V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.
Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Farkas.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 426 zo dňa 16. októbra 2003 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 a návrh rozpočtov rozpočtových kapitol na rok 2004 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru NR SR, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podávajú správy o výsledku prerokovávania vládneho návrhu zákona.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2004 pridelený, prerokovali ho v stanovenej lehote do 21. novembra 2003.
V bode II sú uvedené výsledky prerokovávania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004.
A. K návrhu zákona.
Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory takto.
Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre zdravotníctvo.
Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a zahraničný výbor.
B. K návrhu rozpočtu kapitol.
Návrhy rozpočtov kapitol boli schválené takto. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v rozpočtových kapitolách boli schválené kapitoly. Sú uvedené všetky kapitoly v zozname, ku ktorým neboli poskytnuté žiadne a prijaté žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Pod bodom 2 sú uvedené pripomienky a zmeny a doplnky, ktoré boli schválené v kapitolách.
V bode 3. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov k rozpočtovým kapitolám. Ide o Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
4. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vyjadril nesúhlas s návrhom rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
5. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bol informovaný o návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky - časť Vojenské spravodajstvo - a prerokuje rozpočet pre Vojenské spravodajstvo až po rozpise kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
6. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku okrem pridelenej kapitoly Kancelárie verejného ochrancu práv prerokoval aj problematiku ľudských práv a národností dotýkajúcich sa kapitol, ako sú Úrad vlády SR, Ministerstvo kultúry SR a Ministerstvo spravodlivosti SR.
V bode III sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Máte ich očíslované číslami 1 až 10 a sú uvedené návrhy uvedené na stranách 5 až 10 spoločnej správy.
Pod bodom IV sú pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtov rozpočtových kapitol a k prílohám návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004. Tam sú jednotlivými písmenami označené: A - návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol, tam boli prijaté pozmeňujúce návrhy na stranách spoločnej správy 11, 12, v bode B sú návrhy na zníženie výdavkov kapitol, neboli predložené žiadne takéto návrhy, v bode C sú presuny medzi kapitolami, uvedené návrhy sú na stranách spoločnej správy 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22 a 23, potom sú v bode D presuny a upresnenia v rámci príslušných kapitol, návrhy, ktoré sa vzťahujú k tejto problematike, sú uvedené na stranách 23, 24, 25, 26, 27, 28, to je všetko, na strane 29 sú uvedené iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
V bode VI potom máte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh spoločného spravodajcu, akým spôsobom budeme hlasovať o jednotlivých bodoch tejto spoločnej správy. Samozrejme, keď budú niektoré body vyňaté na osobitné hlasovanie, tak budeme hlasovať osobitne aj o vyňatých bodoch.
Gestorský výbor odporúča potom schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zapracovať do dvoch uznesení. Tieto uznesenia máte, sú súčasťou spoločnej správy. Bude zapracované do uznesenia č. 1 naše stanovisko, či schvaľujeme alebo neschvaľujeme návrh štátneho rozpočtu, a do uznesenia č. 2 potom všetky odporúčania vo vzťahu k vláde a k ostatným ústredným orgánom štátnej správy.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu č. 272 zo 4. decembra 2003.
Ešte vás chcem informovať o tom, že mám všetky oprávnenia od gestorského výboru, ktoré majú vzťah k návrhom o hlasovaniach o jednotlivých bodoch a o návrhu rozpočtu ako celku. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu k prednesenému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Za poslanecké kluby sa prihlásili Jozef Ševc za KSS, Igor Šulaj za Smer, Július Brocka za KDH, Jozef Mikuš za SDKÚ, Pál Farkas za SMK, Sergej Kozlík za Ľudovú stranu-HZDS. Ďalej písomne sa prihlásili nasledovní poslanci a poslankyne: Karol Ondriaš, Beáta Brestenská, Milan Murgaš, Vladimír Ďaďo, Ján Jasovský, Dušan Čaplovič, Karol Fajnor, Dušan Muňko, Dana Podracká, Ján Mikolaj, Anton Blajsko, Dušan Jarjabek, Maroš Kondrót, Robert Kaliňák, Miroslav Maxon, Ľudmila Mušková, Milan Cagala, Ivan Kiňo, Pavol Paška, Eva Antošová, Karol Džupa, Tibor Cabaj, Ľubomír Vážny a ako posledný písomne prihlásený do rozpravy k návrhu zákona o štátnom rozpočte Milan Rehák.
Teraz žiadam o vystúpenie alebo dávam slovo na vystúpenie Jozefovi Ševcovi za poslanecký klub KSS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážená Národná rada, nechcem a nebudem komentovať úvodné vystúpenie predsedu vlády Slovenskej republiky, nech to urobia analytici. No predpokladám, že história je múdra a ona povie svoj verdikt pravdy.
S poľutovaním musím konštatovať, že predložený vládny návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004 je nekoncepčný, asociálny a vo viacerých prípadoch hypotetický. V čom vidíme nekoncepčnosť návrhu? Predovšetkým v tom, že neprimerane reaguje na skutočnosť, že bude prvým štátnym rozpočtom Slovenska členskej krajiny Európskej únie. Nemáme na mysli rešpektovanie maastrichtských kritérií, dokončenie procesu decentralizácie kompetencií štátu na samosprávne orgány a pod., hoci aj v tejto oblasti vláda takmer nič neurobila pre striktné rozpočtové obmedzenie zložiek verejných financií, ktoré sú bezprostredne spojené so štátnou správou. Inými slovami by sa dalo v tomto kontexte dokonca povedať, že Achillovou pätou návrhu rozpočtu je ignorovanie otázky štátneho rozpočtu, ako je štát pripravený šetriť priamo vo vlastných výdavkoch. A nemám tu na mysli sociálnu sféru, školstvo a zdravotníctvo.
Za závažné považujeme stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu. Poukazuje na rad metodologických nedostatkov. A ako viete, a všetci zrejme sme si urobili určitú analýzu štátneho rozpočtu, predložený návrh štátneho rozpočtu ukazuje z tohto pohľadu, že makroekonomický rámec zostavenia rozpočtu na rok 2004 vychádza z predpokladu, že tvorba HDP v bežných cenách bude na úrovni 1 293,2 mld. Sk, teda z ročného tempa rastu HDP v stálych cenách na úrovni 4,1 %, z priemernej ročnej miery inflácie na úrovni 8,1 % a z priemernej miery evidovanej nezamestnanosti na úrovni 14,9 %. Každému je jasné, že miera inflácie 8,1 % bude záležať nielen od kurzu koruny, ale aj od zvýšenia produktivity práce pred tempom rastu reálnych miezd na úrovni daných v rozpočte 0,6 %, ktoré budú, samozrejme, determinované, ako vieme, rozsahom úprav regulovaných cien už avizovaných znova, teda ide o zemný plyn, nájomné, vodné a stočné, a dopadmi zavedenia jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty a očakávaným rastom spotrebiteľských cien potravín a vývojom, samozrejme, svetovej ceny ropy. To znamená, rečou zrozumiteľnou, že štát si ide požičiavať od obyvateľov, odbúrava svoj sociálny charakter a privádza podstatnú časť občanov, nie všetkých, na hranicu biedy.
