Úterý 9. prosince 2003

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, ctené kolegyne, vážení kolegovia, v úvode mi dovoľte povedať niekoľko kritických poznámok, prečo považujem návrh štátneho rozpočtu za zlý, obrazne povediac, starinársky. Štátny rozpočet, ktorý je takto zostavený a štruktúrovaný nemá v moderných spoločnostiach 21. storočia žiadne opodstatnenie, iba, ak tak chceme aj naďalej takto programovo, aj prostredníctvom tohto návrhu, budovať či formovať spoločnosť zhodnú so štátmi tretieho sveta, t. j. spoločnosť nevzdelanú, neinformovanú, nezdravú, nekultúrnu a sčasti aj chudobnejúcu. Slovenská republika v posledných desaťročiach minulého storočia, t. j. ešte v rámci bývalého federálneho spoločného štátu vrátane rokov deväťdesiatych, a začiatku 21. storočia, už vo svojej štátnej samostatnosti, nedokázala zachytiť nastupujúce civilizačné trendy, následkom čoho sa permanentne nachádza v prehlbujúcej ekonomickej, politickej a spoločenskej kríze. Žiaľ, pokračuje to aj pred naším definitívnym a prelomovým krokom, vstupom do Európskej únie. Konkrétnym svedectvom, ctené dámy, vážení páni, je pre mňa teraz predložený návrh štátneho rozpočtu, ktorý nechce upustiť od tradičného a dnes už nevýkonného industriálneho modelu rozvoja ekonomiky a spoločnosti napriek potrebe čoraz viac a viac dominujúceho modelu informačnej spoločnosti, modelu novej otvorenej ekonomiky, ktorá je charakteristická výkonnosťou, produktivitou a konkurenčnou schopnosťou.

Bohatstvo a úspešnosť štátu a spoločnosti sú založené na informáciách a znalostiach. Áno, predstavuje aj éru integrácie, najmä takých, ktorí v národných, regionálnych ekonomikách majú čo ponúknuť. A Slovensko môže predovšetkým ponúknuť vzdelanú, kultivovanú, komunikatívnu pracovnú silu a nielen lacnú pracovnú silu, na ktorej stavia aj návrh tohto štátneho rozpočtu. V rozpočte nenájdem centrálnu niť, ktorá by predstavovala snahu formovať spoločnosť učiacu, založenú na poznatkoch, opakujem, a informáciách, aj nášho podielu na vytváraní celosvetovej siete informačných super diaľnic a celosvetovej siete internetu. Po minuloročných prísľuboch, aj tu prítomného pána podpredsedu vlády, je to málo, žiaľ, veľmi málo. Prosím, len nezahmlievajme túto ignoranciu konštatovaním o čiastkových zvýšených segmentoch, napr. o 300 mil. Sk na vedu a techniku vo verejnom vysokoškolskom sektore. Necítim ani len snahu prelomiť tento začarovaný bludný kruh pokračujúcej tzv. industriálnej spoločnosti, ktorý nás stále viac a viac približuje už spomínaným štátom tretieho sveta produkujúceho prevažne polotovary, tentoraz v európskej karosárskej dielni s lacnou, ešte dostatočne vzdelanou a tvorivou pracovnou silou, súčasne vytvára priestor pre smetisko odpadov nekvalitných potravín a liekov. Múdry a schopný ekonóm nemusí sa neustále radiť s tzv. expertmi, či už zo Svetovej banky alebo z Medzinárodného menového fondu, a v predklone počúvať ich recepty. Jednu otázku im však môže položiť: Chcete, aby Slovenská republika bola štátom s vyspelou ekonomikou, s kvalitným sociálnym systémom, ale predovšetkým vzdelanou, zdravou, kultúrnou a komunikatívnou pracovnou silou, geograficky a profesijne mobilnou? V odpovedi na túto otázku a v následných radách musí poznať prajnosť či neprajnosť týchto zástupcov globalizátorov.

Týmto návrhom rozpočtu nesledujeme prechod od tradičnej industriálnej informačnej spoločnosti, ktorému mala zodpovedať snaha o intelektualizáciu spoločnosti, prechodu na informačnú ekonomiku, kde sa hlavnými vstupmi a výstupmi ekonomiky stávajú informácie a znalosti s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj. To znamená otočenie civilizácie dovnútra a maximálnu snahu o využívanie vnútorných zdrojov, ako sú poznanie a opakované informácie. V rozpočte nie sú badateľné jasné snahy o sprístupňovanie a využívanie informácií a znalostí ako hlavného zdroja rozvoja ekonomiky a spoločnosti, stále to sledujem, to znamená doslovne ľudského, informačného, znalostného, technologického a, dovoľte mi povedať, aj sociálneho kapitálu. V prioritách rozpočtu, ktoré sú naďalej strašne rozptýlené a veľké, nebadať, že by vláda pochopila, že okrem tradičných výrobných faktorov, ako sú pôda, práca a kapitál, pribudol nový faktor, informácie. Na základe zvládnutia tohto procesu sa bude svet deliť na rýchlych a pomalých, s rýchlymi a s pomalými ekonomikami, s modernými informačnými a zastaranými industriálnymi technológiami. Nie je už možné sa zovšeobecňujúco uspokojovať v segmentoch zavádzajúceho elektronického podpisu a stále, aj napriek tomu, že tu o tom vravela pani docentka poslankyňa Národnej rady Brestenská, podvyživeného projektu Infovek.

Aj v tomto návrhu konštrukcie štátneho rozpočtu sledujeme slepé videnie, že hodnoty produkuje len výroba, fyzická práca, bankové a finančné a obchodné operácie, ktoré vytvorili ďalšiu slepú, doslovne dnes už zblúdilú predstavu, že len ak začnú priemysel, poľnohospodárstvo, bankový a finančný sektor produkovať, potom budú peniaze aj na rozvoj školstva, vedy, techniky, zdravotníctva, kultúry a životného prostredia. Vo vyspelých štátoch je to už dnes naopak. Napokon od šesťdesiatych rokov minulého storočia je civilizácia na rázcestí. Tam tvoria všetky tieto sektory dôležitý celok rozvoja ekonomiky a spoločnosti a práve investície do vzdelania, vedy, výskumu, informačných technológií, kultúry, ale aj zdravotníctva sa odrážajú na zvyšovaní výkonnosti celej ekonomiky. A v týchto štátoch, v týchto moderných ekonomikách už nie sú nízke mzdy konkurenčnou výhodou, naopak, zdrojom ich bohatstva sú vedomosti, znalosti s väzbou na informačný sektor.

Ak mi niekto povie, že v Slovenskej republike máme inú, by som povedal, hodnotu, ako je vzdelaná sila, pracovná sila, a keď neinvestujeme do tejto hodnoty, tak v podstate ideme stratenou cestou. Na Slovensku, predstavuje to aj návrh budúcoročného rozpočtu, sme stále akosi v zajatí trhového industrializmu, tak ako ho výstižne nazval ekonóm a prognostik Ivan Klinec, ktorý trpí neschopnosťou realizácie posunu k potrebnej informačnej sieťovej ekonomike. Nevytvárajú sa predpoklady na vytváranie nových pracovných miest v sektoroch informácií a služieb, nedostatočné sú aj podporné programy informatizácie v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a kultúry. Tým sa neumožňuje jedna zo základných transformácií, a to z modelu lacnej pracovnej sily, ako som už niekoľkokrát podčiarkol, na model drahej pracovnej sily.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opakujem, som veľmi smutný, že nesledujem zmenu orientácie nielen ekonomiky, ale aj správcov verejných zdrojov na podporu vedy, výskumu, vzdelanosti a v oblasti intelektuálnej, informačnej a poznatkovej produkcie. Uvediem jeden z konkrétnych príkladov z Fínska, veľmi často ho spomínam, ale teraz mi ho dovoľte znovu zopakovať, keď štát podporil projekt jednej z drevárskych firiem na výskum a vývoj a výrobu v oblasti telekomunikácií a dnes je z toho projektu Nokia.

