Piaty deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

9. decembra. 2003 o 9.12 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby som mohol otvoriť piaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Páni ministri, páni poslanci, pán poslanec Banáš, Hort.

Otváram piaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Brhel, Danko a pán poslanec Fico. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Baška, Dubovská a pán poslanec Vojtech Tkáč.

Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004.

Páni poslanci, prosím, aby ste sa upokojili.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 426, spoločnú správu výborov máte ako tlač 426a.

Prosím teraz, hneď na začiatku prerokúvania návrhu zákona o štátnom rozpočte požiadal o vystúpenie pán premiér vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán premiér, máte slovo. Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda vám predkladá návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 a uchádza sa o vašu podporu pre tento návrh.

Dovoľte mi predtým ako minister financií odôvodní jeho konštrukciu a vy začnete diskutovať, vrátiť sa o rok späť, do obdobia, keď vláda dostala vašu dôveru na základe vládneho programu a keď sme začali vykonávať svoj mandát. Štyri roky, ktoré tomu predchádzali, sme venovali významnej stabilizácii našej ekonomiky, a to napriek tomu, že predstavy o cestách boli v stranách vládnej koalície v tom období veľmi rozdielne. Podarilo sa nám odvrátiť mnohé riziká nezdravých tendencií v ekonomike. Vykonali sme vo vláde aj enormný kus práce v harmonizácii našej legislatívy s pravidlami Európskej únie. Bol to výsledok tejto práce, nielen politické dôvody, ktoré priviedli Slovensko na úroveň krajín pripravených a vzápätí prizvaných za členov Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Otvorila sa pred nami príležitosť a s ňou aj otázka, ako túto príležitosť využiť, otázka ako ísť ďalej, lebo pravda je taká, že celé Slovensko, všetci občania našej vlasti dosiahli v tých rokoch veľa. Napravili sme následky omylov a chýb predchádzajúcich rokov. Ale je tiež pravda, že ďalšie napredovanie záležalo na tom, či budeme mať vôľu, schopnosti a rozhodnosť siahnuť aj na samotné príčiny ťažkostí, či budeme mať vôľu schopnosti a rozhodnosť rozmotať zauzlené problémy založené pred desaťročiami, či budeme mať vôľu, schopnosti a rozhodnosť robiť zásadné veci, robiť poriadok.

Nie všetky výzvy, ktorým čelíme, majú korene v našej minulosti. Pred mnohými z nich nestojíme iba my u nás doma, stojí pred nimi aj celá Európa. Pre Slovensko to znamená jedinečnú šancu, šancu postaviť nové základy odolné nielen proti chybám a pokriveniam z minulosti, ale aj proti ťažkostiam, ktoré sa už prejavujú v celej modernej civilizácii. Na túto šancu treba odpovedať teraz a treba odpovedať rozhodne. Je to šanca pre moderné Slovensko. Je to šanca pre moderné Slovensko, ktoré si bude ctiť svoje tradície, svoje hodnoty, hodnoty našej civilizácie.

Keď hovorím o modernom Slovensku, nemám na mysli, aby sme sa vzdávali našich tradícií, ktoré nosíme v srdci. Hovorím o tom, aby sme hodnoty, ako sú zodpovednosť, spravodlivosť a solidarita, dokázali prevteliť do rozhodnutí a reforiem, ktoré musíme urobiť, ak chceme obstáť. A musia či budú musieť ich robiť v našom okolí nielen porovnateľné krajiny, ale aj mnohé z nich krajiny bohatšie, vyspelejšie, prosperujúcejšie, budú musieť ich robiť aj naši partneri v budúcej Európskej únii. A keď hovorím o obstátí, tak nemyslím iba na konkurenciu navonok, hovorím o budúcnosti u nás doma. Keď hovorím o zodpovednosti, myslím tým zodpovednosť nielen za dnešok, ale aj za zajtrajšok, za budúcnosť ľudí, budúcnosť našej vlasti. Keď hovorím o spravodlivosti, mám na mysli to, aby sa vyplácalo byť poctivým a pracovitým a nevyplácalo sa chytráčenie a lenivosť. A keď hovorím o solidarite, mám na mysli to, že pre každého by mala platiť rovnosť šancí, aj keď jej nežičí osud, aby slabší a ohrozenejší nachádzali istotu.

Prečo o tom teda hovorím? Pretože vláda predkladá rozpočet, ktorý je postavený na mnohých reformných impulzoch. Sú to rozhodnutia navzájom súvisiace, prepojené práve spoločnou myšlienkou týchto hodnôt. Mnohé z nich sme už urobili, iné sme pripravení navrhnúť vám a urobiť v ďalších mesiacoch. Všetky tieto opatrenia upevňujú systém a vnášajú doň poriadok. V mnohých prípadoch sú to opatrenia aj odvážne, sú to opatrenia v mnohých prípadoch spočiatku nepopulárne, ale som si istý, že vo svojom súhrne životne nevyhnutné rozhodnutia, a preto sú to rozhodnutia zodpovedné. Sú to rozhodnutia, ktoré budú impulzom pre moderné Slovensko - Slovensko, ktorého budúcnosť nemôže byť postavená na tom, že budeme načúvať skepse a nariekať či iba povrchne opisovať problémy, že si nepovieme pravdu -, že iba, podčiarkujem iba, ak budeme odvážni, iba ak budeme aj dosť energickí a, samozrejme, predovšetkým zodpovední, ale iba ak budeme aj poctiví k našim možnostiam a problémom, iba tak sa problémy stanú výzvami. A iba tak na tieto výzvy dokážeme aj náležite a správne odpovedať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu do roku svojho mandátu. Bol to rok, v ktorom sme, trúfam si povedať, za celú vládu a všetkých svojich ministrov napĺňali naše záväzky z programového vyhlásenia vlády energicky a v súlade s týmito záväzkami. Vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu v situácii, keď rast hrubého domáceho produktu je vyšší ako rast v krajinách Európskej únie, v čase, keď je Slovensko lídrom medzi krajinami Vyšehradskej štvorky. A predkladá návrh rozpočtu, ktorý si kladie za cieľ pokračovať v tomto trende, teda vysokom a udržateľnom raste na úrovni 4 %. Vláda predkladá návrh rozpočtu a dnes sa uchádza o jeho podporu pred vami, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď sa o 3 týždne opäť na Slovensku znížia priame dane na úroveň jednotnej sadzby 19 %. Chcem len pripomenúť, že mnohí z vás a vaši predchodcovia pred 5 rokmi rokovali o rozpočte nastavenom na 40 % dane z príjmov právnických osôb. Vláda predkladá návrh rozpočtu, keď sa podarilo znížiť nezamestnanosť. Nie je pravdou, že jediným zdrojom tohto zníženia sú administratívne opatrenia, ako to niekedy tvrdia kritici vlády. Počet pracovných miest rastie. Ale pravdou je, že administratívne a legislatívne opatrenia boli prijaté nato, aby sa nezamestnanosť a podpora štátu v tejto situácii nezneužívali. Vláda predkladá návrh rozpočtu, ktorý nezamestnaným zabezpečí podporu štátu, ale zároveň ktorým sa zaväzuje ďalej podporovať aktívnu politiku zamestnanosti. Chceme, aby náš systém bol solidárny, ale chceme, aby bol náš systém aj motivačný.