Vážení páni finančníci, chcete alebo nechcete, môžete to brať i športovo či humorne, ale musím konštatovať, že bývalých pracovníkov v Štátnej plánovacej komisii niet za čo kritizovať - zlatá éra sociálnych istôt. Pre ilustráciu jeden príklad poviem, kde ste to doviedli až do absurdity. Navrhuje sa vodné a stočné spolu od januára 2004, kde za kubík bude cez 40 korún sa platiť. Je to nejaká vízia? Samozrejme, sme za šetrenie, ale nie takto drastické. Sú aj nové technológie, regulačná aparatúra. To nikto cenovo neponúka občanom? Alebo chceme, aby ľudia sa umývali iba raz do týždňa, aby sa doma nevarilo, nesplachovali sa WC? Ideme drasticky na hygienu? Likvidujeme záhradkárstvo alebo vedieme ľudí v zákone ku genocíde? A pritom tvárime sa proreformne a nebodaj závidí nám tieto reformy celý svet.
Vážená vláda, nelikvidujte svojich spoluobčanov. To, čo robíte, po vás to nenapraví za 10 rokov nikto, ak by ste mali tvoriť ešte aj rozpočet na rok 2005. Nám však ide predovšetkým o to, že návrh rozpočtu ani len nenaznačuje stratégiu a taktiku, ktorá by umožnila Slovensku v krátkom čase prekonať súčasný krízový stav vo všetkých oblastiach spoločenského života a zaradiť sa medzi popredné členské krajiny EÚ. Členstvo v EÚ bude znamenať novú kvalitu vo všetkých oblastiach života ľudí a krajín. Taký ukazovateľ dynamiky rozvoja, ako je produktivita práce, bude postupne vystriedaný ukazovateľom racionálneho využívania všetkých zdrojov, ale najmä takej samoobnovujúcej sa a dynamizujúcej energie, ako je pracovná sila, teda človek a jeho vysokokvalifikovaná a tvorivá sila. A o to nám ide. Štátny rozpočet by mal ísť na službu občana a nie na jeho využívanie pre tvorbu a napĺňanie chýbajúcich zdrojov cestou reštrikcií, zvyšovania cien a znižovania životnej úrovne. Od začiatku priemyselnej revolúcie pokrok znamenal zvyšovanie produktivity práce. Súčasná etapa vyžaduje podľa mnohých odborníkov nový prístup k pokroku, namiesto produktivity práce zvyšovanie produktivity zdrojov. Žiaľ, na každom kroku sme konfrontovaní skutočnosťou, ktorá nás usvedčuje z neproduktívneho využívania zdrojov. Jednou z hlavných prekážok v prístupe k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov je aj epigónske až otrocké napodobňovanie iných. Naše členstvo v EÚ bude mať za následok aj zmeny v sociálnej štruktúre spoločnosti. Otázka stojí tak, čo budeme robiť, aby Slovensko vnieslo svoj jedinečný vklad do nového zväzku v záujme spoločného rozvoja. Odpoveď na túto otázku by už mal jasne naznačovať aj predložený návrh rozpočtu.
Podľa KSS najdôležitejšou úlohou pre Slovensko v najbližších rokoch a desaťročiach by malo byť po prvé zabezpečenie takej všestrannej vzdelanostnej úrovne občanov, aby bez ohľadu na to, kde budú pracovať, patrili k vyhľadávaným odborníkom, teda k špičke, po druhé všestranné upevňovanie slovenskej svojbytnosti v novom historickom kontexte. Inými slovami, hlavným zdrojom, ktorým sa môže Slovensko presadiť v európskej dvadsaťpäťke, je človek. Na rozdiel od tzv. neobnoviteľných, resp. dlho obnoviteľných prírodných zdrojov nie je potrebné ani možné skladovať ľudské zdroje. Naopak, treba ich čo najlepšie využívať, sú nevyčerpateľné vďaka svojej permanentnej obnove. Musíme mať sústavné na pamäti, že formujúca sa svetová informačná ekonomika je založená na vede a vysokokvalifikovaných ľudských zdrojoch. Človek na Slovensku sa môže a musí stať najsilnejším motorom našej ekonomiky. Mali by si to uvedomiť hlavne predstavitelia súčasnej vlády, a myslím si, že aj poniektorí si to uvedomujú, ktorí v tomto ohľade fetišizujú zahraničný kapitál. Zahraničný kapitál neprichádza na Slovensko, aby nám pomohol, ale aby nás všestranne vysával. Obnova ľudskej pracovnej sily je nepretržitá, okrem toho jej fantastickou špecifickou vlastnosťou je jej vnútorná potreba sebarealizácie. Z povedaného vyplýva, že hlavnými piliermi nášho investovania musia byť vzdelanie, veda, kultúra, zdravotníctvo. A to sú práve tie oblasti, ktoré návrh rozpočtu trestuhodne podväzuje až znefunkčňuje.
Mali by sme si uvedomiť, že zahraničný kapitál prichádza do krajiny hlavne preto, že tu nachádza vysokokvalifikovanú všeobecne vzdelanú pracovnú silu a vysoké kultúrne prostredie, pochopiteľne, aj preto, že je zatiaľ ešte veľmi lacná. Ako vieme, dosiaľ, kde zahraničný kapitál na Slovensku prišiel, všade sa prepúšťa, rastie nezamestnanosť a zisky idú von z republiky.
Návrh rozpočtu je krajne reštrikčný a podväzujúco škrtiaci všetko, čo je z hľadiska rozvojových a racionalizačných impulzov pre Slovensko najdôležitejšie. Transparentným dôkazom toho sú priame platby kandidátskych krajín do poľnohospodárstva. Vláda navrhuje úhradu iba do 50 %, teraz koalícia sa dohodla na 52,5 %, napriek tomu, že plný možný doplatok do 55 % predseda slovenskej vlády verejne prisľúbil v Kodani, aj napriek tomu, že okrem Slovenska všetky krajiny kandidujúce do EÚ a ich vlády operujú v príprave rozpočtov s 50-percentnou úhradou. Pritom všetci vieme, že tu ide o budúcnosť slovenského poľnohospodárstva, o budúcnosť nášho vidieka, tvorby krajiny, celého Slovenska.
