P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, netelefonujte.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: ... predpísaný iba jeden liek. Teda naozaj na jeden recept možno predpísať iba dva druhy liekov, a to v systéme prevažne dve balenia u chronických ochorení a vo zvláštnych prípadoch tri balenia. Treba povedať, že sme vydali k 1. októbru metodické usmernenie, ktoré hovorí, že ak lekár predpisuje pacientovi nový liek, s ktorým ešte nemá skúsenosti, má predpísať iba jedno balenie. Tým chceme zabrániť, aby v prípade alergie alebo neznášania nedochádzalo k vyhadzovaniu týchto liekov.
Skončil som, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Hanzel nech sa páči.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, ja som dal túto otázku len kvôli tomu, že som bol asi pred mesiacom na poslaneckom výjazde vo Svidníku a tam ma niektorí z voličov oslovili a pýtali sa a vysvetľovali na svojich prípadoch, že z ničoho nič im lekár prestal predpisovať dva lieky, na jeden recept im píše len jeden a teraz majú s tým aj starosti, aj viacej peňazí. Takisto sa mi jeden zo známych sťažoval, že teraz už nemôže chodiť k lekárovi dať si napísať lieky napríklad na bolesti v chrbte na tri mesiace, že musí každý mesiac chodiť k lekárovi, znova a znova si dať predpísať tie lieky. A ináč je to podnikateľ, stráca čas, stráca toto. Takže len také pragmatické, to bola pragmatická otázka. Chcel som vedieť, či teda môžu lekárnici sa nejakým spôsobom dohodnúť a klamať, či môže lekár nejako spolupracovať s nejakým lekárnikom, alebo, či to je neinformovanosť, alebo, prečo je vôbec možné, že lekár napíše len jeden liek namiesto dvoch.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Pán poslanec, to je v rozpore so zákonom. On môže na jednu receptnú malú blanketu predpísať dva druhy liekov a spravidla po dve balenia. Tie balenia sú, máme problém, že niektoré lieky sú aj zbytočne vo veľkých baleniach ako pri najmenších dostupných, pretože napríklad sú lieky, ktoré stačí podávať 10 dní, ale balenie obsahuje na 30 dní a vyhodí sa. Obmedzenie sme urobili len v prípade nového lieku, už som to spomínal. Ak pacientovi predpíše lekár na jeden recept iba jeden druh liekov, tak je to chyba, pretože má právo za tých 20 korún dostať dva druhy liekov. To je jedna vec.
Treba tiež ale povedať, nemyslím si, že by bolo predmetom nejakého búrlivého podnikania, že ide o tie dvadsaťkorunáčky, lebo častokrát lieky majú tisícnásobnú hodnotu tej dvadsaťkorunáčky. Je ale vec, ktorú je možno dobré zopakovať, že len vlani sme vyhodili 42 tisíc kg liekov cez lekárne, ktoré boli predpísané. Takže myslím si, že toto opatrenie je dobré, len naši občania by mali vedieť, na čo majú právo. Preto nútime lekárnikov, aby mali cenníky v lekárňach a preto bude možno dobré, keď im dáme pokyn, aby vyvesili informáciu, koľko liekov môže byť na jednom recepte napísaných. Ale myslím si, že nejaký väčší problém by s tým nemal byť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Hanzela.
Teraz poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal na otázku znenia: "Vážený pán minister, našej pôvodnej slovenskej literatúry je ako šafránu. Trh je zaplavený zahraničnou literatúrou rôznych hodnôt. Nemohli by ste niečo urobiť pre to, aby slovenskí autori a vydavateľstvá slovenskej literatúry mali uľahčený boj o slovenského čitateľa?"
Pýta sa vás, pán minister, pán poslanec Hanzel. Nech sa páči, odpovedajte.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán poslanec, dá sa povedať, že niečo pre to robíme na ministerstve, aby sme uľahčili boj o čitateľa, ale je to otázka, sám viete, trošku zložitejšia, komplexnejšia. Štatút literatúry, štatút knihy za posledné poldruha desaťročie nepochybne klesol, klesol štatút spisovateľa, kleslo, takpovediac, verejné uznanie literatúry osobitne. Tie dôvody by sa dali rozberať v osobitných monografiách. My sme sa rozhodli v tejto chvíli pre to niečo urobiť z pozície ministerstva a nie je to len dôsledok 19-percentnej dane z pridanej hodnoty, ale dôsledok takej koncepčnejšej úvahy nad celkovým grantovým systémom, ktorý sme priniesli teraz práve na jeseň do praxe a od nového roku by mal začať fungovať.
A v tom grantovom systéme jednu výraznú položku tvorí program, ktorý sme nazvali Ex libris, teda je to program knižný, program, v ktorom sa na viacerých úrovniach pokúšame zvýšiť, ak to tak veľmi zjednodušene poviem, prestíž literatúry v spoločnosti tak na úrovni tvorby. Jeden z tých podprogramov je, súvisí s dlhodobými tvorivými štipendiami pre spisovateľov, nie na nejaké krátke 3-, 4-mesačné tvorivé pobyty, ale na oveľa dlhšie, lebo si myslíme, že ak sa má vytvoriť pre literatúru vhodné tvorivé prostredie u autorov, ktorí si to prirodzene zaslúžia, tak to treba na dlhšie časové obdobie.
