvoriť takúto miestnosť. Ako havarijné považujeme opravu krytiny na strechách budovy fakulty, a to nad strednou a východnou časťou budovy v rozsahu približne 1 500 m². V prípade študentského domova je pôvodná izolácia realizovaná pozinkovaným plechom, upevneným na vyspádovanej výdreve, ktorý je skorodovaný a na mnohých miestach prederavený. V období dažďov a topenia snehu vzniká havarijná situácia zatekaním vody do chodieb a ubytovacích priestorov. V priestoroch fakulty sa nachádza aula, ktorá by si vyžadovala celkovú rekonštrukciu svetelnú, interiérového vybavenia. Je to jediný väčší priestor, kde sa môžu konať prednášky a rokovania fakulty. Vzhľadom na existenciu starej vodovodnej rozvodnej siete (olovo, meď) je nutné z dôvodov často sa opakujúcich havárií na predmetných rozvodoch vykonať postupnú rekonštrukciu rozvodov. Tieto práce je možné vykonávať len etapovito z dôvodu zabezpečenia nutnej prevádzky jednotlivých súčastí fakulty. Vzhľadom na nefunkčnosť uzatváracích armatúr hlavného potrubného prívodu vody, ktoré vykazuje veľké korózne poškodenie, je potrebná kompletná rekonštrukcia. Uvedený prívod je súčasťou rozvodu pitnej vody pre plaváreň a športovú halu a kotolňu. Vzhľadom na skutočnosť, že potrubie je situované v zemi, budú potrebné výkopové práce v celej trase vodovodnej šachty.

Bol som sa na tejto fakulte pozrieť na všetky dôvody a je ich ešte kopec, takýchto dôvodov. Nechcem vás unavovať, lebo mám dve minúty do ukončenia svojho vystúpenia a vôbec skončenia dnešného dňa schôdze, chcem len na záver povedať, že táto fakulta vychovala plejádu veľkých odborníkov a osobností v športe a stav tejto fakulty je hanbou. Hovorím to aj preto, že som kedysi študoval na tejto fakulte. A keď som v roku 1979 z nej odišiel, sokle, maľovky, okná, všetko zostalo nepohnute prakticky ošumelé. Ak je možnosť nájsť tých pár korún na začatie úpravy tejto fakulty, bol by som vám všetkým, pani poslankyne, páni poslanci, aj vám, pán minister, povďačný. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie. Je minúta pred 19.00 hodinou. Pán poslanec Jarjabek ma informoval, že má dlhšie vystúpenie ako minútu. Takže preto odporúčam, aby sme prerušili rokovanie. (Ruch v sále.) Pán poslanec Jarjabek, chcete vystúpiť ešte do 19.00 hodiny? (Odpoveď z pléna.) Zajtra.

Páni poslanci, prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny.

Ako prvý vstúpi zajtra pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády Miklošovi, pánovi poslancovi Farkasovi, predsedovi výboru, za trpezlivosť pri dnešnom rokovaní o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004.

Dovidenia do zajtra rána do 9.00 hodiny. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)