P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Okrem pána spoločného spravodajcu. Pani poslankyňa Tkáčová, Šulaj, Kondrót. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pýtam sa pána poslanca Mikuša, či chce využiť právo spravodajcu vystúpiť prednostne... Prosím? Áno, nech sa páči. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Tkáčová, Šulaj, Kondrót. Pán podpredseda vlády chce vystúpiť tiež k prerokúvanému zákonu.

Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení členovia vlády, každému je zrejme, že nový zákon o daniach z príjmov je kľúčovou normou daňovej reformy v Slovenskej republike. Je pochopiteľné, že časť politickej scény a azda - vrátane úradu prezidenta Slovenskej republiky - nesúhlasí s vládnou daňovou reformou. Myslím si, že sú na to dva dôvody. Prvým je, že z hľadiska politických postojov i vlastného presvedčenia sú mnohí proti odbúraniu progresívneho zdaňovania príjmov. Tento postoj je pochopiteľný, pretože je priamo politickým presvedčením jeho prívržencov. Druhým dôvodom je revolučnosť a odvaha reformy daňového systému, ktorá je výnimočná nielen medzi štátmi vstupujúcimi do Európskej únie, ale aj v celej Európe, dá sa povedať aj v celom svete. Zmeniť daňový systém takým zásadným a jednoduchým opatrením si naozaj vyžaduje odvahu, ktorá napriek uznaniu pozitívnej zmeny môže vyvolávať vzdor skrytých sympatizantov či menej odvážnych reformátorov. Často sa opakuje, že najdôležitejším prvkom daňovej reformy je zjednotenie a všeobecné zníženie sadzby dane z príjmov. Áno, sadzby sú dôležité, dokonca veľmi dôležité a až na malé výnimky zasiahnu každého občana pozitívne.

Oveľa dôležitejší je však fakt, že daňová reforma prináša zjednodušenie celého systému, odstraňuje plejádu výnimiek, zjednocuje sadzby, potláča viacnásobné zdanenie príjmu, inými slovami priznáva každému príjmu iba jednu sadzbu. Formuluje jednoduchý vzorec na výpočet dane. Hoci sa na prvý pohľad nezdá, táto zmena je dôležitejšia ako samotné znižovanie sadzieb. Cieľom daňovej reformy nie je ukrátiť štátnu kasu o časť daňových príjmov, ale podporiť ochotu vytvárať zisk, inými slovami podporiť ekonomickú aktivitu firiem i občanov, vytvárať nové hodnoty a zveľaďovať bohatstvo celej krajiny. Kto chce vidieť v tomto kroku politický úmysel, nájde ho. Presvedčenie strán pravej strany politického spektra je, že prosperitu krajiny a jej obyvateľov môže zaručiť len ekonomická aktivita, a nie štátne prerozdeľovanie. Dôkaz, že toto tvrdenie sa opiera o reálne argumenty, nemusíme hľadať len v rukolapnom porovnávaní komunistického a demokratického usporiadania spoločnosti. Dnes je, žiaľ, čoraz zreteľnejšie, že práve ľpením na vysokej miere štátneho prerozdeľovania sa Európska únia stále viac vzďaľuje od Spojených štátov amerických. Nový zákon o dani z príjmov nie je samoúčelný. Má podnietiť ekonomické aktivity založené na domácich i zahraničných zdrojoch. Na rozdiel od zabehnutých trhových ekonomík sa nemusíme obávať ani skokového poklesu daňových príjmov. Táto hrozba nie je reálna. V postkomunistických krajinách je zaužívaná neochota priznávať príjmy, čo nedokáže z rozličných dôvodov potlačiť ani represia príslušných inštitúcií. Najlepším liekom na postupné legalizovanie ziskov je zníženie sadzieb pod hranicu, kde sa prejavuje nevýhodnosť uplatňovanie daňových únikov či uplatňovania postupov takzvanej daňovej optimalizácie. Keďže nový zákon o dani z príjmov vyvolá všeobecný pokles daňového zaťaženia, zásadne neohrozí príjmy štátu, chcem vás požiadať o jeho podporu, pretože bude na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, napriek tomu, že nám pán prezident vracia zákon o dani z príjmu, jeho hlavnými dôvodmi je, že DPH, teda spotrebná daň neguje princíp daňovej spravodlivosti, že dane zo spotreby majú regresívny charakter, že plošné zvýšenie spotrebných daní zníži domáci dopyt, zhorší životnú úroveň. Práve zákon o dani z príjmu má vykompenzovať zvýšené daňové zaťaženie týchto spotrebných daní, ktoré sú už schválené, a práve nízko príjmových skupinám zamestnancov. Neschválením zákona o dani z príjmu, tak ako to navrhuje pán prezident, by sa reálne zvýšilo daňové zaťaženie práve tým, ktorých chce pán prezident chrániť. Tento zákon zároveň podporuje rodiny s deťmi, ktoré sú jednou z najzraniteľnejších zložiek našej spoločnosti. Ruší sa síce odpočítateľná položka na dieťa 16 800 Sk, ale zavádza sa daňový bonus na dieťa. Kým plusový potenciál odpočítateľnej položky pri 10 % sadzbe dane je 1 680 Sk, daňový bonus donesie na dieťa 4 800 Sk ročne, čo je rozdiel v prospech daňového bonusu 3 000 Sk na jedno dieťa. A vzhľadom na to, že sociálna politika štátu pre ohrozené skupiny občanov sa realizuje sociálnymi zákonmi, nemôže mať zákon o dani z príjmu ambíciu suplovať tieto zákony ďalšími výnimkami. Argument prezidenta, a, samozrejme, aj opozície, že najviac získajú bohatí, nuž, je signifikantné pre našu spoločnosť, že dobre zarábať je hanba, ktorá musí byť potrestaná, a to najlepšie vysokými daňami. Vysoké sadzby dane vedú však podnikateľské subjekty k tomu, aby hľadali všetky možné spôsoby takzvanej optimalizácie dane. Táto skutočnosť je však substrátom pre šedú ekonomiku a pre čiernu prácu. Vysoké sadzby dane vedú okrem spomínanej optimalizácie i k tlmeniu rastu efektivity činnosti nielen podnikateľských subjektov, ale i zamestnancov, pretože tá zvyšuje príjem, naša aktivita zvyšuje príjem, zvyšuje zisk a, samozrejme, i dane a zvlášť vypuklo pri progresívnej sadzbe dane. Stanoviť hranicu výšky sadzby dane, pri ktorej sa daňovému subjektu ešte neoplatí rozmýšľať nad optimalizáciou a tlmením svojej aktivity, je námetom i vedeckého skúmania a tak to bolo už aj v 19. aj v 20. storočí. Ako píše profesor a vedúci Katedry ekonomických a finančných modelov Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Pavel Brunovský, Millesovi sa podarilo namodelovať úlohy, z ktorých bola jedna prekvapivá. Ak v nejakej modelovej úlohe vyšla progresívna daň, líšila sa od rovnej tak málo, že vzhľadom na tie komplikácie, ktoré sú s ňou spojené, uplatňovanie progresívnej dane bolo sotva účelné uplatňovať. Pavel Brunovský píše ďalej, citujem: "Čím teda zdôvodniť progresívnu daň. Jedna z možných príčin zavedenia takejto dane je, že vysoké príjmy bývajú intuitívne považované za nezaslúžené, ak nie získané nekalo. Ak by sme však takýto argument chceli postaviť na objektívny základ, museli by sme prinajmenšom zdokumentovať, že vo vyšších príjmových skupinách je percento nekalých príjmov vyššie než v nižších. Bez toho ostáva zdôvodnenie progresívnej dane čisto v oblasti svetonázoru, a to skôr v jeho emocionálnej než v racionálnej zložke".