V tomto rozpočte mi chýbajú jasné trendy na podporu zvýšenia intelektuálnej náročnosti ekonomickej produkcie, napojenia sa na svetové informačné a poznatkové zdroje, vytvárania predpokladov na širšie sprístupnenie domácich, informačných a poznatkových zdrojov pre potreby občanov, celej spoločnosti a tak ďalej a tak ďalej. Predovšetkým nesledujem program istej substitúcie doterajšieho využívania surovinových a energetických zdrojov novými, pre malý štát, progresívnymi informačnými a poznatkovými zdrojmi, ďalej vládnu podporu informačného priemyslu a participáciu na jeho produkcii, zákazu monopolistických praktík a najmä podporu malých podnikov, ktoré sa zaoberajú výrobou softvéru a hardvéru. Konkrétne v zámeroch rezortu školstva na rok 2004, t.j. finančne pokrytých aktivitách, chýba mi cieľ reprofilizácie slovenskej vedy a školstva už ako významnej súčasti informačného sektora, najmä domácej ekonomiky s väzbou na podporné programy. Myslím, že pani Brestenská o tom hovorila, to je otázka tej zásadnej zmeny. A jediná vec, ktorá ma veľmi teší v tomto rozpočte, že je rozdelený na tie jednotlivé programy, kódy programov a viem sa pýtať jednotlivých ministrov, ktoré úlohy riešili a ktoré budeme žiadať predložiť jednak do výborov gestorských, jednak v rámci interpelácií, ako sú tieto úlohy plnené, finančne pokryté z tohto rozpočtu, a príp. aby ich predložili aj na zasadnutie nášho pléna Národnej rady. Chýba mi viac finančných stimulov, ktoré budú vytvárať lepšie podmienky pre participáciu na medzinárodných programoch informatizácie s využitím výhodnej geografickej polohy. No, skutočne Slovenská republika, a to nechcem hovoriť akože nejaké nóvum, to každý z nás chápe, má vynikajúcu geografickú polohu, ktorú je potrebné pri tej 5-miliónovej mase obyvateľov skutočne maximálne zužitkovať v európskom, vedeckom, výskumnom, technologickom a informačnom priestore. Slovensko potrebuje nielen rýchle cesty, ale aj rýchly internet! To všetko tu nie je ani sa na to nezakladajú výraznejšie podporné programy v navrhovanom štátnom rozpočte. A to už nechcem hovoriť o personálnom zabezpečení týchto úloh.

Návrh štátneho rozpočtu nevytvára predpoklady, aby sa Slovensko posunulo vyššie z približne polovice celosvetového rebríčka štátov v rozvoji znalostnej ekonomiky a fungovania informačnej spoločnosti. Kým iné štáty urobili značný skok, my v priebehu posledných 8 rokov, teraz sa hodnotilo to od roku 1995, viac a viac zaostávame, napr. vo využívaní nových technológií súkromnými podnikmi a najmä vládou, kde sme až na 55. mieste, a tak ďalej a tak ďalej. Najviac však zaostávame vo využívaní internetu, tak ako to tvrdil na nedávnej telekonferencii expert zo Svetovej banky pán Carl Dahlman. Tento rozpočet nás opäť ide ešte viac pochovať a vzdialiť od modernizácie ekonomiky prostredníctvom konkrétnych podporných krokov, nielen verbálne proklamovanej tzv. úcty k poznaniu, vedomostiam, talentu a inovačným schopnostiam, najmä našich mladých ľudí.

To, že návrh štátneho rozpočtu nezakladá predpoklady na priaznivejší vývoj najmä v sektoroch školstva, vedy, výskumu, ale aj kultúry a informačných technológií, som už spomenul. Vláda nevie pochopiť, že veda je akcelerátor výkonnosti ekonomiky. Nedokáže preto v rámci definovaných priorít aj túto oblasť projektovo a cielene podporiť. Aj keď by sme mohli byť spokojní napr. so zvýšením zdrojov pre Agentúru na podporu vedy a techniky na terajších 200 mil. Sk, už spomínané zvýšenie do rozpočtu vysokých škôl o 300 mil. korún a tak ďalej a tak ďalej, vravím, len aby išli do týchto rozvojových programov, nie ako to bolo tohto roku, keď sa sanovali prostriedky len do platov vysokoškolských pedagógov.

Správne rozhodnutia založené na vedeckých poznatkoch sú pre politikov vitálne. Takúto správu vyslala z konca novembra organizácia European Academies Science Advisory Council, ktorá umožňuje politickým inštitúciám a politikom prístup k názorom reprezentácií najvyšších orgánov vedy a expertov za účelom tvorby najlepších rozhodnutí pre svojich občanov. Napokon práve takéto prístupy vládnej garnitúry u nás na Slovensku na to veľmi často, žiaľ, zabúdajú a tieto boli predpokladom hospodárskych úspechov spomínaného Fínska, ale aj Írska a Švédska. Boli založené na pochopení vlády a úzkej spolupráci s vedeckými reprezentantmi a správnej redistribúcii financií do vzdelania, vedy, techniky a výskumu.

Po roku treba povedať, že vo financovaní vedy, aj keď mi boli dané prísľuby tu prítomným pánom podpredsedom vlády pred rokom, keď sme hodnotili a schvaľovali štátny rozpočet, sa nič v podstate zásadného neudialo. Napokon v návrhu štátneho rozpočtu to predstavuje naďalej aj tu spomínaných 0,32 % z HDP, čo je menej oproti tohoročným 0,36 % z HDP. Vládou deklarovaný postupný nárast celkových výdavkov na vedu sa nerealizuje. Vládou schválená Koncepcia vednej a technickej politiky je len, žiaľ, mu to musím povedať, naďalej zdrapom papiera. Po vstupe do Európskej únie veľmi ťažko dobehneme rozbehnutý európsky rýchlik v oblasti zvýšenia výkonnosti výskumného potenciálu prostredníctvom zvýšenia celkových výdavkov na výskum do roku 2010 na úroveň 3 %, t. j. 1 % z verejných zdrojov a 2 % z podnikateľských zdrojov. Teraz priemer výdavkov na vedu a výskum z verejných zdrojov je v Európe 0,9 %, v roku 2004 sa má dosiahnuť v Českej republike 0,6 % z HDP pri tohoročných 0,58 %, v Poľsku 0,5 % a tak ďalej. Ak by vláda Slovenskej republiky chcela dosiahnuť stav z roku 1998, ktorý predstavoval 0,41 % z HDP, musela by do vedy presunúť viac ako 1,2 mld. Sk naviac. To by znamenalo akceptovať v koncepcii schválenú dohodnutú hodnotu nárastu rozpočtu o 0,1 % z HDP medziročným nárastom.

Súčasné hodnotenie podpory vedy a techniky na Slovensku v správe Európskej komisie je veľmi smutné v takmer každom ukazovateli. A bol som na jednom seminári, kde boli aj zástupcovia z Európskej únie, sme na poslednom, 25. mieste, to znamená, 15 štátov, členských štátov Európskej únie, a 10 asociovaných, resp. vstupujúcich štátov do Európskej únie je pred nami.

