Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky majú dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Veľmi pekne ďakujem za slovo. Chcel by som podporiť pani kolegyňu. Veľmi si vážim, v tej prvej časti čo povedala ohľadne Infoveku, ale k tej druhej časti, pokiaľ sa týka motivácie, dovolím si povedať takúto vec. Viete ja to beriem tak normálne z histórie. Mal som možnosť študovať v Poľskej ľudovej republike vtedy na Vysokej škole námornej. A bolo to tak krásne, že som mal možnosť stať sa aj veliteľom námornej lode pod česko-slovenskou vlajkou. Čo sa však stalo dneska? Aká je motivácia, keď Slovnaft nám už nepatrí a najlepší študent chemicko-technologickej fakulty určite nebude prezidentom Slovnaftu? A mohol by som hovoriť takto ďalej. Čiže ono to súvisí komplexne. Takže bol by som rád, aby tú motiváciu sme nebrali, že skončí niekto s červeným diplomom vysokú školu a môže ísť robiť oper von na Západ. To nie je cesta a táto cesta je cestou do pekla. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hanzel, nech sa páči.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem len povedať, že slová pani kolegyne Brestenskej boli veľmi rozumné, múdre a logické a plne sa stotožňujem s jej slovami. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Brestenská chce reagovať.
B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za uznanlivé slová, ale aj za pripomienku. Viete ja si myslím, že tá motivácia je v tom, že keď vy vidíte, že má zmysel na sebe robiť a že má zmysel naozaj byť dobrý a ešte lepší a najlepší, vtedy naozaj tá kvalita sa mení. Ale ak vidíte priemernosť a podpriemernosť, vtedy nehovorme o kvalite. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Murgaš, po ňom pán poslanec Ďaďo.
M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, kvalitu štátneho rozpočtu výrazne determinujú právne normy prijímané vládou, parlamentom a inými orgánmi verejnej moci. K mnohým z týchto noriem sa strana Smer už vyjadrovala vrátane daňovej reformy, reformy verejnej správy, reformy sociálneho systému.
Ako ekonóm môžem konštatovať, že navrhovaný štátny rozpočet nemožno hodnotiť len negatívne. Má v sebe inkorporované aj pozitíva, sleduje niektoré naliehavé úlohy a napĺňa určité predstavy. Zároveň však abstrahuje od iných dôležitých cieľov a nenapĺňa ich. Ak porovnám rozpočet na rok 2004 s tohoročným rozpočtom, vidím v ňom niekoľko pozitívnych posunov. Očakávania vývoja makroekonomických ukazovateľov hospodárstva sú reálnejšie, objavuje sa snaha o programové rozpočtovanie, plánuje sa spustenie štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie štátneho dlhu. Kladne hodnotím aj prechod na systém vykazovania v metodike ESA 95 a snahu o znižovanie deficitu verejných financií.
Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky však musím konštatovať, že spomenuté pozitíva sú zatienené mnohými negatívami. Medzi najväčšie z nich radím tieto: riziko spojené s bezhlavou razantnosťou daňovej reformy, nedofinancovanie sociálnej oblasti, nedofinancovanie odvetví verejného sektora, nedofinancovanie odvetvia pôdohospodárstva, podfinancovanie rezortu životného prostredia a nízku úroveň finančného pokrytia kompetencií prenesených v rámci decentralizácie verejnej moci. Už v polovici tohto roku boli koaličnou časťou parlamentu zmenené daňové sadzby. Bezhlavá razantnosť daňovej reformy, keď sa dramaticky menia prakticky všetky daňové sadzby, predstavuje veľké riziko nenaplnenia rozpočtových príjmov. Značným rizikom je nedofinancovanie sociálnej oblasti. Tu sa prejaví výrazný reálny pokles príjmov dôchodcov, ktorí sú pre vládnu koalíciu ľahko zvládnuteľnou obeťou, lebo už nemajú silu brániť sa. Aj budúci rok bude pokračovať ich ožobračovanie, pričom cenová deregulácia a zmena nepriamych daní útočia práve na tie položky, ktoré predstavujú podstatnú časť spotrebného koša dôchodcov, a teda sú základom ich živobytia. Neúnosným rizikom je nedofinancovanie odvetví verejného sektora.
V rezorte školstva bude pokračovať dlhodobý pokles reálnych príjmov. Verbálne je školstvo prioritou vládnej koalície obsiahnutou vo vládnom programe, naozaj len verbálne, lebo rozpočtová realita nekorešponduje s predvolebnými sľubmi koaličných strán ani s programovým vyhlásením vlády. Vláda síce v rozpočte na rok 2004 priznáva rezortu školstva nominálne navýšenie bežného transferu na úrovni 10,7 %, vzhľadom na štruktúru spotrebného koša v školstve to však znamená reálny pokles. Okrem toho návrh štátneho rozpočtu nerieši nadmernú chronickú zadlženosť školských zariadení, ktoré sa tak na budúci rok dostanú do existenčných problémov. Pokles reálnych platov v školstve spôsobí ďalšie znižovanie kvality poskytovaných vzdelávacích služieb, keď sa bude prehlbovať problém prilákať do škôl takých učiteľov, akých by tieto školy potrebovali. Navyše v školstve vznikne špecializovaná štátna správa, ktorá bude predstavovať ďalšieho požierača zdrojov, ktoré by mohli byť ďaleko efektívnejšie využité bezprostredne pri poskytovaní služieb vzdelávania.
