Úterý 9. prosince 2003

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Muňko. Nech sa páči. Pán poslanec Hopta, sadnite si na svoje miesto, vyhodili vás len z postu predsedu klubu, nie z miesta. Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už pri konštrukcii štátneho rozpočtu sa vychádza z niektorých základných východísk, ktoré nemusia byť splnené. Ide predovšetkým o pokles inflácie z 8,5 % v roku 2003 na úroveň 8,1 %. Je pravdepodobné, že reálny rast inflácie bude väčší vzhľadom na dokončenie deregulácie cien, a predpokladáme cenové dopady v oblasti cien plynu, rast o 31,5 %, stočného, rast o 34 %, vodného, o 37 %, tepla, o 6,5 %, elektriny, zhruba o 13 %. Pritom treba počítať aj s tým, že dopad posunu DPH pri kľúčových tovaroch zo súčasných 14 % na 19 % opätovne spôsobí väčší rast inflácie. Reálnu infláciu možno preto pravdepodobne očakávať až na úrovni 9 % až 9,2 %. Nezamestnanosť v roku 2003 sa pohybuje okolo 14,9 %, je predpokladaná v podstate na dnešnej úrovni, teda na úrovni okolo 15 %. Tu treba pripomenúť, že súčasný pokles nezamestnanosti nebol dosiahnutý len tým, že by sa uchádzači o zamestnanie, ktorí boli vyradení z evidencie, umiestnili na pracovných trhoch, časť z nich bola vyradená z evidencie, čo potvrdzujú aj niektoré závery Národného úradu práce, z celkového počtu 84 000 uchádzačov o zamestnanie, ktorí boli v priebehu roku 2003 vyradení z evidencie, sa reálne zamestnalo zhruba 57 000, ostatní boli len vyradení z evidencie. To sa prejavilo na náraste zamestnanosti zhruba o 0,6 %. Pre budúci rok sa predpokladá nárast zamestnanosti vo výške 1,2 %.

V ďalšej časti materiálu sa uvažuje s poklesom reálnej mzdy o 1,9 %, v druhej časti materiálu sa hovorí o poklese reálnej mzdy len o 0,6 %. Teda vzhľadom na celkový objem úspor vyplývajúcich z daňovej reformy, zväčšených výdavkov vyplývajúcich z daňovej reformy rast spotrebných daní, ale aj celkovo nárast deregulovaných cien je skôr možno očakávať reálny pokles príjmov obyvateľstva cirka o 1,5 % až 2 %, čiže reálne je teda pravdepodobný pokles reálnych miezd 2 %.

Možno konštatovať ďalej, že štátny rozpočet a rast Slovenskej republiky pre budúci rok je založený predovšetkým na dvoch faktoroch, a to na výraznom náraste exportu a na výraznom zvýšení rozsahu investícií v domácej sfére. Zvýšenie rozsahu domácich investícií však pravdepodobne nebude reálne ani za verejný sektor, ani za obyvateľstvo. Skôr je možné uvažovať v teritóriu Slovenskej republiky iba s investíciami vo väzbe na zahraničných investorov. Skresávanie kapitálových a investičných výdavkov sa nevyhnutne prejaví v ďalšom poklese investícií, ktoré už v roku 2003 dosahujú iba objem 48 mld., z toho veľkú časť predstavujú investície nadnárodných obchodných reťazcov a zahraničných spoločnosti. Z tohto titulu pri nepočítaní s domácim odbytom väčšina malých a stredných podnikov a živnostníkov nebude pravdepodobne môcť pracovať, pretože nebudeme mať reálny domáci dopyt. Pri stagnácii a poklese domáceho dopytu je preto možné skôr počítať s výrazným nárastom problémov v tejto kategórii podnikateľov. Nárast zahraničného odbytu súvisí s investíciami veľkých nadnárodných firiem na slovenskom teritóriu, predovšetkým s produkciou automobilového priemyslu, nie však s rozvojom malých a stredných podnikov či živnostenského sektora. Z tohto titulu reálny výber daní bude pravdepodobne podstatne nižší ako rozsah výberu, ktorý sa očakáva v návrhu štátneho rozpočtu.

V návrhu štátneho rozpočtu sa počíta s tým, že výberom dane z príjmov právnických osôb by sa malo získať zhruba 22 mld. Sk, čo je oproti roku 2003 reálny pokles zhruba o 5 mld. až 7 mld. Pokles daňových príjmov z tohto titulu bude daný nielen poklesom výšky zdanenia zo súčasných 21 % na 19 %, ale pravdepodobne bude daný aj výrazným poklesom reálneho objemu dosahovaného zisku. Preto je skôr reálne počítať s tým, že objem zisku u právnických osôb bude podstatne menší, a teda výpadok z daňových príjmov od právnických osôb bude ešte väčší. Pri dani z príjmov fyzických osôb, pokiaľ dôjde k nami očakávanému vývoju v oblasti inflácie a v oblasti nezamestnanosti, teda k ďalšiemu uvoľňovaniu pracovníkov zo štátnej sféry a z pokračujúceho procesu zoštíhľovania firiem a k problémom malých a stredných firiem a živnostníkov, je reálne počítať s tým, že skutočný výpadok dane z príjmov fyzických osôb bude väčší, ako je uvažovaných 15 mld., ktoré predpokladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. A ak k tomu pridáme ešte výpadok z príjmov z dane z majetku, čo súvisí s legislatívnymi zmenami v oblasti majetkových daní, reálny výpadok dane z príjmov fyzických osôb nebude na úrovni 19 mld. Sk, ale sa bude pohybovať okolo 25 mld. až 27 mld. Takisto v oblasti nepriamych daní, a teda aj v oblasti dane z pridanej hodnoty sa počíta s tým, že vo väzbe na posun sadzieb došlo k zvýšeniu výberu. Pri dani z pridanej hodnoty sa počíta s výberom od 13,5 mld., pri spotrebných daniach sa počíta s výberom od 2,5 mld. Sk. Pokiaľ ale bude pokračovať pokles životnej úrovne, je nereálne, aby sa udržala spotreba na dnešnej úrovni, tohoročný výpadok v maloobchodnom obrate zhruba 16 mld. Sk sa pravdepodobne zopakuje na budúci rok. V takomto prípade spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty nedosiahnu očakávaný nárast, osobitne predpokladané výrazné zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Skôr je možné počítať s tým, že dôjde tu k poklesu. Možno teda konštatovať, že výpadok príjmov z priamych daní a zníženie očakávaného vývoja nepriamych daní by sa malo premietnuť skôr do prehĺbenia deficitu štátneho rozpočtu o 8 mld. až 10 mld., to je prvá riziková časť zakotvená v konštrukcii štátneho rozpočtu.