Vláda predkladá návrh rozpočtu v situácii, keď sa podarilo znížiť astronomický rast dlhu zdravotníctva. Väčšia časť tohto dlhu nebola a nie je generátorom lepšej ani dostupnejšej zdravotnej starostlivosti. Bola a je balvanom, ktorý sme tlačili pred sebou a ktorý súčasná vláda chce zastaviť. Chcem pri tejto príležitosti povedať, že nenamietam proti poznámkam, že významnú časť tohto dlhu generoval štát a štátne inštitúcie, to je fakt. Ale zároveň považujem za nemiestne, ak sa tento fakt uvádza ako výčitka zo strany politikov na ktoromkoľvek poste. Všetci predsa rozumieme, že tento dlh nevytvorili imaginárne inštitúcie, ale že bol súčasťou finančného kompromisu a že tento kompromis bol dlhodobo podporovaný celou politickou reprezentáciou, či bola vo vláde alebo sa nachádzala v opozícii. Máme ambíciu a máme aj plán, ako tomu urobiť koniec, pretože máme ambíciu aj plán, aby naše zdravotníctvo nežilo na dlh, ktorý raz budú musieť zaplatiť občania, naše deti, budeme musieť zaplatiť my všetci, aby pacienti, ktorí potrebujú nákladnú a život zachraňujúcu starostlivosť, túto starostlivosť dostali včas, v plnej šírke na úrovni zodpovedajúcej modernej medicíne.

Medzi priority návrhu štátneho rozpočtu patria aj otázky boja s kriminalitou a korupciou, otázky zabezpečenia kvalitnejšej a efektívnejšej justície. Vláda predkladá rozpočet v situácii, keď majú jej plnú podporu tie opatrenia v rezortoch vnútra a spravodlivosti, ktoré vedú k efektívnejšiemu boju s korupciou aj organizovaným zločinom, a keď sa v tejto oblasti dosahuje pokrok. Vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu, ktorý zohľadňuje naše záväzky z programového vyhlásenia. A to je zefektívnenie štátnej a verejnej správy. Reorganizácia štátnej a verejnej správy, ako sme ju predložili a ako ju parlament schválil, bude znamenať úspory. Tento záväzok platí a budeme v ňom pokračovať aj na úrovni jednotlivých rezortov. Na druhej strane sa vláda so všetkou zodpovednosťou pripravuje na vstup Slovenska do Európskej únie, a to aj pokiaľ ide o administratívne kapacity. Chcem však predovšetkým povedať, že návrh štátneho rozpočtu, ako ho vláda predložila, v plnej miere zohľadňuje možnosti a ambície Slovenska čerpať z európskych fondov. Vláda pripravuje podmienky a sú zapracované v návrhu štátneho rozpočtu pre čo najúspešnejšie čerpanie európskych fondov a je pripravená zabezpečiť ich spolufinancovanie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, každý z nás by si vedel predstaviť veľmi veľa možností a oblastí, ktoré by si zaslúžili viac prostriedkov, ale rozpočet je vždy umením možného. Strop tohto možného je výška deficitu verejných financií a strop tohto deficitu pre budúci rok sme stanovili na úrovni 3,9 % hrubého domáceho produktu. Postupné znižovanie deficitu je v súlade so záväzkom, ktorý sme si zapísali do nášho programového vyhlásenia. Je ním záväzok dospieť v roku 2006 k deficitu 3 % hrubého domáceho produktu. Chcem v tejto súvislosti povedať dve veci, možno poukázať na dva mýty, ktoré sa okolo tohto záväzku vytvorili. Tým prvým mýtom je, že podstatou nášho záväzku nie je nič viac a nič menej, ako iba plniť maastrichtské kritériá pre zavedenie eura na Slovensku alebo, inými slovami, že to robíme kvôli Európskej únii. Samozrejme, netajím, že považujem zavedenie jednotnej meny, eura za výhodu, ktorá prinesie Slovensku úžitok. Ale, samozrejme, toto rozhodnutie nerobí ani minister financií, ani premiér, ani vláda. Čo však chcem v tejto súvislosti povedať, to je neodškriepiteľný fakt, ktorý platí bez ohľadu na toto potenciálne rozhodnutie. A to je to, že cieľ našej vlády znížiť deficit na 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2006 je predovšetkým správny...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Tóth.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: ... pre zdravý vývoj ekonomiky, pre jej stabilitu a predovšetkým, a to by som rád podčiarkol, pre trvalý zdravý hospodársky rast bez ohľadu na termín pripravenosti Slovenska na zavedenie eura. Toto je kľúčovou otázkou, prečo chceme znižovať deficit verejných financií až na úroveň 3 % z hrubého domáceho produktu, zdravý hospodársky rast, toto je kľúčový cieľ bez ohľadu na rozhodnutie, ktoré koniec koncov v otázke zavedenia eura napokon Slovensko urobí, pretože iba ekonomika generujúca rast je spôsobilá zabezpečiť efektívne fungovanie a financovanie našich jednotlivých priorít. A preto strop, ktorý sme si naplánovali v rozpočte pre budúci rok, smeruje k tomuto cieľu, k tejto ambícii. Preto je aj kľúčovou prioritou vlády pri akejkoľvek diskusii o konečnej podobe štátneho rozpočtu.

Nuž a druhou poznámkou k uvedeným mýtom je, že znižovanie deficitu nám neumožnilo podporiť niektoré rezorty, niektoré oblasti, ktoré si podporu zasluhujú. Mám na mysli predovšetkým oblasť školstva alebo kultúry. Hovorí sa o tom, že vláda tieto oblasti podceňuje alebo nebodaj ich odsúva na samotný okraj. Musím tieto tvrdenia v mene vlády odmietnuť. Nominálny ale aj reálny rast zdrojov pre základné, stredné a vysoké školstvo v návrhu rozpočtu je faktom. Faktom je, že rezort kultúry prichádza s projektmi pre budúci rok, ktoré podporujú obnovu nášho historického dedičstva aj v nadväznosti na turistický ruch, že tento rezort prichádza s iniciatívami, ktoré podporia pôvodnú literatúru, jej tvorbu, distribúciu a dostupnosť, a že prostriedky na tieto projekty sú súčasťou návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vám predkladám.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vám predkladá návrh štátneho rozpočtu, ktorý je pripravený zodpovedne. Kritici budú určite namietať, že nevyjadruje to, čo by sme si želali v ideálnom prípade, teda v prípade neobmedzených zdrojov. Je však pripravený v najlepších záujmoch Slovenskej republiky, pretože zohľadňuje možnosti a zdravé priority. Je faktom, že na Slovensku súčasne so znížením daní ide ruka v ruke aj znižovanie štátnych výdavkov a ekonomika dostáva dodatočne rozvojové impulzy. Štátny rozpočet je pripravený v súlade s programovým vyhlásením, ktorému ste dali dôveru pred rokom. Zohľadňuje reformy, ktoré sa v ňom odrážajú. Pripravuje Slovensko na podmienky Európskej únie tak, aby sa náš vstup stal príležitosťou na lepší život, aby sme v európskej konkurencii obstáli.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pozorne načúvať návrhom, ktoré v Národnej rade odznejú, a sme pripravení na vecnú diskusiu. Máme pritom dve možnosti. Môžeme pri tejto diskusii myslieť na to, ako si už dnes z tejto tribúny vyslúžiť mohutný potlesk našich voličov. A môžeme myslieť na to, čo je dobré a správne pre občanov nielen dnes, nielen zajtra, ale aj pozajtra. Som si istý, že vy, dámy a páni z opozície, budete diskutovať naozaj ostro a, tak ako býva zvykom, nenecháte na štátnom rozpočte suchú ani jedinú nitku. Ale som si tiež istý, že je aj vo vašom záujme, aby bol tento štátny rozpočet schválený. Je totiž zodpovedným návrhom nielen smerom k budúcemu roku, ale aj k rokom ďalším. Som si istý, že rozpočet má právo uchádzať sa a získať podporu poslancov, ktorí sú dnes nezávislí a pred rokom podporili programové vyhlásenie vlády. Náš návrh je totiž v súlade so záväzkami, ktoré získali vašu dôveru.

Chcem sa vopred poďakovať tým poslancom, ktorí sa postavia za návrh štátneho rozpočtu, za návrh vlády Slovenskej republiky, ktorý sme spolu pripravovali, o ktorom sme veľa diskutovali a na ktorom sme spoločne urobili veľa trpezlivej a, myslím, aj dobrej a zodpovednej práce.

Panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa uchádza o vašu podporu pre návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, deviati sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie pána premiéra. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda vlády, v príhovore ste sa vracali do obdobia pred rok a vyjadrili ste sa aj v tom, že radi by ste napravili chyby a omyly z minulého obdobia. Ja by som bol rád, keby ste napravovali tie chyby, ktoré ste urobili za vaše štvorročné minulé funkčné obdobie, pretože to, čo teraz momentálne predkladáte, je ťažko, možno povedať, ako zvážený a pripravený rozpočet, tak ako ste to vy hodnotili, pretože tento váš rozpočet síce má ambíciu získať koaličných poslancov, aby ho podporili, aby ste mali rozpočet prijatý, ale tento rozpočet má jediný a základný smer. Tak ako ste ho pripravili, rozpočet a tie zákony, ktoré sa prijali, majú za úlohu ožobráčiť ešte viac tých chudobných a pomôcť čo najviac tým bohatým. Toto bola príprava, ktorá prebiehala v parlamente pri prijímaní zákonov.

Treba ale povedať, že doteraz sme nikdy nezažili takýto spôsob prípravy rozpočtu, ako to bolo v tomto roku, pretože veľmi dobre sa vám podarilo dotlačiť parlament do úzkych, spravili ste si z parlamentu slúžku a v časovej tiesni a v strese, do ktorého ste dostali svojich poslancov, jednoducho sa prijímajú zákony tak, ako to potrebujú vládni úradníci, a niet priestoru na akékoľvek iné pokračovania. Treba ale povedať, že máte ambíciu uchádzať sa o podporu v tomto parlamente, aby bol rozpočet prijatý tak, ako ste ho v Častej-Papierničke dohovorili s vašimi poslancami. Treba ale otvorene povedať, že nie všetci radi dávajú hlavu do toho jarma a sú aj takí, ktorí občas zašomrú a zvažujú, či áno alebo nie. Ale treba otvorene povedať, že... (Prerušenie rečníka predsedajúcim po uplynutí časového limitu.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda vlády, ja viem, že sa vám nerozpráva o tejto situácii veľmi ľahko, pretože vaša politická strana veď stratila vedúcu úlohu v koalícii a de facto sa ňou stala SMK, čiže možno ak by ste boli politik správny, tak by ste uvoľnili niekomu z nich funkciu predsedu vlády.

Ale, dovoľte, aby som sa vrátil k vami predneseným slovám. Hovoríte, že ste napravili to, čo iní pokazili, ja si myslím, že ešte veľmi-veľmi dlho budeme naprávať to, čo ste pokazili vy, že, ste šancou pre moderné Slovensko. Nemyslím si to. Ste záhubou pre moderné Slovensko. Hovorili ste tu o zodpovednosti, o spravodlivosti, o solidarite. Ja si myslím, že tieto slová vašej vláde práveže nič nehovoria. Hovorili ste o tom, že sa znížila nezamestnanosť. Vážený pán predseda vlády, nezamestnanosť sa možno znížila ale administratívnymi opatreniami, práveže zamestnanosť nerastie, pretože ak vytvárate nejaké pracovné príležitosti, tak ich vytvárate iba v okolí Bratislavy, a nie niekde na strednom a východnom Slovensku. Hovoríte o vašej solidarite, ale ja si myslím, že chcete, aby vaša solidarita bola len s tou najbohatšou vrstvou, že sa znižujú dane. Áno, tým, čo zarábajú milióny, sa dane znížia, ale tým, čo zarábajú päť-šesť tisíc korún, sa veľmi tieto dane neznížia.

Vážený pán predseda vlády, váš rozpočet je cestou do pekla, komunisti chcú raj, do pekla choďte vy. Ďakujem vám. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi pragmaticky, pán premiér, k tomu, čo ste povedali. Viete, 5. rok tu počúvam o tom, ako predkladáte rozpočet. Predkladáte rozpočet 5. rok a predkladáte ho stále tými istými slovami. Stále hovoríte o čestnosti, zodpovednosti, o Slovensku, o tom, ako sa odrážame od dna. Nás už skutočne aj bolia nohy, pán premiér, ako sa od toho dna stále odrážame a nie a nie sa odraziť. Neviem, čím to je. (Potlesk.)

Viete a spoločnosť. Spoločnosť už je principiálne v strese, keď začína činnosť vláda, keď má zasadnutie vláda, keď ma zasadnutie parlament. No a teraz keď hovoríme o štátnom rozpočte, tak ja si myslím, že občania Slovenskej republiky s veľkým rizikom sa pozerajú do budúcnosti, čo zase prijmeme. Naozaj si myslím, pán premiér, úplne pragmaticky, že by ste už nemali predkladať nič tomuto parlamentu, pochopiteľne, v tomto zoskupení vlády a ak teda niečo by ste mali predložiť, tak v tejto chvíli by to mala byť vaša demisia. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, vážený pán premiér, ja by som chcel sa zastaviť pri vašich slovách, že rozpočet bude impulzom pre moderné Slovensko. Chcel by som hovoriť aj o vašom optimizme, o spolufinancovaní európskych fondov. Treba povedať, že hlavne v environmentálnej oblasti, v ktorej ja pracujem, je v rozpočte daná zjavná orientácia na veľké aglomerácie a katastrofálne škrty v oblasti menších investícií, ktoré smerujú hlavne do malých obcí. To znamená, že váš rozpočet zakladá bezprecedentne opäť vážne a veľké rozdiely medzi bohatými oblasťami a oblasťami menšími a chudobnými, medzi bohatým západom a chudobným východom Slovenska, pretože práve tam je koncentrácia malých obcí najväčšia. Zároveň by som chcel veriť, že v tomto rozpočte sa už nikto nepomýlil a že to nebude tak, ako ste hovorili minulého roku, že to bol rozpočet na rok 2003 ten najlepší v celej histórii rozpočtov, pričom doplatili naň všetci občania zvyšovaním cien rôznych produktov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán premiér, dozaista je vám známe, že každý zákon musí mať domyslené dopady do praxe. Platí to aj o zákone o štátnom rozpočte. Žiaľ, stalo sa absolútnou nepríjemnou realitou, že vaše zákony predkladáte do parlamentu bez domyslenia a dopadov do praxe. V tomto parlamente 3 roky som navrhovala pri zákonoch, aby táto vaša vláda predložila do parlamentu správu o dopadoch prijatých zákonov na najslabšie vrstvy obyvateľstva. Absolútne ste to arogantne ignorovali, hoci moja vytrvalosť bola pevná a mala základ v hlbokom presvedčení, že vrstvy obyvateľstva už niektoré vaše zákony nemôžu uniesť. Preto sa pýtam, keďže sa čudujem vašej odvahe predložiť takýto rozpočet, či vôbec myslíte to vážne a či sa nezamyslíte nad tým, že by ste zvážili svoj odchod. Teraz by to ešte nemuselo byť s veľkou hanbou. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán premiér, chcel by som sa opýtať: Ak návrh zákona o štátnom rozpočte bude schválený s vyšším schodkom o 18,4 mld. korún, budete to považovať za úspech a zodpovedný prístup celej vládnej koalície k zostaveniu tohto štátneho rozpočtu alebo vyvodíte aj osobné a iné dôsledky z tejto skutočnosti?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán predseda vlády, dovoľte dve, dúfam, vecné pripomienky k tej časti, kde ste hovorili o zdravotníctve.

Rozdelil by som to na časť za vašej prvej vlády, kde naozaj v zdravotníctve, a uznávajú to všetci, nestalo sa prakticky nič pozitívne. Najväčší kritik činnosti zdravotníctva v prvej vašej vláde bol práve terajší minister Zajac. Bol to kritik, ktorý kritizoval to, že sa nekoná, predovšetkým že sa nekoná v zdravotníctve. Vaši ministri, ktorí i dnes sedia vo vláde, sa verejne vyjadrujú o tom, ako sa v predchádzajúcom období šafárilo s finančnými prostriedkami v zdravotníctve. Ja som už pri programovom vyhlásení vlády pri mojom vystúpení sa pýtal, kto nesie politickú zodpovednosť za všetky tieto kroky, čo sa v zdravotníctve nekonali.

K druhej časti. Hovoríte teraz o zástave alebo o prestaní narastaní dlhu v zdravotníctve. Pán premiér, iste uznáte, že je to predovšetkým len na základe reštrikčných opatrení. To, čo sa zastavuje, je len na základe toho, že občania tu prispievajú nepomerne viac, ako prispievali doteraz, a samotná reštrukturalizácia systému sa nekoná ani teraz.

Nechcem zatiaľ diskutovať k tým zákonom, ktoré sú predkladané, obávam sa však, že ani tieto zákony nedajú adekvátny predpoklad na to, aby sa spravila naozajstná reštrukturalizácia, aby sa definovala potreba, ktorá v zdravotníctve existuje. Takže pri tom, že v zdravotníctve sa zastavil dlh, sa zatiaľ tešiť niet, naozaj niet z čoho, pán premiér.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem. "Pán premiér, prednáška vaša neprivábi ma, v nej faloš štíhla je a hrbatá je krása, čo prednáša sa, nezaujíma, čo zaujíma, to sa neprednáša." Citoval som z básne Janka Jesenského zo 6. mája 1942. Báseň má názov Dnešné prednášky. Pán premiér, ja len neviem, ako Janko Jesenský mohol už vtedy vedieť, že budete hovoriť k rozpočtu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predseda vlády, vo svojom vystúpení ste skutočne hovorili pekne. Hovorili ste toho dosť, no málo z toho bolo zrozumiteľné vo vzťahu k tomu, aby sa občanom Slovenska niečo aj zlepšilo. Dokonca ste tam mali aj kritické pripomienky, ale zas tá kritika nevyznela v tom slova zmysle, aby bolo poučenie pre tvorbu tohtoročného rozpočtu. Škoda, že skutočne sa vláda nepoučila z uplynulého obdobia, keď opozícia kritizovala prístupy a tvorbu štátneho rozpočtu pre rok 2003. A život ukázal, že mala pravdu, pretože muselo dôjsť k zmene štátneho rozpočtu. A to, čo sme hovorili pri jeho schvaľovaní, že to nie je štátny rozpočet, ale len štátne provizórium, život ukázal. A všetko došlo na plecia radového občana, na úkor jeho alebo zníženie jeho životnej úrovne.

Myslím si, že skutočné slová pani Tóthovej boli oprávnené v tom, že tento rozpočet je nedomyslený, nedomyslený v tom, že vládu nezaujímajú tie dopady, ktoré má na občanov Slovenska, a nezaujíma ani skutočnosť, že opatrenia, ktoré boli prijaté v oblasti zdravotníctva, školstva, v oblasti spoločenskej spotreby, zaťažujú radového občana Slovenska na jednej strane. Na druhej strane 19-percentná daň z pridanej hodnoty opätovne je na pleciach predovšetkým radového občana. A dá sa jednoznačne povedať, že zásluhou zavedenia 19-percentnej dane chudobní budú dotovať podnikateľské kruhy, budú dotovať bohatých, aby oni mali ešte viacej na úkor tých chudobných. To je jedna stránka veci.

Pán Rusko, môže povedať, že vrstva vyvárajúca majetok vytvára hodnoty vo výrobnom procese... (Prerušenie rečníka predsedajúcim po uplynutí časového limitu.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán premiér, môžete reagovať na vystúpenia pánov poslancov vo faktických poznámkach. (Ruch v sále.) Nech sa páči, choďte od rečníckeho pultu, je to dôstojnejšie.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne, panie poslankyne, páni poslanci, za vaše príspevky úvodné. Myslím si, že už tie úvodné poznámky ukázali, že tá diskusia bude živá, a to najmä zo strany opozície. Myslím si, že sa netreba čudovať, keď budú tie príspevky skôr kritické. Ale na tieto všetky vystúpenia budeme reagovať, budú reagovať vecne ministri. A verím, že tá diskusia, rozprava ukáže, že rozpočet je vyústením našich reformných opatrení a že je pre Slovensko dobrý.

Celkom stručne len k niektorým vašim, nie ku všetkým poznámkam.

Najprv pánu Hoptovi by som chcel povedať, že vedúcu úlohu stratila vaša, nie moja strana. (Šum v sále.)

K pánu Jadušovi. To bol veľmi vecný a taký praktický príspevok. By som chcel povedať, že áno, stojíme si za kalkuláciami, prepočtami. Už koncom júna sa prvýkrát o návrhu štátneho rozpočtu rokovalo. A sme pripravení zodpovedať alebo predložiť analýzy ktorejkoľvek položky štátneho rozpočtu.

Pani poslankyňa Tóthová, ja som sa vášmu príchodu do Národnej rady opäť veľmi potešil a vy chcete, aby som ja zase odišiel. To nie je v rovnováhe. (Smiech a potlesk v sále.) Mali by sme sa vzájomne potešiť a povzbudiť (Smiech v sále.), pretože ani práca poslanca, ani práca premiéra nie je celkom ľahká.

No a na záver by som chcel si len tak zaželať, aby tá rozprava, najmä príspevky opozície zaznievali v takom poetickom tóne, ako bol príspevok pána poslanca Ondriaša. Takže želám vám dobré nervy, veľa invencie a veľmi sa teším na diskusiu k štátnemu rozpočtu a prosím vás ešte raz o jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004 uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dámy a páni, predložený návrh rozpočtu je z viacerých dôvodov možné považovať za prelomový. Jeho schválenie podporí snahu vlády pokračovať v zdravom vývoji slovenského hospodárstva, zabezpečí kompatibilitu finančných vzťahov a rozpočtové krytie vstupu Slovenska do Európskej únie a v neposlednom rade vyčlenením zodpovedajúcich prostriedkov podporí realizáciu viacerých započatých reforiem. Rozpočet na rok 2004 vytvára predpoklady na pokračovanie v zdravom vývoji slovenskej ekonomiky. Jeho parametre zaručia dynamické zvyšovanie produktivity, prílev zahraničných investícií a pokračovanie v zvyšovaní zamestnanosti.

Hospodársky rast v roku 2004 sa očakáva nad úrovňou 4 %, čo je najvyšší rast nielen v porovnaní s krajinami Európskej únie, ale aj s krajinami Vyšehradskej štvorky. V snahách o znižovanie nezamestnanosti a o zvyšovanie výkonnosti slovenskej ekonomiky vláda prikročila k štrukturálnym reformám, ktorých zavŕšenie predpokladá rozpočet na rok 2004. Na základe týchto snáh došlo k výraznému posunu smerom k zníženiu miery nezamestnanosti a zvýšeniu zamestnanosti v Slovenskej republike. Potvrdzujú to aj štatistiky, keď v I. polroku 2003 dosiahol rast zamestnanosti 1,2 %. Aj pokles deficitu verejných financií, ktorý v roku 2004 predstavuje medziročne 1,1 percentuálneho bodu HDP, 3,9 % v roku 2004 v porovnaní s 5 % v roku 2003, toto zníženie deficitu verejných financií znamená stimul pre zdravý vývoj hospodárstva. Zlepšenie bilancie bežného účtu tak umožňuje centrálnej banke stimulovať ponukovú stránku ekonomiky prostredníctvom nižších úrokových sadzieb. Nižší deficit tiež znižuje rast zadlžovania budúcich generácií na úkor súčasnej spotreby.

Predložený štátny rozpočet je tiež prvým rozpočtom v histórii Slovenskej republiky, ktorý v plnej miere zohľadňuje jej členstvo v Európskej únii od 1. mája budúceho roka. Európsky rozmer rozpočtu však neznamená len zapracovanie príjmov a výdavkov z európskych fondov do bilancie rozpočtov a vyčlenenie zodpovedajúceho spolufinancovania, ale predovšetkým koordináciu hospodárskej politiky v zmysle záväzkov členskej krajiny Európskej únie. Znižovanie deficitu smeruje k naplneniu vládneho programu, v ktorom si vláda dala za cieľ splniť maastrichtské konvergenčné kritériá najneskôr v roku 2006, a teda dosiahnuť deficit na úrovni menej ako 3 % hrubého domáceho produktu a verejný dlh na úrovni menej ako 60 % hrubého domáceho produktu. Rozpočet Slovenskej republiky a rozpočet Európskych spoločenstiev sú integrálne prepojené, nakoľko v predloženom rozpočte sú v plnej miere zapracované príjmy aj výdavky štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Zároveň je v dostatočnej miere zabezpečené spolufinancovanie s týmto prostriedkom, a to na úrovni 7,2 mld. Sk. Rovnako platby Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie v objeme 10,2 mld. korún oprávňujúce nás na využívanie výhod členstva a čerpanie európskych fondov sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Rok 2004 bude zásadným z hľadiska splnenia reformných zámerov z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Budúcoročný rozpočet v plnej miere podporuje tieto reformné kroky a všetky zmeny z nich vyplývajúce sa odrážajú v jeho štruktúre, príjmoch aj výdavkoch. Reforma miestnej štátnej správy znamená zrušenie samostatných kapitol krajských úradov a presunutie ich výdavkov do kapitol jednotlivých rezortov. Reformou v sociálnej sfére dochádza k zrušeniu Národného úradu práce, ktorého záväzky vyplývajúce z aktívnej politiky trhu práce preberá štátny rozpočet. Rovnako sú jeho súčasťou aj náklady spojené s fungovaním príslušných úradov. Daňovou reformou dochádza k presunu daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame, pričom celkové daňové zaťaženie obyvateľstva a podnikateľov klesá. Sprehľadňuje sa tiež systém daňových zákonov, na komplikovanosť ktorých si podnikatelia v minulosti často sťažovali. Daňová reforma tak bude výrazným stimulom pre rozvoj podnikateľských aktivít a podporí ekonomický rast v strednodobom a dlhodobom horizonte. Rozpočet reflektuje aj ostatné reformné kroky vlády, z ktorých medzi najvýznamnejšie patria reforma sociálneho systému, zdravotníctva či reforma financovania regionálneho školstva a iné. Reformou však prechádza aj samotný rozpočet a riadenie verejných financií. Významným novým prvkom je predloženie rozpočtov kapitol aj v komplexnej programovej štruktúre, ktorá poskytuje prehľad o vecnej náplni výdavkov rozpočtu a vytvára priestor na zvýšenie účelnosti a efektívnosti verejných výdavkov. V ďalších rokoch bude Ministerstvo financií Slovenskej republiky na rozpočtovania orientované na výsledky klásť čoraz väčší dôraz. Zostavovanie rozpočtu sa vo väčšej miere ako v minulosti opieralo o strednodobý finančný výhľad, ktorý okrem makroekonomického vývoja obsahuje aj základné smerovanie fiškálnej politiky. Rozpočtovanie výdavkov bolo odlišné aj v tom, že vláda vo východiskách štátneho rozpočtu schválila výdavky nevyhnutné na pokrytie základných potrieb rozpočtových kapitol a osobitne rozdeľovala zdroje na prioritné výdavky a projekty. Tým sa dosiahlo osobitné zvýraznenie priorít rozpočtu.

V uplynulých dňoch sme pozorne sledovali diskusiu výborov k predloženému návrhu rozpočtu. Predkladané návrhy sme neanalyzovali len z hľadiska vecného opodstatnenia, ale najmä z hľadiska možnosti ich rozpočtového krytia. Viaceré z predkladaných návrhov boli už pri príprave rozpočtu predmetom osobitného posudzovania. Napriek tomu si myslím, že viaceré predložené návrhy budeme môcť podporiť.

Rád by som sa stručne zmienil o niektorých z prednesených návrhov, osobitne o tých, ktoré sa odporúčajú prijať.

Z hľadiska celkových vzťahov štátneho rozpočtu považujem za významný návrh, aby sa na tvorbe príjmov štátneho rozpočtu podieľali granty a transfery v sume 18,4 mld. korún. Po prijatí tohto návrhu sa o rovnakú sumu zvýši hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý bude predstavovať 78,4 mld. korún. Týmto odpovedám aj na otázku pána poslanca Šulaja, pretože podstatné je, že z hľadiska metodiky ESA 95 sa schodok verejného rozpočtu v návrhu nemení a naďalej predstavuje 3,9 % predpokladanej úrovne hrubého domáceho produktu. Tie prostriedky zo štátnych finančných aktív, resp. z privatizácie, ktorými sme pôvodne zamýšľali vykryť jednorazový hotovostný výpadok niektorých daňových príjmov, bude možné použiť najmä na oddlženie zdravotníctva. Pri špecifikovaní zdrojov na krytie viacerých pozmeňujúcich návrhov sme zvažovali možnosti zvýšenia príjmov, ale najmä presuny medzi kapitolami, resp. prerozdelenie výdavkov v rámci rozpočtových kapitol. Príjmy štátneho rozpočtu sa zvýšia o predpokladaný výnos 200 mil. korún zo zvýšenia spotrebných daní z cigariet. Príjmy rozpočtu by sa mali zvýšiť aj v dôsledku realizácie poslaneckého návrhu týkajúceho sa prerozdelenia podielových daní. Najväčší nápor pri navrhovanom krytí predkladaných návrhov opätovne smeroval na rezervu vlády. Po realizovaní všetkých odporučených návrhov by sa z pôvodnej sumy 1 mld. korún znížila rezerva vlády na 670 mil. korún. Rozhodujúcu časť poslaneckých návrhov prednesených na rokovaní výborov chceme v prípade ich prijatia riešiť prerozdelením výdavkov v rámci príslušných rozpočtových kapitol. Týmto spôsobom sa odporúča riešiť aj zvýšenie doplatku k priamym platbám v pôdohospodárstve na úroveň 52,5 %.

Oceňujem skutočnosť, že ani po prijatí návrhov z rokovania výborov sa schodok verejného rozpočtu nezvyšuje. Privítať chcem aj tú skutočnosť, že Národná rada prijala v uplynulých dňoch viaceré právne normy v takej podobe, akú sme zapracovali do návrhu štátneho rozpočtu. Odstránilo a odstraňuje sa tým jedno z najvýraznejších rizík rozpočtu, ktoré sme si uvedomovali.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte zdôrazniť väzbu tohto návrhu štátneho rozpočtu na základnú prioritu vlády, ktorou je vytváranie predpokladov na vysoký udržateľný ekonomický rast, a teda na dobiehanie vyspelých krajín aj v ekonomickej úrovni, ale aj v úrovni životnej. Práve jedným z najdôležitejších nevyhnutných predpokladov na naplnenie tohto zámeru, tejto ambície je zlepšovanie podnikateľského prostredia, je zlepšovanie ekonomického prostredia, je prostredie, ktoré bude znamenať väčší prílev investícií, väčšiu tvorbu pracovných príležitostí a rýchlejší a udržateľný ekonomický rast. Som presvedčený, že reformami, ktoré vláda robí, a schválením tohto štátneho rozpočtu, ktorý finančne rámcuje všetky reformy, ktoré sa na Slovensku robia, takéto predpoklady vytvárame a Slovenská republika v budúcom roku aj v ďalších rokoch bude dosahovať výrazne vyššie tempá ekonomického rastu, ako je rast, ktorý je dosahovaný v dnešných krajinách Európskej únie, ale aj rast vo väčšine kandidátskych krajín, ktoré v budúcom roku do Európskej únie vstúpia. Tento návrh štátneho rozpočtu je nevyhnutným predpokladom naplnenia tohto programu a tejto ambície, a preto verím, že získa v Národnej rade vašu podporu. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky požiadala svojím uznesením o zaujatie stanoviska k predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý stanovisko Národnej rade zaslal písomne, ktoré máte pod tlačou 427.

Prosím teraz pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jozefa Stahla, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o

stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004.

Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracoval a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 520 zo dňa 21. októbra tohto roku.

V predloženom stanovisku sa Najvyšší kontrolný úrad opiera o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, materiály a informácie vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých rozpočtových kapitol, Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov.

Makroekonomické rámce a východiská, ktoré vláda zohľadnila pri zostavení návrhu štátneho rozpočtu, vychádzajú z postupného zvyšovania reálneho tempa rastu HDP v stálych cenách na úrovni 4,1 % a priemernej ročnej miery inflácie na úrovni 8,1 %. Napriek priaznivému vývoju priemerná miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 14,9 % je stále vysoká. Táto je spolu s rizikovým vývojom obchodnej bilancie najdôležitejším vnútorným ekonomickým faktorom ovplyvňujúcim dynamiku a stabilitu konsolidácie verejných financií.

K príjmom štátneho rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa celkové príjmy rozpočtujú sumou 250 mld. Sk, čo predstavuje oproti štátnemu rozpočtu na rok 2003 nárast o 14, 6 mld. Sk.

Daňové príjmy sa v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 rozpočtujú sumou 194,9 mld. Sk, čo je v porovnaní so štátnym rozpočtom na rok 2003 menej o 20,7 mld. Sk. V tejto súvislosti upozorňujeme na dôležitosť dôkladnej prípravy noviel daňových zákonov a ich schválenie s dostatočným predstihom pred nadobudnutím ich účinnosti. Súčasný proces transformácie ekonomiky v Slovenskej republike je totiž sprevádzaný veľkým počtom prijímaných noviel zákonov, ktorých aplikovanie je komplikované nielen pre podnikateľské subjekty, ale aj pre správcov daní. Zavádzanie daňovej reformy s predpokladaným zvýšením prílevu zahraničných investorov je podmienené zvýšením transparentnosti a stability legislatívneho a podnikateľského prostredia. Zložitá a nejednoznačná legislatíva, rovnako ako i nedokonalý daňový informačný systém sú tiež príčinou rastu daňových nedoplatkov. Najvyšší kontrolný úrad zistil a v správach o výsledkoch kontrol predkladaných Národnej rade aj uviedol, že správcovia daní v niektorých prípadoch nevyužívajú pri vymáhaní daňových nedoplatkov všetky právomoci vyplývajúce im zo zákona.

Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na nedostatočnú finančnú disciplínu daňových subjektov a na zvýšené riziko daňových únikov súvisiacich so vstupom Slovenskej republiky do priestoru voľného obchodu bez hraníc v rámci Európskej únie. Jedným z nástrojov na zamedzenie daňových únikov je realizácia platieb v podnikateľskom prostredí bezhotovostným platobným stykom. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie správa ostatných spotrebných daní, teda z tabaku, tabakových výrobkov, piva, liehovín a vína vrátane zavedenia daňových skladov prejde na colnú správu v Slovenskej republike, čo vytvára určité predpoklady na zníženie rizika daňových únikov.

Významným objemom sa na celkových príjmoch v roku 2004 sumou 40,9 mld. Sk podieľajú granty a transfery. Oproti roku 2003 príjmy tejto kategórie vzrástli alebo vzrastú o 37 mld. Sk. Najvyšší podiel príjmov rozpočtovaný na rok 2004 v rámci tejto kategórie tvoria príjmy zo štátnych finančných aktív v sume 18,4 mld. Sk. Na základe uznesenia vlády č. 974 zo dňa 14. októbra tohto roku k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 bude na posilnenie štátnych finančných aktív v roku 2004 použitý majetok Fondu národného majetku Slovenskej republiky v sume 11 mld. Sk. Z uvedenej sumy sa 8,3 mld. Sk použije do príjmov štátneho rozpočtu. Tu ide o dividendy rozpočtované v rámci tejto hlavnej kategórie, teda granty a transfery. Zostávajúca suma 2,7 mld. Sk tak bude kryť jednorazový výpadok daňových príjmov vo výške 18,4 mld. Sk iba čiastočne. Z uvedeného vyplýva, že v navrhovanom rozpočte na rok 2004 zostáva nepokrytých 15,7 mld. Sk.