Pokiaľ ide o vysoké školstvo, v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa uvádza: "Vláda si uvedomuje zásadnú úlohu vysokého školstva pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti." Predstavitelia slovenských vysokých škôl aj široká akademická verejnosť vníma nadobudnutie účinnosti nového zákona o vysokých školách ako začiatok reformy vysokých škôl, ktorej cieľom je rozšírenie prístupu občanov Slovenskej republiky k vysokoškolskému vzdelávaniu a zachovanie konkurencieschopnosti slovenského vysokého školstva v súvislosti s očakávaným vstupom do Európskej únie. Vláda deklarovala: "V rámci transformačného procesu sa sústredí na účinné riešenie problému dlhodobo nedostatočného financovania vysokého školstva." Vláda tým potvrdila kontinuitu zámeru postupného zvyšovania prostriedkov s cieľom dosiahnuť úroveň financovania vysokého školstva porovnateľnú vo vyjadrení podielom z hrubého domáceho produktu s krajinami Európskej únie. Najnovšie úplné analýzy ukazujú, že v roku 2000 krajiny OECD vkladali do vysokoškolského vzdelávania v priemere 1,3 % hrubého domáceho produktu, z toho 1 % išlo z verejných zdrojov. Doterajšie vlády prisľúbili vysokým školám postupne zvyšovať ich rozpočet o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Pre reformu a rozvoj vysokoškolského vzdelávania je varujúca skutočnosť, že podľa vládneho návrhu dosiahne rozpočet vysokých škôl v roku 2004 iba úroveň 0,73 % hrubého domáceho produktu. Návrh rozpočtu nemožno vnímať ako naplnenie deklarovaných cieľov.
Z tendencií vývoja financovania navrhovaného rozpočtu vysokých škôl na rok 2004 nemožno očakávať ani dosiahnutie úrovne financovania krajín V-4, s ktorými nás spájajú rovnaké aj východiská, úroveň hospodárstva a ambície budúceho postavenia v rámci Európskej únie. Len na ilustráciu poviem. Česká republika už v roku 2000 vynakladala na vysoké školy 0,9 % hrubého domáceho produktu. Maďarská republika už v roku 2000 vynakladala z hrubého domáceho produktu na vysoké školy 1,1 %. Poľská republika už v roku 1999 vyčleňovala 1,16 % z hrubého domáceho produktu na vysoké školy. A Slovenská republika v roku 2004 programuje iba 0,73 % z hrubého domáceho produktu na vysoké školy. Slovenské vysoké školy dlhodobo napriek nepriaznivej situácii vo financovaní zvyšujú svoje výkony. Neustále zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl pri úrovni financovania pod úrovňou krajín Európskej únie môže ovplyvniť a s vysokou pravdepodobnosťou aj ovplyvní negatívne kvalitu vzdelávania a budúce postavenie slovenského vysokého školstva vo formujúcom sa európskom priestore vysokoškolského vzdelávania a európskom výskumnom priestore, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že na vysokých školách v Českej republike v súčasnosti študuje už viac ako 7 000 mladých ľudí zo Slovenskej republiky.
Vládny návrh rozpočtu na rok 2004 predpokladá navýšenie rozpočtu vysokých škôl o 1,079 mld. Sk. V tomto navýšení sú však zarátané aj prostriedky na univerzitné a fakultné nemocnice vo výške 550 mil. Sk, ktoré reálne predstavujú transfer do rezortu zdravotníctva, preto reálne navýšenie rozpočtu vysokých škôl po zrátaní prostriedkov, ktoré vysoké školy ušetria v dôsledku zníženia odvodov v roku 2004, predstavuje iba 661 mil. Sk, t. j. 0,05 % hrubého domáceho produktu. V tejto sume je zarátaná aj čiastka 450 mil. Sk, ktorá bola poskytnutá vysokým školám ako úprava rozpočtu v roku 2003 z dôvodu úprav platov zamestnancov v uplynulom roku. Rozdiel medzi reálnym navýšením rozpočtu vysokých škôl a deklarovaným navýšením vo výške 0,1 % hrubého domáceho produktu, t. j. 1 293 mil. Sk, predstavuje teda v debete 632 mil. Sk.
Slovenská akademická obec, ale aj odborná verejnosť v týchto dňoch začína diskutovať o návrhu na zavedenie školného na vysokých školách a na zmenu systému sociálnej podpory študentov vysokých škôl, ktorý pripravilo ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom financií a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Schválenie rozpočtu vysokých škôl v navrhovanej výške by bolo v rozpore s vyjadrením predstaviteľov uvedených ministerstiev, ktorí prehlásili, že účelom zavedenia školného nie je nahradiť financovanie vysokého školstva zo strany štátu. Predstavitelia vysokých škôl a akademickej obce Slovenskej republiky uvedomujúc si reálne možnosti štátneho rozpočtu preto žiadajú a žiadajú oprávnene, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní a schvaľovaní vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 podporili oprávnené požiadavky vysokých škôl a Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým sa zvýši rozpočet kapitoly ministerstva školstva účelovo pre vysoké školy o 390 mil. Sk v kategórii 640 bežné transfery.
Odvetvie zdravotníctva je v podobnej situácii ako školstvo. Tu si dovolím uviesť len dve skutočnosti. Po prvé, bremeno dlhov v potenciálnej výške 26,6 mld. Sk sa snaží vláda sanovať hlavne z privatizačných príjmov, vláda však nedokázala zastaviť zadlžovanie odvetvia zdravotníctva, čo znamená, že aj na budúci rok bude zadlžovanie v sektore zdravotníctva pokračovať. Po druhé, navýšenie nominálnych platieb štátu na zdravotné poistenie o 2 mld. Sk, t. j. o 12,5 %, je nedostatočné predovšetkým na proponovaný nárast cien spôsobený hlavne zvýšením príslušnej sadzby DPH zo 14 % na 19 %.
Pôdohospodárstvo je rezort, ktorý je dlhodobo súčasnou i predchádzajúcou vládnou koalíciou potláčaný. Tento jav je markantný najmä v poľnohospodárstve. Národná rada Slovenskej republiky požiadala uznesením č. 273 z 25. apríla 2003 vládu Slovenskej republiky, aby v rozpočtoch Slovenskej republiky na rok 2004 až 2006 dodržala objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov Slovenskej republiky vo výške 55 %, 60 % a 65 % úrovne všetkých členských krajín Európskej únie. V predkladanom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 sa však hovorí o objeme doplatku iba vo výške 50 %. Miera dotovania priamych platieb v rozpočte na rok 2004 pritom predurčí ich výšku aj na roky 2005 a 2006, keďže ju bude možné zvýšiť medziročne len o 5 %. Zvýšenie o 5 % je zakotvené v prístupovej zmluve a bude hradené z prostriedkov Európskej únie. Nazdávame sa, že úroveň 50 % priamych platieb preto ohrozuje konkurencieschopnosť poľnohospodárov nielen voči terajším členským štátom Európskej únie, ale najmä voči krajinám V-4. Doplatok priamych platieb na úroveň 55 % v roku 2004 majú už istý poľnohospodári v Maďarsku a v Poľsku. Len na ilustráciu spomeniem, v Slovinsku budú priame platby na úrovni 85 %, teda o 10 % vyššie ako v tomto roku.