Druhú rizikovú časť predstavujú potreby štátneho dlhu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky priznáva, že potreby štátneho dlhu pre rok 2004 predstavujú 146 mld. Sk, čo znamená teda, že zhruba polovica výdavkov štátneho rozpočtu predstavuje potreby štátneho dlhu. Tieto potreby by mali byť kryté jednak emisiou cenných papierov v hodnote 143 mld. Sk, ale aj prostriedkami zo štátneho rozpočtu na úhradu disážia a z emisií štátnych dlhopisov, Slovenská republika si v rámci priestoru maastrichtských kritérií ešte má možnosť zvyšovať zadlženosť štátu, avšak to by už bolo veľmi rizikové. Kľúčovou otázkou vo väzbe na štátny dlh je predovšetkým úhrada schodku bežného hospodárenia z roku 2003 v objeme 56 mld. a splátky štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničí v objeme 21 mld. Sk. Z toho hľadiska je však manévrovací priestor minimálny.

Závažným problémom vo väzbe na štátny dlh, ale aj blok štátnych výdavkov je skutočnosť, že sa nepočíta s niektorými ďalšími výdavkami v oblasti samospráv. V rámci delimitácie peňazí na vyššie územné celky a samosprávy sa počíta s navýšením finančných prostriedkov zhruba o 1 mld. Treba však počítať ešte s tým, že deregulácia cien a ďalšie opatrenie výrazným spôsobom zdražia prevádzku samospráv. Takže navrhované navýšenie nebude stačiť ani na vykompenzovanie zvýšených nákladov. Kapitálové výdavky sú tak na nízkej úrovni, že nebudú riešiť kapitálový a modernizačný dlh, ktorý existuje v kompetenciách presunutých na samosprávy, takže vyrovnanie priebežného financovania nebude riešiť problém spojený s dlhmi z minulosti. Ak nedôjde k reálnemu výberu dane z príjmov fyzických osôb a dane z príjmov právnických osôb napriek konštrukcii, ktorou je 93 % v prospech štátneho rozpočtu a 7 % v prospech miestnych daní, môže byť reálny objem prostriedkov poskytnutých samosprávam ešte nižší. To isté sa týka aj cestnej dane a niektorých ďalších daní, ktoré sú podielovo delimitované medzi štátny rozpočet a samosprávy. Z tohto hľadiska je teda reálne očakávať pokračovanie problematickej situácie samospráv, a to osobitne v oblasti školstva a zdravotníctva, a to bez ohľadu na očakávané navýšenie objemu finančných prostriedkov. Konštatovanie, že je zníženie dlhu v zdravotníctve z 9 mld. Sk v roku 2003 na 4 mld. Sk v roku 2004, je síce pekné, ale problémom zostáva zaplatenie tohto štátneho dlhu, čo sa prejavuje v tlaku na vyfinancovanie dlhu v oblasti lekární a v oblasti niektorých ďalších služieb a výkonov poskytovaných zdravotníctvom. Problém v oblasti školstva súvisí s tým, že deregulácia cien bude znamenať dosť výrazné zvýšenie nákladov. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že presunutie kompetencií v oblasti školstva na samosprávy vzhľadom na veľkostnú štruktúru sídiel nebude reálne ekonomicky utiahnuteľné. Proti tomu je možné na jednej strane argumentovať tým, že by malo dojsť ku koncentrácii sídiel, a teda k zlepšeniu finančných predpokladov na financovanie týchto sídiel, avšak na druhej strane je to proces dlhodobejší. Dlhy treba však riešiť a platiť v súčasnosti.

Ďalší závažný okruh vo väzbe na štátny rozpočet predstavuje problém platieb do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní za vybrané kategórie občanov. Celkove sa počíta s paradoxným vývojom. Na jednej strane sa počíta s tým, že štát zaplatí len do Sociálnej poisťovne o 1,4 mld. Sk menej, ako by platil v prípade rovnakého vymeriavacieho základu rovnakej výšky platieb ako ktorýkoľvek podnikateľský subjekt alebo občan Slovenskej republiky. Dochádza síce k zvýšeniu vymeriavacieho základu pre platby do fondov z 2 800 Sk na 3 464 Sk, ale iba vo výške 14 % vymeriavacieho základu, avšak platba z vymeriavacieho základu, ktoré musí platiť každý podnikateľ alebo každý občan, je 4 500 Sk, a teda to v každom prípade znamená úsporu pre štátny rozpočet. Na druhej strane sa tým však vytvára znova deficitné hospodárenie vo vzťahu k verejnoprávnym fondom, teda k Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Opätovne sa teda neprijíma téza o nutnosti zabezpečiť rovnaký vymeriavací základ a rovnakú výšku platieb, ako ich má ktorýkoľvek iný podnikateľský subjekt alebo občan Slovenskej republiky. Toto nerovnoprávne postavenie vedie na jednej strane k tomu, že štát celkove platí zhruba o 4,5 mld. až 5 mld. menej do verejnoprávnych fondov, a tým prispieva k ich deficitnosti. Ak k tomu pridáme aj skutočnosť, že štát tvrdo vymáha od verejnoprávnych fondov vrátenie poskytnutých preklenovacích pôžičiek, ktoré dostali v minulosti, je zrejmé, že platby štátu budú o tieto preklenovacie pôžičky menšie. Druhou stránkou tohto problému bude podstatné zredukovanie možností čerpať podporu v nezamestnanosti, čerpať jednotlivé druhy sociálnych dávok a tak ďalej, čoho dôsledkom bude znovu prepad domáceho dopytu a podstatné zvýšenie diverzifikácie medzi príjmovými štruktúrami v jednotlivých častiach spoločnosti. Z tohto hľadiska teda možno očakávať síce úsporu štátnych prostriedkov, ale aj zvýšenie vnútornej príjmovej diferenciácie spoločnosti.