Opozícia vyčíta koalícii pri každom reformnom zákone antisociálnosť, ale to nie je pravda. Pravdou je, že ak chceme robiť kvalitnú sociálnu politiku, ktorá nie je iba odrobinkami z chudobnej štátnej kasy, musí perfektne fungovať ekonomika. Bohaté podniky môžu vyplácať vysoké mzdy, robiť dobrú sociálnu politiku pre svojich zamestnancov na takej úrovni, na akej to štát nikdy nezvládne. Môže tvoriť ďalšie pracovné miesta, znižovať nezamestnanosť, zvyšovať kúpnu silu obyvateľov a znižovať počet občanov, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní. Rozdiel medzi koalíciou a opozíciou je ten, že kým my chceme motivovať a vytvárať podmienky na bohatšiu tvorbu zdrojov, aby sa spoločnosť dokázala ozaj dôstojne postarať o reálne na pomoc odkázaných, opozícia má predstavu o vysokých daniach z príjmu, ktorými prosíme ku kase stále tých istých, ktorí sa však už pomaly vyčerpávajú a prepadávajú stále viac na hranicu chudobných. Dnes na Slovensku stredná vrstva takmer neexistuje. Reformy veľmi bolia, bolia všetkých, ale je to cena za otáľanie s nimi, za ich nerobenie v minulých obdobiach. Preto vás chcem poprosiť, aby sme zákon, reformný zákon o dani z príjmu schválili. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šulaj, nech sa páči. Pán poslanec Hanzel, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Budem len krátko k pani poslankyni. Trošičku ma mrzí, že stále sa spomína, pri každom príjme, šedá ekonomika, čierne peniaze a ja neviem čo, však predsa aj ten vysoký príjem, pokiaľ ho ten človek má a je zaslúžený, tak je vysoký príjem, nemusí to vždy byť len podozrenie z toho, že niekde niekto niečo neprávom získal. Ja si myslím, že toto sa dá takisto doriešiť, a veľmi jednoducho. Keby každý - nie z nás, ale keby každý občan našej republiky mal majetkové priznanie, tak toto, čím argumentovala pani poslankyňa, tak to nemôže existovať, lebo každý rok vidíme nárast majetku, ktorý zodpovedá príjmom. Takže argumentovať len takýmto argumentom o šedej ekonomike a o čiernych peniazoch a podobne, to absolútne neobstojí, urobme poriadok v druhom. Nie som proti dani, ale hovorím, nie je to argumentácia, toto nie je argumentácia na to. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete reagovať na vystúpenie? Nie. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa v prvom rade poďakoval všetkým tým, ktorí sú tu v dnešnej snemovni, pretože keď sme prerokúvali zákon o dani z príjmov, bola tu len hŕstka poslancov a myslím si, že finančné, ekonomické a daňové zákony by mali patriť k prioritám tohto parlamentu. Tento štát nemá dostatok finančných prostriedkov, o čom sme sa presvedčili a presviedčame každý deň, a teda ja si myslím, že je potrebné, aby sme venovali veľkú dôležitosť daňovým a ekonomickým zákonom. Sú o tom, ako vieme riadiť štát, ako nasmerujeme určité priority tohto štátu následne do školstva, kultúry, zdravotníctva.