Vládou schválený rozpočet na rok 2004 je pre ministerstvo životného prostredia likvidačný, pretože nedovoľuje plne realizovať ani základný výkon zákonom stanovených kompetencií, napr. v oblasti správy a budovania siete chránených území, vodného hospodárstva či protipovodňovej ochrany. Vládou schválený rozpočet zhruba o 800 mil. korún nižší, ako navrhoval rezort ministerstva životného prostredia, sa negatívne prejaví aj v zastavení či obmedzení viacerých ekologických programov. Aby som bol konkrétny, napr. na rozbehnutý program likvidácie starých environmentálnych záťaží nie je vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 vyčlenená ani 1 koruna. Pritom neriešenie problému starých záťaží môže Slovenskej republike spôsobiť vážne problémy pri vstupe a po vstupe do Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky podľa analýz nezávislých expertov dlhodobo nedostatočne vyčleňuje finančné prostriedky na ochranu prírody a rozpočtovú kapitolu ministerstva životného prostredia. Percentuálny podiel kapitoly ministerstva životného prostredia sa v sledovanom období rokov 1993 až 2001 najprv znížil a neskôr stagnoval, pričom rozsah kompetencií a s tým súvisiacich výdavkov v rámci kapitoly sa každý rok výrazne rozširoval.
Predpokladaný návrh štátneho rozpočtu je založený na predpoklade zníženia výdavkov na štátnu správu a na značnom nepriamom financovaní samospráv. Prechod kompetencií na vyššie územné celky, mestá a obce však nie je sprevádzaný presunom finančných prostriedkov na ne samotné. Preto tieto subjekty nebudú schopné dostatočne plniť svoje funkcie v školstve, cestnom hospodárstve, zabezpečení ochrany majetku a osôb a tak ďalej. Vyššie územné celky, mestá a obce tak zostanú aj na budúci rok vazalom ministerstva financií a ústrednej vlády. Navýšenie nominálnych daňových príjmov obcí zo 17,1 mld. v roku 2003 na 17,7 mld. Sk v roku 2004 znamená reálny pokles. Celkový vzťah štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a vyšších územných celkov je 18,8 mld. Sk, z čoho je veľká časť venovaná hlavnému mestu Slovenskej republiky.
Na riešenie väčšiny problémov na strane výdavkov alebo príjmov sú potrebné zdroje financovania, ktoré by bolo vhodné zabezpečiť týmito opatreniami, po prvé, efektívnym tlakom na vymáhanie daňových nedoplatkov a nedoplatkov voči verejným fondom, po druhé, skutočným, a nie hraným bojom proti daňovým únikom, po tretie, vyšším tlakom na odstránenie čiernej práce, po štvrté, zvýšením výkonnosti a kvality verejnej správy, po piate, urýchleným riešením pohľadávok konsolidačnej agentúry a tak ďalej. Toto sa však nedeje.
Dámy a páni, dovolím si na záver povedať, že mám o zostavení štátneho rozpočtu na budúci rok odlišnú predstavu. Vládou predložený rozpočet obsahuje podľa môjho názoru množstvo rizík a neodráža skutočné potreby väčšiny občanov Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov nemôžem podporiť prijatie vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Ďakujem vám za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Ďaďo, po ňom pán poslanec Jasovský.
V. Ďaďo, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, každý z nás, myslím si, dobre vie, v akých podmienkach hospodárskej a sociálnej situácie sa nachádzame, aká je odozva u občanov Slovenskej republiky, čo sa týka parlamentu a vlády Slovenskej republiky. Rovnako dobre nám je známe, že príprava rozpočtu na rok 2004 sa konala v situácii blížiaceho sa vstupu Slovenskej republiky do superštátu, s čím sú spojené i naše výdavky na odvody do rozpočtu Európskej únie, ale predovšetkým, dlho očakávaná pomoc Európskej únie vo forme dotácií, ktorá by mala prispieť k vyššej prosperite nášho národného hospodárstva.
Pred nami je dnes hotový návrh rozpočtu na rok 2004 s očakávaním vlády Slovenskej republiky, tak ako to konštatoval premiér a očakáva iste i prítomný pán podpredseda a minister, že parlament predložený návrh schváli. Nebudem polemizovať o tom, či ho schváli alebo nie, pretože sa domnievam, že už dávno je rozhodnuté.
Aký je teda podľa môjho názoru uvedený návrh štátneho rozpočtu. Je poznačený procesmi, ktoré sa udiali v tomto roku, ktoré si vláda vytýčila ako cieľ pre nasledujúci rok. Je to dokončovanie decentralizácie a právomocí štátu prechodom na samosprávne orgány, daňová a dôchodková reforma a celý rad ďalších pripravovaných legislatívnych opatrení. Ako sa teda dívať na realitu predloženého zámeru v porovnaní s očakávaním a skutočnosťou? Myslím si, že niet príliš dôvodu na prílišný optimizmus. Na rozdiel od novinárov, ktorí si myslia, a tak to nedávno konštatovali pri potulkách po chodbe Národnej rady, že poslanec Národnej rady pracuje len vtedy, keď je prítomný v rokovacej sále a v budove Národnej rady, konštatujem, že moje skúsenosti z praxe, a tie skúsenosti hovoria, stretnutia s občanmi, s voličmi, s prednostami okresných úradov, s primátormi a starostami obcí hovoria niečo iné. A ja ich tu dnes budem tlmočiť z pohľadu toho, aký štátny rozpočet je a ako reaguje na tieto podmienky.
Starostovia obcí a primátori miest sú nespokojní s podmienkami prenesenia právomocí v oblasti potrieb pre školstvo, zdravotníctvo, stavebné úrady, kde pri nedostatku finančných prostriedkov hrozí zatvorenie týchto zariadení. Obce pri súčasnom členení cestnej dane nebudú mať na to, aby financie využívali na nevyhnutné opravy ciest. Môže sa veľmi rýchlo vyskytnúť situácia ohrozenia dopravy do obcí, ak čo i len majitelia pozemkov budú požadovať finančnú náhradu za pozemky, po ktorých vedú komunikácie.