Viem, že v oblasti podpory vedy a techniky je možné uskutočniť aspoň drobné korektúry, konkrétne Slovenská akadémia vied by potrebovala v rámci prehĺbenia účasti slovenskej vedy v aktivitách európskeho výskumného priestoru dofinancovať prístrojové zariadenia a laboratórnu techniku vo výške 25,3 mil. Sk a v oblasti energií, ktoré sa týkajú maximálneho využitia tejto prístrojovej a laboratórnej techniky, ktorá sa už v Slovenskej akadémii nachádza, vo výške 34,7 mil. Sk a aj vo vzťahu troch excelentných centier výskumu, na ktorých pracujú doktorandi a vedeckí pracovníci predovšetkým zo zahraničia v rámci programov Európskej únie, predovšetkým v spomínaných programoch Piateho a resp. teraz nabehnutého Šiesteho rámcového programu. Spolu to predstavuje možnože mizivých 60 mil. Sk. Uvedenú čiastku navrhujem presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2004, z rezervy vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly 51 Slovenská akadémia vied, položky Kapitálové výdavky vo výške 25,3 mil. Sk a položky Iné bežné výdavky vo výške 34,7 mil. Sk.

Oblasť výdavkov na školstvo považujem za značne podfinancovanú, i keď teraz tým navýšením, teda vo vzťahu k Infoveku o výšku až na 400 mil. Sk, čo bolo dohodnuté. Považoval som pôvodný návrh 242,4 mil. Sk bežných výdavkov a 150 mil. Sk kapitálových výdavkov v tom koláči spoločnom 392,4 mil. Sk za slabší, i keď je to istý posun vo vzťahu k súčasnému, tohoročnému rozpočtu. Samozrejme, môžeme povedať kriticky, že, žiaľ, ani tohto roku sa na ministerstve školstva tendre neuskutočňujú, tak ako by sa mali uskutočňovať, a tieto veci sa neriešia. A ja sa tiež často obávam, že rôznymi žabomyšími vojnami vnútri rezortu premrhávame takúto čiastku, ktorú dostávame zo strany štátu z verejných financií na riešenie konkrétnych úloh. Ak by sme premýšľali, ale strategicky, tak by sme postavili o 3 kilometre menej diaľnic a rýchlostných ciest a za tieto peniaze by sa konečne vybavili všetky školy internetom. "Toto žiadať by však znamenalo," a teraz budem citovať podľa Romana Svobodu, autora príspevku Slovensko-technologická korytnačka Európy, "vybočenie zo stáročnej slovenskej tradície a zotrvanie v štáte priemyselnom, v prostredí dožívajúcej a zaostávajúcej industriálnej spoločnosti a odmietnutie generácií mladých ľudí, ktorí sa dnes vo svete prevažne živia svojou šedou kôrou alebo hmotou a pracujú na internete."

Napriek tomuto konštatovaniu, pretože verím, že sú tu poslanci, ktorí premýšľajú progresívne, navrhujem dofinancovať tento projekt do výšky minimálne 500 mil. Sk presunutím prostriedkov z kapitoly 09 Slovenská informačná služba z kódu programu Rozvoj technologickej infraštruktúry vo výške 90,1 mil. Sk a do výšky 50 mil. Sk pri zostatku 40,1 mil. Sk do kapitoly ministerstva školstva položky programu kód Informatizácia regionálneho školstva (Infovek), kapitálových výdavkov, ďalej, presunutím prostriedkov vo výške 57,6 mil. Sk z kapitoly 09 Slovenská informačná služba z kódu programu Podporná činnosť v navrhovanej výške 237,704 mil. Sk, čím by tam v informačnej službe zostalo len 180,104 mil. Sk, do konkrétnej kapitoly ministerstva školstva položky programu kód Informatizácia regionálneho školstva, bežných výdavkov, a to zvýšením na 300 mil. Sk, čiže v jednej položke na 200 mil. zaokrúhlene, v druhej položke na 300 mil., a tak vytvorením tej pol miliardy.

Prostriedky, ktoré sa často používajú, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na odpočúvanie občanov, budú lepšie slúžiť žiakom, študentom našich základných a stredných škôl. (Potlesk.)

Jednu poznámku na okraj. Keď som študoval ten rozpočet, ja som si ho skutočne bod po bode, program za programom študoval, pozeral, podčiarkoval, tak keď som si pozrel tento rozpočet, bolo zaujímavé, sú dve také položky, a to mi bude potrebné asi vysvetliť, dve zhodné rozpočtované položky, v kapitole SIS v kóde programu Bezpečnostné previerky vo výške 61,326 mil. Sk a v kapitole Národný bezpečnostný úrad v kóde programu Bezpečnostné previerky vo výške 33,511 mil. Sk. Nuž kto v Slovenskej republike vlastne zabezpečuje a garantuje bezpečnostné previerky? Kladiem túto otázku.

Pozornosť si zaslúži, samozrejme, aj spomínané nedodržanie 0,1 % medziročného nárastu do verejného vysokého školstva, nebudem to opakovať, povedal to tu veľmi precízne a konkrétne pán kolega Murgaš, rektor Univerzity Mateja Bela. Áno, treba skutočne pochopiť a podporiť tú myšlienku, ktorá je uvedená, a získať tú investíciu v rozpise tých 390 mil. Sk, aby sme aspoň takýmto spôsobom plnili ten záväzok vo vzťahu k verejnému vysokému školstvu, ktorý sme dali v koncepcii, medziročne navyšovať rozpočet, o 0,1 % HDP do rozpočtu verejných vysokých škôl. A tento záväzok by sme skutočne takýmto spôsobom mohli plniť aj napriek tomu, že sú tam transfery do tých zdravotníckych a zdravotnícko-univerzitných zariadení.

Pozornosť si, ctené dámy a vážení páni, zaslúži absolútne poddimenzovanie pokrytia pomoci krajanov v zahraničí, možnože tu bude niekto ešte o tom hovoriť, tak konkrétne v rozpočtovej kapitole 03 Úrad vlády Slovenskej republiky, teda v kóde programu, ten nebudem tu spomínať, ten dávam v podstate do tých návrhov, vo výške 2,65 mil. Sk, ktorý má zabezpečiť 50 aktivít vo vzťahu k slovenským krajanom. Akou čiastkou? Tak je to tam presne v tom kóde programu uvedené napriek tomu, že sa nachádzajú, samozrejme, tieto prostriedky aj v položke ministerstva kultúry, v kóde programu Inštitucionálna podpora starostlivosti o krajanov v zahraničí vo výške 5,304 mil. Sk, ďalej v rozpočtovej kapitole, môžem tiež povedať, ministerstva školstva v kóde programu Oficiálna rozvojová pomoc a pomoc krajanom vo výške 41,229 mil. Sk na pridelenie najmenej 110 nových vládnych štipendií zahraničným študentom a pokrývanie starých štipendií a v tomto rámci aj, samozrejme, krajanom, skryto a netransparentne zrejme v neveľkej čiastke v rozpočtovej kapitole ministerstva zahraničných vecí, najmä možno v kóde programu Kultúrna reprezentácia Slovenskej republiky v zahraničí.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 absolútne ignoruje Ústavu Slovenskej republiky, základný článok, teda čl. 7a, ktorý bol prijatý v tejto Národnej rade aj vďaka poslancom Strany maďarskej koalície. A citujem ho: "Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou." Tieto návrhy, ktoré som spomenul, hlavne pri Úrade vlády som spomenul návrh 2,5 mil. zaokrúhlene korún, v štátnom rozpočte sú v porovnaní s podporou Maďarov v zahraničí v Maďarskej republike na rok 2004 vo výške 8,8 mld. forintov, t. j. 1,337 mld. Sk, doslova smiešne. V roku 1991 bol odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí 2,66 mil., v roku 2001 pri sčítaniach je to už len 1,28 mil. osôb. Koľko to bude v roku 2011, o 10 rokov, to si netrúfam odhadnúť, a to aj v dôsledku súčasnej a pretrvávajúcej politiky vlády, ktorá tomuto fenoménu nevenuje zásadnú pozornosť. Ide aj o prevažne už odchádzajúcich našich občanov, by som chcel podčiarknuť, trvale do zahraničia. Mnohí mladí ľudia odchádzajú trvale do zahraničia a treba s nimi udržiavať kontakty. Toto robili Íri, toto robili Fíni, toto robili iné štáty v Európe. Keď odchádzali mnohí mladí ľudia do Spojených štátov amerických, udržali s nimi kontakty, podporovali ich aktivity a potom sa im títo mnohí mladí ľudia vrátili, resp. lobisticky, pozitívne ovplyvnili mnohé aktivity v prospech svojho štátu, v prospech svojej krajiny.