Závažnou otázkou vo väzbe na štátny rozpočet je taktiež agrárny sektor, štát je rozhodnutý prispieť iba do výšky 52,5 % povolených dotácií Európskou úniou, hoci Poľsko, Maďarsko a Česko predpokladajú 55 %. Argumentovanie tým, že percento zvýšenia dotácií do agrárneho sektora na Slovensku je najvyššie z kandidátskych krajín, je síce pekné, avšak v skutočnosti rozsah na 1 hektár bude v Maďarsku predstavovať 4 200 korún, kým na Slovensku i napriek najvyššiemu indexu navýšenia to bude iba 2 960 korún. Je zrejmé preto, že konkurenčná schopnosť slovenských subjektov nebude dostatočná nielen vo vzťahu k Európskej únii, ale ani vo vzťahu k ostatným okolitým krajinám. Z toho hľadiska je nutnosť navýšiť platby štátu na úroveň 55 % jedným zo základných postulátov a východísk preto, aby sa vôbec podarilo udržať agrárny sektor v chode. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že agrárny sektor bude ešte postihnutý aj ďalšími faktormi, ako je napr. nedofinancovanie škôd z titulu sucha v roku 2003, celkové škody sa odhadovali okolo 1,5 mld. Sk, kým reálny objem poskytnutých prostriedkov v roku 2003 by mal byť na úrovni zhruba len okolo 400 mil. Sk, znamená to, že agrárny sektor sa znova dostane do platobnej neschopnosti so všetkými negatívami, ktoré z toho vyplývajú. Vo väzbe na agrárny sektor treba ešte konštatovať, že celkový rozsah pomoci, ktorý vyplýva napr. zo zelenej nafty, bionafty a tak ďalej, sa opätovne zásadným spôsobom redukuje, a teda dôjde k ďalšiemu zhoršeniu situácie agrárneho sektora oproti súčasnosti.

Celkove je možné konštatovať, že odvody do verejnoprávnych fondov v roku 2002 predstavovali 335 mld. Sk, v roku 2003 by mali dosiahnuť 362 mld. Sk a pre rok 2004 sa tu počíta s 377 mld. Znamená to síce relatívne pomalý nárast, avšak tento nárast je daný predovšetkým tým, že sa výrazným spôsobom sprísňujú platby do verejnoprávnych fondov, štát pritom uskutočňuje platby do týchto fondov za vyberané kategórie občanov v nižšej výške ako ostatní. Takisto jednotlivé časti úspor, ktoré vyplývajú napr. z titulu realizácie reformy verejnej správy, zníženia zamestnanosti v štátnej sfére o 6 000, spomalenia rastu miezd v oblasti cieľových rezortov, sú podriadené výraznému zníženiu výdavkov štátu tak, aby sa dosiahol očakávaný deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,99 % HDP.

Možno súhlasiť s určitými rizikami, ktoré definovali tvorcovia štátneho rozpočtu. Ak sa neobnoví dynamika rastu v Európskej únii, ak bude Nemecko, Francúzsko, ale aj niektoré ďalšie krajiny pokračovať v recesii, slovenský export bude značne problematický v tomto prípade. Ďalej prípad absencie domáceho dopytu a relatívne vysoká zábezpeka cez objem domácich investícií znamenajú zásadné ohrozenie konštrukcie štátneho rozpočtu pre budúci rok. Pravda, deficit štátneho rozpočtu je možné vykrývať zo zdrojov privatizácie, avšak na druhej strane pôjde opätovne o jednorazové príjmy, ktoré už nebude možné v ďalších obdobiach použiť na financovanie rozbehu reforiem či riešenia ďalších mimoriadnych situácií.

Autori sa v značnej miere zaoberajú aj negatívnymi, jednorazovými efektmi, ktoré súvisia so vstupom do Európskej únii, napr. že výber dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní prechádza z colníc na daňové úrady, čím dochádza k posunu výberu z príjmov zhruba o 2 mesiace. Na základe toho by sa mal formálne navýšiť deficit štátneho rozpočtu, avšak s tým, že tieto platby budú znamenať vlastne navýšenie príjmov pre rok 2005. V skutočnosti však treba počítať s tým, že vzhľadom na predpokladané nadsadenie rozsahu výberu dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní bude tento blok celý problémový aj vo väzbe na rozpočet Európskej únie. Reálny výber dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní nemusí pôsobiť v tak veľkom v rozsahu v prospech rozpočtu Európskej únie, ale v každom prípade bude ovplyvňovať domáce pomery. Pravdepodobne reálny výber spotrebných daní sa dosiahne iba v pohonných hmôt, tabakových výrobkoch a alkohole.

Celkove možno síce konštatovať, že štátny rozpočet v podobe, v akej je predložený, znamená v súčasnosti maximum, avšak na druhej strane treba povedať, že prílišné koncentrovanie pozornosti iba na rozsah fiškálneho deficitu, a teda udržanie výšky deficitu štátneho rozpočtu vo výške požadovanej maastrichtskými kritériami je značne krátkozraké.