Na Slovensku máme aj mesto, ktoré má v Národnej rade Slovenskej republiky 4 poslancov, momentálne tu je jeden z nich. To mesto sa volá Martin. Podľa zákona Národnej rady č. 241/1994 Z. z. je to centrum národnej kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike a v zahraničí. Všade v kultúrnom svete sa hovorí, že toto ocenenie nemá ostať len na papieri, ale má sa premietnuť i do ostatných uznesení a návrhov vlády, teda i do štátneho rozpočtu. Bolo by to aspoň cťou a povinnosťou, keby sa o tom niekde hovorilo. Charakteristika je však trošku iná.
Podpora chápania tomuto zákonu je veľmi slabá, a preto dnes podávam pozmeňujúci návrh na zaradenie novej položky do prílohy č. 4 štátneho rozpočtu a to je navýšenie dotácií pre mesto Martin ako centrum národnej kultúry v hodnote 50 mil. Sk.
Prečo? To zdôvodnenie je úplne jednoduché. Konštatuje to zákon č. 241/1994 Z. z., ktorý si môže každý z nás poslancov pozrieť, kde sa konštatuje, že ako centrum národnej kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike aj v zahraničí je sídlom celoslovenských kultúrnych ustanovizní a vzťahujú sa naň osobitné, poznamenávam ešte raz, osobitné predpisy o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky všestranne pomáhajú mestu plniť jeho poslanie a funkcie tohto zákona. Mesto Martin bolo z tohto dôvodu dodnes nedocenené a ostáva nedocenené, žiaľ, aj v tomto štátnom rozpočte. Odkiaľ vziať prostriedky je takisto v návrhu môjho pozmeňujúceho návrhu. Je tu situácia riešená tým, aby došlo k navýšeniu v § 1 ods. 5 celkovej sumy o tých 50 mil. korún. Nech sa páči, pán navrhovateľ, spravodajca, odovzdávam pozmeňujúci návrh.
Ďalším problémom, na ktorý sa chcem sústrediť v diskusii, je to, že obce sú veľmi rozhorčené stratou príjmov z fyzických osôb a z právnických osôb, z predaja alkoholických a tabakových výrobkov. Rozpočet sa síce snaží konštatovať navýšenie finančných prostriedkov o 1 mld., čo jest teda pravda, ale zároveň nepočíta s tým, že 700 mil. sa zobralo z tých daní, ktoré boli z predaja tabakových výrobkov a ostatných záležitostí. Čiže v tejto súvislosti nie je možné danú vec brať ako vec, s ktorou by mali obce byť i v budúcnosti spokojné, a ja by som mal ako poslanec podporiť návrh štátneho rozpočtu.
Nie je docenené postavenie potreby poľnohospodárov k dotáciám, čím sa nebezpečne ohrozuje konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov. A vzďaľujeme sa tým i rovnocennosti tohto odvetvia v porovnaní s krajinami Európskej únie. Poľnohospodárstvo má skutočne významné postavenie a za jediné racionálne riešenie pokladám požiadavku, aby nie 52,5-percentná, ako bol kompromis posledný, ale 55-percentná požiadavka poľnohospodárov bola plne rešpektovaná v štátnom rozpočte na rok 2004, a to už i z toho dôvodu, že miera dorovnania priamych platieb v roku 2004 predurčí aj ich výšku v rokoch 2005 a 2006. A ak tomu tak nebude, tak musíme počítať so skutočnosťou, že slovenskí poľnohospodári majú za sebou jeden z najťažších rokov a budú mať aj najťažšie roky v krátkej budúcnosti. Smeruje potom táto situácia k veľkému problému zabezpečenia výživy. Ja viem, že výživa sa dá zabezpečiť aj zvonku, ale podceňujeme tým domácu produkciu.
Návrh štátneho rozpočtu nedáva predpoklad rozvoja bytovej výstavby, čo je nielen ohrozením prirodzenej reprodukcie obyvateľstva a degradácia mladej generácie pri jej nemožnosti založiť si svoj súkromný život, ale i nedostatočný postoj k stavebníctvu, čo má dopad nielen na sociálnu oblasť, ale aj zamestnanosť, zníženie stavebnej prémie obmedzením nástroja štátu v oblasti rozvoja bytovej politiky a v žiadnom prípade nie naopak.
Vyčlenené finančné prostriedky pre kapitolu Doprava považujem za výsmech deklarovaným predstavám o prílive zahraničného kapitálu do Slovenskej republiky. Uvedomme si, že ak budeme pokračovať v slimačom tempe nastolenom vo výstavbe diaľnic po roku 1998, tak do Slovenskej republiky ešte dlho okrem západného Slovenska nikto z významných investorov nepríde, 11 mld. z predpokladanej doprivatizácie má ísť na ministerstvo financií, teda na spotrebu, čo je spolu s drahou výstavbou cesty II. triedy so stavebnými parametrami diaľnice nesystémové, vieme, o akú cestu ide. A ak k tomu pridáme takmer 50 % nevyhovujúcich ciest II. triedy na východnom Slovensku a celkove 1 tretinu takých istých ciest a takisto nevyhovujúcich na území Slovenskej republiky, tak obraz o biede dopravného systému a o jeho riešení v budúcom štátnom rozpočte a v budúcich rokoch je nezvratný.
Ministerstvo hospodárstva vyvíja úsilie pre ďalšie investície na rozvoj hospodárstva Slovenskej republiky i cez budovanie priemyselných parkov. Štátny rozpočet sa k tejto situácii stavia macošsky. Dôkazom je to, že je skutočne smiešnych 300 mil. korún, ktoré nakoniec predsa len do tohto odvetvia prišli a ktorých pridelení sa viac diskutovalo, ako konalo. A dovolím si tvrdiť, že to je veľmi, veľmi málo.
Návrh štátneho rozpočtu nedáva potrebné miesto vede a technike, čo nás zaraďuje na pokraj vyspelosti celej Európskej únie tým, že sme neohrozene na prvom mieste obráteného poradia všetkých 25 krajín, ktoré budú od budúceho roku členmi Európskej únie.