Padlo tu zopár informácií o tom, ako si opozícia predstavuje dane a čo by sme všetko chceli s daňami robiť. Nesúhlasím s jedným návrhom alebo s jednou myšlienkou. S tým, že opozícia chcela zvyšovať dane. Ak by ste si dobre prečítali naše niektoré materiály, ktoré boli publikované už pred voľbami, zistili by ste, že už tam sme mali 20-precentnú sadzbu dane z príjmov, že už tam sme chceli znižovať daň z príjmov fyzických osôb, ale iným spôsobom, pri zachovaní daňovej progresivity, ktorú má celá Európa, a ja sa pýtam, ideme do Európy, alebo blížime sa do Estónska, do Ruska, do Mongolska, alebo do iných krajín. Nesúhlasím s daňou z príjmu z jedného dôležitého dôvodu: Nie je sociálne spravodlivá pri nízko a stredne zárobkových skupinách. Nie je to len o daňovom zaťažení pri dani z príjmov fyzických osôb na jednu osobu. Veď ekonomické, daňové a finančné zákony idú v ruka v ruke a vzájomne sa prelínajú. To znamená, ak na jednej strane máme zákon o dani z pridanej hodnoty, kde sme spred niekoľkých rokov zdvihli daňové zaťaženie zo 6 na 10 %, z 10 na 14 %, zo 14 na 19 %, takmer o 300 %, tak sa pýtam, kde sú kolaterály, na druhej strane, pri dani z príjmov fyzických osôb. Pýtam sa takisto, keď hovoríme o dereguláciách cien, veď to sú takisto ekonomické zákony a priority tejto vlády, ktorá hovorí, že musíme deregulovať ceny. Nemá toto všetko vplyv na ekonomickú a životnú úroveň obyvateľstva? Z tohto dôvodu ja odmietam rovnú daň nielen pri dani z príjmov právnických a fyzických osôb, ale takisto aj pri dani z pridanej hodnoty.