Taktiež treba upozorniť na skutočnosť, že konštrukcia rozpočtu vychádza z toho, že deficit štátneho rozpočtu predstavuje 59 mld. Sk, ale iba v rámci verejného okruhu sa počíta s deficitom 50 mld. Sk, vzniká otázka, ktoré ostatné časti mimo verejného okruhu budú prebytkové tak, aby po kompenzáciu dosiahol prebytok 9 mld. Sk. Podľa nášho názoru skôr dôjde k deficitnosti aj v ostatných častiach verejných financií, aj to napriek prijatým opatreniam. A výsledkom môže byť len ďalšie prehĺbenie deficitu zhruba o 5 mld. až 8 mld. oproti stanovenej výške. Z tohto titulu konštrukcia štátneho rozpočtu obsahuje príliš veľké vnútorné riziká.

V oblasti garantovania výkonov vo verejnom záujme v štátnom rozpočte predpokladá dotácia približne 6 mld. Sk na pokrytie týchto výkonov. Vzhľadom na nárast prevádzkových nákladov v Železniciach, ale aj v autobusovej doprave je možné očakávať ďalšie navýšenie zadlžovania, ktoré nebude možné vyriešiť ani kompenzovaním štátnych záruk za úvery, ktoré tieto dopravné systémy dostali. Preto treba počítať s tým, že napr. v oblasti železničnej a autobusovej dopravy bude pokračovať tlak na zvyšovanie ceny prepravných lístkov. To znova bude znamenať znižovanie reálnej mobility pracovných síl, hoci Európska únia ide presne opačne, stanovením prijateľných cenových relácií na ceny dopravy, sa snaží dosiahnuť vyššiu mobilitu pracovných síl.

Takisto treba povedať, že rozdiel v oblasti platieb štátu za vybrané kategórie občanov, ktoré sa stanovujú vo výške 14 % vymeriavacieho základu, čo je 3 464 Sk, čo predstavuje približne 484 Sk, avšak vzhľadom na vyrovnanie podmienok s ostatnými by to malo dosahovať až cirka 1 350 Sk, znamená znovu výrazný deficitný tlak na jednotlivé okruhy verejných financií, v ktorých štát následne poskytne preklenovaciu pôžičku, ale ktorú bude žiadať následne v ďalšom finančnom roku zaplatiť. Z tohto titulu teda nie je možné považovať stanovenie platieb za vybrané kategórie občanov za zrovnoprávnenie štátu ako podnikateľského subjektu s ostatnými subjektmi v podmienkach Slovenskej republiky.

Treba povedať, že vykrytie výkonov vo verejnom záujme v oblasti Železníc a autobusov sa stáva významnou otázkou aj z titulu, že je nutné dokončiť privatizáciu autobusovej dopravy a rozbehnúť aj privatizáciu časti výkonov v železničnej doprave. To však za nejednoznačných podmienok, za neustáleho tlaku na znižovanie objemu prostriedkov vynakladaných na pokrytie výkonov vo verejnom záujme je v rozpore s podmienkami v Európskej únii. Vzhľadom na skúsenosti z privatizácie týchto systémov v podmienkach Európskej únii to povedie aj k výraznej neistote investorov a k výraznému zníženiu záujmu investorov vstúpiť do spolufinancovania týchto druhov infraštruktúrnych systémov.

Celkovo možno konštatovať, že štátny rozpočet je síce konštruovaný so snahou dosiahnuť tendenciu poklesu fiškálneho deficitu, takisto je konštruovaný v snahe splniť čo najviac podmienok a kritérií Európskej únie, ktoré sú stanovené pre kandidátske krajiny, avšak deje sa to za cenu výrazného redukovania výdavkov všetkých blokov rozpočtových kapitol s nasledovným premietnutím do ďalších problémov, ktoré bude treba následne hasiť v priebehu fiškálneho roku 2005. Z toho titulu treba štátny rozpočet považovať za výrazne vnútorne rozporný, sčasti nereálny, čo je napr. objem daňového výberu priamych a nepriamych daní.

Taktiež treba konštatovať, že v súlade s varovaním misie Medzinárodného menového fondu je veľmi problematické očakávať naplnenie niektorých príjmových častí štátneho rozpočtu. To opakovane vytvára predpoklad na podobnú situáciu ako v roku 2003, keď v polovici muselo Ministerstvo financií Slovenskej republiky zavedením nových spotrebných daní sanovať deficit štátneho rozpočtu pre daný fiškálny rok. Podľa môjho názoru je takmer 100-percentná istota, že rovnaká situácia sa vytvorí aj v roku 2004. Otázkou však bude, odkiaľ získať prostriedky na sanovanie deficitu štátneho rozpočtu, pokiaľ vylúčime príjmy z privatizácie, ktoré by mali byť použité predovšetkým na financovanie rozbehnutia jednotlivých reforiem.

V návrhu rozpočtu cítim veľmi nízku mieru solidarity a sociálnej spravodlivosti práve v zákonoch, podľa ktorých je rozpočet zostavený.

Návrh rozpočtu pri hlasovaní nepodporím, nie preto, že som opozičný poslanec, ale preto, že obsahuje veľmi veľa nedostatkov a rizík, o ktorých som hovoril. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Podracká, po nej pán poslanec Mikolaj.

D. Podracká, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, pán podpredseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci, k môjmu nie dlhému vystúpeniu v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu ma viedlo hlboké presvedčenie, že ak po vstupe do Európskej únie, čím nemyslím deň po 1. máji, ale dlhšie časové obdobie, možno aj desiatky rokov, stratíme svoju kultúrnu identitu, prestaneme byť zaujímaví aj ako politický subjekt. Tomuto tzv. kultúrnemu strachu by sme mali každoročne čeliť aj prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Napriek tomu, že moji predrečníci už hovorili o Matici slovenskej a o pôvodnej slovenskej literatúre a knižnej kultúre, oba moje pozmeňujúce návrhy smerujú k dvom základným pilierom takéhoto zachovania kultúrnej identity, teda inštitúcii s dlhoročnou tradíciou, akou je Matica, ktorá vznikla 1000 rokov po príchode Cyrila a Metoda, a ku knihe, k písanému slovu, aj keď si viem, najmä po vystúpení kolegyne Brestenskej, ktorá mi vstúpila do svedomia otázkou, či nalievaním peňazí zlepšujeme aj kvalitu, predstaviť aj modernejšie aktivity Matice slovenskej alebo lepšie napísané knižky, najmä dlhoročne očakávaný veľký slovenský román zo súčasnosti, ktorý stále napísaný nemáme.

Po piatkovom vystúpení pána prezidenta v parlamente musím skonštatovať, že ani on sa v tohtoročnej správe o stave republiky nedotkol problému Matice slovenskej, rovnako ako minulý rok, hoci vo vystúpení v Národnej rade v máji 2001 jej venoval aspoň niekoľko obranných viet. Zacitujem ich: "Nielen kvôli tomu, že aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky často byrokratickým spôsobom pristupuje k riešeniu problémov, napr. Matice slovenskej, kde sa doslova vedie boj medzi ministerstvom a vedením tejto historickej ustanovizne, ktorá vznikla v roku 1863 a zohrala nezastupiteľnú úlohu pri obhajovaní práv a národnej identity Slovákov doma i v zahraničí, súčasné vedenie Matice slovenskej nevyhovuje Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, najmä preto, že sa v minulosti spolitizovalo. Na druhej strane Matica nie je ustanovizňou slúžiacou dočasne len jednej koalícii, ale je to nadčasová kultúrna inštitúcia a má slúžiť Slovákom doma i v zahraničí. Je preto žiaduce prehodnotiť doterajší postup ministerstva kultúry voči Matici, pomôcť jej, aby v týchto zložitých ekonomických podmienkach obstála a naďalej mohla plniť svoje poslanie bez ohľadu na to, aké politické strany sú práve pri moci." To je toľko z citátu pána prezidenta. Napriek tomu, že sa o Matici mlčí, tieto slová platia aj dnes, hoci od roku 2001 uplynuli ďalšie 2 roky, živorenie Matice slovenskej pokračuje napriek tomu, že zákon č. 68/1997 Z. z. deklaruje Maticu slovenskú ako verejnoprávnu ustanovizeň, ktorej štát vymedzuje viaceré úlohy, a teda by jej mal aj na neposkytnúť primerané dotácie zo štátneho rozpočtu. S jej financovaním od roku 1987 dodnes to bolo nasledovne. Kým bol podiel Matice slovenskej na rozpočte kapitoly rezortu kultúry v rokoch 1993 až 1999 3,9 %, v roku 1995 až 1997 5,8 %, klesol v roku 2004 podľa návrhu štátneho rozpočtu len na 0,46 %. Tento podiel teda predstavuje číslo, ktoré zhmotňuje 10-násobný pokles. Rok 2003 a návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 kopíruje najhorší rok 2002. A hoci už nevytvára nové hlboké schody nadol, na 30 matičných pracovísk a na rozsah úloh plnených s poverenia štátom a fixovaných v zákone o Matici slovenskej je na úrovni cirka 40 mil. korún. Objem neštátnych príjmov Matice slovenskej nepresahuje hranicu 17 mil. korún. To však neznamená, že štátna dotácia by mala byť aspoň 23 mil. korún. Aj v tomto prípade by Matica slovenská musela presmerovať všetky neštátne zdroje na plnení štátnych úloh a nezostala by jej ani koruna napr. na obnovovacie investície. Preto reálna a nijako nie nadhodnotená potreba štátnej dotácie na skromné fungovanie Matice slovenskej je a zostáva okolo 30 mil. korún ročne.

Krízovou situáciou Matice slovenskej a návrhom na jej riešenie sa naposledy zaoberala vláda Slovenskej republiky 4. septembra 2002 a prijala k nej uznesenie č. 1009. Po stretnutí predsedu Matice slovenskej a ministra kultúry Slovenskej republiky u prezidenta Rudolfa Schustera 7. júla 2003 predložila Matica slovenská na ministerstvo kultúry žiadosť o pridelenie mimoriadnej finančnej dotácie na preklenutie krízovej finančnej situácie v roku 2003 v objeme 7,2 mil. korún, z toho 4,8 mil. na zvládnutie pracovnoprávnych záväzkov Matice v roku 2003 a 2,4 mil. korún na prekonanie prevádzkového deficitu, najmä na úhradu energií, opravy a údržbu majetku štátu a nevyhnutné režijné náklady. Po uplynutí 3 mesiacov od podania žiadosti o pridelenie mimoriadnej finančnej dotácie k žiadnemu riešeniu finančnej krízovej situácie, žiaľ, nedošlo, ani na hodine otázok minister kultúry žiadnu ochotu pomôcť neprezentoval. Postupná marginalizácia Matice ako inštitúcie a nástroja sebaidentifikácie, a teda aj kultúrnej identity Slovákov pokračuje.

V zmysle povedaného predkladám dva stručné pozmeňujúce návrhy.

Návrh prvý, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona. V časti 07G0406 Podpora kultúrnych aktivít Matice slovenskej navrhujeme zvýšiť účelový transfer na projekty Matice slovenskej z navrhovaných 15 mil. na 30 mil., t. j. o 15 mil. korún z rezervy vlády alebo Všeobecnej pokladničnej správy.