Z toho dôvodu pri súčasnej situácii navrhujem, aby sa do kapitoly Úrad vlády 649 bežné transfery - zahraničné navýšilo o 20 mil. Sk z rezervy vlády Slovenskej republiky, čím by táto čiastka dosiahla nie horibilnú, ale takú, by som povedal, ušľachtilejšiu sumu vo výške 22,65 mil. Sk.

V súvislosti s absolútne poddimenzovaným návrhom na program Slovenské národné múzeum Bratislava, múzeá menšín vo výške 16,418 mil. Sk navrhujem presunúť 5 mil. Sk z položky programu kód Podpora kultúry národnostných menšín na položku programu kód Múzeá a galérie, SNM, múzeá menšín.

A to znamená dosiahnuť úroveň predpokladanej skutočnosti tohto roku, roku 2003 po dofinancovaní, ktoré tam nebolo zohľadnené, po dofinancovaní nového Múzea maďarskej kultúry na Slovensku, teda vo výške 4 mil. korún, ktoré boli na dofinancovanie pre túto novú a veľmi dôležitú inštitúciu. Takto by sa zabezpečila činnosť všetkých národnostných múzeí vrátane Múzea maďarskej kultúry na Slovensku, ktoré sú vo zväzku Slovenského národného múzea, Múzea vo Svidníku - ukrajinsko-rusínskeho, Múzea maďarskej kultúry, Múzea kultúry karpatských Nemcov, Múzea rómskej kultúry, Múzea českej kultúry v Martine, Múzea chorvátskej kultúry a Múzea židovskej kultúry. Tieto múzeá národnostných menšín predstavujú svojou reprezentačnou, vedeckovýskumnou a výstavnou činnosťou dôležitú súčasť nášho kultúrneho dedičstva a významne reprezentujú Slovenskú republiku a jej kultúrnu politiku v oblasti menšín doma a v zahraničí.

Súčasne predkladám presun kapitálových výdavkov z programu s kódom programu Riadenie programov štátnej kultúrnej politiky v časti Kapitálové výdavky vo výške 1 mil. Sk, to je v rámci presunu, teda ministerstva kultúry, na položku kódu programu Múzeá a galérie, Slovenské národné múzeum, múzeá menšín.

V uvedenej položke sú absolútne nulové zdroje na akvizície. Vy budete zajtra, pán podpredseda vlády, prerokovávať jeden materiál, ktorý predkladá ministerstvo kultúry o akvizíciách, aký je stav akvizícií. No skutočne, aby sme dali nulové akvizície, teda na nákup zbierok na budúci rok pre všetky tieto národnostné múzeá, to sa mi zdá trošku nedobré. No nechcem hovoriť, že to je chyba ministerstva, ale, skutočne, takýmto spôsobom nie je možné zabezpečovať činnosť týchto dôležitých inštitúcií. Týmto pádom by sme ten nulový zdroj zvýšili aspoň na 1 mil. Sk, t. j. vnútorným presunom, ktoré je možné získavať aspoň pre nevyhnutné doklady o vývoji kultúry menšín v teréne, ktoré nám rýchlo zanikajú, ten vývoj je veľmi rýchly, lebo sú predovšetkým nelegálne vyvážané, napokon ich cena najmä v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie rapídne stúpla.

Ďalej navrhujem v súvislosti s poddimenzovaným návrhom rozpočtu v kapitole 24 ministerstva kultúry, teda kóde programu, ten tam mám uvedený, Podpora kultúrnych aktivít Matice slovenskej, ktorá je sanovaná položkou vo výške 15 mil. Sk, presunúť do tejto položky 7,2 mil. Sk z kódu, teda vnútorný presun z položky programu kód Inštitucionálna podpora osvetovej činnosti a tradičnej ľudovej kultúry v rezorte ministerstva kultúry.

Odôvodnenie je spojené s požiadavkami kultúrno-výchovnej a predovšetkým osvetovej práce a činnosti Matice slovenskej v regiónoch Slovenskej republiky, a to aj v zmysle úloh vyplývajúcich zo zákona o Matici slovenskej. Tým by ten rozpočet Matice slovenskej mohol dosiahnuť, samozrejme, týmto vnútorným presunom 22,2 mil. Sk.

V závere mi dovoľte sa venovať dvom podfinancovaným oblastiam. Tuná, pevne verím, kolega Jarjabek uvedie požiadavku na zodpovedajúce podporné financovanie verejnoprávneho elektronického média Slovenského rozhlasu, takže sa tomu nebudem venovať, aspoň na úrovni roku 2003. O ktoré dve oblasti ide? Konkrétne je tu často spomínaná oblasť financovania regionálneho školstva prostredníctvom kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky a financovania prezentácie kultúry v zahraničí, pamiatkovej obnovy v rámci projektu Obnovme si svoj dom, podpory knižnej kultúry a podpory audiovizuálnej tvorby, konkrétne nového slovenského hraného dokumentárneho a krátkeho či animovaného filmu, teda v kultúre najmä takých oblastí, ktoré nás môžu už tradične skvele pred zahraničím prezentovať, formovať na Slovensku kultúrne a tvorivé prostredie, vytvárať tu často citovanú, ale nerealizovanú kultúrnu krajinu, zvyšovať turistický ruch a uchovávať kultúrne a duchovné dedičstvo.

Obe rozpočtové položky sú v návrhu rozpočtu Ministerstva školstva a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky veľmi poddimenzované, o to viac, keď sa hovorí o našej podpore obnovy Iraku, často v rôznych číslach, nebudem hovoriť presne, o aké čísla ide, hovorí sa dokonca až o l mld. Sk, či už vojenskej, humanitárnej, ekonomickej a dokonca i vzdelávacej, zdravotnej a kultúrnej, tak ako o tom svedčia závery Medzinárodnej donorskej konferencie pre rekonštrukciu Iraku v Madride, ale aj závery z rokovania vlády Slovenskej republiky, konkrétne zo 61. schôdze dňa 2. 12. 2003. Táto medializovaná podpora je naďalej v návrhu rozpočtu na rok 2004 prekrytá tajomstvom. Napr. oficiálna humanitárna pomoc Slovenskej republiky do zahraničia je pod gestorstvom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky uvádzaná v rozpočtovej kapitole 12 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v kóde podprogramu 05T03 vo výške 5 mil. Sk na rok 2004, keď len nedávno vyčlenila vláda oficiálnu čiastku 270 000 amerických dolárov na takúto pomoc, čo predstavuje okolo, keď som si to tak prepočítal, možnože zle počítam, lebo nie som ekonóm, 9,5 mil. Sk. Uznávam, že Irak je veľmi poškodený najmä vojnou a predovšetkým leteckým a delostreleckým bombardovaním, ale aj samotným režimom, ktorý tam spáchal veľké zverstvá.

Vážené kolegyne a kolegovia, podobne však je obrazne postihnuté náletmi predchádzajúcich vládnych garnitúr predovšetkým slovenské školstvo a kultúra. Žiaľ, to pociťujem aj v poslednom roku, akúsi nevšímavosť voči tejto problematike, akési poddimenzovanie už v tohoročnom rozpočte. A vidím to aj vo východiskách. Dokonca sám pán premiér to vo svojom úvodnom slove priznal, že, áno, cíti poddimenzovanosť školstva a kultúry v našom návrhu rozpočtu. Tu treba, samozrejme, rozhodnúť. Preto si myslím, že si tieto dva sektory alebo segmenty zaslúžia oveľa väčšiu našu pozornosť aj pri návrhu rozpočtu na rok 2004. Nepomáhajme len druhým, keď si sami doma pomôcť nevieme.