Dámy a páni, kapitola Životné prostredie a ochrana prírody je tak podhodnotená, že by kľudne mohla obstáť na prvých priečkach rebríčka starostlivosti o životné prostredie v niektorej zo zaostalých krajín. Pri týchto slovách sa plne opieram o stanoviská expertov pre životné prostredie, akými sú ekológovia, environmentalisti a niektoré mimovládne organizácie. Krátenie potrieb ministerstva životného prostredia bude znamenať výrazné ohrozenie plnenia základných kompetencií tohto rezortu a môže mať dopad v ohrození i životov občanov pri realizovaní nevyhnutných potrieb protipovodňovej ochrany a vieme, ako to v posledných rokoch s povodňami bolo. Tento trend je o to nebezpečnejší, že vláda Slovenskej republiky sa dlhodobo macošsky stavia v rozpočte voči potrebám ochrany životného prostredia, o čom svedčí to, že za 10 rokov, t. j. od roku 1993, poklesol podiel kapitoly ministerstva životného prostredia z 0,85 % na súčasných 0,53 %. Pri súčasnej miere inflácie 8,1 % a nízkej priemernej mzde, vysokej nezamestnanosti, biednych dôchodkoch je predpoklad nárastu cien plynu, energie, stočného a vodného o značné percentá, cez 30 % a do 30 %, dôkazom reštrikcie reforiem, ktoré by mala táto vláda vykonávať ako reformy, ktoré sú v prospech obyvateľstva.
Zastavím sa trošku dlhšie pri ministerstve školstva. Malo by to byť odvetvie, ktoré vytvára podmienky pre vedomostný rast mladej generácie, pre úspešné napredovanie všetkých odvetví hospodárstva našej krajiny. Postoj k tomuto rezortu je však vzhľadom na danú skutočnosť veľmi zlý, spočívajúci v nasledujúcich nedostatkoch.
Finančné problémy v zabezpečení vykurovania a platení energií, nevyhnutných opráv, dobudovania rozostavaných stavieb a potrebných telocviční sú nám veľmi dobre známe. Rozpočet ďalej potvrdzuje nedocenené postavenie učiteľa v spoločnosti vzhľadom na jeho kvalifikáciu a význam povolania, je to snáď ozaj degradácia tohto povolania. Nedostatočné ocenenie je i ostatných pracovníkov školstva. Zabezpečené nie je ani dostačujúce množstvo nevyhnutných učebníc pre žiakov, konštatujem, ak ministerstvo školstva je schopné zabezpečiť z rozpočtu len 63 % učebníc základného školstva, je to skutočne hanba. A pritom chceme ísť do sveta a je to správny krok, ale ak nemajú žiaci 4. a 5. ročníka učebnice jazyka anglického a pre 3 žiakov je 1 učebnica, nehnevajte sa, to nie je krok k tomu, aby sme išli dopredu, to je krok dozadu a to je krok, kde je povinné, aby aj vláda, aj Národná rada sa vedela s ním vedela vysporiadať.
Štúdium na vysokých školách je v poslednom období aj mojou zásluhou veľmi zaujímavou témou samostatných študentov, rektorov, ministerstva a médií. Nedostatok financií sa totiž prejavil ako fenomén pre nezákonné postoje platenia externého štúdia na jednotlivých fakultách. Pri tejto príležitosti i v súvislosti s návrhom rozpočtu vyjadrujem plnú podporu ministrovi školstva za jeho zásadný a nekompromisný postoj voči fakultám, ktorý sa prejavil pri tom, že fakulty za externé štúdium vyberali peniaze. Ak niekto konštatuje, že sú to dary, tak, prosím vás pekne, to sú rozprávky. To potom by sme chceli uveriť tomu, že študent príde sám niekde na fakultu a povie: "Nech sa vám páči, ja vám darujem 20 000 alebo 40 000 korún, aby som mohol študovať." Veď to je skôr korupcia, nie diskusia o tom, že to je takýmto spôsobom. To by som ja potom mohol prísť kľudne a povedať, že som zobral od pracovníka ministra hospodárstva dar, a nie úplatok, ak by som postupoval týmto spôsobom. Tento systém si jasne žiada zásadné systémové zmeny pre ďalšie obdobie.
Vážený pán minister a vláda Slovenskej republiky ako celok, uvedomujete si, kam školstvom táto krajina kráča? Uvedomujete si skutočnosť, že pokiaľ v roku 1992 bol podiel HDP na rezorte školstva 5,9 %, koľko to je dnes? Pred chvíľou o tom hovoril pán Murgaš. A uvedomujete si, že tento podiel je v krajinách Európskej únie 6 %? Kde kráčame? Kam to ideme so školstvom? Niet teda svojvôle, nie z toho, že nie sme za to, aby mladý človek išiel a rástol, ale jednoducho je tu záujem o starostlivosť vzdelania, úroveň a kvalitu vzdelania, ktorá je nedocenená, a preto tie návrhy, ktoré sa budú dotýkať i z koalície i z opozície navýšenia kapitoly ministerstva školstva, v plnej miere podporím a budem za každý jeden z nich hlasovať.
Dámy a páni, svoje vystúpenie skončím opäť jedným pozmeňujúcim návrhom a najskôr snáď budem k tomu niečo konštatovať. Tak ako väčšina z vás aj ja som Slovák, nielen občan Slovenskej republiky. Som hrdý na svoj národ a vážim si históriu našej krajiny. História je totiž to, čo sa nedá zmeniť, len prekrútiť, deformovať či zámerne nezáujmom jednotlivých občanov znehodnotiť. Tieto slová som uviedol preto, že, či sa vám to zdá alebo nie, ostanú pre históriu ako slová vyslovené v pravý čas, v pravej chvíli, pri štátnom rozpočte, ktorý v prípade schválenia v predloženom návrhu môže degradovať pre Slovensko historicky významnú inštitúciu. Niektorí už prichádzate na to, o koho ide. Áno, je to matka svojbytnosti slovenského národa, Matica slovenská, oslavujúca budúci rok 140. výročie svojho vzniku a zároveň trasúca sa možnosťou zrútenia svojej existencie. Táto verejnoprávna ustanovizeň je už viac rokov z hľadiska prístupu štátu k nej v pozícii žobráka či trestanca miesto pozície uctievaného kráľa našej slovenskej histórie, miesto uctievania histórie slovenského národa. Pre ilustráciu uvádzam niektoré údaje. Ak ako východiskový rok vezmeme rok 1999 s indexom 100, tak dnešný stav je index 23,5 pri zamestnanosti a pri podmienkach vkladu finančných investícií do tejto inštitúcie, čo samo osebe hovorí, kam kráčame. Matica slovenská v roku 1999 mala 314 pracovníkov, tohto roku to je 116 a pre budúci rok počíta pri takomto rozpočte so 60 pracovníkmi. Prosím, je toto spôsob riešenia a uctievania si inštitúcie, ktorá stojí za zrodom a za existenciou a hrdosťou slovenského národa? Chceme, pán podpredseda vlády, napriek tomu mať takýto postoj k Matici slovenskej, že si nezaslúži v štátnom rozpočte samostatnú kolónku Matica slovenská s jej rozpočtom?