Odôvodnenie. Ide o inštitúciu vytvorenú zákonom o Matici slovenskej, a preto je jej dotácia len na podporu kultúrnych podujatí nedostatočná.

A druhý pozmeňujúci návrh. Navrhujeme kapitolu ministerstva kultúry v časti 07J0306 Podpora knižnej kultúry navýšiť z navrhovaných 60 mil. o 22 mil. korún z kapitoly 09 Slovenská informačná služba, kde od roku 2001 vzrástol rozpočet o 295 mil. korún.

Odôvodnenie. Podpora knižnej kultúry patrí k základom udržiavania a rozmnožovania kultúrneho bohatstva, napísané zostáva a tvorí prameň kultúrnej identity. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek s faktickou poznámkou.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na slová pani poslankyne Podrackej by som chcel najskôr skonštatovať, že vlastne to, čo pani poslankyňa hovorila, to naozaj vyzeralo ako reč nad zosnulým. Ja si myslím, že kompetentní vo vláde by mali jednoznačne povedať: Chcete Maticu alebo nechcete Maticu slovenskú? V prípade, že nechcete Maticu, poďme polemizovať o tom, prečo ju nechcete, a v prípade, že chcete Maticu slovenskú, hovorme o tom, čo všetko Matica slovenská má plniť a aké potrebuje na to finančné prostriedky. Toto je naozaj patová situácia a mučenie Matice v tom zlom slova zmysle, že jednoducho stále sa okliešťuje činnosť Matice slovenskej, stále sa okliešťuje tým aj význam Matice slovenskej a z hľadiska dlhodobého aj z hľadiska istej histórie je to naozaj neúnosné, to je jednoducho mučenie a to, myslím si, v slušnej spoločnosti by nemalo byť bez ohľadu na to, či ide o človeka alebo inštitúciu. Jednoznačne mal zanieť názor zo strany kompetentných, v tomto prípade zo strany vlády, ministra financií, alebo ministra kultúry, aké je videnie z ich pohľadu Matice slovenskej a čo všetko sú pre Maticu slovenskú ochotní spraviť. V tom prípade je to čisté a môžeme o tejto veci polemizovať, hoci na druhej strane sa nemusíme dohodnúť. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikolaj ako ďalší prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Mikolaj, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, minister, vážení kolegovia, kolegyne, štátny rozpočet je vo svojej podstate odrazom práce vlády, lebo sa v ňom pravdivo zobrazuje efektívnosť spravovania štátu a zakladajú sa jeho perspektívy či hospodársky úpadok.

Základný parameter, schodok 78 mld. Sk je historicky najvyšší schodok, a to s obrovským skokom. Tvorí viac ako 6 % hrubého domáceho produktu. Na základe výpočtu podľa rôznych metodík, ktoré uznávajú jednorazové dotácie, ako sú napr. dotácie z Fondu národného majetku, je možné výpočtom schodok stlačiť na 3,9 %, ale fyzicky schodok 78 mld. ostáva. Na krytie takéhoto schodku si musí štát požičať. Štátny dlh sa však stáva najväčším problémom verejných financií, pretože koncom tohto roku dosiahne takmer 500 mld. Sk a spolu so štátnymi zárukami takmer 800 mld. Sk, čo je 62 % HDP. Na platenie úrokov už v budúcom roku musí štát vynaložiť 30 mld. Sk a na splatenie istiny 146 mld. Sk, ktoré si však na podľa môjho názoru radosť bankových subjektov, kde je takmer 160 mld. voľných prostriedkov, požičať. Schodok 78 mld. Sk však znamená, že štát má veľmi nízku ekonomickú výkonnosť a obrovské výdaje. Výkonnosť ekonomiky je pre každú vládu zrkadlom jej schopností. Udržať makroekonomické čísla reštrikciou, zvýšením spotrebných daní, zvyšovaním DPH, zvyšovaním cien či zadlžovaním dokáže každá vláda, i tá najslabšia. Dostať však úroveň priemerných zárobkov či minimálnych miezd aspoň na úroveň okolitých štátov už určitú schopnosť ukazuje a v tom súčasná vláda prepadá. Držať makroekonomické čísla na tom, že vláda jednoducho nezabezpečí prostriedky na rozvoj vzdelanosti, vedy, kultúry, rozvoja technológií, však už hraničí s neschopnosťou. Čo keby sme sa tak pozreli okolo seba, napr. na Írsko? Dokonca aj reformy, ktoré by mali priniesť úsporu prostriedkov, musí zaplatiť občan. Nepomýlili sme si reformy s obyčajným zvyšovaním cien?

Asi najslabšou kapitolou rozpočtu bude rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Nielenže neobsahuje žiadne reformy, ale aj samotná alokácia prostriedkov je vypracovaná bez akýchkoľvek odborných kritérií či metodík.