Nuž a najmä preto, poznajúc terajší stav školstva a kultúry, navrhujem zvýšenie rozpočtu o 1 mld. Sk pre oba rezorty, a to prostredníctvom, i keď, samozrejme, viem, že pán podpredseda vlády to nebude akceptovať, ale ja to musím povedať, pretože nevidím menovú úniu len ako nejaké zlaté teľa, na konci zvýšenia deficitu o 0,07 % do výšky 3,97 % HDP.

Je to kapitalizovateľná investícia, ktorá sa tejto spoločnosti mnohonásobne vráti, je to múdre zasiatie do horizontu najmenej 5 až 8 rokov. Som šokovaný, ak niektorí politici skostnatejú možnože, obrazne povediac, či vzývajú zlaté teľa vzdialenej EMÚ. Sú rozhodnutí vstupovať a pôsobiť v Európskej únii ako schudobnení, kedysi sme tomu hovorili v Kalinčiakovi schudobnení zemania, nevzdelaní, nekultúrni a chorí občania. Môj pohľad, najmä vo vzťahu k segmentom školstva, vedy, techniky aj informačných technológií, kultúry, umenia a médií, je však diametrálne odlišný, je jasne nasmerovaný k formovaniu spoločnosti založenej na vedeckých poznatkoch, informáciách, informačných technológiách a kultúre a kultúrnosti občanov Slovenskej republiky aj slovenského národa a žijúcich tu národností.

Preto si na záver svojho vystúpenia dovolím hutne predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich návrhov k návrhu štátneho rozpočtu, o ktorých prosím hlasovať osobitne. O prvých siedmich bodoch som hovoril konkrétne vo svojom vystúpení. Sú predložené v takom istom znení aj v návrhu, aby som nezdržiaval, ktorý je predkladaný. Súčasne vás prosím, aby pán spravodajca, tu nie je, si to poznamenal, ja mu to dám potom písomne, aby zo spoločnej správy 426a v bode IV. písm. C - presuny medzi kapitolami konkrétne o bodoch 12, 13 sa hlasovalo osobitne. Teda ide o body 12, 13 v bode IV. písm. C - presuny medzi kapitolami, o to, aby sa o tých bodoch 12, 13 hlasovalo osobitne.

Tie návrhy znovu v krátkosti zopakujem, prosím takisto o tých návrhoch hlasovať osobitne.

Návrh je presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2004, konkrétne z rezervy vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly 51 Slovenská akadémia vied, položky Kapitálové výdavky čiastku vo výške 25,3 mil. Sk a čiastku vo výške 34,7 mil. korún konkrétne na položku Iné bežné výdavky.

Odôvodnenie som uviedol vo svojom konkrétnom vystúpení.

Ďalej návrh je presunúť prostriedky z kapitoly 09 Slovenská informačná služba z kódu programu Rozvoj technologickej infraštruktúry vo výške 50 mil. Sk do kapitoly 20 ministerstva školstva, konkrétne kódu programu Informatizácia regionálneho školstva (Infovek) kapitálové výdavky, týchto 50 mil. a presunúť prostriedky vo výške 57,6 mil. korún z kapitoly Slovenská informačná služba, konkrétne z kódu programu Podporná činnosť do kapitoly 20 ministerstva školstva kódu programu Informatizácia regionálneho školstva bežných výdavkov.

Odôvodnenie som povedal. Je to navýšenie rozpočtu do takej, by som povedal, slušnej a východiskovej a zásadnej sumy, ktorá pomôže riešiť skutočne internetizáciu nášho školstva v budúcom roku 0,5 mld. Sk.

Po tretie, návrh je do rozpočtovej kapitoly 20 ministerstva školstva kódu programu 077 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov a vysokých škôl presunúť z rezervy štátneho rozpočtu, rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky 390 mil. Sk v kategórii bežné transfery, tým pádom dofinancovať tú výšku na tých požadovaných 0,1 % HDP, ktorá bola prisľúbená vládou v Koncepcii pre rozvoj vysokých škôl pred 2 alebo 3 rokmi.

Po štvrté, do kapitoly Úrad vlády 649 bežné transfery - zahraničné, konkrétne je to pod kódom programu 06P05 Pomoc krajinám v zahraničí, navrhujem presunúť 20 mil. Sk z rezervy vlády Slovenskej republiky.

Odôvodnenie som takisto povedal.

Teraz idú presuny v rámci kapitoly ministerstva kultúry.

Navrhujem uskutočniť nasledovný presun, a to na položku kódu programu Múzeá a galérie SNM, Bratislava, múzeá menšín vo výške 5 mil. Sk z položky kódu programu Podpora kultúry národnostných menšín v tomto rezorte.

Po šieste, navrhujem v rámci kapitoly ministerstva kultúry uskutočniť presun kapitálových výdavkov s kódom programu Riadenie programov štátnej kultúrnej politiky v časti Kapitálové výdavky vo výške 1 mil. Sk na položku kódu programu Múzeá a galérie, múzeá menšín, túto čiastku takisto dotiahnuť.

Po siedme, v rámci kapitoly 24 ministerstva kultúry kódu programu Podpora kultúrnych aktivít Matice slovenskej navrhujem presunúť 7,2 mil. Sk z položky kódu programu Inštitucionálna podpora osvetovej činnosti a tradičnej ľudovej kultúry v rámci rezortu ministerstva kultúry.

Po ôsme, návrh je zvýšiť rozpočet ministerstva školstva v kóde programu Národný program výchovy, vzdelávania mládeže, najmä s cieľom zabezpečiť funkčnosť systému výchovy a vzdelávania o 700 mil. Sk, a to zvýšením deficitu v štátnom rozpočte na rok 2004 vo výške o 0,05 %.

Odôvodnenie. Tento návrh predstavuje reálnu potrebu dofinancovania regionálneho školstva, viete, že poznáme názor vlády, poznáme názor odborov. Ten názor odborov je, aby to bolo okolo tých 900 mil. až 1,5 mld. Ja som si dal urobiť istú analýzu expertmi, ekonómami. A tí hovoria, že to až tak natoľko nie je. Minimom na budúci rok pri tom navýšení do regionálneho školstva o 700 mil. Sk, aby sa nám neopakovala v priebehu budúceho roka podobná situácia, akú máme tohto roku ešte na záver, pred Vianocami, v tomto adventnom čase, musí vláda riešiť tieto problémy.

Po deviate, návrh je zvýšiť rozpočet Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v kóde programu Podpora kultúrnych aktivít, konkrétne rozpísaním prostriedkov na prezentáciu kultúry vo výške 300 mil. Sk, a to zvýšením deficitu v štátnom rozpočte na rok 2004 vo výške 0,02 %, na tieto úlohy takto: prezentáciu kultúry v zahraničí o 50 mil. Sk z uvedenej čiastky, projekt Obnovme si svoj dom o 50 mil. Sk, podporu knižnej kultúry o 50 mil. Sk a podporu audiovizuálnej tvorby zvýšením o 150 mil. Sk, tu ide predovšetkým o slovenský film.

Odôvodnenie. Uvedený návrh predstavuje zásadnú potrebu na uchovávanie národnej kultúry, národnej a kultúrnej identity Slovákov a Slovenska najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Keď si zoberiete rozpočty všetkých štátov Európskej únie, ktoré ich pripravujú, tak vidíte, že výrazne podporujú a zvyšujú finančné prostriedky práve pre túto oblasť kultúry, národnej a kultúrnej identity. Pokrývajú tie kultúrne a duchovné aktivity, ktoré sú neustále v našom prostredí podceňované a ekonomicky marginalizované.