Druhá úroveň je podpora knižníc, kde, myslíme si, že treba tiež siahnuť trošku do našich finančných rezerv.
Tretia úroveň podpory je na úrovni vydavateľstiev.
Štvrtá na úrovni distribúcií a propagácie a marketingu okolo kníh a literatúry.
Všetky tieto programy, podprogramy tohto základného programu, ktorý, ako vravím, sa volá Ex libris, vlastne by mali byť saturované prinajmenšom finančnou čiastkou asi 100 mil. korún v budúcom roku, a to predpokladá, že na úrovni, ktorú teraz spomínam, na úrovni podpory tvorby, na úrovni podpory knižníc, na úrovni podpory vydávania by mali byť vytvorené relatívne, hovorím, relatívne vhodné podmienky na to, aby spisovateľ zviedol nie celkom márny boj o čitateľa, o ktorého nám ide. A ak som už pri tých čitateľoch, tak nám pôjde v tom programe aj, a to podstatne, o mladého čitateľa, lebo zdá sa, že sa strácajú tie návyky, ktoré ešte pre predchádzajúce generácie boli celkom prirodzené, a dnešná mladá a detská generácia, zdá sa, že je síce vychovaná na moderných technológiách, ale na prijímanie hodnotnej literatúry už je pripravená trošku menej. Ale to je už, samozrejme, tiež otázka komplexnejšia.
Takže chceme pre to niečo urobiť a pokúsili sme sa urobiť taký koncepčnejší a komplexnejší program. Uvidíme, nehovorím, že výsledky sa dostavia o rok, ale možno v nejakom kratšom časovom horizonte by sa mohli dostaviť.
Toľko, pán poslanec. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Som spokojný s odpoveďou, lebo si myslím, že si uvedomujete presne to, čo si zrejme uvedomujú aj všetci poslanci, že keď nenaučíme malé deti zobrať do ruky knihu, tak ich to už ťažko naučíme neskôr. A dnes, bohužiaľ, je to tak, že v kníhkupectvách je Mickey Mouse a všelijaké tie zahraničné literatúry, ktoré sa vydávajú možno v státisícových, možno aj v miliónových nákladoch nejakým tlmočením, samozrejme, a tým pádom aj ich cena je pri týchto vysokých nákladoch konkurenčná k našim cenám pri knihách, ktoré sa vydávajú v tisícových alebo len v niekoľkotisícových nákladoch a špeciálne, keď sa tieto knihy ešte väčšinou tlačia niekde na Ďalekom východe v nízkorozpočtových krajinách s nízkorozpočtovými nákladmi. Mne išlo hlavne len o to, po prvé zachytiť túto detskú generáciu a tvorcov detskej literatúry a, samozrejme, aj našich tvorcov, lebo som presvedčený, že určite máme dobrých spisovateľov a dobrých tvorcov našej domácej literatúry.
Som rád, že ste spomenuli program Ex libris. Keby ste náhodou teda ešte vedeli povedať ľuďom, ktorí sa na to teraz pozerajú, ako sa k tomu programu dostať, tak možno to by som ešte očakával ako doplňujúcu odpoveď.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne.
Ten program je už dnes na internetovej stránke ministerstva kultúry pod grantovým systémom podporným. Takže tam sa môžu prípadní uchádzači už oň začať zaujímať, tak ako sú tam už, samozrejme, iné programy vypísané, ktoré sme v tom veľkom grantovom podpornom systéme vytvorili, ale program Ex libris je už tam. Takže možno sa oň uchádzať.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok a odpovedí premiéra vlády a členov vlády na položené otázky poslancov.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Poprosím Kanceláriu Národnej rady, aby pripravila ďalšie rokovanie bodu programu, ktorým je nastúpenie náhradníka na neuplatňovaný mandát. 5-minútová prestávka, páni poslanci.
(Prerušenie rokovania o 15.11 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 15.16 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je
správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o neuplatňovaní mandátu poslanca a o nastúpení náhradníčky na neuplatňovaný mandát.
Prosím teraz predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Lintnera, aby podal správu výboru o neuplatňovanom mandáte. Nech sa páči, pán poslanec Lintner. Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci, ministri. Pán poslanec Lintner, pán poslanec Komlósy, pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán predseda Lintner.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil nasledujúcu správu: Národná rada Slovenskej republiky na základe žiadosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením z 27. novembra 2003 č. 631 vydala súhlas na trestné stíhanie a na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Karlina. Sudca Okresného súdu v Nitre vo veci obvineného Gabriela Karlina uznesením z 28. novembra 2003 evidovaným pod č. 3 Tpr 116/03 rozhodol, že obvinený sa berie do väzby a výkon väzby sa začína dňom 25. novembra 2003 o 14.50 hod. Podľa čl. 78 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidátov poslancov uvedených na jej kandidátskej listine. Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko listom svojho predsedu pána Vladimíra Mečiara z 2. decembra 2003 oznámila, že na neuplatňovaný mandát poslanca Gabriela Karlina určila náhradníčku pani profesorku doktorku Katarínu Tóthovú, doktorku vied.