To isté platí aj o školstve, vede, kultúre a zdravotníctve. Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky poukazuje na havarijnú situáciu v našom školstve, zdravotníctve a v iných oblastiach reprodukčného procesu spoločenskej pracovnej sily. Požaduje zvýšiť objem finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky škôl a školských zariadení o 1,3 mld. až 2 mld. Sk. Oprávnene nesúhlasí s poklesom výdavkov školstva na HDP o 0,3 % v strednodobom finančnom výhľade na roky 2003 až 2006. Klub poslancov KSS tieto požiadavky plne podporuje. Súčasne sa pripája aj k požiadavkám Konfederácie odborových zväzov, aby platby štátu za zdravotné poistenie boli upravené do výšky 1 350 Sk. Občania považujú za naprosto nemorálne, že hlavnou príčinou dezolátneho stavu, v ktorom sa nachádza naše zdravotníctvo, je štát, ktorý platí nedostatočne do zdravotného poistenia za tie skupiny poistencov, ktoré majú najvyššie koeficienty spotreby zdravotníckych výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok oproti ostatným skupinám obyvateľov. Ako vidieť, predložený návrh rozpočtu ignoruje široké vrstvy občanov Slovenskej republiky a ich životné záujmy v historickom momente, keď sa rozhoduje o ich budúcnosti v novom zväzku. Jeho hlavným cieľom je urýchlený vstup do menovej únie a to bez ohľadu na dôsledky pre občanov a pre Slovensko.
Asociálny charakter predloženého návrhu štátneho rozpočtu majú obe časti, tak príjmová, ako aj výdavková. V príjmovej časti je to na prvom mieste 19-percentná DPH za všetko, aj na lieky, aj na kultúru. Žiada sa pripomenúť, že vo väčšine prípadov, keď sa predpokladali balíčky, vždy sa odvolávalo na EÚ a na susedné krajiny. Občania sa pýtajú, prečo v prípade zavedenia 19-percentnej DPH neboli pre nich vzorom tie členské a kandidátske krajiny EÚ, ktoré nemajú na lieky žiadnu DPH, resp. majú DPH 4 % až 5 %, ako je v Českej republike, v Poľsku. To isté platí aj o kultúre, národnej kultúre, pripomínam. Ak už ju vláda finančne nepodporuje, prečo ju ešte gniavi DPH? To isté platí aj o úrovni dane z príjmov. Dokonca aj v takom svetlom vzore pre našu vládu, ako sú Spojené štáty americké, majú diferencované príjmové dane, asi preto že nemajú M. E. S. A. 10. Nebolo by od veci, keby aj v tomto smere poradila. Výdavková časť nie je o nič menej asociálna, čaká nás priemerná ročná miera inflácia, ako som spomenul, 8,1 %. Bude ju generovať hlavne rast regulovaných cien, elektrickej energie, tepla, vodného, stočného a rast DPH zo 14 % na 19 %. Vôbec sa neuvažuje o zvyšovaní stupníc platových taríf pre učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych pracovníkov v takej miere, ako by ju samotní títo predstavitelia potrebovali. Považujeme to pri 8,1-percentnej inflácii nielen za poľutovaniahodné, ale doslova za bezohľadné a tragické tak pre pedagógov, všetkých stupňov zdravotníkov, ako aj pre celé Slovensko. S hlbokým dešpektom si väčšina občanov kladie otázku, čo je to za systém, čo je to za vládu, čo je to za politiku, ktorá plodí také ohavnosti, že nielen stredoškolskí, ale aj vysokoškolskí profesori majú nižšie platy ako sekretárky v bankách a v štátnych úradoch, už nehovoriac o rôznych vládnych a bankových poradcoch a prognostikoch, ktorých je čím ďalej, tým viac.
Neušla občianskej pozornosti ani taká závažná skutočnosť, že vláda hlavne cez štátny rozpočet ďalšie finančné a fiškálne nástroje ochromuje také životne dôležité piliere spoločnosti, ako je vzdelanie a veda. Vždy sa vravelo, že pravicové vlády uprednostňujú nevzdelaných pred vzdelanými občanmi, pretože sa im ľahšie vládne. Zrejme súčasná vládna garnitúra je presvedčená, že Slovensko nepotrebuje ani vedu, ani výskum. Veď na čo by krajina s komplementárnym postavením v medzinárodnej deľbe práce mala pestovať vedu a technický pokrok? Podľa nich zrejme by sme mali šťastní, keď sa k nám presúvajú automobilky, ktorých sa iné krajiny zbavujú. Túto hypotézu potvrdzuje aj predložený návrh rozpočtu, ktorý akcentuje hlavne vytváranie infraštruktúrnych podmienok pre príchod technológií, ktorých sa zbavujú vyspelé krajiny. Podľa tejto koncepcie nepotrebujeme ani kvalitné zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie občanov. Načo by nám bolo? Dôchodcov nepotrebujeme, ich vydržiavanie je drahé, okrem toho si ešte veľa pamätajú.
Kolegovia z nášho poslaneckého klubu vo svojich vystúpeniach sa určite zamerajú na vecnú stránku návrhu štátneho rozpočtu. Dovoľte mi však vysloviť stanovisko, že poslanecký klub KSS v takomto znení nepodporí tento návrh štátneho rozpočtu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Predchádzajúci pán poslanec spomínal školstvo. Keďže sedím v miestnosti, nemôžem nereagovať na túto problematiku, pretože skutočne je hanbou, že jedna sekretárka v súkromnej sfére síce, ale predsa sekretárka, príp. niektoré na ústredných orgánoch zarábajú viac ako vysokoškolskí učitelia, pedagógovia. Nemyslím tým kategóriu profesorov a docentov, myslím kategóriu odborných asistentov a asistentov. Neviem, ako to táto vláda myslí so vzdelanosťou tohto národa, neviem, čo sú bočné ciele, ale viem, kam to povedie, povedie to k absolútnemu odchodu našich odborníkov z vysokých škôl. A už dávno bolo povedané, že investície do školstva sú najlepšie investície.
A pokiaľ je tu pán predseda vlády, pokiaľ hovoril o našom vzájomnom potešení, neviem, ako to myslel, ale, pán predseda, ja o potešení mám svoju predstavu, ktorá by sa asi s vašou nezhodovala. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj, pripraví sa pán poslanec Brocka.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Smer, ako aj v mene svojom predniesol stanovisko k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Tým, že vláda Slovenskej republiky zabezpečuje prostredníctvom tohto zákona rozdeľovanie finančných prostriedkov do jednotlivých sektorov a odvetví ekonomiky, uskutočňuje svoju hospodársku a sociálnu politiku. Tá by mala vychádzať z dlhodobej stratégie, ktorá má definovať ekonomické a sociálne potreby štátu.
Pozrime sa bližšie na politické východiská súvisiace s kreovaním návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ak by mala súčasná vláda jasné ekonomické, sociálne priority, nemohlo byť zostavenie návrhu zákona o štátnom rozpočte sprevádzané straníckymi škriepkami o tom, či máme alebo nemáme na platy v školstve vyčleniť prostriedky v sume 300 mil. Sk, o tom, či Strana maďarskej koalície podporí rozpočet len v prípade navýšenia priamych platieb do poľnohospodárstva, Aliancia nového občania by nespájala odsúhlasenie štátneho rozpočtu s navýšením výdavkov na investičné stimuly, Slobodné fórum by nevystupovalo s podmienkami navýšenia výdavkov na regionálne školstvo či obranu. To je len niekoľko prípadov, ktoré rezonovali v predchádzajúcom období v našej spoločnosti a presvedčili nás o tom, že vláda nemá jasnú predstavu o ekonomickom a sociálnom rozvoji Slovenska. Najsmutnejší na tom je fakt, že ani jedna zo strán vládnej koalície nedeklarovala možné prijatie zákona o štátnom rozpočte zhoršenými sociálnymi podmienkami občanov tohto štátu, ani jedna vládna strana nechcela riešiť problematiku znižovania reálnych miezd, a tým znižovania životnej úrovne obyvateľstva. Kde sa teda podeli staré sľuby o dvojnásobných platoch? Kde sa podeli predvolebné ubezpečovania občanov, voličov o tom, že politikom ide predovšetkým o dobro občana? Sú zabudnuté, alebo boli vymenené za výdavky v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu? Do odbornej ekonomickej prípravy a schvaľovania štátneho rozpočtu sa vniesol i politický strach súvisiaci s možným neodsúhlasením tohto zákona. Vládna koalícia disponuje len krehkou väčšinou v parlamente, čo po včerajšom dni už nie je pravda, a teda bolo potrebné vykonať metodické a presvedčiace opatrenia na to, aby bol zákon zákonov schválený. Takýmto spôsobom niekomu pribudne v meste športová hala a možnože niekto zase prehodnotí svoje stranícke a odborné priority.
Dôležitejšou skutočnosťou je však zásadná zmena metodiky vykazovania schodku štátneho rozpočtu. Veď len koncom minulého týždňa sa zrodila myšlienka navýšenia schodku štátneho rozpočtu zo 60 mld. na 78 mld. Sk. O rozdiel 18,4 mld. boli ponížené príjmy z predaja strategických podnikov. Vyplýva uvedená zmena len z čisto metodických princípov súvisiacich so zostavením štátneho rozpočtu alebo brala do úvahy strach z možného neprijatia zákona o predaji strategických podnikov? Je spôsob, ktorým chceme oddlžiť zdravotníctvo, metodicky správny, alebo je len politickou hrou na zastretie ostatných finančných problémov štátu? Akým spôsobom bol teda po odbornej stránke zostavený vládny návrh štátneho rozpočtu? Sú údaje vo verejných financiách správne alebo nie sú? To sú už odborné otázky, do ktorých zasiala tvrdo politika a na ktoré musí dať odpoveď predovšetkým minister financií. Dôsledkom politického tlaku je konštatovanie, že vládny návrh zákona o štátnom rozpočte nebol pripravený politicky a odborne zodpovedne. Takže dnes budeme posudzovať štátny rozpočet, ktorý predložila vláda a ktorého ekonomické parametre sú podstatne zmenené politickými vplyvmi.
Štátny rozpočet je najdôležitejšou časťou verejných financií, nepôsobí osamote, ale tvorí súčasť celej zostavy verejných rozpočtov, s ktorými je spojený svojimi finančno-rozpočtovými vzťahmi. Z finančného hľadiska je základnou úlohou štátneho rozpočtu sústredenie rozpočtových príjmov a následné ich rozdelenie. Týmito finančnými operáciami sa ovplyvňujú odvetvia verejného a súkromného sektora, ako aj obyvateľstvo. To znamená, že tvorba príjmov a prerozdeľovanie výdavkov štátneho rozpočtu je zvislé od ekonomickej sily a stability súkromného a verejného sektora pri zachovaní, resp. udržaní životnej úrovne a životných istôt obyvateľstva. Narušenie troch dimenzií, ekonomicko-sociálneho vývoja spoločnosti, verejných financií, súkromného a verejného sektora, životnej úrovne obyvateľstva, spôsobí v každej spoločnosti len chaos a nestabilitu. Preto je potrebné pristupovať k štátnemu rozpočtu ako k najdôležitejšej zložke verejných financií ekonomicky zodpovedne, a to tak, aby príjmy a výdavky štátneho rozpočtu vychádzali z možností ekonomickej reality, verejného a súkromného sektora a zároveň aby bola udržaná sociálna únosnosť ekonomiky pre občana.
Príkladom udržania ekonomickej, sociálnej stability môže byť štátny rozpočet v roku 2003, t. j. súčasného obdobia. Tento rozpočet mal ekonomicky prívlastok pravdivý. Už začiatkom roku 2003 sme sa však presvedčili, že príjmy štátneho rozpočtu sú nadhodnotené, teda neberú do úvahy reálnu ekonomickú silu súkromného a verejného sektora, a preto sme museli v II. polroku zvýšiť daňové zaťaženie v spotrebných daniach a v legislatívnej úprave dane z pridanej hodnoty. Uvedená skutočnosť sa okamžite prejavila v znížení reálnej mzdy a v znížení životnej úrovne obyvateľstva. Politické strany vládnej koalície realizujú v roku 2003 svoj pravicový program vládnutia. Prejavuje sa to predovšetkým v novelách zákonov, ktoré vystupujú v tzv. reformách, ako sú napr. daňové reformy, reformy v oblasti sociálneho systému, dôchodkového a penzijného systému, reformy v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva, v oblasti miestnej štátnej správy. Každá z týchto reforiem má tvrdý dopad na fungovanie štátu, ako aj na sociálne istoty občanov. Predovšetkým v sociálnej oblasti sa uplatnil tvrdý experiment zodpovednosti občana za prežitie v tomto štáte. Zákon o riešení hmotnej núdze, zákon o životnom minime, zákon o sociálnom poistení, ako ja zákony súvisiace s dôchodkovými piliermi nás presvedčili o tvrdých dopadoch pravicovej ekonomiky. Ak sú tieto legislatívne normy v rozpore s maastrichtskými kritériami, ktorých sa tak kŕčovite pridržiava programové vyhlásenie vlády do roku 2006, tak potom vláda schizofrenicky vyhlási, však nič sa nedeje, hádam bude vyšší schodok verejných financií. Je tu potom otázka, či je sociálna a dôchodková reforma nadradená programovému vyhláseniu vlády alebo či ide len o jeden z ďalších ekonomických experimentov analytikov do 21 rokov.
Ak Smer pripomienkoval v legislatívnom procese všetky tieto procesy a reformy a upozorňoval na ich negatívne rozpočtové, finančné, sociálne dopady, tak hneď prijal ekonomické a legislatívne východiská, piliere, na ktorých je postavený návrh zákona o štátnom rozpočte.
V roku 2004 vstúpi Slovenská republika do Európskej únie, to znamená, že je potrebné v štátnom rozpočte brať do úvahy i nové finančné vzťahy s Európskou úniou. Príjmy z povstupovej pomoci vstupujú do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Celkovo sa v roku 2004 predpokladajú v sume okolo 24 mld. korún. I napriek tomu, že posudzujeme kladne vstup Slovenska do EÚ, je potrebné upozorniť na pretrvávajúce administratívne problémy čerpania finančných prostriedkov z Európskej únie. Tieto môžu spôsobiť vážne problémy pri čerpaní pridelených finančných prostriedkov. Druhým závažným problémom sú legislatívne problémy v oblasti daní. Integrácia by mala totiž negatívny dopad pri nižšom výbere z titulu vstupu Slovenska do Európskej únie v objeme 18,4 mld. korún. Uvedené legislatívne zákony však Národná rada ešte neprerokovala, a tak tvorba zákona o štátnom rozpočte je len domnienkou. Preto sa pýtame, kto nesie zodpovednosť za nepredloženie uvedených zákonov do Národnej rady, ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú finančné príjmy štátneho rozpočtu. Pamätám sa na deň schválenia štátneho rozpočtu v roku 2003. V tento deň poniektorí s horkosťou vypili šampanské z dôvodu neschválenia zákona, ktorého obsahovou náplňou boli mzdové náležitosti časti pracovníkov v zdravotníctve a v školstve, a teraz bez zaváhania otvoríme rozpravu o štátnom rozpočte na rok 2004, pri ktorom nemáme doriešených po legislatívnej stránke 140 mld. korún na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach s ich 18,4-miliardovým negatívnym vplyvom na štátny rozpočet tohto roku a nič sa nedeje, neviem, či si namiesto šampanského nevypijeme kyslé mlieko.
V dôvodovej správe zákona o štátnom rozpočte sa predpokladá rast HDP o 4,1 % v roku 2004, a tak by HDP malo dosiahnuť sumu 1 293 mld. Sk. Považujeme uvedený rast za nadhodnotený, a to z nasledovných dôvodov. Konečná spotreba domácností bude klesať, a to z dôvodu nižších reálnych príjmov. V roku 2004 budú reálne príjmy oproti roku 2003 nižšie o 0,6 %. V roku 2003 sa predpokladajú reálne príjmy oproti roku 2002 nižšie o 1,9 % a to znamená, že vláde sa nepodarilo zastaviť prepad reálnych príjmov obyvateľstva. Na druhej strane už v dôvodovej správe sa konštatuje, že rast konečnej spotreby verejnej správy bude mierny, to znamená, že konečná spotreba domácností, ako aj verejnej správy nemôže až v takej miere pozitívne ovplyvniť rast hrubého domáceho produktu. V roku 2004 sa uvažuje s kapitálovými výdavkami 32,8 mld. korún, ktoré sú takmer porovnateľné s rokom 2003. Uvedený štátny rozpočet nevytvára dostatočné podmienky pre rast fixných aktív. Kapitálové výdavky sú takmer v tej istej výške porovnateľné, je potrebné si však uvedomiť, že v roku 2004 budú realizované stavebné výkony pri 19-percentnom daňovom zaťažení DPH, čo bolo v roku 2003 len vo výške 14 %. Zároveň upozorňujeme na predpokladanú infláciu vo výške 8,1 %, to znamená, že pri kapitálových výdavkoch takmer totožných s rokom 2003 sa bude po hmotnej stránke realizovať menej investičných aktivít, a teda ani investičná politika štátu nemôže byť podstatným stimulom rastu hrubého domáceho produktu, jediným stimulom môže byť rast zahraničného obchodu, Slovensko je však v podstatnej miere závislé od ekonomického rastu Európskej únie, ktorý môže byť v budúcom roku problematický. Náš vývoz tvoria v podstatnej miere málo sofistikované výrobky, ktoré nemôžu tak pružne zvládnuť cenové výkyvy na zahraničných trhoch. Z uvedených dôvodov považujeme rast HDP za nereálny.
Ak definujeme silu ekonomiky na základe rastu hrubého domáceho produktu v relatívnom ponímaní percentom rastu, je potrebné sa pozrieť na rast i z absolútneho prírastku na jedného obyvateľa. Na jedného obyvateľa majú štáty Európskej únie 24 tisíc eur, Česko 7 200 eur, Maďarsko 6 900 eur, Slovensko 4 700 eur. Čo to znamená? HDP ak teda napr. stúpne pri štátoch Európskej únie o 1 %, znamená to na jedného obyvateľa 240 eur, ale ak stúpne na Slovensku o 4 %, znamená to 188 eur na jedného obyvateľa. Nezavádzajme do ekonomiky klamlivé hodnotenia o takmer najrýchlejšom raste HDP spomedzi európskych krajín, pretože na druhej strane môže stáť otázka, kto zapríčinil taký silný ekonomicky úpadok v tvorbe hrubého domáceho produktu na jedného občana v predchádzajúcom období.
Východiská štátneho rozpočtu uvažujú s deficitom verejných financií na úrovni 3,9 % predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu. V tejto súvislosti upozorňujeme na pretrvávajúce dlhy najmä v školstve, v zdravotníctve, v prenose kompetencií štátu na samosprávu, ako aj vo finančných potrebách vyšších územných celkov, miest a obcí. Z uvedeného dôvodu považujeme deficit verejných financií za neprimeraný a nesprávne stanovený. Tzv. reformné kroky sú nekoncepčné a spôsobujú len ďalšie sociálne napätie, ako keby sme chceli zachraňovať topiacich sa na Titanicu bez záchrannej vesty.
Rizikovým faktorom vývoja slovenskej ekonomiky je pohyb cien ropy, východiskový stav uvažuje s vývojom 26 dolárov za barel. Následne ministerstvo financií predpokladá výmenný kurz na úrovni 36 korún za dolár. Ak si však preštudujem kapitolu Štátny dlh, v tejto je uvedený výmenný kurz na hranici okolo 40 korún za dolár. Pýtame sa: Akým spôsobom bol spracovaný návrh zákona? Odpoveď je jasná: Asi medzi spracovateľom na ministerstve financií v oblasti štátneho dlhu a makroekonomickými východiskami je minimálne jednoposchodový rozdiel.
V dôsledku cenových úprav zavedenia jednotnej sadzby DPH a úprav niektorých spotrebných daní od augusta 2003 dosiahne celková miera inflácie úroveň 8,1 %. Zvýšenie regulovaných cien pre domácnosti, zemného plynu, elektrickej energie, tepla, vodného, stočného sa dotkne všetkých domácností. Od roku 2004 sme sociálne necitlivo a neodborne zdvihli sadzby dane z pridanej hodnoty na uvedené komodity, ako aj potraviny, stavebníctvo, farmaceutiku a tlač zo 14 % na 19 %, a to z dôvodu zavedenia rovnej dane a odstránenia metodických nejasností súvisiacich s rozličnými sadzbami DPH. Reálny príjem klesne oproti roku 2003 o 0,6 %.
Zavedením tzv. rovnej dane sa zvýšia rozdiely medzi strednou vrstvou a menej zarábajúcimi občanmi na jednej strane a vysoko príjmovými skupinami občanov na druhej strane. Asi ťažko budeme môcť hovoriť o podstatnom vplyve rovnej dane u nezamestnaných a dôchodcov. Ich životnú úroveň bude ovplyvňovať negatívne deregulácia cien a zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane sme vytvorili len slabé kompenzačné mechanizmy v sociálnej oblasti. Preto bude asi niektorým poslancom vládnej koalície zakázané experimentovať s možnosťou prežitia za približne 1 500 korún mesačne modelom, ktorý sme navrhli v sociálnej oblasti. Tento experiment by mohol totiž spôsobiť po tragických udalostiach jasnú číselnú prevahu opozície. Pravicová politika bude mať vážne sociálne dopady, ktoré môžu vyvrcholiť do občianskej nespokojnosti. Nepodarí sa nám teda udržať životnú úroveň obyvateľstva ako vážnu dimenziu súladu medzi verejnými financiami, súkromným sektorom a verejným sektorom.
Návrh zákona o štátnom rozpočte vychádza z príjmov štátneho rozpočtu v sume 250 mld. korún, čo je 14,6 mld. viac ako v roku 2003, a výdavkov štátneho rozpočtu v sume 310 mld. korún, čo je o 18,6 mld. korún viac ako v roku 2003. Príjmy štátneho rozpočtu rastú pomalšie ako výdavky štátneho rozpočtu. Kapitálové výdavky sú na porovnateľnej úrovni roku 2003, to znamená, že bežné výdavky rastú rýchlejšie ako kapitálové. Jednoducho po slovensky povedané, prejedáme si majetok štátu. Schodok štátneho rozpočtu bol naplánovaný v roku 2002 vo výške 38 mld., v roku 2003 vo výške 56 mld., v roku 2004 vo výške 60 mld., resp. 78,4 mld. Na základe uvedených údajov konštatujem, že deficit štátneho rozpočtu sa v absolútnej čiastke z roka na rok zvyšuje. Štát však nedokáže na základe problematických reforiem zabezpečiť ekonomicky efektívnejšie použitie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Deficit štátneho rozpočtu sa prejavuje negatívne v štátnom dlhu. Podľa našich prepočtov by mal štátny dlh v roku 2004 dosiahnuť sumu približne 500 mld. Sk. Ak si však pozrieme dokument Štátny dlh, ktorý je súčasťou návrhu zákona, nikde nenájdeme jeho predpokladaný stav ku koncu roku 2004. Pýtam sa, či ide o náhodu alebo či sa hanbíme za tak vysoký dlh, veď v predvolebnom období sme minimálne už z jednej politickej strany počuli vyjadrenia v súvisiace so znižovaním zadlženosti Slovenska, tak prečo sa potom bojíme hovoriť otvorene o finančných problémoch štátu.
Na strane príjmov upozorňujeme predovšetkým na nadhodnotenie príjmov v dani z pridanej hodnoty, ktoré by mali byť na hotovostnom princípe v objeme 97,7 mld. korún a na bezhotovostnom 113,8 mld. Podstatný vplyv na plnenie príjmov DPH má mať efekt súvisiaci so zmenou sadzby dane z pridanej hodnoty, so zvýšením spotrebných daní a znížením hranice registrácie na 1,5 mil. korún. Uvedený vplyv sa odhaduje na 14,5 mld. korún. Výnos z dane pridanej hodnoty bol upravený o jednorazový efekt vo výške 16,1 mld. korún, ktorý bude spôsobený dvojmesačným posunom platieb. Za prvých desať mesiacov v roku 2003 bol príjem na dani z pridanej hodnoty v sume 68 mld. korún, čo je o 1,8 mld. menej ako v roku 2002, keď boli platné sadzby 10 % a 23 %.
V rozpočte roku 2004 sa budú ešte prejavovať negatívne dopady súvisiace s nadmernými odpočtami v roku 2003, pri ktorých sa napr. nadmerný odpočet za mesiac december vráti neskoršie ako odpočet za mesiac január 2004. Uvedený vplyv odhadujeme vo výške 4 mld. korún. Bol spôsobený chaotickým vplyvom legislatívnych zmien v roku 2003. V jednotnej metodike v roku 2004 by sme teda mali dosiahnuť príjmy v objeme 113,8 mld. korún, čo považujeme za nereálne alebo, miernejšie povedané, za nezvládnutie študentskej vedeckej a odbornej činnosti na tému Štátny rozpočet.
Ako problematické vidíme i plnenie príjmov vyberaných zrážkou, a to z dôvodu nižších úrokových sadzieb, ako aj jednoduchých a legálnych možností vyhnutia sa zrážkových daní za staré zisky do roku 2003. Podnikateľské subjekty, právnické osoby a fyzické osoby sa budú snažiť presunúť svoje daňové zaťaženie v roku 2003 do roku 2004, a to z dôvodu nižšej sadzby dane vo výške 19 %. V praktickom slova zmysle však bude daň v roku 2004 zaplatená až v roku 2005 a preddavky na dane roku 2004 by sa mali platiť podľa posledne známej daňovej povinnosti, t. j. roku 2003, čo znamená ďalšie riziko v oblasti plnenia príjmov štátneho rozpočtu.
Pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností budú Slováci najštedrejším národom na svete, daň z darovania sme totiž zrušili, a tak len málokto zo súkromných osôb bude predávať nehnuteľnosti. To znamená, že považujeme uvedený príjem za nadhodnotený.
V príjmoch v položke Transfery sa uvažuje so ziskom v objeme 8,3 mld. korún, z toho 4,3 mld. korún by malo prestavovať dividendy Slovenského plynárenského priemyslu. Preto sa pýtam: Akým spôsobom posudzoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zvýšenie cien plynu? A odpoveďou nám bolo v predchádzajúcom období stanovisko hovorcu ministerstva financií, ktorý ubezpečil verejnosť, že sa pri stanovení ceny použili medzinárodné postupy. Asi sme pri stanovení ceny plynu vychádzali z Murphyho zákonov, v zmysle ktorých je odborník človek z cudzieho mesta. Nezodpovedaným zostáva otázka, či išlo napr. o estónske postupy, ktoré sú nám v daňovej oblasti blízke, alebo ide o medzinárodné účtovné a audítorské štandardy, ktoré by však mali posúdiť len skutkový stav, a nie iné skutočnosti.
Celkovo hodnotíme príjmovú stránku štátneho rozpočtu za nevyváženú a nadhodnotenú. Pri zostavovaní časti príjmov bola asi použitá teória ementálskeho syra - čím viacej dier, tým lepšie.
Vládou predložený návrh zákona o štátnom rozpočte spôsobuje komplikácie poľnohospodárom. Dopady vstupu Slovenska do Európskej únie musia byť kompenzované dotáciami, ktoré zabezpečia prežitie tohto sektora v novej konkurencii. Priame platby do poľnohospodárstva vo výške 50 % nedávajú garancie udržania poľnohospodárskeho sektora v náročnej európskej konkurencii. Je preto potrebné najmä pre budúci rok uvažovať s priamymi platbami do výšky 55 %. Veď už len v navrhovanom zákone o dani z pridanej hodnoty a zvýšením dolnej sadzby na 19 % berieme poľnohospodárom viac ako v predchádzajúcich rokoch, pričom vláda im doteraz nebola schopná kompenzovať ani tohoročné zvýšenie cien pohonných látok, ako aj straty spôsobené veľkým suchom. Okrem toho bola schválená novela zákona o dani z príjmu, kde sa v tomto rezorte ako jedinom zvyšujú priame dane o 4 %. Pre porovnanie použijem niektoré prípady dotácie z roku 2002. To je na 1 hektár v Maďarsku 307 dolárov, Česku 277 dolárov, Slovensku 158 dolárov, Európskej únii 817 dolárov. Musíme konštatovať, že štát nevytvoril pre rok 2004 dostatočné podmienky pre vstup slovenských poľnohospodárov do Európskej únie.
Na stavebníctvo a regionálny rozvoj bude mať priamy dopad výška navrhovaných kapitálových výdavkov v objeme 32,8 mld. korún. Ich objem v hmotnom vyjadrení bude oproti roku 2003 nižší, a to z dôvodu inflácie v objeme 8,1 %, ako aj z dôvodu zavedenia vyššej sadzby DPH na stavebné výkony. Štát by mal teda vytvoriť kompenzačné mechanizmy pri rozvoji stavebníctva, rezortu, ktorý môže oživiť podnikateľské aktivity na Slovensku. V oblasti stavebného sporenia však dochádza oproti roku 2003 k útlmovému procesu. Útlmové tendencie v stavebníctve sú zjavné aj pri kompenzácii nákladov na finančné zabezpečenie zdrojov, z ktorých sú financie najmä riešením bytovej otázky. Kým v roku 2003 bola štátna prémia stavebného sporenia na úrovni 3 000 korún, v roku 2004 sa táto navrhuje na úrovni 1 500 korún. Pre štátny príspevok na úroky pri hypotekárnom financovaní je pokles celkového objemu štátnej pomoci ešte výraznejší. Kým v roku 2003 bol štátny príspevok na úrovni vo výške 2,5 %, v roku 2004 je plánovaná výška tohto príspevku na úrovni len vo výške 1 %. Zníženie príspevkov pre individuálnu výstavbu, zvýšenie sadzby DPH pri stavebných prácach bude mať reálne dosah na celkové zníženie výkonov v stavebníctve s multiplikačným dopadom na zamestnanosť a rozvoj ostatných odvetví.
V návrhu zákona o štátnom rozpočte je v rámci kapitálových výdavkov vyčlenený objem finančných prostriedkov na diaľničné a rýchlostné cesty, ktorý nezodpovedá požiadavkám regiónov. V roku 2004 je naplánovaná suma 8,5 mld. korún na diaľnice a rýchlostné cesty. V návrhu zákona o štátnom rozpočte sú z regionálneho hľadiska vyčlenené finančné prostriedky na dve veľké investičné akcie, ako sú v Trnave automobilový park vo výške 1,7 mld. korún a most Košická v Bratislave vo výške 0,6 mld. korún. Na mieste je otázka, či zostávajúca časť Slovenska nie je pre vládnu koalíciu zaujímavá. Veď predovšetkým stredné a východné Slovensko zápasí s vysokým stupňom nezamestnanosti a rozvoj investičných aktivít by riešil ekonomické i sociálne problémy týchto regiónov.
Ďalším významným faktorom, ktorý reálne pôsobí útlmovo, je celková slabá pripravenosť na rozvojové možnosti Slovenska.
Z uvedených dôvodov považujem návrh zákona za regionálne nespravodlivý a útlmový, pretože nepodporuje stavebníctvo ako odvetvie, ktoré môže podstatným vplyvom oživiť ekonomiku štátu.
Na základe údajov súvisiacich s výdavkami a ich rozdeľovaním na bežné a kapitálové je potrebné spravodlivejšie a optimálnejšie rozdeľovanie i toho málo zdrojov tam, kde sú tieto finančné prostriedky nevyhnutné a potrebné. O opodstatnenosti výdavkov vo vyšších územných celkoch a v jednotlivých mestách a obciach môže najlepšie rozhodovať len samospráva. Ich rozpočet by mal byť vyrovnaný, čím by sa malo zabrániť vnútri uvedených celkov nehospodárnosti použitia finančných prostriedkov. Predovšetkým kritická situácia je v samostatnom hospodárení vyšších územných celkov, ktoré sú komplexne zodpovedné za regionálnu ekonomickú a sociálnu politiku konkrétnych regiónov. Je preto potrebné im vytvoriť podmienky pre ich riadiace a finančné rozhodovacie procesy. O tom, že tomu tak nie je, svedčí i správa Najvyššieho kontrolného úradu k predkladanému štátnemu rozpočtu na rok 2004. Dajme regiónom, mestám a obciam právomoci, ktoré zodpovedajú ich úlohám súvisiacim s vyberaním a s nakladaním finančných prostriedkov. Centrálne rozdeľovanie je príliš ekonomicky drahé a menej funkčné. Regióny, mestá a vyššie územné celky by nemali nikdy hospodáriť s deficitným rozpočtom. Tak prečo chceme ešte experimentovať i v roku 2004 s odložením fiškálnej decentralizácie?
Pre rok 2004 boli zrušené miestne dane a poplatky, ktoré boli priamo zdrojom miest a obcí, ktoré boli nezávislé od štátneho rozpočtu. To znamená, že mestá a obce musia a budú musieť zabezpečiť finančné zdroje z iných zdrojov, napr. z daní z nehnuteľností. To znamená, že sa povýšia aj dane u obyvateľov daných miest a obcí.
V roku 2004 sa mení spôsob dotácií do rozpočtov obcí, ktoré by mali kryť bežné výdavky. V roku 2004 sa uvedená dotácia poskytuje len obciam do 1 000 obyvateľov. To znamená, že dochádza k metodickej zmene v obciach do 3 000 obyvateľov.
Výber a rozdeľovanie cestnej dane zostáva v intenciách pôvodných starších rozpočtov. V podstate sa výber dane v Bratislave a Košiciach rozdeľuje na 60 % dane, ktorá zostane mestám, a 40 %, čo sa odvedie štátu. Opačná situácia je v ostatných obciach. Uvedené rozdelenie finančných prostriedkov neberie do úvahy reálne potreby ostatných miest a obcí, neberie vôbec do úvahy prenos kompetencií na vyššie územné celky. Z uvedeného dôvodu nepovažujeme prerozdelenie cestnej dane za spravodlivé a správne.
Dotácie na verejnú dopravu zostávajú oproti roku 2003 v takmer nezmenenej výške. Pritom vstupy súvisiace s cenou PHM, zvýšením spotrebnej dane z minerálnych olejov neboli podľa nášho názoru premietnuté do potreby regiónov.