Ja konštatujem pozmeňujúcim návrhom i to, čo by sme asi mali pre danú vec spraviť. Je tu rezerva predsedu vlády 50 mil. korún, ktorú doporučujem znížiť o 10 mil. korún. Ja by som bol rád, keby ste vy súhlasili s tým, že ju znížite o 10 mil. Sk a tých 10 mil. Sk sa prevedie na časť Matica slovenská, na samostatnú položku. Navrhujem ďalej v prílohe č. 7 Úradu vlády z presunu celkovej sumy ministerstva kultúry, ktorá je na národnostnú kultúru, sumu 80 mil. Sk znížiť o 7,3 mil. Sk a sumu 7,3 mil. Sk dať opäť na položku Matica slovenská. To je, prosím, môj pozmeňujúci návrh, ktorým konštatujem, že tento problém je možné riešiť.
Kolegyne a kolegovia poslanci, uvedomujete si túto situáciu, čo sa deje s našou národnou ustanovizňou, uvedomujete si, že táto historická ustanovizeň sa zaslúžila nielen o svojbytnosť, ešte raz vám to pripomínam, ale aj o vznik Slovenskej národnej rady, histórie kedysi, ale aj o vznik tejto dnešnej Národnej rady Slovenskej republiky. Ak áno, nemôžete dopustiť jej likvidáciu, nemôžete dopustiť to, aby rozpočet bez schválenia prostriedkov pre Maticu slovenskú bol schválený. Ja vám doporučujem, pán podpredseda vlády, aby ste si napísali veľkým písmom číslo 10. A to číslo 10 bude znamenať nepodporenie rozpočtu z klubu poslancov KSS. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, mám pripravených mnoho podkladov, pretože som komunikoval pred prípravou tohto zákona so samosprávnymi krajmi, kde prakticky s každým som prebral otázky, ktoré súvisia s ich fungovaním. Je zrejmé, že by som mohol dlho rozprávať o problematike, ktorá sa dotýka Železníc, ciest, leteckej, vodnej dopravy, a o mnohých a mnohých ďalších problémoch, ale možno ako starší a skúsenejší kozák viem, že pozmeňujúce návrhy opozície v tejto snemovni veľa šancí nemajú. A preto chcem poukázať na problémy, ktorých sa dotýka úzko špecifická oblasť, a to sú samosprávne kraje. Chcel by som hovoriť o niektorých aktuálnych problémoch podľa jednotlivých oblastí.
Skúsim povedať pár slov k oblasti pôsobnosti na úseku dráh. V zmysle príslušných ustanovení zákona o dráhach vyplýva zodpovednosť za základnú dopravnú obslužnosť územného obvodu kraja krajským úradom. Pre samosprávne kraje nie je vytvorený dostatočný legislatívny a, bohužiaľ, aj návrhom zákona o rozpočte ani finančný rámec pre uzatváranie zmlúv vo verejnom zákone. Zákon síce umožňuje uzatvoriť zmluvu vo verejnom záujme, ale táto je zásahom do zákonnej povinnosti krajských úradov za základnú dopravnú obslužnosť, resp. ide o suplovanie. V súčasnej dobe nie je možnosť zo strany orgánov miestnej štátnej správy, miestnej a územnej samosprávy zásadnejším spôsobom ovplyvniť zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia kraja, resp. jeho jednotlivých oblastí prostredníctvom železničnej dopravy, čoho dôkazom bola aj situácia v tomto roku na tzv. regionálnych tratiach, ktorá vznikla po "racionalizačných" opatreniach Železničnej spoločnosti k 2. 2. 2003.
Myslím si, že v záujme riešenia uvedeného stavu zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a následne Železníc a Železničnej spoločnosti je potrebné klásť dôraz na racionalizáciu nákladov pri prevádzkovaní dráh vo vlastníctve štátu a prevádzkovaní dopravy na týchto dráhach a zabezpečiť najmä zodpovedajúce finančné zdroje štátu na vykrytie zmluvne dohodnutých výkonov vo verejnom záujme v plnej miere v zmysle programového vyhlásenia tejto vlády. V zmluvách o výkone vo verejnom záujme v prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe na rok 2004 nie je podrobne špecifikovaný objem výkonov vo verejnom záujme vo väzbe na schválené cestovné poriadky s cieľom eliminácie zásahov dopravcu do rozsahu obslužnosti územia už následne v priebehu roka. Je potrebné bezodkladne pristúpiť k systémovému riešeniu zabezpečenia verejnej hromadnej dopravy v rámci celej Slovenskej republiky, ktoré by jednoznačne definovalo tzv. verejný záujem. No a, samozrejme, v procese transformácie regionálnych tratí je potrebné rešpektovať zákonný postup stanovený zákonom o dráhach a zabezpečovať prevádzkovanie dráh vo svojom vlastníctve, resp. ponúknuť na prevádzkovanie tieto dráhy iným subjektom, napr. územnej samospráve.