K výdavkom štátneho rozpočtu. Celkové výdavky v navrhovanom rozpočte na rok 2004 sú určené v sume 310 mld. Sk, čo oproti rozpočtovaným výdavkom na rok 2003 v objeme 291,4 mld. Sk predstavuje absolútny nárast o 18,6 mld. Sk. Štruktúru výdavkov výrazne modifikovala reforma miestnej štátnej správy, zrušenie krajských a okresných úradov a Národného úradu práce a prechod ich kompetencií na špecializovanú miestnu štátnu správu, ktorá je súčasťou kapitol vecne príslušných rezortov. V navrhovanom štátnom rozpočte došlo i k výraznému zníženiu počtu rozpočtových kapitol zo 49 na 36. Významnou zmenou rozpočtu výdavkov jednotlivých kapitol s výnimkou kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom a kapitoly VPS je aj uplatňovanie programového rozpočtovania, rozpočtovania orientovaného na výsledky. Ide o systém založený na plánovaní úloh a aktivít vlády v nadväznosti na priority štátu a disponibilné zdroje zamerané na efektívnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov. Reálnosť predloženého návrhu vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu v kategórii bežných výdavkov je podmienená prijatím a realizáciou niektorých vládnych návrhov zákonov, resp. novelizácie doteraz platných zákonov.

Z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu vyplynulo, že v niektorých kapitolách v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 nie sú pokryté potreby na kapitálové výdavky vyplývajúce z prijatých zákonov, uznesení a rozhodnutí. V kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom rozpočet nerieši často havarijné potreby delimitovaných stavieb a objektov. V rozpočte pre samosprávne kraje sa neuvažuje s finančnými prostriedkami na nedokončené investície. V rozpočte pre niektoré samosprávne kraje sa neuvažuje s finančnými prostriedkami na obstaranie vlastných budov. Nesúlad z hľadiska vyčlenenia finančných prostriedkov pre rozpočtovú kapitolu ministerstva obrany bol zistený medzi uzneseniami vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré schválili 2 % z HDP pre rezort ministerstva obrany, a funkčnou kvalifikáciou stanovenou Opatrením Ministerstva financií SR č. 4283/2003-41 zo 16. apríla 2003, kde sa výdavky na obranu klasifikujú aj vrátane výdavkov iných rezortov ako ministerstva obrany. Výdavková časť kapitoly ministerstva obrany je určená v celkovej sume 23 342,8 mil. Sk, čo predstavuje podiel 1,8 % z predpokladaného objemu HDP v roku 2004 vo výške 1 289,8 mil. Sk. Z uvedeného vyplýva, že uznesením Národnej rady schválený objem 2 % HDP pre rozpočtovú kapitolu nie je dodržaný. Napriek uvedenému konštatujeme, že z hľadiska vecného, pre potreby obrany sú vyčlenené prostriedky aj v iných kapitolách štátneho rozpočtu.

Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že prísne pravidlá efektívneho využitia finančných prostriedkov z Európskej únie, niekoľkostupňová kontrola, požiadavka na efektívne fungovanie vnútorného kontrolného systému, to všetko by malo mať za následok, že výdavky budú skutočne použité len na určené účely s dodržaním maximálnej hospodárnosti a efektívnosti.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej funkcii orgánu vydávajúceho prehlásenia o ukončení pomoci pre štrukturálne fondy a kohézny fond a certifikačného orgánu pre Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, teda Záručná sekcia bude predkladať certifikáty a prehlásenia príslušným orgánom Európskej komisie, ktoré budú podkladom pre zúčtovanie programov, resp. projektov.

K štátnym zárukám v roku 2004. K zásadnej zmene došlo v poskytovaní štátnych záruk. V roku 2004 sa predpokladá poskytovať štátne záruky len na projekty spojené s čerpaním fondov Európskej únie, pri ktorých sa predpokladá návratnosť. Rezerva na realizáciu štátnych záruk je vytvorená v rozpočte Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Riziko je v naplnení príjmov zo zmlúv, ktoré uzavrie Fond národného majetku Slovenskej republiky v priebehu roku 2004.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v nadväznosti na skutočnosti, ktoré som už uviedol, konštatuje, že predpokladom reálnosti návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 je schválenie návrhov zákonov, ktoré vláda v súvislosti s jeho prípravou predložila Národnej rade Slovenskej republiky, že v príjmovej časti štátneho rozpočtu v roku 2004 bude plnenie príjmov determinované najmä dopadmi legislatívnych zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní vyplývajúcich zo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, že vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu v roku 2004 v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa mimoriadne zvýšia nároky na dodržiavanie rozpočtovej a finančnej disciplíny, aby výdavky boli skutočne použité v súlade s príslušnými predpismi, ale len na určené účely s dodržaním maximálnej hospodárnosti a efektívnosti, že transparentnosť návrhu štátneho rozpočtu negatívne ovplyvňujú pretrvávajúce problémy súvisiace so zriadením nových orgánov štátnej správy a presunom pôsobností na samosprávne orgány. Najvyšší kontrolný úrad pozitívne hodnotí, že súčasťou návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 je aj návrh rozpočtu verejných financií zostavený v podmienkach nových postupov s kvantifikáciou schodku verejného rozpočtu v zmysle metodiky záväzne uplatňovanej v Európskej únii používanej pod skratkou ESA 95. Najvyšší kontrolný úrad hodnotí zámery hospodárenia štátneho rozpočtu, ako aj ostatných zložiek verejného rozpočtu vyjadrené v návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 ako veľmi náročnú úlohu v podmienkach viacerých vzájomne sa prekrývajúcich vplyvov súbežne prebiehajúcich reforiem. Ďakujem vám za pozornosť.