Ďakujem vám veľmi pekne a odovzdávam svoje pozmeňujúce návrhy pánu spravodajcovi. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že pán poslanec poukázal na to, ako v zahraničí investície, ktoré sa dali do školstva, prospeli rozvoju národného hospodárstva. Je mi veľmi ľúto, že tu nesedí pán minister školstva, aby si mohol tieto vyjadrenia zafixovať, aby vedel prečo opozícia žiada zvýšenie v tej alebo onej kapitole. Chcem povedať pánu premiérovi, že je veľmi smutné, že tu nemá členov vlády, pretože to je rozpočet celej vlády a mali by tu byť jednotliví ministri, aby sa mohli vyjadrovať, pretože v minulosti bolo dobrým zvykom, že jednotliví ministri si sledovali, aké sú reakcie na rozpočet v tom-ktorom odvetví. A tiež je veľmi smutné, že vládna koalícia poslanci budú hlasovať za tento rozpočet a nesedia tu. Opozícia, tá už z obsahu vie, že tento rozpočet nemožno podporiť, ale kritiku a upozornenia, v čom ten rozpočet nie je dobrý, by si mali koaliční poslanci vypočuť, ak budú vôbec za tento rozpočet hlasovať, inak je to čisto mašinéria, hlasovacia automatika bez zodpovednosti.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Fajnor Karol. Pán poslanec, nech sa páči.

K. Fajnor, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážený pán podpredseda vlády a minister, dovoľte, aby som povedal, že naša vláda v tomto zložení má pomaly väčšie straty ako Paulus pri Stalingrade. Ale poďme k meritu veci.

Návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 sa svojou finančnou filozofiou založenou na reštrikciách a zdražovaní nelíši od štátneho rozpočtu na tento rok. Rozpočet na rok 2004 je vyvrcholením protiľudovej legislatívy tejto vlády vyjadrenej prijatými zákonmi v sociálnej oblasti koncom minulého a v priebehu tohto roka. Rozpočet potvrdzuje neoliberálnu politiku vlády, ktorá sa čoraz viac prejavuje absolútnou nadvládou trhu nad občanmi.

Rovnaký prístup k obsahu rozpočtu na tento a budúci rok potvrdzuje aj bilancia príjmov a výdavkov obidvoch rozpočtov. Zákon o štátnom rozpočte počíta v tomto roku s príjmami vo výške 235,4 mld. Sk a na budúci rok po navrhovanej úprave je to 231,6 mld. Toto zníženie príjmovej časti oproti pôvodnému návrhu je na úkor schodku. Pritom celkové príjmy zahŕňajú aj prostriedky z rozpočtu Európskej únie vo výške 14,23 mld. Sk, ktoré spolu s plánovanými príjmami rozpočtu v tomto roku v podstate predstavujú navrhované príjmy štátneho rozpočtu na rok 2004. Vláda teda neprináša teda nič nové v tomto závažnom zákone štátu. Po tomto úvodnom konštatovaní sa okamžite naskytá otázka, kde sú medializované zdroje, ktoré vláda očakáva od prijatých zákonov v sociálnej oblasti, keď príjmy spolu plánované v roku 2004 sú oproti roku 2003 nižšie vzhľadom na skutočnosť, že pre tento rok boli transfery vo výške 4 mld. Sk a v rozpočte na rok 2004 okrem prostriedkov z rozpočtu Európskej únie v položke Transfery sa uvádza 8,3 mld. a v položke Iné granty a transfery 18,4 mld. O túto čiastku spoločná správa (tlač 426a) odporúča znížiť príjmy a zvýšiť schodok štátneho rozpočtu. V plnej nahote sa v návrhu rozpočtu na rok 2004 prejavila doterajšia sociálna politika vlády. V daňových príjmoch, ktoré tvoria jadro celkových príjmov štátneho rozpočtu, sa v budúcom roku v príjmoch z právnických osôb ráta o 7,2 mld. menej ako v tomto roku, zatiaľ čo v položke Spotrebné dane v rozpočte na budúci rok sa ráta s čiastkou o 5,9 mld. vyššou ako v tomto roku. Občan už neraz pocítil aj teraz chápe, čo pre neho znamená zvýšenie spotrebnej dane, najmä pri tovaroch, ktoré sú životne dôležité pre obyčajného človeka, zvlášť nezamestnaného alebo dôchodcu.

Celkový pohľad na rozpočet v roku 2004 jednoznačne potvrdzuje, že predložený návrh predstavuje ďalšie umŕtvovanie rozvoja slovenskej ekonomiky.

Výdavková časť rozpočtu zreteľne dokumentuje šafárenie tejto vlády a predchádzajúcich vlád. Ako možno očakávať štedrejšie prerozdeľovanie prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu v prospech občana, keď vyše 30,2 mld. Sk sa použije na splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, teda s dlhovou službou? Táto čiastka predstavuje skoro 10 % všetkých výdavkov navrhovaného štátneho rozpočtu na rok 2004. Je slovenskou raritou, že za nevýhodné dohodnuté úvery, ktorých splácanie doslova gniavi ekonomiku štátu, nikto nebol braný na zodpovednosť, všetko sa skrýva za kolektívne rozhodnutie vlády bez osobnej zodpovednosti.

Predkladacia správa k návrhu rozpočtu konštatuje zásadnú zmenu pri tvorbe štátneho rozpočtu v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie. Napr. odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie sú zapracované medzi rozpočtovými výdavkami, zatiaľ čo podstatná časť očakávaných zdrojov z európskych fondov je zaradená tak na príjmovú, ako aj na výdavkovú stranu štátneho rozpočtu. Táto metodika aplikovaná našimi tvorcami návrhu štátneho rozpočtu prispieva k neprehľadnosti a robí rozpočet menej transparentný, ako je napr. rozpočet na tento rok. Reforma štátneho rozpočtu, ktorý má znamenať úsilie o programové rozpočtovanie, resp. rozpočtovanie orientované na výsledky, je v skutočnosti iba snahou o novú kvalitu. Aj predkladacia správa priznáva, že bola nedostatočne aplikovaná metodika pri stanovovaní cieľov a merateľných ukazovateľov a že úspešnejšie boli tie kapitoly, kde sa formulovanie programovej štruktúry stalo predmetom záujmu vrcholového riadenia rezortov. Z toho logicky vyplýva, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 nezohľadňuje skutočné potreby všetkých rezortov, ale iba tých, ktoré sa rýchle prispôsobili novej metodike rozpočtovania.

Z návrhu rozpočtu je obtiažne posúdiť, či pokrytie niektorých rezortov zohľadňuje odôvodnené potreby príslušného rezortu. Pred rokom v prílohe návrhu rozpočtu na rok 2003 poslanci dostali k dispozícii, ak to možno tak nazvať, strednodobý finančný výhľad na roky 2002 až 2005. Už vtedy bolo možné konštatovať, že úsmevne pôsobí tento trojročný plán, ktorý síce medzi rozhodujúce východiská zaraďuje zrýchľovanie rastu ekonomiky a reálnej produktivity práce, ale rozpočtom nezakladá impulzy pre skutočný rozvoj ekonomiky a na zvyšovanie produktívnosti zdrojov. Táto trojročná finančná vízia vlády už neprichádza do úvahy z dôvodu, že ani rozpočet pre tento rok, ani návrh rozpočtu pre rok 2004 nevytvára podmienky na jej postupnú realizáciu.