Niekoľko slov k pôsobnosti na úseku cestnej dopravy. Samosprávne kraje vlastne zabezpečujú pravidelnú autobusovú dopravu osôb prostredníctvom systému licencií, ktoré sú udeľované autobusovým dopravcom, a zmluvami o výkonoch vo verejnom záujme, podobne ako je to na dráhach, ktoré sa uzatvárajú po schválení štátneho rozpočtu, naviac na obdobie jedného kalendárneho roka, do výšky rozpočtových prostriedkov stanovených v rámci bežného transferu pre samosprávne kraje. Účel použitia je vymedzený na úhradu úbytku tržieb z titulu poskytovania zliav cestovného a zabezpečenie obslužnosti územia. Zmluvou sa správny orgán zaväzuje poskytnúť dopravcovi náhradu preukázanej straty.
A ak beriem do úvahy vyhodnotenie čerpania dotácie za obdobie niekoľkých mesiacov roka 2003 dopravnými podnikmi v rámci samosprávnych krajov a porovnám teda dotáciu voči preukázanej spotrebe, je zrejmé, že limit dotácií na prímestskú autobusovú dopravu na rok 2004 v nezmenenej výške oproti roku 2003 je jednoznačne nepostačujúci. Zásadným faktorom vstupujúcim do zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme, ktoré boli uzatvorené už v priebehu roka 2003, zásadne ovplyvní plnenie zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme zo strany objednávateľa aj dodávateľa, pretože je tu zvýšenie spotrebnej dane z minerálnych olejov a, samozrejme, následný nárast cien nafty. Táto skutočnosť na obidvoch zmluvných stranách vytvára zákonné predpoklady na prípadné odstúpenie od zmlúv vo výkonoch vo verejnom záujme a v konečnom dôsledku môže mať toto, a myslím si, že to aj bude mať, redukcie rozsahu verejnej hromadnej autobusovej dopravy s vysoko negatívnym účinkom na obslužnosť príslušného kraja. Viem o tom, že predsedovia samosprávnych krajov požiadali v júni 2003 ministra financií v rámci realizácie jednotlivých krokov daňovej reformy riešiť odlišné zdanenie objemov pohonných hmôt preukázateľne použitých na zabezpečenie výkonov vo verejnej hromadnej doprave vo verejnom záujme, príp. refundáciu objemu finančných prostriedkov uvedených do štátneho rozpočtu z titulu zvýšenia spotrebnej dane z minerálnych olejov do rozpočtových kapitol samosprávnych krajov. Bohužiaľ, tieto čísla v návrhu rozpočtu na tento rok nie sú. Zvýšenie spotrebnej dane je asi najpodstatnejším faktorom, ktorý ovplyvňuje požiadavky samosprávnych krajov vo výškach bežných transferov pre rok 2004.
Zároveň, samozrejme, ale pri týchto kvantifikáciách je nevyhnutné zohľadniť aj predpokladaný pokles tržieb vplyvom úpravy DPH, nárastu cien, materiálových výstupov, medziročný nárast objemu vyplatených miezd a tiež výšku neuhradených strát dopravcov už v priebehu roka 2003.
Na základe uvedených hľadísk všetky kraje kvantifikovali potrebu bežného transferu na zabezpečenie verejnej pravidelnej autobusovej dopravy na rok 2004 na pokrytie úbytku tržieb, čo z titulu poskytovaných zliav činí, samozrejme, nemalé čiastky. Myslím si, že ak nebudú splnené tieto požiadavky, bude veľmi zložité zabezpečiť obslužnosť územia samosprávnych krajov prostredníctvom v prímestskej autobusovej doprave podľa rozsahu súčasných cestovných poriadkov. Samosprávne kraje totiž nemajú iným spôsobom možnosť ovplyvniť zvýšenie rozsahu vykonávanej prímestskej autobusovej dopravy, pretože zmluvný záväzok voči dopravcom je limitovaný výlučne finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a rovnako aj cenová regulácie je ale v kompetencii ministerstva financií. Len pre ilustráciu uvediem, že napr. by pre tieto účely potreboval Žilinský samosprávny kraj čiastku 240 mil. korún, možno Banskobystrický samosprávny kraj čiastku 229 mil. korún, čo znamená, že tie nárasty, o ktorých som hovoril a ktoré som kvantifikoval, by pre rok 2004 predstavovali približne čiastku od 70 mil. do 100 mil. korún na 1 samosprávny kraj.
Myslím si, že prístup štátu k financovaniu verejnej dopravy je nesystémový a najmä je dlhodobo finančne poddimenzovaný. Dopravcovia sú nútení znášať záväzky štátu a opatrenia v cenovej a daňovej oblasti na úkor rozvoja technickej základne a aj vlastnej podnikateľskej činnosti. O technickej základni jednotlivých SAD-iek je škoda sa zmieňovať, iste je vám známe, že priemerný vek autobusov predstavuje 13 rokov.
Niekoľko slov ku transformácii a privatizácii štátnych podnikov, pretože to tiež súvisí so zákonom o rozpočte pre budúci rok. Vláda neurčila, bohužiaľ, naloženie s 34 % akcií obchodných spoločností SAD spôsobom bezodplatného prevodu na vyššie územné celky. Je pravdou, že pôvodný návrh tejto koncepcie síce uvažoval s týmto riešením, avšak z konečného riešenia bola vládou v roku 2000 táto časť určujúca naloženie s akciami vypustená. Myslím si, že aj keď je schválená aktualizácia koncepcie transformácie a privatizácie štátnych podnikov SAD, tiež nie je priamo určené ďalšie naloženie s 51-percentným podielom akcií, ktoré sú ponechané ako dočasná majetková účasť Fondu národného majetku.
Preto dovolím si zhrnúť požiadavky, o ktorých som hovoril smerom k ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií, k Fondu národného majetku, resp. k ministerstvu hospodárstva. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 za rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií navrhujem zabezpečiť na účely vykrytia straty z titulu poskytovaných zliav a obslužnosti územia v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave rozpočtové prostriedky v rozsahu preukázaných strát v zmysle vyhlášky ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 151/2003 Z. z., zabezpečiť bezodplatný prevod 34-percentného podielu akcií v akciových spoločnostiach SAD na samosprávne kraje a najmä vytvoriť dostatočne aj legislatívny rámec v oblasti udeľovania dopravných licencií, kde je potrebné definovať účastníkov konania, súbežnosť spojov a tak ďalej, v oblasti definovania verejného záujmu a obslužnosti územia.
Pár slov v treťom bode k pôsobnosti na úseku pozemných komunikácií. Na rozdiel od presunu pôsobnosti na úsekoch dráh a cestnej dopravy, kde bola na samosprávne kraje presunutá pôsobnosť správneho orgánu, v cestnom hospodárstve bude predmetom decentralizácie cestný majetok, ktorý bude zákonom zverený do vlastníctva správy samosprávnych krajov. Súčasne s decentralizáciou cestného majetku bude na samosprávne kraje presunutý aj majetok štátu slúžiaci na jeho správu a údržbu, t. j. veci v správe Slovenskej správy ciest. Podrobnosti, ktoré sa dotýkajú časového postupu decentralizácie, špecifikácie tohto cestného majetku a vecí v správe ciest, vyplývajúce z legislatívnych opatrení upravuje, je pravdou, projekt transformácie Slovenskej správy ciest, ktorý bol schválený 3. septembra 2003. Táto transformácia len pre zaujímavosť sa uskutoční v dvoch etapách. Prvá etapa, je to transformácia Slovenskej správy ciest ku dňu prevodu ciest II. a III. triedy do vlastníctva samosprávnych krajov, to znamená k 1. 1. 2004. A druhá etapa bude transformácia Slovenskej správy ciest založením diaľničnej spoločnosti, zrejme k 1. 5. 2005 alebo možno k 1. 1. 2006. Tento projekt navrhuje ponechať vo vlastníctve štátu strediská údržby pre prevádzkované rýchlostné cesty, s čím samosprávne kraje mnohokrát nesúhlasia, pretože v Banskej Bystrici ide napr. o stredisko opravy a údržby v Žiari nad Hronom, vo Zvolene, ide v kraji Žilinskom napr. o Čadcu, Trenčianskom o Púchov a podobne. Navrhuje tento projekt ponechať aj cesty II. a III. triedy, ktoré majú ostať v správe Slovenskej správy ciest, bohužiaľ, v Banskobystrickom kraji sú to tiež niektoré cesty, kde údržba bude vykonávaná veľmi, veľmi nepríjemne. Tento projekt vymedzuje cestný majetok a zabezpečuje aj legislatívne zabezpečenie transformácie. Musím ale konštatovať, že v tomto projekte sa vyskytli ďalšie problematické okruhy, ktoré nerieši práve ani zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, pretože napr. záväzky, ktoré vyplývajú z titulu nevysporiadaných pozemkov pod delimitovanými cestami, ponechávajú sa síce, neponechávajú sa však v kompetencii štátu. A treba, aby som konštatoval, že napr. len v Košickom samosprávnom kraji 70 % týchto pozemkov nie je vysporiadaných. A ak beriem hodnotu týchto pozemkov v objeme 820 mil. korún a vypočítal by som pre 8 samosprávnych krajov, že to môže byť čiastka približne 5 mld. Sk, táto čiastka v rozpočte pre rok 2004, samozrejme, nie je.
Mohol by som hovoriť o ďalšom, o potrebe vzniku nových stredísk údržby pre potreby spoločnosti tak, aby tie, ktoré ponechávajú dnes sa v Slovenskej správe ciest, mohli prejsť do samosprávnych krajov, mohol by som hovoriť o rôznych štandardoch v oblasti údržby a s tým súvisiacej potrebe zdrojov najmä pre zimnú údržbu v roku 2004, ale to je príliš veľká a náročná problematika. Bolo by potrebné hovoriť aj o tom, že nebudú mzdové prostriedky na zabezpečenie decentralizovaných činností, to znamená, personálne zabezpečenie bude mimoriadne zložité. Mohol by som hovoriť takisto o stave a údržbe pozemných komunikácií, kde, tak ako som už spomínal, cesty II. a III. triedy prechádzajú na samosprávne kraje. Pri probléme s údržbou dalo by sa hovoriť o tom, ako to bude vyzerať v jednotlivých vyšších územných celkoch, ako to bude vyzerať v oblastiach, kde sú vysokohorské terény, kde sú cesty prevažne III. triedy, kde mnoho rokov nebolo siahnuté na údržbu. Snáď by som povedal len, že napr. v Košickom samosprávnom kraji pri cestách II. triedy je týchto ciest nevyhovujúcich až 50 %, havarijných 11 %, III. triedy je nevyhovujúcich 30 % a havarijných až 5 %. Ak poviem priemer za Slovensko, 34 % ciest II. triedy je nevyhovujúcich a 30 % ciest III. triedy je v havarijnom stave, viete si predstaviť, aký objem zdrojov pre rok 2004 by tento návrh štátneho rozpočtu mal obsahovať. Samozrejme, tieto nie sú a nebudem hovoriť teda ešte aj o potrebách v oblasti mostových sietí, kde je skutočne situácia veľmi zlá, napr. 24 % je ich v stupni len uspokojivý, ak beriem teda 7 stupňov. To znamená, ďalšie a ďalšie stovky miliónov korún, ktoré by boli potrebné. Mohol by som hovoriť o ďalších oblastiach, oblasti uzatvárania napr. zmlúv vo verejnom záujme, kde sa čaká, samozrejme, na schválenie rozpočtu a kde ja osobne očakávam ďalšiu redukciu autobusových spojov v oblasti hromadnej dopravy. Ale viem, že týchto problémov je veľmi veľa, a viem, že ich dnes vo svojom vystúpení nevyriešim.
Chcel som ale teda poukázať na to, že kompetencie na samosprávne kraje sú presúvané, ale rozpočet alebo návrh rozpočtu pre rok 2004 tieto zdroje financovania, bohužiaľ, rieši veľmi slabo. A obávam sa, že sa to prejaví tak v kvalite cestnej siete, tak v redukcii autobusových, ako aj železničných spojov, prejaví sa to, myslím, v nekvalitách pri uzatváraní zmlúv a prejaví sa to aj v tom, že privatizované autobusové spoločnosti nebudú zabezpečovať ten objem hromadných prepráv, ako by to bolo potrebné pre udržanie aspoň zamestnanosti v jednotlivých regiónoch.
Toľko, dámy a páni, som si považoval za potrebné povedať. Ďakujem. (Potlesk.)