Profesorka doktorka Katarína Tóthová sa narodila 6. februára 1940 v Bratislave. Je zamestnaná ako vysokoškolská učiteľka na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Býva v Bratislave, je vydatá. Bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky v druhom volebnom období za Hnutie za demokratické Slovensko.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 11. schôdzi 3. decembra 2003 zistil podľa zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnili 20. septembra a 21. septembra 2002, že určená náhradníčka je vedená v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka a poveril predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby na schôdzi Národnej rady podal správu mandátového a imunitného výboru o neuplatňovaní mandátu poslanca Národnej rady a nastúpení náhradníčky na neuplatňovaný mandát.
Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave schválila uznesenie v tomto znení:
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov berie na vedomie,
po prvé, že podľa čl. 78 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sa dňom 25. novembra 2003 neuplatňuje mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Karlina, ktorý bol po predchádzajúcom súhlase Národnej rady Slovenskej republiky uznesením sudcu Okresného súdu v Nitre z 28. novembra 2003 evidovanom pod č. 3 Tpr 116/03 vzatý do väzby s tým, že výkon väzby sa začína dňom 25. novembra 2003 o 14.50 hod.
Po druhé, že podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Karlina nastupuje dňom 4. decembra 2003 podľa určenia Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko ako náhradníčka Katarína Tóthová.
Berie na vedomie, po tretie, správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o neuplatňovaní mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníčky na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som správu mandátového a imunitného výboru. Môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k prerokúvanému bodu programu do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím teraz pani poslankyňu Tóthovú, aby sa dostavila do rokovacej sály. Pardon. Pardon. Prosím pána predsedu, aby predniesol návrh uznesenia mandátového a imunitného výboru.
Ľ. Lintner, poslanec: Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať o uznesení, ktoré som predniesol pred chvíľou.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 101 prítomných, 97 za návrh, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme návrh uznesenia o neuplatňovaní mandátu poslanca a o nastúpení náhradníčky Kataríny Tóthovej na neuplatňovaný mandát schválili.
Teraz pristúpime k
sľubu poslankyne.
Poprosím podpredsedu Národnej rady Bugára, aby prečítal sľub a prítomných pánov poslancov, aby počas čítania sľubu stáli.
B. Bugár, podpredseda NR SR: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
(Skladanie sľubu.)
(Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku na prípravu hlasovacieho zariadenia pre našu novú kolegyňu pani poslankyňu Tóthovú.
(Desaťminútová prestávka.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalším bodom programu je
návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady.
Chcem vás informovať, že poslanci, členovia klubu poslancov Hnutie za demokratické Slovensko navrhujú, aby Národná rada odvolala poslanca Eduarda Kolesára z ústavnoprávneho výboru a aby zvolila pani poslankyňu Tóthovú za členku ústavnoprávneho výboru.
Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Návrh máte rozdaný ako tlač 490 a zároveň klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko navrhuje, aby pán poslanec Kolesár bol členom výboru pre pôdohospodárstvo. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy písomne. Keďže som nedostal žiadne prihlášky. Nie je to tak.
Páni poslanci, keďže ide o vôľu vyjadrenú jedným z poslaneckých klubov strán zastúpených v parlamente, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, aby k takejto zmene v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky bolo možné pristúpiť konsenzom všetkých poslancov Národnej rady. Je s takýmto návrhom Klubu Hnutia za demokratické Slovensko všeobecný súhlas? Áno, ďakujem pekne.
Týmto považujem návrh za akceptovaný a schválený Národnou radou Slovenskej republiky.
Páni poslanci, podľa schváleného programu 20. schôdze pristúpime teraz k rokovaniu o vrátených návrhoch zákonov pánom prezidentom na opätovné prerokovanie. Chcem vás informovať, že ďalší priebeh rokovania... bude prebiehať tak, že o 17.00 h budeme hlasovať o všetkých doteraz prerokovaných bodoch programu vrátane tých, ktoré sme prerokovali na dopoludňajšom rokovaní, ako aj hlasovaním o vrátených návrhoch zákonov pánom prezidentom, ktoré prerokujeme do 17.00 h. Po 17.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní o ďalších pánom prezidentom vrátených bodoch programu. Budeme o nich rokovať; v prípade, ak nebudú prerokované do 19.00 h na základe súhlasu poslaneckého grémia aj po 19.00 hodine až do ich definitívneho prerokovania. Takýto bol... Hlasovania. Prerokovanie považujem za hlasovanie, takže, aby sme si vedeli organizovať svoj pracovný program, som považoval za potrebné vás o tomto ďalšom priebehu rokovania schôdze takto informovať.
Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
zákone z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.
Prosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste zaujali svoje miesto.
Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Zákona z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 458 z 13. novembra 2003 pridelil zákon z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, dvom výborom Národnej rady Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa rokovacieho poriadku a k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prijal odporúčanie pre Národnú radu, uznesenia s odporúčaním pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť zákon v pôvodnom znení. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúčanie pre Národnú radu zákon schváliť s pripomienkou prezidenta uvedenou pod bodom III rozhodnutia prezidenta z 12. novembra 2003. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III vyplynula zmena v čl. I v položke 11 schváleného sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona sa vypúšťa splnomocnenie podľa ústavnoprávneho výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy, stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave v tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený zákon v pôvodnom znení. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 258 z 28. novembra 2003 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o zmene, ktorá vyplynula z rozhodnutia prezidenta a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.
To je všetko, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Maxona z klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister financií Slovenskej republiky. Chcel by som povedať niekoľko slov k zákonu z 24. októbra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Predovšetkým by som teda chcel upriamiť vašu pozornosť na prebiehajúcu rozpravu v pléne Národnej rad k tejto legislatívnej norme a upozorniť na tú skutočnosť, že poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko napriek tomu, že dochádzalo k úprave správnych poplatkov predovšetkým smerom nahor, tak sme sa veľmi aktívne podieľali na tejto diskusii a považovali sme istým spôsobom aj za opodstatnené, aby v oblasti správnych poplatkov bolo postupované tak, ako navrhoval predkladateľ. Ale súčasne, dámy a páni, veľmi jasne a zrozumiteľne sme poukazovali na jeden jediný problém a ten jeden jediný problém bol dôvodom pána prezidenta na to, aby nám tento zákon vrátil na opätovné prerokovanie. Nechcem polemizovať, bude to teda v ďalšej diskusii o tých ďalších vrátených zákonoch prezidenta Slovenskej republiky. Chcel by som však naozaj veľmi exaktne zdôrazniť, že tu sa pán prezident pri vrátení opieral predovšetkým o ten rozpor medzi navrhovanou právnou normou a Ústavou Slovenskej republiky. Myslím si, že v tej dôvodovej správe pána prezidenta sa veľmi jasne hovorí, že každý občan má podľa článku 20 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, len tak mimochodom, to je článok 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky. Tieto základné práva a slobody, medzi ktoré patrí aj právo podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky, sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na dôvody uvedené v čl. 12 ods. 2 v prvej vete Ústavy Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj iné postavenie. Chcel by som však zdôrazniť, že nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať a o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne hovorí druhá veta čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dámy a páni, je úplne zrejmé, že ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo podľa § 133 Občianskeho zákonníka vkladom do katastra nehnuteľností. Vkladom podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vzniká, mení alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Práve teda tá sadzba, ktorá je navrhovaná v zákone o správnych poplatkoch, takzvaný zrýchlený poplatok, pán prezident Slovenskej republiky považuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky, dámy a páni, ja sa s týmto názorom pána prezidenta stotožňujem. Chcel by som opätovne zdôrazniť aj aktuálny dnešný poslanecký prieskum, ktorý vykonal výbor pre pôdohospodárstvo na Ministerstve pôdohospodárstva, že takáto právna úprava zvýhodňujúca jednu skupinu a znevýhodňujúca skupinu druhú problémy v evidencii nehnuteľností, problémy s financovaním katastra nehnuteľností nerieši a považujeme teda toto ustanovenie tak, ako to aj namieta pán prezident, rozporné s Ústavnou Slovenskej republiky.
Vo väzbe na to by som vás chcel požiadať, aby sme akceptovali pripomienku prezidenta Slovenskej republiky a podľa jeho pripomienok postupovali pri opätovnom prerokúvaní a hlasovaní k tomuto zákonu. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Maxon bol jediný písomne prihlásený do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o zákone vrátenom pánom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Ďakujem pánovi poslancovi Mikušovi.
A poprosím teraz pánov poslancov, aby sme pristúpili k druhému a tretiemu čítaniu o
vrátenom návrhu zákona na opätovné prerokovanie, z 28. októbra, o dani z príjmov,
ktorý prerokúvame ako tlač 479.
Poprosím teraz opäť pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k dôvodom, ktoré pán prezident uviedol pri opätovnom prerokúvaní vráteného návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 28. októbra 2003 o dani z príjmov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 471 z 25. novembra 2003 pridelil zákon z 28. októbra 2003 o dani z príjmov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone pripomienky a pozmeňujúce návrhy podané v súlade s § 75 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
K predmetnému zákonu zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 9, za hlasovalo 5 poslancov, proti 4 a zdržalo sa 0 poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť v pôvodnom znení. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov o dani z príjmov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť zákon z 28. októbra 2003 o dani z príjmov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, schváliť v pôvodnom znení.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 260 z 28. novembra 2003. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o zmene, ktorá vyplynula z rozhodnutia prezidenta, a hlasovať o predmetnej správe ihneď.
Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Za klub Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Kozlík a pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.