Chcem opätovne zdôrazniť, že rozvoj ekonomiky Slovenska a všetkých oblastí života spoločnosti je živelný, vláda nezodpovedne improvizuje a namiesto premyslených krokov založených na poznaní skutočných problémov a možnosti ich riešenia iba následne rieši to, čo už neznesie odklad, ktorý by mohol znamenať občianske nepokoje. Je to výsledok absencie strednodobého a dlhodobého plánu rozvoja Slovenska. Pokúsila sa o to Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, ktorá zverejnila návrh vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska do roku 2015. Okrem toho je k dispozícii materiál o základných princípoch ekonomického programu Slovenskej republiky do roku 2010 a ďalšie aktivity v tejto oblasti. Viacerí sa o to pokúšajú, iba vláda mlčí napriek tomu, že v koncipovaní stratégie Slovenska ju z hľadiska kompetencie nemôže nikto nahradiť. Absencia strednodobého a dlhodobého rozvoja Slovenska sa prejavuje v tom, že štátny rozpočet na rok 2004 ani sa nezmieňuje o nejakej stratégii a konkrétnych krokoch, ktoré by pomohli Slovensku v krátkodobom horizonte prekonať súčasný krízový stav vo všetkých oblastiach spoločenského života a úspešne sa zaradiť medzi členské štáty Európskej únie. Totiž na základe informácií, ktoré sú mi dostupné, musím potvrdiť konštatovanie Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, že po vstupe do Európskej únie slovenský občan bude, žiaľ, žobrákom Európy.

Chcem opakovane zdôrazniť, že Slovensko nie je pripravené na vstup do Európskej únie a návrh rozpočtu na rok 2004 nepredpokladá zásadnú zmenu tejto pozície. Myslím si, že vláda i tento parlament by mali zodpovedne zvažovať naše reálne predpoklady na úspešný vstup a nehnať občana Slovenska do záhuby. Uvediem len niektoré ukazovatele, ktoré moje predchádzajúce konštatovanie potvrdzujú. HDP na jedného obyvateľa v US dolároch v ostatných rokoch predstavujú napr. Švajčiarsko 38 000, Rakúsko 27 000, Francúzsko 25 000, Španielsko 16 000, Česká republika 5 550, na Slovensku je to menej ako 4 000. Je to teda deväťkrát menej ako v Dánsku, Nórsku či Švajčiarsku, šesť- až sedemkrát menej ako vo Francúzsku, Nemecku či Rakúsku. Priemerná hodinová mzda na Slovensku je 2,5 eura. Pre porovnanie uvádzam, že v Nemecku, Švédsku, Dánsku, Luxembursku a vo Veľkej Británii je osemkrát vyššia, vo Francúzsku, Holandsku, Fínsku je sedemkrát vyššia, v Írsku, Taliansku je šesťkrát vyššia a v Španielsku je štyrikrát vyššia. S týmito priepastnými rozdielmi vstupujeme do Európy.

A ako na túto alarmujúcu skutočnosť reaguje návrh rozpočtu na rok 2004? Predpokladá iba zmiernenie poklesu, zdôrazňujem, poklesu reálnych miezd z 1,9 % v roku 2003 na 0,6 % v roku 2004. Ministerstvo financií konštatuje, že daňová reforma pomôže zvýšiť úroveň čistých reálnych príjmov pre niektoré príjmové skupiny. Ako príklad s veľkým nadšením z úspechu očakáva medziročný rast čistej reálnej mzdy v hospodárstve na úrovni 1,5 %. Aký zodratý bude chudáčisko Slovák, ktorý sa pri takomto tempe rastu dožije úrovne štátov Európskej únie? Pred mesiacom, áno, myslím, tak je to, zhruba mesiac, v televízii TA3 Paul Lewis z týždenníka The Economist na otázku moderátora, čo si myslí, kedy Slovensko v reálnych mzdách dosiahne súčasnú úroveň štátov EÚ, odpovedal, že to bude za 30 až 40 rokov. Keď k terajšej úrovni miezd na Slovensku pridáme zníženie životnej úrovne v dôsledku prijatých antisociálnych zákonov a predpokladané zvýšenie regulovaných cien pre domácnosti v roku 2004, najmä zemného plynu o vyše 35 %, elektrickej energie, tepla, vodného a stočného, treba výdavkovú časť štátneho rozpočtu na rok 2004 zvýšiť o finančné prostriedky na vytlačenie žobračeniek pre väčšinu obyvateľov Slovenska. Prijaté novely zákonov v sociálnej oblasti signalizujú, že na Slovensku hrozí sociálny kolaps.

V tejto súvislosti by som chcel v parlamente tlmočiť žiadosť, s ktorou sa na mňa obrátili občania ohľadne deputátneho uhlia pre dôchodcov a vdovy po baníkoch. Táto dávka bola pravidelne rozpočtovaná v kapitole ministerstva hospodárstva a týka sa vyše 6 000 poberateľov, ktorých počet z roka na rok klesá. Rozpočtovaná čiastka na rok 2003 predstavovala 15,5 mil., na tento rok je zhruba taká istá. Z tohto dôvodu, žiadam vládu, aby aj v rozpočte na rok 2004 uvedenú čiastku zohľadnila, nakoľko dramatickým spôsobom táto čiastka neovplyvní výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

Niekoľko poznámok k tzv. rozhodujúcim prioritám návrhu štátneho rozpočtu.

Zámerne som spomenul priority ako tzv., pretože napr. dlhodobo finančne poddimenzované školstvo vláda v rámci podpory vzdelávania ako základnej podmienky dlhodobého rozvoja každej spoločnosti zdôvodňuje tým, že na verejné vysoké školy je vyčlenená suma spolu 9,5 mld. korún a na regionálne školstvo 38,7 mld. Pritom autori návrhu rozpočtu dobre vedia, že vyčlenené objemy finančných prostriedkov nevytvárajú predpoklady na to, aby bola plynulo zabezpečená najmä prevádzka základných a stredných škôl. Toto konštatovanie platí aj napriek novému návrhu zvýšiť výdavky na regionálne školstvo o 200 mil. V našej novodobej histórii štát nikdy nebol tak skúpy pri vytváraní podmienok pre výchovu a vzdelávanie ako v ostatných štátoch. Ako príklad uvádzam, že európske krajiny pre potreby školstva vyčleňujú 5 - 6 % z HDP, vo Fínsku dokonca, ako bolo spomenuté, je to 7,5 %, zatiaľ čo na Slovensku sa tu pre budúci rok rozpočtuje iba 3,73 % z HDP. Z európskych krajín, žiaľ, je na tom horšie iba Rumunsko v oblasti základných a stredných škôl.

Medzi rozhodujúce priority návrhu štátneho rozpočtu vláda zaraďuje rezort spravodlivosti a vyčleňuje prostriedky pre viaceré reformné projekty. Kiež by sa naplnilo, že dôjde k posilneniu právneho charakteru štátu a k zlepšeniu vymáhateľnosti práva. Podľa môjho názoru a skúseností odborníkov z tejto oblasti naše súdy až na výnimky konajú skutočne zdĺhavo a v podstate neexistujú páky, ako niektorých sudcov prinútiť pracovať. Ak sa v tejto oblasti neurobí rýchla a účinná náprava, budeme musieť rozpočtovať prostriedky za zdĺhavé konanie sudcov, ako je to v prípade Cervanová, kde súd, teda štát musel zaplatiť 1,2 mil. Sk. Navrhujem, aby sa tieto čiastky v budúcnosti zosobňovali príslušným sudcom. Aj zriadenie špeciálneho súdu a prokuratúry vnímam ako východisko z núdze pre nekompetentnosť relevantných súdov a prokuratúry. Nie je to jediný prípad v živote spoločnosti, keď neschopnosť jednej inštitúcie sa rieši vznikom novej, pričom pôvodná inštitúcia spokojne vegetuje naďalej.