Je takmer nepochopiteľné, že sa nedokážu na výstavbu diaľnic využiť prostriedky z Európskej únie, Kohézneho a štrukturálneho fondu. Na rok 2004 sa predpokladá čerpanie na úrovni 50 % z možného ročného čerpania. Pritom čo sa týka diaľnic, boli projekty vždy pripravené, investičná činnosť dokončená a jediným problémom boli financie. Za posledných 5 rokov sa však na úseku medzi Považskou Bystricou a Žilinou v rámci investičnej prípravy neurobilo nič, takže sa nemôžu čerpať ani peniaze. Okrem toho člen vlády na rokovaní zahraničných investorov, v tomto prípade s predstaviteľom automobilky Hyundai oznámil, že diaľnica bude hotová po Žilinu do 3 rokov. Vzhľadom na to, že treba dobudovať 40 km diaľnic, bude potrebných ročne 8 mld. Sk. Návrh rozpočtu však hovorí, že na tento úsek pôjde iba 1,5 mld. Sk. Takže pri takomto tempe by sa výstavba diaľnic po Žilinu nedokončila ani za 30 rokov, a nie za 3 roky. Chcem sa opýtať vlády, či si myslí, že manažéri z automobilky Hyundai si nepozrú tento štátny rozpočet, aby sa tak presvedčili o dôveryhodnosti člena vlády, a tým aj celej vlády. Okrem toho, že prostriedky s Kohézneho fondu, ktoré pôjdu na úsek Mengusovce - Janovce, vyčerpajú takmer 80 % prostriedkov a prostriedky zo štrukturálnych fondov pôjdu na rýchlostné komunikácie, stavby medzi Považskou Bystricou a Žilinou ostali vo vzduchu a nemajú byť z čoho financované. Plány o súkromnom financovaní diaľnic a model, ktorý sa pripravuje, zatiaľ svedčí o absolútnom nepoznaní problematiky a pripravovaný model založený na princípe tieňového mýta sa podobne ako v Čechách určite skončí fiaskom. Minimálna doba na serióznu prípravu na zmiešané financovanie výstavby a prevádzky diaľnic prostredníctvom verejného a súkromného investičného kapitálu, pričom minimálne verejný kapitál si bude vyžadovať štátne záruky, trvá 3 až 4 roky. Takže z čoho bude financovaná výstavba diaľnic medzi Považskou Bystricou a Žilinou?

Ďalšiu nekompetentnosť vlády vidím v zaradení štátnej cesty II/520 Nová Bystrica - Oravská Lesná do rozpočtu. Aj keď je každému jasné, že ide o politickú stavbu na základe sľubu predsedu vlády, ktorý sa podľa môjho názoru vyrovná sľubu o dvojnásobných platoch, predsa len spôsob, akým sa táto stavba investične pripravila a zaradila do rozpočtu, vyráža dych. Ide o investíciu na úrovni takmer 2 mld. Sk, pričom cesta bude široká iba 7,5 metra smerovaná výškovým vedením tak, že pre kamióny bude nepriechodná, a pritom je tam mostný objekt, ktorý je zo spriahnutej oceľovej konštrukcie, má dĺžku 693 metrov a výšku pilierov 18 metrov, čo sú diaľničné parametre. Pritom je veľmi otázke, či správa ciest bude vôbec schopná tento úsek v zime udržiavať v prevádzke, pretože okrem pár turistov ju nemá kto využívať. O tom, že stavba nespĺňa ani len základné kritériá ekonomickej efektívnosti, že vedie cez zvažujúce sa geologicky absolútne nevhodné územia, že v poradí dôležitosti podľa dopravnej výkonnosti patrí niekde do druhej stovky ciest na Slovensku, je zbytočné hovoriť. Pritom cez celú Oravu sa nám tiahne cesta I. triedy, ktorá už roky nespĺňa kritériá, pretože je bez krajníc s nevyhovujúcim smerovým a výškovým vedením. Pritom ju zaťažuje viac ako 1000 kamiónov denne, čo ľuďom neuveriteľne strpčuje život. Ak už chcete pomôcť ľuďom na Orave, pomôžte týmto alebo sa spýtajte ľudí, čo je pre nich vlastne dôležitejšie. Táto cesta však problém dopravy na Orave nerieši. Pritom keď si pozriete mapu, tak zistíte, že z Hornej Oravy sa na Horné Kysuce dostanete cez Poľsko, kde sú cesty vybudované a kde sú aj v zime udržiavané. A keď sa už za každú cenu takéto prepojenie má urobiť, prečo takto megalomansky, prečo by pre dopravnú záťaž, ktorá tam je, nepostačovalo, aby sa vybudovala napr. taká cesta, ako je medzi Zázrivou a opäť Oravskou Lesnou? Ale ako Žilinčan, patrím do Žiliny, poviem, pán minister, ďakujem, 2 mld. prídu k nám.

Ďalšou nekompetentnosťou je financovanie železničnej dopravy na bežné výdavky. Prostredníctvom úhrad na výkony vo verejnom záujme ide na Železničnú spoločnosť 4,3 mld. Sk. Avšak podobne ako minulý rok ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií platí na základe toho, čo mu predloží Železničná spoločnosť, a nie na základe vlastných výpočtov a analýz. Štát tak platí celú nehospodárnosť, prezamestnanosť, premrštené ceny a absurdne vysoké náklady, pričom výkony nákladnej dopravy a tržieb sa nezvyšujú. O tom, ako sa na Železniciach stále šafári, svedčí aj systém preplácania faktúr. Neplatí sa totiž tým, čo prácu vykonali, ale rôznym finančným skupinám, ktoré si za to, že vedia od Železníc vôbec vybaviť preplatenie faktúr, inkasujú 15 %. Keď sa niečo podobné začalo organizovať v Slovenskej správe ciest za čias ministrovania pána Macejka, stálo ho to trestné oznámenie. V Železniciach je to však tabu, a preto, pán minister, vás verejne vyzývam, aby ste si túto informáciu overili a, pokiaľ vám pýcha dovolí, aj ma upovedomili, ako to vlastne je. Kontrola je veľmi ľahká. Stačí si pozrieť zmluvy a inkasantov faktúr.

Zaujímavo je riešená aj harmonizácia osobnej, autobusovej a železničnej dopravy. V rámci transformácie, ktorá mala zahrnovať rozsah a objem štátom dotovanej dopravnej obslužnosti a podporovať regionalizáciu tratí, sa jednoducho neurobilo nič. VÚC dodnes nemajú kompetencie v rámci regionálnych tratí. Zabezpečuje to jeden ministerský odbor a štát tak naďalej v rámci výkonov vo verejnom záujme dotuje aj železničnú dopravu, aj súbežnú autobusovú dopravu. Pritom len v Žilinskom samosprávnom kraji vzhľadom na vyššie spotrebné dane a vyššiu DPH chýba takmer 100 mil. Sk.