S. Kozlík, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som reagoval na vrátený zákon o dani z príjmov. Dotkol by som sa argumentácie pána prezidenta, predovšetkým od bodu 5 jeho argumentácie. Predovšetkým zásadnou skutočnosťou z hľadiska schváleného zákona bolo schválenie ostatnej novely zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý zaviedol jednu sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 19 %. Zavedenie rovnej dane z príjmov schváleným zákonom bolo teda podmienené zavedením jednotnej 19-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Rovná daň z príjmu spojená s jednotnou 19-percentnej dane z pridanej hodnoty teda neguje princíp daňovej spravodlivosti a neznižuje celkové daňové zaťaženie. Chcem teda zvýrazniť tento kontext tvrdenia pána prezidenta, lebo v médiách zachytávam vyjadrenie predstaviteľov vlády, že pán prezident hovorí nezmysli o tom, že nie je pravda, že by sa neznižovalo celkové daňové zaťaženie. Pokiaľ sa poníma schválený zákon o dani z príjmov v kontexte predošlých schválených zákonov o spotrebných daniach a dani z pridanej hodnoty, tak nesporne je to vybilancovaný systém a nemožno hovoriť o nejakom znížení daňového zaťaženia priamo z týchto rozhodnutí. Pokiaľ dochádza k nejakému pohybu vo vývoji daňového zaťaženia, tak len vzhľadom na vývoj hrubého domáceho produktu a pomeru celkového objemu vyberaných daní a hrubého domáceho produktu. Takže chcem len upozorniť váženú snemovňu na tento faktor, pretože pomerne často počuť, že v tomto smere sa pán prezident dopúšťa omylu. Ja takisto, čo sa týka daňovej spravodlivosti, nechcem polemizovať o tom, že samotný zákon o dani z príjmov iste prináša daňovú spravodlivosť, ale opäť v kontexte zákonov o dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach túto spravodlivosť narušuje, pretože pomerne veľké výhody pre milionárov, pre silnejšie podniky, pre nadnárodné spoločnosti, sieťové odvetvia, ktoré budú tými hlavnými, ktorí budú profitovať z dane z príjmov. Na druhej strane bude znamenať celý tento súbor daňovej reformy enormné zaťaženie tých slabších skupín a najmä strednej skupiny obyvateľstva, ako správne konštatuje vo svojom zdôvodnení pán prezident pri vrátenom zákone.
Takže dane zo spotreby vrátane dane z pridanej hodnoty majú regresívny charakter, teda čím je vyšší príjem daňovníka, tým je jeho podiel spotreby a miera zaplatenia daní zo spotreby v objeme jeho dôchodku nižšia a miera úspor vyššia. Dôsledkom je pokles domáceho dopytu, zhoršenie podmienok pre podnikanie, prípadne aj možný rast nezamestnanosti. Treba súhlasiť aj s ďalšími argumentmi, predovšetkým s tým, že podstatou národohospodárskej dimenzie, ktorú má každá zmena daňového systému, je vplyv daňovej reformy na fungovanie ekonomických procesov. Ja by som však dopovedal - ekonomických a sociálnych procesov a na správanie sa ekonomických subjektov v hospodárstve v Slovenskej republiky, determinujúci hospodársky rast a jeho udržateľnosť. Rovná daň z príjmov utvára vhodnejšie prostredie na podnikanie, ale na druhej strane plošné zvýšenie nepriamych daní zníži domáci dopyt, zníži životnú úroveň nízkopríjmových skupín zamestnancov a zhorší podmienky pre stredný zamestnanecký a podnikateľský stav a pre občanov, ktorí nemajú príjmy zo zamestnania, t. j. dôchodcov a občanov v hmotnej núdzi. Zavedenie rovnej 19-percentnej sadzby dane z príjmov je výhodné pre daňovníkov s mesačným príjmom nad 25 000 Sk. Ide cca o 11 % daňovníkov a ponecháva im viac zdrojov.
Na zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane získa cca 13 % nízkopríjmových skupín zamestnancov. Stredná príjmová vrstva zamestnancov, ktorá predstavuje cca 3/4 zamestnancov z celkového počtu zamestnaných, s mesačným príjmom cca od 9 000 do 25 000 korún nebude mať z fiškálne neutrálnej daňovej reformy výhodu, aj keď síce zaplatí o niečo menšiu daň z príjmov, ale ich čistá mzda bude celkovo nižšia v dôsledku zvýšenia sociálnych odvodov a najmä zvýšenia dane z pridanej hodnoty, prípadne ďalších spotrebných daní.
Výhody zo zavedenia rovnej dane z príjmov nebude mať veľká skupina dôchodcov a občanov v hmotnej núdzi. Ich spotreba bude totiž zaťažená zvýšením dane z pridanej hodnoty a najmä na potraviny, energie a spotrebnými daňami. Chcem povedať, že počet rodín, strednopríjmových rodín alebo rodín so strednými príjmami poklesol na Slovensku zo 120 000 na 50 000 rodín. Sú to údaje z nedávneho štatistického prieskumu alebo výsledkov štatistického úradu, a to do roka 2002. Ak predpokladáme teda, že v roku 2003, 2004 dôjde k ďalšiemu poklesu reálnych príjmov obyvateľstva, tak je otázka, kde sa zastaví pokles rodín so strednými príjmami, ktoré tvoria tú základnú bázu každej rozvinutej spoločnosti. Takže to tento model, samozrejme, napomáha a ohrozuje teda vlastný, ten základný sociálny pilier našej spoločnosti.
Pán prezident navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Ja si dovolím povedať, že zazneli vyjadrenia, že parlament je do istej miery rukojemníkom vlády, pretože už boli schválené zákony o spotrebných daniach a dani z pridanej hodnoty, to je fakt, ale zákon o dani z príjmov nerieši problém dopadov pre stredné príjmové kategórie. Povedali sme si, že pre 75 % zamestnancov situáciu, ktorá bola vyvolaná zákonmi o DPH a spotrebných daniach, viac-menej nerieši. Na druhej strane, pokiaľ by tento zákon o dani z príjmov nebol schválený, tak paradoxne sa vylepší príjmová stránka štátneho rozpočtu rádovo o 20 mld. korún, keď hovorím o štátnom rozpočte na rok 2004. Takže je určite predstaviteľná aj situácia, že by vláda v skrátenom konaní odišla napriek tomu, že to má v programovom vyhlásení, od princípu rovnej dane, pretože programové vyhlásenie môže plniť nielen v roku 2004, môže ho rozložiť na roky 2004 až 2006. Podobný spôsob volili trebárs v Českej republike s tým, že by tu boli pozitívne dopady na príjmy štátneho rozpočtu pri istej progresii daňového systému u fyzických osôb. Samozrejme, je na posúdenie, aj či sa ponáhľať so znížením sadzby dane z príjmov o právnických osôb z 25 na 19 %.
Chcem len povedať, že samotný problém toho, že by tento zákon neprešiel, nie je fatálny, je riešiteľný, ale, samozrejme, je na ctenej snemovni, ako posúdi celú záležitosť tohto zákona, ktorý, opakujem znovu, principiálne mení pohyb 20 mld. korún medzi slabšími a silnejšími príjmovými skupinami tohto štátu, principiálne mení vzťahy medzi spotrebou a výrobou, ale tu vzniká otázka, či sme na takýto presun vzťahov pripravení, či sme pripravení v ekonomickom sociálnom systéme stráviť takýto rozsiahly manéver. Zdá sa - a to je stanovisko aj pána prezidenta -, že na to momentálne Slovenská republika v krátkodobom a strednodobom horizonte pripravená nie je. Takže dovoľte mi uzavrieť vystúpenie s tým, že podporujeme návrh pána prezidenta v tom, aby pri opätovnom prerokovaní zákon nebol prijatý ako celok.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ja sa pokúsim plynulo naviazať na vystúpenie môjho predrečníka. On vo svojom vystúpení konštatoval, že môže nastať situácia, alebo môže sa stať, že by sa vláda sa odklonila od Programového vyhlásenia vlády a že by možno vláda odišla od princípu rovnej dane. Ja sa pokúsim to trošku zjednodušiť. Ja si myslím, že celkom pokojne by stačilo, keby vláda odišla. (Potlesk.)
Dámy a páni, ak som teda hovoril, že nadviažem na to, čo povedal môj kolega, tak naozaj by som vás poprosil, aby sme si uvedomili, alebo aby ste si uvedomili, že naozaj sme sa stali v tomto probléme rukojemníkmi. Rukojemníkmi v tom zmysle, o ktorom hovoril pán poslanec Sergej Kozlík, a to bola naša principiálna výhrada, keď sme sa začali o dani z príjmu baviť, keď sme veľmi jednoznačne namietali, aby sme celý reformný balík súvisiaci s oblasťou nepriamych daní aj priamych daní prerokúvali v jednom celku a na základe toho aby sme formulovali potom aj tie základné ustanovenia aj dajmetomu sadzby, ktoré sú navrhované v tom zákone, ktorý pán prezident vrátil. Ja naozaj nechcem teraz špekulovať, ale celkom pokojne by sa mohlo stať, že keby to bolo v jednom balíku, keby sme mohli veľmi objektívne posúdiť dopady nepriamych daní a vo väzbe potom na tie zvýhodnenia, ktoré prezentuje vláda Slovenskej republiky, tak by sme možno dospeli k dohode a aj opozícia v tejto Národnej rade by zvážila aktívnu podporu týchto legislatívnych noriem. Ak sa dnes tvrdí, že je našou povinnosťou a zodpovednosťou za tento vládny návrh zákona opätovne zahlasovať, a dôvody sú dané tým, že za predpokladu, že by sme tak nespravili, tak že dôjde k zvýšeniu, k zásadnému zvýšeniu daňového zaťaženia a bude to na strane príjmov štátneho rozpočtu predstavovať sumu niekde okolo 20 mld. Sk, tak by som chcel túto teóriu, dámy a páni, principiálne odmietnuť. Ak by takáto disproporcia mala nastať, tak nie je to dôsledkom opozície v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to dôsledkom nekoncepčného prístupu vlády Slovenskej republiky k tomu riešeniu, ktoré často nazývajú jej autori reformou v oblasti daní. Dámy a páni, to, čo hovorím, ale sa netýka len bezprostredne minulosti, ale týka sa to aj budúcnosti. Zrejme ste si všimli, že niekde okolo bodov 50 máme asi 4 alebo 5 zákonov, ktoré sa týkajú spotrebných daní, či už spotrebnej dane z piva, spotrebnej dane z vína, spotrebnej dane z liehu, spotrebnej dane z minerálnych olejov, aby som teda tieto fakty uviedol na pravú mieru a vysvetlil vám, čo chcem povedať, nemenia sa v týchto zákonoch príslušné sadzby týkajúce sa oblasti spotrebných daní, ale významným spôsobom sa mení metodika, aproximujú tieto právne normy s právom Európskej únie, čo nepochybne každý ekonóm hodnotí veľmi pozitívne. Ale opäť sa tu dostávame do zložitého problému a za ten naozaj nenesie zodpovednosť opäť Národná rada Slovenskej republiky, že tieto zákony vo všeobecnosti, predpokladám, že ich budeme hodnotiť ako pozitívne, ale prichádzajú neskoro. V týchto zákonoch je niekoľko správnych lehôt. Napríklad keď budeme hovoriť na tejto schôdzi ešte o spotrebnej dani z liehu, tak sú tam lehoty pre ústredný orgán štátnej správy, ktorý má možnosť sa k tým rôznym žiadostiam, ktoré vyplývajú zo zákona, vyjadrovať. Dámy a páni, ak nebude lehota účinnosti týchto zákonov 1. januára 2004, tak tí dotknutí výrobcovia jednoducho tieto lehoty pričinením orgánu štátnej správy nemusia splniť. A to jednoducho nie je právna istota a takto by sme v oblasti legislatívy postupovať nemali.
Ak si uvedomíme, že by mohlo teoreticky dôjsť k tomu, že pán prezident by tieto zákony vrátil, tak ich účinnosť od 1. januára je ohrozená. Na druhej strane objektívne však treba povedať, že predpokladáme, že je málo pravdepodobné, že pán prezident tieto zákony vráti. Napriek tomu zrejme budeme navrhovať ich účinnosť od 1. februára, aby nenastali problémy, ale toto situáciu podnikateľským subjektom, ktorých sa tie zákony týkajú, len a len skomplikuje, a to hovorím vo väzbe na to, že aplikovateľnosť a rešpektovanie tých zákonov bude potrebné až od 1. mája 2004. Pán poslanec Kozlík hovoril o princípe rovnej dane, ktorý sa týka predovšetkým bodov 5, 6 a 7 stanoviska pána prezidenta. Dovoľte mi však predsa len zmieniť sa ešte aj o tých ďalších výhradách, ktoré sú v dôvodovej správe, ktorú nám predkladá pán prezident Slovenskej republiky.
Myslím si, že je dosť vážna disproporcia aj v tom, že nezdaniteľnou časťou základu dane podľa schváleného zákona už nie je suma 8 400 Sk, ak daňovník poberá čistý invalidný dôchodok, a suma 16 800 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita. Schválený zákon v tomto prípade ruší zvýšenie uvedených súm na 48 000 Sk ročne, ak čiastočne invalidný alebo invalidný daňovník je súčasne aj držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Dámy a páni, pán prezident ďalej namieta, že v schválenom zákone sa obmedzujú alebo rušia aj výnimky z rovnakého zdanenia príjmov, najmä ak sa zužuje okruh príjmov, ktoré sú oslobodené od dane. Od dane z príjmov fyzických osôb už nie sú oslobodené napríklad plnenia doplnkového dôchodkového poistenia, dávky doplnkového dôchodkového poistenia sú podľa schváleného zákona príjmami z kapitalového majetku.
Dámy a páni, pri tomto konštatovaní pána prezidenta by som sa chcel dvoma-troma vetami pozastaviť. Prepáčte, no aká je to koncepčná práca, aký je to princíp kontinuálneho postupu v daňovej reforme, keď toto konštatovanie, ktoré tu uviedol pán prezident, sa stalo zhruba pred 14 dňami predmetom verejnej diskusie a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa čudovali: To predsa nie je možné! Ja som presvedčený, že celá daňová reforma - a v tom súhlasím s mojím predrečníkom pánom Kozlíkom -, že by mala rešpektovať sociálny princíp a pri takýchto konštatovaniach som naozaj veľmi znepokojený. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny veľmi jednoznačne tvrdí, že to tak nie je, schválený zákon a nakoniec aj výhrada pána prezidenta jednoznačne poukazuje na tú skutočnosť, že v zákone táto objektívna výhoda pri transformácii celého dôchodkového systému a motivačných faktorov dôchodkového doplnkového poistenia z daňového zvýhodnenia vypadla. Prepáčte, pri tomto konštatovaní ešte poviem jednu vec. Samozrejme súhlasím s predkladateľom a myslím si, aj všetci ľudia, ktorí majú dočinenia s daňami a pracujú v oblasti správy daní, aby sme hľadali spôsoby a cesty ako zjednodušiť daňový systém a objektívne treba priznať, že uplatňovanie viacerých výnimiek v tejto oblasti ten daňový systém robí neprehľadným, komplikovaným. Ale ešte jednu vec by som pri tejto príležitosti chcel zdôrazniť, a to sme chceli teda aj pri všeobecnej rozprave, keď bol tento návrh zákona v pléne, zdôrazniť, my sme podľa môjho názoru naozaj nemali postupovať tak razantne a naozaj som nevidel dôvod, aby do prechodných ustanovení sme dali lehoty, keď tieto výhody postupne budú končiť. Bolo by evidentné, že dajmetomu do roku 2007 alebo 2008 by ešte tieto výnimky bolo možné uplatňovať a po tomto roku by už jednoducho tieto možnosti neboli. .
Treba povedať, že celá Európa, mám na mysli celú Európu, ktorá prebieha procesom transformácie, veľmi pozorne sleduje diskusiu na Slovensku v oblasti rovnej dane. Treba aj to objektívne povedať, že viacerí teda nám závidia, že takáto právna norma v diskusii v Národnej rade bola, všetci ale unisono tvrdia: Je to veľmi dobré, že ste to na Slovensku spravili, vy si to odskúšajte a my sa - poučení týmito skutočnosťami - potom rozhodneme, že či takýmto spôsobom budeme postupovať.
V tom zákone je ešte niekoľko drobností, ktoré - ja si myslím - nepochybne môžu mať v menšom alebo vo väčšom rozsahu dopady na štátny rozpočet a v konečnom dôsledku napríklad aj bezprostredne dopady na príjmy občanov. Dámy a páni, myslím, že predvčerom som dostal anonymný list, predpokladám že to bola pisateľka, táto pisateľka bola mimoriadne rozhorčená nad skutočnosťami, ktoré boli údajne zverejnené niekde v novinách, že aké príjmy majú naši veľvyslanci a pracovníci našich zastupiteľstiev v zahraničí. Žiaľ, teda tejto dáme nemôžem odpísať, lebo to bol anonymný list, ja sa celkom nestotožňujem s jej výhradami, pretože životné náklady v zahraničí našich veľvyslancov a ľudí pracujúcich na zastupiteľstvách majú celkom iné parametre, ale aj toto je oblasť, ktorú bude nepochybne musieť riešiť ministerstvo zahraničných vecí, lebo aj príjmy získané takýmto spôsobom boli doposiaľ oslobodené od daní a podľa tejto právnej normy už to oslobodenie nebude platiť. Nepredpokladám, že tí ľudia, ktorí v týchto službách pracujú, sa celkom s touto skutočnosťou stotožnia, a, jednoducho, ministerstvo zahraničných vecí bude musieť hľadať riešenie, ako tie odvodové povinnosti, ktoré si budú musieť od roku 2004 plniť, ako im bude kompenzovať. No a v konečnom dôsledku ich nebude inak kompenzovať ako cez rozpočtové zdroje štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a rozpočtové zdroje sú zdrojmi daňových poplatníkov Slovenskej republiky.
Takže summa summarum by som chcel zdôrazniť, že dnes už v rámci diskusie nemôžeme principiálne na zákone nič meniť, nemôžeme sa uchádzať o vašu priazeň, prípadne formulovať tie prechodné ustanovenia v niektorých veciach, ktoré som navrhoval. Ja sa teda len chcem obrátiť na vás, aby ste naozaj zvážili, či je... do akej miery a ja som presvedčený, že do vysokej miery tie námietky pána prezidenta sú opodstatnené, a chcel by som teda vás požiadať, aby tieto pripomienky pána prezidenta Slovenskej republiky boli akceptované.
Celkom záverom ešte jedna poznámka. Vážené dámy, vážení páni, a nakoniec aj pán predkladateľ alebo predkladateľom v tomto prípade je pán prezident, ale vážený pán minister financií, keby sme v tejto oblasti, ja viem že sa to opozičnému politikovi ľahko hovorí, ale keby sme v tejto oblasti mali reálny šesťmesačný foršus, tak by sme v tej diskusii naozaj aj v oblasti nepriamych daní, aj v oblasti priamych daní mohli spoločne dôjsť k dohode. A prečo túto skutočnosť hovorím. Ak by vládna koalícia, aj opozícia v tejto oblasti došla k dohode, tak to dáva mimoriadne veľkú garanciu v tom, že sa nebude daňový systém a daňové prístupy v budúcom období meniť, a to je kľúčová vec v oblasti správy daní, v oblasti výberu daní, aby daňový systém bol stabilizovaný, aby mali jasné pravidlá daňovníci, aby jasné pravidlá mal v tejto oblasti štát. V opačnom prípade, ak sa presadzuje ten zákon len prostredníctvom poslancov súčasnej vládnej koalície, nepochybne hrozí revízia niektorých ustanovení a to daňový systém aj rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky nestabilizuje, ale naopak, zneisťuje. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)