Bol som však vždy človek pragmatický, mám aj pragmatické výhrady, ktoré súvisia s metodológiou dane, ktorá by mala platiť od 1. 1. 2004. Poviem konkrétne. Hovorilo sa tu o daňových bonusoch - 4 800 korún na jedného občana - a ja sa pýtam, ako chceme ten daňový bonus uplatňovať u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá bude mať stratu. Veď vy veľmi dobre viete, že paragraf, myslím, že je to § 33, máme veľmi zle nadefinovaný. Zoberte si § 33 ods. 1 a následne prídete na to, že musíte tam mať 6-násobok minimálnej mzdy. To znamená, že samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá bude mať stratu, nevyplatíme bonus 4 800 korún? Preto som sa pýtal na finančnom výbore, ako ideme dávať do daňovej správy jednotlivých ľudí, ktorí by mali tieto bonusy vyplácať. Dozvedel som sa, že by tam malo byť 95 ľudí, keď som si vypočítal určité mzdové zaťaženie, prišiel som na to, či sú až takí potrební, alebo nie. Ja, pán minister, som relatívne...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste zaujali svoje miesto tam, kde vám patrí v rokovacej sále, nevyrušovali ostatných pánov poslancov aj ostatných pánov poslancov prosím, pán poslanec Šulaj, nech sa páči. Páni poslanci! Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Som relatívne trpezlivý človek a nie som taký bohatý. Môžem sa s vami staviť o jednu fľašu šampanského, ak budete chcieť, že do 31. januára 2004 by sme mali mať znovu tento zákon v našej poslaneckej snemovni, kde by sme mali odstrániť aj niektoré takéto nuansy. Budem hlasovať za túto zmenu a som za to, aby táto zmena vznikla. Veď daňový bonus, to bolo vaše dieťa, prečo ste ho nedopracovali do konečných dôsledkov? Môžem ísť ďalej, do určitých detailov, § 52 a teraz sa budem pýtať zámerne. My sme v § 52, možno, že je to ods. 14, 15, neviem presne teraz, dali do zákona aj skutočnosti, ktoré ovplyvňujú rok 2003. Vy veľmi dobre viete, že sme kritizovali už v priebehu roku 2003 vládnu moc za to, že nie je dobrý zákon o dani z príjmov, ktorý nie je totožný s účtovníctvom, a že vznikajú určité daňové problémy. Keďže neboli tieto problémy riešené v zákone o daniach z príjmov v roku 2003, pristúpili sme aj k tomu, aby boli niektoré ustanovenia tohto zákona uplatnené aj pre rok 2004, hoc účinnosť zákona je od 1. januára 2004. Čo sa stalo však v § 52? Je tam napríklad takáto skutočnosť: Základ dane sa neupravuje o kurzové rozdiely, ktoré vznikli z prepočtu majetku k 31. 12. tohto roku. V praxi je to veľmi neškodná veta, ale môže spôsobiť veľké ekonomické problémy tomuto štátu. Konkrétne príklad na jednom dolári. Ak si niekto zobral v predchádzajúcich obdobiach, pretože došlo k zmene účtovníctva, finančnú pôžičku zo zahraničia za dolár za 40 korún, teraz to musí prepočítať na dolár za 34 korún k 31. 12., mal by mať kurzový rozdiel 6 korún, ktorý by mal zdaniť. Vyjmeme to zo základu dane, nebudeme to zdaňovať. V roku 2004 zaplatí, dajme tomu 35 korún, bude mať korunu nákladov. Čuduj sa svete, zo 6 korún zisku sme spravili zrazu korunu nákladov, z dane korunu dvadsať sme spravili mínus 0,20 halierov na jeden dolár. Pýtam sa, koľko je bankových finančných inštitúcií, ktoré takto budú postupovať a ktoré budú mať oslobodené zisky? Bol to zámer, alebo bola to skutočnosť? Ideme sa vracať k zákonu 3112/2003, ideme ho meniť alebo ho necháme tak, ako je. Viete, ja som pochádzal z daňovej praxe a vždy som čakal na Finančný spravodaj v marci ďalšieho roku, kedy sme sa dozvedeli, čo máme zdaniť. Predpokladám, že takto to bude aj v tomto roku. Ak mi niekto hovorí, že sme vylúčili dvojité zdanenie, viete, nie je to pravda, my sme prerobili niekedy na dvojitom zdanení. Ak sa pamätáte, už sme hovorili o tom, že tu nie sú typové zmluvy OECD, hovorili sme o tom, že dvojité zdanenie stále existuje v tých krajinách, ktoré majú s nami zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Čo to znamená? Ak u nás nejaký subjekt realizuje časť zisku, teda subjekt so zahraničnou majetkovou účasťou, tak u nás zaplatí 0-percentnú daň v zmysle novely zákona o dani z príjmov, ale v materskej krajine ju musí doplatiť. Takto by sa sčasti mohol podeliť so Slovenskom, pretože tá daň je rovnaká. (Potlesk.) My sme sa vzdali týchto daní na úkor daňovej reformy. A keď sem k nám príde nejaký iný subjekt, tak zaplatí nulovú daň. Pýtam sa, či všetky tie veci, ktoré sme spravili v daniach, sú logické? Sú pre Slovensko dobré a sú účinné? Ak mi niekto začne hovoriť, že podstatne sa neznížia daňové príjmy, no, dovoľte mi, aby som citoval z návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý som ja nespracúval. Asi mi to budete veriť, že je to realita, ktorá je mimo mojej osoby. Tak daň z príjmov, ziskov a kapitálového majetku v tomto roku je 73 mld. korún naplánovaná, na budúci rok je 51,7. Je to pokles dane, pretože do určitej miery aj znižujeme daňové zaťaženie daní z príjmov právnických osôb. To isté by som mohol hovoriť o dani zo závislej činnosti. Takže aj tento vplyv má dopad na štátny rozpočet a na budúce príjmy štátneho rozpočtu. Ak hovorím o príjmoch štátneho rozpočtu, možnože to už je mimo tejto diskusie. Ešte rád by som upozornil na iné granty a transfery, kde z jedného dňa na druhý sme z príjmov dostali 18,4 mld. korún, ale predpokladám, že k tejto téme sa ešte dostaneme pri zákone o privatizácii strategických monopolov alebo strategických podnikov, alebo pri zákone o štátnom rozpočte.

Nechcem vás teda zaťažovať dlhou diskusiou, chcel som len poukázať na to, že nesúhlasíme s touto daňou, pretože nie je sociálne spravodlivá pre nízke skupiny obyvateľstva a pre stredné skupiny obyvateľstva, a nesúhlasím s touto daňou aj z hľadiska metodiky prístupu jej zostavenia. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Číž a Hanzel, na vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, chcem iba upozorniť, že vo vystúpení pána poslanca zaznelo niekoľko veľmi závažných pripomienok. Chcel by som poprosiť pána ministra, aby na ne zareagoval, podľa možnosti teda, pokiaľ nestihol zachytiť tie pripomienky, ktoré boli vyslovené v prejave, tak potom nech sa pokúsi získať nejakým sekundárnym spôsobom informáciu, ale mňa by stanovisko k takýmto závažným problémom osobitne zaujímalo. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem len jednu vec potvrdiť z toho, čo hovoril pán kolega o tom zdaňovaní v zahraničí. Ja tiež mám s tým osobnú skúsenosť, keď som prišiel na Slovensko, som tu vykázal určitý príjem, ktorý som poslal do Švédska ako podklad, a tam mi ho celý zdanili, až kým som nedostal odtiaľto potvrdenie, že to bolo zdanené, tak mi tú sumu vrátili, takže znova vravím, je to naozaj tak, že keď nezdaníme tu, tak celý tento príjem, čo tu máme, v určitých prípadoch zdaníme celý v zahraničí. Takže nie je vždy výhoda mať tu nezdanený subjekt alebo... Je to naozaj tak. Stalo sa mi to, mám to z vlastnej skúsenosti. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šulaj, chcete reagovať na vystúpenie pánov poslancov? Nie. Pán poslanec Kondrót ako posledný prihlásený do rozpravy. Odporúčam, páni poslanci, aby sme tento bod skončili rozpravou, vystúpením pána poslanca Kondróta. A ešte sa prihlásil pán podpredseda vlády a minister financií Mikloš a potom by sme hlasovali o jednotlivých prerokovaných bodoch. Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister financií, podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegovia, poslanci, kolegyne poslankyne. Národná rada Slovenskej republiky schválila na svojom 18. zasadnutí nový zákon o dani z príjmu. Niektoré jeho časti týkajúce sa prechodných a záverečných ustanovení sa však budú dať použiť aj na daňové priznanie podané za rok 2003. Hovoril o tom v skratke kolega Šulaj. Smer si uvedomoval ťažkú a zložitú situáciu v zdaňovaní v roku 2003, ktorá súvisela s neskorším publikovaním princípu podvojného účtovníctva až v roku 2003, rôznorodým prístupom k riešeniu vracaniu nadmerných odpočtov DPH, nejednoznačným riešením zdaňovaním záloh VPH, ako aj nesúladom medzi účtovníctvom a daňou z príjmu platným v roku 2003. Na uvedené skutočnosti sme v pléne Národnej rady upozorňovali predstaviteľov vládnej koalície. Nápravy sme sa nedočkali. Vládnou koalíciou bol tento zákon prezentovaný ako jeden z podstatných zákonov daňovej reformy. Hlavnou myšlienkou uvedeného zákona bolo zavedenie takzvanej rovnej dane...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj.

M. Kondrót, poslanec: Hlavnou myšlienkou uvedeného zákona bolo zavedenie takzvanej rovnej dane vo výške 19 %, v odbore daňovej terminológie považované za jednu sadzbu dane. Zákon o dani z príjmov bol prerokovaný po schválení zákonov o dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dane z minerálnych olejov, spotrebnej dane z piva, spotrebnej dane z tabakov, tabakových výrobkov a dane z nehnuteľností.

Súčasne s novelou zákona bol prerokúvaný i zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Šlo teda o zložitý zásah v daniach, ktorý má vážne ekonomické a sociálne dopady. Národná rada neprerokovala koncepciu daňovej reformy, ktorá mala definovať ciele v oblasti daní. Je vôbec otázne, či vláda má koncepciu daňovej reformy, ktorá by platila v dlhšom časovom období. Sme presvedčení, že nemá. Túto skutočnosť vieme definovať nasledovnými faktmi: Tak napríklad zákony o spotrebnej dani z piva, vína a alkoholu mali mať spoločnú myšlienku a princíp v rovnakom zdaňovaním obsahu alkoholu v týchto komoditách. Našťastie - alebo žiaľ - bola v prvom polroku 2003 prijatá z týchto zákonov iba novela zákona o spotrebnej dani z piva. Ďalším a veľmi závažným spôsobom porušenia princípov daňovej reformy bol princíp fiškálnej daňovej neutrality. V zmysle uvedeného princípu by mali byť dôsledky daňovej reformy v súvislosti s daňovým zaťažením neutrálne, to znamená, že zvýšenie jednej dane sa malo kompenzovať znižovaním druhej dane. V roku 2002 a 2003 však len dochádzalo k zvýšeniu daňového zaťaženia na DPH v spotrebnej dani z piva, tabaku, tabakových výrobkov, ako aj spotrebnej dane z minerálnych olejov. Daňová reforma predpokladá i nižšie sadzby spotrebných daní z minerálnych olejov. V záujme odstránenia "veľkých škôd" sme však v prvom polroku prijali a odhlasovali novelu zákona o spotrebných daniach, ktorá mala vykryť výpadok príjmov neodborne spracovaného štátneho rozpočtu. Čuduj sa svete, daňové sadzby však nevychádzali z daňovej koncepcie, ale boli vyššie, pretože to vyžadovala kritická finančná situácia v štátnom rozpočte. Na mieste je teda otázka: Má Slovensko spracovanú kompletnú daňovú reformu, podľa ktorej sa môžu kreovať a následne schvaľovať daňové zákony, alebo len improvizujeme a namiesto systémového prístupu riešime veci len ad hoc.

Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zo 4. 11. 2002 v časti ekonomická politika stanovuje pre oblasť daní nasledovné ciele: Spomeniem iba niekoľko. Sprehľadniť daňové zákony, znížiť priame dane, posilniť vlastné daňové príjmy obcí, posilniť vlastné, stanoviť vlastné daňové príjmy "vúcok". Nový systém... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci!

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predseda.

Nový systém horizontálneho finančného vyrovnávania a ďalej. Domnievam sa, že programové vyhlásenie vlády by malo byť záväzné pre strany vládnej koalície, a preto je potrebné sa bližšie pozrieť na jeho realizáciu v praxi. Veľmi dôležitou myšlienkovou tézou pri predkladaní novely zákona o daniach z príjmov je zníženie priamych daní. Ak si však spravíme prepočet priemerne zarábajúceho občana, ktorý má mesačný príjem 13 082 korún, tak prídeme na to, že tento občan zaplatí v roku 2004 približne o 12 korún viac dane ako v roku 2003.

Je pravda, že občan s mesačným príjmom 7 560 korún zaplatí mesačne na dani oproti v roku 2003 menej o 343 korún. Ak si však zoberieme do úvahy jeho zvýšené výdavky z titulu zavedenia 19-percentnej sadzby DPH, zvýšenej sadzby minerálnych olejov, vína, tabaku, tabakových výrobkov, ako aj zvýšenie cien energií, prídeme na to, že za uvedený mesiac bude musieť oproti roku 2003 zaplatiť viac ako 700 korún. Tak komu je určená táto reforma? Len bohatým ľuďom, ktorí so stotisícovým mesačným príjmom budú platiť nižšie dane o 160 000 korún, alebo širokým masám obyvateľov, ktoré nám dali mandát rozhodovať o legislatívnom procese v priebehu štyroch rokov. Odpoveď je jasná.

Vyplývajúc z uvedených skutočností poukazujem na to, že novela zákona bude oveľa viac podporovať finančné silné vrstvy obyvateľstva, ktoré budú mať oveľa väčšie daňové výhody oproti roku 2003. Zavedenie jednotnej 19-percentnej sadzby dane bude teda nespravodlivé a tým bude i spochybnený princíp horizontálneho finančného vyrovnávania, jedného z cieľov programového vyhlásenia vlády. Novela zákona o daniach z príjmov neobsahuje žiadne dopadové ekonomické štúdie na jednotlivé príjmové vrstvy obyvateľstva a preto je z hľadiska predkladateľa zákona zavádzajúce a klamlivé tvrdenie len o znižovaní daní u fyzických osôb.

Národná rada teda mala komplexne zvážiť všetky dopady na jednotlivé príjmové vrstvy obyvateľstva a nájsť kompenzačné mechanizmy pre občanov, ktorým zvyšujeme daň a životné náklady. Je vari znižovaním dane skutočnosť, keď poľnohospodárskemu podniku zvýšime sadzbu dane z 15 na 19 %? Je vari znižovaním dane, keď právnickej osobe, ktorá zamestnáva osoby so zníženou pracovnou schopnosťou, zvýšime daň z 18 na 19 %? Je vari znižovaním dane, keď navrhneme zrušenie paušálnej dane, mimochodom, myšlienkového produktu poslancov za SDKÚ? Je vari znížením dane s neuznaním možnosti odpočtu darov u daňovníkov tak, ako ich deklaroval platný zákon o daniach z príjmu v roku 2003 na humanitárne, kultúrne, športové a náboženské a iné spoločensky prospešné ciele?

Novele zákona o dani z príjmov sa nepodarilo podstatnou mierou zvýšiť daňové príjmy miest. O daňových príjmoch vyšších územných celkov sa ani hovoriť nedá. A ak poslanci Smeru navrhnú prerozdeľovanie príjmov z daní z príjmov právnických osôb prirodzených monopolov, nie podľa sídla, ale podľa počtu obyvateľov, tak tento návrh v Národnej rade neprejde, pretože ho nepodporia predovšetkým koaliční poslanci.

Nesúhlasím s tézou, že daňové zákony majú len fiškálnu úlohu, tak ako to prezentovali tvorcovia daňovej reformy. Štát sa totiž v predchádzajúcom období zbavil niektorých možností, ktorými ovplyvňoval celospoločenské procesy. Napríklad v privatizácii sa zbavil podstatnej časti majetku. Preto je potrebné, aby komplexne využil tie nástroje, ktoré mu zostali a ktorými môže vytvoriť nové podmienky pre lepšie fungovanie spoločnosti a riešenie celospoločenských problémov.

V tom je podstatný myšlienkový rozdiel medzi tvorcami vládneho zákona o daniach z príjmov s návrhmi predkladanými Smerom. Smer navrhoval a navrhuje naďalej ponechanie 15-percentnej sadzby dane z príjmov právnických osôb pri poľnohospodárskych podnikoch a pri podnikoch, ktoré zamestnávajú zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Uvedený návrh nebol schválený. Navrhovali sme umožniť odpočet zo základu dane u zdravotne ťažko postihnutých osôb. Odpočítateľné položky podľa stupňa invalidity, takisto, uvedený návrh nebol schválený. Ponechanie rovnakých podmienok pre doplnkové dôchodkové poistenie ako platilo v roku 2003, a to tak pre fyzické ako aj právnické osoby. Návrh nebol schválený. Ponechanie možnosti odpočítať zo základu dane fyzických osôb 10 % a právnických osôb 2 % na dary, uvedený návrh nebol schválený. Výpočet administratív a náročnosť takéhoto zásahu do daní je oveľa jednoduchší ako pri 1-percentnej asignovanej dani. Oslobodiť od dane z príjmu fyzických osôb príjmy z prevodu členských práv družstva do prevodu účasti na obchodných spoločnostiach a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje 5 rokov.

Ďalej oslobodiť od dane úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu a úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov. Uvedený návrh nebol schválený. Zrušenie ustanovenia, ktoré zdaňuje podiely na zisku a dividendy, ktoré vznikli do 31. 12. 2003 novou 19-percentnou sadzbou dane. Uvedený návrh nebol schválený. Takto by som mohol pokračovať.

Na záver chcem dodať, že uvedené návrhy vychádzali z programu Smeru a tiež z problémov praktického života podnikateľov v roku 2003.

Smer nebol proti zníženiu dane z príjmov právnických osôb. Túto tézu presadzovali už v predvolebnom období. Vzhľadom na to, že sa tvorcom zákona nepodarilo naplniť ciele prezentované v programovom vyhlásení vlády a ciele stanovené daňovou reformou, že oddelí od seba dopad pôsobenia zvyšovania dane z pridanej hodnoty a zníženie dane z príjmu, a zákon nevystihuje všetky celospoločenské potreby, nemôžem uvedený zákon podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kondróta pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kondrót, jednou zo základných myšlienok zákona o dani z príjmu je zrušenie všetkých výnimiek, teda aj pre poľnohospodárov. Poľnohospodárske subjekty sú zvýhodnené dotáciami, ktoré sú vyplácané z vybraných daní, a musím sa priznať, že vaše vystúpenie ma troška prekvapuje v súvislosti s tým, že ste za tento zákon hlasovali. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kondrót, chcete reagovať? Áno, nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za názor, pani poslankyňa. Poľnohospodárstvo som spomínal v súvislosti s tým, že nebol naplnený úmysel znižovať, takže rečnícka otázka, či je znižovanie dane zvýšenie z 15 na 19 %, nenapĺňa sa tá pôvodná idea...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák, prosím, aby ste netelefonovali.

M. Kondrót, poslanec: A rád by som vám ešte pripomenul, pani poslankyňa, že daň z pridanej hodnoty nepatrí medzi spotrebné dane, ako ste omylom, predpokladám, uviedli na začiatku svojho príspevku. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády Mikloš, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi úvodom, aby som k vystúpeniu pána poslanca Kondróta povedal, že takú silnú sebakritiku som na pôde tohto parlamentu ešte nepočul. Takže ďakujem pekne za takúto reflexiu, keďže hlasoval za tento zákon. A určite sa nepomýlil, pretože hlasoval aj o prechode z druhého do tretieho čítania, aj o zákone ako celku. Takže myslím si, že skutočná príčina potom toho sypania popolu na hlavu bola niekde inde. A myslím si, že aj toto vystúpenie bolo dôkazom toho, že pán poslanec si niečo myslí a niečo hovorí, ale v poriadku.

K prezidentom vrátenému zákonu o dani z príjmov. Chcem povedať, že dôvody, ktoré pán prezident uviedol, keď tento zákon vrátil, a ktoré tu boli citované najmä pánmi poslancami Kozlíkom a Maxonom, nepovažujem za pravdivé. Opak je pravdou. Takže ak niekto tvrdí, že táto rovná daň znamená nespravodlivé zdaňovanie, tak ja som naopak presvedčený, že táto rovná daň zavádza spravodlivosť do zdaňovania, pretože zdaňuje rovnakou mierou. Poslednú zarobenú korunu zdaňuje rovnakou mierou, kým naopak, doteraz platné progresívne zdaňovanie trestalo úspech. Trestalo tých, ktorí zarábali viac, pričom tí, ktorí zarábajú viac, predpokladám, že zarábajú viac preto, že viac študovali, že viac investovali do seba, že sa viac snažia, že sú pracovitejší, prípadne šikovnejší. Takže som presvedčený, že daňová reforma, rovná daň, je naopak spravodlivejšou daňou, ako je tá dnešná. Nie je tiež pravdou - a to by som veľmi rád zdôraznil, lebo sa to neustále opakuje -, že daňové reforma a rovná daň zvyšuje daňové zaťaženie a že je nevýhodná pre príjmovo nízke skupiny. Je to úplne naopak. Rovná daň výrazne znižuje daňové zaťaženie nízkych príjmových skupín aj vyšších príjmových skupín a znižuje tiež daňové zaťaženie stredných príjmových skupín samotná rovná daň, aj keď tam ho znižuje najmenej, relatívne najmenej, ale ešte raz, rovná daň, zákon, o ktorom budete znovu hlasovať, vrátenom pánom prezidentom, znižuje daňové zaťaženie pre všetkých, pričom najvýraznejšie ho znižuje pre nízke aj vysoké, ale aj nízke príjmové skupiny.

Nie je tiež pravdou, že celková daňová reforma zvyšuje zaťaženie, a teda znižuje životnú úroveň stredných príjmových skupín. Chcem veľmi jasne povedať, ani toto nie je pravda. Nielen zákon o dani z príjmov, ani o celkovej daňovej reforme to nie je pravda, nepatrne celková daňová reforma zvyšuje daňové zaťaženie len tým jednotlivcom so strednými príjmami, ktorí sú bezdetní. Keďže zavádzame aj iné opatrenie sociálnej politiky, tie kompenzujú pre rodiny so strednými príjmami s deťmi tieto negatívne dôsledky.

Takže dovoľte mi na záver - keďže nechcem zdržiavať, a pevne verím, že tento zákon bude opäť schválený -, uviesť, že tento zákon završuje daňovú reformu, ktorá je veľmi ambiciózna a ktorá je všade na svete, aj v tých vyspelých krajinách, ktoré sa tu často poukazovali, ako že tam je daňový systém iný, áno, tam je daňový systém iný a aj tam je zhoda medzi ekonómami, medzi takmer všetkými ekonómami, že by potrebovali taký daňový systém, aký na Slovensku zavádzame.

Takže dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že dôjde k schváleniu tohto zákona, pretože inak by sa práve neschválením tohto zákona enormne zvýšilo daňové zaťaženie. Schválením tohto zákona zavŕšime jednu z najvýznamnejších reforiem, ktorá povedie k zlepšeniu podnikateľského prostredia, k rýchlejšiemu ekonomickému rastu, k rýchlejšej tvorbe pracovných príležitostí a zároveň vytvorí nielen neutrálny, efektívny, jednoduchý daňový systém, ale aj spravodlivejší daňový systém, ako je ten dnešný. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kondrót s faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu vlády. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ak ste ocenili takzvanú moju sebakritiku, ktorá bola zároveň kritikou vládneho návrhu zákona a práce vlády, zároveň ste ocenili aj kritiku práce vlády a ja vám za toto presné hodnotenie ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem... Pán podpredseda, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči. Tam, tam, nech sa páči. Nechce. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spoločný spravodajca odchádza, nechce sa vyjadriť.

Páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných návrhoch zákonov ako aj o návrhoch zákonov, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Odporúčam, aby sme najskôr hlasovali o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali ako vrátené zákony pánom prezidentom. Preto poprosím pána poslanca Mikuša, aby zaujal miesto za rečníckym pultom ako spoločný spravodajca. Ešte predtým chcem požiadať pánov poslancov, aby všetci vytiahli svoje hlasovacie karty, pretože máme novú pani poslankyňu, ktorú vítame zároveň, a sfunkčnili hlasovacie zariadenie tak, že ich opäť vložíme. Pani poslankyňa Sabolová. Áno.

Pristúpime teraz k hlasovaniu o zákone z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie. Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie. Pán spoločný spravodajca.

J. Mikuš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o zmene navrhnutej pánom prezidentom v ods. III bod 1.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Zo spoločnej správy. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Gestorský výbor...

J. Mikuš, poslanec: Gestorský výbor odporúča schváliť v pôvodnom znení.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme. Hlasujeme o pripomienke pána prezidenta, páni poslanci.

J. Mikuš, poslanec: Hlasujeme o pripomienke pána prezidenta!

P. Hrušovský, predseda NR SR: Gestorský výbor neodporúča schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 51 za návrh, 35 proti, 38 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

Pán poslanec Mikuš. Nie, nie, nie, nech sa páči, ďalší návrh.

J. Mikuš, poslanec: Keďže navrhnutá druhá zmena, pánom prezidentom, sa týka len úpravy na termín jeho opätovného prerokovania, po diskusii so zástupcami legislatívneho odboru o tejto pripomienke nebudeme hlasovať, alebo nemusíme hlasovať vzhľadom na to, že ak by zákon prešiel, tak účinnosť môže byť tá, ktorá je v návrhu zákona. (Hlas v rokovacej sále.) Tak neprejde zákon! (So smiechom.) Takže môžeme hlasovať o zákone ako o celku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán spoločný spravodajca...

J. Mikuš, poslanec: S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa. Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. (Ruch v rokovacej sále.)

J. Mikuš, poslanec: Pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní. Ale sme v treťom čítaní!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prezident dal návrh na účinnosť, nie? No tak potom musíme hlasovať. Aký návrh? (Ruch v rokovacej sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: O tom netreba hlasovať! (Ruch v rokovacej sále.) Páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu návrhu zákona v treťom čítaní. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Maxon. Pán poslanec Maxon chce len reagovať z miesta. Nech sa páči, zapnite pána poslanca Maxona.