Taktiež svojsky je riešená transformácia ciest II. a III. triedy na samosprávne kraje. Z celkového objemu 2,6 mld. Sk ide na VÚC len 1 mld. Sk, pričom na nich z celkového počtu 17 000 km ciest prechádza 14 400 km ciest. V Žilinskom VÚC ide na rozvoj technickej základne 8,5 mil. Sk, pričom tohto roku to bolo 52 mil. Sk. Pritom na VÚC prechádza takmer celá technická základňa okrem zariadení na údržbu diaľnic a rýchlostných ciest. Priemerná predpísaná mzda je na VÚC 11 400 Sk a Stredisko údržby diaľnic 13 200 korún, pritom ide o tú istú prácu.

V rámci kapitálových výdavkov nie je na cesty II. a III. triedy vyčlenené nič. Kapitálové výdavky na cesty I. triedy sú 1,670 mld. Sk, z toho 600 mil. korún ide na už spomínanú cestu II. triedy Nová Bystrica - Oravská Lesná a 150 mil. korún ide na technickú základňu Slovenskej správy ciest, a pýtam sa, načo, keď celá technická základňa sa presúva na vyššie územné celky a to, čo ostáva na rýchlostné komunikácie, si štát ponecháva. Takže na samotné cesty ostáva 850 mil. korún, čo je historické minimum, nikdy tak málo peňazí na rozvoj cestnej infraštruktúry nebolo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Šulaj, ale ten už vystúpil za poslanecký klub strany Smer, takže môžem, páni z klubu, považovať za vystúpenie pána poslanca aj za... (Hlasy z pléna.) Tak, nech sa páči, zavolajte ho, zavolajte pána poslanca Šulaja. (Reakcia z pléna.) Počkajte, ja viem, ale tak stráca poradie. Chce alebo nechce vystúpiť? (Odpoveď z pléna.) Pán poslanec Šulaj, nech sa páči.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol nasledujúce pozmeňujúce návrhy. Som celý nervózny z toho, tak musím sa vydýchať. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Upokojte sa, pán poslanec. Vyhlasujem minútovú prestávku. (Smiech a potlesk.) Myslím to vážne, pán poslanec, teraz. (Ruch v sále.) Môže byť? Nech sa páči.

I. Šulaj, poslanec: Pozmeňujúci návrh č. 1 je, že § 3 ods. 4 bude znieť: "Časť výnosu dane z príjmov právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je príjmom rozpočtov obcí podľa ods. 3 písm. a), sa vo výške 60 % rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. 12. 2002 a vo výške 40 % podľa sídla daňovníka. Daň z príjmu bánk, poisťovní, doplnkových dôchodkových poisťovní a stavebných sporiteľní, správcovských spoločností podnikajúcich na území Slovenskej republiky, daň z príjmov Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., Bratislava, daň z príjmov Slovenských elektrární, a. s., Západoslovenská energetika, a. s., Východoslovenská energetika, a. s., Stredoslovenská energetika, akciová spoločnosť, Eurotelu, a. s., Bratislava, Slovenských telekomunikácií, a. s., Orange Slovensko, a. s., ako aj časť výnosu tejto dane z príjmov právnických osôb so sídlom v zahraničí sa rozdelí obciam pomerne podľa počtu obyvateľov, v ktorých majú trvalý pobyt na území obce podľa stavu k 31. 12. 2002."

Odôvodnenie. Ide v podstate o prerozdelenie finančných prostriedkov z prirodzených monopolov.

Pozmeňujúci návrh č. 2. V rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2004 navrhujem vykonať nasledujúce úpravy, a) zvýšiť výdavky v položke 641 bežné transfery v kategórii 641001 vo funkčnej klasifikácii (kód 07N0104) Hospodárska úprava a ozdravenie lesa o 110 mil. Sk, b) znížiť výdavky v položke 640 bežné transfery vo funkčnej klasifikácii (kód 0500101) Kontrola a zodpovednosť za programy o 110 mil. korún.

Ide o finančné prostriedky, ktoré by mali plynúť do Lesoprojektu, vzhľadom na to, že návrh zákona o štátnom rozpočte tieto prostriedky nevyčlenil.

Pozmeňujúci návrh č. 3. V rámci rozpočtu kapitoly Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na rok 2004 navrhujem vykonať nasledujúce úpravy, a) znížiť položku Kapitálové výdavky 700 o sumy, 49,085 mil. korún - rekonštrukcia Župné námestie III. etapa, 20 mil. - Automatizovaný systém snímania zasadnutí Národnej rady, 21,1 mil. - nákup štyroch kusov dopravných prostriedkov.

V rámci kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky na rok 2004 navrhujem vykonať nasledovné úpravy, zvýšiť položku Kapitálové výdavky 700 o sumu 90,185 mil. korún, ktoré zodpovedajú čiastke, ktorú sme ubrali z Kancelárie Národnej rady, súvisiacu s informatizáciou školstva.

Doporučujeme, aby tieto finančné prostriedky boli použité pre Infovek.

Pozmeňujúci návrh č. 4. V rámci štátneho rozpočtu Záväzné limity dotácií obciam na rok 2004 (príloha č. 4) navrhujem vykonať nasledujúce úpravy, zvýšiť výdavky o 300 mil. korún na dotáciu na výstavbu severného obchvatu Banskej Bystrice.

Tu sa teda navyšujú výdavky štátneho rozpočtu a zvyšuje sa schodok. Ide v podstate o projekt severného obchvatu Banskej Bystrice. Ide o projekt cesty, ktorá by mala zvýšiť bezpečnosť a priepustnosť prepojenia severného Slovenska s cestnou infraštruktúrou.

Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj pánovi predsedovi za ochotu. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP