B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou - pán poslanec Jaduš, ktorého tu nevidím. Á, pardon, ej, ej, no vidíte...

J. Jaduš, poslanec: Hájim oheň, hájim ohnisko, pán podpredseda...

B. Bugár, podpredseda NR SR: No ale, bohužiaľ, mám tu nejaké to zariadenie...

J. Jaduš, poslanec: Keby nám to pustili odznova, lebo prichádzam o cenné sekundy, alebo mi to potom nadstavíte.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, môžete.

J. Jaduš, poslanec: Vážená pani kolegyňa, jedným z kritérií úspešnosti vlády... Tu som, ak ma hľadáte. (Reakcia rečníka na situáciu v rokovacej sále.)

Jedným kritériom úspešnosti tejto vlády je aj to, koľko zahraničných investícií do slovenskej ekonomiky dostane. Pán Kaník určite mi dá za pravdu, že každá jedna investícia na Slovensko, každá jedna koruna investovaná na Slovensku znamená aj pracovné miesta, pretože to je multiplikačný efekt. A my sa snažíme o zahraničné investície na Slovensko a vlastné investície pustíme do zahraničia.

Práveže ja si naopak na rozdiel od vás myslím, že je veľmi dôležité, aby tieto zdroje, obrovské zdroje, akumulované na týchto dôchodkových fondoch, boli investované do slovenskej ekonomiky práve preto, že práve tieto peniaze môžu priniesť ďalšie pracovné miesta a len z týchto pracovných miest sa ďalej budú saturovať a plniť tieto dôchodcovské fondy. Ja viem, že by bolo výhodné investovať do výkonných zahraničných spoločností, ktoré prinášajú zisk mimo Slovenskej republiky. Ale treba vidieť, že aj na Slovensku máme výkonné podniky s obrovskou mierou zisku, len problém je v tom, že si ich postupne predávame. Veď tu máme výkonný Slovenský plynárenský priemysel, naše elektrárne, sieťové odvetvia, ale aj mnohé ďalšie podniky, ktoré sme, bohužiaľ, teda svoju účasť v nich si postupne odpiľujeme.

Takže zásadným spôsobom nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali o tomto investovaní. Áno, v prvom okamihu súhlasím, v prvom okamihu to prinesie správcovskej spoločnosti okamžitý zisk, ale ten multiplikačný efekt investovania a sanovania zdrojov nad... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán kolega, ja netvrdím, že tie peniaze sa nemajú investovať do Slovenska, ale môže nám byť odstrašujúcim príkladom, myslím, že to bola Brazília alebo ktorý to juhoamerický štát, kde vláda intervenovala do použitia týchto peňazí takým spôsobom, že prišlo k záporným výnosom. Mne ide o to, aby tie správcovské spoločnosti si vyberali trh, ktorý je pre nich najvýhodnejší. Vaša matka alebo váš otec sa vás nebudú pýtať, že kde boli tie peniaze investované, budú mať vždycky na zreteli vlastné vrecko. A z tohto dôvodu si myslím, že liberalizácia umiestňovania týchto investícií je lepším prístupom ako akékoľvek miešanie sa štátu do toho, čo majú tieto správcovské spoločnosti robiť.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ja, keďže je tu už málo poslancov, chápem, že všetci sme unavení, budem naozaj veľmi krátko a nie zďaleka na všetko reagovať, len na niektoré veci. (Ruch a smiech v sále.)

Efektívnosť priebežného systému by to iste zlepšilo, ale tu prerokúvame práve druhý pilier, ktorý nie je od tohto závislý.

Pán Burian sa vyjadroval dosť rozsiahlo k financovaniu celého prechodu, celého systému a k maastrichtským kritériám. Takže moje ubezpečenie je, že je to tak nastavené, aby to bezproblémovo mohlo byť ufinancovateľné. A len pripomínam znova, že takúto obdobnú reformu už uskutočnilo viac než 20 krajín, žiadna nemala žiadne rezervy. Slovensko je prvá krajina na svete, ktorá má vytvorené nejaké rezervy na to, aby prvých niekoľko rokov nemala absolútne tento problém. A potom na ročnej báze to vôbec nie je pre okruh verejných financií problémom.

Čo by som však chcel povedať, že je pozoruhodné, že Smer sa vždy vyjadruje proti, pričom mení svoju pozíciu podľa toho, čo je práve aktuálne. Keď bol navrhnutý spôsob verejného vlastníctva, tak bol veľký problém pre Smer, že to nie je súkromné, a vtedy tvrdili, že maastrichtské kritériá sú druhoradé, že jednoducho nemôžeme podriadiť maastrichtským kritériám nejaké naše reformy. Teraz, keď sme našli politickú vôľu a konsenzus v tom, že naozaj dobrá a poctivá reforma je prioritná, tak zrazu sú znova dôležité tie maastrichtské kritériá. To znamená, všeobecne k Smeru platí - ani z voza, ani na voz. A to hovorí o tom, že nie je to záujem spraviť kvalitný zákon, ale záujem byť za každú cenu proti a to pritom hovorím aj so znalosťou skutočných názorov mnohých poslancov zo Smeru na vecnú podstatu záležitosti.

K týmto pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli, sa nebudem vyjadrovať, lebo by som predĺžil čas, počas hlasovania vyjadrím to, čo je podľa mňa dobré a čo nie. Len k jednej jedinej veci, k pozmeňujúcemu návrhu pána predsedu finančného výboru, pána Farkasa. Ja chápem aj oceňujem snahu o to, aby sme ten systém urobili čo najbezpečnejší, najkvalitnejší, aby do neho išli seriózne spoločnosti. Ale upozorňujem na to, že to je neporovnateľné, to, čo pán predseda výboru porovnával, banky a správcovské spoločnosti. Poviem prečo. Banky svoju podnikateľskú činnosť rozvíjajú na mnohých sférach svojej pôsobnosti. Nikto im zo zákona nestanovuje, aký môžu mať maximálny zisk. Nikde v zákone nie je napísaný strop na úrokové sadzby, napr. ktoré poskytujú na úroky, ani na iné služby, ktoré poskytujú. A tým pádom banka, samozrejme, má úplne iný rámec ziskovosti a činnosti. Naopak, dôchodkovej správcovskej spoločnosti je v tomto zákone veľmi presne a veľmi nízko zadefinovaná maximálna provízia, ktorá je jediným zdrojom príjmu činnosti správcovskej spoločnosti. Jediným, zdôrazňujem. A preto, keď my - pričom tento, tak ako je to nastavené v slovenskom návrhu zákona, je to najnižšia provízia na svete, nikde nemajú menšiu, len na Slovensku. Preto keď my na jednej strane dáme obrovské základné imanie, ale v zákone bude zadefinovaný veľmi nízky jediný zdroj príjmu, jednoducho tá činnosť nebude návratná za dlhé obdobie, tá nebude návratná nikdy. Je to otázka i čistej kalkulácie. Veď to si treba len zobrať kalkulačku do ruky, zobrať si, koľko asi taký priemerný, na základe 9 %, bude príjem na osobné účty, koľko z toho je 0,08, čo je zákonom stanovená na prvé tri roky maximálna provízia, spočítať si to a hneď sa uvidí, či je to, alebo nie je to možné. Aj 300 mil. navrhovaných v zákone je vysoko najvyššia sadzba na celom svete.

Druhá v poradí je na zhruba polovičnej úrovni vysoká sadzba základného imania. Všetci svetoví experti nás odhovárajú od výšky 300 mil., že to je prehnané, že to spôsobí bariéru vstupu na trh, že sa môže stať, že do tohto systému nepôjde pri 300 mil. veľa spoločností a že tam bude možno jedna-dve. No ale potom tu nebude konkurencia, potom tu nebudú sprievodné znaky súťaže v prospech klienta. A keď tam dáme 500 mil., tak sa nám môže stať, že do toho nepôjde možno nikto. Ale potom naozaj ja za to neponesiem zodpovednosť. To nebude chyba dôchodkovej reformy, že nebol záujem získať licenciu. Ako tu dobrý úmysel môže naozaj byť cestou do pekla. Na toto chcem upozorniť, že ja oceňujem a vnímam a chápem ten úmysel, ktorý za tým je, len treba zvážiť a netreba to naozaj veľmi striktne teraz uzatvárať, diskusiu o tom. A ja sa budem snažiť kolegov, ktorí podpísali tento pozmeňujúci návrh, ešte argumentmi presvedčiť a kalkuláciami a požiadam Svetovú banku, aby nám urýchlene poslala na toto prepočty a kalkulácie, objektívne, aby sme nespravili chybu. Toho jediného sa bojím, aby sme nespravili chybu, pretože to je to, čo by nás najviac potom mrzelo.

Ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu tohto zákona včítane dobrých pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete zaujať záver... Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k ďalšiemu návrhu, tak ako sme sa dohodli dnes, ako posledný návrh, ktorý prerokujeme, je to druhé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 425 a spoločnú správu výborov máte v tlači 425a.

Dávam slovo poslankyni Jarmile Tkáčovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, problém, ktorý predkladatelia riešia svojím návrhom zákona, bol založený už pri tvorbe zákona č. 229/1991 Zb. o usporiadaní vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku. Tento zákon nemohol riešiť tieto vzťahy v celom tom komplikovanom diapazóne, pretože majetkové a vlastnícke vzťahy v praxi sú veľmi široké a komplikované. Preto bola nutná už 11-krát novelizácia tohto zákona a bolo nutné prijať aj ďalšie zákony, napr. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách alebo č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach pri pozemkových úpravách.

Na základe zákona č. 229 boli reštituentom vydané lesné pozemky alebo časti, na ktorých však boli po 1. januári 1949 postavené lesné cesty, ako stavby, investičné lesné cesty. Neboli osobitne evidované v katastri nehnuteľností a pozemky pod nimi neboli vyňaté z lesného pôdneho fondu. Ide o verejné pozemné komunikácie vo vlastníctve štátu a vedené sú v účtovníctve štátnych organizácií lesného hospodárstva. Ide o investičné lesné cesty v dĺžke 2 983 km a v zostatkovej cene približne 2 mld. korún. Tento stav neumožňuje neštátnym subjektom legálne udržiavať lesné cesty postavené na ich pozemkoch. Štátne organizácie lesného hospodárstva evidujú a odpisujú tento hmotný investičný majetok, reálne ho však nevyužívajú, neudržujú a nespravujú. Takisto nezabezpečujú jeho ochranu a zveľaďovanie. Ani jeden z uvedených subjektov nemôže pre povahu vzťahu k majetku uchádzať sa o prostriedky z fondov. Dôsledkom pretrvávajúceho stavu je skutočnosť, že starostlivosť o vybudované lesné cesty a účelové komunikácie je zanedbaná a pre nedostatok finančných prostriedkov obmedzená.

Po zapracovaní a prijatí zmien a doplnkov a prijatí návrhu zákona ako celku sa bezodplatne odovzdajú k už vydaným a ďalej vydávaným lesným pozemkom investičné lesné cesty alebo ich časti, ktoré zostali v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa predmet bezodplatne odovzdá vlastníkovi pozemku na základe žiadosti bez povinnosti riešiť finančné vyrovnanie za náhrady. Investičné lesné cesty odovzdá do vlastníctva štátna organizácia lesného hospodárstva, ktorá ich spravuje na základe žiadosti vlastníka pozemku, a to dohodou o odovzdaní majetku. Investičná lesná cesta, ktorá prechádza pozemkami viacerých vlastníkov, prechádza do podielového spoluvlastníctva podľa ustanovení § 137 až 142 Občianskeho zákonníka. Obdobne to bude platiť i pre obce, ako je upravené v článku II návrhu.

Prijatie navrhovaného zákona umožní vlastníkovi lesného pozemku udržiavať komunikácie na účel, ktorému majú slúžiť, a využívať ich na riadne obhospodarovanie lesného fondu, ktorý vlastní a z ktorého má výnosy. Na druhej strane odstráni nežiaduci stav, podľa ktorého komunikácie na neštátnych lesných pozemkoch spravujú štátne podniky. Súčasne sa zabezpečia rovnaké podmienky pre všetky druhy vlastníctva tak, ako bol zabezpečený prechod investičných lesných ciest na cirkevných majetkoch zákonom č. 97/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto bode. Nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 554 z 22. októbra 2003 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu skupiny poslancov.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor prerušil rokovanie o návrhu skupiny poslancov a žiada vládu Slovenskej republiky, aby zaujala k nemu stanovisko. Výbor pre pôdohospodárstvo, ako i výbor pre verejnú správu súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 4, 6, 7, 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť a body 1, 2, 3, 5, 8 neschváliť.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, lebo nemám žiadnu písomnú prihlášku? S dvojhodinovým príhovorom pán poslanec Maxon ako predseda výboru. Nech sa páči, ako jediný môžete vystúpiť. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa, hovorili ste, že som si to mohol odpustiť. Môžeme spraviť dohodu, ak tí, ktorí sme tu, zahlasujeme za 55 % (smiech v sále), tak ja sa vzdávam vystúpenia. Môžeme, prosím, takúto dohodu spraviť? (Reakcie z pléna.) Ja to však myslím smrteľne vážne teraz v tejto chvíli. (Reakcia z pléna.) Aha. Veľmi krátko.

Dámy a páni, ja chcem nakoniec podporiť tento návrh zákona a vystupujem preto, že boli isté dezinformácie, že Hnutie za demokratické Slovensko a menovite predseda pôdohospodárskeho výboru nemá záujem, aby takýto zákon bol prerokovaný a schválený. Pravda je predsa len trošku niekde inde. Pani predkladateľka a pán predkladateľ, len tak mimochodom, aspoň predkladatelia tu mohli sedieť komplet, na 50 % ste len, tak...

Veľmi dobre viete, že pôvodný text zákona odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady ani z vecného hľadiska neposudzoval, lebo jednoznačne konštatoval, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a nepochybne mal pravdu. Legislatívna rada vlády rovnako negatívne posúdila. Pozitívne je, že potom v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva predkladatelia tieto vecné nedostatky odstránili. Ja predsa mám teda ešte niekoľko otáznikov, ale v tomto prípade rešpektujem tú zásadu, nie síce celkom správnu, ale zásadu, ktorá nás predsa len trošku posúva dopredu, že aj nie celkom dokonalý zákon je lepší ako zákon, ktorý túto problematiku nerieši. Takže predpokladám, že aj moji kolegovia z poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko sa s takto navrhovaným legislatívnym riešením stotožnia a že aj poslanecký klub podporí toto riešenie.

Celkom záverom by som chcel povedať, že vytvárame legislatívny priestor na to, aby k takémuto riešeniu mohlo dôjsť. Ale vo väzbe napríklad na náš včerajší poslanecký prieskum na ministerstve pôdohospodárstva musíme konštatovať, že v mnohých iných oblastiach, ktoré súvisia s usporiadaním pozemkového vlastníctva, legislatívny priestor vytvorený je, ale jednoducho neexistujú materiálno-technické podmienky na to, aby tento proces prebiehať mohol. Ten definitívny termín, ktorý bol určený rokom 2008, sa s najväčšou pravdepodobnosťou predĺži na rok 2013 alebo dokonca až rok 2015.

A celkom posledná poznámka. Takáto predloha zákona bola predmetom diskusie už v roku 1998. Je na škodu veci, že je v parlamentných laviciach tento návrh až teraz. Ale opäť by sme mali byť podľa môjho názoru dôslednejší v potrebe legislatívnych iniciatív vlády, lebo sú to zložité zákony, ktoré nadväzujú na ostatné a nemali by sme mať ambíciu, aj keď túto ambíciu treba hodnotiť pozitívne, riešiť to, čo by mala vo svojom legislatívnom pláne riešiť vláda štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním a so všetkým, čo s tým súvisí.

Ďakujem pekne za pozornosť a prepáčte, že som vás zdržal. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na pána predsedu poľnohospodárskeho výboru - pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som chcel naozaj len ešte jednu pripomienku povedať, ak to nezaznelo. Pán spravodajca spomínal, že my sme v ústavnoprávnom výbore požiadali o stanovisko vládu. Podľa mojej informácie vláda dala kladné stanovisko k tomuto návrhu zákona, takže aj ja ho podporím, aj moji kolegovia z ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hajduk.

A. Hajduk, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, práve aj na tvorbe tohto iniciatívneho návrhu skupiny poslancov bolo vidieť, že naozaj výbor pre pôdohospodárstvo sa vecne a si myslím, že veľmi zoširoka touto problematikou zaoberal a vydiskutovali sa všetky veci a prakticky dnes stojíme pred tým, že vlastne je takmer všeobecná zhoda prijať zákon. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Končím rozpravu o tomto bode programu.

Pani navrhovateľka, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave, veľmi krátko.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem, ale skutočne nemôžem nepoďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili na diskusii aj v ústavnoprávnom výbore, aj vo výbore pre verejnú správu. Tie diskusie boli dosť ohnivé, ale nakoniec sme sa dopracovali k výsledku, ktorý, myslím si, prispeje k vyriešeniu veci.

Takže ešte raz ďakujem aj predsedovi výboru, ktorý potom vo výbore skutočne vecne diskutoval a dopracovali sme sa k výsledku. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Zároveň končím dnešný rokovací deň a upozorňujem vás, páni poslanci, že budeme pokračovať v rokovaní v utorok ráno o 9.00 hodine, tak ako sme sa dohodli, samozrejme, pustíme rozpravu o rozpočte. Potom sa dohodneme, kedy budeme hlasovať o tých dvoch prerokovaných zákonoch.

Takže ďakujem vám ešte raz a príjemný víkend.

(Prerušenie rokovania o 14.23 hodine.)