Návrh zákona o štátnom rozpočte uvažuje s dotáciou na výkon samosprávnych funkcií v oblasti školstva v objeme 8,9 mld. korún. V návrhu však nie sú vôbec definované staré záväzky z roku 2003, a preto je veľmi ťažké posúdiť skutočný objem finančných prostriedkov poskytnutý na rok 2004. Včera bola v Televíznych novinách správa o tom, že mestá a obce žiadajú ďalších 317 mil. korún. Pýtame sa, akým spôsobom bol robený pomer výdavkov na školstvo v roku 2004 a v roku 2003. Takto navrhnutý štátny rozpočet považujeme za nepreukazný.
V roku 2004 je pridelená daň z príjmov fyzických osôb v objeme 8,7 mld. korún obciam, následne prerozdeľovaná daň z príjmov právnických osôb v pomere 92 % štátu a 7,17 % do rozpočtu obcí. Tu by som chcel upozorniť na problematiku prirodzených monopolov, kde budeme navrhovať iné finančné prerozdelenie podľa počtu obyvateľov.
Z uvedených dôvodov nesúhlasím so spôsobom financovania miest, obcí a vyšších územných celkov. Upozorňujem na regionálne rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, ktoré môžu v budúcnosti vyvolať vážne sociálne a demografické problémy.
Realizácia a koncepcia nového usporiadania miestnej štátnej správy v oblasti štátneho rozpočtu znamená zrušenie samostatných kapitol krajských úradov a ich začlenenie do kapitoly Ministerstva vnútra SR. Z dôvodu transformácie krajských úradov a vytvorením 46 obvodných úradov sa očakáva úspora finančných prostriedkov takmer 600 mil. korún. Uvedená analýza však neberie do úvahy prevod časti kompetencií štátnej správy na samosprávu, za čo bude potrebné samospráve zaplatiť. Preto informácie o šetrení finančných prostriedkov považujeme za neadekvátne.
V pôvodnom návrhu zákona predloženom vládou sa v položke Iné granty a transfery vyčlenila čiastka 18,4 mld. korún, ktorá mala slúžiť na kompenzáciu jednorazového výpadku daní, uvedené príjmy mali plynúť z Fondu národného majetku z titulu predaja strategických podnikov, hoci v rozpočte Fondu národného majetku neboli tieto príjmy zahrnuté. Preto sa pýtame: Akým spôsobom bol kreovaný rozpočet Fondu národného majetku s jeho dopadmi na verejné financie? Túto skutočnosť definoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Uvedenými príjmami mali byť kryté výdavky štátneho rozpočtu. V spoločnej správe k návrhu zákona v časti III bode 1 sa však konštatuje, že tieto zdroje nebudú súčasťou štátneho rozpočtu a použijú sa úplne na oddlženie zdravotníctva. Myslím si, že naši občania očakávajú po tvrdých protisociálnych opatreniach zlepšenie fungovania zdravotníctva. Nesmieme však na druhej strane dopustiť, aby štát odvádzal odvody do zdravotných poisťovní len z vymeriavacieho základu 3 464 korún, čo je menej ako z minimálnej mzdy, pretože jednorazové oddlženie by bolo systémovo zložité. Preto v tejto súvislosti upozorňujeme na netransparentné postavenie Veriteľa, a. s., ktorý podľa názoru Najvyššieho kontrolného úradu môže pôsobiť netransparentne bez možnosti nezávislej kontroly hospodárenia.
Podhodnotený rozpočet chápeme aj v prevádzkových a kapitálových výdavkoch na školstvo, ktorý nezabráni vzniku ďalších výdavkov v školstve za energie a služby. Rozpočet nerieši často havarijný stav striech kotolní a ostatných školských zariadení. Rozpočet síce konštatuje, že dochádza k nárastu výdavkov na regionálne školstvo, pričom medziročne klesá počet žiakov, no na druhej strane nedáva kvalitnú analýzu neuhradených záväzkov z roku 2003. To znamená, že nie je možné objektívne posúdiť potreby finančných zdrojov na rok 2004 s následným rozdelením finančných prostriedkov na ich krytie. O smutnej situácii v školstve svedčí i fakt, že rozpočtové organizácie spadajúce pod školstvo majú najnižší priemerný zárobok, 13 881 korún, za celoštátny rozmer, čo je o 1 619 korún menej oproti priemernej mzde. Na druhej strane zakladáme krajské školské úrady, v ktorých by malo byť zamestnaných 712 pracovníkov. Nedomnievame sa, že by títo ľudia, ktorí budú odtrhnutí od zodpovednosti za riadenie a chod škôl, boli prínosom pre regionálne školstvo.
Dramatická situácia bude i pri vyčleňovaní finančných prostriedkov v kultúre. Veď kultúra by mala dostať nový impulz pri presadzovaní Slovenska v rámci jednotnej Európy. Opak však bude pravdou. Vo finančných úvahách štátneho rozpočtu je vôbec spochybnená existencia stavby Národného divadla a po ťažkom boji sa asi podarí vyčleniť 50 mil. Sk na zakonzervovanie stavby.
Isteže by sa našli i ďalšie oblasti verejného života, ako je napr. obrana, veda a výskum, ktoré budú mať v budúcom roku komplikovanú finančnú situáciu. Viem, že na konkrétne rezorty budú detailnejšie vystupovať i moji kolegovia.
Zároveň si dovolím dať prívlastky k uvedenému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Uvedený návrh zákona považujeme za protisociálny, pretože vychádza zo zákonov v sociálnej oblasti, ktoré ponižujú sociálnu úroveň obyvateľstva. Je teda sociálne nespravodlivý pre obyvateľov štátu, pretože reálna mzda oproti roku 2003 klesá a štát stále experimentuje s tzv. reformami, ktoré sú protisociálne a ekonomicky ťažkopádne. Je útlmový, pretože neberie do úvahy rozvoj investičných aktivít v oblasti fixných aktív, stavebníctva, stavebného sporenia, hypotekárnych úverov, rozvoja cestnej infraštruktúry. Je regionálne problémový, pretože nie je postavený na fiškálnej decentralizácii voči mestám a obciam a vyšším územným celkom. Nevyčleňuje dostatočné finančné prostriedky na prenos kompetencií zo strany štátu na samosprávu. Je nevyvážený, pretože sa snažíme na úkor sociálnych istôt obyvateľstva vytvoriť domnienku o znižovaní schodku verejných financií. Neberie však do úvahy záväzky a dlhy, ktoré tlačí štát pred sebou v školstve, v zdravotníctve, v kultúre a v ostatných oblastiach spoločenského života. Neberie do úvahy vyváženosť medzi verejnými financiami, možnosťami súkromného a verejného sektora a životnou úrovňou obyvateľstva. Je legislatívne a ekonomicky ťažko realizovateľný, pretože vychádza z úvah, a nie z platnej legislatívy.
Z uvedených dôvodov poslanecký klub strany Smer návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 nemôže podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)