Je odvážne, ak vláda v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2004 zaraďuje zdravotníctvo medzi priority rozpočtu a v dôvodovej správe o tom presviedča vyšším medziročným rastom výdavkov do tejto oblasti, konkrétne platbami štátu na zdravotné poistenie, ktoré majú byť v porovnaní s rokom 2003 o 12,5 % vyššie. Je to farizejské zdôvodnenie. Pritom autori návrhu rozpočtu dobre vedia, že starostlivosť štátu o zdravotníctvo, to nie sú len platby štátu na zdravotné poistenie, ktoré sú podľa môjho názoru nízke, odvádzajú sa vo výške 14 % zo základu 3 459 Sk, predstavujú teda 484 korún. Žiada sa upraviť tento základ na výšku aktuálnej minimálnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje 6 080 korún. Súčasná katastrofálna úroveň zdravotnej starostlivosti, v mnohých prípadoch havarijný stav budov, zaostávajúce technické vybavenie a nízka úroveň platov v porovnaní s okolitými krajinami neveští nič dobré pre občana Slovenska. Ministerstvo zdravotníctva uskutočňuje experimenty na občanoch. Bude vhodné, ak v tejto súvislosti spomeniem vyjadrenie prezidenta republiky, ktorý povedal: "Je hanbou, že najväčším dlžníkom zdravotníctvu je štát." Napriek všetkým problémom nášho zdravotníctva, nemožno súhlasiť s medializovanou čiastkou 2,8 mld. Sk, ktorú má Slovensko vo forme pôžičky dostať od Svetovej banky na modernizáciu zdravotníctva. Bolo by to ďalšie zadlžovanie štátu za hranicu únosnosti. Modernizácia zdravotníctva musí byť pokrytá z vlastných zdrojov. Avšak minister financií pán Mikloš už 2. decembra tohto roku podpísal poskytnutie pôžičky od Svetovej banky. Pýtam sa, z čoho chce túto pôžičku a úroky splácať, keď už v súčasnosti je štátny dlh Slovenska, myslím tým celú republiku, 16,5 mld. a štátny rozpočet, ako som už uviedol, len na splácanie dlhov a úrokov vyčleňuje pre budúci rok 10 % zo svojich výdavkov.

Finančné pokrytie rezortu obrany má podľa vlády zabezpečiť hladký vstup Slovenska do NATO a umožniť ďalšiu profesionalizáciu a modernizáciu armády. Výdavky na obranu sa medziročne zvyšujú o 1,7 mld. Táto aktivita vlády mohla v rozpočte kľudne absentovať, a prostriedky mohli smerovať do školstva, zdravotníctva alebo kdekoľvek tam, kde by vytvárali podmienky pre zvýšenie životnej úrovne občanov. Vláda by mala ušetriť aj tým, že napr. stiahne naše vojenské jednotky z okupačného zoskupenia v Iraku.

Osobitnou kapitolou, ktorej sa chcem dotknúť, je pôdohospodárstvo. Je všeobecne známy nevšímavý, priam macošský vzťah nášho štátu k tomuto rezortu. Napriek tomu vláda konštatuje, že aj pôdohospodárstvo patrí medzi rozhodujúce priority štátneho rozpočtu. Argumenty vlády, ktorými sa táto priorita zdôvodňuje, môžu prijať iba tí, neprešli z počtov alebo mali z nich nedostatočnú. Za najdôležitejší argument, ktorým vláda zdôrazňuje svoju prioritu, je čiastka 19,3 mld. vyčlenená v rozpočte pre pôdohospodárstvo, čo je zvýšenie o 6,2 mld. v porovnaní s rokom 2003. Pritom je všeobecne známe, že súčasťou celkovej vyčlenenej čiastky je aj 25 % z EÚ, z čoho vyplýva, že zvýšenie o 6,2 mld. dneska oproti roku 2003 zahŕňa aj tento príspevok z Európskej únie. V konečnom dôsledku pri nezohľadnení dotácie vlády do výšky 55 % stanovených alebo teda povolených Európskou úniou v praxi znamená, že slovenskí poľnohospodári budú značne znevýhodnení v porovnaní s ďalšími prístupovými krajinami, s čím, samozrejme, nemôžem súhlasiť. Toto konštatovanie platí aj pri zvýšení bežného transferu a priamych platieb do výšky 52,5 %, ktoré vláda na základe rigoróznej požiadavky Strany maďarskej koalície odporúča uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004. Zvýšenie o 340 mil. Sk nevyrieši živorenie slovenského pôdohospodárstva.

Pokiaľ ide o hlavné úsporné opatrenia uvádzané v štátnom rozpočte na rok 2004, možno vyjadriť súhlas s úsilím vlády v oblasti znižovania štátnej administratívy, s návrhom zníženia počtu zamestnancov štátnej a verejnej služby a aparátu ústredných orgánov o 5 %, čím sa má v nich znížiť počet zamestnancov o 557 osôb a znížiť počet zamestnancov v miestnej štátnej správe o 2 113 pracovníkov, a tým len na mzdových a poistných nákladoch ušetriť spolu takmer 734 mil. Doterajšie skúsenosti však ukazujú, že znižovanie administratívy je iba zbožným prianím vlády, a aj nás v parlamente. Návrhy v tejto oblasti sa v podstate nikdy nezrealizujú, spravidla dochádza iba k presunu pracovníkov a cieľom politiky vlády v tejto oblasti je iba ovplyvňovať verejnú mienku o šetrnosti vo vlastných radoch.

Nešetrí ani naša Národná rada. Považujem za úplne nehospodárne vynaložiť 50 mil. na garáže a 21 mil. na bavoráky, ktoré sa už potom zmenili. Presun čiastky, ktorý sa navrhuje vo výške 11 mil. v spoločnej správe, je podľa môjho názoru iba zastierajúcim manévrom, ktorý má vzbudiť dojem šetrenia.

Jednoznačne treba odmietnuť politiku vlády, ktorá medzi hlavné úsporné opatrenia v štátnom rozpočte na budúci rok zaradila sociálny systém. Úspory v štátnom rozpočte, v sociálnom systéme sú totiž v dôsledku zmeny legislatívy vo viacerých častiach verejných financií, najmä v znížení výdavkov na sociálne dávky a príspevky, čo ďalej znižuje životnú úroveň obyvateľov. Takej vláde, ktorá sústavne zbedačuje občanov, likviduje posledné atribúty sociálneho štátu, treba všetkými dostupnými demokratickými prostriedkami zabrániť v ďalšom vládnutí.

V oblasti verejnoprávnych médií sa žiada konkretizovať rozpočtovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Bolo medializované, že napr. Slovenská televízia po oddlžení nebude mať nároky na dotácie štátu. Treba sprehľadniť, na aké "špecifické objednávky" štátu sa rozpočtuje 100 mil. Pri kvantifikácii základných vzťahov návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 vyjadrujem nesúhlas so základnými vzťahmi, ktoré pri porovnaní príjmovej časti a výdavkovej časti znamenajú zvýšenie medziročných výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v porovnaní s rokom 2003.

Preto navrhujem, aby Národná rada neschválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 a aby bol návrh vrátený vláde na dopracovanie po zohľadnení nasledujúcich pripomienok a návrhov. V návrhu rozpočtu na budúci rok navrhujem, po prvé, vytvoriť podmienky pre hospodársky rast, najmä pre oživenie výroby v rozhodujúcich oblastiach národného hospodárstva, zvlášť v priemysle, v stavebníctve a v rozvoji vidieka, po druhé, v smerovaní rozpočtových tokov rešpektovať politiku postupného vyrovnávania regiónov vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä vytvárať podmienky pre zvyšovanie zamestnanosti, po tretie, prehodnotiť návrhy rozpočtu kapitol rezortov, presmerovať finančné toky tak, aby sa neznižovala životná úroveň občanov, zvýšila sa zodpovednosť štátu za sociálne istoty, výchovu a vzdelávanie a za zdravotnú starostlivosť o občana, po štvrté, zastaviť plánovanú doprivatizáciu strategických podnikov, nepripustiť, aby sa zahraničný kapitál stal ich majoritným vlastníkom, v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok nerozpočtovať príjmy za ďalší predaj štátneho majetku.

Vážený pán predsedajúci, podávam pozmeňujúci návrh podľa § 82 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Navrhujem vrátiť návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP